Najnovšie články

Do nároku na daňový bonus na deti za rok 2020 sa započíta aj pandemické nemocenské a ošetrovné

Témy: daň z príjmov,daňové priznanie,daňový bonus,pandémia,ročné zúčtovanie,zmeny 2020

*

Podľa § 33 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ZDP) má daňovník – rodič, pri splnení stanovených podmienok nárok na daňový bonus na deti.

Jednou z kľúčových podmienok pri posudzovaní nároku na daňový bonus na deti za rok 2020 v daňovom priznaní alebo v ročnom zúčtovaní dane je, aby rodič:

• za rok 2020 dosiahol zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti (v zamestnaní) podľa § 5 ZDP najmenej vo výške 6-násobku minimálnej mzdy, čo je pre rok 2020 suma 6 x 580 eur = 3480 eur
• alebo za rok 2020 dosiahol zdaniteľné príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP najmenej vo výške 6-násobku minimálnej mzdy (pre rok 2020 suma 3480 eur), a pritom z týchto príjmov vykázal kladný základ dane (nevykázal stratu).

*

Počas pandémie v roku 2020 však mnohí rodičia stratili zdaniteľné príjmy, pretože napríklad:

• ošetrovali detí, ktoré nemohli chodiť do školy, či škôlky
• museli byť v karanténe napríklad po návrate zo zahraničia a stratili tak príjem v zamestnaní či podnikaní
• ako SZČO nemali počas roka 2020 príjmy.

*

Vláda na svojom rokovaní dňa 27. januára 2021 odsúhlasila novelu zákona č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19. Novelu ešte musí v najbližších dňoch v skrátenom legislatívnom konaní schváliť Národná rada SR.

Podľa tejto novely, ak zdaniteľné príjmy daňovníka v daňovom priznaní alebo v ročnom zúčtovaní dane za rok 2020 nedosiahnu hranicu potrebnú pre priznanie daňového bonusu na deti (viď vyššie), započítajú sa k zdaniteľným príjmom daňovníka na účel posúdenia nároku na daňový bonus na deti aj:

Odklad platenia odvodov do SP za január 2021

Témy: pandémia,sociálne poistenie,zdravotné poistenie,zmeny 2021

*

Podľa nariadenia vlády č. ..., ktoré vláda schválila na svojom rokovaní dňa 27. januára 2021, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 131/2020 Z. z. o splatnosti poistného na sociálne poistenie v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19, sa pre niektorých zamestnávateľov a SZČO posúva lehota splatnosti poistného na sociálne poistenie za január 2021 na 30. jún 2021.

*

Odklad splatnosti poistného na sociálne poistenie za január 2021

Poistné na sociálne poistenie za zamestnávateľa a za SZČO za január 2021 je splatné v termíne do 30. júna 2021.

Uvedený odklad splatnosti poistného na sociálne poistenie sa týka zamestnávateľov a SZČO, ktorí vykazujú pokles čistého obratu (právnická osoba), respektíve pokles príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (fyzická osoba) za január 2021 o 40% a viac.

Pozor, lehota splatnosti poistného na sociálne poistenie za zamestnancov za január 2021 sa nemení.

ROČNÉ ZÚČTOVANIE ZA ROK 2020: Opravy chýb

Témy: daň z príjmov,daňový bonus,nezdaniteľná časť,ročné zúčtovanie

*

Oprava chyby pri zrazení vyššej dane alebo preddavku na daň

Podľa § 40 ods. 1 ZDP, ak zamestnávateľ zrazil zamestnancovi vyššiu daň ako bol povinný zraziť podľa zákona, vráti zamestnancovi preplatok dane, ak neuplynulo 5 rokov od konca roku, v ktorom preplatok dane vznikol.

Ak zamestnávateľ zrazil zamestnancovi počas roka vyššie preddavky na daň ako bol povinný zraziť podľa zákona, vráti zamestnancovi vzniknutý preplatok na preddavkoch na daň v nasledujúcom kalendárnom mesiaci, najneskôr do 31. marca nasledujúceho roka, ak mu do tohto termínu nebolo vykonané ročné zúčtovanie alebo ak nepodal daňové priznanie.

O vrátený preplatok dane alebo preplatok na preddavkoch na daň zníži zamestnávateľ ďalší nasledujúci odvod preddavkov na daň správcovi dane.

*

ROČNÉ ZÚČTOVANIE ZA ROK 2020: Ďalšie povinnosti zamestnávateľa

Témy: daň z príjmov,daňový bonus,nezdaniteľná časť,ročné zúčtovanie

*

Registračná povinnosť

Zamestnávateľ ako platiteľ dane zo závislej činnosti je povinný registrovať sa u správcu dane miestne príslušného podľa miesta výkonu závislej  činnosti svojich zamestnancov.

Podľa § 49a ods. 1 ZDP, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá na území Slovenskej republiky získa povolenie na podnikanie alebo oprávnenie na podnikanie, je povinná požiadať správcu dane o registráciu do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí mesiaca, v ktorom získala povolenie alebo oprávnenie na podnikanie. Na účely tohto zákona sa dňom získania povolenia alebo oprávnenia na podnikanie považuje deň, keď je fyzická osoba alebo právnická osoba podľa osobitných predpisov oprávnená začať podnikať na území Slovenskej republiky.

Ďalej podľa § 49a ods. 3 ZDP, fyzická osoba a právnická osoba, ktorá nie je registrovaná podľa odseku 1 alebo 2, je povinná v lehote do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí mesiaca, v ktorom vznikla povinnosť zrážať daň alebo preddavky na daň, alebo daň vyberať, požiadať správcu dane o registráciu ako platiteľ dane. Ak táto osoba je už registrovaná podľa odseku 1 alebo 2, je povinná, na účel vykonania zmien v registrácii, oznámiť miestne príslušnému správcovi dane skutočnosť, že sa stala platiteľom dane. Táto povinnosť sa nevzťahuje na platiteľa dane uvedeného v § 43 ods. 17 ZDP.

Podľa § 49a ods. 5 ZDP, ak fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ktorá nie je registrovaná podľa odsekov 1 až 3, vznikla na území Slovenskej republiky stála prevádzkareň, je povinná požiadať správcu dane o registráciu do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí mesiaca, v ktorom vznikla stála prevádzkareň. Ak táto fyzická osoba alebo právnická osoba už je registrovaná podľa odsekov 1 až 3, je povinná správcovi dane oznámiť vznik stálej prevádzkarne v lehote do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí mesiaca, v ktorom tejto fyzickej osobe alebo právnickej osobe vznikla stála prevádzkareň.

*

ROČNÉ ZÚČTOVANIE ZA ROK 2020: Nezdaniteľné časti a daňové bonusy a ich preukazovanie

Témy: daň z príjmov,daňový bonus,nezdaniteľná časť,ročné zúčtovanie

*

Nezdaniteľná časť na daňovníka

Zamestnanec si svoje právo na zníženie základu dane o nezdaniteľnú časť na daňovníka pri výpočte preddavkov uplatňuje prostredníctvom tlačiva "Vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti ...". Toto právo by si mal uplatniť do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom začne poberať príjmy zo závislej činnosti. Ak si ho uplatní neskôr, zamestnávateľ na to prihliadne až pri výpočte preddavkov za príslušný mesiac.

Ak má zamestnanec viac zamestnávateľov, uplatniť si toto právo môže len u jedného zamestnávateľa. Zákon nešpecifikuje, ktorý zamestnávateľ by to mal byť - zamestnanec si sám vyberie, u ktorého zamestnávateľa si toto právo uplatní. Nie je pritom rozhodujúca výška jeho príjmu, pracovného úväzku ani časové poradie vzniku jednotlivých zamestnaní.

Uplatniť si nezdaniteľnú časť na daňovníka pri výpočte preddavkov na daň zo závislej činnosti môžu všetci zamestnanci, nielen zamestnanci v pracovnom pomere. Teda napríklad aj osoby pracujúce na dohody, konatelia a ďalší štatutári atď.

Nezdaniteľnú časť na daňovníka si nemôže uplatniť pri výpočte preddavkov zamestnanec, ktorý k 1.1. príslušného roka poberal starobný dôchodok, vyrovnávací príspevok, predčasný starobný dôchodok, výsluhový dôchodok alebo porovnateľný dôchodok zo zahraničia. Takýto zamestnanec si môže uplatniť nárok na nezdaniteľnú časť na daňovníka až pri podaní žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania a to v prípade, že úhrn jeho dôchodkov, ktoré poberal počas daného roka je nižší ako štandardná suma nezdaniteľnej časti na daňovníka. Výšku dôchodku preukazuje posledným rozhodnutím o priznaní dôchodku alebo dokladom o ročnom úhrne vyplateného dôchodku.

Zamestnanec si nemusí uplatniť svoje právo na nezdaniteľnú časť na daňovníka pri výpočte preddavkov na daň (napríklad pri vyššom príjme z obavy pred nedoplatkami na dani v ročnom zúčtovaní). V takom prípade sa automaticky (pokiaľ nejde o dôchodcu) uplatní nezdaniteľná časť na daňovníka v ročnom zúčtovaní.

Ak dôjde v priebehu roka k zmene zamestnávateľa, u ktorého si zamestnanec uplatňoval nárok na nezdaniteľnú časť na daňovníka, zamestnanec je povinný zapísať a svojim podpisom to potvrdiť vo "Vyhlásení", za ktorý kalendárny mesiac si poslednýkrát uplatňuje nezdaniteľnú časť na daňovníka u tohto zamestnávateľa.

Nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti na daňovníka si môže uplatniť aj daňový nerezident (cudzinec) za rovnakých podmienok ako daňový rezident - bez ohľadu, ako dlho na Slovensku pracoval, resp. dosahoval príjmy, bez ohľadu aká je jeho materská krajina atď. A to už pri výpočte preddavkov na daň.

Viac v článku: http://www.relia.sk/Article.aspx?ID=481

*

SZČO - poistenie v Sociálnej poisťovni od 1.2.2021 - príspevok z opatrenia č. 2

Témy: pandémia,sociálne poistenie,SZČO,zmeny 2021

*

Na stránke www.pomahameludom.sk sa 21. januára 2021 objavilo upozornenie, citujem:

"SZČO, ktorí podávali daňové priznanie až ku koncu októbra a od 1.2.2021 nebudú mať povinnosť platiť odvody na sociálne poistenie, nebudú mať nárok na príspevok z opatrenia 2. Pokiaľ chcú naďalej čerpať príspevok z tohto opatrenia, odporúčame, aby sa dobrovoľne poistili, pričom musia byť poistení minimálne polovicu mesiaca, za ktorý o pomoc žiadajú, a poistenie musí trvať. Ak sa nechcú dobrovoľne poistiť, môžu požiadať o príspevok z opatrenia 4."

*

ROČNÉ ZÚČTOVANIE ZA ROK 2020: Spracovanie osobných údajov zamestnanca

Témy: daň z príjmov,ročné zúčtovanie,tlačivá

*

Na preukazovanie svojich nárokov podľa zákona o dani z príjmov (nezdaniteľné časti, daňové bonusy) je zamestnanec povinný predkladať zamestnávateľovi rôzne doklady: napríklad sobášny list, rodné listy detí, potvrdenia vystavené inými subjektmi atď.

Podľa § 37 ods. 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, na účely preukazovania nárokov, zisťovania, preverovania a kontroly správneho postupu preukazovania, na účely ochrany a domáhania sa práv daňovníka, zamestnávateľa a správcu dane je zamestnávateľ oprávnený spracúvať osobné údaje dotknutých osôb. Zamestnávateľ je na tieto účely oprávnený aj bez súhlasu dotknutej osoby získavať jej osobné údaje kopírovaním, skenovaním alebo iným zaznamenávaním úradných dokladov v rozsahu nevyhnutnom na dosiahnutie účelu spracúvania.

*

ROČNÉ ZÚČTOVANIE ZA ROK 2020: Vysporiadanie výsledkov ročného zúčtovania

Témy: daň z príjmov,ročné zúčtovanie

*

Ak v ročnom zúčtovaní zamestnancovi vyšiel daňový preplatok alebo daňový bonus na vyplatenie, zamestnávateľ je povinný príslušnú sumu vyplatiť zamestnancovi po vykonaní ročného zúčtovania, najneskôr však v zúčtovaní mzdy za apríl (§ 38 ods. 6 zákona). Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi vyplatiť preplatok alebo daňový bonus bez rozdielu jeho výšky, teda už od 0,01 eura.

*

ROČNÉ ZÚČTOVANIE ZA ROK 2020: Výpočet dane v ročnom zúčtovaní

Témy: daň z príjmov,ročné zúčtovanie

*

Na úvod pripomeňme, že výsledky všetkých výpočtov sa od roku 2020 zaokrúhľujú matematicky, čo sa, samozrejme, týka aj výpočtov v ročnom zúčtovaní za rok 2020.

Zamestnávateľ v súlade so štruktúrou tlačiva "Ročné zúčtovanie preddavkov na daň" postupuje nasledovne:

Spočíta úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti zúčtovaných a vyplatených zamestnancovi u zamestnávateľa za daný rok (vyplatené najneskôr do 31. januára nasledujúceho roka za zdaňovacie obdobie), v peňažnej i nepeňažnej podobe. Nezapočítava príjmy, ktoré nie sú predmetom dane, príjmy oslobodené od dane, príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 ZDP. K príjmom u samotného zamestnávateľa sa pripočítajú príjmy dosiahnuté u iných zamestnávateľov z potvrdení od iných zamestnávateľov.

ROČNÉ ZÚČTOVANIE ZA ROK 2020: TLAČIVO "Hlásenie o vyúčtovaní dane"

Témy: daň z príjmov,ročné zúčtovanie,tlačivá

*

Zamestnávateľ je povinný podľa § 39 ods. 9 písm. b) zákona v lehote do 30. apríla (viď § 49 ods. 2 zákona) predložiť daňovému úradu „Hlásenie o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti...“ (ďalej len „Hlásenie“).

*

ROČNÉ ZÚČTOVANIE ZA ROK 2020: TLAČIVO "Potvrdenie o zaplatení dane z príjmov zo závislej činnosti"

Témy: daň z príjmov,ročné zúčtovanie,tlačivá

*

Ak zamestnanec v "Žiadosti" vyznačil, že chce venovať 2%, resp. 3% zaplatenej dane podľa § 50 zákona, zamestnávateľ je povinný vystaviť zamestnancovi podľa § 39 ods. 7 zákona potvrdenie o zaplatení dane na účely § 50, a to do 15. apríla.

*

ROČNÉ ZÚČTOVANIE ZA ROK 2020: TLAČIVO "Ročné zúčtovanie"

Témy: daň z príjmov,ročné zúčtovanie,tlačivá

*

V termíne do 31. marca je zamestnávateľ povinný podľa § 38 ods. 6 zákona vykonať ročné zúčtovanie za zamestnancov, ktorí o to požiadali v súlade so zákonom.

Vzor tlačiva určuje ministerstvo financií. Dňa 18.12.2020 MF SR vo Finančnom spravodajcovi na svojej webovej stránke určilo vzory tlačív v súvislosti s príjmami zo závislej činnosti.

 

https://www.mfsr.sk/sk/dane-cla-uctovnictvo/priame-dane/dane-z-prijmu/vzory-tlaciv/vzory-urcenych-tlaciv-podla-5-zakona-dani-z-prijmov/rok-2020/

https://www.mfsr.sk/sk/financie/financny-spravodajca/2020/

Podľa tejto informácie MF SR určuje za rok 2020 vzor tlačiva "Ročné zúčtovanie" pod kódom MF/015679/2020-721.

Tlačivo na webe Finančnej správy SR:

Ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov fyzickej osoby zo závislej činnosti za rok 2020

*

ROČNÉ ZÚČTOVANIE ZA ROK 2020: TLAČIVO "Žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania"

Témy: daň z príjmov,ročné zúčtovanie,tlačivá

*

Zamestnanci, ktorí chcú a môžu (spĺňajú zákonom stanovené podmienky, viď vyššie) požiadať zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania, musia do 15. februára 2021 podľa § 38 ods. 1 zákona o dani z príjmov vyplniť a zamestnávateľovi odovzdať "Žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti...".

Zamestnanci musia do 15. februára 2021 k „Žiadosti“ doložiť všetky požadované doklady a „Potvrdenia“ od všetkých ostatných zamestnávateľov.

*

Registrácie na stránke www.relia.sk v roku 2021

Témy: Top,zmeny 2021

*

Na stránke www.relia.sk sa môžete počas roka 2021 registrovať a využívať naše služby tromi spôsobmi:

Registrácia a zakúpenie služby "OBSAH" znamená, že máte prístup na celý obsah všetkých článkov vrátane uzamknutých častí. Pri tejto registrácii vám školenia chýbať nebudú - napríklad počas roka 2020 na stránke pribudlo vyše 200 odborných článkov... prajem vám už len to, aby ste mali čas všetko si to prečítať.

Registrácia a zakúpenie služby "PROFESIONÁL" vám okrem toho umožní konzultácie na diaľku so mnou osobne. Hocikedy mi môžete zadať vašu otázku, odpoviem vám. A to na témy - pracovné právo, daň z príjmu zo závislej činnosti, zdravotné a sociálne poistenie vrátane dávok zo sociálneho poistenia (materské, nemocenské, dôchodky, dávky v nezamestnanosti...). Túto možnosť registrácie vám naozaj odporúčam, dostanete ako mzdová účtovníčka 100% službu, presne takú, akú pri vašej ťažkej práci potrebujete. Ako keby ste mali v kancelárii nového kolegu (mňa osobne), s ktorým sa môžete v prípade problémov alebo legislatívnych noviniek kedykoľvek porozprávať a poradiť. Môžete sa pýtať na všetko, čo súvisí s vašou prácou a vám zverenými zamestnancami. Ak poskytujete na živnosť služby vedenia účtovníctva pre vašich klientov, môžete sa pýtať v ich mene na problémy, s ktorými sa na vás obracajú. Vaši zamestnanci a vaši klienti to určite ocenia.

Registrácia a zakúpenie služby "OBČAN" (predtým "materská") je cenovo výhodnejšia možnosť konzultácie na témy tehotenská dávka, materská, rodičovský príspevok, čerpanie dávky v nezamestnanosti po rodičovskej dovolenke. Skrátka, ak potrebujete poradiť v čase, kedy sa chystáte na materstvo, alebo napríklad ako otec dieťaťa chcete získať čo najlepšiu materskú, budem vám k dispozícii a môžete mi klásť otázky. Zároveň budete mať prístup na celý obsah článkov týkajúcich sa materskej vrátane uzamknutých častí a vrátane novej knihy "Materská 2021". Túto možnosť by mali využívať súkromné osoby, ktoré sa zaujímajú o materskú alebo o dávky v nezamestnanosti, avšak nie mzdové účtovníčky ani podnikatelia (SZČO). Pre nich je určená služba "PROFESIONÁL".

Pretože na otázky odpovedám osobne, počet užívateľov služieb "PROFESIONÁL" a "OBČAN" má svoj limit. Je to nutné preto, aby ste odpovede na vaše otázky v najhoršom prípade dostali v lehote do jedného týždňa. Registrácie v novom cykle na rok 2021 sú prednostne dostupné (do 19.1.2021, resp. do 31.1.2021) pre tých, ktorí si chcú predĺžiť doterajšiu registráciu.

Služba "PROFESIONÁL" na rok 2021:

• do 19.1.2021 vrátane si môžu službu PROFESIONÁL zakúpiť len tí, ktorí mali zakúpenú službu PROFESIONÁL na rok 2020
• do 31.1.2021 vrátane si zostávajúce voľné miesta môžu zakúpiť tí, ktorí mali zakúpené služby PROFESIONÁL, OBČAN (MATERSKÁ) alebo OBSAH na rok 2020
• od 1.2.2021 sú zostávajúce voľné miesta vo voľnom predaji do vyčerpania kapacity.

