Najnovšie články
DAŇ Z PRÍJMOV ROK 2020
*
Sadzba dane v roku 2020
- 19% zo základu dane do výšky 176,8-násobku sumy platného životného minima vrátane, čiže do 37163,36 eura
- 25% zo základu dane presahujúceho 176,8-násobok platného životného minima, čiže presahujúceho 37163,36 eura.
Pri výpočte preddavkov na daň zo závislej činnosti je hranica základu dane pre sadzbu 19% suma 3096,95 eura.
Poznámka: Suma životného minima, platná k 1. januáru 2020 je 210,20 eura.
*
Zrážková daň
-
7% z dividend ak je daňovník rezident SR alebo zmluvného štátu
-
19% z príjmov podľa § 43 ods. 2 a 3 (okrem dividend) ak je daňovník rezident SR alebo rezident zmluvného štátu
-
35% z príjmov podľa § 43 ods. 2 a 3 (vrátane dividend) ak je daňovník rezident nezmluvného štátu
*
Osobitná sadzba dane
- 5% zo zdaniteľného (hrubého) príjmu zo závislej činnosti plynúceho niektorým ústavným činiteľom.
*
Daňový bonus na dieťa v roku 2020
- 45,44 eura mesačne na jedno dieťa vo veku do 6 rokov (poslednýkrát za kalendárny mesiac, v ktorom dieťa dovŕši 6 rokov)
- 22,72 eura mesačne na jedno dieťa vo veku od 6 rokov.
Hranica príjmu pre priznanie nároku je 6-násobok minimálnej mzdy = 6 x 580 eur = 3480 eur.
Hranica príjmu pre priznanie nároku zamestnancovi pri výpočte mesačných preddavkov na daň je polovica minimálnej mzdy = 580 eur/2= 290 eur.
*
Daňový bonus na zaplatené úroky v roku 2020
Uplatňuje sa rovnako ako za roky 2018 a 2019. Suma daňového bonusu je daná ako 50% zo zaplatených úrokov pri úveroch na bývanie v príslušnom roku, najviac však 400 eur ročne, pričom výška úrokov musí byť vypočítaná z poskytnutého úveru najviac však zo sumy 50000 eur na jednu nehnuteľnosť.
*
Nezdaniteľná časť na daňovníka v roku 2020
Nezdaniteľná časť na daňovníka (na mesiac) pri výpočte preddavkov na daň je 367,85 eura.
V ročnom zúčtovaní/daňovom priznaní za rok 2020:
1. Ak daňovník dosiahne základ dane do 19506,56 eura (92,8-násobok životného minima), tak nezdaniteľná časť na daňovníka za rok 2020 je 4414,20 eura.
2. Ak daňovník dosiahne základ dane vyšší ako 19506,56 eura, tak nezdaniteľná časť na daňovníka sa vypočíta nasledovne:
9290,84 – (základ dane : 4)
kde suma 9290,84 = 44,2-násobok životného minima
Výsledok sa zaokrúhľuje na eurocenty matematicky.
3. Ak daňovník dosiahne základ dane 37163,36 eura a viac, tak nezdaniteľná časť na daňovníka je nula.
*
Nezdaniteľná časť na manželku (manžela) v roku 2020
1. Ak daňovník dosiahne základ dane do 37163,36 eura (176,8-násobok životného minima), tak nezdaniteľná časť na manželku je daná podľa vzorca:
4035,84 - vlastný príjem manželky
2. Ak daňovník dosiahne základ dane vyšší ako 37163,36 eura, tak nezdaniteľná časť na manželku je daná výpočtom:
13326,68 – (základ dane : 4) - vlastný príjem manželky
kde suma 13326,68 = 63,4-násobok životného minima
Výsledok sa zaokrúhľuje na eurocenty matematicky.
3. Ak daňovník dosiahne základ dane 53306,72 eura a viac, tak nezdaniteľná časť na manželku je nula, bez ohľadu na výšku jej vlastných príjmov.
*
Nezdaniteľná čiastka - príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie (3. pilier)
Bez zmien sa uplatňuje rovnako od roku 2014. Základ dane sa môže znížiť o sumu preukázateľne zaplatených príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, a to najviac do výšky 180 eur.
Pozor, uplatnenie je možné len ak príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie zaplatil daňovník na základe účastníckej zmluvy uzatvorenej po 31. decembri 2013 alebo na základe zmeny účastníckej zmluvy, ktorej súčasťou je zrušenie dávkového plánu a súčasne daňovník nemá uzatvorenú inú účastnícku zmluvu uzatvorenú do 31. decembra 2013 ktorej súčasťou je dávkový plán.
*
Nezdaniteľná čiastka – kúpele
Uplatňuje sa rovnako ako za roky 2018 a 2019. Základ dane sa môže znížiť o sumu preukázateľne zaplatených úhrad služieb v prírodných liečebných kúpeľoch a kúpeľných liečebniach a to najviac do výšky 50 eur.
Daňovník si môže uplatniť ďalších 50 eur z preukázateľne zaplatených úhrad aj za manželku a 50 eur na každé vyživované dieťa zákona, ak sa títo spolu s ním zúčastnili kúpeľnej starostlivosti. Uvedenú nezdaniteľnú časť základu dane si môže uplatniť len jeden z týchto daňovníkov.
*
Na zamestnaneckú prémiu za rok 2020 by nemal mať nárok žiaden zamestnanec.
*
Paušálne výdavky
V roku 2020 sú naďalej 60% z príjmov SZČO, naďalej max. 20000 eur na rok (bez ohľadu na počet mesiacov podnikania).
*
Daň sa nevyrubí a neplatí... (§ 46a)
-
ak za rok 2020 nepresiahne 17 eur alebo
-
ak celkové zdaniteľné príjmy daňovníka za rok 2020 nepresiahnu 2207,10 eura.
*
SOCIÁLNE A ZDRAVOTNÉ POISTENIE ROK 2020
Maximálny vymeriavací základ
Maximálny vymeriavací základ na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie, poistenie v nezamestnanosti, garančné poistenie a do rezervného fondu je 7091 eur (7 x 1013 eur).
Netýka sa úrazového poistenia a netýka sa zdravotného poistenia, ktoré maximálny vymeriavací základ stanovený nemajú.
Maximálny vymeriavací základ pre dividendy za roky 2011 až 2016 vrátane, vyplatené v roku 2020, je 60780 eur (60-násobok priemernej mzdy z roka 2018, 60 x 1013 eur).
*
Hranica príjmu pri zamestnávaní dlhodobo nezamestnaných
Hranica príjmu, do ktorého sa uplatní výnimka pri odvodoch, je pre pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer, ktorý vznikol v roku 2019 a pokračuje v roku 2020 suma 67% z 954 eur, čo je suma 639,18 eura.
Hranica príjmu, do ktorého sa uplatní výnimka pri odvodoch, je pre pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer, ktorý vznikol v roku 2020 a pokračuje v roku 2021 suma 67% z 1013 eur, čo je suma 678,71 eura.
*
Sadzby poistného SZČO
Od 1.7.2019 (od 1.10.2019 v prípade podania DP za rok 2018 po 31.3.2019) je povinne nemocensky a dôchodkovo poistená na sociálne poistenie SZČO, ktorej príjem (brutto, podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP) za rok 2018 bol vyšší ako 5724 eur (12 x 477).
Od 1.7.2020 (respektíve od 1.10.2020 v prípade podania DP za rok 2019 po 31.3.2020) je povinne nemocensky a dôchodkovo poistená na sociálne poistenie SZČO, ktorej príjem (brutto, podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP) za rok 2019 bol vyšší ako 6078 eur (12 x 506,50).
*
Minimálny vymeriavací základ počas roka 2020 bude 506,50 eura, minimálne poistné do Sociálnej poisťovne 167,89 eura (spolu so zdravotným poistením je minimálne poistné mesačne 238,80 eura, viď ďalej).
Rozpis poistného na sociálne poistenie SZČO vypočítané z minimálneho základu 506,50 eura:
- nemocenské poistenie 4,4%, min. 22,28 eura
- starobné poistenie 18%, min. 91,17 eura
- invalidné poistenie 6%, min. 30,39 eura
- rezervný fond 4,75%, min. 24,05 eura
*
Sadzby poistného dobrovoľne poistená osoba na sociálne poistenie
Minimálny vymeriavací základ 506,50 eura
- nemocenské poistenie 4,4%, min. 22,28 eura
- starobné poistenie 18%, min. 91,17 eura
- invalidné poistenie 6%, min. 30,39 eura
- poistenie v nezamestnanosti 2%, min. 10,13 eura
- rezervný fond 4,75%, min. 24,05 eura
*
Sadzby poistného na zdravotné poistenie SZČO a samoplatiteľa
Sadzba 14%, minimálny vymeriavací základ 506,50 eur, minimálny preddavok mesačne 70,91 eura.
Osoba so zdravotným postihnutím sadzba 7%, minimálny preddavok mesačne 35,45 eura.
*
Nemocenské dávky a náhrada príjmu pri PN zamestnanca
Najvyšší možný denný vymeriavací základ pre výpočet nemocenskej dávky je 66,6083 eura.
Výpočet: 2 x 1013 eur = 2026 ... x 12 mesiacov = 24312 ... deleno 365 dní = 66,6083 ... zaokrúhli sa na 4 desatinné miesta nahor.
Najvyšší možný denný vymeriavací základ pre výpočet náhrady príjmu pri PN je 66,6082 eura. Výpočet rovnako, zaokrúhli sa však na 4 desatinné miesta nadol.
*
Maximálne materské priznané v roku 2020
Pre toho kto sa chystá na materskú v roku 2020 platí, že maximálne materské získa z vymeriavacieho základu, resp. hrubého príjmu vo výške dvojnásobku priemernej mzdy, čo je 2026 eur.
Pre materské, ktoré sa začína poskytovať v roku 2020 platí, že DVZ môže byť najviac suma 66,6083 eura.
Výpočet: 2 x 1013 eur (priemerná mzda 2018) x 12 mesiacov deleno 365 dní = 2026 x 12 deleno 365 = 66,6083 eura
Najvyššie možné materské, priznané v roku 2020 tak môže dosiahnuť sumu:
-
1548,70 eura v mesiaci, ktorý má 31 dní (75% z 66,6083 x 31 dní),
-
1498,70 eura v mesiaci, ktorý má 30 dní (75% z 66,6083 x 30 dní).
Výsledná dávka sa zaokrúhľuje na celých 10 centov nahor.
*
Dávka v nezamestnanosti
Najvyšší možný denný vymeriavací základ pre výpočet dávky v nezamestnanosti od 1.7.2019 do 30.6.2020 najviac zo sumy 2 x 12 x 1013/365 = 66,6083 eura.
*
Odvodová odpočítateľná položka na zdravotné poistenie
Je naďalej max. 380 eur mesačne, pri príjme nad 380 eur mesačne sa znižuje o dvojnásobok rozdielu príjmu a sumy 380 eur. Pri príjme od 570 eur je OOP nulová.
OOP sa od januára 2018 uplatňuje len u zamestnancov. U zamestnávateľa sa OOP neuplatňuje.
*
Profesionálni športovci
Profesionálni športovci so zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu podľa Zákona o športe nemajú postavenie zamestnanca podľa zákonov o sociálnom poistení a zdravotnom poistení až do 31.12.2021.
*
Všeobecne platné výnimky sociálne poistenie
- Garančné poistenie sa nevzťahuje na zamestnávateľa, ktorý je zastupiteľský úrad cudzieho štátu a na zamestnávateľa, na ktorého nemôže byť vyhlásený konkurz podľa § 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácií - štát, štátna rozpočtová organizácia, štátna príspevková organizácia, štátny fond, obec, vyšší územný celok alebo iná osoba, za ktorej všetky záväzky zodpovedá a ručí štát.
- Za zamestnanca na účely garančného poistenia sa nepovažuje zamestnanec v pracovnom pomerealebo na dohodu v prípade, že je súčasne štatutárnym orgánom zamestnávateľa alebo členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa.
- Povinné poistenie v nezamestnanosti sa nevzťahuje na osoby, ktorým bol priznaný starobný dôchodok,predčasný starobný dôchodok, invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, a osoby, ktorým bol priznaný invalidný dôchodok a dovŕšili dôchodkový vek.
- Poistné na invalidné poistenie sa neplatí za osoby ktorým bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok a osoby, ktoré poberajú výsluhový dôchodok a dovŕšili dôchodkový vek.
*
Dôchodková hodnota pre dôchodky priznané v roku 2020
Bude známa v decembri 2019.
*
Nárok na predčasný starobný dôchodok
Od 1.7.2019 do 30.6.2020 má poistenec nárok na predčasný starobný dôchodok vtedy, ak suma novopriznaného predčasného starobného dôchodku dosiahne najmenej 252,30 eura (1,2-násobok životného minima 210,20 eura).
*
MINIMÁLNA MZDA ROK 2020
*
Ministerstvo práce pre rok 2020 navrhuje minimálnu mzdu:
-
580 eur za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou,
-
3,333 eura za každú hodinu odpracovanú zamestnancom (pri ustanovenom týždennom pracovnom čase 40 hodín týždenne) a pre „dohodárov“.
*
V prípade zamestnanca odmeňovaného hodinovou mzdou pri ustanovenom týždennom pracovnom čase nižšom ako 40 hodín týždenne, bude minimálna mzda:
-
3,4405 eura za každú hodinu odpracovanú zamestnancom pri 38,75 h/t,
-
3,5552 eura za každú hodinu odpracovanú zamestnancom pri 37,50 h/t.
*
Sadzby minimálnych mzdových nárokov (§ 120 Zákonníka práce)
*
Výpočet pri hodinovej mzde: 3,333 x koeficient pre daný stupeň náročnosti x 40/38,75 alebo x 40/37,5 ... výsledok sa zaokrúhľuje na 4 des. miesta matematicky.
Pozor na pracovno-právny priemer vypočítaný za IV. štvrťrok 2019, použitý počas prvého štvrťroka 2020! Musí byť najmenej vo výške minimálnej mzdy a minimálnych mzdových nárokov platných pre rok 2020.
