*

Od roku 2019 sa v Zákonníku práce zaviedol § 152a Rekreácia zamestnancov. Pre väčších zamestnávateľov sa tak od roku 2019 zaviedla povinnosť preplatiť zamestnancovi časť výdavkov na jeho rekreáciu. Pri splnení určených podmienok je príspevok na rekreáciu príjmom zamestnanca oslobodeným od dane i odvodov.

*

Od 1. januára 2025 je možné využitie príspevku na rekreáciu aj v prípade rekreácie rodičov zamestnanca.

*

Pre posudzovanie oslobodenia od dane je v praxi potrebné rešpektovať aktuálne metodické usmernenie FR SR č. 36/DZPaU/2024/MU, platné od 5. 12. 2024,

... a ďalej stanoviská Finančnej správy SR uvedené na stránke www.financnasprava.sk, a to najmä v časti "Praktické príklady" vo forme odpovedí na otázky.

*

POVINNOSŤ ZAMESTNÁVATEĽA POSKYTNÚŤ PRÍSPEVOK

Príspevok na rekreáciu je zamestnancom povinný poskytnúť zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov.

Počet zamestnávaných zamestnancov je priemerný evidenčný počet zamestnancov (vo fyzických osobách) za predchádzajúci kalendárny rok.

Metodiku na jeho určenie nájdete v štatistickom výkaze Práca 2-04.

Údaje o priemernom evidenčnom počte zamestnancov vo fyzických osobách zamestnávatelia uvádzajú v ročnom štatistickom výkaze o úplných nákladoch práce ÚNP 1-01, resp. postupne vo štvrťročných výkazoch Práca 2-04.

Priemerný evidenčný počet zamestnancov sa vo výkazoch sleduje na jedno desatinné miesto. Viac ako 49 zamestnancov znamená, že príspevok na rekreáciu je povinný poskytnúť zamestnávateľ, u ktorého priemerný evidenčný počet zamestnancov vyjde 49,1 a viac.

Poznámka: Počas roka 2026 sa posudzuje priemerný evidenčný počet zamestnancov v pracovnom pomere zistený za predchádzajúci kalendárny rok, teda za rok 2025, vo fyzických osobách (bez ohľadu na dĺžku pracovných úväzkov, resp. odpracovaný čas). Teda tak, ako je to stanovené na účely štatistického zisťovania. Do úvahy sa neberú:

  • zamestnanci, ktorí majú neplatené voľno dlhšie ako 4 týždne,
  • zamestnanci na materských a rodičovských dovolenkách,
  • zamestnanci uvoľnení, resp. dočasne pridelení na výkon práce v inej organizácii,
  • osoby pracujúce na dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru,
  • spoločníci, konatelia a pod., ktorí pracujú u zamestnávateľa bez pracovnej zmluvy,
  • u užívateľského zamestnávateľa sa do úvahy neberú dočasne pridelení zamestnanci.

*

Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva presne 49 a menej zamestnancov, príspevok na rekreáciu môže, ale nemusí zamestnancom poskytnúť.

Ak sa takýto zamestnávateľ rozhodne príspevok poskytnúť, tak to musí byť za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu ako zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov.

Pri dodržaní podmienok platných pre zamestnanca a pre rekreáciu bude príspevok na strane zamestnancov takéhoto zamestnávateľa oslobodený od dane a odvodov rovnako ako u zamestnávateľa, ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov.

*

Príklad

Zamestnávateľ počas roka 2026 zamestnával 45 zamestnancov v pracovnom pomere a 10 "dohodárov". Z počtu 45 zamestnancov v pracovnom pomere bolo 6 zamestnankýň na materskej alebo rodičovskej dovolenke a 1 zamestnanec bol dlhodobo uvoľnený na výkon verejnej funkcie ako poslanec NR SR.

Priemerný evidenčný počet zamestnancov bol 38. Zamestnávateľ preto nemá počas roka 2027 povinnosť poskytovať zamestnancom príspevok na rekreáciu.

Príklad

Zamestnávateľ počas roka 2026 zamestnával 48 zamestnancov v pracovnom pomere (nikto nebol na materskej, rodičovskej dovolenke a pod.). Zamestnávateľ mal počas roka 2026 z agentúry dočasného zamestnávania dočasne zamestnaných 20 ďalších zamestnancov.

Priemerný evidenčný počet zamestnancov bol 48. Agentúrni zamestnanci, ktorí boli dočasne pridelení na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi, sa do počtu nezapočítavajú. Zamestnávateľ preto nemá počas roka 2027 povinnosť poskytovať zamestnancom príspevok na rekreáciu.

Príklad

Agentúra dočasného zamestnávania v roku 2026 zamestnávala 180 zamestnancov v pracovnom pomere. Z toho 160 zamestnancov bolo dočasne pridelených na výkon práce k iným (užívateľským) zamestnávateľom, 20 zamestnancov pracovalo priamo v agentúre.

Priemerný evidenčný počet zamestnancov bol 20 - do tohto počtu sa v ADZ nezapočítavajú zamestnanci, ktorých ADZ pridelila na výkon práce k užívateľským zamestnávateľom. ADZ nemá počas roka 2027 povinnosť poskytovať svojim zamestnancom príspevok na rekreáciu.

*

Rovnako ako v prípade zamestnávateľov, na ktorých sa vzťahuje Zákonník práce, sa postupuje aj v prípade zamestnávateľov, na ktorých sa vzťahujú predpisy:

  • Zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme
  • Zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície
  • Zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov
  • Zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore
  • Zákon č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov
  • Zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe

*

PODMIENKY, KTORÉ MUSÍ SPLNIŤ ZAMESTNANEC

Na poskytnutie príspevku musí podľa Zákonníka práce zamestnanec splniť tieto podmienky:

  • zamestnanec je zamestnaný v pracovnom pomere (pri dohode nárok nie je),
  • pracovný pomer trvá ku dňu začatia rekreácie nepretržite najmenej 24 mesiacov,
  • zamestnanec preukáže oprávnené výdavky najneskôr do 30 kalendárnych dní odo dňa skončenia rekreácie.

Zamestnanec, ktorý uvedené podmienky nespĺňa, nemá právny nárok na poskytnutie príspevku.

Zamestnávateľ mu však môže príspevok poskytnúť "dobrovoľne", teda aj v prípade, ak zamestnanec niektorú z podmienok nespĺňa - v takomto prípade však príspevok nebude na strane zamestnanca oslobodený od dane a nebude oslobodený od odvodov.

Pozor, podľa usmernenia FR SR však posledná podmienka nemusí byť splnená. Od dane bude oslobodený príspevok na rekreáciu aj vtedy, ak sa zamestnávateľ rozhodne poskytnúť ho zamestnancovi, ktorý preukázal oprávnené výdavky po uplynutí 30 dní odo dňa skončenia rekreácie.

*

Pracovný pomer

Základnou podmienkou na priznanie príspevku je pracovný pomer. Môže to byť pracovný pomer buď na dobu neurčitú, alebo na dobu určitú. Môže to byť pracovný pomer buď na plný pracovný čas, alebo na kratší pracovný čas (pozor, v prípade kratšieho pracovného času sa kráti maximálna možná výška príspevku, pozrite ďalej).

Nárok na príspevok nie je napríklad pri:

  • dohodách o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru,
  • spoločníkoch pracujúcich pre vlastnú spoločnosť bez pracovnej zmluvy,
  • štatutároch - konateľoch, členoch dozorných rád, predstavenstiev... bez pracovnej zmluvy,
  • profesionálnych športovcoch vykonávajúcich v športových kluboch činnosť na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu,
  • športových odborníkoch pracujúcich na základe zmlúv o činnosti športového odborníka,
  • bývalých zamestnancoch atď.

Poznámka: Zamestnávateľ môže "dobrovoľne" poskytnúť príspevok aj osobám, ktoré nie sú zamestnané v pracovnom pomere - napríklad dohodárom, spoločníkom, štatutárom... 

Avšak v takom prípade bude príspevok zdaniteľný benefit - nebude oslobodený od dane a odvodov.