Služba "OBČAN" na rok 2021:

• do 19.1.2021 vrátane si môžu službu OBČAN zakúpiť len tí, ktorí mali zakúpené služby PROFESIONÁL alebo OBČAN (materská) na rok 2020
• do 31.1.2021 vrátane si zostávajúce voľné miesta môžu zakúpiť tí, ktorí mali zakúpené služby PROFESIONÁL, OBČAN (materská) alebo OBSAH na rok 2020
• od 1.2.2021 sú zostávajúce voľné miesta vo voľnom predaji do vyčerpania kapacity

*

CENA SLUŽIEB V ROKU 2021

Služba "OBSAH" s platnosťou do 31.12.2021 stojí 60 eur + 20% DPH = 72 eur

Služba "PROFESIONÁL" platná do 31.12.2021 stojí 240 eur + 20% DPH = 288 eur

Služba "OBČAN" s platnosťou do 31.12.2021 stojí 120 eur + 20% DPH = 144 eur

Pri všetkých troch službách máte ako bonus od 1.1.2022 do 31.3.2022 "dobeh" služby 3 mesiace zdarma, ak nevyužijete možnosť výhodnej registrácie na ďalšie obdobie roka 2022.

ZĽAVNENÁ CENA SLUŽIEB V ROKU 2021 PRI PREDĹŽENÍ PREDPLATNÉHO Z ROKA 2020

Služba "OBSAH" s platnosťou do 31.12.2021 stojí 40 eur + 20% DPH = 48 eur

Služba "PROFESIONÁL" platná do 31.12.2021 stojí 160 eur + 20% DPH = 192 eur

Služba "OBČAN" s platnosťou do 31.12.2021 stojí 80 eur + 20% DPH = 96 eur

Áno, uprednostňujeme dlhodobý vzťah s vami ako našimi zákazníkmi, čo sa prejavuje aj v zľave 33% pre našich stálych klientov.

*

ROČNÉ ZÚČTOVANIE ZA ROK 2020: TLAČIVO "Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch"

Témy: daň z príjmov,ročné zúčtovanie,tlačivá

*

Zamestnávateľ je podľa § 39 ods. 5 povinný vydať "Potvrdenie" za rok 2020 všetkým zamestnancom, ktorí u neho mali počas roka 2020 zdaniteľný príjem zo závislej činnosti v peňažnej alebo v nepeňažnej forme a ktorým nebude robiť ročné zúčtovanie za rok 2020.

"Potvrdenie" sa nemusí vydať takému zamestnancovi, ktorý síce je "v stave" (beží mu pracovný pomer), ale počas roka 2020 nemal žiadne zdaniteľné príjmy (napr. je dlhodobo uvoľnený na výkon verejnej funkcie alebo je počas celého roka na materskej/rodičovskej dovolenke a nemal žiaden príjem atď.).

Naopak, "Potvrdenie" sa musí vydať aj v prípade veľmi nízkych zdaniteľných príjmov (napr. niekoľko eur na dohodu trvajúcu pár hodín), pokiaľ sa zamestnancovi nebude robiť ročné zúčtovanie.

V prípade zamestnanca, ktorý mal počas roka 2020 u toho istého zamestnávateľa súčasne alebo postupne viac pracovných a podobných vzťahov, ktoré sa považujú za závislú činnosť podľa zákona o dani z príjmov (napríklad mal po sebe 3-4 dohody), sa vydáva jediné "Potvrdenie" obsahujúce kumulované údaje o všetkých príjmoch daného zamestnanca u daného zamestnávateľa za rok 2020.

*

ROČNÉ ZÚČTOVANIE ZA ROK 2020: TLAČIVO "Vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti..."

Témy: daň z príjmov,ročné zúčtovanie,tlačivá

*

Už od roka 2020 je zrušená povinnosť zamestnanca každoročne do konca januára podpisovať "Vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a daňového bonusu".

Dokladom "Vyhlásenie..." si v súlade s § 36 ods. 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov zamestnanec uplatňuje svoje právo na nezdaniteľnú časť na daňovníka a na daňový bonus na deti pri výpočte preddavkov na daň. Zároveň prehlasuje, že spĺňa podmienky na ich priznanie.

Zmenu vo "Vyhlásení" je zamestnanec povinný urobiť do konca kalendárneho mesiaca, kedy zmena nastala.

*

ROČNÉ ZÚČTOVANIE ZA ROK 2020: ELEKTRONICKÉ ZASIELANIE DOKLADOV

Témy: daň z príjmov,ročné zúčtovanie,tlačivá

*

Už od 1.1.2020 sa zaviedla možnosť vystaviť a doručiť medzi zamestnancom a zamestnávateľom po vzájomnej dohode vymedzené druhy dokladov elektronicky (elektronickou poštou = emailom). Týka sa to dokladov:

• "Vyhlásenie"
• "Žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania"
• "Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch"
• "Ročné zúčtovanie"
• "Potvrdenie o zaplatení dane na účely 2%".

Ak chce zamestnávateľ túto možnosť využiť, odporúčam bližšie podrobnosti stanoviť vo vnútornom predpise zamestnávateľa, s ktorým oboznámite zamestnancov a získate ich súhlas.

Pri elektronickom zasielaní sa musí rešpektovať ochrana osobných údajov, a preto sa odporúča, aby zasielanie napr. mailom bolo zabezpečené šifrovaním.

*

Zrušenie povinnosti oznamovať údaje o zamestnancoch v 2. kategórii rizika

Témy: tlačivá,zdravotné poistenie,zmeny 2021

Podľa § 30 ods. 1 písm. k) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia mali zamestnávatelia povinnosť oznámiť každoročne do 15. januára v elektronickej podobe príslušnému orgánu verejného zdravotníctva údaje týkajúce sa zamestnancov vykonávajúcich prácu zaradenú do druhej kategórie rizika v rozsahu podľa odseku 3 k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka; tieto údaje mal zamestnávateľ poskytnúť aj zástupcom zamestnancov.

Pripomíname, že táto povinnosť sa zrušila od 21. júla 2020 zákonom č. 198/2020 (tzv. Podnikateľské kilečko), viď: http://www.relia.sk/Article.aspx?ID=365

Ešte raz: Ruší sa povinnosť zamestnávateľa oznámiť každoročne do 15. januára príslušnému orgánu verejného zdravotníctva v elektronickej podobe údaje týkajúce sa zamestnancov vykonávajúcich prácu zaradenú do druhej kategórie v stanovenom rozsahu. V roku 2021 už zamestnávatelia túto povinnosť nemajú.

*

Identifikačné číslo právneho vzťahu na účely zákona o sociálnom poistení

Témy: sociálne poistenie,tlačivá,zmeny 2021

*

V súvislosti so zavedením ročného zúčtovania od 1.1.2021 Sociálna poisťovňa prideľuje identifikačné čísla právneho vzťahu zamestnanca (§ 226 ods. 1 písm. n). Dôvodom je potreba osobitne viesť evidenciu na úrovni právneho vzťahu, aby bolo možné v budúcnosti (prvýkrát v roku 2024 za rok 2023) vykonať ročné zúčtovanie.

Identifikačné číslo právneho vzťahu zamestnanca (IČPV) bude povinnou súčasťou evidencie zamestnávateľa na účely sociálneho poistenia (§ 232 ods. 2 písm. c) a komunikácie zamestnávateľa so Sociálnou poisťovňou (§ 235 ods. 2).

*

ROČNÉ ZÚČTOVANIE ZA ROK 2020: DAŇOVÝ BONUS NA ZAPLATENÉ ÚROKY ZA ROK 2020

Témy: daň z príjmov,daňové priznanie,daňový bonus,ročné zúčtovanie

*

Od roku 2018 sa zaviedol daňový bonus na zaplatené úroky pri úveroch na bývanie určených v § 1 ods. 6 a 7 zákona č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie. Viď § 33a ZDP.

Daňový bonus na zaplatené úroky sa môže uplatniť len na základe zmluvy o úvere uzatvorenej po 31.12.2017 (na staršie zmluvy sa uplatňuje štátny príspevok alebo štátny príspevok pre mladých "po starom").

Daňovník, ktorý má súčasne dve zmluvy - má staršiu zmluvu uzatvorenú pred 1.1.2018 a má aj novšiu zmluvu uzatvorenú po 31.12.2017 - si môže nárok na daňový bonus na novšiu zmluvu uplatniť prvýkrát až v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, za ktorý posledný mu plynul štátny príspevok na staršiu zmluvu.

*

KTO MÁ NÁROK

Podmienky, ktoré musí daňovník spĺňať:

• ku dňu podania žiadosti o úver na bývanie mal najmenej 18 rokov a súčasne najviac 35 rokov,
• priemerný mesačný príjem dosiahnutý za rok predchádzajúci roku, v ktorom uzatvoril zmluvu, má najviac vo výške 1,3-násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom bola uzavretá zmluva o úvere na bývanie.

Obe kritéria sa posudzujú len raz, pri pridelení úveru. Podmienka výšky príjmu sa v ďalších rokoch nesleduje.

*

Pokračovanie článku:

ROČNÉ ZÚČTOVANIE ZA ROK 2020: DAŇOVÝ BONUS NA DETI ZA ROK 2020

Témy: daň z príjmov,daňové priznanie,daňový bonus,ročné zúčtovanie

*

Podľa § 33 ZDP má daňovník – rodič pri splnení stanovených podmienok nárok na daňový bonus na deti.

*

VÝŠKA

V roku 2020 je daňový bonus na dieťa vo veku do 6 rokov 45,44 eura a daňový bonus na dieťa do veku od 6 rokov 22,72 eura.

*

KTO MÁ NÁROK

Rodič si môže uplatniť nárok na daňový bonus na deti, ak:

• je daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou (je daňovým rezidentom v SR)
• alebo je daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou (nerezident), ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky za príslušný rok tvorí najmenej 90 % zo všetkých jeho príjmov v SR i v zahraničí
• a za príslušný rok dosiahol zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti (v zamestnaní) podľa § 5 ZDP najmenej vo výške 6-násobku minimálnej mzdy, čo je pre rok 2020 suma 6 x 580 eur = 3480 eur
• alebo za príslušný rok dosiahol zdaniteľné príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP najmenej vo výške 6-násobku minimálnej mzdy (pre rok 2020 suma 3480 eur), pričom z týchto príjmov vykázal kladný základ dane (nevykázal stratu).

*

Pozor, podmienka výšky zdaniteľného príjmu sa musí splniť buď z príjmov podľa § 5 ZDP alebo z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP. Ak má daňovník aj príjmy podľa § 5 ZDP, aj podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP, teda aj zo zamestnania, aj z podnikania, tak pri posudzovaní nároku na daňový bonus tieto dva druhy zdaniteľného príjmu nie je možné spočítať.

Ďalej pozor na zmenu vyplývajúcu zo zákona č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19, k zdaniteľnému príjmu za rok 2020 sa môže pripočítať napríklad pandemické nemocenské a pandemické ošetrovné: http://www.relia.sk/Article.aspx?ID=505

*

Pri príjmoch zo závislej činnosti nie je rozhodujúca forma právneho vzťahu, na základe ktorého zamestnanec poberá zdaniteľné príjmy - môže ísť o pracovný pomer, dohodu, odmenu spoločníka s.r.o., odmenu štatutára spoločnosti atď.

Pri daňovom rezidentovi sa uznáva aj príjem podľa § 5 ZDP alebo z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP dosiahnutých v zahraničí.

Zamestnanec si nárok na daňový bonus môže uplatniť už pri výpočte mesačných preddavkov na daň - formou "Vyhlásenia". Od 1.1.2020 je možné zaslať tlačivo po dohode zamestnanca a zamestnávateľa elektronicky.

Pri výpočte mesačných preddavkov na daň má zamestnanec nárok na daňový bonus, ak jeho zdaniteľný mesačný príjem dosiahne najmenej výšku polovice minimálnej mzdy, čo je počas roka 2020 suma 580/2 = 290 eur.

*

Pokračovanie článku:

ROČNÉ ZÚČTOVANIE ZA ROK 2020: NEZDANITEĽNÁ ČASŤ NA ÚHRADY ZA KÚPEĽNÚ STAROSTLIVOSŤ

Témy: daň z príjmov,daňové priznanie,nezdaniteľná časť,ročné zúčtovanie

*

Od roku 2018 sa podľa § 11 ods. 14 ZDP zaviedla nová nezdaniteľná časť základu dane daňovníka na preukázateľne zaplatené úhrady súvisiace s kúpeľnou starostlivosťou a s ňou spojenými službami v slovenských prírodných liečebných kúpeľoch a kúpeľných liečebniach prevádzkovaných podľa § 33 zákona č. 538/2005 Z. z. o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

*

VÝPOČET

Suma nezdaniteľnej časti je daná ako suma daňovníkom preukázateľne zaplatených úhrad v príslušnom roku za stravu, ubytovanie, kúpeľné procedúry a ďalšie kúpeľné služby, a to vo výške najviac 50 eur za rok.

Do toho sa nezahrnú úhrady, ktoré za tieto služby v mene daňovníka zaplatila zdravotná poisťovňa alebo iný subjekt (napríklad zamestnávateľ).

Daňovník si môže uplatniť ďalších najviac 50 eur z preukázateľne zaplatených úhrad aj za manželku/manžela a 50 eur aj za každé svoje vyživované dieťa (vyživované v súlade s § 33 ZDP) zákona, ak sa títo zúčastnili kúpeľnej starostlivosti (nie je dôležité, či sa tak stalo spolu s daňovníkom alebo manželka, resp. nezaopatrené deti boli v kúpeľoch bez prítomnosti daňovníka). Nezdaniteľnú časť základu dane na deti si môže uplatniť len jeden z týchto daňovníkov.

*

Pokračovanie článku:

ROČNÉ ZÚČTOVANIE ZA ROK 2020: NEZDANITEĽNÁ ČASŤ - PRÍSPEVKY NA DDS

Témy: daň z príjmov,daňové priznanie,nezdaniteľná časť,ročné zúčtovanie

*

Počnúc rokom 2014 si daňovník môže znížiť základ dane o príspevky preukázateľne zaplatené daňovníkom na doplnkové dôchodkové sporenie (tzv. „tretí pilier“) podľa zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení, respektíve na doplnkové dôchodkové sporenie v zahraničí rovnakého alebo porovnateľného druhu.

Podmienkou je, že ide o účastnícku zmluvu uzatvorenú po 31.12.2013 alebo o účastnícku zmluvu (uzatvorenú skôr) zmenenú dodatkom k zmluve na podmienky platné v doplnkovom dôchodkovom sporení od 1.1.2014 (zrušenie dávkového plánu).

*

VÝPOČET

Nezdaniteľná časť na príspevky na DDS je daná ako suma zamestnancom zaplatených príspevkov počas príslušného roka, najviac však suma 180 eur.

To platí bez zmeny - počnúc rokom 2014, teda rovnako to platí pre rok 2020.

Na výšku príspevkov, ktoré uhradil zamestnávateľ sa neprihliada.

Pri posudzovaní sumy zaplatených príspevkov sa postupuje podľa § 4 ods. 3 ZDP. To znamená, že ak príspevok zamestnanca strhne zo mzdy za december 2019 zamestnávateľ a pošle ho do dôchodkovej správcovskej spoločnosti až v januári 2020, započíta sa takýto príspevok do príspevkov za rok 2019. Naopak, príspevok zamestnanca zo mzdy za december 2020, ktorý zamestnávateľ strhol a zaslal do správcovskej spoločnosti v januári 2021, sa započítava do príspevkov za rok 2020.

Ak si zamestnanec z nejakého dôvodu platí príspevky alebo ich časť vo vlastnej réžii, započítajú sa príspevky, ktoré preukázateľne uhradil do dôchodkovej správcovskej spoločnosti v čase od 1.1. do 31.12. príslušného roka, čo je povinný doložiť potvrdením vystaveným správcovskou spoločnosťou.

*

Pokračovanie článku:

ROČNÉ ZÚČTOVANIE ZA ROK 2020: NEZDANITEĽNÁ ČASŤ NA MANŽELA/MANŽELKU

Témy: daň z príjmov,daňové priznanie,nezdaniteľná časť,ročné zúčtovanie

*

Ďalšou nezdaniteľnou časťou, o ktorú sa znižuje základ dane, je nezdaniteľná časť na manžela, manželku.

VÝPOČET

Ak daňovník dosiahne základ dane do 37163,36 eura, tak nezdaniteľná časť na manželku je daná podľa vzorca: 4035,84 eura - vlastný príjem manželky.

Ak daňovník dosiahne základ dane vyšší ako 37163,36 eura, tak nezdaniteľná časť na manželku je daná podľa vzorca: 13326,68 – (základ dane : 4) - vlastný príjem manželky, pričom výsledok sa zaokrúhľuje na eurocenty matematicky.

Ak daňovník dosiahne základ dane 53306,72 eura a viac, tak nezdaniteľná časť na manželku je nula, bez ohľadu na výšku jej vlastných príjmov.

*

Pozor, ak podmienky na uplatnenie nároku na nezdaniteľnú časť na manželku boli splnené len časť roka, suma nezdaniteľnej časti na manželku sa kráti.

*

Pokračovanie článku:

ROČNÉ ZÚČTOVANIE ZA ROK 2020: NEZDANITEĽNÁ ČASŤ NA DAŇOVNÍKA

Témy: daň z príjmov,daňové priznanie,nezdaniteľná časť,ročné zúčtovanie

*

Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov sa základ dane (čiastkový základ dane) zo závislej činnosti (a ďalej základ dane určený podľa § 6 ods. 1 a 2) alebo súčet čiastkových základov dane z týchto príjmov znižuje o nezdaniteľné časti základu dane uvedené v § 11, a to:

• na daňovníka
• na manžela, manželku
• príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie
• úhrady na kúpeľnú starostlivosť

*

VÝPOČET

Suma životného minima platná k 1.1.2020 bola 210,20 eura.

Nezdaniteľná časť na daňovníka (na mesiac) pri výpočte preddavkov na daň je 367,85 eura.

Pri ročnom zúčtovaní, resp. daňovom priznaní, ak daňovník dosiahne základ dane

do 19506,56 eura (92,8 násobok životného minima), tak nezdaniteľná časť na daňovníka je daná výpočtom 21 x 210,20 = 4414,20 eura.

Ak daňovník dosiahne základ dane vyšší ako 19506,56 eura, tak nezdaniteľná časť na daňovníka sa vypočíta podľa vzorca: 9290,84 – (základ dane : 4). Výsledok sa zaokrúhľuje na eurocenty matematicky.

Ak daňovník dosiahne základ dane 37163,36 eura a viac, tak nezdaniteľná časť na daňovníka je nula.

*

Pokračovanie článku:

ROČNÉ ZÚČTOVANIE ZA ROK 2020: KEDY MÔŽE ZAMESTNANEC POŽIADAŤ O VYKONANIE ROČNÉHO ZÚČTOVANIA

Témy: daň z príjmov,daňové priznanie,ročné zúčtovanie

*

Daňovník - zamestnanec - môže požiadať svojho zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň, čo znamená, že nemusí sám podávať daňové priznanie, ak:

• v príslušnom roku poberal zdaniteľné príjmy len zo závislej činnosti (len príjmy podľa § 5 zákona)
• v príslušnom roku okrem zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti poberal príjmy, z ktorých sa vyberá daň podľa § 43 zákona (daň zrážkou), tak si pri nich neuplatnil postup podľa § 43 ods. 7 zákona (neuplatnil si ich „oddanenie“ s cieľom vrátenia zrážkovej dane)
• je daňový rezident SR, nemal zdaniteľné príjmy v zahraničí (s výnimkou príjmov od zahraničného zastupiteľského úradu na území Slovenskej republiky, s tým, že je daňovníkom, ktorý požíva výsady a imunity podľa medzinárodného práva a s výnimkou príjmov zo závislej činnosti  plynúcou zamestnancom Európskej únie alebo jej orgánov, ktoré boli preukázateľne zdanené v prospech všeobecného rozpočtu Európskej únie)
• včas (do 15.2. nasledujúceho roka) požiadal zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania a súčasne najneskôr v tomto termíne predložil zamestnávateľovi potrebné doklady na vykonanie   ročného zúčtovania (potvrdenia o príjme od ostatných zamestnávateľov atď. podľa § 38 ods. 5 zákona).

