*
Doba poistenia 270 dní
Dôležitá podmienka ktorá musí byť splnená pre nárok na materské je získanie najmenej 270 kalendárnych dní nemocenského poistenia v období posledných dvoch rokov.
V prípade matky sa sleduje obdobie dvoch rokov pred skutočným dňom pôrodu.
V prípade otca sa sleduje obdobie dvoch rokov pred dňom prebratia dieťaťa do svojej starostlivosti, teda pred dňom odkedy bude otec poberať materské.
Pre získanie nároku na materské nie je dôležitá výška príjmu – podstatná je len a len doba trvania nemocenského poistenia. Výška príjmu je dôležitá až pri výpočte denného vymeriavacieho základu a samotnej materskej.
Do počtu 270 dní sa započítava nielen doba aktuálneho (teda posledného) nemocenského poistenia ale aj doba hocijakého iného nemocenského poistenia alebo viacerých nemocenských poistení, ktoré mala matka – otec v sledovanom období dvoch rokov ale takého poistenia (poistení) ktoré už skončilo (skončili) najneskôr deň pred dňom začiatku poberania materského. Pozor, z tohto iného poistenia (poistení) sa však nezapočítajú dni súbežného trvania oboch poistení.
Do počtu 270 dní sa započítavajú aj dni nemocenského poistenia, za ktoré sa neplatí poistné (viď § 140 ZSP) ako napríklad dni samotnej materskej, dni práceneschopnosti, 1. až 10. deň OČR, dni ospravedlnenej neprítomnosti v práci z dôvodu účasti na zákonnom štrajku.
Naopak do počtu 270 dní sa nezapočítavajú dni prerušenia povinného nemocenského poistenia (viď § 26 ZSP) s výnimkou uvedenou v ďalšom odstavci. Nezapočítavajú sa tak napríklad dni neplateného voľna, dni absencie, dni OČR po 10.-tom dni.
Výnimka: podľa § 49a ZSP sa do počtu 270 dní započítava aj obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky podľa Zákonníka práce a v prípade SZČO sa započítava aj obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia SZČO, ktorá mala nárok na rodičovský príspevok a podľa svojho vyhlásenia nevykonávala v tom čase činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej SZČO. Toto ustanovenie je dôležité pre matky v prípade tzv. reťazových pôrodov a pre otcov v prípade postupného čerpania materského na viac detí po sebe.
Viac v 2. kapitole.
*
Poistné zaplatené za 90 dní
Pri nástupe na materskú zo zamestnania sa materská vypočíta z príjmu dosiahnutého v tomto zamestnaní vtedy, ak sa poistné v tomto zamestnaní zaplatilo najmenej za 90 kalendárnych dní. Pozor – tu nejde o dobu trvania nemocenského poistenia ale o dobu, za ktorú sa skutočne zaplatilo poistné, čo môže byť rozdiel.
A to preto, lebo do tohto počtu dní sa nezapočítavajú dni nemocenského poistenia, za ktoré sa neplatí poistné (viď § 140 ZSP) ako napríklad dni samotnej materskej, dni práceneschopnosti, 1. až 10. deň OČR, dni ospravedlnenej neprítomnosti v práci z dôvodu účasti na zákonnom štrajku.
Do tohto počtu dní sa nezapočítavajú ani dni prerušenia povinného nemocenského poistenia (viď § 26 ZSP). Nezapočítavajú sa tak napríklad dni rodičovskej dovolenky, neplateného voľna, dni absencie, dni OČR po 10.-tom dni.
Viac vo 4. kapitole a v 7. kapitole.
*
Dobrovoľné nemocenské poistenie – trvanie najmenej 26 týždňov
Na to, aby sa materská vypočítala z vymeriavacieho základu ktoré si dobrovoľne poistená osoba určila a platí z neho poistné (napríklad vymeriavací základ vo výške 2026 eur pre získanie maximálneho materského pri nástupe na materské v roku 2020) je potrebné, aby dobrovoľné nemocenské poistenie nepretržite trvalo najmenej 26 týždňov.
Inými slovami, ak chcete získať vysokú materskú z dobrovoľného poistenia, musí toto dobrovoľné poistenie trvať pred nástupom na materskú najmenej 26 týždňov (čo je 182 dní).
Pozor: ... „trvať“ neznamená aj „platiť“. A to je možno určitá diera v zákone, ktorú možno využiť. Dobrovoľné poistné sa neplatí v čase poberania nemocenského, OČR a v čase, kedy dobrovoľne poistená osoba poberá materské.
