Najnovšie články

Otázky k príspevkom na udržanie pracovných miest a na pomoc SZČO

Témy: Top,zákon o službách zamestnanosti,Zákonník práce

*

UPOZORNENIE (NEDEĽA 5.4.2020 13:00) - Vzhľadom na veľký počet zmien v systéme poskytovania pomoci zamestnávateľom, zamestnancom a SZČO, urobených na poslednú chvíľu, berte informácie v článku ako nezáväzné a zatiaľ len orientačné. 

*

ZAMESTNÁVATEĽ

Otázka:

Ktorí zamestnávatelia patria do tzv. prvej skupiny (limit príspevku na zamestnanca 1100 eur mesačne)?

Odpoveď:

Do 1. skupiny patria zamestnávatelia ktorí z dôvodu mimoriadnej situácie na základe Opatrení Úradu verejného zdravotníctva SR museli uzavrieť svoje prevádzky.

Na základe Opatrenia ÚVZ SR č. OLP/2576/2020 boli od 12. marca 2020 uzatvorené prevádzky:

  • prírodné a umelé kúpaliská (aquaparky)
  • telovýchovno-športové zariadenia
  • zariadenia starostlivosti o ľudské telo
  • zariadenia pre deti a mládež vrátane zariadení starostlivosti o deti do 3 rokov veku
  • prevádzky verejného stravovania (cukrárne, bistrá, kaviarne, bary a pod.) okrem reštaurácií a stánkov s rýchlym občerstvením
  • wellness centrá, vrátane bazénov v ubytovacích zariadeniach
  • prevádzky zábavného charakteru (napríklad kasína, kiná)
  • prevádzky voľnočasového charakteru, napríklad lyžiarske strediská
  • rekondičné pobyty

*

Na základe Opatrení ÚVZ SR č. OLP/2595/2020 a OLP/2596/2020 boli od 16. marca 2020 uzatvorené všetky maloobchodné predajne a prevádzky poskytujúce služby okrem:

  • predajní potravín mäsa, chleba a pečiva, ovocia a zeleniny, predajní potravín na osobitné výživové účely pre dojčatá a malé deti a predajní potravín na osobitné lekárske účely
  • lekární, predajní a výdajní zdravotníckych pomôcok
  • predajní drogérie
  • čerpacích staníc pohonných hmôt a palív
  • predajní novín a tlačovín
  • predajní s krmivom pre zvieratá a veterinárnych ambulancií
  • prevádzok telekomunikačných operátorov
  • prevádzok verejného stravovania a stánkov s rýchlym občerstvením - avšak len formou bez vstupu do prevádzky, formou predaja cez výdajné okienko alebo len formou predaja so sebou
  • prevádzok poštových, bankových a poisťovacích služieb
  • prevádzok internetových obchodov (e-shop) a donáškových služieb
  • pohrebných služieb, služieb pohrebiska a krematória,
  • autoservisov, pneuservisov a odťahových služieb,
  • taxi služby vykonávajúcich prepravu vecí a tovaru,
  • práčovní a čistiarní odevov

*

Na základe usmernenia ministerstva školstva sa od 16. marca 2020 prerušilo vyučovanie na školách a v školských zariadeniach.

*

Od 30. 3. 2020 sa povolilo otvorenie ďalších obchodov, služieb a prevádzok:

  • očné optiky
  • služby STK a emisnej kontroly
  • leasingové služby
  • predajne a servis bicyklov
  • notári a advokáti
  • stavebniny, záhradníctva
  • galantérie, metrový textil
  • farby - laky
  • elektroinštalačné služby
  • železiarstva
  • zberné dvory
  • servis výpočtovej a telekomunikačnej techniky
  • kľúčové služby.

Títo zamestnávatelia si teda môžu uplatniť príspevok v prvej skupine za marec 2020 ale už nie za apríl 2020.

*

Linky na opatrenia:

http://www.uvzsr.sk/docs/info/covid19/Opatrenie_UVZSR_pri_ohrozeni_verejneho_zdravia_12.03.2020_prevadzky.pdf

http://www.uvzsr.sk/docs/info/covid19/Opatrenie_UVZ_SR_o_zakaze_a_obmedzeni_prevadzok_15032020.pdf

http://www.uvzsr.sk/docs/info/covid19/zmena_a_doplnenie_opatrenia_HH_SR_16_03.pdf

*

Otázka:

Ktorí zamestnávatelia patria do tzv. druhej skupiny (limit príspevku na zamestnanca 90/150/210/270 eur za marec 2020 a 180/300/420/540 eur od apríla 2020)?

Odpoveď:

Do 2. skupiny patria zamestnávatelia ktorí nepatria do prvej skupiny zamestnávateľov (nemuseli uzatvoriť svoje prevádzky na základe Opatrení UVZ SR) ale došlo u nich k poklesu tržieb najmenej o 20% a viac.

*

Otázka:

Som zamestnávateľ a mám dve prevádzky. Prvá prevádzka je reštaurácia, v ktorej mám 8 zamestnancov a 2 dohodárov. Tú som musel od 16. marca 2020 zavrieť.