*

Pracovný pomer trvá ku dňu začatia rekreácie nepretržite najmenej 24 mesiacov

Nárok na príspevok je aj vtedy, ak nejde o jednu nepretržite trvajúcu pracovnú zmluvu, ale ak ide o bezprostredne na seba nadväzujúce pracovné zmluvy uzatvorené medzi tým istým zamestnancom a zamestnávateľom, medzi ktorými nie je prestávka ani jeden pracovný deň a v súčte dôb trvaní zmlúv je to najmenej 24 mesiacov.

V prípade prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov (§ 27 a nasl. Zákonníka práce, napríklad prevod zamestnávateľa alebo jeho časti k inému zamestnávateľovi, typicky predaj firmy, zlúčenie firiem) sa doba trvania pracovného pomeru posudzuje v súčte trvania u aktuálneho a predchádzajúceho zamestnávateľa.

*

V prípade štátnych zamestnancov sa postupuje podľa § 175a zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe, na účely § 152a (a 152b) Zákonníka práce sa do trvania štátnozamestnaneckého pomeru započítava aj doba bezprostredne predchádzajúceho štátnozamestnaneckého pomeru v tom istom služobnom úrade a toho istého štátnozamestnaneckého pomeru v inom služobnom úrade.

*

V prípade zamestnávania podľa zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme platí, že pri prechode zamestnanca z jednej organizácie do inej organizácie (napríklad prechod učiteľa z jednej školy do druhej) dochádza k zmene zamestnávateľa a doba trvania zamestnania sa sleduje len vzhľadom na nového zamestnávateľa.

V prípade uzatvorenia pracovnej zmluvy so zamestnancom, ktorý predtým u zamestnávateľa pracoval ako dočasne pridelený z agentúry dočasného zamestnávania, sa posudzuje len doba trvania pracovnej zmluvy uzavretej u súčasného zamestnávateľa - nezohľadňuje sa doba predchádzajúceho dočasného pridelenia.

Nárok na príspevok je pri rekreáciách, ktoré začali v deň, kedy pracovný pomer trval. Ak o príspevok požiada zamestnanec, ktorý v priebehu roka skončil v pracovnom pomere, pričom rekreácia začala až po ukončení pracovného pomeru, nárok nie je.

Príklad

Pracovný pomer zamestnanca začal 1. 1. 2015. Pracovný pomer skončil 31. 8. 2026. V septembri 2026 predloží bývalý zamestnanec doklady o rekreácii, z ktorých vyplýva, že rekreácia začala dňa 1. 9. 2026. Rekreáciu si zaplatil vopred ešte v júli 2026. Nárok na príspevok bývalý zamestnanec nemá, pretože rekreácia začala až po skončení pracovného pomeru. To, že za rekreáciu zaplatil ešte počas trvania pracovného pomeru, nie je podstatné.

*

Podmienka trvania pracovného pomeru nepretržite najmenej 24 mesiacov sa posudzuje ku dňu začatia rekreácie. Môže sa tak stať, že nárok na príspevok na rekreáciu zamestnancovi vznikne až počas roka 2026 - teda po tom, ako trvanie pracovného pomeru dosiahne hranicu 24 mesiacov.

Príklad

Pracovný pomer zamestnanca začal 1. 8. 2024. V auguste 2026 predloží zamestnanec doklady o rekreácii, z ktorých vyplýva, že rekreácia začala dňa 30. 7. 2026 a skončila 6. 8. 2026. Pretože rekreácia začala pred 1. 8. 2026, zamestnanec nárok na príspevok nemá - doba 24 mesiacov trvania pracovného pomeru sa naplní až 1. 8. 2026.

Príklad

Pracovný pomer zamestnanca začal 1. 12. 2024. Doba 24 mesiacov trvania pracovného pomeru tak uplynie až 30. 11. 2026. Pokiaľ zamestnanec predloží zamestnávateľovi doklady o rekreácii, ktorá začala v období medzi 1. 12. 2026 až 31. 12. 2026, bude mať nárok na príspevok na rekreáciu za rok 2026, a to potenciálne až do výšky 275 €.

Príklad

Pracovný pomer zamestnanca začal 30. 12. 2024. Doba 24 mesiacov trvania pracovného pomeru tak uplynie až 29. 12. 2026. Pokiaľ zamestnanec predloží zamestnávateľovi doklady o rekreácii, ktorá začala 30. 12. 2026 alebo 31. 12. 2026, bude mať nárok na príspevok na rekreáciu za rok 2026, a to potenciálne až do výšky 275 €.

*

Nárok na príspevok na rekreáciu nie je podmienený aktuálnou prítomnosťou zamestnanca na pracovisku. V súlade s usmernením FR SR nárok na príspevok na rekreáciu majú aj zamestnanci, ktorých pracovný pomer ku dňu začatia rekreácie trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov a aktuálne sú:

  • na materskej alebo rodičovskej dovolenke,
  • na dlhodobom ošetrovnom,
  • na neplatenom voľne,
  • resp. na inej prekážke v práci na strane zamestnanca alebo zamestnávateľa.

Príklad

Pracovný pomer zamestnankyne začal 1. 5. 2023. Zamestnankyňa je počas celého roka 2026 na rodičovskej dovolenke. Za rok 2026 má nárok na príspevok na rekreáciu, a to potenciálne až do výšky 275 €.

*

Podľa usmernenia FR SR však nárok na príspevok na rekreáciu nemajú zamestnanci:

  • dlhodobo uvoľnení na výkon verejnej funkcie, odborovej funkcie a pod.,
  • počas svojej práceneschopnosti alebo počas ošetrovania člena rodiny.

Usmernenie FR SR uvádza, že dlhodobo uvoľnení zamestnanci právo na príspevok nemajú.

FR SR to odôvodňuje tak, že počas práceneschopnosti je zamestnanec povinný dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom, preto pokiaľ v čase PN absolvoval kúpeľný pobyt, nejde o rekreáciu a nie je možné vyplatiť príspevok na rekreáciu.

Obdobne zamestnanec nemá nárok na príspevok, ak sprevádzal dieťa na liečebnom pobyte dieťaťa a v tom čase si uplatnil OČR. Nejde o rekreáciu.

Poznámka: Zamestnanec má nárok na príspevok na rekreáciu vtedy, ak ide o kúpeľný pobyt, ktorý si sám zaplatil a absolvoval ho počas dovolenky alebo voľného víkendu.

*

Žiadosť zamestnanca

Zamestnanec musí o príspevok požiadať. Podľa Zákonníka práce nemusí ísť o písomnú žiadosť, odporúčame však zamestnávateľom, aby si internou smernicou stanovili postup, podľa ktorého si zamestnanec uplatní nárok na príspevok, a zaviedli svoj formulár, ktorý zamestnanec vyplní.

Napríklad takto:

*

Žiadosť o príspevok na rekreáciu podľa § 152a Zákonníka práce

Zamestnávateľ XY a. s. ...

Zamestnanec, meno a priezvisko: ................

Rekreácia sa uskutočnila v dňoch od: ............... do: ...............

Miesto rekreácie: .......................

Suma preukázaných oprávnených výdavkov: ..............

So zamestnancom sa na rekreácii zúčastnili:

1.    .................. Vzťah: .....................

2.    .................. Vzťah: .....................

3.    .................. Vzťah: .....................

Zamestnanec čestne vyhlasuje, že počas kalendárneho roka si uplatňuje nárok na príspevok len u jedného zamestnávateľa.

V: ................

Dňa: ............

Podpis zamestnanca: ................

Za zamestnávateľa žiadosť prijal - meno, priezvisko, podpis: ....................................

* * *

V súlade s podmienkami uvedenými vyššie musí zamestnanec o príspevok požiadať najneskôr 30 kalendárnych dní po skončení rekreácie. Požiadať o príspevok môže teoreticky aj pred začatím rekreácie, avšak pre vyplatenie príspevku je dôležité, že musí k žiadosti o príspevok doložiť účtovné doklady (do 30 dní po skončení rekreácie), na ktorých musí byť uvedené jeho meno a ktorými preukáže, že za rekreáciu skutočne zaplatil a na rekreácii sa osobne zúčastnil.