*

Pokračovanie článku:

ROČNÉ ZÚČTOVANIE ZA ROK 2020: DÔCHODCA A PODANIE DAŇOVÉHO PRIZNANIA DOBROVOĽNE

Témy: daň z príjmov,daňové priznanie,dôchodok,ročné zúčtovanie

*

Daňové priznanie sa oplatí podať dobrovoľne v prípade poberateľa starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo výsluhového dôchodku, ak takýto dôchodok poberal k 1.1. príslušného roka (alebo ho mal spätne priznaný), pričom mal počas roka zdaniteľný príjem zo závislej činnosti, z tohto príjmu mu zamestnávateľ zrazil preddavky na daň a jeho celkový zdaniteľný príjem nepresiahol sumu 50% nezdaniteľnej časti na daňovníka (za rok 2020 sumu 2207,10 eura).

*

Pokračovanie:

ROČNÉ ZÚČTOVANIE ZA ROK 2020: KEDY MUSÍ ZAMESTNANEC PODAŤ DAŇOVÉ PRIZNANIE

Témy: daň z príjmov,daňové priznanie,ročné zúčtovanie

*

Zamestnávateľ nemôže vykonať ročné zúčtovanie tým zamestnancom, ktorí sú povinní sami podať daňové priznanie fyzickej osoby.

Podľa § 32 ZDP daňové priznanie je povinný podať:

1. Daňovník, ktorý dosiahol za príslušný rok zdaniteľné príjmy presahujúce sumu 50% nezdaniteľnej časti na daňovníka a okrem príjmov zo závislej činnosti dosiahol aj iné zdaniteľné príjmy (podľa § 6 až 8 ZDP), ktoré nie sú oslobodené od dane a neboli vysporiadané zrážkovou daňou.

Pre rok 2020 je to suma 50% z 4414,20 eura = 2207,10 eura

Poznámka: Posudzuje sa zdaniteľný príjem, nie základ dane.

Nezahŕňajú sa príjmy, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43 (zrážková daň), ak vybraním tejto dane je splnená daňová povinnosť (§ 43 ods. 6) alebo daňovník neuplatní postup podľa § 43 ods.7.

*

Pokračovanie:

Kniha MATERSKÁ 2021: Kapitola 1. STRUČNE O TEHOTENSKOM A MATERSKOM

Témy: materské,nemocenské dávky,sociálne poistenie,zmeny 2021

*

V prvej kapitole nájdete stručný prehľad o dvoch dávkach nemocenského poistenia - o tehotenskom (skloňujeme "tehotenské" - "o tehotenskom") a o materskom ("materské" - "o materskom").

Pre obe dávky si stručne vysvetlíme, kto a kedy má ne nárok a ako sa určí ich výška.

Prvá kapitola je určená tým, čo nemajú čas čítať desiatky strán textu a potrebujú sa rýchlo zorientovať.

Podrobnejšie informácie s príkladmi nájdete v ďalších kapitolách.

Stručné vysvetlenie jednotlivých pojmov nájdete v kapitole 8.

Naopak podrobné vysvetlenie kľúčových pojmov nájdete v kapitole 2.

*

1.1 TEHOTENSKÉ STRUČNE

Nová dávka z nemocenského poistenia "tehotenské" sa zavádza od 1. apríla 2021.

Nárok na tehotenské má tehotná žena, ak:

• na začiatku 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom je nemocensky poistená alebo je v ochrannej lehote po zániku nemocenského poistenia a
• v posledných dvoch rokoch pred začiatkom 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, bola nemocensky poistená najmenej 270 dní.

V prípade, že tehotná žena má viac nemocenských poistení súčasne, nárok na tehotenské sa posudzuje z každého nemocenského poistenia samostatne.

Ochranná lehota ženy, ktorej nemocenské poistenie zaniklo v období tehotenstva, je 8 mesiacov po zániku nemocenského poistenia. V praxi to znamená, že ak žena otehotnie v čase, kedy je nemocensky poistená, má nárok na tehotenské (ak spĺňa aj druhú podmienku), aj keby nemocenské poistenie skončilo v deň, kedy otehotnela.

Pri reťazových pôrodoch sa do požadovanej doby najmenej 270 dní nemocenského poistenia v prípade zamestnankyne započítava aj doba v zamestnaní na rodičovskej dovolenke.

Respektíve v prípade tehotnej ženy, ktorá je SZČO, sa započíta aj doba prerušenia povinného nemocenského poistenia SZČO, ktorá má nárok na rodičovský príspevok a podľa vlastného čestného vyhlásenia nevykonáva činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej SZČO.

Do požadovanej doby najmenej 270 dní nemocenského poistenia sa započítava doba aktuálneho nemocenského poistenia ale aj doba prípadného iného, pred nástupom na materské už ukončeného nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch.

V prípade, že ukončené nemocenské poistenie a aktuálne nemocenské poistenie, z ktorého sa uplatní nárok na tehotenské, istý čas trvajú súčasne, do doby nemocenského poistenia sa dni súčasného trvania započítajú dvakrát. Obdobne to platí v prípade súbežných troch, štyroch... nemocenských poistení.

Žena, ktorá si uplatní nárok na tehotenské ako SZČO alebo ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba, nesmie mať za posledných 5 rokov nedoplatky v Sociálnej poisťovni. Nedoplatok nižší ako 5 eur sa toleruje.

*

Podľa zákona sa nevylučuje súbeh čerpania tehotenského a iných príjmov.

Nárok na tehotenské tak má tehotná žena súčasne:

• s príjmom zo zamestnania
• s príjmom z podnikania
• s čerpaním rodičovského príspevku na staršie dieťa
• s poberaním nemocenského počas práceneschopnosti - napríklad počas rizikového tehotenstva
• s materským poberaným od začiatku 6. (respektíve 8.) týždňa pred očakávaným dňom pôrodu
• atď.

*

VÝŠKA TEHOTENSKÉHO

Výška tehotenského na jeden deň je 15% denného vymeriavacieho základu (DVZ), respektíve 15% pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ).

V prípade, že nárok na tehotenské vznikne z viacerých nemocenských poistení, tehotenské je 15% z úhrnu DVZ, zistených z jednotlivých nemocenských poistení.

Súčasne platí, že tehotenské je najmenej vo výške 10% maximálneho možného DVZ určeného podľa § 55 ods. 2 zákona o sociálnom poistení (ZSP).

Rozhodujúce obdobie na zistenie DVZ sa určí vzhľadom na začiatok 27. týždňa (prvý deň 27. týždňa) pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom.

Ak nárok na tehotenské vznikol v ochrannej lehote, rozhodujúce obdobie na zistenie DVZ sa určí ku dňu zániku nemocenského poistenia.

Podrobnosti o určení rozhodujúceho obdobia a výpočte DVZ nájdete v kapitole 3.

V roku 2021 je maximálny možný DVZ (respektíve úhrn DVZ zistených z jednotlivých nemocenských poistení) vo výške 71,8028 eura.

To znamená, že v roku 2021 je tehotenské najmenej:

• 215,50 eura za mesiac, ktorý má 30 dní (10% x 71,8028 eura x 30 dní)
• 222,60 eura za mesiac, ktorý má 31 dní (10% x 71,8028 eura x 31 dní).

Tehotenské priznané v roku 2021, súčasne môže byť najviac suma:

• 323,20 eur za mesiac, ktorý má 30 dní (15% z 71,8028 x 30 dní)
• 333,90 eur za mesiac, ktorý má 31 dní (15% z 71,8028 x 31 dní).

*

DOBA ČERPANIA TEHOTENSKÉHO

Tehotenské sa čerpá od začiatku 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom až do ukončenia tehotenstva.

*

1.2 MATERSKÉ STRUČNE

Nárok na materské má tehotná žena, ak:

• na začiatku 6. (respektíve 8.) týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom je nemocensky poistená alebo je v ochrannej lehote po zániku nemocenského poistenia a
• v posledných dvoch rokoch pred pôrodom bola nemocensky poistená najmenej 270 dní.

V prípade, že tehotná žena má viac nemocenských poistení súčasne, nárok na materské sa posudzuje z každého nemocenského poistenia samostatne.

Ochranná lehota ženy, ktorej nemocenské poistenie zaniklo v období tehotenstva, je 8 mesiacov po zániku nemocenského poistenia. V praxi to znamená, že ak žena otehotnie v čase, kedy je nemocensky poistená, má nárok na materské (ak spĺňa aj druhú podmienku), aj keby nemocenské poistenie skončilo v deň, kedy otehotnela.

Pri reťazových pôrodoch sa do požadovanej doby najmenej 270 dní nemocenského poistenia v prípade zamestnankyne započítava aj doba v zamestnaní na rodičovskej dovolenke.

Respektíve v prípade tehotnej ženy, ktorá je SZČO, sa započíta aj doba prerušenia povinného nemocenského poistenia SZČO, ktorá má nárok na rodičovský príspevok a podľa vlastného čestného vyhlásenia nevykonáva činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej SZČO.

Do požadovanej doby najmenej 270 dní nemocenského poistenia sa započítava doba aktuálneho nemocenského poistenia ale aj doba prípadného iného, pred nástupom na materské už ukončeného nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pre pôrodom.

V prípade, že ukončené nemocenské poistenie a aktuálne nemocenské poistenie, z ktorého sa uplatní nárok na tehotenské, istý čas trvajú súčasne, do doby nemocenského poistenia sa dni súčasného trvania započítajú dvakrát. Obdobne to platí v prípade súbežných troch, štyroch... nemocenských poistení.

*

Pri jednom dieťati môžu poberať materské postupne obaja rodičia, pokiaľ každý z nich spĺňa podmienky.

Nárok na materské má otec dieťaťa, ak:

• matka nepoberá materské na to isté dieťa
• matka nepoberá rodičovský príspevok (na to isté ale ani na iné dieťa)
• prevzal po dohode s matkou dieťa do starostlivosti
• ku dňu prevzatia dieťaťa do starostlivosti je nemocensky poistený alebo je v ochrannej lehote po zániku nemocenského poistenia a
• v posledných dvoch rokoch pred dňom prevzatia dieťaťa do starostlivosti bol nemocensky poistený najmenej 270 dní.

V prípade, že otec dieťaťa má viac nemocenských poistení súčasne, nárok na materské sa posudzuje z každého nemocenského poistenia samostatne.

Ochranná lehota muža, ktorému zaniklo nemocenské poistenie, je 7 dní po zániku nemocenského poistenia, a ak bol nemocensky poistený menej ako 7 dní, tak toľko dní, koľko dní trvalo nemocenské poistenie.

Pri reťazovej materskej sa do požadovanej doby najmenej 270 dní nemocenského poistenia v prípade zamestnanca započítava aj doba v zamestnaní na rodičovskej dovolenke.

Respektíve v prípade otca, ktorý je SZČO, sa započíta aj doba prerušenia povinného nemocenského poistenia SZČO, ktorá má nárok na rodičovský príspevok a podľa vlastného čestného vyhlásenia nevykonáva činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej SZČO.

Do požadovanej doby najmenej 270 dní nemocenského poistenia sa započítava doba aktuálneho nemocenského poistenia ale aj doba prípadného iného, pred nástupom na materské už ukončeného nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch.

V prípade, že ukončené nemocenské poistenie a aktuálne nemocenské poistenie, z ktorého sa uplatní nárok na tehotenské, istý čas trvajú súčasne, do doby nemocenského poistenia sa dni súčasného trvania započítajú dvakrát. Obdobne to platí v prípade súbežných troch, štyroch... nemocenských poistení.

Poznámka 1.: Otec môže poberať materské na staršie dieťa v tom istom čase, kedy matka poberá materské na mladšie dieťa, respektíve ešte pred narodením na nenarodené dieťa. Táto možnosť je obvykle výhodná.

Poznámka 2.: Podmienkou pre otca nie je uzatvorenie manželstva s matkou dieťaťa ani existencia spoločnej domácnosti. Aj keď nie sú rodičia zosobášení, resp. sú rozvedení, otec má pri splnení vyššie uvedených podmienok nárok na materské.

Poznámka 3.: Pre matku i pre otca, ktorí si uplatnia nárok na materské ako SZČO alebo ako dobrovoľne nemocensky poistené osoby, platí, že nesmú mať za posledných 5 rokov nedoplatky v Sociálnej poisťovni. Nedoplatok nižší ako 5 eur sa toleruje.

*

VÝŠKA MATERSKÉHO

Výška materského na jeden deň je 75% denného vymeriavacieho základu (DVZ), respektíve 75% pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ).

Ak nárok na materské vznikne z viacerých nemocenských poistení, materské je 75% z úhrnu DVZ, zistených z jednotlivých nemocenských poistení.

Rozhodujúce obdobie na zistenie DVZ sa určí vzhľadom na deň nástupu na materské.

Ak nárok na materské vznikol v ochrannej lehote, rozhodujúce obdobie na zistenie DVZ sa určí ku dňu zániku nemocenského poistenia.

Podrobnosti o určení rozhodujúceho obdobia a výpočte DVZ nájdete v kapitole 3.

V roku 2021 je maximálny možný DVZ (respektíve úhrn DVZ zistených z jednotlivých nemocenských poistení) vo výške 71,8028 eura.

Materské priznané v roku 2021, tak môže byť najviac suma:

• 1615,60 eur za mesiac, ktorý má 30 dní (75% z 71,8028 x 30 dní)
• 1669,50 eur za mesiac, ktorý má 31 dní (75% z 71,8028 x 31 dní).

*

DOBA ČERPANIA MATERSKÉHO MATKA

Matke vzniká nárok na materské od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom. Po dohode s lekárom môže požiadať o materské od začiatku ôsmeho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu (to neplatí, ak matka nastupuje na materské v ochrannej lehote). Ak matka porodí skôr, než stihla nastúpiť na materské, materské sa vypláca odo dňa pôrodu.

Nárok na materské matke zaniká uplynutím 34. týždňa od vzniku nároku na materské, s dvoma výnimkami:

• osamelá matka má nárok na materské po dobu 37 týždňov
• pri pôrode dvoch alebo viac detí, je nárok na materské po dobu 43 týždňov.

Ak pôrod nastane skôr ako v očakávaný deň pôrodu určený lekárom, matka má nárok na materské po celú dobu 34/37/43 týždňov.

Ak ale matka nastúpi na materské neskôr ako od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu, nárok na materské zanikne matke uplynutím 28 týždňov po dni pôrodu – ak je osamelá uplynutím 31 týždňov a ak porodila dve a viac detí uplynutím 37 týždňov. – matka sa tak ukráti o časť doby poberania materského.

Preto „nie je dobrý nápad“ nastúpiť na materskú neskôr ako 6 týždňov pred očakávaným dňom pôrodu.

Súčasne si treba uvedomiť, že Sociálna poisťovňa v prípade svojvoľného neskoršieho nástupu na materské posudzuje podmienky pre nárok a výšku materského tak, ako keby matka nastúpila na materské na začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu!

*

Ak sa matke narodí mŕtve dieťa, má nárok na materské do konca 14. týždňa od vzniku nároku na materské.

Ak dieťa zomrelo v období trvania nároku na materské, matka má nárok na materské:

• do konca druhého týždňa odo dňa úmrtia dieťaťa, najdlhšie do konca 34. týždňa od vzniku nároku na materské
• osamelá matka má nárok na materské najdlhšie do konca 37. týždňa od vzniku nároku na materské
• matka, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské najdlhšie do konca 43. týždňa od vzniku nároku na materské.

Obdobie nároku na materské poistenkyne, ktorá dieťa porodila, nesmie byť kratšie ako 14 týždňov od vzniku nároku na materské a nesmie zaniknúť pred uplynutím šiestich týždňov odo dňa pôrodu.

*

DOBA ČERPANIA MATERSKÉHO OTEC

Otec môže prevziať starostlivosť o dieťa a začať poberať materské až potom, čo matka skončí poberanie svojho materského.

Ak matka materské nepoberala, otec môže prevziať starostlivosť o dieťa a začať poberať materské najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu.

Pri rešpektovaní týchto pravidiel si otec môže po dohode s matkou ľubovoľne zvoliť deň, kedy prevezme dieťa do svojej starostlivosti a uplatní si nárok na materské. Tak, ako im to bude  mu čo najlepšie vyhovovať. Môže to byť napríklad hneď potom,  čo si materskú dočerpá matka (resp. po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu) alebo v čase kedy má dieťa jeden rok, dva roky a podobne.

Otec nemusí začať čerpať materské od prvého dňa mesiaca, môže prevziať dieťa do starostlivosti povedzme od druhého dňa mesiaca (napríklad od 2.9.2021) čo je výhodnejšie z pohľadu čerpania rodičovského príspevku.

Nárok na materské otcovi zaniká uplynutím 28. týždňa od vzniku nároku na materské, s dvoma výnimkami:

• osamelý otec má nárok na materské po dobu 31 týždňov
• pri starostlivosti otca o dve alebo viac detí súčasne, je nárok na materské po dobu 37 týždňov.

Pozor, zároveň platí, že otec môže poberať materské najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa. Z toho vyplýva, že otec by mal začať poberať materské najneskôr 28/31/37 týždňov pred dovŕšením troch rokov veku dieťaťa, inak sa sám ukráti o časť doby, počas ktorej by mohol materské poberať.

*

Webináre "Legislatívne zmeny + ročné zúčtovanie"

Témy: ročné zúčtovanie,Top,zmeny 2021

Odvody 2021

Témy: sociálne poistenie,SZČO,zdravotné poistenie,zmeny 2021

*

Webináre "Legislatívne zmeny + ročné zúčtovanie: http://www.relia.sk/Article.aspx?ID=476

Naše služby: http://www.relia.sk/Onas.aspx

*

 

Status	S+R	IP	NP	PvN	UP	GP	ZP
Osoba v pracovnom pomere	x	x	x	x	x	x	x
Štátny zamestnanec	x	x	x	x	x		x
Osoba v služobnom pomere	x	x	x	x	x		x
Dlhodobo nezam. v prac. pomere (1)					x	x	x
Sudca	x	x	x				x
Prokurátor	x	x	x				x
Žiak, študent pri odbornej praxi
DoBPŠ do 200 € (2)					x	x
DoBPŠ nad 200 €	x	x			x	x
DoVP, DoPČ dôchodca do 200 € (3)					x	x
DoVP, DoPČ dôchodca nad 200 €	x				x	x
DoVP, DoPČ inv. dôch. do 200 € (4)					x	x
DoVP, DoPČ inv. dôch. nad 200 €	x	x			x	x
DoVP, DoPČ predč.dôch.do 200 € (5)					x	x
DoVP, DoPČ predč.dôch. nad 200 €	x				x	x
DoVP, DoPČ ostatní pravid. príjem	x	x	x	x	x	x	x
DoVP, DoPČ ostatní nepravid.príjem	x	x			x	x	x
Konateľ pravidelný príjem	x	x	x	x			x
Konateľ nepravidelný príjem	x	x					x
Štatutár pravidelný príjem (6)	x	x	x	x			x
Štatutár nepravidelný príjem (6)	x	x					x
Spoločník pravidelný príjem	x	x	x	x			x
Spoločník nepravidelný príjem	x	x					x
Komanditista pravidelný príjem	x	x	x	x			x
Komanditista nepravidelný príjem	x	x					x
Člen družstva pravidelný príjem (7)	x	x	x	x			x
Člen družstva nepravid.príjem (7)	x	x					x
Riaditeľ štátneho podniku	x	x	x	x	x		x
Ústavný činiteľ (8)	x	x	x	x	x		x
Župan, primátor, starosta	x	x	x	x	x		x
Poslanec pravidelný príjem (9)	x	x	x	x	x		x
Poslanec nepravidelný príjem (9)	x	x			x		x
Pestún	x	x	x	x			x
Vo väzbe pravidelný príjem (10)	x	x	x		x		x
Vo väzbe nepravidelný príjem (10)	x	x			x		x
Zmluva OZ pravidelný príjem (11)	x	x	x	x			x
Zmluva OZ nepravidelný príjem (11)	x	x					x
Likvidátor pravidelný príjem	x	x	x	x			x
Likvidátor nepravidelný príjem	x	x					x

 

*

 

Skratky použité v tabuľke:

x = platí sa

(bez krížika) = neplatí sa

DoBPŠ = Dohoda o brigádnickej práci študentov

DoVP = Dohoda o vykonaní práce

DoPČ = Dohoda o pracovnej činnosti

ZoČŠO = Zmluva o činnosti športového odborníka

S = Starobné poistenie

R = Rezervný fond solidarity

IP = Invalidné poistenie

NP = Nemocenské poistenie

PvN = Poistenie v nezamestnanosti

UP = Úrazové poistenie

GP = Garančné poistenie

ZP = Zdravotné poistenie

*

Poznámky k tabuľke:

(1) Zamestnanec, ktorý prišiel z úradu práce, kde bol v evidencii uchádzačov o zamestnanie, počas prvých 12 kalendárnych mesiacov od vzniku pracovného pomeru. Pozor, je zdravotne poistený, ale sadzba zamestnanca i zamestnávateľa je nula.