Druhá prevádzka je veľkosklad, ktorý som zavrieť nemusel, tam pracuje 5 zamestnancov a jeden na dohodu. Ešte mám učtáreň kde pracujú dve zamestnankyne obe na polovičný úväzok.

Ako si uplatním nárok na príspevok?

Odpoveď:

Ste zamestnávateľ, kde časť zamestnancov pracuje v prevádzke ktorá musela byť zatvorená na základe Opatrenia UVZ SR a druhá časť pracuje v prevádzkach, ktoré zatvorené nemuseli byť. Ako zamestnávateľ zaradený do prvej skupiny budete postupovať vtedy, ak aspoň polovica zamestnancov pracuje v prevádzke, ktorá musela byť zatvorená. Započítavame pritom počet zamestnancov vo fyzických osobách (na výške úväzku nezáleží) a "nevšímame si" dohodárov.

Zopakujme si teda:

V reštarácii pracuje 8 zamestnancov v pracovnom pomere.

V ostatných prevádzkach pracuje 7 zamestnancov v pracovnom pomere.

Ste zamestnávateľ zaradený do prvej skupiny. Pre všetkých vašich zamestnancov ktorí boli doma na prekážke v práci tak platí výpočet príspevku platný pre prvú skupinu zamestnávateľov.

*

Otázka:

Aj ja som zamestnávateľ a mám hotel s wellness, saunovým svetom a bazénmi. Vo wellness, saunovom svete a na bazénoch pracujú 4 zamestnanci v pracovnom pomere. V reštaurácii a bare 5 zamestnanci. Celkový počet zamestnancov v pracovnom pomere je 25. Patrím do prvej skupiny zamestnávateľov alebo do druhej skupiny zamestnávateľov?

Odpoveď:

Aj Vy ste zamestnávateľ, kde časť zamestnancov pracuje v prevádzke ktorá musela byť zatvorená na základe Opatrenia UVZ SR (wellness - saunový svet - bazény + reštaurácia + bar) a druhá časť pracuje vo zvyšnej časti hotela, ktoré zatvorené nemuseli byť.

V povinne zatvorených prevádzkach pracuje 4 + 5 = 9 zamestnancov.

Vo zvyšnej časti hotela pracuje 25 - 9 = 16 zamestnancov.

V povinne zatvorených prevádzkach pracuje menej ako polovica zamestnancov.

Ste zamestnávateľ zaradený do druhej skupiny. Pre všetkých vašich zamestnancov ktorí boli doma na prekážke v práci tak platí výpočet príspevku platný pre druhú skupinu zamestnávateľov.

*

Otázka:

Ako je to so subjektami verejnej správy?

Odpoveď:

Subjekty verejnej správy nemajú nárok na príspevky, teda je zbytočná diskusia či patria do prvej alebo do druhej skupiny zamestnávateľov.

Subjekty verejnej správy, link:

https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/Databases/administration/!ut/p/z0/04_Sj9CPykssy0xPLMnMz0vMAfIjo8ziw3wCLJycDB0NDNxMDQ0cHYMDTb0NLY1MfE31C7IdFQGJP-JC/

*

SZČO

Otázka

Kto má nárok na príspevok ako SZČO?

Odpoveď:

SZČO je každý, kto sa posudzuje podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov, teda fyzická osoba, ktorá je definovaná resp. má príjmy podľa:

  • § 6 ods. 1 písm. a): z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva
  • § 6 ods. 1 písm. b): zo živnosti
  • § 6 ods. 1 písm. c): z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov, napríklad aktuári, súkromní lekári, súkromní veterinárni lekári, audítori, daňoví poradcovia, notári, exekútori, architekti, geodeti, reštaurátori
  • § 6 ods. 1 písm. d): spoločníci verejnej obchodnej spoločnosti a komplementári komanditnej spoločnosti
  • § 6 ods. 2 písm. a): z vytvorenia diela a z podania umeleckého výkonu (§ 91 a nasl. zákona č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon) ktorých daňovník uplatnil postup podľa § 43 ods. 14 (= príjem sa nezdanil zrážkovou daňou) a z vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych diel a iných diel na vlastné náklady a z vytvorenia alebo zhotovenia iného predmetu duševného vlastníctva a z použitia iného predmetu duševného vlastníctva alebo z postúpenia práv k predmetu duševného vlastníctva
  • § 6 ods. 2 písm. b): z činností, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním, napríklad správcovia konkurznej podstaty, osobní asistenti ZŤP osôb, pracovní asistenti SZČO so ZŤP
  • § 6 ods. 2 písm. c): z činnosti znalcov, tlmočníkov, prekladateľov
  • § 6 ods. 2 písm. d): z činností sprostredkovateľov podľa osobitných predpisov, ktoré nie sú živnosťou, napríklad sprostredkovatelia stavebného sporenia, doplnkového dôchodkového sporenia, finanční agenti a poradcovia
  • § 6 ods. 2 písm. e): z činnosti športovca alebo športového odborníka podľa zákona č. 440/2015 Z. z. o športe vrátane príjmov na základe zmluvy o sponzorstve v športe.