Zamestnanec môže o príspevok v priebehu jedného kalendárneho roka požiadať len jedného zamestnávateľa. Táto podmienka sa týka zamestnancov, ktorí sú súbežne zamestnaní vo viacerých pracovných pomeroch u rôznych zamestnávateľov, respektíve majú viac pracovných pomerov súčasne u toho istého zamestnávateľa.

Ak by sa stalo, že zamestnanec túto podmienku počas roka poruší, v ročnom zúčtovaní preddavkov na daň, resp. v daňovom priznaní sa musí chyba opraviť a príspevky sa musia "dodaniť" tak, aby od dane oslobodený zostal príspevok len od jedného zamestnávateľa. K tomu si všimnite tlačivo "Potvrdenie o príjmoch zo závislej činnosti", v ňom je riadok 09, kde sa uvádza príspevok zamestnávateľa na rekreáciu - oslobodený od dane. Od roku 2020 sa v tlačive uvádza aj riadok 09a, kde sa uvádza príspevok zamestnávateľa na rekreáciu - oslobodený od dane, vyplatený v aktuálnom roku ešte za rekreáciu v predošlom roku.

Zamestnanca, ktorý požiada o príspevok na rekreáciu, nemožno žiadnym spôsobom znevýhodniť v porovnaní s porovnateľným zamestnancom, ktorý o tento príspevok nepožiada. Ak by sa napríklad zamestnávateľ rozhodol zamestnancov, ktorí počas roka nemali príspevok vyplatený, "odškodniť" špeciálnou odmenou, ktorú by však nedostali tí zamestnanci, ktorí počas roka príspevok na rekreáciu čerpali, tak poruší (zamestnávateľ) toto ustanovenie Zákonníka práce.

*

VÝŠKA PRÍSPEVKU A JEHO VÝPLATA

Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi na základe jeho žiadosti príspevok na rekreáciu vo výške 55 % oprávnených výdavkov (pozri ďalej), najviac však v sume 275 € ročne.

Okrem toho môže zamestnávateľ prispieť zamestnancovi na rekreáciu aj príspevkom zo sociálneho fondu (pozri ďalej).

Príklad

Zamestnanec preukáže výdavky na rekreáciu v sume 400 €. Príspevok na rekreáciu bude 220 €.

Iný zamestnanec preukáže výdavky na rekreáciu v sume 500 €. Príspevok na rekreáciu bude 275 €.

Iný zamestnanec preukáže výdavky na rekreáciu v sume 600 €. Príspevok na rekreáciu bude 275 €.

Posledný zamestnanec preukáže výdavky na rekreáciu v sume 1000 €. Príspevok na rekreáciu bude 275 €.

Poznámka: Uvedení zamestnanci pracujú v pracovnom pomere na plný úväzok.

*

Zamestnanec si môže v priebehu roka uplatniť nárok na príspevok viackrát - pri viacerých rekreáciách na nižšie sumy. Zamestnávateľ mu bude postupne vyplácať príspevky a sledovať, či sa neprekročí limit 275 €.

Príklad

Zamestnanec vo februári preukáže výdavky na rekreáciu č. 1 vo výške 200 €. Príspevok na rekreáciu bude 110 €.

V máji preukáže výdavky na rekreáciu č. 2 vo výške 80 €. Príspevok na rekreáciu bude 44 €, kumulovane od začiatku roka 154 €.

V auguste preukáže výdavky na rekreáciu č. 3 vo výške 100 €. Príspevok na rekreáciu bude 55 €, kumulovane od začiatku roka 209 €.

V novembri preukáže výdavky na rekreáciu č. 4 vo výške 300 €. Suma 55 % je 165 €, zamestnávateľ však vyplatí príspevok vo výške (len) 66 €, pretože tak bude kumulovane od začiatku roka suma príspevkov spolu 275 €.

*

Ak má zamestnanec kratší pracovný čas, maximálna možná ročná suma príspevku sa pomerne kráti podľa rozsahu kratšieho pracovného času zamestnanca. Rozhodujúcim na určenie výšky sumy príspevku na rekreáciu je pracovný čas zamestnanca ku dňu začatia rekreácie.

*

Pozor, u zamestnávateľa na pracoviskách, kde je stanovený 38,75-hodinový, resp. 37,5-hodinový pracovný týždeň v súlade so Zákonníkom práce (pracuje sa na viac zmien, resp. pracovný čas je takto dohodnutý v kolektívnej zmluve a pod.), ide o plný pracovný čas, zamestnanci majú nárok na príspevok v maximálnej výške 275 € za rok.

Príklad

Zamestnanec má podľa pracovnej zmluvy polovičný úväzok. Výška jeho príspevku na rekreáciu je limitovaná sumou 275 € / 2 = 137,50 €.

*

Pozor, príspevok sa nijako nekráti, ak ide o zamestnanca, ktorému v priebehu roka skončí pracovný pomer. Pokiaľ "končiaci" zamestnanec bude na rekreácii, ktorá začne ešte počas trvania pracovného pomeru, má nárok na príspevok vo výške 55 % až do sumy 275 € za rok.

Príklad

Zamestnanec pracuje v pracovnom pomere na plný úväzok. Pracovný pomer začal v roku 2015. Pracovný pomer končí dňa 31. 7. 2027.

Zamestnanec požiada zamestnávateľa o príspevok na rekreáciu a predloží zamestnávateľovi dňa 10. 8. 2027 (teda už v čase, kedy pracovný pomer skončil) doklady o svojej rekreácii, ktorá bola v dňoch 25. 7. 2027 až 2. 8. 2027, suma úhrady bola presne 500 €.

Zamestnanec má nárok na príspevok na rekreáciu vo výške 275 €. Nárok má preto, lebo podmienky spĺňa a rekreácia začala v deň, kedy mu ešte trval pracovný pomer.

*

Ak zamestnávateľ poskytne zamestnancovi príspevok vyšší ako 55 % zo sumy oprávnených výdavkov, respektíve nad 275 €, časť príspevku presahujúca 55 % (resp. presahujúca 275 €) nie je oslobodená od dane - započíta sa do zdaniteľného príjmu zamestnanca a do vymeriavacích základov pre odvody.

*

Zaokrúhľovanie

Príspevok na rekreáciu sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.

*

Príspevok zamestnávateľa zo sociálneho fondu

Okrem príspevku na rekreáciu podľa § 152a Zákonníka práce môže zamestnávateľ poskytnúť na rekreáciu zamestnancov príspevok podľa § 7 ods. 1 písm. e) zákona č.152/1994 Z. z. o sociálnom fonde. Táto možnosť však nie je príliš výhodná, pretože príspevok poskytnutý zo sociálneho fondu nie je oslobodený od dane a odvodov.

*

Výplata príspevku

Ak nebol príspevok na rekreáciu poskytnutý prostredníctvom rekreačného poukazu, zamestnávateľ poskytne zamestnancovi príspevok na rekreáciu po predložení účtovných dokladov v najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, ak sa nedohodne so zamestnancom inak.

Zamestnávateľ sa tak môže dohodnúť so zamestnancom napríklad tak, že príspevok bude vyplatený až vo výplate za mesiac december daného roka. "Vtip" je však v tom, že Zákonník práce nijako neobmedzuje zamestnávateľa a zamestnanca, pokiaľ ide o termín výplaty príspevku v prípade dohody - teoreticky by sa mohli dohodnúť i tak, že príspevok bude vyplatený o tri roky a podobne...

Príklad

V žiadosti o príspevok na rekreáciu zamestnanec súhlasil a svojím podpisom potvrdil, že príspevok mu bude vyplatený až vo výplate mzdy za mesiac december 2026.

Rekreácia sa uskutočnila od 15. 8. 2026 do 22. 8. 2026, doklady zamestnanec predložil včas (do 30 dní od ukončenia rekreácie). Podľa dohody uvedenej v žiadosti o príspevok mu bude príspevok vyplatený až vo výplatnom termíne 12/2026.