(2) Študent na DoBPŠ alebo na ZoČŠO pri príjme max. 200 eur mesačne

(3) Poberateľ starobného dôchodku a poberateľ výsluhového dôchodku, ktorý dovŕšil dôchodkový vek, pracujúci na DoVP, na DoPČ alebo na ZoČŠO pri príjme max. 200 eur mesačne

(4) Poberateľ invalidného dôchodku (bez ohľadu na výšku percent poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť) a poberateľ výsluhového invalidného dôchodku, pracujúci na DoVP, na DoPČ alebo na ZoČŠO pri príjme max. 200 eur mesačne

(5) Poberateľ predčasného starobného dôchodku, pracujúci na DoVP, na DoPČ alebo na ZoČŠO pri príjme max. 200 eur mesačne

(6) Člen štatutárnych orgánov, správnych a dozorných rád, predstavenstiev, kontrolných komisií a iných samosprávnych orgánov právnických osôb

(7) Člen družstva, ktorý nie je v pracovnoprávnom vzťahu v družstve

(8) Prezidentka, člen vlády, poslanec NR SR, verejný ochranca práv, poslanec Európskeho parlamentu, vedúci ostatných ústredných orgánov štátnej správy SR

(9) Poslanec a ďalšie osoby s odmenami za výkon funkcie v orgánoch územnej samosprávy (VÚC, obecné a mestské zastupiteľstvá)

(10) Osoba obvinená vo väzbe alebo osoba odsúdená vo výkone trestu

(11) Osoby majúce príjmy na základe zmluvy podľa Občianskeho zákonníka, napríklad príkazné zmluvy, ak ide o závislú činnosť podľa § 5 zákona č.595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov

*

Všeobecne platné výnimky

Garančné poistenie sa nevzťahuje na zamestnávateľa, ktorým je zastupiteľský úrad cudzieho štátu a na zamestnávateľa, na ktorého nemôže byť vyhlásený konkurz podľa § 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii - štát, štátna rozpočtová organizácia, štátna príspevková organizácia, štátny fond, obec, vyšší územný celok alebo iná osoba, za ktorej všetky záväzky zodpovedá a ručí štát.

Za zamestnanca na účely garančného poistenia sa nepovažuje zamestnanec v pracovnom pomere alebo na dohodu v prípade, že je súčasne štatutárnym orgánom zamestnávateľa alebo členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa.

Povinné poistenie v nezamestnanosti sa nevzťahuje na osoby, ktorým bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, a osoby, ktorým bol priznaný invalidný dôchodok a dovŕšili dôchodkový vek. A to odo dňa priznania starobného dôchodku, respektíve predčasného starobného dôchodku. Respektíve odo dňa, ktorý im Sociálna poisťovňa určila ako deň dovŕšenia dôchodkového veku, najskôr však odo dňa jeho určenia.

Poistné na invalidné poistenie sa neplatí za osoby, ktorým bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok a osoby, ktoré poberajú výsluhový dôchodok a dovŕšili dôchodkový vek. A to odo dňa priznania starobného dôchodku, respektíve predčasného starobného dôchodku. Respektíve odo dňa, ktorý im Sociálna poisťovňa určila ako deň dovŕšenia dôchodkového veku, najskôr však odo dňa jeho určenia.

*

Webináre "Legislatívne zmeny + ročné zúčtovanie: http://www.relia.sk/Article.aspx?ID=476

Naše služby: http://www.relia.sk/Onas.aspx

*

Prehľad sadzieb odvodov, minimálnych a maximálnych vymeriavacích základov:

	Zamest- nanec	Zamest- návateľ	SZČO	Minimálny VZ v €	Maximálny VZ v €
Starobné poistenie	4,00%	14,00%	18,00%	546	7644
Invalidné poistenie	3,00%	3,00%	6,00%	546	7644
Nemoc. poistenie	1,40%	1,40%	4,40%	546	7644
Poistenie v nezam.	1,00%	1,00%	2% (*)	546	7644
Rezervný fond	neplatí	4,75%	4,75%	546	7644
Úrazové poistenie	neplatí	0,80%	neplatí	neexistuje	neexistuje
Garančný fond	neplatí	0,25%	neplatí	neexistuje	7644
Zdravotné poistenie	4,00% (**)	10,00% (**)	14,00% (**)	546	neexistuje
Spolu	35,20%	13,40%	47,15% *49,15%

 

*

Poznámky k tabuľke:

Minimálny vymeriavací základ sa týka len samostatne zárobkovo činných osôb (SZČO), dobrovoľne poistených osôb a samoplatiteľov. Netýka sa zamestnancov a zamestnávateľov.

(*) Poistenie v nezamestnanosti je pre SZČO dobrovoľné.

(**) Sadzba poistného na zdravotné poistenie je 2% (zamestnanec), 5% (zamestnávateľ) a 7% (SZČO) v prípade osoby so zdravotným postihnutím. Za osobu so zdravotným postihnutím sa považuje osoba uznaná za invalidnú podľa § 70 až 73 ZSP - má rozhodnutie komisie Sociálnej poisťovne o priznaní invalidity (má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %), resp. podľa § 42 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov alebo s ťažkým zdravotným postihnutím, kde miera funkčnej poruchy je najmenej 50%, podľa § 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia – má preukaz ŤZP vydaný úradom práce, soc. vecí a rodiny.

*

Webináre "Legislatívne zmeny + ročné zúčtovanie: http://www.relia.sk/Article.aspx?ID=476

Naše služby: http://www.relia.sk/Onas.aspx

*

Technické požiadavky a praktické tipy pre sledovanie webinárov v roku 2021

Témy:

Technické požiadavky a praktické tipy pre sledovanie webinárov v roku 2021

 

Ďakujeme za Váš záujem o náš webinár. Na to, aby jeho sledovanie prebehlo hladko aj po technickej stránke, je potrebné splniť technické požiadavky. Venujte im, prosím, pozornosť a rovnako aj odporúčaniam, ktoré sa nám osvedčili v praxi.

Naše webináre prebiehajú v aplikácii ClickMeeting, ktorá funguje so všetkými vstavanými kamerami pre laptopy a s väčšinou webových kamier. Pokročilejšia alebo profesionálnejšia kamera môže vyžadovať inštaláciu ďalšieho softvéru.  

2 dni pred začiatkom Vám do emailu pošleme link a heslo k webináru.

Upozorňujeme, že webinár už musí byť uhradený.

Pred začiatkom webinára si overte nasledovné:

• Máte pripojenie na internet? – musíte byť online. Fungujú vám v prehliadači iné webové stránky?

• Máte aktuálnu verziu prehliadača? - Webinár je možné sledovať v prehliadači, overte si, či máte najnovšiu oficiálnej verziu prehliadača Google Chrome, Mozilla Firefox, Safari, Edge alebo Opera. Pri používaní prehliadača Internet Explorer sa často vyskytujú problémy, preto ho neodporúčame. 

-     Ak Váš počítač otvorí link na sledovanie webinára automaticky v prehliadači Internet Explorer, odporúčame Vám skopírovať si link priamo do prehliadača Google  Chrome a sledovať živý prenos tu, resp. do iného vyššie menovaného prehliadača. Google Chrome si môžete zadarmo stiahnuť tu: https://www.google.com/intl/sk_sk/chrome/    

• Mám vhodný operačný systém? – Váš počítač by mal disponovať minimálne operačným systémom Windows 7 alebo vyššie, Mac OS 10.13 (odporúčaná najnovšia verzia), Linux, Chrome OS

• Mám teda všetko pripravené? Správnosť nastavení si môžete vopred overiť kliknutím na link v emaile, ktorý Vám pošleme cca 2 dni pred webinárom. Tento link Vás dovedie do tzv. Čakárne. Ak ste sa dostali až sem, po technickej stránke je všetko v poriadku. V plánovaný deň a čas konania lektor na linku zo spomínaného emailu spustí prezentáciu a webinár začne prebiehať. Ak sa dostanete do čakárne tak budete vidieť odpočítavanie času do začatia webinára.

 

• Ak ste sa do čakárne nedostali, vyskúšali ste iný prehliadač, máte dobré pripojenie na internet, zadávali ste správne prihlasovacie údaje a skúšali ste sa do čakárne prihlásiť na viac pokusov. S veľkou pravdepodobnosťou Vás blokuje Váš firemný server. V takomto prípade Vám musí používanie ClickMeetingu povoliť Váš IT technik vo firme. Prípadne použiť iné zariadenia,  alebo aj pripojenie na internet.

 

 

 

Tipy k webinárom:

Posielanie otázok lektorovi: 

Vpravo dole je okienko četu, kde môžete písať otázky lektorovi. Správu odošlete stlačením klávesy Enter. Otázky sú viditeľné aj pre ostatných účastníkov spolu s Vaším prihlasovacím menom. Lektor odpovedá na otázky priebežne, resp. podľa dohody/programu. 

Zobrazenie na celý monitor: 

Pre zobrazenie webinára na celý monitor kliknite na ikonu   .

Pre zrušenie tejto funkcie použite klávesnicu Esc alebo opäť kliknite na ikonu   .

Zobrazené materiály: 

Prezentácie a materiály, ktoré počas webinára používa lektor, sú autorským dielom školiteľa.  Výukové materiály vám zašleme do emailu pred konaním webinára a je možné stiahnuť si ich aj na stránke, kde živý prenos bude prebiehať – a to približne 2 hodiny pred začiatkom alebo ihneď po skončení webinára (nie počas prezentácie).

Zmena jazykovej mutácie: 

Vpravo hore nájdete ikonu      , cez ktorú si môžete zmeniť jazyk aplikácie. 

Nefunguje Vám zvuk: 

V prípade ak Vám nefunguje zvuk, skúste si skontrolovať nastavenie zvuku vo Vašom počítači.

Ukončenie webinára:

Z webinára sa odhlasujte kliknutím na ikonou "x".

V prípade akýchkoľvek otázok alebo problémov s pripojením neváhajte kontaktovať našu technickú podporu:   

Email: acmartin.relia@gmail.com

Tel. číslo:  0905 601 610

Prajeme Vám príjemné sledovanie a veríme, že nám svoju priazeň zachováte aj v budúcnosti.

 

Mzdové veličiny 2021

Témy: daň z príjmov,dôchodok,minimalna mzda,nezdaniteľná časť,sociálne poistenie,SZČO,Top,veličiny,Zákonník práce,zdravotné poistenie,zmeny 2021

Opätovné otvorenie živnosti a odvodové prázdniny - "Prvá pomoc plus", opatrenie č. 2 (akt. 5.1.2021)

Témy: pandémia,SZČO

*

Pri čerpaní príspevkov "Prvá pomoc" a "Prvá pomoc plus" takými SZČO, ktoré začali podnikať v rokoch 2019 alebo 2020 a majú tzv. odvodové prázdniny, majú pred koncom roka 2020 pri kontrolách problémy tie SZČO, ktoré síce začali s podnikaním v roku 2019 alebo 2020, ale živnosť, resp. inú formu podnikania fyzickej osoby, mali už v minulosti.

*

Príklad

Pán Alojz si otvoril živnosť v januári 2019. V minulosti už živnosť mal, a to v rokoch 1998 až 2007.

Pretože v čase koronakrízy mal od mesiaca marec 2020 pokles tržieb 20% a viac, v súlade s pravidlami projektu "Prvá pomoc" požiadal o príspevok podľa opatrenia č. 2. Živnosť si otvoril od januára 2019. Podľa pravidiel zverejnených pre opatrenie č. 2 bol vo vedomí, že mal tzv. odvodové prázdniny.

Pri kontrole z úradu práce začiatkom decembra 2020 sa však pán Alojz dozvedel, že príspevky bude musieť vrátiť. Kontrola mu tvrdila, že nárok na príspevky podľa opatrenia č. 2 nemá, pretože nemá tzv. odvodové prázdniny.

Údajne je to preto, lebo podnikal už v minulosti a nejde o jeho prvú živnosť, resp. podnikanie fyzickej osoby. 

*

Register partnerov verejného sektora a čerpanie príspevkov "Prvá pomoc plus" (akt. 17.1.2021)

Témy: pandémia,zákon o službách zamestnanosti

*

Aktualizácia 17.1.2021:

Zamestnávatelia, ktorí čerpajú príspevky "Prvá pomoc" a "Prvá pomoc plus", nemali povinnosť zápisu do registra partnerov verejného sektora (RPVS) v roku 2020 a nemajú povinnosť zápisu do RPVS až do konca roka 2021.

*

Jednou zo všeobecne platných podmienok čerpania štátnej pomoci je povinnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorá prijíma finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu alebo z európskych fondov, registrovať sa v registri partnerov verejného sektora. Viď § 2 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora.

Podľa § 72am zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti, u zamestnávateľa, ktorému sa poskytuje príspevok v rámci projektu "Prvá pomoc" a "Prvá pomoc plus", sa do 31. decembra 2020 povinnosť zápisu do registra partnerov verejného sektora považuje za splnenú.

*

Podľa § 2 ods. 2 a 3 zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora, partnerom verejného sektora nie je ten, komu:

• má byť jednorazovo poskytnuté plnenie zo zmluvy, ktorého hodnota neprevyšuje hodnotu 100 000 eur
• majú byť poskytnuté viaceré čiastkové alebo opakujúce sa plnenia zo zmluvy, ktorého hodnota v úhrne neprevyšuje 250 000 eur.

*

Čo to znamená v praxi od 1. januára 2021, to sa dozviete v pokračovaní článku.

*

Zákon č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora (zákon o RPVS):

https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2016/315/20191101

*

Register partnerov verejného sektora (RPVS): https://rpvs.gov.sk/rpvs/

Často kladené otázky k RPVS: https://www.justice.gov.sk/Stranky/Registre/Dalsie-uzitocne-zoznamy-a-registre/RPVS/FAQ.aspx

Zákon o službách zamestnanosti: https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/5/20200929

*

Tlačivá používané v súvislosti s príjmami zo závislej činnosti a ročným zúčtovaním 2020/2021

Témy: daň z príjmov,daňové priznanie,ročné zúčtovanie,tlačivá,zmeny 201

*

Dňa 7.12.2020 Finančné riaditeľstvo SR (FR SR) na svojej webovej stránke uverejnilo informáciu o určení vzorov tlačív na zdaňovacie obdobie roku 2021.

Dňa 18.12.2020 Ministerstvo financií SR (MF SR) vo Finančnom spravodajcovi na svojej webovej stránke určilo vzory tlačív v súvislosti s príjmami zo závislej činnosti.

Pandemické ošetrovné počas vianočných prázdnin

Témy: nemocenské dávky,ošetrovné,pandémia,sociálne poistenie,zmeny 2020

*

Podľa rozhodnutia ministra školstva z 11. decembra 2020:

• v materských školách sa prerušuje prevádzka v termíne od 21. decembra 2020 do 8. januára 2021, ak tak rozhodne zriaďovateľ podľa jeho možností a podmienok
• v základných školách a stredných školách sa vianočné prázdniny uskutočnia v termíne od 21. decembra 2020 do 8. januára 2021
• polročné prázdniny v termíne 1. februára 2021 sa neuskutočnia. Školské vyučovanie v druhom polroku školského roka sa začína 1. februára 2021 (pondelok).

Rozhodnutie ministra školstva nájdete tu: https://www.minedu.sk/25863-sk/rozhodnutie-ministra-z-11-12-2020/

*

Podľa informácie Sociálnej poisťovne z 16. decembra 2020 - rodičia detí majú nárok na pandemické ošetrovné:

• ak zriaďovateľ uzavrie materskú školu od 21. decembra 2020 do 8. januára 2021 (resp. v časti tohto obdobia), rodičia dieťaťa, ktoré navštevuje materskú školu, majú nárok na pandemické ošetrovné za dni, kedy je materská škola uzavretá - ak je materská škola uzavretá od 21. decembra 2020 do 8. januára 2021, rodič má nárok na pandemické ošetrovné za tieto dni (19 dní)
• rodičia detí do dovŕšenia 11 rokov veku, ktoré navštevujú školu, ktorá bola rozhodnutím ministra, resp zriaďovateľa alebo riaditeľa školy uzavretá ešte pred začiatkom vianočných prázdnin, majú nárok na pandemické ošetrovné aj počas vianočných prázdnin, teda prinajmenej do 8. januára 2021 - v súčasnom období sa to týka všetkých piatakov do dovŕšenia 11 rokov veku.

Rodičia detí, ktoré navštevujú 1. stupeň ZŠ (prváci až štvrtáci), nemajú nárok na pandemické ošetrovné počas vianočných prázdnin.

Výnimkou sú prípady (a rodičia detí, ktoré navštevujú 1. stupeň ZŠ, majú nárok na pandemické ošetrovné):

• ak škola (trieda) bola z dôvodu protipandemických opatrení rozhodnutím zriaďovateľa alebo riaditeľa školy uzavretá ešte pred vianočnými prázdninami
• ak je dieťa v karanténe (vyžaduje sa potvrdenie od lekára)
• ak je dieťa choré (vyžaduje sa potvrdenie od lekára).

*

Informáciu Sociálnej poisťovne nájdete tu:

https://www.socpoist.sk/aktuality-pandemicke-osetrovne-a-prazdniny--kedy-maju-narok-na-ocr-rodicia-skolkarov-a-skolakov/48411s69160c

*

Pandemické ošetrovné od 23.9.2020: 

http://www.relia.sk/Article.aspx?ID=401

*

Odklad platenia odvodov do SP za december 2020

Témy: pandémia,sociálne poistenie,zdravotné poistenie,zmeny 2020

*

Podľa nariadenia vlády č. 380/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 131/2020 Z. z. o splatnosti poistného na sociálne poistenie v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19, ktoré vláda schválila 14. decembra 2020, sa pre niektorých zamestnávateľov a SZČO posúva lehota splatnosti poistného na sociálne poistenie za december 2020 na 30. jún 2021.

*

Odklad splatnosti poistného na sociálne poistenie za december 2020

Poistné na sociálne poistenie za zamestnávateľa a za SZČO za december 2020 je splatné v termíne do 30. júna 2021.

Uvedený odklad splatnosti poistného na sociálne poistenie sa týka zamestnávateľov a SZČO, ktorí vykazujú pokles čistého obratu (právnická osoba), respektíve pokles príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (fyzická osoba) za december 2020 o 40% a viac.

Pozor, lehota splatnosti poistného na sociálne poistenie za zamestnancov za december 2020 sa nemení.

Podľa uvedeného nariadenia vlády sa nemení ani lehota splatnosti preddavkov na poistné na zdravotné poistenie za mesiac december 2020.

13. dôchodok v roku 2020

Témy: dôchodok,sociálne poistenie,veličiny,zmeny 2020

Od roku 2020 majú poberatelia starobných dôchodkov nárok na 13. dôchodok ako štátnu sociálnu dávku podľa zákona č. 296/2020 Z. z. o 13. dôchodku.

Výška 13. dôchodku v roku 2020 je v rozmedzí od 50 eur do 300 eur.

*

Na 13. dôchodok vo výške 300 eur má nárok dôchodca, ktorý poberá dôchodok najviac vo výške životného minima, teda poberá dôchodok do výšky 214,83 eura.

*

Dôchodca, ktorý poberá dôchodok vo výške od 214,84 eura do 909,27 eura má nárok na 13. dôchodok vo výške podľa vzorca:

13. dôchodok = 300 – 0,36 * (dôchodok – 214,83) ... výsledok sa zaokrúhľuje na celé eurocenty nahor.

*

Nárok na 13. dôchodok vo výške 50 eur má dôchodca, ktorý poberá dôchodok 909,28 eura a vyšší.