*
Mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu v roku 2020
Za každú hodinu práce v sobotu patrí zamestnancovi popri dosiahnutej mzde mzdové zvýhodnenie najmenej vo výške 50 % minimálnej mzdy za hodinu, čo znamená 50% z 3,333 eura = 1,6665 eura (zaokrúhlene 1,67 eura).
U zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa práca pravidelne vykonávala v sobotu, možno v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve, ak ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31.12. predchádzajúceho roka zamestnával menej ako 20 zamestnancov, dohodnúť nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia, najmenej však vo výške 45% minimálnej mzdy za hodinu, čo znamená 45% z 3,333 eura = 1,49985 eura (zaokrúhlene 1,50 eura).
*
Poznámka: počet zamestnancov sa posudzuje podľa Zákonníka práce ako počet zamestnancov v pracovnom pomere (bez ohľadu na výšku úväzku) alebo na niektorú z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohody o vykonaní práce, dohody o pracovnej činnosti, dohody o brigádnickej práci študentov).
*
Mzdové zvýhodnenie za prácu v nedeľu v roku 2020
Za každú hodinu práce v nedeľu patrí zamestnancovi popri dosiahnutej mzde mzdové zvýhodnenie najmenej vo výške 100 % minimálnej mzdy za hodinu, čo znamená 100% z 3,333 eura = 3,333 eura (zaokrúhlene 3,34 eura).
U zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa práca pravidelne vykonávala v nedeľu, možno v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve, ak ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31.12. predchádzajúceho roka zamestnával menej ako 20 zamestnancov, dohodnúť nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia, najmenej však vo výške 90% minimálnej mzdy za hodinu, čo znamená 90% z 3,333 eura = 2,9997 eura (zaokrúhlene 3,00 eurá).
*
Mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu v roku 2020
Nočná práca je práca vykonávaná v čase medzi 22. hodinou a 6. hodinou (viď § 98 ZP).
Za každú hodinu nočnej práce patrí zamestnancovi popri dosiahnutej mzde mzdové zvýhodnenie najmenej vo výške 40 % minimálnej mzdy za hodinu, čo znamená 40% z 3,333 eura = 1,3332 eura (zaokrúhlene 1,34 eura).
Ak ide o zamestnanca vykonávajúceho rizikovú prácu, za každú hodinu nočnej práce mu patrí popri dosiahnutej mzde mzdové zvýhodnenie najmenej vo výške 50 % minimálnej mzdy za hodinu, čo znamená 50% z 3,333 eura = 1,6665 eura (zaokrúhlene 1,67 eura).
U zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa prevažná časť práce vykonávala ako nočná práca, možno v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve, ak ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31.12. predchádzajúceho roka zamestnával menej ako 20 zamestnancov, dohodnúť, ak nejde o zamestnanca vykonávajúceho rizikovú prácu, nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia, najmenej však vo výške 35% minimálnej mzdy za hodinu, čo znamená 35% z 3,333 eura = 1,16655 eura (zaokrúhlene 1,17 eura).
*
Trinásty plat v roku 2020
- je oslobodený od dane z príjmov do výšky 500 eur
- je oslobodený od zdravotných odvodov do výšky 500 eur
- nie je oslobodený od sociálnych odvodov (má byť oslobodený až v roku 2021)
Podmienkou oslobodenia od dane z príjmov a od zdravotných odvodov je:
- trinásty plat musí byť vyplatený vo výplate za mesiac máj (vyplatený počas mesiaca jún),
- trinásty plat musí byť vyplatený najmenej vo výške 500 eur a súčasne
- pracovnoprávny vzťah zamestnanca u zamestnávateľa trvá k 30.4. nepretržite aspoň 24 mesiacov.
*
Štrnásty plat v roku 2020
- je oslobodený od dane z príjmov do výšky 500 eur
- je oslobodený od zdravotných odvodov do výšky 500 eur
- je oslobodený od sociálnych odvodov do výšky 500 eur
Podmienkou oslobodenia od dane z príjmov a od odvodov je:
- štrnásty plat musí byť vyplatený vo výplate za mesiac november (vyplatený počas mesiaca december),
- štrnásty plat musí byť vyplatený najmenej vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca podľa § 134 Zákonníka práce,
- pracovnoprávny vzťah zamestnanca u zamestnávateľa trvá k 31.10. nepretržite aspoň 48 mesiacov a súčasne
- zamestnancovi bol vyplatený vo výplate za mesiac máj daného roka (vyplatený v júni) trinásty plat najmenej vo výške 500 eur.
*
CESTOVNÉ NÁHRADY
Od 1. júna 2019 sú platné sumy základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách nasledovne:
- 0,053 eura jednostopové vozidlá a trojkolky,
- 0,193 eura osobné cestné motorové vozidlá.
*
Sumy stravného platné od 1.7.2019
- 5,10 eura pre časové pásmo 5 až 12 hodín,
- 7,60 eura pre časové pásmo nad 12 hodín až 18 hodín,
- 11,60 eura pre časové pásmo nad 18 hodín.
*
STRAVOVANIE ZAMESTNANCOV
Príspevok zamestnávateľa na stravovanie je 55% z ceny jedla.
Od 1.7.2019 je to najviac suma 2,81 eura (55% z 5,10 eura).
*
Od 1.7.2019 hodnota gastrolístka musí byť najmenej 75% z 5,10 eura, teda najmenej 3,83 eura.
Z ceny gastrolístka musí byť príspevok zamestnávateľa najmenej 55%, teda napríklad pri cene gastrolístka 3,83 eura je to najmenej 2,11 eura.
*
PRÍSPEVOK NA REKREÁCIU
Je povinný pre zamestnávateľov nad 49 zamestnancov (povinný je pre zamestnávateľov zamestnávajúcich od 49,1 zamestnanca).
Príspevok je vo výške 55% preukázaných výdavkov, najviac suma 275 eur za rok 2020 pri plnom úväzku. Pri čiastočnom úväzku sa maximálna možná suma príspevku alikvótne kráti.
*
SOCIÁLNE DÁVKY A SÚVISIACE VELIČINY
*
Životné minimum od 1.7.2019 do 30.6.2020
- plnoletá fyzická osoba: 210,20 eura
- ďalšia spoločne posudzovaná plnoletá fyzická osoba: 146,64 eura
- dieťa: 95,96 eura
*
Rodičovský príspevok od 1.1.2020
- 270 eur ak rodič na dané dieťa nepoberal materské (337,50 eura dvojičky, 405 eur trojičky)
- 370 eur ak rodič na dané dieťa poberal materské (462,50 eura dvojičky, 555 trojičky)
*
Prídavok na dieťa od 1.1.2020
24,95 eura
11,70 eura príplatok k prídavku na dieťa
*
Evidencia na úrade práce
Suma, ktorú môže zarobiť evidovaný uchádzač o zamestnanie od 1.7.2019 do 30.6.2020: max. 210,20 eura mesačne.
Doba práce na dohodu počas roka 2020 bez vyradenia z evidencie: max. 40 kal. dní.
*
EXEKUČNÉ ZRÁŽKY
Nepostihnuteľné sumy pre účely výpočtu exekučných zrážok a zrážok podľa Občianskeho súdneho poriadku platné od 1.7.2019 do 30.6.2020
Základné nepostihnuteľné sumy:
- na povinného: 210,20 eura (100% životného minima plnoletej FO)
- na vyživovanú osobu: 52,55 eura (25% životného minima plnoletej FO)
Základné nepostihnuteľné sumy, ak povinným je poberateľ dôchodku:
- na povinného: 210,20 eura (100% životného minima plnoletej FO)
- na vyživovanú osobu: 105,10 eura (50% životného minima plnoletej FO)
Pri pokutách za priestupky (týka sa aj poberateľov dôchodkov):
- na povinného: 105,10 eura (50% životného minima plnoletej FO)
- na vyživovanú osobu: 52,55 eura (25% životného minima plnoletej FO)
Pri zrážke výživného na maloleté dieťa (týka sa aj poberateľov dôchodkov):
- na povinného: 88,28 eura (70% zo 60% základnej sumy na povinného)
- na vyživovanú osobu: 36,78 eura (70 % základnej sumy na vyživovanú osobu)
Suma nad ktorú sa zráža bez obmedzenia: 315,30 eura (150% životného minima plnoletej FO)
Poznámka: všetky nepostihnuteľné sumy sa zaokrúhľujú na eurocenty smerom nadol.
O výške minimálnej mzdy pre rok 2020 rozhodne vláda na svojom zasadaní v prvej polovici októbra 2019.
Ministerstvo práce pre rok 2020 navrhuje minimálnu mzdu:
-
580 eur za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou,
-
3,333 eura za každú hodinu odpracovanú zamestnancom (pri ustanovenom týždennompracovnom čase 40 hodín týždenne) a pre „dohodárov“.
*
V prípade zamestnanca odmeňovaného hodinovou mzdou pri ustanovenom týždennom pracovnom čase nižšom ako 40 hodín týždenne, bude minimálna mzda:
-
3,4405 eura za každú hodinu odpracovanú zamestnancom pri 38,75 h/t,
-
3,5552 eura za každú hodinu odpracovanú zamestnancom pri 37,50 h/t.
*
Sadzby minimálnych mzdových nárokov (§ 120 Zákonníka práce)
*
Výpočet pri hodinovej mzde: 3,333 x koeficient pre daný stupeň náročnosti x 40/38,75 alebo x 40/37,5 ... výsledok sa zaokrúhľuje na 4 des. miesta matematicky.
Pozor na pracovno-právny priemer vypočítaný za IV. štvrťrok 2019, použitý počas prvého štvrťroka 2020! Musí byť najmenej vo výške minimálnej mzdy a minimálnych mzdových nárokov platných pre rok 2020.
*
Mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu v roku 2020
Za každú hodinu práce v sobotu patrí zamestnancovi popri dosiahnutej mzde mzdové zvýhodnenie najmenej vo výške 50 % minimálnej mzdy za hodinu, čo znamená 50% z 3,333 eura = 1,6665 eura (zaokrúhlene 1,67 eura).
U zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa práca pravidelne vykonávala v sobotu, možno v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve, ak ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31.12. predchádzajúceho roka zamestnával menej ako 20 zamestnancov, dohodnúť nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia, najmenej však vo výške 45% minimálnej mzdy za hodinu, čo znamená 45% z 3,333 eura = 1,49985 eura (zaokrúhlene 1,50 eura).
*
Poznámka: počet zamestnancov sa posudzuje podľa Zákonníka práce ako počet zamestnancov v pracovnom pomere (bez ohľadu na výšku úväzku) alebo na niektorú z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohody o vykonaní práce, dohody o pracovnej činnosti, dohody o brigádnickej práci študentov).
*
Mzdové zvýhodnenie za prácu v nedeľu v roku 2020
Za každú hodinu práce v nedeľu patrí zamestnancovi popri dosiahnutej mzde mzdové zvýhodnenie najmenej vo výške 100 % minimálnej mzdy za hodinu, čo znamená 100% z 3,333 eura = 3,333 eura (zaokrúhlene 3,34 eura).
U zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa práca pravidelne vykonávala v nedeľu, možno v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve, ak ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31.12. predchádzajúceho roka zamestnával menej ako 20 zamestnancov, dohodnúť nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia, najmenej však vo výške 90% minimálnej mzdy za hodinu, čo znamená 90% z 3,333 eura = 2,9997 eura (zaokrúhlene 3,00 eurá).
*
Mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu v roku 2020
Nočná práca je práca vykonávaná v čase medzi 22. hodinou a 6. hodinou (viď § 98 ZP).
Za každú hodinu nočnej práce patrí zamestnancovi popri dosiahnutej mzde mzdové zvýhodnenie najmenej vo výške 40 % minimálnej mzdy za hodinu, čo znamená 40% z 3,333 eura = 1,3332 eura (zaokrúhlene 1,34 eura).
Ak ide o zamestnanca vykonávajúceho rizikovú prácu, za každú hodinu nočnej práce mu patrí popri dosiahnutej mzde mzdové zvýhodnenie najmenej vo výške 50 % minimálnej mzdy za hodinu, čo znamená 50% z 3,333 eura = 1,6665 eura (zaokrúhlene 1,67 eura).
U zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa prevažná časť práce vykonávala ako nočná práca, možno v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve, ak ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31.12. predchádzajúceho roka zamestnával menej ako 20 zamestnancov, dohodnúť, ak nejde o zamestnanca vykonávajúceho rizikovú prácu, nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia, najmenej však vo výške 35% minimálnej mzdy za hodinu, čo znamená 35% z 3,333 eura = 1,16655 eura (zaokrúhlene 1,17 eura).
Sadzba dane v roku 2020
- 19% zo základu dane do výšky 176,8-násobku sumy platného životného minima vrátane, čiže do 37163,36 eura,
- 25% zo základu dane presahujúceho 176,8-násobok platného životného minima, čiže presahujúceho 37163,36 eura.
Pri výpočte preddavkov na daň zo závislej činnosti je hranica základu dane pre sadzbu 19% suma 3096,95 eura.
Poznámka: Suma životného minima, platná k 1. januáru 2020 je 210,20 eura.
*
Zrážková daň
-
7% z dividend ak je daňovník rezident SR alebo zmluvného štátu
-
19% z príjmov podľa § 43 ods. 2 a 3 (okrem dividend) ak je daňovník rezident SR alebo rezident zmluvného štátu
-
35% z príjmov podľa § 43 ods. 2 a 3 (vrátane dividend) ak je daňovník rezident nezmluvného štátu
*
Osobitná sadzba dane
5% zo zdaniteľného (hrubého) príjmu zo závislej činnosti plynúceho niektorým ústavným činiteľom.
*
Daňový bonus na dieťa v roku 2020
Suma 45,44 eura mesačne na jedno dieťa vo veku do 6 rokov (poslednýkrát za kalendárny mesiac, v ktorom dieťa dovŕši 6 rokov).
Suma 22,72 eura mesačne na jedno dieťa vo veku od 6 rokov.
Hranica príjmu pre priznanie nároku je 6-násobok minimálnej mzdy = 6 x 580 eur = 3480 eur.