Viac vo 4. kapitole a v 7. kapitole.
*
Viac poistení naraz
Ide o prípady, kedy matka resp. otec nastupujú na materskú s tým, že majú súbežne dve a viac nemocenských poistení súčasne – napríklad dve zamestnania alebo zamestnanie v pracovnom pomere a súčasne aj na dohodu, z ktorej sú nemocensky poistení alebo zamestnanie a súčasne povinné poistenie SZČO.
Vtedy sa osobitne pre každé poistenie skúma, či je z neho nárok na materské – najmä ide o splnenie podmienky trvania nemocenského poistenia najmenej 270 dní v období dvoch rokov dozadu. Toto musí platiť pre každé poistenie zvlášť.
Pre tie poistenia, z ktorých je nárok na materské, sa ďalej osobitne určia rozhodujúce obdobia, denné vymeriavacie základy (prípadne pravdepodobné vymeriavacie základy), tie sa spočítajú do jedného výsledného denného vymeriavacieho základu, ktorý nemôže byť vyšší ako zákonom stanovené maximum, a z toho sa napokon vypočíta materská.
*
Ochranná lehota
Jednou z podmienok nároku na materské pre matku i pre otca je, že musia byť nemocensky poistení. Teda v deň nástupu na materské sú poistení ako povinne nemocensky poistení zamestnanci alebo ako povinne nemocensky poistení SZČO alebo dobrovoľne nemocensky poistení.
Zákon o sociálnom poistení však definuje aj tzv. ochrannú lehotu. Znamená to, že materská sa prizná (pri splnení ostatných podmienok) aj osobe, ktorá v deň nástupu na materské už nie je nemocensky poistená – ale po skončení nemocenského poistenia sa na ňu vzťahuje ochranná lehota.
Ochranná lehota matky, ktorej nemocenské poistenie zaniklo v období tehotenstva, je osem mesiacov po zániku nemocenského poistenia. Znamená to, že ak budúca matka otehotnie v čase, kedy má nemocenské poistenie, má garantovaný nárok na materské (pri splnení ostatných podmienok) aj keby nemocenské poistenie ukončila deň po otehotnení.
Podľa § 50 ZSP má v takomto prípade nárok na materské od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom alebo odo dňa pôrodu, ak porodila skôr.
Ochranná lehota u otca je 7 kalendárnych dní po zániku nemocenského poistenia. Ak by nemocenské poistenie trvalo menej ako 7 kalendárnych dní, ochranná lehota je u otca toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie.
Viac v 2. kapitole.
*
Rozhodujúce obdobie
Materské sa vypočíta z hrubého príjmu, respektíve vymeriavacieho základu dosiahnutého v tzv. rozhodujúcom období.
Pri výpočte sa postupuje tak, že sa vypočíta tzv. denný vymeriavací základ (DVZ), čo je niečo ako priemerný hrubý príjem pripadajúci na jeden kalendárny deň.
Presnejšie, DVZ sa vypočíta ako podiel súčtu vymeriavacích základov dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu kalendárnych dní rozhodujúceho obdobia (z čoho sa vylúčia dni, za ktoré sa podľa § 140 ZSP poistné neplatí, napríklad dni PN, OČR a vylúčia sa aj obdobia prerušenia povinného nemocenského poistenia podľa § 26 ZSP, napríklad dni rodičovskej dovolenky alebo dni neplateného voľna.
Výška materského je tak daná výškou vymeriavacích základov (hrubých príjmov) dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtom dní za ktoré sa v rozhodujúcom období platilo poistné.
Na to, aby sme správne vypočítali DVZ a teda i materské, musíme najskôr správne určiť tzv. rozhodujúce obdobie. A to sa určí podľa toho, kedy začalo konkrétne nemocenské poistenie matky, resp. otca. Čiže – kedy začalo aktuálne zamestnanie zamestnanca (resp. dohoda dohodára), kedy začalo povinné nemocenské poistenie SZČO, kedy začalo dobrovoľné nemocenské poistenie dobrovoľne nemocensky poistenej osoby.
V prípade, že nárok na materské vznikol v ochrannej lehote (teda po zániku nemocenského poistenia), rozhodujúce obdobie sa zisťuje k poslednému dňu trvania nemocenského poistenia.
Postup pri určení rozhodujúceho obdobia je iný pre jednotlivé možnosti nemocenského poistenia, podrobnosti nájdete vo 4. kapitole.