*

Súčasne musia platiť ďalšie podmienky:

  • SZČO začal prevádzkovať svoju činnosť najneskôr k 1.2.2020 a aktuálne nemá živnosť zrušenú alebo pozastavenú a
  • SZČO nemá súbežne uzatvorený pracovný pomer (pracovnú zmluvu)

*

Pozor, nárok má len taká SZČO, ktorá:

  • bola nemocensky a dôchodkovo poistená (povinne aj dobrovoľne) v období do 31. marca 2020 a poistenie jej trvá aj po tomto dni alebo
  • čerpá tzv. odvodové prázdniny - a v súlade so zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení jej vznikne povinné nemocenské a dôchodkové poistenie najskôr od 1. júla 2020, respektíve od 1. októbra 2020 ak podá daňové priznanie po 31. marci 2020.

*

Otázka:

Mám nárok na príspevok ak som živnostník, došlo u mňa k poklesu tržieb a som súčasne: študent - poberateľ invalidného dôchodku - poberateľ starobného dôchodku - pracujúci na dohodu o vykonaní práce alebo na dohodu o pracovnej činnosti - poberateľ rodičovského príspevku - poslanec v obci - spoločník s.r.o. - konateľ s.r.o. - člen dozornej rady a.s.?

Odpoveď:

Vo všetkých prípadoch je odpoveď "áno" - za predpokladu, že sú splnené ostatné podmienky (viď predchádzajúca otázka).

*

ZAMESTNANCI

Otázka:

Na akých zamestnancov má zamestnávateľ nárok na príspevok?

Odpoveď:

Príspevok sa vyplatí len na zamestnancov v pracovnom pomere, ktorí boli počas posudzovaného mesiaca na prekážkach v práci na strane zamestnávateľa podľa § 142 ods. 3 a 4 Zákonníka práce (iná prekážka).

Súčasne platí, že na príspevok je nárok len ak pracovný pomer začal najneskôr 1.3.2020 - inými slovami, ak pracovný pomer vznikol po 1.3.2020, na zamestnanca si príspevok zamestnávateľ uplatniť nemôže.

Nárok na príspevok nie je ani v prípade zamestnanca, na ktorého zamestnávateľ poberá iné príspevky v rámci aktívnych opatrení trhu práce.

Podmienkou súčasne je, že:

  • za čas prekážky v práci je zamestnancovi poskytnutá náhrada mzdy vo výške 80 % jeho priemerného zárobku, prípadne viac - výnimkou je marec 2020 u zamestnávateľa, ktorý podľa platnej kolektívnej zmluvy vyplatil zamestnancovi náhradu mzdy vo výške 60% jeho priemerného zárobku
  • záväzok zamestnávateľa, že dva mesiace po mesiaci, za ktorý žiada príspevok, neskončí pracovný pomer, resp. neurobí právny úkon, ktorým by skončil pracovný pomer so zamestnancom výpoveďou alebo dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) a b) Zákonníka práce

*

Otázka:

Je nárok na príspevok ak ide o zamestnanca v skúšobnej dobe, zamestnanca v pracovnom pomere na dobu určitú, v pracovnom pomere na kratší pracovný čas?

Odpoveď:

Vo všetkých prípadoch je odpoveď "áno" - za predpokladu, že sú splnené ostatné podmienky (viď predchádzajúca otázka).

*

Otázka:

Bude musieť zamestnávateľ vrátiť príspevok ak sa zamestnanec rozhodne napríklad k 30.4.2020 odísť z osobných dôvodov?

Odpoveď:

Nie. Pokiaľ nepôjde o výpoveď zo strany zamestnávateľa alebo dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) a b) Zákonníka práce, nárok na príspevok je a zostane.

*

Otázka:

Bude musieť zamestnávateľ vrátiť príspevok ak bude zamestnancovi daná okamžitá výpoveď z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny (napríklad alkohol)?

Odpoveď:

Nie.

*

Otázka:

Je nárok na príspevok na dohodárov, spoločníkov s.r.o. bez pracovnej zmluvy, konateľov s.r.o. bez pracovnej zmluvy, osoby pracujúce na základe príkaznej zmluvy?

Odpoveď:

Vo všetkých prípadoch znie odpoveď "nie je nárok na príspevok".

*

POKLES TRŽIEB

Otázka:

Ak je posudzovaný mesiac marec 2020, za aké obdobie sa posudzuje pokles tržieb, ak ide o zamestnávateľa alebo SZČO, ktorý vznikol, respektíve začal vykonávať činnosť pred rokom 2019?

Odpoveď:

Zamestnávateľ, resp. SZČO má na výber dve možnosti:

  • posudzuje sa výška tržieb v mesiaci marec 2020 v porovnaní s výškou tržieb v mesiaci marec 2019 alebo
  • posudzuje sa výška tržieb v mesiaci marec 2020 v porovnaní s výškou tržieb vypočítanou ako mesačný priemer za rok 2019.