*

Rekreácia na prelome rokov

Ak nebol príspevok na rekreáciu poskytnutý prostredníctvom rekreačného poukazu, na žiadosť zamestnanca sa príspevok na rekreáciu, ktorá začala v jednom kalendárnom roku a nepretržite trvá v nasledujúcom kalendárnom roku, bude považovať za príspevok na rekreáciu za kalendárny rok, v ktorom rekreácia začala.

Príklad

Zamestnanec si počas roka 2026 (v júli 2026) uplatnil nárok na príspevok na rekreáciu. Za túto rekreáciu zaplatil 200 €, príspevok bol 110 €.

Ďalšiu rekreáciu absolvoval zamestnanec od 27. 12. 2026 do 2. 1. 2027, zaplatil za ňu 400 €. Túto rekreáciu sa rozhodol uplatniť ešte za rok 2026.

Zamestnávateľ mu vyplatí príspevok vo výške 165 €. Z ceny rekreácie 400 € je síce 55 % suma 220 €, ale zamestnancovi už bol počas roka vyplatený príspevok 110 €. Preto výška príspevku pri druhej rekreácii nebude 220 €, ale len 165 €. Zamestnanec tak bude mať vyplatený príspevok za rok 2026 v celkovej sume 275 €.

Príklad

Zamestnanec si počas roka 2026 uplatnil príspevok na rekreáciu v septembri 2026. Na rekreácii bol v auguste 2026, zaplatil za ňu 450 €. Mal vyplatený príspevok na rekreáciu vo výške 55 % zo 450 €, teda 247,50 €.

Ďalšiu rekreáciu absolvoval zamestnanec od 27. 12. 2026 do 2. 1. 2027, zaplatil za ňu 280 €. Túto rekreáciu sa rozhodol uplatniť až za rok 2027. Zamestnávateľ mu preto vyplatí príspevok vo výške 55 % z 280 €, čo je 154 €. Príspevok sa účtuje do roka 2027. Zamestnanec tak vedome nechal "prepadnúť" svoj nárok na príspevok na rekreáciu za rok 2026 vo výške nevyčerpaných 27,50 €.

*

OPRÁVNENÉ VÝDAVKY

Oprávnenými výdavkami sú preukázané výdavky zamestnanca alebo rodiča zamestnanca na:

  • služby cestovného ruchu spojené s ubytovaním najmenej na dve prenocovania na území Slovenskej republiky,
  • pobytové balíčky obsahujúce ubytovanie najmenej na dve prenocovania, stravovacie a iné služby súvisiace s rekreáciou na území Slovenskej republiky,
  • ubytovanie najmenej na dve prenocovania na území Slovenskej republiky, ktorého súčasťou môžu byť stravovacie služby,
  • organizované viacdňové aktivity a zotavovacie podujatia počas školských prázdnin na území Slovenskej republiky pre dieťa zamestnanca navštevujúce základnú školu alebo niektorý z prvých štyroch ročníkov gymnázia s osemročným vzdelávacím programom, prípadne iné dieťa žijúce so zamestnancom v spoločnej domácnosti (môžu to byť pobytové detské tábory, ale aj viacdňové detské tábory, kde rodič ráno odovzdá dieťa a večer si ho prevezme).

*

Ubytovanie a prenocovanie

Základnou podmienkou je, že musí ísť o rekreáciu spojenú s ubytovaním najmenej na dve prenocovania na území Slovenskej republiky. Podmienkou je, že tieto služby musia byť poskytnuté na území Slovenskej republiky. Nie je možné uznať napríklad dovolenkový pobyt zaplatený v slovenskej cestovnej kancelárii, ale realizovaný v zahraničí.

Podľa výkladu FR SR môže ísť aj o pobyt v dvoch rôznych ubytovacích zariadeniach po sebe, v každom len na jedno prenocovanie, pokiaľ "v súčte" ide najmenej o dve prenocovania, prenocovania nasledujú po sebe a zamestnanec predloží príslušné doklady (pozri ďalej) z oboch zariadení.

Ubytovanie môže byť v hoteli, penzióne, priváte... alebo aj v kempingu vo vlastnom stane, vo vlastnom alebo prenajatom karavane... Na kvalite a cene ubytovania nezáleží.

Pokojne môže ísť aj o pobyt v slovenských kúpeľoch, pokiaľ je spojený s ubytovaním najmenej na dve prenocovania a nejde o pobyt, ktorý by bol súčasťou liečenia zamestnanca počas PN (výklad FR SR).

Pod prenocovaním sa myslí v súlade s § 2 písm. d) zákona č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu prenocovanie fyzickej osoby v zariadení prevádzkovanom ekonomickým subjektom poskytujúcim služby prechodného ubytovania, za ktoré odviedol obci miestnu daň za ubytovanie.

Podľa (medzitým od 19. 2. 2021 už zrušenej) vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 277/2008 Z. z. je ubytovacie zariadenie definované ako budova, priestor alebo plocha, v ktorom sa verejnosti celoročne poskytuje za úhradu prechodné ubytovanie a s ním spojené služby. Ubytovacie zariadenie je aj sezónne ubytovacie zariadenie poskytujúce ubytovanie a s ním spojené služby najviac deväť mesiacov v roku. Uvedenou vyhláškou sa ustanovujú klasifikačné znaky na ubytovacie zariadenia pri ich zaraďovaní do kategórií a tried, a to v súlade s § 30 ods. 2 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní. Kategorizácia sa vzťahuje na ubytovacie zariadenia, ktoré prevádzkujú podnikatelia poskytujúci ubytovanie a s ním spojené služby na základe živnostenského oprávnenia.

Podstatné teda je, aby bol zamestnanec ubytovaný v zariadení prevádzkovanom buď fyzickou osobou, alebo právnickou osobou, ktorá má živnosť na ubytovacie služby, resp. v zapísanom predmete činnosti má ubytovacie služby. Pokiaľ bolo ubytovanie na území obce, ktorá nemá stanovenú miestnu daň za ubytovanie, existencia samotnej miestnej dane nie je nutnou podmienkou. Nutnou podmienkou nie je ani preukázanie, že zamestnanec miestnu daň zaplatil (zodpovednosť za výber miestnej dane nesie poskytovateľ ubytovania).

Ubytovanie u fyzickej osoby, ktorá síce má pridelené DIČ, pretože je registrovaná na daňovom úrade v súvislosti s príjmami podľa § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov (príjem z prenájmu), ale nemá živnosť na ubytovacie služby, nezakladá nárok na príspevok na rekreáciu.

Skutočnosť, či má alebo nemá subjekt, ktorý poskytol ubytovanie, živnosť (resp. predmet činnosti) na ubytovacie služby, by mal zamestnávateľ preveriť v živnostenskom registri alebo v obchodnom registri.

Príklad

Zamestnanec predložil doklad, podľa ktorého bol ubytovaný na dve noci v penzióne prevádzkovanom majiteľom, ktorým je fyzická osoba. Majiteľ je zapísaný v živnostenskom registri a má uvedený aj predmet podnikania ubytovacie služby.  Zamestnanec nepreukázal úhradu miestnej dane z ubytovania. Na príspevok má nárok, vzhľadom na to, že prevádzkovateľom zariadenia je fyzická osoba - podnikateľ s predmetom podnikania „ubytovacie služby“.

Príklad

Zamestnanec bol ubytovaný v podnikovej chate spoločnosti ABC a. s. V obchodnom registri táto spoločnosť nemá uvedený predmet činnosti "ubytovacie služby". Zamestnanec nemá nárok na príspevok vzhľadom na to, že prevádzkovateľ zariadenia nemá v predmete činnosti „ubytovacie služby“.

Príklad

Zamestnanec predložil príjmový pokladničný doklad vystavený za prenájom chaty fyzickou osobou, majiteľom chaty. Na doklade je uvedené DIČ, ktoré má táto FO pridelené. Skúmaním v živnostenskom registri sa zistilo, že táto FO je síce zapísaná v živnostenskom registri, ale nemá zapísaný predmet podnikania "ubytovacie služby". Príspevok na rekreáciu preto nie je možné vyplatiť. Respektíve, ak by bol vyplatený, je zdaniteľným príjmom zamestnanca.