*
Denný vymeriavací základ a výška materského
DVZ sa vypočíta ako podiel vymeriavacieho základu v rozhodujúcom období a počtu kalendárnych dní rozhodujúceho obdobia. Pri výpočte sa neberú do úvahy dni rozhodujúceho obdobia, za ktoré poistenec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie (§ 140 ZSP, sú to napríklad dni, kedy bol PN, poberal ošetrovné, materské) a obdobia prerušenia povinného nemocenského poistenia (§ 26 ZSP).
V prípade že v rozhodujúcom období nebol žiaden vymeriavací základ, určuje sa tzv. pravdepodobný denný vymeriavací základ. Viac vo 4. kapitole.
DVZ nemôže byť vyšší ako DVZ určený z 2-násobku priemernej mzdy zistenej v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa začína poskytovať materské. Uvedené rovnako platí pre pravdepodobný denný vymeriavací základ.
V praxi to znamená, že maximálne materské získate z vymeriavacieho základu, resp. hrubého príjmu vo výške dvojnásobku priemernej mzdy. Ak plánujete nástup na materské v roku 2020, najvyššie materské získate z mesačného vymeriavacieho základu, resp. mesačného hrubého príjmu na úrovni 2026 eur, čo je dvojnásobok priemernej mesačnej mzdy vo výške 1013 eur, zistenej za rok 2018.
Ak plánujete nástup na materské v roku 2021, najvyššie materské získate z mesačného vymeriavacieho základu, resp. mesačného hrubého príjmu na úrovni dvojnásobku priemernej mesačnej mzdy zistenej za rok 2019. Koľko to bude, zistíme na základe informácie ktorú zverejní Štatistický úrad SR v apríli 2020. Dá sa odhadovať medziročný nárast okolo 7-8%. čo by znamenalo priemernú mesačnú mzdu približne 1090 eur a tak mesačný vymeriavací základ pri plánovanom nástupe na materskú v roku 2021 by mal byť odhadom okolo 2180 eur.
Pripomeňme, že pri nástupe na materské v roku 2019 najvyššie materské bolo z vymeriavacieho základu, resp. hrubého príjmu 1908 eur.
Pre materské, ktoré sa začína poskytovať v roku 2020 platí, že DVZ môže byť najviac suma 66,6083 eur.
Materské je 75% z DVZ na jeden kalendárny deň.
Suma materského vypočítaná za mesiac sa zaokrúhľuje na celých 10 centov nahor.
Najvyššie možné materské, priznané v roku 2020 tak môže dosiahnuť sumu 1548,70 eur v mesiaci, ktorý má 31 dní (75% zo 66,6083 x 31 dní) a sumu 1498,70 eur v mesiaci, ktorý má 30 dní (75% zo 66,6083 x 30 dní).
Viac v 3. kapitole.
*
Minimálny vymeriavací základ
Minimálny vymeriavací základ sa týka povinne nemocenskej SZČO alebo dobrovoľne nemocensky poistenej osoby – pre nich platí, že poistné sa musí platiť najmenej z minimálneho vymeriavacieho základu podľa § 138 ods. 5 ZSP.
V roku 2019 bol minimálny vymeriavací základ 477 eur. Tomu zodpovedajú odvody do SP vo výške 158,11 eur mesačne.
V roku 2020 je minimálny vymeriavací základ 506,50 eur. Tomu zodpovedajú odvody do SP vo výške 167,89 eur mesačne.
*
Osamelá matka, osamelý otec
Osamelá matka na účel priznania materského je matka, ktorá žije sama, je slobodná, ovdovená, rozvedená alebo osamelá z iných vážnych dôvodov. Posudzuje sa to v súlade s § 115 Občianskeho zákonníka. To znamená, že matka nie je osamelá, ak žije s inou fyzickou osobou v spoločnej domácnosti – s touto osobou spoločne hospodária, majú spoločné účty a podobne.
Skutočnosť, že matka je osamelá, sa preukazuje čestným vyhlásením matky v pobočke Sociálnej poisťovne.
Sociálna poisťovňa posúdi matku ako osamelú aj vtedy, ak v čestnom vyhlásení uvedie, že síce trvale žije s inou fyzickou osobou v spoločnej domácnosti (napríklad so svojimi rodičmi), ale neuhrádzajú spoločne náklady na svoje potreby.
Podobne sa postupuje aj v prípade osamelého otca.