Hranica príjmu pre priznanie nároku zamestnancovi mesačne je polovica minimálnej mzdy = 580 eur/2= 290 eur.
*
Daňový bonus na zaplatené úroky v roku 2020
Uplatňuje sa rovnako ako za roky 2018 a 2019. Suma daňového bonusu je daná ako 50% zo zaplatených úrokov pri úveroch na bývanie v príslušnom roku, najviac však 400 eur ročne, pričom výška úrokov musí byť vypočítaná z poskytnutého úveru najviac však zo sumy 50 000 eur na jednu nehnuteľnosť.
*
Nezdaniteľná časť na daňovníka v roku 2020
Nezdaniteľná časť na daňovníka (na mesiac) pri výpočte preddavkov na daň je 367,85 eura.
V ročnom zúčtovaní/daňovom priznaní za rok 2020:
1. Ak daňovník dosiahne základ dane do 19506,56 eura (92,8-násobok životného minima), tak nezdaniteľná časť na daňovníka za rok 2020 je 4414,20 eura.
2. Ak daňovník dosiahne základ dane vyšší ako 19506,56 eura, tak nezdaniteľná časť na daňovníka sa vypočíta nasledovne:
9290,84 – (základ dane : 4)
kde suma 9290,84 = 44,2-násobok životného minima
Výsledok sa zaokrúhľuje na eurocenty matematicky.
3. Ak daňovník dosiahne základ dane 37163,36 eura a viac, tak nezdaniteľná časť na daňovníka je nula.
*
Nezdaniteľná časť na manželku (manžela) v roku 2020
1. Ak daňovník dosiahne základ dane do 37163,36 eura (176,8-násobok životného minima), tak nezdaniteľná časť na manželku je daná podľa vzorca:
4035,84 - vlastný príjem manželky.
2. Ak daňovník dosiahne základ dane vyšší ako 37163,36 eura, tak nezdaniteľná časť na manželku je daná výpočtom:
13326,68 – (základ dane : 4) - vlastný príjem manželky,
kde suma 13326,68 = 63,4-násobok životného minima
Výsledok sa zaokrúhľuje na eurocenty matematicky.
3. Ak daňovník dosiahne základ dane 53306,72 eura a viac, tak nezdaniteľná časť na manželku je nula, bez ohľadu na výšku jej vlastných príjmov.
*
Nezdaniteľná čiastka - príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie (3. pilier)
Bez zmien sa uplatňuje rovnako od roku 2014. Základ dane sa môže znížiť o sumu preukázateľne zaplatených príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, a to najviac do výšky 180 eur.
Pozor, uplatnenie je možné len ak príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie zaplatil daňovník na základe účastníckej zmluvy uzatvorenej po 31. decembri 2013 alebo na základe zmeny účastníckej zmluvy, ktorej súčasťou je zrušenie dávkového plánu a súčasne daňovník nemá uzatvorenú inú účastnícku zmluvu uzatvorenú do 31. decembra 2013 ktorej súčasťou je dávkový plán.
*
Nezdaniteľná čiastka – kúpele
Uplatňuje sa rovnako ako za roky 2018 a 2019. Základ dane sa môže znížiť o sumu preukázateľne zaplatených úhrad služieb v prírodných liečebných kúpeľoch a kúpeľných liečebniach a to najviac do výšky 50 eur.
Daňovník si môže uplatniť ďalších 50 eur z preukázateľne zaplatených úhrad aj za manželku a 50 eur na každé vyživované dieťa zákona, ak sa títo spolu s ním zúčastnili kúpeľnej starostlivosti. Uvedenú nezdaniteľnú časť základu dane si môže uplatniť len jeden z týchto daňovníkov.
*
Na zamestnaneckú prémiu za rok 2020 by nemal mať nárok žiaden zamestnanec.
*
Paušálne výdavky
V roku 2020 sú naďalej 60% z príjmov SZČO, naďalej max. 20000 eur na rok (bez ohľadu na počet mesiacov podnikania).
*
Daň sa nevyrubí a neplatí... (§ 46a)
-
ak za rok 2020 nepresiahne 17 eur alebo
-
ak celkové zdaniteľné príjmy daňovníka za rok 2020 nepresiahnu 2207,10 eura.
Dôchodkový vek s platnosťou od 1.1.2020
| Rok narodenia |
Muž |
Žena |
Žena 1 dieťa
|
Žena 2 deti |
Žena 3 alebo 4 deti |
Žena 5 a viac detí |
| 1943 a skôr |
60 rokov |
57 rokov |
56 rokov |
55 rokov |
54 rokov |
53 rokov |
| 1944 |
60 rokov 9 mes. |
57 rokov |
56 rokov |
55 rokov |
54 rokov |
53 rokov |
| 1945 |
61 rokov 6 mes. |
57 rokov |
56 rokov |
55 rokov |
54 rokov |
53 rokov |
| 1946 |
62 rokov |
57 rokov |
56 rokov |
55 rokov |
54 rokov |
53 rokov |
| 1947 |
62 rokov |
57 rokov 9 mes. |
56 rokov |
55 rokov |
54 rokov |
53 rokov |
| 1948 |
62 rokov |
58 rokov 6 mes. |
56 rokov 9 mes. |
55 rokov |
54 rokov |
53 rokov |
| 1949 |
62 rokov |
59 rokov 3 mes. |
57 rokov 6 mes. |
55 rokov 9 mes. |
54 rokov |
53 rokov |
| 1950 |
62 rokov |
60 rokov |
58 rokov 3 mes. |
56 rokov 6 mes. |
54 rokov 9 mes. |
53 rokov |
| 1951 |
62 rokov |
60 rokov 9 mes. |
59 rokov |
57 rokov 3 mes. |
55 rokov 6 mes. |
53 rokov 9 mes. |
| 1952 |
62 rokov |
61 rokov 6 mes. |
59 rokov 9 mes. |
58 rokov |
56 rokov 3 mes. |
54 rokov 6 mes. |
| 1953 |
62 rokov |
62 rokov |
60 rokov 6 mes. |
58 rokov 9 mes. |
57 rokov |
55 rokov 3 mes. |
| 1954 |
62 rokov |
62 rokov |
61 rokov 3 mes. |
59 rokov 6 mes. |
57 rokov 9 mes. |
56 rokov |
| 1955 |
62 rokov 76 dní |
62 rokov 76 dní |
62 rokov 76 dní |
60 rokov 3 mes. |
58 rokov 6 mes. |
56 rokov 9 mes. |
| 1956 |
62 rokov 139 dní |
62 rokov 139 dní |
62 rokov 139 dní |
61 rokov |
59 rokov 3 mes. |
57 rokov 6 mes. |
| 1957 |
62 rokov 6 mes. |
62 rokov 6 mes. |
62 rokov 6 mes. |
61 rokov 9 mes. |
60 rokov |
58 rokov 3 mes. |
| 1958 |
62 rokov 8 mes. |
62 rokov 8 mes. |
62 rokov 7 mes. |
62 rokov 1 mes. |
60 rokov 9 mes. |
59 rokov |
| 1959 |
62 rokov 10 mes. |
62 rokov 10 mes. |
62 rokov 8 mes. |
62 rokov 5 mes. |
61 rokov 6 mes. |
59 rokov 9 mes. |
| 1960 |
63 rokov |
63 rokov |
62 rokov 10 mes. |
62 rokov 9 mes. |
61 rokov 10 mes. |
60 rokov 6 mes. |
| 1961 |
63 rokov 2 mes. |
63 rokov 2 mes. |
63 rokov |
63 rokov |
62 rokov 2 mes. |
61 rokov 3 mes. |
| 1962 |
63 rokov 4 mes. |
63 rokov 4 mes. |
63 rokov 2 mes. |
63 rokov |
62 rokov 6 mes. |
61 rokov 7 mes. |
| 1963 |
63 rokov 6 mes. |
63 rokov 6 mes. |
63 rokov 4 mes. |
63 rokov |
62 rokov 6 mes. |
61 rokov 11 mes. |
| 1964 |
63 rokov 8 mes. |
63 rokov 8 mes. |
63 rokov 6 mes. |
63 rokov |
62 rokov 6 mes. |
62 rokov 3 mes. |
| 1965 |
63 rokov 10 mes. |
63 rokov 10 mes.
|
63 rokov 6 mes. |
63 rokov |
62 rokov 6 mes. |
62 rokov 6 mes. |
| 1966 a neskôr |
64 rokov |
64 rokov |
63 rokov 6 mes. |
63 rokov |
62 rokov 6 mes. |
62 rokov 6 mes. |
Maximálny vymeriavací základ
Maximálny vymeriavací základ na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie, poistenie v nezamestnanosti, garančné poistenie a do rezervného fondu je 7091 eur (7 x 1013 eur).
Netýka sa úrazového poistenia a netýka sa zdravotného poistenia, ktoré maximálny vymeriavací základ stanovený nemajú.
Maximálny vymeriavací základ pre dividendy za roky 2011 až 2016 vrátane, vyplatené v roku 2020, je 60780 eur (60-násobok priemernej mzdy z roka 2018, 60 x 1013 eur).
*
Hranica príjmu pri zamestnávaní dlhodobo nezamestnaných
Hranica príjmu, do ktorého sa uplatní výnimka pri odvodoch, je pre pracovný pomer alebo štátno zamestnanecký pomer, ktorý vznikol v roku 2019 a pokračuje v roku 2020 je suma 67% z 954 eur, čo je suma 639,18 eura.
Hranica príjmu, do ktorého sa uplatní výnimka pri odvodoch, je pre pracovný pomer alebo štátno zamestnanecký pomer, ktorý vznikol v roku 2020 a pokračuje v roku 2021 je suma 67% z 1013 eur, čo je suma 678,71 eura.
*
Sadzby poistného SZČO
Od 1.7.2019 (od 1.10.2019 v prípade podania DP za rok 2018 po 31.3.2019) je povinne nemocensky a dôchodkovo poistená na sociálne poistenie SZČO, ktorej príjem (brutto, podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP) za rok 2018 bol vyšší ako 5724 eur (12 x 477).
Od 1.7.2020 (respektíve od 1.10.2020 v prípade podania DP za rok 2019 po 31.3.2020) je povinne nemocensky a dôchodkovo poistená na sociálne poistenie SZČO, ktorej príjem (brutto, podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP) za rok 2019 bol vyšší ako 6078 eur (12 x 506,50).
*
Minimálny vymeriavací základ počas roka 2020 bude 506,50 eur, minimálne poistné do Sociálnej poisťovne 167,89 eur (spolu so zdravotným poistením je minimálne poistné mesačne 238,80 eur, viď ďalej).
Rozpis poistného na sociálne poistenie SZČO vypočítané z minimálneho základu 506,50 eur:
- Nemocenské poistenie 4,4%, min. 22,28 eur
- Starobné poistenie 18%, min. 91,17 eur
- Invalidné poistenie 6%, min. 30,39 eur
- Rezervný fond 4,75%, min. 24,05 eur
*
Sadzby poistného dobrovoľne poistená osoba na sociálne poistenie
Minimálny vymeriavací základ 506,50 eur
- Nemocenské poistenie 4,4%, min. 22,28 eur
- Starobné poistenie 18%, min. 91,17 eur
- Invalidné poistenie 6%, min. 30,39 eur
- Poistenie v nezamestnanosti 2%, min. 10,13 eur
- Rezervný fond 4,75%, min. 24,05 eura
*
Sadzby poistného na zdravotné poistenie SZČO a samoplatiteľa
Sadzba 14%, minimálny vymeriavací základ 506,50 eur, minimálny preddavok mesačne 70,91 eur.
Osoba so zdravotným postihnutím sadzba 7%, minimálny preddavok mesačne 35,45 eur.
*
Nemocenské dávky a náhrada príjmu pri PN zamestnanca
Najvyšší možný denný vymeriavací základ pre výpočet nemocenskej dávky je 66,6083 eur.
Výpočet: 2 x 1013 eur = 2026 ... x 12 mesiacov = 24312 ... deleno 365 dní = 66,6083 ... zaokrúhli sa na 4 desatinné miesta nahor.
Najvyšší možný denný vymeriavací základ pre výpočet náhrady príjmu pri PN je 66,6082 eur. Výpočet rovnako, zaokrúhli sa však na 4 desatinné miesta nadol.
*
Maximálne materské priznané v roku 2020
Pre toho kto sa chystá na materskú v roku 2020 platí, že maximálne materské získa z vymeriavacieho základu, resp. hrubého príjmu vo výške dvojnásobku priemernej mzdy, čo je 2026 eur.
Pre materské, ktoré sa začína poskytovať v roku 2020 platí, že DVZ môže byť najviac suma 66,6083 eur.
Výpočet: 2 x 1013 eur (priemerná mzda 2018) x 12 mesiacov deleno 365 dní = 2026 x 12 deleno 365 = 66,6083 eur
Najvyššie možné materské, priznané v roku 2020 tak môže dosiahnuť sumu:
-
1548,70 eur v mesiaci, ktorý má 31 dní (75% z 66,6083 x 31 dní),
-
1498,70 eur v mesiaci, ktorý má 30 dní (75% z 66,6083 x 30 dní).
Výsledná dávka sa zaokrúhľuje na celých 10 centov nahor.
*
Dávka v nezamestnanosti
Najvyšší možný denný vymeriavací základ pre výpočet dávky v nezamestnanosti od 1.7.2019 do 30.6.2020 najviac zo sumy 2 x 12 x 1013/365 = 66,6083 eur.
*
Odvodová odpočítateľná položka na zdravotné poistenie
Je naďalej max. 380 eur mesačne, pri príjme nad 380 eur mesačne sa znižuje o dvojnásobok rozdielu príjmu a sumy 380 eur. Pri príjme od 570 eur je OOP nulová.
OOP sa od januára 2018 uplatňuje len u zamestnancov. U zamestnávateľa sa OOP neuplatňuje.
*
Profesionálni športovci
Profesionálni športovci so zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu podľa Zákona o športe nemajú postavenie zamestnanca podľa zákonov o sociálnom poistení a zdravotnom poistení až do 31.12.2021.