Voľba metódy zistenia poklesu tržieb (marec 2020 - marec 2019 alebo marec 2020 - priemer za rok 2019) je na rozhodnutí zamestnávateľa, resp. SZČO.

Tento spôsob si nemôže zvoliť zamestnávateľ, resp. SZČO, ktorý začal podnikať v priebehu minulého roka (napríklad začal podnikať od februára 2019 alebo napríklad od septembra 2019).

*

Otázka:

Ak je posudzovaný mesiac marec 2020, za aké obdobie sa posudzuje pokles tržieb, ak ide o zamestnávateľa alebo SZČO, ktorý vznikol, respektíve začal vykonávať činnosť v čase medzi 1. januárom 2019 a 1. marcom 2019?

Odpoveď:

Posudzuje sa výška tržieb v mesiaci marec 2020 v porovnaní s výškou tržieb v mesiaci marec 2019.

*

Otázka:

Ak je posudzovaný mesiac marec 2020, za aké obdobie sa posudzuje pokles tržieb, ak ide o zamestnávateľa alebo SZČO, ktorý vznikol, respektíve začal vykonávať činnosť v čase po 1. marci 2019? Napríklad začal 1. mája 2019, 1. novembra 2019, 1. januára 2020...

Odpoveď:

Posudzuje sa výška tržieb v mesiaci marec 2020 v porovnaní s výškou tržieb v mesiaci február 2020.

*

Otázka:

Čo sa myslí pod pojmom "tržba" u zamestnávateľa alebo SZČO, ktorý vedie podvojné účtovníctvo?

Odpoveď:

Pod pojmom "tržba" si treba v prípade subjektu, ktorý účtuje v podvojnom účtovníctve, predstaviť sumu výnosov (čo vyfakturoval, resp. príjem v pokladni).

*

Otázka:

Čo sa myslí pod pojmom "tržba" u SZČO, ktorý vedie jednoduché účtovníctvo alebo nevedie účtovníctvo ale si uplatňuje paušálne výdavky?

Odpoveď:

V prípade subjektu, ktorý neúčtuje v podvojnom účtovníctve (účtuje v jednoduchom účtovníctve alebo vedie evidenciu príjmov, uplatňuje si paušálne výdavky) ide o sumu skutočných príjmov prijatých na účet alebo do pokladne.

*

VÝPOČET PRÍSPEVKU

Otázka:

Aká bude výška príspevku na zamestnanca, ktorý:

  • celý mesiac marec pracoval
  • do 13. marca normálne pracoval a od 16. marca pracoval z domu na home office
  • do 13. marca pracoval na plný úväzok a od 16. marca sa mu po dohode s ním znížil úväzok na polovičný
  • do 13. marca pracoval, od 16. marca do konca marca bol na dovolenke
  • do 13. marca pracoval, od 16. marca bol na OČR s dieťaťom
  • do 20. marca pracoval ako vyslaný v zahraničí a od 21. marca bol v karanténe

Odpoveď:

Príspevok sa prizná len na zamestnancov, ktorí boli aspoň časť mesiaca doma na prekážkach v práci na strane zamestnávateľa. Príspevok sa určí z náhrady mzdy, ktorú zamestnanec dostal za čas na prekážkach v práci.

Vo všetkých horeuvedených prípadoch nešlo o prekážky v práci na strane zamestnávateľa - nárok na príspevok nie je.

Príspevky na udržanie pracovných miest a na pomoc SZČO

Témy: Top,zákon o službách zamestnanosti,Zákonník práce

ROZPRACOVANÉ!

UPOZORNENIE (NEDEĽA 5.4.2020 13:00) - Vzhľadom na veľký počet zmien v systéme poskytovania pomoci zamestnávateľom, zamestnancom a SZČO, urobených na poslednú chvíľu, berte informácie v článku ako nezáväzné a zatiaľ len orientačné. 

*

KTO MÁ NÁROK NA PRÍSPEVOK

Nárok na príspevok budú mať zamestnávatelia (okrem subjektov verejnej správy), ktorí v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie, núdzového alebo výnimočného stavu (ďalej len „MS“) na základe Opatrenia Úradu verejného zdravotníctva SR

  • mali povinnosť prerušenia alebo obmedzenia svojej prevádzkovej činnosti a udržia pracovné miesta (= 1. skupina zamestnávateľov)
  • nemali povinnosť prerušenia alebo obmedzenia prevádzkovej činnosti ale mali pokles tržby o najmenej 20% udržia pracovné miesta (= 2. skupina zamestnávateľov)

Subjekty verejnej správy, link:

https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/Databases/administration/!ut/p/z0/04_Sj9CPykssy0xPLMnMz0vMAfIjo8ziw3wCLJycDB0NDNxMDQ0cHYMDTb0NLY1MfE31C7IdFQGJP-JC/

*

Nárok na príspevok budú mať SZČO - okrem SZČO ktorá má súbežne uzatvorený pracovný pomer - ktoré v čase vyhlásenej MS na základe Opatrenia Úradu verejného zdravotníctva SR

  • mali povinnosť prerušenia alebo obmedzenia vykonávania alebo prevádzkovania samostatnej zárobkovej činnosti
  • nemali povinnosť prerušenia alebo obmedzenia vykonávania alebo prevádzkovania samostatnej zárobkovej činnosti ale ktorým poklesli tržby o najmenej 20%.