Osamelá matka má nárok na materské nie 34 týždňov ale 37 týždňov.
Osamelý otec má nárok na materské nie 28 týždňov ale 31 týždňov.
*
Otec prevzal dieťa do starostlivosti
V prípade, že na materskú chce nastúpiť otec, musí sa s matkou dieťaťa dohodnúť na prevzatí dieťaťa do svojej starostlivosti. Túto podmienku nájdete v § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. d) ZSP.
Praktický postup znamená, že otec na pobočke Sociálnej poisťovne požiada o príslušné tlačivo, ktoré spolu s matkou vyplní a odovzdá. Deň od ktorého podľa dohody s matkou dieťaťa preberá dieťa do svojej starostlivosti je potom prvým dňom, od ktorého mu Sociálna poisťovňa začne vyplácať materské (samozrejme pri splnení všetkých podmienok daných zákonom).
Deň, od ktorého otec preberie dieťa do starostlivosti, si obaja rodičia dohodnú tak ako im to vyhovuje. Nemusí ísť o prvý deň mesiaca. Pozor v praxi, kvôli strate nároku na výplatu rodičovského príspevku, je výhodnejšie dohodnúť sa na druhom dni v mesiaci.
Od septembra 2018 Sociálna poisťovňa (podľa názoru autora nad rámec svojich kompetencii a nad rámec zákona) preveruje podľa svojej "utajenej" metodiky, či otec skutočne prevzal starostlivosť o dieťa, ktorú dovtedy zabezpečovala matka. Deje sa tak vtedy, keď Sociálna poisťovňa zistí, že otec dieťaťa má ku dňu prevzatia starostlivosti o dieťa iné nemocenské poistenie zamestnanca - má inú pracovnú zmluvu alebo dohodu o vykonaní práce, respektíve dohodu o pracovnej činnosti. V takom prípade SP požiada otca aby túto inú pracovnú zmluvu alebo dohodu doručil do SP a posudzuje sa, či vzhľadom na podmienky práce dohodnuté v zmluve (dohode) otec naozaj zabezpečuje starostlivosť o dieťa.
Praktická skúsenosť je, že otec bude mať problém a materská sa obvykle neprizná, ak:
- druhá pracovná zmluva je na plný úväzok
- druhá pracovná zmluva je dohodnutá na mzdu vo výške porovnateľnej so mzdou, ktorú otec zarábal na prvú pracovnú zmluvu, z ktorej sa. mu má priznať materská - teda nedošlo k podstatnému poklesu jeho zárobku
- otec nevie hodnoverne vysvetliť, kto sa stará o dieťa v čase, kedy je v práci, respektíve na ceste do práce
- otec uvedie, že počas jeho pracovnej aktivity sa o dieťa stará matka
- dieťa navštevuje predškolské zariadenie
*
Naopak, šanca že SP materskú prizná aj keď otec má inú pracovnú zmluvu, resp. dohodu, sa zvyšuje, ak:
- druhá pracovná zmluva je dohodnutá tak, že otec pracuje z domu (domácka práca podľa § 52 Zákonníka práce), respektíve drvivú väčšinu pracovného času má dohodnutú z domu
- druhá pracovná zmluva je dohodnutá najviac na polovičný úväzok
- počas otcovej neprítomnosti je pri dieťati iná osoba (pozor, nie matka) - niekto z príbuzných, opatrovateľka - a už v čase, kedy sa o dieťa starala matka, jej táto osoba pomáhala
- matka počas otcovej materskej pracuje alebo podniká.
*
Pokiaľ otec ku dňu nástupu na materské inú pracovnú zmluvu (dohodu) nemá, SP mu materskú prizná a začne vyplácať. Ak však otec uzavrie inú pracovnú zmluvu (dohodu) v čase, kedy už poberá materské, SP mu výplatu materského pozastaví a skúma, či sa otec naozaj stará o dieťa tak ako je to uvedené vyššie. Ak sa podľa názoru SP otec po uzatvorení inej pracovnej zmluvy (dohody) o dieťa prestal starať, SP mu materskú prestane vyplácať. K obnoveniu výplaty materského môže dôjsť vtedy, ak sa iná pracovná zmluva (dohoda) skončí. Za obdobie trvania takejto zmluvy (dohody) však nárok na materské otcovi "prepadne".