*
Všeobecne platné výnimky sociálne poistenie
- Garančné poistenie sa nevzťahuje na zamestnávateľa, ktorý je zastupiteľský úrad cudzieho štátu a na zamestnávateľa, na ktorého nemôže byť vyhlásený konkurz podľa § 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácií - štát, štátna rozpočtová organizácia, štátna príspevková organizácia, štátny fond, obec, vyšší územný celok alebo iná osoba, za ktorej všetky záväzky zodpovedá a ručí štát.
- Za zamestnanca na účely garančného poistenia sa nepovažuje zamestnanec v pracovnom pomerealebo na dohodu v prípade, že je súčasne štatutárnym orgánom zamestnávateľa alebo členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa.
- Povinné poistenie v nezamestnanosti sa nevzťahuje na osoby, ktorým bol priznaný starobný dôchodok,predčasný starobný dôchodok, invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, a osoby, ktorým bol priznaný invalidný dôchodok a dovŕšili dôchodkový vek.
- Poistné na invalidné poistenie sa neplatí za osoby ktorým bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok a osoby, ktoré poberajú výsluhový dôchodok a dovŕšili dôchodkový vek.
*
Dôchodková hodnota pre dôchodky priznané v roku 2020
Bude známa v decembri 2019
*
Nárok na predčasný starobný dôchodok
Od 1.7.2019 do 30.6.2020 má poistenec nárok na predčasný starobný dôchodok vtedy, ak suma novopriznaného predčasného starobného dôchodku dosiahne najmenej 252,30 eura (1,2-násobok životného minima 210,20 eura).
V súvislosti s novým školským rokom sa oteckovia na materskej pýtajú, či bude problém ak ich dieťa nastúpi do škôlky.
Hneď v úvode si povedzme: Áno, bude to problém a Sociálna poisťovňa oteckovi prestane vyplácať materské.
A teraz po poriadku.
Medzi podmienkami, ktoré určuje zákon o sociálnom poistení na priznanie materského "inému poistencovi" - napríklad otcovi dieťaťa, nie je podmienka, podľa ktorej by dieťa nesmelo chodiť do škôlky.
Teda podľa zákona, skutočnosť že dieťa chodí do škôlky (resp. že bude chodiť do škôlky) nie je dôvodom na nepriznanie (resp. odobratie) materského otcovi dieťaťa.
Ako je známe, od septembra 2018 Sociálna poisťovňa pri priznávaní materskej (resp. pri odobratí už priznanej materskej) oteckom, posudzuje podľa svojho výkladu zákona a podľa svojej utajenej metodiky, či otec skutočne prevzal od matky starostlivosť o dieťa. Tento svoj výklad a metodiku Sociálna poisťovňa priebežne mení a sprísňuje. Samotný zákon pritom nedefinuje pojem "starostlivosť o dieťa", výklad tohto pojmu Sociálnou poisťovňou tak nemá podľa autora článku právnu relevantnosť.
Pokiaľ donedávna v Sociálnej poisťovni skúmali, či dieťa navštevuje škôlku len v súvislosti s prípadmi, kedy otec mal v čase poberania materského iný pracovnoprávny vzťah a hlavným dôvodom nepriznania materského bola existencia iného pracovného pomeru (prípadne dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru a služobného pomeru v prípade príslušníkov silových zložiek), súčasná prax je taká, že Sociálna poisťovňa žiada od rodičov čestné vyhlásenie, či dieťa navštevuje škôlku.
Respektíve požaduje, aby rodič oznámil Sociálnej poisťovni skutočnosť, že dieťa počas otcovej materskej začalo navštevovať škôlku.
Výsledkom potom je odobratie (nepriznanie) materského otcovi dieťaťa.
Sociálna poisťovňa to odôvodňuje tým, že pokiaľ dieťa navštevuje škôlku, otec neprebral o dieťa starostlivosť - nestará sa o dieťa.
Môžeme si o tom myslieť čo chceme, ako rodičia dieťaťa, ktoré by malo nastúpiť na jeseň do škôlky, na to pamätajte...
Najskôr si pripomeňme základné zásady uvedené v § 104 až 108 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.
*
Nárok na dávku v nezamestnanosti:
- Poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti (ďalej len "dávka") ak v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky (podmienka 730 dní poistenia v nezamestnanosti)
- Do obdobia poistenia v nezamestnanosti na nárok na dávku sa započítava aj obdobie prerušenia povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnankyne (zamestnanca) z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky podľa Zákonníka práce
- Nárok na dávku vzniká odo dňa zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie, nárok trvá 6 mesiacov, nárok automaticky zaniká pri vyradení z evidencie
- Nárok na výplatu dávky nie je za dni, počas ktorých sa poistencovi vypláca rodičovský príspevok, materské, nemocenské, ošetrovné
*
Výpočet dávky:
- Výška dávky v nezamestnanosti je 50 % denného vymeriavacieho základu
- Denný vymeriavací základ na určenie sumy dávky je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na poistenie v nezamestnanosti dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia
- Rozhodujúce obdobie je obdobie dvoch rokov predchádzajúcich dňu zaradeniu do evidencie. Z rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu sa vylučujú obdobia, za ktoré poistenec nie je povinný platiť poistné na poistenie v nezamestnanosti (§ 140 zákona)
- Ak v rozhodujúcom období dvoch rokov predchádzajúcich dňu zaradeniu do evidencie nebol žiaden vymeriavací základ (nebol príjem), denný vymeriavací základ sa určí z minimálneho vymeriavacieho základu (v roku 2019 zo základu 477 eur)
- Ak v rozhodujúcom období je len obdobie poistenia v nezamestnanosti dané trvaním rodičovskej dovolenky zamestnankyne, denný vymeriavací základ sa zisťuje z rozhodujúceho obdobia dvoch rokov predchádzajúcich začiatku čerpania rodičovskej dovolenky a nesmie byť nižší ako denný vymeriavací základ určený z minimálneho vymeriavacieho základu
- Obdobne sa postupuje pri tzv. reťazových pôrodoch, teda v prípade po sebe idúcich období materská - rodičovská dovolenka - materská (ďalšie dieťa) - rodičovská dovolenka ...
- Ak mala zamestnankyňa vymeriavací základ v období materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky (napríklad práca na dohodu počas materskej alebo rodičovskej dovolenky) tak sa naň neprihliada, ak na základe neho určený denný vymeriavací základ je nižší ako denný vymeriavací základ určený podľa predošlého odseku
- Maximálny možný denný vymeriavací základ je v období od 1.7.2019 do 30.6.2020 suma 66,6083 eura
*
Ukážme si na príkladoch ako to funguje a na čo si treba dať pozor
*
Príklad č. 1: V období 2 rokov pred zaradením do evidencie žiaden príjem, zaradenie do evidencie po skončení rodičovskej dovolenky, trvajúcej viac ako 2 roky
Pani Alica je zamestnankyňa, v období pred nástupom na materskú mala vymeriavací základ (hrubý mesačný príjem) okolo 800 eur mesačne. Nastúpila na materskú, bezprostredne po materskej pokračovala rodičovskou dovolenkou na ktorej bola až do dovŕšenia 3 rokov veku dieťaťa. Ku dňu skončenia rodičovskej dovolenky po dohode so zamestnávateľom súčasne ukončila pracovný pomer a na druhý deň sa prihlásila do evidencie uchádzačov o zamestnanie.
Pani Alica má nárok na dávku, pretože v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bola poistená v nezamestnanosti najmenej dva roky - do toho sa započítava doba materskej a započítava sa aj doba rodičovskej dovolenky.
Pani Alica v celom rozhodujúcom období posledných dvoch rokov pred zaradením do evidencie bola na rodičovskej dovolenke a v tomto období nemala žiaden príjem - žiaden vymeriavací základ. Preto sa dávka vypočíta z vymeriavacích základov z rozhodujúceho obdobia daného ako dva roky pred začatím čerpania rodičovskej dovolenky.
V období dvoch rokov pred začatím čerpania rodičovskej dovolenky bola necelých 8 mesiacov na materskej - v tom čase vymeriavací základ nemala - a predtým ďalších 16 mesiacov pred materskou mala hrubý mesačný príjem okolo 800 eur mesačne - z tohto príjmu sa určí dávka.
Dávka bude (zjednodušene) vo výške 50% z 800 eur = 400 eur mesačne.
*
Príklad č. 2: V období 2 rokov pred zaradením do evidencie žiaden príjem, zaradenie do evidencie po skončení rodičovskej dovolenky, trvajúcej menej ako 2 roky
Pani Beata je zamestnankyňa, v období pred nástupom na materskú mala vymeriavací základ (hrubý mesačný príjem) okolo 1000 eur mesačne. Nastúpila na materskú, bezprostredne po materskej pokračovala rodičovskou dovolenkou. Na rodičovskej dovolenke bola približne jedenapol roka a potom po dohode so zamestnávateľom ukončila pracovný pomer a na druhý deň sa prihlásila do evidencie uchádzačov o zamestnanie (poznámka: dieťa malo v tom čase vek približne 2 roky).
Pani Beata má nárok na dávku, pretože v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bola poistená v nezamestnanosti najmenej dva roky - do toho sa započítava doba materskej a započítava sa aj doba rodičovskej dovolenky.
Pani Beata v rozhodujúcom období posledných dvoch rokov pred zaradením do evidencie bola jedenapol roka na rodičovskej dovolenke a polroka na materskej. Na rozdiel od pani Alice neplatí konštatovanie, že celé dva roky "zabrala" rodičovská dovolenka - ak sa pozrieme dva roky dozadu zistíme, že v tomto čase bola najskôr na materskej a až potom na rodičovskej dovolenke.
Obdobie dvoch rokov pred zaradením do evidencie sa tak skladá najskôr z polroka na materskej a potom z jedenapol roka na rodičovskej dovolenke.
Na rozdiel od pani Alice sa preto dávka nevypočíta z vymeriavacích základov z rozhodujúceho obdobia daného ako dva roky pred začatím čerpania rodičovskej dovolenky.
Keďže pani Beáta v rozhodujúcom období posledných dvoch rokov pred zaradením do evidencie nemala žiaden vymeriavací základ (počas materskej a rodičovskej dovolenky nemala žiadnu hrubú mzdu), dávka sa určí z minimálneho základu - zo sumy 477 eur...
Dávka bude (zjednodušene) vo výške 50% zo 477 eur = 238 eur mesačne.
Poučenie: Rozdiel medzi pani Alicou a pani Beátou je v tom, že pani Alica celé posledné dva roky pred zaradením do evidencie strávila na rodičovskej dovolenke - ale pani Beáta pred zaradením do evidencie bola na rodičovskej dovolenke len rokapol - a ďalší polrok predtým bola na materskej. Teda v prípade pani Beáty posledné dva roky pred zaradením do evidencie vyzerali takto:
- prvý polrok materská
- ďalší rokapol rodičovská dovolenka
A to je problém. V prípade pani Beáty sa tak dávka nevypočíta z príjmu, ktorý mala ešte pred materskou ale z minimálneho základu - v roku 2019 teda zo sumy len 477 eur. Dávka pani Beáty je len okolo 238 eur mesačne.
Ak plánujete zaradenie do evidencie a v období dvoch rokov pred zaradením do evidencie ste nemali žiaden príjem (boli ste na materskej a rodičovskej dovolenke) je teda vhodné aby ste posledné dva roky pred zaradením do evidencie mali výlučne rodičovskú dovolenku. Len v takom prípade sa dávka vypočíta z príjmu pred materskou. Teda buď treba pracovný pomer skončiť až potom, čo prejdú dva roky na rodičovskej dovolenke alebo - po skončení pracovného pomeru treba vyčkať so zaradením do evidencie tak, aby po zaradení do evidencie posledné dva roky dozadu vyzerali tak, že z doby kedy ešte trvalo zamestnanie je tam výlučne doba trvania rodičovskej dovolenky.
*
Príklad č. 2b:
Pani Brigita bola na materskej (do 30.9.2017), následne niečo vyše jedenapolroka na rodičovskej dovolenke (od 1.10.2017) a k 30.6.2019 sa rozhodla po dohode so zamestnávateľom ukončiť pracovný pomer. Do evidencie nezamestnaných sa neprihlásila okamžite od 1.7.2019 ale takticky počkala (ako dobrovoľne nezamestnaná) a do evidencie sa prihlásila až od 1.10.2019.
Tým pádom je rozhodujúce obdobie pre výpočet dávky dané ako dva roky pred zaradením do evidencie a to: 1.10.2017 - 30.9.2019 ... a v tomto období sa do doby poistenia započítava výlučne doba rodičovskej dovolenky (materská skončila 30.9.2017).
To znamená, že dávka sa vypočíta z príjmu, ktorý mala pani Brigita pred rodičovskou dovolenkou a nie z minimálneho základu.
* * *
Príklad č. 3: V období 2 rokov pred zaradením do evidencie "vedľajší" príjem, zaradenie do evidencie po skončení rodičovskej dovolenky, trvajúcej viac ako 2 roky
Pani Dana je zamestnankyňa, v období pred nástupom na materskú mala vymeriavací základ (hrubý mesačný príjem) okolo 800 eur mesačne. Nastúpila na materskú, bezprostredne po materskej pokračovala rodičovskou dovolenkou na ktorej bola až do dovŕšenia 3 rokov veku dieťaťa. Ku dňu skončeniu rodičovskej dovolenky po dohode so zamestnávateľom súčasne ukončila pracovný pomer a na druhý deň sa prihlásila do evidencie uchádzačov o zamestnanie.
Pani Dana si počas rodičovskej dovolenky privyrábala prácou na dohodu o pracovnej činnosti (z nej bola prihlásená na poistenie v nezamestnanosti) s vymeriavacím základom (hrubým mesačným príjmom) okolo 100 eur mesačne.
Pani Dana má nárok na dávku, pretože v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bola poistená v nezamestnanosti najmenej dva roky - do toho sa započítava doba materskej a aj doba rodičovskej dovolenky. Samozrejme sa započítava aj doba poistenia počas práce na dohodu.
Pani Dana v rozhodujúcom období posledných dvoch rokov pred zaradením do evidencie získala dobu poistenia jednak tým, že v hlavnom zamestnaní bola na rodičovskej dovolenke ale aj tým, že pracovala na dohodu, kde bola poistená.