*

Príklad

Pán Stanislav poberá starobný dôchodok vo výške 561,40 eur.

Pán Stanislav tak dostane 13. dôchodok vo výške:

300 – 0,36 * (561,40 – 214,83) = 175,24 eur.

*

Dôchodková hodnota pre rok 2021 je 14,2107 eur

Témy: dôchodok,sociálne poistenie,veličiny,zmeny 2021

*

Dôchodková hodnota pre rok 2021 je 14,2107 eur.

*

Podľa § 64 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, dôchodková hodnota platná k 31. decembru kalendárneho roka sa upravuje od 1. januára nasledujúceho kalendárneho roka indexom, ktorý sa určí ako podiel priemernej mzdy zistenej za tretí štvrťrok predchádzajúceho kalendárneho roka a priemernej mzdy zistenej za tretí štvrťrok kalendárneho roka dva roky predchádzajúceho kalendárnemu roku, od ktorého sa dôchodková hodnota upravuje. Takto určená dôchodková hodnota platí vždy od 1. januára do 31. decembra kalendárneho roka.

Dôchodková hodnota platná k 31.12.2020 je 13,6361 eur.

Priemerná mzda zistená za tretí štvrťrok roka 2020 bola 1113 eur.

Priemerná mzda zistená za tretí štvrťrok roka 2019 bola 1068 eur. Zdroj: https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/339f40ae-f6f0-4bc9-9cd1-51b1d63dba87/!ut/p/z1/tVFNc4IwFPwtPXiMeZhA4BgdC1h1qpYquXTCl1LkQ81g_fcNnV560NpDc3nJzO5m9y0WeINFJdt8K1VeV3Kv36Gw3hbMt4dDgwMMpwT8ydNq7o0eB25g4vVPgD1fjsF_4c_uckINoCYWt_mvWGARV6pROxzW0Unu0KlAeZUhWage6Et9LLWbtkrRqTnK9tKD9pSqQk9CnIyCTFFmZYBoFDvIiRMDmUZkJBZJImmzTr6J8wSHd6HXv-Xt4sCVw0HzxRdk5HKPsimAPXVN8LkXLJ0FIcDJN-CGRqg9sKseDG2yzdMzDqpuM3u8-mNED_AEizwq--e47EOf2QwIYzYdUMcyCek6z98PB8F1MXWl0g-FN__RjP5ncJyNZlttX6pdJ13jzV3UpgxKm1xQkc3GhIrocuYPn9ZRHjg!/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/

*

Výpočet: 13,6361 x (1113/1068) = 14,21065... eur ... zaokrúhľuje sa na 4 des. miesta nahor (viď § 65 ods. 5 zákona o sociálnom poistení).

Dôchodková hodnota pre rok 2021 je 14,2107 eur.

*

Dôchodková hodnota v rokoch 2004 až 2021:

 

Rok	Dôchodková hodnota
2004	183,58 Sk
2005	193,31Sk
2006	214,68 Sk
2007	232,51 Sk
2008	249,14 Sk
2009	8,9955 eur
2010	9,2246 eur
2011	9,5756 eur
2012	9,8182 eur
2013	10,0098 eur
2014	10,2524 eur
2015	10,6865 eur
2016	10,9930 eur
2017	11,3505 eur
2018	11,9379 eur
2019	12,6657 eur
2020	13,6361 eur
2021	14,2107 eur

 

*

POŽIADAŤ O DÔCHODOK KONCOM ROKA 2020 ALEBO PO 2.1.2021?

Na úvod si rovno povedzme, že ak dovŕšite dôchodkový vek na konci roka, môžete síce požiadať o starobný dôchodok okamžite po dovŕšení dôchodkového veku, ale so žiadosťou o priznanie starobného dôchodku sa viac oplatí počkať si na nový rok.

A o dôchodok požiadať od 2. januára. O to viac, ak ďalej pracujete (alebo podnikáte ako SZČO) a platíte daň z príjmu.

Poznámka: Nezdaniteľná časť platná pre rok 2021 je 4511,43 eura. Pri 19% sadzbe dane to znamená daň z príjmu nižšiu o 857,17 eur.

*

Dôvodom, prečo sa oplatí počkať na rok 2021, je výhodnejšia "valorizácia" novopriznaných dôchodkov vyjadrená medziročným rastom dôchodkovej hodnoty.

Dôchodková hodnota sa každoročne zvyšuje tempom medziročného rastu priemernej mzdy na Slovensku.

Ak dosiahnete dôchodkový vek koncom roka 2020 a hneď, ako je to možné, požiadate o dôchodok, pri výpočte sumy dôchodku sa použije dôchodková hodnota platná pre rok 2020, čo je 13,6361 eur.

Ak počkáte na rok 2021, použije sa dôchodková hodnota platná pre rok 2021, čo je 14,2107 eur - a o 4,2% viac ako v roku 2020.

Ukážme si to na príklade.

*

Príklad

Pán Stanislav

Pán Stanislav dosiahol dôchodkový vek 2.12.2020. K tomuto dňu požiadal o priznanie starobného dôchodku.

Získal presne 40 rokov dôchodkového poistenia (ODP) a jeho priemerný osobný mzdový bod (POMB), ktorý je určený za roky 1984 až 2019 (vrátane), je presne 1,00.

Aktuálna dôchodková hodnota (ADH) platná v roku 2020 je 13,6361 eur.

Suma starobného dôchodku = POMB x ODP x ADH = 1,00 x 40 x 13,6361 = 545,50 eur.

Táto suma sa ešte navýši o valorizáciu pre rok 2020, teda o 2,9% na 561,40 eur.

*

K 1.1.2021 sa starobný dôchodok pána Stanislava valorizuje o ďalších 2,6% na 576 eur.

V roku 2021 tak bude pán Stanislav poberať starobný dôchodok 576 eur mesačne.

Ak pán Stanislav ďalej pracuje alebo podniká a platí daň z príjmu, v roku 2021 nebude môcť využiť nezdaniteľnú časť na daňovníka.

*

Pán Tomáš

Pán Tomáš dosiahol dôchodkový vek rovnako ako pán Stanislav 2.12.2020. Na rozdiel od pána Stanislava sa však rozhodol požiadať o priznanie starobného dôchodku až od 2.1.2021. V období od 2.12.2020 do 2.1.2021 pán Tomáš už nepracuje.

Pán Tomáš získal rovnako ako pán Stanislav presne 40 rokov dôchodkového poistenia (ODP) a jeho priemerný osobný mzdový bod (POMB), ktorý je určený za roky 1984 až 2019 (vrátane), je rovnako presne 1,00.

*

Aktuálna dôchodková hodnota (ADH) platná v roku 2021 je 14,2107 eur.

Suma starobného dôchodku = POMB x ODP x ADH = 1,00 x 40 x 14,2107 = 568,50 eur.

Táto suma sa ešte navýši o valorizáciu pre rok 2021, teda o 2,6% na 583,30 eur.

V roku 2021 tak bude pán Tomáš poberať starobný dôchodok 583,30 eur mesačne.

Ak pán Tomáš ďalej pracuje alebo podniká a platí daň z príjmu, v roku 2021 bude môcť využiť nezdaniteľnú časť na daňovníka.

*

Porovnanie

Pán Tomáš požiadal o dôchodok o mesiac neskôr ako pán Stanislav. Prišiel tak o jeden mesačný dôchodok, čo je z jeho pohľadu strata 561,40 eur. Zároveň nemá nárok na 13. dôchodok za rok 2020 (viď ďalej), čo je ďalšia strata 175,24 eur.

Tým, že pán Tomáš požiadal o dôchodok až od 2.1.2021, poberá dôchodok 583,30 eur mesačne - pán Stanislav poberá od roku 2021 dôchodok 576 eur mesačne. Pán Tomáš tak poberá dôchodok o 7,30 eur mesačne vyšší, za rok je to 87,60 eur viac - a strata jedného mesačného dôchodku vo výške 561,40 eur + 13. dôchodku vo výške 175,24 eur sa mu "vráti" približne o 7 a pol roka.

Treba ešte pripomenúť, že ak by pán Tomáš v roku 2021 ďalej pracoval alebo podnikal, tým, že bude môcť v roku 2021 využiť nezdaniteľnú časť na daňovníka, ušetrí oproti pánovi Stanislavovi sumu 857,17 eur v podobe nižšej dane z príjmu. A to je suma vyššia ako strata jedného mesačného dôchodku a 13. dôchodku...

*

Ak by pán Tomáš po dosiahnutí dôchodkového veku ďalej pracoval

V prípade, že pán Tomáš po dosiahnutí dôchodkového veku ďalej pracuje a má hrubú mzdu na úrovni priemernej slovenskej mzdy (cca 1100 eur), navýšenie dôchodku priznaného od 2.1.2021 by bolo ešte výraznejšie.

K sume starobného dôchodku vypočítanej k 2.1.2021 by sa pripočítala čiastka patriaca za dobu poistenia od 2.12.2020 do 1.1.2021.

V čase od 2.12.2020 do 31.12.2020 by dosiahol osobný vymeriavací základ približne 1100 eur.

Osobný mzdový bod (OMB) za obdobie od 2.12.2020 do 31.12.2020 je 1100 / 13104 = 0,084.

Suma OMB x ADH = 0,084 x 14,2107 = 1,20 eur.

K sume starobného dôchodku vypočítanej k 2.1.2021 sa pripočíta:

568,50 + 1,20 = 569,70 eur

V ďalšom kroku sa vypočítaná suma zvýši o 0,5 % za každých celých 30 dní obdobia dôchodkového poistenia získaného v období od 2.12.2020 do 2.1.2021 = to znamená o 0,5%:

0,5% z 569,70 eur = 2,90 eur

Po navýšení o 0,5% bude suma starobného dôchodku 569,70 + 2,90 = 572,60 eur

A táto suma sa na záver navýši o valorizáciu pre rok 2021, teda o 2,6% na 587,50 eur.

Ak by pán Tomáš pracoval ešte jeden mesiac s hrubou mzdou vo výške 1100 eur,  požiadal by o dôchodok až od 2.1.2021, v roku 2021 by poberal starobný dôchodok 587,50 eur mesačne, čo je o 11,50 eur mesačne viac ako v prípade, ak by o dôchodok požiadal tak, ako to urobil pán Stanislav - už od 2.12.2020.

*

13. DôCHODOK

Pri úvahách o tom, kedy je výhodnejšie požiadať o dôchodok, by sme nemali zabudnúť na to, že poberatelia starobných dôchodkov majú nárok aj na 13. dôchodok ako štátnu sociálnu dávku podľa zákona č. 296/2020 Z. z. o 13. dôchodku.

Výška 13. dôchodku v roku 2020 je v rozmedzí od 50 eur do 300 eur.

*

Na 13. dôchodok vo výške 300 eur má nárok dôchodca, ktorý poberá dôchodok najviac vo výške životného minima, teda dôchodok do výšky 214,83 eura.

*

Dôchodca,  ktorý poberá dôchodok vo výške od 214,84 eura do 909,27 eura má nárok na 13. dôchodok vo výške podľa vzorca:

13. dôchodok = 300 – 0,36 * (dôchodok – 214,83) ... výsledok sa zaokrúhľuje na celé eurocenty nahor.

*

Nárok na 13. dôchodok vo výške 50 eur má dôchodca, ktorý poberá dôchodok 909,28 eura a vyšší.

*

V našom príklade (viď vyššie) má pán Stanislav priznaný od 2.12.2020 dôchodok vo výške 561,40 eur. Pán Stanislav tak dostane 13. dôchodok vo výške:

300 – 0,36 * (561,40 – 214,83) = 175,24 eur.

*

Všetko o dôchodkoch nájdete v knihe Dôchodky.

E - shop: http://www.relia.sk/obchod_detail.aspx?id=2499

*

Dobrovoľne poistená SZČO a opatrenie č. 2 (Prvá pomoc plus) - zmena od 1.12.2020 (akt. 15.1.2021)

Témy: pandémia,SZČO

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny v súčinnosti s Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny aktualizovalo od 1.12.2020 podmienky pre čerpanie príspevkov podľa Opatrenia č. 2 v projekte "Prvá pomoc plus" pre dobrovoľne nemocensky a dôchodkovo poistené SZČO.

*

Do 30.11.2020 platilo, že príspevky podľa Opatrenia č. 2 mohli čerpať len také dobrovoľne nemocensky a dôchodkovo poistené SZČO, ktoré boli na dobrovoľné nemocenské a dôchodkové poistenie v Sociálnej poisťovni prihlásené k 1.7.2020 a dobrovoľné nemocenské a dôchodkové poistenie im trvá aj po tomto dni.

*

Od 1.12.2020 platí, že príspevky podľa Opatrenia č. 2 za mesiac december 2020 a nasledujúce mesiace (pokiaľ projekt "Prvá pomoc plus" neskončí - zatiaľ je vládou schválený do konca marca 2021) môžu čerpať také dobrovoľne nemocensky a dôchodkovo poistené SZČO, ktoré sú na dobrovoľné nemocenské a dôchodkové poistenie v Sociálnej poisťovni prihlásené minimálne polovicu kalendárneho mesiaca, za ktorý chcú čerpať príspevok. Teda:

• v mesiaci, ktorý má 28 dní (február), najmenej 14 dní
• v mesiaci, ktorý má 30 dní (napríklad apríl), najmenej 15 dní
• v mesiaci, ktorý má 31 dní (napríklad december), najmenej 16 dní.

*

Doplnené 15.1.2021:

Príspevok podľa Opatrenia č. 2 môžu čerpať dobrovoľne nemocensky a dôchodkovo poistené SZČO, ktoré sú na dobrovoľné nemocenské a dôchodkové poistenie v Sociálnej poisťovni prihlásené minimálne polovicu kalendárneho mesiaca, za ktorý chcú čerpať príspevok. A to bez ohľadu, či boli predtým povinne alebo dobrovoľne poistené alebo či sa na ne vzťahovali odvodové prázdniny (tento text dopĺňam na základe praktických skúseností a odpovedí z ústredia práce a ministerstva práce na túto tematiku).

Teda príspevok podľa Opatrenia č. 2 môže napríklad čerpať aj taká dobrovoľne nemocnensky poistená SZČO, ktorá začala činnosť pred rokom 2019 a doteraz nebola povinne poistená.

... koniec doplnku k 15.1.2021

*

Napríklad príspevok podľa "Opatrenia č. 2" za mesiac december 2020 môže čerpať SZČO, ktorá bola povinne poistená v Sociálnej poisťovni do 30.6.2020, k tomuto dňu jej povinné poistenie v SP zaniklo a prihlási sa na dobrovoľné nemocenské a dôchodkové poistenie v Sociálnej poisťovni od 16. decembra 2020.

Napríklad príspevok podľa "Opatrenia č. 2" za mesiace december 2020 a január 2021 môže čerpať SZČO, ktorá bola povinne poistená v Sociálnej poisťovni do 30.6.2020, k tomuto dňu jej povinné poistenie v SP zaniklo a ktorá sa prihlási na dobrovoľné nemocenské a dôchodkové poistenie v Sociálnej poisťovni na obdobie od 16. decembra 2020 do 16. januára 2021 vrátane.

Napríklad príspevok podľa "Opatrenia č. 2" za mesiac január 2021 a ďalšie mesiace roka 2021 môže čerpať SZČO, ktorá začala vykonávať činnosť v roku 2018, nebola povinne poistená v Sociálnej poisťovni ani dobrovoľne poistená ani pred 30.6.2020 ani po 30.6.2020 (tzv. odvodové prázdniny sa na ňu nevzťahujú), a prihlási sa na dobrovoľné nemocenské a dôchodkové poistenie v Sociálnej poisťovni najneskôr od 16. januára 2021.

*

Zmeny v ošetrovnom od 1.4.2021 (aktualizácia 9.12.2020)

Témy: nemocenské dávky,ošetrovné,sociálne poistenie,zmeny 2021

*

Zákonom č. 467/2019 Z. z.,  ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, sa menia podmienky pri poskytovaní ošetrovného a zavádza sa nová dávka tzv. dlhodobé ošetrovné.

*

Doplnené 9.12.2020: Účinnosť tejto novinky, resp. zmeny mala byť od 1.1.2021. Na žiadosť Sociálnej poisťovne, ktorá sa vyjadrila, že novinky nestihne spustiť k 1.1.2021, sa účinnosť posúva až na 1. apríl 2021.

Zmena účinnosti vyplýva z článku V. novely zákona o sociálnom poistení, ktorou sa zavádza nová dávka "tehotenské" a ktorú NRSR schváli v týchto dňoch.

*

ZMENA PODMIENKY NÁROKU NA OŠETROVNÉ

Podľa § 39 ods. 1, poistenec má nárok na ošetrovné, ak osobne a celodenne:

a) ošetruje chorého príbuzného v priamom rade, choré dieťa, ktoré nie je príbuzným v priamom rade, chorého súrodenca, chorého manžela, chorú manželku alebo chorého rodiča manžela či manželky, ktorého zdravotný stav podľa potvrdenia príslušného lekára:

• nevyhnutne vyžaduje ošetrovanie inou fyzickou osobou alebo
• vyžaduje ošetrovanie inou fyzickou osobou z dôvodu potreby poskytovania osobnej starostlivosti v prirodzenom prostredí osoby (dlhodobé ošetrovné)

b) sa stará o dieťa do dovŕšenia jedenásteho roku veku alebo do dovŕšenia osemnásteho roku veku, ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, ak:

• dieťaťu bolo nariadené karanténne opatrenie alebo izolácia
• predškolské zariadenie alebo zariadenie sociálnych služieb, v ktorých sa poskytuje dieťaťu starostlivosť, alebo škola, ktorú dieťa navštevuje, boli rozhodnutím príslušných orgánov uzavreté, alebo v nich bolo nariadené karanténne opatrenie podľa osobitného predpisu, resp.
• fyzická osoba, ktorá sa inak o dieťa stará, ochorela, bolo jej nariadené karanténne opatrenie alebo izolácia, alebo bola prijatá do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia, a preto sa nemôže o dieťa starať.

*

Oproti stavu platnému do 31.3.2021 dochádza od 1.4.2021 k zmenám. Nárok na ošetrovné má poistenec aj v prípade, ak ošetruje vnuka, vnučku, starých rodičov, choré dieťa, ktoré nie je príbuzným v priamom rade alebo chorého súrodenca.

*

DOBA POSKYTOVANIA OŠETROVNÉHO SA PREDLŽUJE

Od 1.4.2021 sa predlžuje maximálna možná doba poskytovania ošetrovného z doterajších 10 kalendárnych dní na 14 kalendárnych dní.

V prípade, ak potreba ošetrovania vznikne na konci marca 2021, a nárok na ošetrovné trvá k 31.3.2021 (neuplynul 10.-ty deň ošetrovania), nárok na ošetrovné sa posudzuje podľa zákona platného pred 1.4.2021, teda nárok na ošetrovné je v rozsahu max. 10 kalendárnych dní.

Poznámka: oprava pôvodného chybného textu 9.12.2020, za chybu sa čitateľom ospravedlňujem. Opravený je aj nasledujúci príklad.

Príklad

Pani Kristína ošetruje dieťa od pondelka 30.3.2021, ošetrovné môže dostávať najviac 10 kalendárnych dní, a to do stredy 8.4.2021.

*

DLHODOBÉ OŠETROVNÉ

Od 1.4.2021 sa zavádza nová dávka nemocenského poistenia - tzv. dlhodobé ošetrovné. Cieľom je zabezpečenie starostlivosti o chorého príbuzného v jeho domácom prostredí. Dlhodobé ošetrovné bude poskytované poistencovi, ktorý chorého príbuzného osobne a celodenne ošetruje.

Dlhodobé ošetrovné bude poskytované na ošetrovanie príbuznej osoby (viď vyššie) po prepustení zo zdravotníckeho zariadenia ústavnej starostlivosti a v prípadoch, v ktorých je vhodné zabezpečiť dôstojnú rodinnú starostlivosť o nevyliečiteľne choré osoby v štádiu ochorenia na konci života alebo v terminálnom štádiu ochorenia.