*

Nárok na príspevok na svojich zamestnancov budú mať SZČO, ktoré sú zamestnávateľmi, a ktoré v čase vyhlásenej MS na základe Opatrenia Úradu verejného zdravotníctva SR

  • mali povinnosť prerušenia alebo obmedzenia vykonávania alebo prevádzkovania samostatnej zárobkovej činnosti a udržia pracovné miesta
  • nemali povinnosť prerušenia alebo obmedzenia vykonávania alebo prevádzkovania samostatnej zárobkovej činnosti ale mali pokles tržby o najmenej 20% udržia pracovné miesta.

*

ZAMESTNÁVATEĽ

Za zamestnávateľa sa na účely poskytnutia príspevku považuje:

  • právnická osoba, ktorá má sídlo alebo sídlo svojej organizačnej jednotky na území Slovenskej republiky, alebo fyzická osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt a ktorá zamestnáva fyzickú osobu v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu
  • organizačná zložka zahraničnej právnickej osoby alebo zahraničnej fyzickej osoby s pracovnoprávnou subjektivitou, ktorá je oprávnená podnikať na území Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu
  • právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá vykonáva činnosti podľa zákona o službách zamestnanosti, najmä sprostredkovanie zamestnania za úhradu, dočasné zamestnávanie, podporované zamestnávanie, poskytovanie odborných poradenských služieb, vykonávanie vzdelávania a prípravy pre trh práce pre uchádzačov o zamestnanie, pre záujemcov o zamestnanie a pre zamestnancov na území Slovenskej republiky.

Požiadať o príspevok môže len zamestnávateľ, ktorý vznikol a začal prevádzkovať svoju činnosť najneskôr k 1. 2. 2020.

*
 
ZAMESTNANEC
 
Za zamestnanca sa na účely poskytnutia príspevku sa považuje zamestnanec v pracovnom pomere.
 
Nárok na príspevok je len ak pracovný pomer začal najneskôr 1.3.2020 - inými slovami, ak pracovný pomer vznikol po 1.3.2020, na zamestnanca si príspevok zamestnávateľ uplatniť nemôže.
 
Nárok na príspevok nie je napríklad v prípade:
 
  • "dohodára"
  • konateľa, ktorý nemá uzatvorenú pracovnú zmluvu
  • spoločníka, ktorý pre svoju s.r.o. pracuje bez pracovnej zmluvy
  • spolupracujúcej osoby (manželka, deti, rodičia, ktorí v zmysle zákona o nelegálnej práci nemusia mať uzatvorenú pracovnú zmluvu)
  • osoby pracujúcej na základe zmluvy podľa Občianskeho zákonníka (napr. príkazné zmluvy)
  • dobrovoľníka

Nárok na príspevok nie je ani v prípade zamestnanca, na ktorého zamestnávateľ poberá iné príspevky v rámci aktívnych opatrení trhu práce.

*
 
SZČO
 
Za SZČO sa na účely poskytnutia príspevku považuje fyzická osoba, ktorá:
 
  • prevádzkuje živnosť podľa zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon)
  • vykonáva činnosť podľa osobitných predpisov (napr. zákon č. 78/1992 Zb.o daňových poradcoch a Slovenskej komore daňových poradcov, zákon č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok), zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii, zákon č. 540/2007 Z. z. o audítoroch, audite a dohľade nad výkonom auditu, zákon č. 185/2015 Z. z. autorský zákon, zákon č. 103/2014 Z. z. o divadelnej činnosti a hudobnej činnosti, zákon č. 40/2015 Z. z o audiovízii a pod.
  • vykonáva poľnohospodársku výrobu vrátane hospodárenia v lesoch a na vodných plochách podľa zákona č. 105/1990 Zb.o súkromnom podnikaní občanov.

*

Požiadať o príspevok môže len taká SZČO, ktorá:

  • začala prevádzkovať svoju činnosť najneskôr k 1.2.2020 a aktuálne nemá živnosť zrušenú alebo pozastavenú a
  • nemá súbežne uzatvorený pracovný pomer (pracovnú zmluvu).

*

Súčasne požiadať o príspevok môže len taká SZČO, ktorá:

  • bola nemocensky a dôchodkovo poistená (povinne alebo dobrovoľne) v období do 31. marca 2020 a poistenie jej trvá aj po tomto dni alebo
  • má tzv. odvodové prázdniny - a v súlade so zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení jej vznikne povinné nemocenské a dôchodkové poistenie najskôr od 1. júla 2020, respektíve od 1. októbra 2020 ak podá daňové priznanie po 31. marci 2020.