*

Majiteľom zariadenia môže byť i zahraničný subjekt. Majiteľom zariadenia môže byť samotný zamestnávateľ (pozor, ten však nesmie nútiť zamestnancov, aby rekreáciu absolvovali výlučne v tomto zariadení, resp. podmieňovať vyplatenie príspevku pobytom v tomto zariadení). Majiteľom zariadenia môže byť i samotný zamestnanec alebo jemu blízka osoba.

*

Ďalšie služby cestovného ruchu spojené s ubytovaním

Oprávnenými výdavkami, na základe ktorých zamestnávateľ určí výšku príspevku, sú aj ďalšie výdavky zamestnanca na rôzne služby. Základnou podmienkou však je, že tieto služby musia byť spojené s ubytovaním. Teda tieto služby zamestnancovi poskytlo ubytovacie zariadenie, prípadne (výklad FR SR) iný podnikateľ, ktorý tieto služby prevádzkuje priamo v ubytovacom zariadení, pričom ide o službu, ktorá priamo súvisí s ubytovaním.

Zamestnávateľ nárok zamestnanca uzná aj v prípade, ak tieto služby nebudú uvedené na doklade spolu s ubytovaním, ale zamestnanec predloží osobitný účtovný doklad, na ktorom bude uvedené jeho meno a ktorý mu vystaví ubytovacie zariadenie, prípadne iný podnikateľ, ktorý služby prevádzkuje v ubytovacom zariadení.

Takýmito službami napríklad sú:

  • stravovacie služby, napríklad obedy a večere zaplatené osobitne v reštaurácii ubytovacieho zariadenia, prípadne v reštaurácii v objekte ubytovacieho zariadenia, ktoré sú prevádzkované inou osobou,
  • nealkoholické i alkoholické nápoje zakúpené v ubytovacom zariadení ako súčasť stravovacích služieb v "rozlievanej" podobe, napríklad pivo, víno, destiláty k večeri,
  • nealkoholické i alkoholické nápoje zakúpené v bare ubytovacieho zariadenia,
  • konzumácia z minibaru na izbe,
  • fitness, wellness, vstup do bazéna, sauny, masáže, kozmetické služby (aj poskytnuté inou osobou, pokiaľ prevádzka je súčasťou ubytovacieho zariadenia),
  • prenájom športových zariadení (ihrisko, tenisový kurt, telocvičňa, biliard...),
  • požičanie športového náčinia alebo športových potrieb (bicykle, lyžiarsky výstroj, čln...),
  • požičanie župana a pod.,
  • služby horského vodcu zabezpečené ubytovacím zariadením a uhradené v ubytovacom zariadení,
  • permanentky (skipasy) na vleky a lanovky, vstupenky do pamiatok, jaskyne, na kúpaliská a podobne, ktorú sú zabezpečené ubytovacím zariadením a uhradené v ubytovacom zariadení,
  • výlety zabezpečené ubytovacím zariadením a uhradené v ubytovacom zariadení,
  • parkovanie vozidla v garáži alebo na parkovisku ubytovacieho zariadenia.

Oprávnenými výdavkami nie sú výdavky za služby poskytnuté mimo ubytovacieho zariadenia, uhradené inému podnikateľovi, preukázané osobitnými dokladmi. Sú to napríklad:

  • stravovanie mimo ubytovacieho zariadenia,
  • fitness, wellness mimo ubytovacieho zariadenia,
  • skipasy zakúpené priamo u prevádzkovateľa vlekov a lanoviek mimo ubytovacieho zariadenia,
  • vstupenky do pamiatok, na kúpaliská a podobne, ktoré sú zakúpené priamo u ich prevádzkovateľa, mimo ubytovacieho zariadenia.

Tovar zakúpený v ubytovacom zariadení nie je službou. Uznať preto nie je možné:

  • nealkoholické a alkoholické nápoje zakúpené vo fľašiach na recepcii,
  • suveníry, pohľadnice, hračky...,
  • oblečenie...

Podľa stanoviska FR SR ďalej nie je možné uznať poplatok za domáce zviera.

Ak na účtovnom doklade, ktorý zamestnanec predložil, budú aj položky, ktoré nie je možné uznať, zamestnávateľ príspevok na rekreáciu určí zo sumy uvedenej na účtovnom doklade, avšak zníženej o neuznané položky. Pozri príklad.

Náklady zamestnanca na dopravu do ubytovacieho zariadenia (lístky na vlak, autobus, náklady na prepravu vlastným vozidlom) nie je možné uznať.

V prípade pobytových balíčkov, kedy pobyt zorganizovala cestovná agentúra a v cene je i doprava, je možné uznať aj náklady za dopravu, pretože ich zamestnanec uhradil v rámci "balíčka".

Príklad

Zamestnanec predložil zamestnávateľovi faktúru vystavenú na svoje meno z hotela na sumu 240 €. Na faktúre je uvedené ubytovanie s raňajkami za dve noci vo výške 160 €, dve večere za 40 €, poplatok za psa 10 € a fľaša whisky za 30 €.

Zamestnávateľ uzná ako oprávnený výdavok ubytovanie (160 €) a večere (40 €). Neuzná poplatok za psa (10 €) ani fľašu alkoholu (30 €).

Zamestnávateľ vyplatí zamestnancovi príspevok určený zo sumy 200 €.

Príklad

Zamestnanec predložil zamestnávateľovi faktúru na sumu 360 € z hotela v Tatrách, ubytovanie bolo na 4 noci. Okrem toho zamestnanec predloží faktúru za nákup skipasov vo výške 100 €. Skipasy si zakúpil osobitne v pokladnici prevádzkovateľa lanoviek.

Zamestnávateľ vyplatí príspevok vypočítaný zo sumy 360 € na základe predloženej faktúry z hotela. Faktúru za nákup skipasov do úvahy neberie.

Príklad

Zamestnanec predložil zamestnávateľovi faktúru na sumu 200 € z hotela v rekreačnej oblasti, ubytovanie bolo na 2 noci. Okrem toho zamestnanec predloží blok z ERP, na ktorom je uvedené jeho meno, na sumu 80 € za dve večere. Blok mu vystavil iný podnikateľ, ktorý v danom hoteli prevádzkuje reštauráciu.

Zamestnávateľ uzná sumu uhradenú za večere ako služby spojené s ubytovaním a vyplatí príspevok vypočítaný zo sumy 280 €.

Príklad

Zamestnanec predložil zamestnávateľovi faktúru na sumu 450 € z hotela v Jasnej, ubytovanie bolo na 5 nocí. Okrem toho zamestnanec predloží blok z ERP na sumu 120 €, na ktorom je uvedené jeho meno, za zapožičanie lyžiarskeho výstroja a skipas. Blok mu vystavila spoločnosť, ktorá je prevádzkovateľom horských dopravných zariadení a súčasne zapožičiava výstroj v prevádzke, ktorú má v danom hoteli.

Zamestnávateľ uzná sumu uhradenú za požičanie výstroja a skipas ako služby spojené s ubytovaním, pričom vyplatí príspevok vypočítaný zo sumy 570 €.

*

DETSKÉ TÁBORY

Príspevok na rekreáciu je možné vyplatiť aj za organizované viacdňové aktivity a zotavovacie podujatia počas školských prázdnin na území Slovenskej republiky pre dieťa zamestnanca. A to dieťa:

  • vlastné,
  • dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu,
  • dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení,
  • iné dieťa žijúce so zamestnancom v spoločnej domácnosti (napríklad dieťa manželky alebo partnerky, ktoré má iného otca a žijú spolu v domácnosti).

*

Môže ísť napríklad o aktivity:

  • pobytové viacdňové tábory organizované rôznymi organizáciami, občianskymi združeniami, skautskými oddielmi, športovými klubmi...,
  • denné tábory (ráno rodič odovzdá dieťa, večer po návrate z práce si dieťa vyzdvihne),
  • lyžiarske kurzy organizované napríklad školou v termíne školských prázdnin.

Ubytovanie dieťaťa nie je podmienkou. Rovnako nie je podmienkou, aby sa na aktivite zúčastnil samotný zamestnanec. Podmienkou je, aby aktivita bola viacdňová, teda trvala najmenej 2 dni.