Preto sa denný vymeriavací základ najskôr vypočíta z dosiahnutého vymeriavacieho základu z poistenia na dohodu - a z neho vychádza dávka vo výške 50% zo 100 eur = 50 eur mesačne.
Pani Dana však v celom rozhodujúcom období posledných dvoch rokov pred zaradením do evidencie bola v hlavnom zamestnaní na rodičovskej dovolenke. Preto sa z hlavného zamestnania dávka vypočíta z vymeriavacích základov z rozhodujúceho obdobia daného ako dva roky pred začatím čerpania rodičovskej dovolenky.
Pred začatím čerpania rodičovskej dovolenky bola necelých 8 mesiacov na materskej - v tom čase vymeriavací základ nemala - a pred materskou mala hrubý mesačný príjem okolo 800 eur mesačne - z toho sa určí dávka.
Dávka bude (zjednodušene) vo výške 50% z 800 eur = 400 eur mesačne.
Suma dávky vypočítaná z hlavného zamestnania (príjem ešte pred materskou) je 400 eur, čo je viac ako suma dávky (50 eur) vypočítaná z práce na dohodu počas rodičovskej dovolenky.
Preto sa dávka určí z príjmu dosiahnutého v hlavnom zamestnaní pred materskou. Dávka bude 400 eur mesačne.
*
Príklad č. 4: V období 2 rokov pred zaradením do evidencie "vedľajší" príjem, zaradenie do evidencie po skončení rodičovskej dovolenky, trvajúcej menej ako 2 roky
Pani Eva je zamestnankyňa, v období pred nástupom na materskú mala vymeriavací základ (hrubý mesačný príjem) okolo 1000 eur mesačne. Nastúpila na materskú, bezprostredne po materskej pokračovala rodičovskou dovolenkou. Na rodičovskej dovolenke bola približne jedenapol roka a potom po dohode so zamestnávateľom ukončila pracovný pomer a na druhý deň sa prihlásila do evidencie uchádzačov o zamestnanie (poznámka: dieťa malo v tom čase vek približne 2 roky).
Pani Eva si počas rodičovskej dovolenky privyrábala prácou na dohodu o pracovnej činnosti (z nej bola prihlásená na poistenie v nezamestnanosti) s vymeriavacím základom (hrubým mesačným príjmom) okolo 100 eur mesačne.
Pani Eva má nárok na dávku, pretože v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bola poistená v nezamestnanosti najmenej dva roky - do toho sa započítava doba materskej a aj doba rodičovskej dovolenky. Samozrejme sa započítava aj doba poistenia počas práce na dohodu.
Pani Eva v rozhodujúcom období posledných dvoch rokov pred zaradením do evidencie získala dobu poistenia jednak tým, že v hlavnom zamestnaní bola najskôr na materskej a potom na rokapol trvajúcej rodičovskej dovolenke ale aj tým, že pracovala na dohodu, kde bola poistená.
Pozor, na rozdiel od pani Dany neplatí, že v hlavnom zamestnaní bola posledné dva roky pred zaradením do evidencie výlučne na rodičovskej dovolenke - pretože prvého polroka z týchto dvoch rokov bola na materskej.
Preto sa denný vymeriavací základ vypočíta výlučne z dosiahnutého vymeriavacieho základu v tomto rozhodujúcom období - a to bol príjem na dohodu - a z neho vychádza dávka vo výške 50% zo 100 eur = 50 eur mesačne...
Poučenie: Rozdiel medzi pani Danou a pani Evou je v tom, že pani Dana celé posledné dva roky pred zaradením do evidencie strávila na rodičovskej dovolenke - ale pani Eva pred zaradením do evidencie bola na rodičovskej dovolenke len rokapol - a ďalší polrok predtým bola na materskej. Je to v podstate rovnaký rozdiel ako v príkladoch vyššie pri porovnaní pani Alice a pani Beáty.
V prípade pani Evy sa tak dávka vypočíta z nízkeho príjmu ktorý v rozhodujúcom období dvoch rokov pred zaradením do evidencie dosiahla z dohody o pracovnej činnosti. Na príjem pani Evy ktorý mala v hlavnom pracovnom pomere pred materskou sa neprihliada.
Obdobne ako v príkladoch č. 1 a 2 tak platí. Ak plánujete zaradenie do evidencie a v období dvoch rokov pred zaradením do evidencie ste popri hlavnom zamestnaní mali pomerne slabý vedľajší príjem napríklad na dohodu o pracovnej činnosti - pritom v hlavnom zamestnaní ste žiaden príjem nemali (v hlavnom zamestnaní ste boli na materskej a rodičovskej dovolenke) - tak je vhodné aby ste do evidencie nastúpili až po absolvovaní dvoch rokov na rodičovskej dovolenke. Len v takom prípade sa dávka vypočíta z príjmu pred materskou a nie z nízkeho vedľajšieho príjmu dosahovaného počas rodičovskej dovolenky napríklad na dohodu o pracovnej činnosti.
* * *
Nasledujú príklady ako si naopak dávku môžete zvýšiť. Ale aj tu si treba dať pozor
Príklad č. 5: Skončenie rodičovskej dovolenky, návrat do zamestnania, až potom zaradenie do evidencie
Pani Gabriela je zamestnankyňa, v období pred nástupom na materskú mala vymeriavací základ (hrubý mesačný príjem) okolo 800 eur mesačne. Nastúpila na materskú, bezprostredne po materskej pokračovala rodičovskou dovolenkou. V čase keď malo dieťa 2 roky sa rozhodla ukončiť pracovný pomer a prihlásiť sa do evidencie uchádzačov o zamestnanie.
Pani Gabriela to však urobila takto:
So zamestnávateľom sa dohodla na skončení pracovného pomeru k 30.6.2019. Zamestnávateľovi s mesačným predstihom (ako to určuje Zákonník práce) oznámila, že rodičovskú dovolenku neukončí v dohodnutý deň skončenia pracovného pomeru, teda k 30.6.2019 ale rodičovskú dovolenku ukončí už k 29.6.2019 a dňa 30.6.2019 (posledný deň trvania zamestnania) si bude čerpať riadnu dovolenku.
Po technickej stránke to znamená, že zamestnávateľ k 29.6.2019 oznámil Sociálnej poisťovni ukončenie prerušenia povinného poistenia (skončenie rodičovskej dovolenky) a k 30.6.2019 oznámil ukončenie pracovného pomeru a teda ukončenie povinného poistenia zamestnankyne.
Za jeden deň čerpanej dovolenky dňa 30.6.2019 zamestnávateľ pani Gabriele vyplatil náhradu 40 eur. Okrem toho mala pani Gabriela vyplatenú náhradu za ďalších 6 nevyčerpaných dní dovolenky vo výške 240 eur.
Z pohľadu výpočtu a odvodu poistného do Sociálnej poisťovne za jeden deň (30.6.2019) to dopadlo takto.
Dosiahnutý vymeriavací základ = 40 eur (dovolenka) + 240 eur (náhrada za nevyčerpanú dovolenku) = 280 eur
Maximálny vymeriavací základ sa určil výpočtom:
6678 eur (za mesiac) deleno 30 (dní v júni) = 222,60 eura
Vymeriavací základ upravený vzhľadom na maximum = 222,60 eura
Zamestnávateľ vypočítal a odviedol do Sociálnej poisťovne poistné zo základu 222,60 eura.
A teraz sa pozrime ako to dopadlo s dávkou.
Pani Gabriela má nárok na dávku, pretože v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bola poistená v nezamestnanosti najmenej dva roky - do toho sa započítava doba materskej a aj doba rodičovskej dovolenky.
Pani Gabriela v rozhodujúcom období posledných dvoch rokov pred zaradením do evidencie nebola výlučne len na rodičovskej dovolenke - posledný deň trvania pracovného pomeru už rodičovskú dovolenku nečerpala, bola riadne poistená po skončení rodičovskej dovolenky. Síce len jeden deň ale aj to hrá rolu. A za tento jeden deň dosiahla vymeriavací základ vo výške 222,60 eura.
Preto sa dávka vypočíta z vymeriavacieho základu dosiahnutého v rozhodujúcom období danom ako dva roky pre zaradením do evidencie.
Výpočet denného vymeriavacieho základu je jednoduchý: 222,60 eura deleno 1 deň = 222,60 eura
Od 1.7.2019 je denný vymeriavací základ ohraničený sumou 66,6083 eura. Preto výsledný denný vymeriavací základ pani Gabriely je 66,6083 eura.
Dávka tak bude v maximálnej možnej výške okolo 1000 eur mesačne.
Na tomto príklade vidíme, ako si možno dávku zvýšiť. Princíp spočíva v tom, že zamestnanie neskončí tak, že rodičovská dovolenka trvá do posledného dňa ale rodičovská dovolenka skončí ešte pred posledným dňom trvania zamestnania. Ten posledný deň (resp. posledné dni) zamestnankyňa buď odpracuje alebo si čerpá dovolenku. Za predpokladu, že vymeriavací základ za tento deň (dni) bude relatívne vysoký vďaka vyplateniu ďalších dní nevyčerpanej dovolenky alebo vyplatením odmien, odstupného a podobne, môže takto vypočítaný denný vymeriavací základ dosiahnuť maximum 66,60 eura a získa sa tak maximálna dávka.
*
Príklad č. 6: Skončenie rodičovskej dovolenky, počas nej "vedľajší" príjem, návrat do zamestnania, až potom zaradenie do evidencie
Pani Hana je zamestnankyňa, v období pred nástupom na materskú mala vymeriavací základ (hrubý mesačný príjem) okolo 1200 eur mesačne. Nastúpila na materskú, bezprostredne po materskej pokračovala rodičovskou dovolenkou. V čase keď malo dieťa 2 roky sa rozhodla ukončiť pracovný pomer a prihlásiť sa do evidencie uchádzačov o zamestnanie.
Pani Hana to urobila rovnako ako pani Gabriela:
So zamestnávateľom sa dohodla na skončení pracovného pomeru k 30.6.2019. Zamestnávateľovi s mesačným predstihom (ako to určuje Zákonník práce) oznámila, že rodičovskú dovolenku neukončí v dohodnutý deň skončenia pracovného pomeru, teda k 30.6.2019 ale rodičovskú dovolenku ukončí už k 29.6.2019 a dňa 30.6.2019 (posledný deň trvania zamestnania) si bude čerpať riadnu dovolenku.
Za jeden deň čerpanej dovolenky dňa 30.6.2019 zamestnávateľ pani Hane vyplatil náhradu 60 eur. Okrem toho mala pani Hana vyplatenú náhradu za ďalších 12 nevyčerpaných dní dovolenky vo výške 720 eur. Vymeriavací základ za deň 30.6.2019 bol 222,60 eura (viď predchádzajúci príklad).
Pani Hana však mala na rozdiel od pani Gabriely počas rodičovskej dovolenky vedľajší príjem na dohodu o pracovnej činnosti.
Dohoda trvala jeden rok od 1.7.2018 do 30.6.2019. Mesačný vymeriavací základ (hrubý príjem) bol 150 eur.
Tým pádom sa pri určení dávky postupuje nasledovne. Rozhodujúce obdobie je obdobie dvoch rokov pred zaradením do evidencie.
V tomto období mala pani Hana vymeriavací základ 222,60 eura v hlavnom zamestnaní a 12 x 150 eur na dohodu, spolu 2022,60 eura.
Denný vymeriavací základ = 2022,60 deleno 365 dní (pretože započítame celú dobu poistenia na dohodu) = 5,5414 eura ...
Dávka = 50% z 5,5414 eura na deň...
Pri tomto výpočte vychádza mesačná dávka okolo 85 eur mesačne.
Tu vidíme, že vedľajší príjem znova dokáže "pokaziť" výšku dávky. Namiesto očakávanej dávky v maximálnej výške okolo 1000 eur mesačne bude mať pani Hana dávku ani nie 100 eur mesačne.
V tejto situácii by bolo lepším riešením "ťahať" rodičovskú dovolenku až do posledného dňa trvania pracovného pomeru a do evidencie sa nechať zaradiť tak, aby v rozhodujúcom období dvoch rokov dozadu bola započítaná z hlavného zamestnania len doba rodičovskej dovolenky. Vtedy by sa dávka vypočítala z príjmu, ktorý mala pani Hana pred rodičovskou dovolenkou, teda z 1200 eur mesačne, dávka by bola okolo 600 eur.
*
Rekapitulácia
Ak ste počas rodičovskej dovolenky nemali žiadny vedľajší príjem (mimo hlavného zamestnania)
- Ak sa do evidencie necháte zaradiť tak, že v posledných dvoch rokoch pred zaradením ste v zamestnaní nemali žiaden príjem a boli ste v zamestnaní výlučne na rodičovskej dovolenke - dávka sa vypočíta z rozhodujúceho obdobia daného ako dva roky pred začatím rodičovskej dovolenky. Dávka sa vypočíta z príjmu ktorý ste mali v zamestnaní ešte pred nástupom na materskú. V prípade zreťazenia viacerých materských a rodičovských dovoleniek po sebe sa dávka vypočíta z príjmu ktorý ste mali pred prvou materskou. Viď príklad č. 1.
- Ak sa do evidencie necháte zaradiť tak, že v posledných dvoch rokoch pred zaradením ste v zamestnaní nemali žiaden príjem a boli ste v zamestnaní nielen na rodičovskej dovolenke ale aj na materskej, prípadne na PN, na OČR - dávka sa vypočíta z minimálneho vymeriavacieho základu! Viď príklad č. 2.
- Ak sa do evidencie necháte zaradiť tak, že v posledných dvoch rokoch pred zaradením ste v zamestnaní mali príjem (vymeriavací základ) a boli ste v zamestnaní nielen na rodičovskej dovolenke ale ste boli aspoň jeden deň "normálne" zamestnaní a riadne prihlásení na poistenie v Sociálnej poisťovni - pracovali ste alebo ste čerpali riadnu dovolenku a pod. - dávka sa vypočíta z vymeriavacieho základu, ktorý ste dosiahli v posledných dvoch rokoch pred zaradením do evidencie - viď príklad č. 5.