*

VÝŠKA PRÍSPEVKU PRE 1. SKUPINU ZAMESTNÁVATEĽOV

Zamestnávateľ má nárok na príspevok na každého zamestnanca, ktorému zamestnávateľ nemôže prideľovať prácu z dôvodu prekážky na strane zamestnávateľa (§ 142 Zákonníka práce).

Príspevok na jedného zamestnanca je vo výške vyplatenej náhrady mzdy za čas prekážok v práci, súčasne najviac vo výške 80% priemerného zárobku zamestnanca vyplateného za čas prekážok v práci a súčasne je to suma najviac 1100 eur.

Výnimka: Príspevok za mesiac marec 2020 je najviac 880 eur v prípade zamestnávateľa, ktorý po dohode so zástupcami zamestnancov vyplatil zamestnancom náhradu mzdy za čas prekážok v práci vo výške 60% priemerného zárobku.

Príklad

Zamestnávateľ musel od 16. marca 2020 na základe rozhodnutia krízového štábu uzavrieť svoju prevádzku. V prevádzke pracovalo 5 zamestnancov v pracovnom pomere.

Zamestnanec A je od 16. marca do konca marca na OČR.

Zamestnanec B si od 16. marca do 29. marca čerpal starú dovolenku. V dňoch 29. a 30. marca zostal doma na prekážke v práci, pretože zamestnávateľ pre neho nemal prácu, za tieto dva dni dostal náhradu mzdy vo výške 100% priemerného zárobku a to 100 eur.

Zamestnanec C sa so zamestnávateľom dohodol na práci z domu.

Zamestnanec D mal v dňoch 16. až 20. marca náhradnú prácu, od 23. marca do konca marca zostal doma na prekážke v práci, pretože zamestnávateľ pre neho nemal prácu, za tieto dni dostal náhradu mzdy vo výške 100% priemerného zárobku a to 350 eur.

Zamestnanec E od 16. marca do konca marca zostal doma na prekážke v práci, pretože zamestnávateľ pre neho nemal prácu, za tieto dni dostal náhradu mzdy vo výške 100% priemerného zárobku a to 600 eur.

Zamestnávateľ si uplatní príspevok nasledovne.

Na zamestnancov A  a C nárok nie je, lebo za mesiac marec nemali prekážky v práci na strane zamestnávateľa.

Na zamestnanca B si uplatní príspevok vo výške vyplatenej náhrady, najviac 80% priemerného zárobku, teda 80 eur.

Na zamestnanca D si uplatní príspevok vo výške vyplatenej náhrady, najviac 80% priemerného zárobku, teda 280 eur.

Na zamestnanca E si uplatní príspevok vo vo výške vyplatenej náhrady, najviac 80% priemerného zárobku, teda 480 eur.

*

Príklad

Zamestnávateľ musel od 16. marca 2020 na základe rozhodnutia krízového štábu zavrieť svoju prevádzku. V prevádzke pracujú 4 zamestnanci v pracovnom pomere. V mesiaci apríl 2020 to bude vyzerať nasledovne.

Zamestnanec A bude celý apríl na OČR.

Zamestnanec B si bude od 1. apríla do 19. apríla čerpať dovolenku. Zostávajúce dni zostane doma na prekážke v práci, pretože zamestnávateľ pre neho nebude mať prácu, za tieto dni dostane náhradu mzdy vo výške 80% priemerného zárobku (zmena Zákonníka práce účinná od 4. apríla 2020) a to 400 eur.

Zamestnanec C počas celého mesiaca apríl zostane doma na prekážke v práci, pretože zamestnávateľ pre neho nebude mať prácu. Jeho priemerný hodinový zárobok zistený za prvý štvrťrok 2020 je 5 eur/hod.

Za dni od 1. do 3. apríla 2020, čo sú tri pracovné dni a 24 hodín prekážky v práci dostane náhradu mzdy vo výške 100% priemerného zárobku:

24 hodín x 5 eur = 120 eur

Za dni od 4. apríla 2020 do konca apríla 2020 (od 4. apríla 2020 je účinná zmena Zákonníka práce), čo je 17 pracovných dní a 136 hodín prekážky v práci dostane náhradu mzdy vo výške 80% priemerného zárobku (4 eur/hod):

136 hodín x 4 eur = 544 eur

Poznámka: Za dva dni sviatkov (Veľkonočný piatok a Veľkonočný pondelok) dostáva náhradu 100% priemerného zárobku, za ktorú zamestnávateľ nemá nárok na príspevok.

U zamestnanca C tak celková výška náhrady mzdy za prekážky v práci za mesiac apríl dosiahne 664 eur.

Zamestnanec D počas celého mesiaca apríl zostane doma na prekážke v práci, pretože zamestnávateľ pre neho nebude mať prácu. Za dni od 1. do 3. apríla 2020 dostane náhradu mzdy vo výške 100% priemerného zárobku, za dni od 4. apríla 2020 (účinnosť zmeny Zákonníka práce) dostane náhradu mzdy vo výške 80% priemerného zárobku, celkovo výška náhrady mzdy za prekážky v práci za mesiac apríl dosiahne 1200 eur.

Zamestnávateľ si uplatní príspevok nasledovne.