Dlhodobé ošetrovné sa môže poskytovať maximálne po dobu 90 kalendárnych dní. Pri ošetrovaní príbuzného sa môžu striedať viacerí poistenci, ktorí budú poberať ošetrovné. Doba poberania ošetrovného je aj v takom prípade v úhrne 90 kalendárnych dní. Pri striedaní sa za jedno obdobie ošetrovania vyplatí ošetrovné len jednému poistencovi (pre zrozumiteľnosť - ak sa napríklad pri ošetrovaní príbuzného postupne v 30 dňových intervaloch striedajú traja poistenci, každý má nárok na ošetrovné za tú dobu, kedy príbuzného ošetroval - za "svojich" 30 dní).

Poistenec môže prevziať ošetrovanie príbuzného od iného poistenca najskôr po uplynutí 30 dní od predchádzajúceho prevzatia. Táto doba môže byť kratšia, ak poistenec nemôže pokračovať v ošetrovaní príbuzného z dôvodu, že mu to podľa lekárskeho posudku neumožňuje jeho nepriaznivý zdravotný stav.

Výška dlhodobého ošetrovného je 55% denného vymeriavacieho základu, resp. pravdepodobného denného vymeriavacieho základu, teda rovnako, ako je to pri "bežnom" ošetrovnom.

Doba dlhodobého ošetrovania (max. 90 kal. dní) je podľa § 140 ods. 1 písm. c) zákona dobou, za ktorú sa neplatí poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti.

*

Kniha ODVODY: Kapitola 12. ODVODY ROK 2020

Témy: sociálne poistenie,SZČO,zdravotné poistenie

*

Status	S+R	IP	NP	PvN	UP	GP	ZP
Osoba v pracovnom pomere	x	x	x	x	x	x	x
Štátny zamestnanec	x	x	x	x	x		x
Osoba v služobnom pomere	x	x	x	x	x		x
Predtým dlhodobo nez. v prac. pomere (1)					x	x	x
Sudca	x	x	x				x
Prokurátor	x	x	x				x
Žiak, študent pri odbornej praxi
DoBPŠ do 200 € (2)					x	x
DoBPŠ nad 200 €	x	x			x	x
DoVP, DoPČ dôchodca do 200 € (3)					x	x
DoVP, DoPČ dôchodca nad 200 €	x				x	x
DoVP, DoPČ inv. dôch. do 200 € (4)					x	x
DoVP, DoPČ inv. dôch. nad 200 €	x	x			x	x
DoVP, DoPČ predč.dôch.do 200 €(5)					x	x
DoVP, DoPČ predč.dôch. nad 200 €	x				x	x
DoVP, DoPČ ostatní pravid. príjem	x	x	x	x	x	x	x
DoVP, DoPČ ostatní nepravid.príjem	x	x			x	x	x
Konateľ pravidelný príjem	x	x	x	x			x
Konateľ nepravidelný príjem	x	x					x
Štatutár pravidelný príjem (6)	x	x	x	x			x
Štatutár nepravidelný príjem (6)	x	x					x
Spoločník pravidelný príjem	x	x	x	x			x
Spoločník nepravidelný príjem	x	x					x
Komanditista pravidelný príjem	x	x	x	x			x
Komanditista nepravidelný príjem	x	x					x
Člen družstva pravidelný príjem (7)	x	x	x	x			x
Člen družstva nepravid.príjem (7)	x	x					x
Riaditeľ štátneho podniku	x	x	x	x	x		x
Ústavný činiteľ (8)	x	x	x	x	x		x
Župan, primátor, starosta	x	x	x	x	x		x
Poslanec pravidelný príjem (9)	x	x	x	x	x		x
Poslanec nepravidelný príjem (9)	x	x			x		x
Pestún	x	x	x	x			x
Vo väzbe pravidelný príjem (10)	x	x	x		x		x
Vo väzbe nepravidelný príjem (10)	x	x			x		x
Zmluva OZ pravidelný príjem (11)	x	x	x	x			x
Zmluva OZ nepravidelný príjem (11)	x	x					x
Likvidátor pravidelný príjem	x	x	x	x			x
Likvidátor nepravidelný príjem	x	x					x

 

*

Skratky použité v tabuľke:

x = platí sa

(bez krížika) = neplatí sa

DoBPŠ = Dohoda o brigádnickej práci študentov

DoVP = Dohoda o vykonaní práce

DoPČ = Dohoda o pracovnej činnosti

ZoČŠO = Zmluva o činnosti športového odborníka

S = Starobné poistenie

R = Rezervný fond solidarity

IP = Invalidné poistenie

NP = Nemocenské poistenie

PvN = Poistenie v nezamestnanosti

UP = Úrazové poistenie

GP = Garančné poistenie

ZP = Zdravotné poistenie

*

Poznámky k tabuľke:

(1) Zamestnanec, ktorý prišiel z Úradu práce, kde bol v evidencií uchádzačov o zamestnanie, počas prvých 12 kalendárnych mesiacov od vzniku pracovného pomeru. Pozor, je zdravotne poistený ale sadzba zamestnanca i zamestnávateľa je nula

(2) Študent na DoBPŠ alebo na ZoČŠO pri príjme max. 200 eur mesačne

(3) Poberateľ starobného dôchodku a poberateľ výsluhového dôchodku, ktorý dovŕšil dôchodkový vek, pracujúci na DoVP, na DoPČ alebo na ZoČŠO pri príjme max. 200 eur mesačne

(4) Poberateľ invalidného dôchodku (bez ohľadu na výšku percent poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť) a poberateľ výsluhového invalidného dôchodku, pracujúci na DoVP, na DoPČ alebo na ZoČŠO pri príjme max. 200 eur mesačne

(5) Poberateľ predčasného starobného dôchodku, pracujúci na DoVP, na DoPČ alebo na ZoČŠO pri príjme max. 200 eur mesačne (od 1.7.2018)

(6) Člen štatutárnych orgánov, správnych a dozorných rád, predstavenstiev, kontrolných komisií a iných samosprávnych orgánov právnických osôb

(7) Člen družstva, ktorý nie je v pracovnoprávnom vzťahu v družstve

(8) Prezidentka, člen vlády, poslanec NRSR, verejný ochranca práv, poslanec Európskeho parlamentu, vedúci ostatných ústredných orgánov štátnej správy SR

(9) Poslanec a ďalšie osoby s odmenami za výkon funkcie v orgánoch územnej samosprávy (VUC, obecné a mestské zastupiteľstvá)

(10) Osoba obvinená vo väzbe alebo osoba odsúdená vo výkone trestu

(11) Osoby majúce príjmy na základe zmluvy podľa Občianskeho zákonníka, napríklad príkazné zmluvy, ak ide o závislú činnosť podľa § 5 zákona č.595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov

*

Všeobecne platné výnimky

Garančné poistenie sa nevzťahuje na zamestnávateľa, ktorý je zastupiteľský úrad cudzieho štátu a na zamestnávateľa, na ktorého nemôže byť vyhlásený konkurz podľa § 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácií - štát, štátna rozpočtová organizácia, štátna príspevková organizácia, štátny fond, obec, vyšší územný celok alebo iná osoba, za ktorej všetky záväzky zodpovedá a ručí štát.

Za zamestnanca na účely garančného poistenia sa nepovažuje zamestnanec v pracovnom pomere alebo na dohodu v prípade, že je súčasne štatutárnym orgánom zamestnávateľa alebo členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa.

Povinné poistenie v nezamestnanosti sa nevzťahuje na osoby, ktorým bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, a osoby, ktorým bol priznaný invalidný dôchodok a dovŕšili dôchodkový vek. A to odo dňa priznania starobného dôchodku, respektíve predčasného starobného dôchodku. Respektíve odo dňa, ktorý im Sociálna poisťovňa určila ako deň dovŕšenia dôchodkového veku, najskôr však odo dňa jeho určenia.

Poistné na invalidné poistenie sa neplatí za osoby ktorým bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok a osoby, ktoré poberajú výsluhový dôchodok a dovŕšili dôchodkový vek. A to odo dňa priznania starobného dôchodku, respektíve predčasného starobného dôchodku. Respektíve odo dňa, ktorý im Sociálna poisťovňa určila ako deň dovŕšenia dôchodkového veku, najskôr však odo dňa jeho určenia.

*

Prehľad sadzieb odvodov, minimálnych a maximálnych vymeriavacích základov:

	Zamest- nanec	Zamest- návateľ	SZČO	Minimálny VZ v €	Maximálny VZ v €
Starobné poistenie	4,00%	14,00%	18,00%	506,50	7091
Invalidné poistenie	3,00%	3,00%	6,00%	506,50	7091
Nemoc. poistenie	1,40%	1,40%	4,40%	506,50	7091
Poistenie v nezam.	1,00%	1,00%	2% (*)	506,50	7091
Rezervný fond	neplatí	4,75%	4,75%	506,50	7091
Úrazové poistenie	neplatí	0,80%	neplatí	neexistuje	neexistuje
Garančný fond	neplatí	0,25%	neplatí	neexistuje	7091
Zdravotné poistenie	4,00% (**)	10,00% (**)	14,00% (**)	506,50	neexistuje
Spolu	35,20%	13,40%	47,15% *49,15%

 

*

Poznámky k tabuľke:

Minimálny vymeriavací základ sa týka len samostatne zárobkovo činných osôb (SZČO), dobrovoľne poistených osôb a samoplatiteľov. Netýka sa zamestnancov a zamestnávateľov.

(*) Poistenie v nezamestnanosti je pre SZČO dobrovoľné.

(**) Sadzba poistného na zdravotné poistenie je 2% (zamestnanec), 5% (zamestnávateľ) a 7% (SZČO) v prípade osoby so zdravotným postihnutím. Za osobu so zdravotným postihnutím sa považuje osoba uznaná za invalidnú podľa § 70 až 73 ZSP - má rozhodnutie komisie Sociálnej poisťovne o priznaní invalidity (má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %), resp. podľa § 42 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov alebo s ťažkým zdravotným postihnutím, kde miera funkčnej poruchy je najmenej 50%, podľa § 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia – má preukaz ŤZP vydaný úradom práce, soc. vecí a rodiny.

*

Kniha ODVODY: Kapitola 10. POISTENCI ŠTÁTU NA SOCIÁLNE POISTENIE

Témy: sociálne poistenie

*

10.1 ZA KOHO PLATÍ POISTNÉ NA SOCIÁLNE POISTENIE ŠTÁT

Podľa § 128 ods. 5 ZSP štát platí poistné na starobné poistenie, invalidné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity za fyzické osoby uvedené v § 15 ods. 1 písm. c) až e), g) a h) a za fyzickú osobu uvedenú v § 15 ods. 1 písm. a) a b) v období, v ktorom sa jej poskytuje materské. Sú to ďalej uvedené osoby.

*

Zamestnanec/zamestnankyňa, ktorému/ktorej sa poskytuje materské

Povinne dôchodkovo poistený zamestnanec, resp. zamestnankyňa v období, v ktorom sa mu (jej) poskytuje materské – osoba podľa § 15 ods. 1 písm. a) ZSP.

*

SZČO, ktorému/ktorej sa poskytuje materské

Povinne dôchodkovo a nemocensky poistená SZČO v období, v ktorom sa jej poskytuje materské – osoba podľa § 15 ods. 1 písm. b) ZSP.

*

Osoba, ktorá sa stará o dieťa do 6 rokov veku

Osoba podľa § 15 ods. 1 písm. c) ZSP. Je to fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá sa riadne stará o dieťa do šiestich rokov jeho veku s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ak:

• nie je dôchodkovo poistená ako zamestnanec alebo ako SZČO
• nebol jej priznaný predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok
• nedovŕšila dôchodkový vek a
• podala prihlášku na dôchodkové poistenie z dôvodu tejto starostlivosti (pozrite ďalej).

Fyzická osoba je rodič alebo osvojiteľ dieťaťa, jeho manžel (manželka) a fyzická osoba, ktorej bolo toto dieťa zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu.

Riadna starostlivosť je riadna starostlivosť podľa zákona č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku.

Povinné dôchodkové poistenie (ako poistenec štátu) vzniká odo dňa prihlásenia sa na dôchodkové poistenie, najskôr odo dňa podania prihlášky na dôchodkové poistenie.

V prípade osoby, ktorá má nárok na rodičovský príspevok, sa podľa § 15 ods. 2 ZSP nepožaduje osobné podanie prihlášky na dôchodkové poistenie. Podľa § 22 ods. 1 písm. a) ZSP jej dôchodkové poistenie vzniká automaticky odo dňa vzniku nároku na rodičovský príspevok (túto informáciu poskytuje Sociálnej poisťovni úrad práce, sociálnych vecí a rodiny).

Podľa § 22 ods. 5 ZSP, ak sa o dieťa v tom istom období riadne stará viac fyzických osôb uvedených vyššie, povinné dôchodkové poistenie z dôvodu tejto starostlivosti vznikne fyzickej osobe, ktorá má nárok na rodičovský príspevok. Ak ani jedna z týchto osôb nemá nárok na rodičovský príspevok, povinné dôchodkové poistenie vznikne fyzickej osobe, ktorá podá prihlášku na dôchodkové poistenie ako prvá.

Povinné dôchodkové poistenie fyzickej osobe zaniká dňom skončenia riadnej starostlivosti o dieťa do šiestich rokov jeho veku, najneskôr dňom dovŕšenia šiestich rokov veku dieťaťa a vtedy, keď prestane spĺňať podmienky uvedené vyššie – najmä v prípadoch, kedy sa stane povinne dôchodkovo poistenou osobou ako zamestnanec  alebo ako SZČO.

Podľa § 229 ods. 1 ZSP fyzická osoba je povinná odhlásiť sa z dôchodkového poistenia do ôsmich kalendárnych dní od vzniku skutočnosti zakladajúcej zánik dôchodkového poistenia v pobočke príslušnej podľa miesta svojho trvalého pobytu.

*

Osoba, ktorá sa stará o zdravotne postihnuté dieťa do 18 rokov veku

Osoba podľa § 15 ods. 1 písm. d) ZSP. Je to fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá sa riadne stará o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom po dovŕšení šiestich rokov jeho veku s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky najdlhšie do 18 rokov jeho veku, ak:

• nie je dôchodkovo poistená ako zamestnanec alebo ako SZČO
• nebol jej priznaný predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok a
• nedovŕšila dôchodkový vek.

Fyzická osoba je rodič alebo osvojiteľ dieťaťa, jeho manžel (manželka) a fyzická osoba, ktorej bolo toto dieťa zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu.

Riadna starostlivosť je riadna starostlivosť podľa zákona č. 280/2002 Z. z. o rodičovskom príspevku.

Povinné dôchodkové poistenie (ako poistenec štátu) vzniká odo dňa odkedy sa stará o dieťa (odkedy spĺňa horeuvedené podmienky). Nie je potrebné podávať prihlášku.

Ak sa o dieťa v tom istom období riadne stará viac fyzických osôb uvedených vyššie, povinné dôchodkové poistenie z dôvodu tejto starostlivosti vznikne len jednej fyzickej osobe podľa ich dohody.

Povinné dôchodkové poistenie fyzickej osobe zaniká dňom skončenia riadnej starostlivosti o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, najneskôr dňom dovŕšenia 18 rokov veku tohto dieťaťa a vtedy, keď prestane spĺňať podmienky uvedené vyššie – najmä v prípadoch, kedy sa stane povinne dôchodkovo poistenou osobou ako zamestnanec  alebo ako SZČO.

Podľa § 229 ods. 1 ZSP fyzická osoba je povinná odhlásiť sa z dôchodkového poistenia do ôsmich kalendárnych dní od vzniku skutočnosti zakladajúcej zánik dôchodkového poistenia v pobočke príslušnej podľa miesta svojho trvalého pobytu.

*

Osoba poberajúca peňažný príspevok na opatrovanie alebo osobný asistent

Osoba podľa § 15 ods. 1 písm. e) ZSP. Je to fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorej sa poskytuje peňažný príspevok na opatrovanie podľa zákona č. 447/2008 Z. z. a fyzická osoba, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím najmenej 140 hodín mesačne podľa zákona č. 447/2008 Z. z., ak:

• nie je dôchodkovo poistená ako zamestnanec alebo ako SZČO
• nebol jej priznaný predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok
• nedovŕšila dôchodkový vek a
• podala prihlášku na dôchodkové poistenie z dôvodu výkonu osobnej asistencie.

Osoba, ktorá poberá peňažný príspevok na opatrovanie, sa prihlasovať na dôchodkové poistenie nemusí, podľa § 22 ods. 1 písm. b) bod 1. ZSP jej dôchodkové poistenie vzniká automaticky odo dňa kedy spĺňa horeuvedené podmienky.

V prípade osoby, ktorá má uzatvorenú zmluvu o výkone osobnej asistencie, podľa ktorej má vykonávať osobnú asistenciu najmenej 140 hodín mesačne, sa podľa § 15 ods. 2 ZSP nepožaduje osobné podanie prihlášky na dôchodkové poistenie. Podľa § 22 ods. 1 písm. b) bod 2. ZSP jej dôchodkové poistenie vzniká automaticky odo dňa uzatvorenia zmluvy o výkone osobnej asistencie (túto informáciu poskytuje Sociálnej poisťovni úrad práce, sociálnych vecí a rodiny).

Povinné dôchodkové poistenie fyzickej osobe zaniká dňom skončenia poskytovania peňažného príspevku na opatrovanie alebo dňom, od ktorého sa má osobná asistencia podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať v rozsahu menej ako 140 hodín mesačne alebo dňom zániku zmluvy o výkone osobnej asistencie.

Podľa § 229 ods. 1 ZSP fyzická osoba je povinná odhlásiť sa z dôchodkového poistenia do ôsmich kalendárnych dní od vzniku skutočnosti zakladajúcej zánik dôchodkového poistenia v pobočke príslušnej podľa miesta svojho trvalého pobytu.

*

Ohrozený svedok alebo chránený svedok

Osoba podľa § 15 ods. 1 písm. g) ZSP. Je to ohrozený svedok alebo chránený svedok podľa zákona č. 256/1998 Z. z. ktorí dovŕšili 16 rokov veku a ktorí podľa vyjadrenia orgánu príslušného na poskytovanie ochrany a pomoci nemôžu vykonávať zárobkovú činnosť, ak:

• nie sú dôchodkovo poistení podľa § 15 ods. 1 písm. a) až f
• nebol im priznaný predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok a
• nedovŕšili dôchodkový vek.

Povinné dôchodkové poistenie (ako poistenec štátu) vzniká odo dňa, v ktorom nastala skutočnosť podmieňujúca povinné dôchodkové poistenie, a zaniká dňom, v ktorom zanikla skutočnosť podmieňujúca povinné dôchodkové poistenie. Tieto skutočnosti oznamuje Sociálnej poisťovni podľa § 233 ods. 10 ZSP orgán príslušný na poskytovanie ochrany a pomoci.

*

Osoba vykonávajúca dobrovoľnú vojenskú prípravu

Osoba podľa § 15 ods. 1 písm. h) ZSP. Je to vojak dobrovoľnej vojenskej prípravy podľa zákona č. 378/2015 Z. z. ak:

• nie je dôchodkovo poistený podľa § 15 ods. 1 písm. a) až g) a
• nebol mu priznaný invalidný dôchodok.

Povinné dôchodkové poistenie (ako poistenec štátu) vzniká odo dňa, v ktorom nastala skutočnosť podmieňujúca povinné dôchodkové poistenie, a zaniká dňom, v ktorom zanikla skutočnosť podmieňujúca povinné dôchodkové poistenie.

*

10.2 VYMERIAVACÍ ZÁKLAD ŠTÁTU ZA POISTENCOV ŠTÁTU

Podľa § 138 ods. 13 ZSP vymeriavací základ, z ktorého štát platí poistné za fyzickú osobu uvedenú v § 15 ods. 1 písm. a) a b) v období, v ktorom sa jej poskytuje materské, a za fyzickú osobu uvedenú v § 15 ods. 1 písm. c) a d), je mesačne 60 % priemernej mzdy zistenej za rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý platí poistné. V roku 2020 to znamená vymeriavací základ vo výške 60% z 1013 eur, čo je 607,80 eura.