Ak ste počas rodičovskej dovolenky mali vedľajší príjem (napríklad na dohodu o pracovnej činnosti)
- Ak sa do evidencie necháte zaradiť tak, že v posledných dvoch rokoch pred zaradením ste v hlavnom zamestnaní nemali žiaden príjem a boli ste v hlavnom zamestnaní výlučne na rodičovskej dovolenke - dávka sa vypočíta z rozhodujúceho obdobia daného ako dva roky pred začatím rodičovskej dovolenky. Dávka sa vypočíta z príjmu ktorý ste mali v hlavnom zamestnaní ešte pred nástupom na materskú. V prípade zreťazenia viacerých materských a rodičovských dovoleniek po sebe sa dávka vypočíta z príjmu ktorý ste mali pred prvou materskou. Na vedľajší príjem sa neprihliada. Na vedľajší príjem by sa prihliadalo len ak by z neho vyšla lepšia dávka. Viď príklad č. 3.
- Ak sa do evidencie necháte zaradiť tak, že v posledných dvoch rokoch pred zaradením ste v hlavnom zamestnaní nemali žiaden príjem a boli ste v hlavnom zamestnaní nielen na rodičovskej dovolenke ale aj na materskej, prípadne na PN, na OČR - dávka sa vypočíta z vedľajšieho príjmu a môže tak byť veľmi nízka! Viď príklad č. 4.
- Ak sa do evidencie necháte zaradiť tak, že v posledných dvoch rokoch pred zaradením ste v hlavnom zamestnaní mali príjem (vymeriavací základ) a boli ste v hlavnom zamestnaní nielen na rodičovskej dovolenke ale ste aspoň deň boli "normálne" zamestnaní a riadne prihlásení na poistenie v Sociálnej poisťovni - pracovali ste alebo ste čerpali riadnu dovolenku a pod. - dávka sa vypočíta z vymeriavacieho základu, ktorý ste dosiahli v posledných dvoch rokoch pred zaradením do evidencie v hlavnom zamestnaní ale aj vo vedľajšom zamestnaní a dávka môže byť nízka - viď príklad č. 6.
Od 1.7.2019 (od 1.10.2019 v prípade podania DP za rok 2018 po 31.3.2019) je povinne nemocensky a dôchodkovo poistená v Sociálnej poisťovni SZČO, ktorej príjem (brutto, podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP) za rok 2018 bol vyšší ako 5724 eur (výpočet: 12 x 477 eur).
K 30.6.2019 (k 30.9.2019 v prípade podania DP za rok 2018 po 31.3.2019) zaniká povinné nemocenské a dôchodkové poistenie v Sociálnej poisťovni tej SZČO, ktorá dovtedy povinne poistená bola a ktorej príjem (brutto, podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP) za rok 2018 bol maximálne 5724 eur, resp. menej.
*
Podľa zákona o sociálnom poistení je Sociálna poisťovňa povinná automaticky informovať každú SZČO o tom, či jej k 1.7.2019 vzniká, zaniká, resp. pokračuje povinné poistenie v Sociálnej poisťovni. Súčasťou oznámenia (v prípade povinného poistenia) je aj informácia o samotnej výške povinného poistného. Informáciu je Sociálna poisťovňa povinná zaslať do 20 dní, v prípade povinností k 1.7.2019 tak Sociálna poisťovňa zasiela informáciu najneskôr k 22. júlu 2019 (20. júla 2019 je sobota).
*
Minimálny vymeriavací základ počas roka 2019 je 477 eur, minimálne poistné na sociálne poistenie je 158,11 eur.
Poistné na sociálne poistenie sa platí za jednotlivé kalendárne mesiace pozadu, so splatnosťou do 8.-ho kalendárneho dňa nasledujúceho mesiaca. Napríklad poistné za mesiac júl 2019 je splatné do 8. augusta 2019.
Minimálny preddavok na zdravotné poistenie je 66,78 eura (33,39 eura pre osobu so zdravotným postihnutím).
Rozpis poistného na sociálne poistenie:
-
Nemocenské poistenie 4,4%, min. 20,98 eura
-
Starobné poistenie 18%, min. 85,86 eura
-
Invalidné poistenie 6%, min. 28,62 eura
-
Rezervný fond 4,75%, min. 22,65 eura
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Opatrením č. 183/2019 Z. z. z 12. júna 2019 ustanovilo sumy životného minima platné od 1.7.2019.
Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 143/2019 Z. z. z 15. mája 2019 sa od 1. júna 2019 zvyšujú sumy základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách nasledovne:
- 0,053 eura jednostopové vozidlá a trojkolky,
- 0,193 eura osobné cestné motorové vozidlá.
Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 176/2019 Z. z. zo 4. júna 2019 sa od 1. júla 2019 zvyšujú sumy stravného nasledovne:
- 5,10 eura pre časové pásmo 5 až 12 hodín,
- 7,60 eura pre časové pásmo nad 12 hodín až 18 hodín,
- 11,60 eura pre časové pásmo nad 18 hodín.
Dňa 7.3.2019 Štatistický úrad SR zverejnil, že v roku 2018 bola priemerná mesačná nominálna mzda zamestnanca hospodárstva SR vo výške 1013 Eur.
Poznámka: V roku 2017 bola priemerná mesačná nominálna mzda zamestnanca hospodárstva SR vo výške 954 Eur, medziročne ide o nárast 6,2%.
*
Dopady:
*
SOCIÁLNE POISTENIE ROK 2020
Maximálny vymeriavací základ 7091 eur (7 x 1013) okrem úrazového poistenia, ktoré maximálny vymeriavací základ stanovený nemá.
*
Sadzby poistného SZČO
Od 1.7.2020 (od 1.10.2020 v prípade podania DP za rok 2019 po 31.3.2020) bude povinne nemocensky a dôchodkovo poistená SZČO, ktorej príjem (brutto, podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP) za rok 2019 bude vyšší ako 6078 eur (12 x 506,50).
Poznámka: Od 1.7.2019 (od 1.10.2019 v prípade podania DP za rok 2018 po 31.3.2019) je povinne nemocensky a dôchodkovo poistená SZČO, ktorej príjem (brutto, podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP) za rok 2018 bol vyšší ako 5724 eur (12 x 477).
Minimálny vymeriavací základ počas roka 2020 bude 506,50 eur, minimálne poistné 167,89 eur (spolu so zdravotným poistením je minimálne poistné mesačne 238,80 eur, viď ďalej).
- Nemocenské poistenie 4,4%, min. 22,28 eur
- Starobné poistenie 18%, min. 91,17 eur
- Invalidné poistenie 6%, min. 30,39 eur
- Rezervný fond 4,75%, min. 24,05 eur
*
Sadzby poistného dobrovoľne poistená osoba
Minimálny vymeriavací základ 506,50 eur
- Nemocenské poistenie 4,4%, min. 22,28 eur
- Starobné poistenie 18%, min. 91,17 eur
- Invalidné poistenie 6%, min. 30,39 eur
- Poistenie v nezamestnanosti 2%, min. 10,13 eur
- Rezervný fond 4,75%, min. 24,05 eura
*
Nemocenské dávky a náhrada príjmu pri PN zamestnanca
Najvyšší možný denný vymeriavací základ pre výpočet nemocenskej dávky je 66,6083 eur.
Výpočet: 2 x 1013 eur = 2026 ... x 12 mesiacov = 24312 ... deleno 365 dní = 66,6083 ... zaokrúhli sa na 4 desatinné miesta nahor.
Najvyšší možný denný vymeriavací základ pre výpočet náhrady príjmu pri PN je 66,6082 eur. Výpočet rovnako, zaokrúhli sa však na 4 desatinné miesta nadol.
*
Maximálne materské priznané v roku 2020
Pre toho kto sa chystá na materskú v roku 2020 platí, že maximálne materské získa z vymeriavacieho základu, resp. hrubého príjmu vo výške dvojnásobku priemernej mzdy, čo je 2026 eur.
Pre materské, ktoré sa začína poskytovať v roku 2020 platí, že DVZ môže byť najviac suma 66,6083 eur.
Výpočet: 2 x 1013 eur (priemerná mzda 2018) x 12 mesiacov deleno 365 dní = 2026 x 12 deleno 365 = 66,6083 eur
Najvyššie možné materské, priznané v roku 2020 tak môže dosiahnuť sumu:
-
1548,70 eur v mesiaci, ktorý má 31 dní (75% z 66,6083 x 31 dní),
-
1498,70 eur v mesiaci, ktorý má 30 dní (75% z 66,6083 x 30 dní).
Výsledná dávka sa zaokrúhľuje na celých 10 centov nahor.
*
Dávka v nezamestnanosti
Najvyšší možný denný vymeriavací základ pre výpočet dávky v nezamestnanosti od 1.7.2019 do 30.6.2020 najviac zo sumy 2 x 12 x 1013/365 = 66,6083 eur.
*
Hranica príjmu pri zamestnávaní dlhodobo nezamestnaných
Hranica príjmu, do ktorého sa uplatní výnimka pri odvodoch, je pre pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer, ktorý vznikne v roku 2020, suma 67% z 1013 eur, čo je suma 678,71 eur.
Poznámka: Hranica príjmu, do ktorého sa uplatní výnimka pri odvodoch, je pre pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer, ktorý vznikol v roku 2019 a pokračuje v roku 2020 suma 67% z 954 eur, čo je suma 639,18 eur.
*
ZDRAVOTNÉ POISTENIE ROK 2020
Maximálny vymeriavací základ je od roku 2017 zrušený pre zamestnancov a zamestnávateľov, SZČO a samoplatiteľov.
Maximálny vymeriavací základ pre dividendy za roky 2011 až 2016 vrátane, vyplatené v roku 2020, je 60780 eur (60-násobok priemernej mzdy z roka 2018, 60 x 1013).
*
Sadzby poistného SZČO a samoplatiteľa
Minimálny vymeriavací základ 506,50 eur, minimálny preddavok mesačne 70,91 eur (35,45 eur osoba so zdravotným postihnutím, ktorej sa týka minimálny preddavok).
*
V období od 4.3.2019 do 24.5.2019 som na prednáškovom turné po celej SR.
Témou prednášok je materská - otec na materskej. Väčšina prednášok je súčasťou predvolebných kampaní pre prezidentskú kandidátku pani Zuzanu Čaputovú a pre kampaň koalície PS - SPOLU občianska demokracia vo voľbách do Európskeho parlamentu.
Vstup na prednášky je zdarma, prihlasovať sa nikde netreba. Výnimkou sú prednášky v Bratislave v priestoroch Coworking Nová Cvernovka, kde sa treba prihlásiť a uhradiť symbolické vstupné.
Priestory pre prednášky sa priebežne vybavujú - tam kde nie sú zatiaľ uvedené, budú včas doplnené.
*
4.3.19 16:00 Detva - BaRock
5.3.19 10:00 Fiľakovo - Kállai vináreň a penzión
5.3.19 16:00 R. Sobota - Kruháč Coworking
6.3.19 10:00 Poltár - rešt. KPU
6.3.19 16:00 Lučenec - hotel Clavis
7.3.19 15:00 Šahy - rešt. Bieta
11.3.19 16:00 Dolný Kubín - hotel Park
12.3.19 10:00 Námestovo - penzión Oravia
12.3.19 16:00 Tvrdošín - hotel Limba
13.3.19 10:00 Ružomberok - Panský Dom
13.3.19 16:00 Liptovský Mikuláš - hotel Jánošík
14.3.19 10:00 Liptovský Hrádok - F Team
15.3.19 10:00 Prievidza - HOTEL MAGURA (POZOR ZMENA)
15.3.19 16:00 Topoľčany - rešt. AXA
17.3.19 17:00 Žilina - Holiday Inn
18.3.19 10:00 KNM - Dom kultúry
18.3.19 16:00 Čadca - Kultúrny dom
19.3.19 10:00 Púchov - Hradisko
19.3.19 16:00 Považská Bystrica - Hotel Bothe
20.3.19 10:00 Dubnica - Harmónia
20.3.19 16:00 Trenčín - Galéria Vážka
21.3.19 10:00 Bánovce ... Hotel Arkádia
21.3.19 16:00 Partizánske ... Hotel Azul
22.3.19 10:00 Piešťany ... kinosála MsKS, A. Dubčeka 27
22.3.19 16:00 Hlohovec ... AXA klub
24.3.19 17:00 Skalica ... hotel Sv. Ľudmila
25.3.19 10:00 Myjava ... World Wine Gallery
25.3.19 16:00 Senica ... Grand Café kongresové centrum
26.3.19 18:30 Senec ... Galéria Labyrint
28.3.19 18:00 Bratislava ... Coworking Nová Cvernovka
29.3.19 16:00 Pezinok ... Mlsná Emma
31.3.19 17:00 Levice ... Holland Pub
1.4.19 10:00 Nové Zámky ... Kaviareň Mekka
1.4.19 13:00 Šurany ... Kaviareň Tyché
1.4.19 16:00 Zlaté Moravce ... Tenisový klub Hanaka
2.4.19 18:30 Šaľa ... Coworking, Vlčanská 6A
4.4.19 18:30 Malacky ... Mestské centrum kultúry, Záhorácka 1919
7.4.19 17:00 Štúrovo ... Hotel El Camino
8.4.19 10:00 Komárno ... Penzión Litovel
8.4.19 16:00 Dunajská Streda ... Hotel Therma
10.4.19 18:00 Bratislava ... Klub .pod lampou
11.4.19 16:00 Nitra ... Trafačka
15.4.19 18:00 Prešov ... Čukoláda
16.4.19 18:00 Košice ... Radnica Staré Mesto, Hviezdoslavova 7
18.4.19 17:00 Žiar n. Hronom ... Okresný úrad
28.4.19 13:00 Žarnovica ... Reštaurácia Kabína
28.4.19 17:00 Martin ... Kino Scéna
29.4.19 18:00 Poprad ... Tatranská galéria - Elektráreň
30.4.19 17:00 SNV ... Buchvaldhaus
1.5.19 10:00 Stará Ľubovňa ... Reštaurácia Palma, Za vodou 3
2.5.19 10:00 Medzilaborce ... Eurohotel Laborec
2.5.19 13:00 Svidník ... Reštaurácia Vermex
2.5.19 16:00 Stropkov ... Reštaurácia Delta
3.5.19 10:00 Bardejov ... Športcentrum
3.5.19 16:00 Zvolen ... Hotel Academic
5.5.19 17:00 Michalovce ... Galéria osvetové stredisko, Maxima Gorkého 2955/1
6.5.19 10:00 Snina ... Penzión Adria
6.5.19 16:00 Humenné ... Jedáleň "U Poľovníka"
7.5.19 10:00 Kráľovský Chlmec ... Penzión Italia
7.5.19 16:00 Trebišov ... Reštaurácia Amadeus
8.5.19 10:00 Sobrance ... Reštaurácia penzión Maňa
8.5.19 16:00 Vranov ... Penzión Família
9.5.19 10:00 Prešov ... Čukoláda
9.5.19 16:00 Levoča ... Hotel U Leva
10.5.19 10:00 Brezno ... Hotel Ďumbier
10.5.19 16:00 Banská Bystrica ... Reštaurácia Olivo
12.5.19 17:00 Trenčín ... Pozor zmena: Grand Hotel
14.5.19 18:30 Trnava ... Malý Berlín
15.5.19 17:00 Nitra ... Trafačka
20.5.19 16:00 Žilina ... Hotel Holiday Inn
21.5.19 12:00 Košice ... Radnica Staré Mesto
23.5.19 18:00 Bratislava ... Coworking Nová Cvernovka
24.5.19 18:00 Bratislava ... Petržalka Cik Cak Centrum
Podľa nového § 152a Zákonníka práce s účinnosťou od 1. januára 2019 sa zavádza nová povinnosť zamestnávateľa preplatiť zamestnancovi časť výdavkov na jeho rekreáciu.