Podmienkou je aj to, že ide o dieťa navštevujúce základnú školu - 1. až 9. ročník základnej školy vrátane letných prázdnin na konci jednotlivých ročníkov.

Môže ísť aj o dieťa navštevujúce 1. až 4. ročník štúdia osemročného gymnázia (vrátane letných prázdnin na konci 4. ročníka).

Uvedené sa nevzťahuje na deti navštevujúce jasle, materskú školu, stredné a vysoké školy...

*

Podmienkou je, že ide o aktivitu počas školských prázdnin. Pozor, nielen letných prázdnin, ale všetkých prázdnin.

Definíciu školských prázdnin nájdeme v § 150 zákona č. 245/2008 Z. z. školský zákon.

Oficiálne termíny školských prázdnin uvádza na tri roky dopredu ministerstvo školstva na svojej webovej stránke.

*

V prípade jarných prázdnin posudzujeme termín prázdnin podľa sídla školy, do ktorej chodí dieťa zamestnanca. Ak má zamestnávateľ sídlo napríklad v Trenčianskom kraji a dieťa zamestnanca chodí do školy v Trnavskom kraji, zaujíma nás termín jarných prázdnin v Trnavskom kraji.

*

Pokiaľ dieťa chodí do školy v inom štáte (napríklad dieťa zamestnanca navštevuje základnú školu v Rakúsku), posudzujeme termín prázdnin podľa legislatívy tohto štátu.

Pozor, tzv. riaditeľské voľno nie sú školské prázdniny. Rovnako školské prázdniny nie sú uhoľné prázdniny, chrípkové prázdniny.

Pokiaľ sa aktivita dieťaťa koná v termíne napríklad počas jarných prázdnin, avšak nie od pondelka do piatka (pozri vyššie termíny jarných prázdnin), ale napríklad od soboty do soboty, podľa výkladu FR SR zamestnávateľ výšku príspevku určí zo sumy alikvotne upravenej podľa počtu dní aktivity pripadajúcej na dni prázdnin.

Príklad

Dieťa zamestnanca, ktoré navštevuje základnú školu v Bratislave, bolo v čase od 17. 2. 2024 až 24. 2. 2024 (sobota - sobota) na lyžiarskom kurze. Na faktúre, ktorú predložil zamestnanec, je uvedená suma za ubytovanie a stravovanie dieťaťa za 7 nocí a dní vo výške 140 €.

Jarné prázdniny v BA kraji v roku 2024 mali oficiálny termín od 19. 2. 2024 do 23. 2. 2024 vrátane.

Z predložených 7 dní, ktoré sú uvedené na faktúre, je 5 dní v čase jarných prázdnin. 

Zamestnávateľ určil príspevok zo sumy 100 €. Výpočet: 140 € delené 7 dní x 5 dní = 100 €.

*

OSOBY ZÚČASTNENÉ NA REKREÁCII

Oprávnenými výdavkami sú aj preukázané výdavky zamestnanca, resp. rodiča zamestnanca na ďalšie osoby, ktoré sa so zamestnancom zúčastňujú na rekreácii. Sú to:

  • manžel/manželka zamestnanca,
  • rodič zamestnanca,
  • manžel/manželka rodiča zamestnanca,
  • vlastné dieťa zamestnanca,
  • dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu,
  • dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení,
  • iná osoba žijúca so zamestnancom v spoločnej domácnosti.

*

Podľa metodického usmernenia  FR SR:

  • ak sa na rekreácii zúčastnil rodič zamestnanca, zamestnanec preukazuje svojím rodným listom, že ide o jeho rodiča,
  • ak rekreáciu uhradil rodič zamestnanca, zamestnanec musí preukázať, že zaslal príslušnú sumu na bankový účet rodiča (toto tvrdenie ale nemá podľa názoru autora tohto textu oporu v žiadnom ustanovení Zákonníka práce).

Na rekreácii sa tak môžu zúčastniť uvedení rodinní príslušníci a pokiaľ zamestnanec "zaplatí účet" za nich, zamestnávateľ na základe predložených dokladov vypočíta a poskytne príspevok.

Na rekreácii sa môžu zúčastniť vlastné, resp. adoptované deti, a to bez ohľadu na to, či sú zaopatrené, resp. vyživované. Teda pokiaľ zamestnanec platil aj za svoje dospelé, samostatné, povedzme 30-ročné deti, je to v poriadku.

Iná osoba žijúca so zamestnancom v spoločnej domácnosti je osoba, ktorá spolu so zamestnancom trvalo žije a spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby v zmysle § 115 Občianskeho zákonníka. Príkladom môže byť vnuk, nevesta, partnerka, dieťa partnerky, pokiaľ zamestnanec prehlási, že žijú v spoločnej domácnosti.

*

Preukazovanie osôb

Podľa výkladu FR SR musí zamestnanec preukázať potvrdením vystaveným ubytovacím zariadením, resp. cestovnou agentúrou, aké osoby sa s ním zúčastnili na rekreácii. Buď bude zoznam zúčastnených osôb uvedený priamo na účtovnom doklade, alebo zariadenie vystaví hocijakou formou (napríklad mailom) potvrdenie o tom, kto sa so zamestnancom na rekreácii zúčastnil. Iným dobrým príkladom je zoznam osôb uvedený na objednávke potvrdenej zariadením, ktorou si zamestnanec rezervoval pobyt. Čestné vyhlásenie zamestnanca o tom, kto sa s ním zúčastnil na rekreácii, nepostačuje.

Vzťah k osobám, ktoré sa so zamestnancom zúčastnili na rekreácii, preukazuje zamestnanec v rámci možností "úradným dokladom":

  • manžel, manželka - sobášny list,
  • vlastné dieťa - rodný list dieťaťa,
  • dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu - súdne rozhodnutie,
  • dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení - súdne rozhodnutie,
  • iná osoba žijúca so zamestnancom v spoločnej domácnosti - čestné vyhlásenie o spoločnej domácnosti.

*

Ak preukázať existenciu spoločnej domácnosti "úradným dokladom" nie je možné, v takomto prípade zamestnanec odovzdá čestné vyhlásenie.

Ak sa na rekreácii spolu so zamestnancom zúčastnili aj ďalšie osoby (napríklad vnuci, nevesta, bratranec, priatelia, kolegovia...), ktoré so zamestnancom nežijú v spoločnej domácnosti, zamestnanec si nemôže uplatniť nárok na príspevok na rekreáciu na základe výdavkov, ktoré uhradil za takéto osoby.

Ak zamestnávateľ zistí, že spolu so zamestnancom sa na rekreácii zúčastnili aj osoby, ktoré podľa horeuvedeného nie je možné zohľadniť, pričom zamestnanec platil účet za rekreáciu aj za tieto osoby, podľa výkladu FR SR by nemal poskytnúť príspevok na rekreáciu. Poskytnúť príspevok na rekreáciu zo sumy alikvotne upravenej (po vylúčení alikvotnej časti pripadajúcej na cudzie osoby) podľa výkladu FR SR nie je možné.

V takýchto prípadoch bude vhodné, aby zamestnanec pri platbe v ubytovacom zariadení požiadal o osobitnú faktúru za oprávnené osoby a osobitne za ďalšie osoby.

Príklad

Spolu so zamestnancom sa na "rodinnom víkende" v Tatrách zúčastnili jeho manželka, ich dve dospelé deti, nevesta, zať a 3 vnúčatá. Na konci pobytu zamestnanec platí účet za všetky osoby vo výške 490 €. Zamestnanec požiada recepciu hotela o rozdelenie účtu na dve faktúry. Na jednej faktúre budú služby, ktoré čerpal on, manželka a ich dve deti, faktúra bude na sumu 230 €. Na druhej faktúre budú služby, ktoré čerpali nevesta, zať a vnúčatá, táto faktúra bude na sumu 260 €.

Zamestnávateľovi predloží zamestnanec len faktúru na 230 € (za služby, ktoré čerpal on, manželka a ich deti).