Poznámka: Častou otázkou je, či otec môže mať druhú pracovnú zmluvu u toho istého zamestnávateľa, u ktorého má prvú pracovnú zmluvu z ktorej si uplatní nárok na materské. Podľa § 50 Zákonníka práce to možné je, zásadnou podmienkou však je, že druhá pracovná zmluva musí byť dohodnutá na iný druh práce. V týchto prípadoch treba počítať s kontrolou, ktorú u zamestnávateľa vykoná Inšpekcia práce na popud Sociálnej poisťovne. Inšpekcia práce zisťuje, či skutočne otec vykonáva dohodnutý iný druh práce, aký má skutočný pracovný čas, či skutočne pracuje z domu atď.
*
Pokiaľ otec nastupuje na materskú z dobrovoľného nemocenského poistenia a je príslušníkom tzv. silových rezortov - policajt, vojak, hasič, colník... - Sociálna poisťovňa od neho vyžaduje čestné prehlásenie, v ktorom by mal uviesť, že je príslušníkom silového rezortu. Následne od neho Sociálna poisťovňa žiada vysvetlenie, ako sa stará o dieťa - dopadne to pozitívne ak otec podľa príslušného zákona požiada v službe o rodičovskú dovolenku, resp. služobné voľno a vie preukázať, že tým pádom do služby nechodí a venuje sa výlučne dieťaťu. V opačnom prípade je prax taká, že napriek tisícom eur zaplatených na dobrovoľné poistenie SP otcovi materskú neprizná.
*
Sociálna poisťovňa prizná otcovi materskú bez skúmania, či prevzal dieťa do starostlivosti, ak:
- otec počas prevzatia starostlivosti o dieťa nemá žiadnu inú pracovnú zmluvu, resp. dohodu
- otec má, resp. založí si živnosť
- otec podniká inou formou ako SZČO
- otec je spoločník s.r.o., v ktorej aktívne pracuje bez uzatvorenej pracovnej zmluvy (dohody)
- otec je konateľ s.r.o.
Viac v 2. kapitole.
*
Iný poistenec
Podľa § 49 ods. 2 ZSP môže mať nárok na materské okrem matky aj „iný poistenec“ a to:
- otec dieťaťa, ak matka dieťaťa zomrela,
- otec dieťaťa, ak sa podľa lekárskeho posudku matka o dieťa nemôže starať alebo nesmie starať pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, ktorý trvá najmenej jeden mesiac, a matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok, s výnimkou, keď dieťa bolo zverené matke rozhodnutím súdu,
- manžel matky dieťaťa, ak sa matka podľa lekárskeho posudku o dieťa nemôže starať alebo nesmie starať pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, ktorý trvá najmenej jeden mesiac, a matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok,
- otec dieťaťa po dohode s matkou dieťaťa, najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu, a matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok,
- manželka otca dieťaťa, ak sa stará o dieťa, ktorého matka zomrela, alebo
- fyzická osoba, ak sa stará o dieťa na základe rozhodnutia príslušného orgánu (náhradní rodičia, adoptívni rodičia, pestúni...).
*
Súbežné poberanie materského oboma rodičmi
Od 1.1.2019 je možné súbežné poberanie materského oboma rodičmi v tom istom čase na dve rôzne deti – otec na staršie, matka na mladšie dieťa. Do konca roku 2018 to možné nebolo.
Naďalej však platí, že nie je možné súbežné poberanie materského oboma rodičmi na to isté dieťa.
*
Súbežné poberanie materského a rodičovského príspevku
Podľa § 49 ods. 2 písm. d) ZSP podmienkou na priznanie materského otcovi je, že matka nepoberá rodičovský príspevok.
Súčasne podľa § 3 ods. 8, § 4 ods. 4 a § 5 ods. 2 zákona č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku sa rodičovský príspevok nevypláca ak jeden z rodičov poberá materské celý kalendárny mesiac.
V praxi to znamená, že otec musí v Sociálnej poisťovni predložiť potvrdenie z UPSVaR-u o tom, že ani jeden z rodičov nepoberá rodičovský príspevok (počnúc mesiacom, za ktorý ako prvý celý mesiac bude otec poberať materské).
Z pohľadu „optimalizácie“ rodinných financií a dosiahnutia čo najmenšej „straty“ z nepriznaného rodičovského príspevku je tak pre otca výhodnejšie žiadať o materské k 2.-mu dňu mesiaca ako k 1.-dňu mesiaca, resp. ku koncu mesiaca.
Viac v 2. kapitole a v 7. kapitole.