Na zamestnanca A nárok nie je, pretože za mesiac apríl nemá prekážky v práci na strane zamestnávateľa.

Na zamestnanca B si uplatní príspevok vo výške vyplatenej náhrady mzdy (80% priemerného zárobku) a to 400 eur.

Na zamestnanca C si uplatní príspevok vo výške vyplatenej náhrady mzdy ale najviac 80% priemerného zárobku a to je 160 hodín x 4 eur =  640 eur.

Na zamestnanca D si uplatní príspevok vo výške vyplatenej náhrady mzdy avšak pri sume náhrady mzdy 1200 eur bude príspevok 1100 eur.

*

VÝŠKA PRÍSPEVKU PRE 2. SKUPINU ZAMESTNÁVATEĽOV A PRE SZČO NA JEJ ZAMESTNANCOV

Zamestnávateľ má nárok na príspevok na každého zamestnanca, ktorému zamestnávateľ nemôže prideľovať prácu z dôvodu prekážky na strane zamestnávateľa (§ 142 Zákonníka práce).

Maximálna celková výška príspevku pre jedného zamestnávateľa v druhej skupine zamestnávateľov alebo pre zamestnávateľa, ktorý je SZČO, je 200000 eur mesačne.

*

Príspevok za marec 2020

Príspevok na jedného zamestnanca je vo výške vyplatenej náhrady mzdy za čas prekážok v práci, súčasne najviac vo výške 80% priemerného zárobku zamestnanca vyplateného za čas prekážok v práci a súčasne je to najviac suma:

  • 90 eur pri poklese tržieb o 20% a viac
  • 150 eur pri poklese tržieb o 40% a viac
  • 210 eur pri poklese tržieb o 60% a viac
  • 270 eur pri poklese tržieb o 80% a viac.

*

Príklad

Zamestnávateľ síce nemusel zavrieť svoju prevádzku ale v marci 2020 u neho došlo v porovnaní s mesiacom marec 2019 k poklesu tržieb o 45%. Zamestnáva spolu 15 zamestnancov, z toho traja boli počas marca doma na prekážkach v práci - ďalší zamestnanci mali prácu, respektíve pracovali z domu. Niekoľko zamestnancov zostalo doma na OČR, jeden bol po návrate zo zahraničia v karanténe.

Tí traja zamestnanci, ktorí zostali doma na prekážkach v práci na strane zamestnávateľa, dostali za prekážky náhradu mzdy nasledovne.

Zamestnanec A dostal náhradu mzdy vo výške 100% priemerného zárobku a to 140 eur.

Zamestnanec B dostal náhradu mzdy vo výške 100% priemerného zárobku a to 220 eur.

Zamestnanec C dostal náhradu mzdy vo výške 100% priemerného zárobku a to 250 eur.

Zamestnávateľ si uplatní príspevok nasledovne.

Na zamestnanca A si uplatní príspevok vo výške vyplatenej náhrady, najviac 80% priemerného zárobku a to 112 eur.

Na zamestnanca B vychádza suma vo výške vyplatenej náhrady ale najviac 80% priemerného zárobku = 176 eur avšak pri poklese tržieb o 45% je príspevok za marec najviac 150 eur.

Na zamestnanca C vychádza suma vo výške vyplatenej náhrady ale najviac 80% priemerného zárobku = 200 eur avšak pri poklese tržieb o 45% je príspevok za marec najviac 150 eur.

*

Príspevok za apríl 2020 a nasledujúce mesiace

Príspevok na jedného zamestnanca je vo výške vyplatenej náhrady mzdy za čas prekážok v práci, súčasne najviac vo výške 80% priemerného zárobku zamestnanca vyplateného za čas prekážok v práci a súčasne je to najviac suma:

  • 180 eur pri poklese tržieb o 20% a viac
  • 300 eur pri poklese tržieb o 40% a viac
  • 420 eur pri poklese tržieb o 60% a viac
  • 540 eur pri poklese tržieb o 80% a viac.

*

Príklad

Zamestnávateľ nemusel zavrieť svoju prevádzku ale v apríli 2020 u neho došlo v porovnaní s mesiacom apríl 2019 k poklesu tržieb o 90%. Zamestnáva spolu 6 zamestnancov, z toho jeden bol počas apríla celý mesiac doma na prekážkach v práci, dvaja boli časť mesiaca na prekážkach v práci, časť mesiaca pracovali, jeden zamestnanec pracoval z domu, jeden celý mesiac pracoval na pracovisku (zamestnávateľ sa s ním dohodol na inom druhu práce) a jeden zostal doma na OČR.

Tí traja zamestnanci, ktorí zostali doma celý mesiac alebo časť mesiaca na prekážkach v práci na strane zamestnávateľa, dostali za prekážky náhradu mzdy nasledovne.

Zamestnanec A mal prekážky v práci od 20.4.2020 do 24.4.2020 (5 pracovných dní), za čo dostal náhradu mzdy vo výške 80% priemerného zárobku a to 200 eur.