Príklad

Zamestnanec pri príležitosti životného jubilea pozval troch svojich kamarátov na víkendový pobyt na Zemplínskej Šírave. Za pobyt všetkých účastníkov "zájazdu" platí v hotovosti on ako hostiteľ, celková suma znie 600 €. Na recepcii hotela požiada o osobitné vystavenie štyroch faktúr po 150 € - na každú osobu zvlášť.

Svojmu zamestnávateľovi predloží faktúru "za seba" na sumu 150 €. Zamestnávateľ mu vyplatí príspevok na rekreáciu.

Ďalší traja kamaráti môžu každý u svojho zamestnávateľa predložiť "svoje" faktúry a uplatniť si nárok na príspevky na rekreáciu (platba bola v hotovosti).

*

PREDLOŽENIE ÚČTOVNÝCH DOKLADOV - PREUKÁZANIE NÁROKU NA PRÍSPEVOK

Zamestnanec preukazuje oprávnené výdavky predložením účtovných dokladov, ktorých súčasťou musí byť označenie (meno) zamestnanca (aj keby na rekreácii boli len rodičia zamestnanca!), najneskôr do 30 kalendárnych dní odo dňa skončenia rekreácie.

Účtovný doklad, ktorého súčasťou je označenie (meno) zamestnanca, je v praxi najčastejšie faktúra vystavená na meno zamestnanca v ubytovacom zariadení, resp. v cestovnej agentúre, spĺňajúca náležitosti účtovného dokladu.

Vyhovujúcim účtovným dokladom je aj doklad z registračnej pokladnice, na ktorom bude uvedené meno zamestnanca.

Vyhovujúcim účtovným dokladom je výnimočne aj pokladničný príjmový doklad na meno zamestnanca, ktorý vystavilo ubytovacie zariadenie. A to v prípadoch, kedy podnikateľ prevádzkujúci zariadenie nie je povinný vystavovať doklady registračnou pokladnicou. Takýchto prípadov je v súčasnej praxi minimum, všetci podnikatelia v oblasti ubytovacích služieb (právnické i fyzické osoby) sú povinní evidovať tržby v ERP, výnimkou sú napríklad podnikatelia s ŤZP alebo vysokohorské zariadenia bez napojenia na cestnú sieť a elektrickú energiu.

Účtovný doklad podľa § 10 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve musí obsahovať:

  • slovné a číselné označenie účtovného dokladu,
  • obsah účtovného prípadu a označenie jeho účastníkov,
  • peňažnú sumu alebo údaj o cene za mernú jednotku a vyjadrenie množstva,
  • dátum vyhotovenia účtovného dokladu,
  • dátum uskutočnenia účtovného prípadu, ak nie je zhodný s dátumom vyhotovenia,
  • podpisový záznam osoby zodpovednej za účtovný prípad v účtovnej jednotke, ak overenie účtovného prípadu nie je zabezpečené podľa § 32 ods. 3 písm. b) alebo písm. c) zákona o účtovníctve.

*

Nevyhovujúci doklad bude taký doklad z registračnej pokladnice, na ktorom nebude meno zamestnanca. Doklad z registračnej pokladnice, na ktorom bude perom dopísané meno zamestnanca, by zamestnávateľ nemal akceptovať.

Predfaktúra, resp. zálohová faktúra nie je účtovný doklad a nie je možné ju akceptovať.

Voucher, resp. kupón s potvrdením o zaplatení a o rezervácii ubytovania, ktorý je vystavený cez rôzne rezervačné portály (napr. Zľavomat, Booking), nie je účtovný doklad, nie je to možné akceptovať - zamestnanec musí v ubytovacom zariadení požiadať o vystavenie faktúry ako účtovného dokladu.

V prípade, ak si zamestnanec zabezpečí pobyt cez rezervačný, resp. zľavový portál alebo cez cestovnú agentúru, pričom tento portál, agentúra (napr. Zľavomat) mu vystaví účtovný doklad, tak podľa výkladu FR SR musí zamestnanec predložiť zamestnávateľovi potvrdenie vystavené v ubytovacom zariadení, že skutočne rekreáciu absolvoval a bol v zariadení ubytovaný.

*

Úhrada rekreácie

Podľa § 152a Zákonníka práce zamestnávateľ poskytne príspevok na rekreáciu v sume 55 % oprávnených výdavkov, čo sú preukázané výdavky zamestnanca (pozri ods. 4).

Aj podľa výkladu FR SR musí zamestnanec preukázať, že za rekreáciu zaplatil z vlastných prostriedkov.

Podľa výkladu FR SR, ak za rekreáciu zaplatil rodič zamestnanca, zamestnanec musí preukázať aj to, že príslušnú sumu uhradil rodičovi.

Zamestnávateľ teda musí od zamestnanca vyžadovať potvrdenie o tom, že zamestnanec za rekreáciu skutočne zaplatil. Nie je možné poskytnúť príspevok, ak za rekreáciu platili iné osoby, zamestnanec dostal rekreáciu do daru, vyhral rekreáciu v súťaži a podobne. Pozrime sa na to podrobnejšie.

Spôsob úhrady musí zamestnanec preukázať. V praxi môže ísť o úhradu:

  • v hotovosti - uvedené to bude na faktúre, resp. na bloku z ERP - úhradu v hotovosti zamestnávateľ vždy akceptuje,
  • bankovou platobnou kartou - zamestnanec musí preukázať, že ide o jeho platobnú kartu,
  • bezhotovostným prevodom z účtu - zamestnanec musí preukázať, že ide o jeho bankový účet.

*

Ak bola rekreácia uhradená v hotovosti, zamestnávateľ to akceptuje. Úhrada v hotovosti môže byť preukázaná blokom z ERP priloženým k faktúre, pričom na samotnom bloku z ERP nemusí byť uvedené meno zamestnanca.

Ak bola rekreácia uhradená bankovou platobnou kartou a na doklade zo zariadenia nie je uvedené, kto je majiteľom karty, zamestnanec predloží kartu zamestnávateľovi. Zamestnávateľ sa presvedčí, že karta je vystavená na meno zamestnanca. Zamestnávateľ má na daňové účely právo vyhotoviť a archivovať fotokópiu karty - pri rešpektovaní GDPR sa odporúča začierniť údaje, ktoré nie sú nevyhnutne potrebné a z číselného kódu karty ponechať odkryté len záverečné štvorčíslie.

Z dôvodu rešpektovania bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa príspevok zamestnancovi vyplatí aj v prípade, ak majiteľom bankovej platobnej karty nie je zamestnanec, ale jeho manželka (manžel).

Príspevok sa vyplatí aj v prípade, ak majiteľom bankovej platobnej karty je iná osoba ako manžel (manželka) a platobná karta bola vydaná k účtu, na ktorý zamestnávateľ zasiela výplatu zamestnanca.

Ak bola rekreácia uhradená bezhotovostným prevodom z bankového účtu, postupuje sa obdobne ako pri platbe kartou. Zamestnávateľ sa presvedčí, že ide o bankový účet zamestnanca, prípadne jeho manželky (manžela). Pokiaľ ide o účet, na ktorý zamestnávateľ zasiela výplatu zamestnanca, je to v poriadku. Pokiaľ ide o účet, ktorého majiteľ nie je zamestnávateľovi známy, zamestnanec predloží doklady z banky, ktoré dokazujú vlastníctvo účtu. Pokiaľ nie je na účtovnom doklade, ktorý vystavilo zariadenie, zrejmé, z akého účtu prebehla platba, zamestnávateľ sa musí presvedčiť výpisom z účtu, že k platbe naozaj došlo a z akého účtu. Zamestnávateľ má na daňové účely právo vyhotoviť a archivovať fotokópiu informácie o vlastníctve účtu a o platbe - pri rešpektovaní GDPR sa odporúča začierniť údaje, ktoré nie sú nevyhnutne potrebné na preukázanie nároku.

Ak je majiteľom účtu iná osoba ako manžel (manželka), zamestnávateľ vyplatí príspevok len vtedy, ak zasiela výplatu zamestnanca na tento účet a disponentom účtu je aj zamestnanec (o tom, že zamestnanec je disponentom účtu, sa treba presvedčiť na základe potvrdenia, resp. výpisu z banky).