*
POVINNOSŤ ZAMESTNÁVATEĽA POSKYTNÚŤ PRÍSPEVOK
Príspevok na rekreáciu je zamestnancom povinný poskytnúť zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov.
Počet zamestnávaných zamestnancov je priemerný evidenčný počet zamestnancov (vo fyzických osobách) za predchádzajúci kalendárny rok. Metodiku na jeho určenie nájdete v štatistickom výkaze Práca 2-04.
Samotný údaj o priemernom evidenčnom počte zamestnancov vo fyzických osobách za rok 2018 ste uvádzali v ročnom štatistickom výkaze o úplných nákladoch práce ÚNP 1-01, resp. postupne vo štvrťročných výkazoch Práca 2-04.
Priemerný evidenčný počet zamestnancov sa vo výkazoch sleduje na jedno desatinné miesto. Viac ako 49 zamestnancov znamená, že príspevok na rekreáciu je povinný poskytnúť aj zamestnávateľ, u ktorého priemerný evidenčný počet zamestnancov vyjde napríklad 49,1.
*
Poznámka: Posudzuje sa priemerný evidenčný počet zamestnancov v pracovnom pomere zistený za predchádzajúci kalendárny rok, teda za rok 2018, vo fyzických osobách (bez ohľadu na dĺžku pracovných úväzkov, resp. odpracovaný čas). Teda tak ako je to stanovené na účely štatistického zisťovania. Do úvahy sa neberú:
- zamestnanci ktorí majú neplatené voľno dlhšie ako 4 týždne
- zamestnanci na materských a rodičovských dovolenkách
- zamestnanci uvoľnení resp. dočasne pridelení na výkon práce v inej organizácii
- osoby pracujúce na dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru
- spoločníci, konatelia a pod., pracujúci u zamestnávateľa bez pracovnej zmluvy
- u užívateľského zamestnávateľa sa do úvahy sa neberú dočasne pridelení zamestnanci
*
Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva menej ako 50 zamestnancov, príspevok na rekreáciu môže ale nemusí zamestnancom poskytnúť. Ak príspevok poskytne, tak za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu ako zamestnávateľ ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov. Pri dodržaní podmienok platných pre zamestnanca a pre rekreáciu bude príspevok oslobodený od dane a odvodov rovnako ako u zamestnávateľa, ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov.
Príklad
Zamestnávateľ počas roka 2018 zamestnával 45 zamestnancov v pracovnom pomere a 10 "dohodárov". Z počtu 45 zamestnancov v pracovnom pomere bolo 6 zamestnankýň na materskej alebo rodičovskej dovolenke a 1 zamestnanec bol dlhodobo uvoľnený na výkon verejnej funkcie ako poslanec NRSR.
Priemerný evidenčný počet zamestnancov bol 38. Zamestnávateľ preto nemá počas roka 2019 povinnosť poskytovať zamestnancom príspevok na rekreáciu.
Príklad
Zamestnávateľ počas roka 2018 zamestnával 48 zamestnancov v pracovnom pomere (nikto nebol na materskej, rodičovskej dovolenke a pod.). Zamestnávateľ mal počas roka 2018 z agentúry dočasného zamestnávania dočasne zamestnaných 20 ďalších zamestnancov.
Priemerný evidenčný počet zamestnancov bol 48. Agentúrni zamestnanci dočasne pridelení na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi sa do počtu nezapočítavajú. Zamestnávateľ preto nemá počas roka 2019 povinnosť poskytovať zamestnancom príspevok na rekreáciu.
Príklad
Agentúra dočasného zamestnávania v roku 2018 zamestnávala 180 zamestnancov v pracovnom pomere. Z toho 160 zamestnancov bolo dočasne pridelených na výkon práce k iným (užívateľským) zamestnávateľom, 20 zamestnancov pracovalo priamo v agentúre.
Priemerný evidenčný počet zamestnancov bol 180 - do tohto počtu sa v ADZ započítavajú aj zamestnanci, ktorých ADZ pridelila na výkon práce k užívateľským zamestnávateľom. ADZ má počas roka 2019 povinnosť poskytovať svojim zamestnancom príspevok na rekreáciu.
*
Rovnako ako v prípade zamestnávateľov, na ktorých sa vzťahuje Zákonník práce, sa postupuje aj v prípade zamestnávateľov, na ktorých sa vzťahujú predpisy:
-
Zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme
-
Zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície
-
Zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov
-
Zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore
-
Zákon č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov
-
Zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe
*
Dôchodkový vek sa stanovuje naďalej na princípe postupného posúvania dôchodkového veku na základe štatisticky zisťovaného priemerného veku dožitia. Avšak stanovuje sa zrozumiteľnejšie, na roky a mesiace a to na 5 rokov dopredu.
Údaj v tabuľke znamená, v ktorom mesiaci a roku dosiahne dôchodkový vek občan, ktorý sa narodil v príslušnom roku (riadok tabuľky) a mesiaci (stĺpec tabuľky).
Stĺpce I. až XII. znamenajú mesiac narodenia občana.
*
|
Rok narodenia
|
Dôchodkový vek
|
I.
|
II.
|
III.
|
IV.
|
V.
|
VI.
|
VII.
|
VIII.
|
IX.
|
X.
|
XI.
|
XII.
|
|
1957
|
62r. a 6m.
|
7/19
|
8/19
|
9/19
|
10/19
|
11/19
|
12/19
|
1/20
|
2/20
|
3/20
|
4/20
|
5/20
|
6/20
|
|
1958
|
62r. a 8m.
|
9/20
|
10/20
|
11/20
|
12/20
|
1/21
|
2/21
|
3/21
|
4/21
|
5/21
|
6/21
|
7/21
|
8/21
|
|
1959
|
62r. a 10m.
|
11/21
|
12/21
|
1/22
|
2/22
|
3/22
|
4/22
|
5/22
|
6/22
|
7/22
|
8/22
|
9/22
|
10/22
|
|
1960
|
63r. a 2m.
|
3/23
|
4/23
|
5/23
|
6/23
|
7/23
|
8/23
|
9/23
|
10/23
|
11/23
|
12/23
|
1/24
|
2/24
|
*
Dôchodkový vek občanov narodených po roku 1960, bude každoročne stanovený opatrením, ktoré vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR vždy do konca októbra kalendárneho roka, ktorý päť rokov predchádza príslušnému kalendárnemu roku.
Podľa nového § 152a Zákonníka práce s účinnosťou od 1. januára 2019 sa zavádza nová povinnosť zamestnávateľa preplatiť zamestnancovi časť výdavkov na jeho rekreáciu formou príspevku na rekreáciu alebo formou rekreačných poukazov.
Podmienkou na vyplatenie príspevku na rekreáciu je, aby zamestnanec preukázal oprávnené výdavky najneskôr do 30 kalendárnych dní odo dňa skončenia rekreácie. O príspevok na rekreáciu musí zamestnanec požiadať.
Odporúčame zamestnávateľom, aby si internou smernicou zaviedli svoj formulár žiadosti o príspevok, napríklad takto:
Povinnosť nahlasovať zamestnancov zaradených do druhej kategórie zdravotného rizika
Pri pracovníkoch zaradených do prvej kategórie prác z hľadiska zdravotného rizika vám stačí mať jednorazový posudok z firmy, ktorá pracovnú zdravotnú službu zabezpečuje.
Avšak pri pracovníkoch zaradených do druhej kategórie prác z hľadiska zdravotného rizika máte novú povinnosť, vyplývajúcu z novelizácie zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia.Podľa § 30 ods. 1 písm. k) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, zamestnávateľ je povinný oznámiť každoročne do 15. januára v elektronickej podobe príslušnému orgánu verejného zdravotníctva údaje týkajúce sa zamestnancov vykonávajúcich prácu zaradenú do druhej kategórie prác z hľadiska zdravotného rizika k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka. Údaje poskytne zamestnávateľ aj zástupcom zamestnancov.
Prvýkrát je táto povinnosť k 15.1.2019 vzhľadom na zamestnancov vykonávajúcich prácu zaradenú do druhej kategórie prác z hľadiska zdravotného rizika k 31.12.2018.
*
Aktualizované 16.1.2019: Úrad verejného zdravotníctva na svojej webovej stránke www.uvzsr.sk informuje, že oznámenie k 31.12.2018 stačí zaslať až do 30.6.2019.
Od 1.1.2019 podľa § 62 ods. 6 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti má zamestnávateľ povinnosť nahlásiť voľné pracovné miesto a jeho charakteristiku na úrad práce, v ktorého územnom obvode sa VPM nachádza.
Takýmto spôsobom nemusí zamestnávateľ nahlasovať VPM, ktoré nahlásil do informačného systému verejnej správy prevádzkovanom na ústrednom portáli verejnej správy. Teda táto povinnosť sa netýka zamestnávateľa, ktorý sa riadi zákonom o štátnej službe.
Pozor, uvedenú novú povinnosť má zamestnávateľ bez ohľadu na to, či na VPM chce zamestnať cudzinca, Slováka, občana EÚ...
Za nesplnenie tejto povinnosti sa udelí pokuta do výšky 300 eur.
*
Podľa informácii uvedených na webe Ústredia práce, soc. vecí a rodiny (https://www.upsvr.gov.sk/sluzby-zamestnanosti/aktuality/ustredie-prace-socialnych-veci-a-rodiny-informuje-o-nahlasovani-volnych-pracovnych-miest-a-nahlasovani-volnych-pracovnych-miest-vhodnych-pre-statnych-prislusnikov-tretich-krajin.html?page_id=853837) zamestnávateľ môže VPM oznámiť na úrade práce osobne u pracovníka – agenta pre voľné pracovné miesta, telefonicky, emailom, prostredníctvom internetovej stránky www.upsvr.gov.sk vyplnením dokumentu „nahláška voľných pracovných miest“.
Zamestnávateľ môže tiež VPM nahlásiť a zverejniť na internetovom portáli www.istp.sk (bezplatne), na www.profesia.sk a na www.kariera.sk (s príslušným poplatkom). Po zverejnení na týchto portáloch bude úrad práce považovať zákonnú povinnosť nahlásiť voľné pracovné miesto za splnenú. O možnostiach využitia aj iných internetových portálov či ďalších subjektov bude ústredie práce informovať postupne, ako bude s nimi nadväzovať spoluprácu.
Ak zamestnávateľ nahlasuje voľné pracovné miesto, ktoré je vhodné aj pre štátneho príslušníka tretej krajiny , je povinný nahlásiť ho na úrade práce, v územnom obvode ktorého sa voľné pracovné miesto vhodné aj pre štátneho príslušníka tretej krajiny nachádza. Môže to urobiť osobne, telefonicky alebo poštou na príslušnom úrade práce, prostredníctvom internetovej stránky www.upsvr.gov.sk vyplnením dokumentu „nahláška voľných pracovných miest“ alebo prostredníctvom bezplatného internetového portálu www.istp.sk. Iba v týchto prípadoch bude úrad považovať povinnosť nahlásiť voľné pracovné miesto vhodné aj pre štátneho príslušníka tretej krajiny za splnenú.
Od roku 2018 sa zaviedol daňový bonus na zaplatené úroky pri úveroch na bývanie určených v § 1 ods. 6 a 7 zákona č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie. Viď § 33a ZDP.
Podľa § 52zm ods. 1 ZDP sa daňový bonus uplatňuje na zmluvy o úvere na bývanie uzatvorené po 31. decembri 2017.
Ak bol daňovníkovi poskytnutý hypotekárny úver na základe zmluvy o hypotekárnom úvere uzatvorenej pred 1. januárom 2018, na ktorý sa uplatňuje štátny príspevok alebo štátny príspevok pre mladých podľa osobitného predpisu, nárok na daňový bonus na zaplatené úroky mu prvýkrát vzniká až v kalendárnom mesiaci nasledujúcom po kalendárnom mesiaci, za ktorý mu poslednýkrát vznikol nárok na štátny príspevok alebo štátny príspevok pre mladých (nárok na štátny príspevok je počas prvých 5 rokov splácania úveru).
*
Podmienky ktoré musí daňovník spĺňať:
-
ku dňu podania žiadosti o úver na bývanie mal najmenej 18 rokov a súčasne najviac 35 rokov,
-
priemerný mesačný príjem vypočítaný z príjmov (rozumej základov dane) uvádzaných v daňovom priznaní má najviac vo výške 1,3-násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom bola uzavretá zmluva o úvere na bývanie.