*
Zdravotné poistenie otca a matky
Počas doby, kedy otec poberá materské, štát platí poistné na zdravotné poistenie za otca v súlade s § 11 ods. 7 písm. m) bod. 1 ZZP, teda preto, lebo otec poberá materské.
Pokiaľ matka počas otcovej materskej zostane doma a v rodine majú len jedno dieťa vo veku do 6 rokov (na ktoré otec poberá materské), štát za matku od 30.12.2018 neplatí poistné na zdravotné poistenie. Matka má v takom prípade tieto možnosti:
- vráti sa do zamestnania, resp. nájde si iné zamestnanie - napríklad na dohodu - z ktorého bude zdravotne poistená
- po dohode so súčasným zamestnávateľom ukončí doterajší pracovný pomer a prihlási sa na UPSVaR-e do evidencie nezamestnaných - tým pádom za ňu bude štát platiť zdravotné poistenie - a ona sama môže zároveň požiadať o dávku v nezamestnanosti (v zásade na dávku bude mať nárok, vo výške 50% predošlej hrubej mzdy)
- bude si platiť zdravotné poistenie sama ako dobrovoľne nezamestnaná (samoplatiteľ) - počas roka 2019 ide o sumu 66,78 eura mesačne, v roku 2020 je to suma 70,91 eur mesačne. Za dva dni ešte v roku 2018 a to od 30.12.2018 do 31.12.2018 to bola suma 4,11 eura. V roku 2019 je to suma 66,78 eura mesačne za celý kalendárny mesiac, pri platbe za časť mesiaca je výpočet vymeriavacieho základu 477 eur/počet dní v mesiaci, ďalej x počet dní za ktoré sa platí poistné, výsledok sa zaokrúhli na cent nadol, následne sa vypočíta preddavok ako 14% z vymeriavacieho základu a výsledok sa zaokrúhli na centy nadol. V roku 2020 je to suma 70,91 eura mesačne za celý kalendárny mesiac, pri platbe za časť mesiaca je výpočet vymeriavacieho základu 506,50 eur/počet dní v mesiaci, ďalej x počet dní za ktoré sa platí poistné, výsledok sa zaokrúhli na cent nadol, následne sa vypočíta preddavok ako 14% z vymeriavacieho základu a výsledok sa zaokrúhli na centy nadol.
*
Pokiaľ majú v rodine ďalšie dieťa vo veku do 6 rokov, ktoré nechodí do škôlky, respektíve chodí do škôlky len na pol dňa, tak za matku naďalej štát platí poistné na zdravotné poistenie podľa § 11 ods. 7 písm. j) ZZP ako za fyzickú osobu, ktorá sa osobne celodenne a riadne stará o dieťa vo veku do šiestich rokov, pretože z pohľadu zákona o zdravotnom poistení sa stará o toto druhé dieťa.
*
SZČO, ktorá sa stará o dieťa vo veku do 6 rokov a zdravotné poistenie
Ak je matka alebo otec SZČO a súčasne:
- poberá materské,
- poberá rodičovský príspevok alebo
- stará sa o dieťa vo veku do 6 rokov,
... tak je súčasne poistencom štátu podľa zákona o zdravotnom poistení (§ 11 ods. 7 ZZP).
Znamená to, že má oproti iným SZČO podstatnú výhodu: pri platení preddavkov na zdravotné poistenie, respektíve pri ročnom zúčtovaní poistného sa na ňu (neho) nevťahuje povinnosť platiť preddavky, respektíve poistné najmenej z minimálneho základu. Preddavky, resp. poistné platí z vymeriavacieho základu, určeného zo základu dane v poslednom daňovom priznaní. To v praxi pre väčšinu SZČO znamená nižšie preddavky, resp. poistné.
*
Štát platí dôchodkové poistenie
Podľa § 128 ods. 5 ZSP štát platí dôchodkové poistenie za otca v čase, kedy sa mu vypláca materské.
Za matku, ktorá zostane doma v tomto čase štát neplatí dôchodkové poistenie, pretože podľa dohody rodičov starostlivosť o dieťa prevzal otec. Štát by dôchodkové poistenie za matku platil iba vtedy, ak by sa matka súčasne starala o ďalšie dieťa vo veku do 6 rokov.
Dôchodkové poistenie povinné nie je. Ak v Sociálnej poisťovni počas otcovej materskej odmietnu uznať matku ako poistenca štátu na dôchodkové poistenie, nemusí si platiť sama dobrovoľné dôchodkové poistenie.
*