Podľa § 138 ods. 14 ZSP vymeriavací základ, z ktorého štát platí poistné za fyzickú osobu uvedenú v § 15 ods. 1 písm. e), g) a h), je mesačne vo výške 50 % priemernej mzdy zistenej za rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý platí poistné. V roku 2020 to znamená vymeriavací základ vo výške 50% z 1013 eur, čo je 506,50 eura.

*

10.3 SADZBY POISTNÉHO ŠTÁTU ZA POISTENCOV ŠTÁTU

Sadzby poistného sú určené v § 131 a nasledujúcich ZSP.

Štát platí za poistencov štátu z vymeriavacieho základu:

• 18% na starobné poistenie
• 6% na invalidné poistenie
• 2% do rezervného fondu solidarity.

V prípade osôb, ktoré sú sporiteľmi v II. dôchodkovom pilieri, štát platí v roku 2020 za poistencov štátu z vymeriavacieho základu 13% na starobné poistenie a 5% na starobné dôchodkové sporenie (II. pilier) čo pri VZ 607,80 eura znamená sumu 30,39 eura mesačne a pri VZ 506,50 eura sumu 25,32 eura mesačne.

*

Kniha ODVODY: Kapitola 9. POISTENCI ŠTÁTU NA ZDRAVOTNÉ POISTENIE

Témy: zdravotné poistenie

*

9.1 ZA KOHO PLATÍ POISTNÉ NA ZDRAVOTNÉ POISTENIE ŠTÁT

Poistenci, za ktorých platí poistné štát, sú definovaní v § 11 ods. 7 ZZP.

Nezaopatrené dieťa

§ 11 ods. 7 písm. a) ZZP. Kto je nezaopatrené dieťa, je dané odkazom na § 9 a 10 ZSP.

Nezaopatrené dieťa je dieťa:

• do skončenia povinnej školskej dochádzky - podľa § 22 ods. 1 zákona č. 245/2008 Z. z. školského zákona, žiak skončil plnenie povinnej školskej dochádzky, ak od začiatku plnenia povinnej školskej dochádzky absolvoval desať rokov vzdelávania v školách podľa tohto zákona alebo dňom 31. augusta príslušného školského roka, v ktorom žiak dovŕšil 16. rok veku
• po skončení povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 26 rokov veku, ak sa sústavne pripravuje na povolanie (viď ďalej) alebo pre chorobu a stav, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť podľa prílohy č. 2 ZSP, sa nemôže sústavne pripravovať na povolanie alebo nemôže vykonávať zárobkovú činnosť alebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je neschopné sa sústavne pripravovať na povolanie alebo je neschopné vykonávať zárobkovú činnosť
• do dovŕšenia 30 roku veku, ktorá študuje na vysokej škole najdlhšie do získania vysokoškolského vzdelania druhého stupňa, okrem externej formy štúdia, poistencom štátu je aj v období prázdnin až do vykonania štátnych záverečných skúšok alebo do zápisu na vysokoškolské štúdium druhého stupňa alebo tretieho stupňa v dennej forme štúdia, ak zápis na vysokoškolské štúdium druhého stupňa alebo tretieho stupňa bol vykonaný do konca kalendárneho roka, v ktorom bolo získané vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa alebo druhého stupňa v dennej forme štúdia.

*

Treba zdôrazniť, že nezaopatreným dieťaťom a teda poistencom štátu na účely zákona o ZZP  je študent SŠ resp. VŠ až do dovŕšenia 26 rokov, a to pri štúdiu nielen v dennej ale i v externej forme štúdia. 

A až do dovŕšenia 30 rokov je poistencom štátu študent VŠ v prípade dennej formy štúdia.

Pritom súčasne platí, že poistencom štátu je študent VŠ najdlhšie do získania VŠ vzdelania druhého stupňa.

Poistencom štátu tak napr. môže byť 25-ročný študent študujúci v externej forme štúdia na VŠ, ak ešte nezískal VŠ vzdelanie druhého stupňa.

A poistencom štátu je i 29-ročný študent študujúci v dennej forme štúdia na VŠ, ak ešte nezískal VŠ vzdelanie druhého stupňa.

Pri štúdiu na SŠ je študent poistencom štátu až do skončenia školského roka (do 31.8.), v ktorom (maturitou) ukončil strednú školu.

Pri pokračovaní v štúdiu na VŠ po skončení SŠ, je študent poistencom štátu aj v čase od 1.9. do zápisu na VŠ, pokiaľ v zápisu na VŠ dôjde do konca daného kalendárneho roka.

Pri pokračovaní v štúdiu na druhom stupni VŠ po skončení prvého stupňa VŠ, je študent poistencom štátu aj v čase od skončenia prvého stupňa VŠ do zápisu na druhý stupeň VŠ, pokiaľ v zápisu na druhý stupeň VŠ dôjde do konca daného kalendárneho roka.

Pri pokračovaní v štúdiu na treťom stupni VŠ v dennej forme štúdia (doktorandské štúdium) po skončení druhého stupňa VŠ v dennej forme štúdia, je študent poistencom štátu aj v čase od skončenia druhého stupňa VŠ do zápisu na tretí stupeň VŠ, pokiaľ v zápisu na tretí stupeň VŠ dôjde do konca daného kalendárneho roka.

K doktorandom pozrite ďalej § 11 ods. 7 písm. t) ZZP.

*

Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nezaopatreného dieťaťa je choroba a stav uvedené v prílohe č. 2 ZSP, ktoré podľa poznatkov lekárskej vedy majú trvať alebo trvajú dlhšie ako jeden rok a ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť podľa tejto prílohy.

*

Sústavná príprava na povolanie je štúdium na strednej škole (v dennej i externej forme) po skončení povinnej školskej dochádzky alebo štúdium na vysokej škole (v dennej i externej forme) do získania vysokoškolského vzdelania druhého stupňa.

Sústavná príprava na povolanie sa začína žiakovi strednej školy od začiatku školského roka nasledujúceho po školskom roku, v ktorom skončí povinnú školskú dochádzku, študentovi vysokej školy odo dňa zápisu na štúdium prvého stupňa alebo na štúdium druhého stupňa.

Sústavná príprava na povolanie sa končí žiakovi strednej školy spôsobom ustanoveným osobitným predpisom, študentovi vysokej školy spôsobom ustanoveným osobitným predpisom.

Sústavná príprava na povolanie podľa tohto zákona je aj obdobie:

• bezprostredne nadväzujúce na skončenie štúdia na strednej škole, najdlhšie do konca školského roku, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole
• od skončenia štúdia na strednej škole do zápisu na štúdium na vysokú školu vykonaného v kalendárnom roku, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole
• po skončení posledného ročníka strednej školy do vykonania skúšky podľa osobitného predpisu, najdlhšie do konca školského roka, v ktorom malo byť štúdium skončené
• od získania vysokoškolského vzdelania prvého stupňa do zápisu na vysokoškolské štúdium druhého stupňa, ak zápis na vysokoškolské štúdium druhého stupňa bol vykonaný do konca kalendárneho roka, v ktorom bolo získané vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa.

Sústavná príprava dieťaťa na povolanie je aj iné štúdium alebo výučba, ak sú svojím rozsahom a úrovňou podľa rozhodnutia Ministerstva školstva Slovenskej republiky postavené na roveň štúdia na slovenskej strednej škole alebo vysokej škole.

*

Nezaopatrené dieťa nie je dieťa:

• ktoré sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom, ak už získalo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a bol mu priznaný akademický titul podľa osobitného predpisu alebo
• ktoré je poberateľom invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %.

*

Poberateľ dôchodku

§ 11 ods. 7 písm. b) ZZP. Štát platí poistné za poberateľa dôchodku:

• starobného
• predčasného starobného
• vyrovnávacieho príplatku
• z druhého piliera (zo starobného dôchodkového sporenia)
• invalidného (aj čiastočného invalidného)
• výsluhového
• invalidného výsluhového
• z cudziny alebo z iného členského štátu, ak nie je poberateľ dôchodku zdravotne poistený v tomto členskom štáte.

*

Poberateľ rodičovského príspevku

§ 11 ods. 7 písm. c) ZZP. Štát platí poistné za poberateľa rodičovského príspevku (vrátane prípadu, kedy ide o dieťa do šiestich rokov veku, ktoré má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav) a rodičovského príspevku z iného členského štátu, ak nie je poberateľ zdravotne poistený v tomto členskom štáte.

Poznámka 9.11.2020: Štát platí poistné aj za poberateľa tzv. pandemického rodičovského príspevku. 

*

Osoba, ktorá dosiahla dôchodkový vek

§ 11 ods. 7 písm. d) ZZP. Štát platí poistné za fyzickú osobu, ktorá dosiahla dôchodkový vek a ktorej nevznikol nárok na dôchodok. V súlade s § 65 ods. 1 ZSP je to osoba, ktorá síce dosiahla dôchodkový vek ale bola dôchodkovo poistená menej ako 15 rokov.

Pozor, znamená to, že štát neplatí poistné za fyzickú osobu, ktorá dosiahla dôchodkový vek, bola dôchodkovo poistená najmenej 15 rokov a nepožiadala a teda ani nepoberá starobný dôchodok.

Od 1.1.2020 štát platí poistné až odo dňa, ktorý jej na základe jej žiadosti Sociálna poisťovňa určila ako deň dovŕšenia dôchodkového veku, najskôr však odo dňa jeho určenia.

*

Osoba, ktorá je invalidná

§ 11 ods. 7 písm. e) ZZP. Štát platí poistné za fyzickú osobu, ktorá je invalidná – podľa § 71 ods. 1 ZSP pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou – ale jej nevznikol nárok na invalidný dôchodok, pretože nezískala potrebný počet rokov dôchodkového poistenia podľa § 72 ZSP.

*

Osoba vo väzbe alebo vo výkone trestu

§ 11 ods. 7 písm. f) ZZP. Štát platí poistné za obvineného vo väzbe alebo odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody, osobu vo výkone detencie, za obvineného vo väzbe alebo odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody v inom členskom štáte, ak tam nie je zdravotne poistený.

*

Osoba v zariadení celoročnej starostlivosti

§ 11 ods. 7 písm. g) ZZP. Štát platí poistné za fyzickú osobu, ktorej sa poskytuje starostlivosť v zariadení, v ktorom je umiestnená na základe rozhodnutia súdu, alebo v zariadení sociálnych služieb celoročne.

*

Zahraničný študent

§ 11 ods. 7 písm. h) ZZP. Štát platí poistné za študenta z iného členského štátu, zahraničného študenta na zabezpečenie záväzkov z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, alebo za žiaka alebo študenta, ktorý je Slovákom žijúcim v zahraničí a zároveň študuje na škole v Slovenskej republike.

*

Osoba, ktorá poberá príspevok za opatrovanie

§ 11 ods. 7 písm. i) ZZP. Štát platí poistné za fyzickú osobu, ktorá poberá peňažný príspevok za opatrovanie podľa § 40 zákona č. 447/2008 Z. z.

*

Osoba, ktorá sa celodenne stará o dieťa vo veku do 6 rokov

§ 11 ods. 7 písm. j) ZZP. Štát platí poistné za fyzickú osobu, ktorá sa osobne celodenne a riadne stará o dieťa vo veku do šiestich rokov.

Podmienkou však je, že vzhľadom na to isté dieťa štát nie je platiteľom poistného za inú osobu, ktorá na dané dieťa poberá rodičovský príspevok alebo ošetrovné alebo materské alebo sa celodenne a riadne stará o to isté dieťa (uvedené platí od 31.12.2018).

Podľa § 11 ods. 10 ZZP, osobná celodenná a riadna starostlivosť je starostlivosť poskytovaná dieťaťu v záujme jeho fyzického vývinu a duševného vývinu, ktorou sa zabezpečuje najmä jeho výchova, primeraná výživa, hygiena a dodržiavanie liečebno-preventívnych opatrení. Podmienka osobnej celodennej a riadnej starostlivosti o dieťa je splnená aj vtedy, ak dieťa:

• navštevuje jasle, materskú školu, zariadenie, v ktorom je umiestnené na základe rozhodnutia súdu, alebo iné obdobné zariadenie v rozsahu najviac štyri hodiny denne
• pravidelne ambulantne navštevuje liečebno-rehabilitačné zariadenie
• je zo zdravotných dôvodov v ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia najviac tri po sebe nasledujúce kalendárne mesiace.

*

Osoba, ktorá opatruje osobu s ŤZP

§ 11 ods. 7 písm. k) ZZP. Štát platí poistné za fyzickú osobu, ktorá opatruje fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanú podľa posudku vydaného podľa zákona č. 447/2008 Z. z. alebo opatruje blízku osobu (§ 116 a 117 Občianskeho zákonníka) ktorá je staršia ako 80 rokov a nie je umiestnená v zariadení sociálnych služieb alebo v zdravotníckom zariadení.

*

Manželka zamestnanca, ktorý vykonáva štátnu službu v cudzine

§ 11 ods. 7 písm. l) ZZP. Štát platí poistné za manželku alebo manžela zamestnanca, ktorý vykonáva štátnu službu v cudzine, alebo zamestnanca, ktorý podľa pracovnej zmluvy vykonáva práce vo verejnom záujme v zahraničí.

Osoba, ktorá poberá nemocenské, ošetrovné, materské...

§ 11 ods. 7 písm. m) ZZP. Štát platí poistné za fyzickú osobu:

• ktorá poberá náhradu príjmu, nemocenské, ošetrovné alebo materské
• ktorej zanikol nárok na nemocenské po uplynutí podporného obdobia a ktorej trvá dočasná pracovná neschopnosť
• ktorej zanikol nárok na ošetrovné po uplynutí desiateho dňa potreby ošetrovania alebo starostlivosti a ktorej trvá potreba ošetrovania alebo starostlivosti aj po tomto dni alebo
• ktorej trvá dočasná pracovná neschopnosť, potreba ošetrovania alebo starostlivosti, ktorá je tehotná alebo sa stará o narodené dieťa, a ktorej nevznikol nárok na nemocenské, ošetrovné alebo materské z dôvodu, že ku dňu vzniku skutočnosti rozhodujúcej pre vznik nároku na túto dávku bola zamestnancom s odvodovou výnimkou pre dlhodobo nezamestnaných (viď kapitola 1.4), za ktorého je platiteľom poistného štát podľa § 11 ods. 7 písm. v) ZZP alebo sa na ňu vzťahuje osobitný predpis
• ktorej trvá dočasná pracovná neschopnosť, má vystavené potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti a bola vyradená z evidencie uchádzačov o zamestnanie podľa osobitného predpisu (nie je podľa lekárskeho posudku schopná aktívne si hľadať zamestnanie).

*

Poberateľ dávky v hmotnej núdzi

§ 11 ods. 7 písm. n) ZZP. Štát platí poistné za fyzickú osobu, ktorá poberá dávku v hmotnej núdzi alebo príspevok k dávke v hmotnej núdzi, a fyzickú osobu, ktorá sa spoločne posudzuje na účely posudzovania hmotnej núdze.

*

Evidovaný uchádzač o zamestnanie

§ 11 ods. 7 písm. o) ZZP. Štát platí poistné za fyzickú osobu, ktorá je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie na úrade práce.

*

Cudzinec zaistený na území SR

§ 11 ods. 7 písm. p) ZZP. Štát platí poistné za cudzinca zaisteného na území Slovenskej republiky.

*

Azylant

§ 11 ods. 7 písm. q) ZZP. Štát platí poistné za azylanta.

*

Osoba pracujúca v cirkevnom, rehoľnom a charitatívnom spoločenstve

§ 11 ods. 7 písm. r) ZZP. Štát platí poistné za fyzickú osobu, ktorá vykonáva pracovnú činnosť pre cirkevné, rehoľné a charitatívne spoločenstvo.

*

Príslušník silového rezortu (policajt, vojak, colník) v čase PN...

§ 11 ods. 7 písm. s) ZZP. Štát platí poistné za fyzickú osobu, ktorá je nemocensky zabezpečená a poberá náhradu služobného platu policajta počas dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby a náhradu služobného príjmu profesionálneho vojaka, ktorý nemôže vykonávať vojenskú službu pre chorobu alebo úraz, nemocenské alebo materské podľa zákona č. 328/2002 Z. z.

*

Doktorand

§ 11 ods. 7 písm. t) ZZP. Štát platí poistné za študenta doktorandského študijného programu (tretí stupeň VŠ) v dennej forme štúdia, ak celková dĺžka jeho doktorandského štúdia neprekročila štandardnú dĺžku štúdia pre doktorandský študijný program v dennej forme a nezískal už vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa alebo nedovŕšil vek 30 rokov.

*

Osobný asistent ŤZP osoby

§ 11 ods. 7 písm. u) ZZP. Štát platí poistné za fyzickú osobu, ktorá vykonáva osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 20 zákona č. 447/2008 Z. z.

*

Zamestnanec s odvodovou výnimkou pre dlhodobo nezamestnaných

§ 11 ods. 7 písm. v) ZZP. Štát platí poistné za zamestnanca, ktorý má tzv. odvodovú výnimku pre dlhodobo nezamestnaných – viď kapitola 1.4.

Takýto zamestnanec je prihlásený svojim zamestnávateľom do zdravotnej poisťovne s tým, že počas uplatňovania odvodovej výnimky má on sám ako zamestnanec sadzbu poistného 0% a rovnako zamestnávateľ má sadzbu poistného 0%.

*

Osoba vykonávajúca dobrovoľnú vojenskú prípravu

§ 11 ods. 7 písm. w) ZZP. Štát platí poistné za fyzickú osobu vykonávajúcu dobrovoľnú vojenskú prípravu podľa § 2 ods. 2 zákona č. 378/2015 Z. z.

*

Pozor!

Podľa § 11 ods. 8 ZZP, okrem poistencov štátu, ktorými sú:

• osoba, ktorá poberá nemocenské, ošetrovné, materské... § 11 ods. 7 písm. m)
• príslušník silového rezortu (policajt, vojak) v čase PN... § 11 ods. 7 písm. s)
• osoba vykonávajúca dobrovoľnú vojenskú prípravu ... § 11 ods. 7 písm. w),

štát neplatí poistné za ostatných poistencov uvedených v § 11 ods.7 ZZP ak:

• ich vlastný vymeriavací základ podľa § 13 ZZP (dosiahnutý z činnosti zamestnanca, SZČO, podľa § 7 a 8 ZDP, z podielov na zisku) bol vyšší ako 15-násobok životného minima platného k prvému dňu kalendárneho roka – ak spadajú pod definíciu poistencov štátu celý rok,
• pomerná časť ich vlastného vymeriavacieho základu podľa § 13 ZZP (dosiahnutý z činnosti zamestnanca, SZČO, podľa § 7 a 8 ZDP, z podielov na zisku) určená podľa počtu kalendárnych dní, kedy počas roka spadali pod definíciu poistencov štátu, bola vyššia ako pomerná časť 15-násobku životného minima.

V prípade, že ide o poistenca, ktorý bol počas roka zamestnancom s odvodovou výnimkou pre dlhodobo nezamestnaných, sa od vlastného vymeriavacieho základu odpočíta vymeriavací základ zamestnanca dosiahnutý v čase uplatňovania odvodovej výnimky.

K 1.1.2020 je platná suma životného minima 210,20 eura. Pre rok 2020 tak platí, že 15-násobok životného minima je suma 3153 eur.

*

Podľa § 13 ods. 16 ZZP, na SZČO, ktorý je súčasne poistencom štátu, za ktorého ale štát neplatí poistné z dôvodu uvedeného v § 11 ods. 8 (viď vyššie), sa pri platení poistného z činnosti SZČO nevzťahuje minimálny základ SZČO.

Príklad

Pán Ladislav je celý rok 2020 živnostník - SZČO. Súčasne je celý rok 2020 poberateľom starobného dôchodku – je tak osobou podľa § 11 ods. 7 písm. b) ZZP a je preto súčasne poistencom štátu.

Ako SZČO a súčasne poistenec štátu má tú výhodu, že pri určení vymeriavacieho základu sa na neho podľa § 13 ods. 13 ZZP nevzťahuje povinnosť zvýšiť vymeriavací základ na tzv. minimálny základ. Lenže to podľa § 11 ods. 8 ZZP závisí aj od toho, aký dosiahne vymeriavací základ SZČO na základe daňového priznania.