*

V praxi sa stáva, že preukázaná úhrada nesedí so sumou uvedenou na faktúre (resp. účtovných dokladoch, ktoré zamestnanec predložil). Pokiaľ je preukázaná suma úhrady vyššia ako suma uvedená na faktúre, zamestnávateľ príspevok vypočíta zo sumy uvedenej na faktúre.

Pokiaľ je preukázaná suma úhrady nižšia ako suma uvedená na faktúre, zamestnávateľ podľa výkladu FR SR príspevok vypočíta zo sumy preukázanej úhrady.

Príklad

Zamestnanec predložil faktúru za ubytovanie na sumu 200 €, ktorú uhradil ešte pred začatím rekreácie prevodom zo svojho účtu, čo zamestnávateľovi preukázal.

Súčasne predložil ďalšiu faktúru za stravovanie a wellness na sumu 90 €, ktorú podľa svojho tvrdenia zaplatil na mieste v hotovosti. Potvrdenie o platbe však stratil.

Zamestnávateľ vyplatí príspevok určený zo sumy 200 €. Sumu 90 € nie je možné zohľadniť, pretože zamestnanec nevedel preukázať platbu.

*

REKREAČNÝ POUKAZ

Zamestnávateľ môže príspevok na rekreáciu poskytnúť aj prostredníctvom rekreačného poukazu. Podľa § 27a zákona č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu s účinnosťou od 1. januára 2019 medzi nástroje financovania rozvoja cestovného ruchu patrí rekreačný poukaz vo forme elektronickej platobnej karty, ktorý môže použiť výlučne osoba, ktorej je určený, výlučne na území Slovenskej republiky do konca kalendárneho roka, v ktorom bol rekreačný poukaz vydaný.

Podľa Zákonníka práce platí, že o poskytovaní príspevku na rekreáciu formou rekreačného poukazu rozhoduje zamestnávateľ. Zamestnávateľ pritom nemusí prihliadať na názor zamestnanca alebo zástupcu zamestnancov.

V praxi to znamená, že pokiaľ zamestnávateľ rozhodne, že bude zamestnancom poskytovať rekreačné poukazy, zamestnanci nemajú právo na vyplácanie príspevkov na rekreáciu "v hotovosti" na základe predložených účtovných dokladov.

*

Výhodou rekreačného poukazu je, že zamestnanec nemusí mať pri platbe za rekreáciu hotovosť, respektíve platobnú kartu s dostatočným kreditom.

Nevýhodou je, že platba rekreačným poukazom je možná len v zariadeniach v zmluvnej sieti vydavateľa rekreačných poukazov.

Ďalšou nevýhodou je, že podľa výkladu FR SR je aj pri platbách rekreačným poukazom povinnosťou zamestnávateľa preveriť oprávnenosť výdavkov a okruh osôb, ktoré sa so zamestnancom zúčastnili na rekreácii.

Obdobne ako pri vyplatení príspevku na rekreáciu platí, že zamestnanec musí predložiť účtovný doklad, ktorý je na meno zamestnanca vystavený rekreačným zariadením. Zamestnávateľ musí skontrolovať oprávnenosť výdavkov obdobne ako pri vyplatení príspevku na rekreáciu.

Rekreačný poukaz tak je len alternatívnym platobným prostriedkom (namiesto hotovosti alebo bankovej platobnej karty). Na strane zamestnávateľa fakticky nedochádza k žiadnej úspore režijných nákladov pri posudzovaní nároku na príspevok...

Ak sa ako zamestnávateľ rozhodnete pre túto formu, odporúčame dôkladnú konzultáciu s vydavateľom rekreačných poukazov o výhodách a nevýhodách pred uzatvorením zmluvy.

*

PRÍSPEVOK NA REKREÁCIU - ZDANENIE

S účinnosťou od 1.1.2019 je podľa § 5 ods. 7 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov príspevok zamestnávateľa na rekreáciu na strane zamestnanca oslobodený od dane (pozor, len do výšky zákonného nároku).

Automaticky to znamená, že tento príspevok nevstupuje do vymeriavacích základov na sociálne poistenie ani na zdravotné poistenie.

Pozor, oslobodenie od dane a odvodov sa nevzťahuje na:

  • príspevok poskytnutý zamestnancovi, ktorý nespĺňa podmienky – pracuje inak ako v pracovnom pomere (napríklad na dohodu, resp. je to konateľ alebo spoločník bez pracovnej zmluvy), alebo ak pracovný pomer trval menej ako 24 mesiacov,
  • príspevok poskytnutý na rekreačný pobyt, pri ktorom sa nesplnili podmienky – rekreácia nebola na Slovensku, v rámci pobytu bolo maximálne jedno prenocovanie, zamestnanec uhradil rekreáciu pre iné osoby ako rodinných príslušníkov...,
  • sumu príspevku nad 55 % oprávnených výdavkov,
  • sumu príspevku nad limit 275 € ročne (v závislosti od výšky úväzku),
  • príspevok hradený z prostriedkov sociálneho fondu.

*

Na strane zamestnávateľa je podľa § 19 ods. 2 písm. c) piaty bod zákona č. 595/2003 Z. z. príspevok na rekreáciu zamestnancov uznaný ako daňový výdavok, a to v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone. Rovnako ako príspevok zamestnávateľa na stravovanie tak znižuje základ dane zamestnávateľa – avšak len do výšky maximálneho limitu uvedeného v § 152a Zákonníka práce.

Príklad

Zamestnanec predloží zamestnávateľovi účtovný doklad a potvrdenie o zaplatení za rekreačný pobyt v dĺžke 7 dní v hoteli v Tatrách. Súčasťou pobytu bolo ubytovanie na 7 nocí, plná penzia, vstup do wellness a 6-dňový lístok na vleky a lanovky. Cena pobytu bola 600 €. Zamestnávateľ podľa § 152a Zákonníka práce musí vyplatiť zamestnancovi sumu 55 % oprávnených výdavkov, čo by bolo 330 €, najviac to však môže byť 275 €. Preto zamestnávateľ zamestnancovi vyplatí sumu príspevku na rekreáciu vo výške 275 €. Táto suma bude na strane zamestnávateľa daňovo uznaný výdavok a na strane zamestnanca príjem oslobodený od dane a odvodov.

Príklad

Zamestnanec predloží zamestnávateľovi účtovný doklad a potvrdenie o zaplatení vo výške 60 € za ubytovanie v hoteli v Banskej Štiavnici za jednu noc, v cene bola jedna večera a raňajky. V danom prípade zamestnávateľ nevyplatí zamestnancovi príspevok na rekreáciu, pretože podmienkou vyplatenia príspevku je, aby ubytovanie bolo najmenej na dve noci. Ak by zamestnávateľ príspevok predsa len vyplatil, napríklad preto, lebo to má nadštandardne dohodnuté napríklad v internom predpise, bude príspevok na strane zamestnávateľa daňovo uznaný výdavok, ale na strane zamestnanca pôjde o zdaniteľný príjem.

Príklad

Zamestnanec počas roka postupne predloží zamestnávateľovi 4 potvrdenia o zaplatení za víkendové ubytovanie na Slovensku vždy na dve noci, a to postupne vo výške 120 €, 160 €, 100 € a 200 €. Zamestnávateľ mu postupne vyplatí príspevky na rekreáciu vo výške 55 % ceny týchto pobytov, v úhrne však najviac 275 €. Príspevky na rekreáciu tak budú postupne 66 € (55 % zo 120 €), 88 € (55 % zo 160 €), 55 € (55 % zo 100 €) a posledný príspevok bude 66 €, v úhrne za celý rok presne 275 €. Posledný príspevok nebude určený ako 55 % z 200 €, čo by bolo 110 €, pretože tým by sa za celý rok presiahla hranica 275 €, ale posledný príspevok bude len vo výške 66 €. Takto postupne vyplatené sumy budú na strane zamestnávateľa daňovo uznaný výdavok a na strane zamestnanca príjem oslobodený od dane a odvodov.

*