Zamestnanec B mal prekážky v práci od 20.4.2020 do 30.4.2020, za čo dostal náhradu mzdy vo výške 80% priemerného zárobku a to 450 eur.

Zamestnanec C počas celého mesiaca apríl zostal doma na prekážke v práci, pretože zamestnávateľ pre neho nebude mať prácu. Jeho priemerný hodinový zárobok zistený za prvý štvrťrok 2020 je 6 eur/hod.

Za dni od 1. do 3. apríla 2020, čo sú tri pracovné dni a 24 hodín prekážky v práci dostane náhradu mzdy vo výške 100% priemerného zárobku:

24 hodín x 6 eur = 144 eur

Za dni od 4. apríla 2020 do konca apríla 2020 (od 4. apríla 2020 je účinná zmena Zákonníka práce), čo je 17 pracovných dní a 136 hodín prekážky v práci dostane náhradu mzdy vo výške 80% priemerného zárobku (4,80 eur/hod):

136 hodín x 4,80 eur = 652,80 eur

Poznámka: Za dva dni sviatkov (Veľkonočný piatok a Veľkonočný pondelok) dostáva náhradu 100% priemerného zárobku, za ktorú zamestnávateľ nemá nárok na príspevok.

U zamestnanca C tak celková výška náhrady mzdy za prekážky v práci za mesiac apríl dosiahne 796,80 eur.

Zamestnávateľ si uplatní príspevok nasledovne.

Na zamestnanca A si uplatní príspevok vo výške vyplatenej náhrady mzdy (čo bolo 80% jeho priemernej mzdy) a to 200 eur.

Na zamestnanca B si uplatní príspevok vo výške vyplatenej náhrady mzdy (čo bolo 80% jeho priemernej mzdy) a to 450 eur.

Na zamestnanca C si uplatní príspevok vo výške vyplatenej náhrady mzdy, súčasne najviac 80% jeho priemernej mzdy a súčasne najviac 540 eur (pri poklese tržieb o 90% môže byť príspevok na zamestnanca najviac 540 eur).

Zamestnanec C bol na prekážkach celkovo 160 hodín x 4,80 eur (80% priemernej hodinovej mzdy) = 768 eur.

Zrekapitulujme si, čo vieme o zamestnancovi C.

Mal vyplatenú náhradu mzdy za 160 hodín na prekážkach v práci vo výške 796,80 eur.

80% priemernej mzdy za 160 hodín je 768 eur.

Najvyššia možná suma príspevku je 540 eur.

Z toho vyplýva, že príspevok na zamestnanca C je 540 eur.

*

VÝŠKA PRÍSPEVKU PRE SZČO

Príspevok za marec 2020

SZČO má nárok na paušálny príspevok na náhradu straty príjmu zo zárobkovej činnosti pre SZČO vo výške odstupňovanej podľa poklesu tržieb:

  • 90 eur pri poklese tržieb o 20% a viac
  • 150 eur pri poklese tržieb o 40% a viac
  • 210 eur pri poklese tržieb o 60% a viac
  • 270 eur pri poklese tržieb o 80% a viac.

*

Príklad

SZČO mal v marci 2020 v porovnaní s mesiacom marec 2019 pokles tržieb o 50%. Má nárok na príspevok vo výške 150 eur.

*

Príspevok za apríl 2020 a nasledujúce mesiace

SZČO má nárok na paušálny príspevok na náhradu straty príjmu zo zárobkovej činnosti pre SZČO vo výške odstupňovanej podľa poklesu tržieb:

  • 180 eur pri poklese tržieb o 20% a viac
  • 300 eur pri poklese tržieb o 40% a viac
  • 420 eur pri poklese tržieb o 60% a viac
  • 540 eur pri poklese tržieb o 80% a viac.

*

Príklad

SZČO mal v apríli 2020 v porovnaní s priemerom za rok 2019 (pozri ďalej ako je možné určiť pokles tržieb) pokles tržieb o 100% (nemal žiadne príjmy).Má nárok na príspevok vo výške 540 eur.

*

POKLES TRŽIEB

Pod pojmom "tržba" si treba v prípade subjektu, ktorý účtuje v podvojnom účtovníctve, predstaviť sumu výnosov (to čo fakturoval).

V prípade subjektu, ktorý neúčtuje v podvojnom účtovníctve (účtuje v jednoduchom účtovníctve alebo vedie evidenciu príjmov, uplatňuje si paušálne výdavky) ide o sumu skutočných príjmov prijatých na účet alebo do pokladne.

Pokles tržieb sa posudzuje nasledovne.

Zamestnávateľ, resp. SZČO podnikal v rovnakom mesiaci minulého roka

Pokiaľ zamestnávateľ, resp. SZČO podnikal v rovnakom mesiaci minulého roka, teda roka 2019 (myslí sa tým, že podnikal celý tento mesiac), posudzuje sa výška tržieb v aktuálnom mesiaci v porovnaní s výškou tržieb v porovnateľnom mesiaci minulého roka. Napríklad sa porovná marec 2020 a marec 2019, apríl 2020 a apríl 2019, atď.