Ak pán Ladislav dosiahne v ročnom zúčtovaní  za rok 2020 vymeriavací základ zistený na základe daňového priznania za rok 2020 maximálne vo výške 3153 eur, bude za rok 2020 za neho platiť poistné štát. On sám platí poistné z činnosti SZČO a to sa vypočíta z vymeriavacieho základu zisteného na základe daňového priznania. Tento vymeriavací základ sa nezvýši na tzv. minimálny základ.

Napríklad ak vymeriavací základ zistený na základe daňového priznania za rok 2020 bude suma 2900 eur, poistné za neho platí štát a on sám platí poistné vypočítané ako 14% z 2900 eur = 406 eur.

Ak pán Ladislav dosiahne v ročnom zúčtovaní  za rok 2020 vymeriavací základ zistený na základe daňového priznania za rok 2020 vyšší ako 3153 eur, nebude za neho štát platiť poistné za rok 2020. Poistné z činnosti SZČO sa v takomto prípade vypočíta z vymeriavacieho základu zisteného na základe daňového priznania a tento vymeriavací základ sa nezvýši na tzv. minimálny základ.

Napríklad ak vymeriavací základ zistený na základe daňového priznania za rok 2020 bude suma 3200 eur, štát za neho poistné neplatí a on sám platí poistné vypočítané zo základu 3200 eur. Pri sadzbe 14% bude jeho poistné za rok 2020 vo výške 448 eur.

*

9.2 VYMERIAVACÍ ZÁKLAD POISTENCOV ŠTÁTU

Podľa § 13 ods. 14 ZZP vymeriavací základ štátu je 12-násobok priemernej mesačnej mzdy.

Počas rok 2020 je vymeriavací základ suma 12 x 1013 eur = 12156 eur.

Podľa § 13 ods. 15 ZZP vymeriavací základ štátu za osobu, ktorá bola poistencom štátu len časť roka, je pomerná časť vymeriavacieho základu podľa § 13 ods. 14 podľa počtu kalendárnych dní.

*

9.3 SADZBY POISTNÉHO ŠTÁTU ZA POISTENCOV ŠTÁTU

Sadzby poistného sú určené v § 12 ZZP. Štát do konca roka 2019 platil za poistencov štátu poistné 4% z vymeriavacieho základu štátu. V praxi sa však sadzba poistného určovala "podľa potreby" každý rok v prechodných ustanoveniach zákona.

Napríklad v roku 2019 štát platil poistné za jedného poistenca štátu:

• od januára do mája vo výške 3,20% z 954 eur = 30,52 eura mesačne
• od júna do októbra vo výške 3,44% z 954 eur = 32,81 eura mesačne
• od novembra do decembra vo výške 5% z 954 eur = 47,70 eura mesačne

Od roku 2020 je podľa § 13 ods. 14 ZZP platba poistného štátu určovaná "operatívne" zákonom o štátnom rozpočte podľa prognózy Výboru pre daňové prognózy a predpokladaných výdavkov.

*

Pozor, ak má poistenec štátu príjmy zdaňované podľa § 7 a § 8 ZDP, v ročnom zúčtovaní mu z nich zdravotná poisťovňa vypočíta poistné pri sadzbách:

• 14% z vymeriavacieho základu z príjmov zdaňovaných podľa § 7 a § 8 ZDP,
• 7% z vymeriavacieho základu z príjmov zdaňovaných podľa § 7 a § 8 ZDP ak ide o osobu so zdravotným postihnutím (viď prvá kapitola).

Vymeriavací základ je daný ako základ dane z uvedených príjmov (§ 13 ods. 7 ZZP).

*

9.4 OZNAMOVACIE A ĎALŠIE POVINNOSTI POISTENCOV ŠTÁTU

Sú definované v § 22 a 23 ZZP.

Napríklad podľa § 22 ods. 2 písm. f) ZZP poistenec je povinný poskytnúť súčinnosť zdravotnej poisťovni na základe jej vyžiadania pri preukazovaní skutočností podľa § 11 ods. 7 písm. a) až f), h), i), m) až q) a s) až u) ZZP. Čiže poistenec je povinný preukazovať, že je (že sa stal) poistencom štátu.

Podľa § 23 ods. 1 písm. d) ZZP poistenec je povinný oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni najneskôr do ôsmich dnískutočnosti rozhodujúce pre vznik alebo zánik povinnosti štátu platiť za neho poistné podľa § 11 ods. 7 písm. g), j), k), l), r) a v) ZZP:

• osoba v zariadení celoročnej starostlivosti
• osoba, ktorá sa celodenne stará o dieťa vo veku do 6 rokov
• osoba, ktorá opatruje osobu s ŤZP
• manželka zamestnanca, ktorý vykonáva štátnu službu v cudzine
• osoba pracujúca v cirkevnom, rehoľnom a charitatívnom spoločenstve.

To sa nevzťahuje na poistenca – zamestnanca, za ktorého tieto skutočnosti oznamuje zamestnávateľ.

Podľa § 23 ods. 3 ZZP (3) poistenec je povinný oznámiť zdravotnej poisťovni vznik skutočností uvedených v § 11 ods. 7 písm. g), j), k), l) a r) do ôsmich dní od vzniku skutočnosti. Príslušná zdravotná poisťovňa spracúva údaje o tretích osobách podľa § 11 ods. 7 písm. j), k) a l) na účely vykonávania verejného zdravotného poistenia bez súhlasu týchto tretích osôb.

Ak ide o skutočnosť podľa:

• 11 ods. 7 písm. g) - osobu v zariadení celoročnej starostlivosti - poistenec je povinný uviesť identifikačné údaje zariadenia, v ktorom je umiestnený na základe rozhodnutia súdu alebo zariadenia sociálnych služieb v rozsahu názov, sídlo a identifikačné číslo a priložiť kópiu rozhodnutia súdu alebo zmluvy o poskytovaní sociálnej služby,
• 11 ods. 7 písm. j) – osobu, ktorá sa celodenne stará o dieťa vo veku do 6 rokov - poistenec je povinný uviesť meno, priezvisko a rodné číslo dieťaťa a priložiť kópiu rodného listu dieťaťa,
• 11 ods. 7 písm. k) - osobu, ktorá opatruje osobu s ŤZP - poistenec je povinný uviesť meno, priezvisko a rodné číslo fyzickej osoby alebo blízkej osoby, ktorú opatruje, a priložiť kópiu rozhodnutia príslušného orgánu alebo posudku vydaného príslušným úradom, alebo kópiu rodného listu osoby staršej ako 80 rokov,
• 11 ods. 7 písm. l) - manželku zamestnanca, ktorý vykonáva štátnu službu v cudzine - poistenec je povinný uviesť meno, priezvisko a rodné číslo manžela alebo manželky, ktorá vykonáva štátnu službu v cudzine alebo ktorá podľa pracovnej zmluvy vykonáva práce vo verejnom záujme v zahraničí, a priložiť kópiu sobášneho listu a potvrdenie zamestnávateľa, že dotknutý zamestnanec vykonáva štátnu službu v cudzine alebo práce vo verejnom záujme v zahraničí,
• 11 ods. 7 písm. r) - osobu pracujúcu v cirkevnom, rehoľnom a charitatívnom spoločenstve - poistenec je povinný uviesť identifikačné údaje cirkevného, rehoľného a charitatívneho spoločenstva, pre ktoré vykonáva pracovnú činnosť, v rozsahu názov, sídlo a identifikačné číslo a priložiť kópiu pracovnej zmluvy alebo dohody so spoločenstvom a potvrdenie o vykonávaní cirkevnej, rehoľnej alebo charitatívnej činnosti.

*

Kniha ODVODY: Kapitola 8. DOBROVOĽNÉ SOCIÁLNE POISTENIE

Témy: sociálne poistenie

*

Zákon o sociálnom poistení umožňuje okrem povinného poistenia zamestnanca a SZČO aj dobrovoľné poistenie:

• dobrovoľné nemocenské poistenie
• dobrovoľné dôchodkové poistenie
• dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti

*

8.1 KTO MÔŽE BYŤ DOBROVOĽNE POISTENÝ

Podmienky pre dobrovoľné dôchodkové poistenie

Podľa § 15 ods. 5 ZSP dobrovoľne poistená osoba môže byť fyzická osoba po dovŕšení 16 rokov veku, ktorá:

• má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt a 
• nemá priznaný predčasný starobný dôchodok.

Poznámka. Dobrovoľne dôchodkovo poistená môže byť osoba, ktorá je súčasne povinne dôchodkovo poistená.

*

Podmienky pre dobrovoľné nemocenské poistenie

Podľa § 14 ods. 2 ZSP dobrovoľne nemocensky poistená osoba môže byť fyzická osoba len ak je súčasne dobrovoľne dôchodkovo poistená a ak pre ňu okrem podmienok pre dobrovoľné dôchodkové poistenie (viď vyššie) ďalej platí, že:

• nie je povinne nemocensky poistená (ani ako zamestnanec ani ako SZČO - nie je povinne poistená vôbec alebo má prerušené povinné nemocenské poistenie podľa § 26 ZSP)
• nemá priznaný starobný dôchodok
• nemá priznaný invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %
• nie je poberateľom invalidného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku.

*

Podmienky pre dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti

Podľa § 19 ods. 2 ZSP dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti môže byť fyzická osoba len ak je súčasne dobrovoľne nemocensky poistená a dobrovoľne dôchodkovo poistená.

Dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti môže byť SZČO, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt a ktorá je povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená alebo má povinné poistenie SZČO prerušené od 11. dňa OČR do konca OČR alebo v období kedy poberá rodičovský príspevok a podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť.

*

Kniha ODVODY: Kapitola 7. SAMOPLATITELIA – ZDRAVOTNÉ POISTENIE

Témy: zdravotné poistenie

*

Podľa § 11 ods. 2 ZZP je povinná platiť poistné na zdravotné poistenie aj osoba, ktorá je verejne zdravotne poistená podľa ZZP a nie je zamestnancom, SZČO ani osobou, za ktorú platí poistné na zdravotné poistenie štát.

Tieto osoby nazývame samoplatitelia alebo „dobrovoľne nezamestnaní“.

Pozor, v sociálnom poistení je to inak. Osoba, ktorá podľa ZSP nie je ani zamestnancom, ani povinne poistenou SZČO ani poistencom štátu, neplatí poistné na sociálne poistenie. Ak chce, môže ale nemusí využiť možnosť dobrovoľného poistenia, viď nasledujúca kapitola.

*

Kniha ODVODY: Kapitola 6. PODIELY NA ZISKU

Témy: dividendy,sociálne poistenie,zdravotné poistenie

*

Od 1.1.2017 došlo v našej legislatíve k zásadnej zmene pokiaľ ide o podiely na zisku, resp. dividendy.

Zdravotné poistenie z dividend sa platilo poslednýkrát za rok 2016, resp. z dividend vyplatených za účtovné obdobie, ktoré začalo pred 1.1.2017.

Z dividend vyplatených za účtovné obdobie, ktoré začalo 1.1.2017 a neskôr, sa platí daň z príjmu.

Zdravotné poistenie sa tak platí z dividend za roky 2011 až 2016 vrátane. A to bez ohľadu na to, kedy (v budúcnosti) budú tieto dividendy vyplatené.

Pre určenie správneho postupu je v prvom rade rozhodujúce, kedy začalo účtovné obdobie, za ktoré sú vyplácané podiely na zisku (dividendy). Inak povedané – v akom účtovnom období boli vyplácané dividendy vytvorené. Nie je ani tak podstatné, kedy sa dividendy vyplácajú, ale o zisk akého účtovného obdobia ide.

*

6.1 DIVIDENDY ZA ROKY PRED ROKOM 2004

Podľa § 52zi ods. 6 a 7 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ZDP), podiel na zisku vykázaný za zdaňovacie obdobia, ktoré začali do 31. decembra 2003 zo zdroja na území SR a vyplatený od 1.1.2017 je zdaniteľný príjem.

Podľa § 36 ods. 12 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení (ZZP), povinnosť platiť poistné na verejné zdravotné poistenie sa vzťahuje na dividendy vyplácané zo zisku dosiahnutého v účtovnom období, ktoré sa začalo po 1.1.2011. Poistné na zdravotné poistenie sa preto neplatí z dividend dosiahnutých v účtovných obdobiach, ktoré začali pred 1.1.2011.

U fyzickej osoby - daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou (daňový rezident SR) - sa dividenda zdaní pri výplate zrážkovou daňou podľa § 43. Zodpovednosť za zdanenie má spoločnosť, ktorá dividendu vypláca.

Sadzba dane je 7%.

U fyzickej osoby - daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou (nerezident SR) - sa dividenda zdaní rovnako ako pri rezidentovi, teda pri výplate zrážkovou daňou so sadzbou 7% alebo - teoreticky - vo výške podľa príslušnej medzinárodnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, ak je nižšia ako 7%. Pretože všetky tieto zmluvy definujú sadzbu dane vyššiu ako 7%, v praxi sa vždy použije sadzba 7%.

*

Ak bude príjemcom dividendy právnická osoba – daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou, uvedie takýto príjem ako súčasť základu dane v podanom daňovom priznaní.

U právnickej osoby – daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou - sa postupuje podľa § 52 ods. 24, a ak je dividenda predmetom dane vyberanej zrážkou, použije sa sadzba dane vo výške 19 %. Dividenda nie je predmetom dane, ak plynie daňovníkovi so sídlom v členskom štáte Európskej únie, ktorý má v čase výplaty, poukázania alebo pripísania takého príjmu v jeho prospech aspoň 25 % priamy podiel na základnom imaní subjektu, od ktorého mu takýto príjem plynie.

*

Podľa § 52zi ods. 8 ZDP podiel na zisku, ktorý je vykázaný za zdaňovacie obdobia do 31. decembra 2003 zo zdroja v zahraničí a vyplatený od 1.1.2017, je zdaniteľný príjem.

U fyzickej osoby - daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou (daňový rezident SR) - sa tento príjem zahrnie v jej daňovom priznaní do osobitného základu dane podľa § 51e a uplatní sa sadzba dane vo výške 7 %.

U právnickej osoby - daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou - sa postupuje podľa § 52 ods. 24, a ak je dividenda predmetom dane, tak je súčasťou základu dane v podanom daňovom priznaní. Dividenda nie je predmetom dane, ak plynie daňovníkovi s neobmedzenou daňovou povinnosťou od subjektu, ktorý má sídlo v inom členskom štáte Európskej únie a tento daňovník má v čase výplaty, poukázania alebo pripísania takého príjmu v jeho prospech aspoň 25 % priamy podiel na základnom imaní subjektu, od ktorého mu takýto príjem plynie.

*

Kniha ODVODY: Kapitola 5.3 SZČO AUTORSKÉ HONORÁRE

Témy: sociálne poistenie,SZČO,zdravotné poistenie

*

Osoby poberajúce autorské honoráre majú v našom daňovo-odvodovom systéme špecifické postavenie. Dôvody sú dva:

1. Príjmy autorov a umelcov (autorské honoráre vyplatené na základe Autorského zákona) sa rozdeľujú na tzv. aktívne – podľa § 6 ods. 2 písm. a) ZDP - a pasívne – podľa § 6 ods. 4 ZDP.

Príkladom „aktívnych“ príjmov sú príjmy za vytvorenie diela a z podania umeleckého výkonu. Z týchto príjmov sa platia odvody na sociálne a zdravotné poistenie.

Naopak, príkladom „pasívnych“ príjmov sú príjmy z použitia diela a použitia umeleckého výkonu (licenčné zmluvy podľa Autorského zákona). Z týchto príjmov sa bez ohľadu na ich výšku neplatia žiadne odvody.

*

Kniha ODVODY: Kapitola 5.2 SZČO SOCIÁLNE POISTENIE

Témy: sociálne poistenie,SZČO

*

Podľa § 5 zákona o sociálnom poistení (ZSP) SZČO je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO dosahovala príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP  (okrem  fyzickej  osoby,  ktorá  má  podľa  zmluvy  o  výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím).

Definícia SZČO podľa zákona o sociálnom poistení je tak temer zhodná s definíciou SZČO podľa zákona o dani z príjmov, rozdiely sú rovnako ako pri zdravotnom poistení dva:

1. Za SZČO sa podľa zákona o sociálnom poistení nepovažuje osoba, ktorá nedovŕšila 18 rokov veku.

2. Za SZČO sa podľa zákona o sociálnom poistení nepovažuje osoba, ktorá vykonáva osobnú asistenciu ZŤP osobám.

*

Kedy je SZČO povinne poistená v Sociálnej poisťovni

Pozor, nie každá osoba, ktorú označujeme za SZČO (definícia vyššie) musí byť poistená v Sociálnej poisťovni.

Podľa zákona o sociálnom poistení (viď § 14, 15 a 21 ZSP) musí byť SZČO povinne poistená v Sociálnej poisťovni vtedy, ak jej brutto zdaniteľný príjem z jej činnosti za predchádzajúci rok podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP je vyšší ako 12-násobok aktuálne platného minimálneho základu. Pritom je jedno, či SZČO podnikala celý rok alebo len časť roka – rozhodujúca je len a len suma príjmu.

Konkrétne to za posledné roky znamená:

• od 1.7.2016 (1.10.2016) do 30.6.2017 (30.9.2017) boli povinne poistené v Sociálnej poisťovni tie SZČO, ktoré mali za rok 2015 brutto zdaniteľný príjem vyšší ako 5148 eur (5148 = 12 x 429 eur)
• od 1.7.2017 (1.10.2017) do 30.6.2018 (30.9.2018) boli povinne poistené v Sociálnej poisťovni tie SZČO, ktoré mali za rok 2016 brutto zdaniteľný príjem vyšší ako 5298 eur (5298 = 12 x 441,50 eur)
• od 1.7.2018 (1.10.2018) do 30.6.2019 (30.9.2019) boli povinne poistené v Sociálnej poisťovni tie SZČO, ktoré mali za rok 2017 brutto zdaniteľný príjem vyšší ako 5472 eur (5472 = 12 x 456 eur)
• od 1.7.2019 (1.10.2019) do 30.6.2020 (30.9.2020) sú povinne poistené v Sociálnej poisťovni tie SZČO, ktoré mali za rok 2018 brutto zdaniteľný príjem vyšší ako 5724 eur (5724 = 12 x 477)
• od 1.7.2020 (1.2.2021) sú povinne poistené v sociálnej poisťovni tie SZČO, ktoré budú mať príjem za rok 2019 vyšší ako 6078 eur (6078 = 12 x 506,50).

Vychádza sa pritom z údajov uvedených v daňovom priznaní SZČO za predchádzajúci rok, posudzuje sa brutto príjem v daňovom priznaní podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP.

Ak úhrn príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov (pozor, odpočítajú sa prípadné príjmy z výkonu osobnej asistencie) presiahne príslušnú sumu, SZČO je od 1.7. daného roka (prípadne od 1.2.2021, pozrite ďalej) povinne poistená v Sociálnej poisťovni.

Ak úhrn príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov v daňovom priznaní nepresahuje príslušnú sumu alebo dokonca SZČO žiadne daňové priznanie v súlade so zákonom o dani z príjmov nepodávala, od 1.7. daného roka (od 1.2.2021) nie je povinne poistená v Sociálnej poisťovni.

Zdôraznime ešte raz – podstatný je brutto príjem v daňovom priznaní za predchádzajúci rok podľa § 6 ods. 1 a 2. Nie je dôležitý základ dane po odpočítaní výdavkov, ale príjem. Nie je dôležitý príjem podľa iných paragrafov zákona o dani z príjmov. Neprihliada sa teda na prípadný príjem zo závislej činnosti (§ 5 ZDP), príjem z prenájmu nehnuteľností (§ 6 ods. 3 ZDP), príjem z autorských licenčných zmlúv (§ 6 ods. 4 ZDP), príjem z kapitálového majetku (§ 7 ZDP), príjem ostatný (§ 8 ZDP), príjem zdanený zrážkovou daňou, neuvedený v daňovom priznaní (§ 43 ZDP) a samozrejme neprihliada sa na príjmy oslobodené od dane, resp. príjmy ktoré nie sú predmetom dane (napr. podiely na zisku za roky 2004 až 2016). Nie je dôležité či SZČO podnikala celý rok alebo len časť roka.

*