Nárok na daňový bonus vzniká len jednému žiadateľovi o úver (pri jednej úverovej zmluve) ak spĺňa zákonom stanovené podmienky a to aj v prípade, ak by o úver žiadal spolu s iným spoludlžníkom. Tento spoludlžník však musí rovnako spĺňať obe podmienky: aj podmienku veku a aj podmienku dosiahnutia maximálneho príjmu. Spoludlžník nárok na daňový bonus nemá.
*
Suma daňového bonusu
Nárok na daňový bonus si daňovník môže uplatniť najviac z jednej úverovej zmluvy.
Suma daňového bonusu je daná ako 50% zo zaplatených úrokov v príslušnom roku, najviac však 400 eur ročne, pričom výška úrokov musí byť vypočítaná z poskytnutého úveru najviac však zo sumy 50 000 eur na jednu tuzemskú nehnuteľnosť.
Nárok na daňový bonus na zaplatené úroky vzniká počas piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich rokov počnúc mesiacom, v ktorom sa začalo úročenie úveru na bývanie, poskytnutého na základe jednej a tej istej zmluvy o úvere na bývanie.
Ak úročenie úveru začalo v priebehu roka, musí sa zohľadniť len pomerná časť daňového bonusu pripadajúca na počet kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období. Rovnako sa postupuje v roku, kedy uplynula päťročná lehota, počas ktorej má nárok uplatniť si daňový bonus na zaplatené úroky na bývanie.
O sumu daňového bonusu na zaplatené úroky sa znižuje daň daňovníka, ktorý je dlžníkom zo zmluvy o úvere na bývanie, ktorú najskôr zníži o sumu daňového bonusu podľa § 33.
Ak suma dane vypočítaná za príslušné zdaňovacie obdobie je nižšia ako suma uplatňovaného daňového bonusu na zaplatené úroky, daňovník, ktorý podáva daňové priznanie, požiada miestne príslušného správcu dane o vyplatenie sumy vo výške rozdielu medzi sumou daňového bonusu nazaplatené úroky a sumou dane vypočítanou za príslušné zdaňovacie obdobie, pričom pri vrátení tejto sumy správca dane postupuje ako pri vrátení daňového preplatku.
*
Nárok na daňový bonus sa uplatňuje až po skončení zdaňovacieho obdobia a to
-
Pri vykonaní ročného zúčtovania zamestnávateľom pre zamestnanca na základe ním predloženého dokladu vystaveného veriteľom (bankou poskytujúcou úver na bývanie), ktorý je povinný vydať takéto potvrdenie na žiadosť žiadateľa a to na vzore tlačiva, ktoré je prílohou k zákonu č. 90/2016 Z.z. Zároveň zamestnanec v žiadosti o ročné zúčtovanie uvádza čestné vyhlásenie o tom, že mu nebol poskytnutý hypotekárny úver na základe zmluvy o hypotekárnom úvere uzatvorenej pred 1. januárom 2018, na ktorý sa uplatňuje štátny príspevok alebo štátny príspevok pre mladých podľa osobitného predpisu.
-
Pri podaní daňového priznania, na základe ním predloženého dokladu vystaveného veriteľom (obdobne ako v prípade, ak si daňovník uplatňuje tento nárok u zamestnávateľa).
*
Ak daňovník, ktorému vznikol nárok na daňový bonus na zaplatené úroky, zomrie, nárok na daňový bonus si môže uplatniť daňovník, na ktorého prešli záväzky z úveru na bývanie. V takom prípade sa určité podmienky uplatnenia tohto bonusu neuplatnia, a to podmienky týkajúce sa veku a príjmu daňovníka, pretože tieto museli byť splnené ku dňu podania žiadosti o úver (podmienka veku) a ku dňu uzavretia zmluvy o úvere na bývanie (podmienka príjmu). Rovnako sa v takom prípade nemusí dodržať podmienka podľa § 33a ods. 4 písm. c). Zároveň však bude platiť, že ustanovenia § 33a ods.1 úvodnej vety a odsekov 2 a 6 tým nie sú dotknuté, čo znamená, že aj daňovník, ktorý prevzal úver po zomrelom daňovníkovi, si môže uplatniť nárok na daňový bonus za príslušné zdaňovacie obdobie len na jednu zmluvu o úvere na bývanie. Ak je zároveň dlžníkom z inej zmluvy o úvere na bývanie, na ktorú spĺňa podmienky pre uplatnenie daňového bonusu, tak sa musí rozhodnúť, na ktorú z týchto zmlúv si nárok na daňový bonus, ktorý je ohraničený dobou piatich rokov, douplatňuje. Ak je súčasne spoludlžníkom z inej zmluvy o úvere na bývanie, na ktorú sa uplatňuje daňový bonus na zaplatené úroky, nárok na daňový bonus z prevzatej zmluvy si môže uplatniť najskôr za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa prestal uplatňovať nárok zo zmluvy, z ktorej je spoludlžníkom avšak maximálne do piatich rokov od začatia počítania doby pôvodným daňovníkom, ktorý zomrel a po ktorom prebral záväzky zúveru na bývanie.
*
Nárok na daňový bonus si môže uplatniť aj daňový nerezident SR - daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou, teda fyzická osoba, ktorá nemá na území SR trvalý pobyt a na území SR sa zdržiavala menej ako 183 dní. A to vtedy, ak úhrn jej zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území SR v roku 2018 tvorí najmenej 90% zo všetkých jej príjmov, teda príjmov, ktoré jej plynú zo zdrojov na území SR a zo zdrojov v zahraničí. Viď § 33a ods. 10 zákona. Čiže postup je obdobný, ako pri uplatnení nezdaniteľnej časti na manželku/manžela, na tretí pilier alebo pri uplatnení nároku na daňový bonus.
*
Príklad
Daňovník získal úver na bývanie vo výške 100 000 eur, pri ktorom spĺňa podmienky na priznanie daňového bonusu.
Úver na bývanie sa začal úročiť (začal ho splácať) dňa 20.9.2018.
Do konca roka 2018 daňovník zaplatil na úrokoch sumu 1200 eur. Pretože celková suma úveru je 100 000 eur, prepočítaná výška úrokov zaplatených v roku 2018 najviac zo sumy úveru 50 000 eur, predstavuje 600 eur.
Najskôr určíme maximálnu možnú sumu daňového bonusu. Podľa § 33a ods. 7 zákona o dani z príjmov, v roku začatia úročenia úveru na bývanie má daňovník nárok na pomernú časť daňového bonusu na zaplatené úroky z maximálnej sumy 400 eur pripadajúcu na počet kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období, a to od mesiaca, v ktorom začalo úročenie úveru na bývanie.
400 eur deleno 12 mesiacov, krát 4 mesiace = 133,34 eur (DB zaokrúhľujeme na eurocent nahor)
50% z výšky zaplatených úrokov predstavuje sumu 50% zo 600 eur = 300 eur.
Výsledný daňový bonus je suma 133,34 eur.
*
Príklad
Zamestnanec spláca hypotekárny úver pre mladých, ktorý mu bol poskytnutý v roku 2013, splácať ho začal od mája 2013. Posledný mesiac (60.ty), kedy mu bol poskytnutý štátny príspevok tak bol mesiac apríl 2018. To zapíšeme do tlačiva Žiadosť.
Tento zamestnanec zároveň dostal nový hypotekárny úver pre mladých, ktorý začal splácať od februára 2018. Z potvrdenia z banky vidíme, že v roku 2018 zaplatil na úrokoch na nový úver sumu 1100 eur (suma zaplatených úrokov v potvrdení od banky je už upravená vzhľadom na sumu úveru max. 50 000 eur).
50% zo zaplatených úrokov na nový úver je suma 550 eur.
Maximálna suma daňového bonusu sa kráti podľa počtu mesiacov, počas ktorých zamestnanec splácal v roku 2018 nový úver a zároveň už nemal poskytnutý štátny príspevok na starší úver. A týchto mesiacov je od mája do decembra 2018 spolu 8.
400 eur deleno 12 mesiacov krát 8 mesiacov = 266,67 eura
Výsledný daňový bonus tak je suma 266,67 eura.
Od roku 2018 sa podľa § 11 ods. 14 ZDP zaviedla nová nezdaniteľná časť základu dane daňovníka na preukázateľne zaplatené úhrady súvisiace s kúpeľnou starostlivosťou a s ňou spojenými službami v prírodných liečebných kúpeľoch a kúpeľných liečebniach prevádzkovaných podľa § 33 zákona č. 538/2005 Z. z. o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Ide o úhrady za stravu, ubytovanie, kúpeľné procedúry, ktoré nie sú preplácané zo zdravotného poistenia. Odpočítateľná položka sa uplatní v ročnom zúčtovaní/daňovom priznaní v ročnej výške max. 50 eur z preukázateľne zaplatených úhrad.
Daňovník si môže uplatniť ďalších 50 eur z preukázateľne zaplatených úhrad aj za manželku a po 50 eur aj za každé svoje vyživované dieťa (vyživované v súlade s v § 33 ZDP) zákona, ak sa títo spolu s ním, prípadne samostatne, zúčastnili kúpeľnej starostlivosti Uvedenú nezdaniteľnú časť základu dane si môže uplatniť len jeden z týchto daňovníkov.
Nárok na túto nezdaniteľnú časť základu dane si daňovník uplatní až po skončení zdaňovacieho obdobia a to na základe preukázateľných dokladov vystavených v kúpeľnom zariadení. V prípade, ak doklady neznejú konkrétne na daňovníka uplatňujúceho si nezdaniteľnú časť (alebo manželku, manžela alebo vyživované dieťa) musí iným spôsobom preukázať, že využil uvedené služby v kúpeľnom zariadení (napr. potvrdenie od poskytovateľa služieb, že služby spotreboval uvedený daňovník).
Počnúc rokom 2014 je možnosť znížiť si základ dane o príspevky preukázateľne zaplatené daňovníkom na doplnkové dôchodkové sporenie (tzv. „tretí pilier“).
Podmienkou je, že ide o účastnícku zmluvu uzatvorenú po 31.12.2013 alebo o účastnícku zmluvu (uzatvorenú skôr) avšak zmenenú dodatkom k zmluve na podmienky platné v doplnkovom dôchodkovom sporení od 1.1.2014 (zrušenie dávkového plánu).
Pravidlá na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na manželku (manžela) sa pre rok 2018 nezmenili.
Poznámka: V texte budeme používať len skloňovanie „na manželku“ ale platí to samozrejme aj naopak.
Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov sa základ dane (čiastkový základ dane) zistený z príjmov podľa § 5 alebo § 6 ods. 1 a 2 alebo súčet čiastkových základov dane z týchto príjmov za rok 2018 znižuje o nezdaniteľné časti základu dane uvedené v § 11 a to:
-
na daňovníka,
-
na manželku - manžela,
-
príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie (III. pilier), ktoré zaplatil daňovník na základe účastníckej zmluvy uzatvorenej po 31. decembri 2013 alebo na základe zmeny účastníckej zmluvy, ktorej súčasťou je zrušenie dávkového plánu,
-
preukázateľne zaplatené úhrady súvisiace s kúpeľnou starostlivosťou a s ňou spojenými službami vynaložené v príslušnom zdaňovacom období v prírodných liečebných kúpeľoch a kúpeľných liečebniach prevádzkovaných na základe povolenia podľa osobitného predpisu.
*
Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka je naviazaná na sumu životného minima (k 1.1.2018 bola platná suma životného minima 199,48 eura).
*
Výpočet sumy nezdaniteľnej časti na daňovníka
1. Ak daňovník dosiahne základ dane do 19948 eur (100-násobok životného minima), tak nezdaniteľná časť na daňovníka za rok 2018 je 3830,02 eura.
2. Ak daňovník dosiahne základ dane vyšší ako 19948 eur, tak nezdaniteľná časť na daňovníka sa vypočíta nasledovne:
8817,016 – (základ dane : 4)
kde suma 8817,016 = 44,2-násobok životného minima Výsledok sa zaokrúhľuje na eurocenty nahor.
3. Ak daňovník dosiahne základ dane 35268,06 eura a viac, tak nezdaniteľná časť na daňovníka je nula.
Pozor, posudzuje sa základ dane, nie hrubý príjem.
V prípade zamestnanca je základ dane daný ako jeho príjem znížený o jeho odvody. V prípade osoby s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona (SZČO) je to jeho príjem znížený o výdavky (paušálne + odvody alebo o skutočné výdavky). SZČO si pritom základ dane môže znížiť o prípadnú stratu z minulých rokov.
Pri posudzovaní výšky nezdaniteľnej časti na daňovníka je súčasne podstatný len základ dane z príjmov podľa § 5 (závislá činnosť) a § 6 ods. 1 a 2 (podnikanie a iná samostatná zárobková činnosť). Základ dane dosiahnutý podľa § 6 ods. 3 a 4, § 7 a § 8 výšku nezdaniteľnej časti na daňovníka neovplyvní.
*
Daňovník s príjmami aj v zahraničí
Ak mal daňovník - daňový rezident SR - príjem aj v zahraničí, pri určení nezdaniteľnej časti na daňovníka sa zohľadní aj základ dane podľa § 5 a § 6 ods. 1 a 2 z príjmov dosiahnutých v zahraničí. Môže sa tak stať, že hoci sa v daňovom priznaní použije metóda vyňatia príjmov, kvôli príjmom dosiahnutým v zahraničí sa bude krátiť nezdaniteľná časť na daňovníka.
*
Uplatnenie nezdaniteľnej časti na daňovníka pri výpočte preddavkov na daň zo závislej činnosti
Na rozdiel od ďalších troch nezdaniteľných časti - ktoré je možné uplatniť si až po skončení roka v daňovom priznaní alebo v ročnom zúčtovaní preddavkov na daň - nezdaniteľnú časť na daňovníka si zamestnanci môžu uplatniť už pri výpočte mesačných preddavkov na daň zo závislej činnosti.
Nezdaniteľná časť na daňovníka (na mesiac) pri výpočte preddavkov na daň zo závislej činnosti počas roka 2018 bola 319,17 eura.
Poznámka: Suma 319,17 eura pri výpočte mesačných preddavkov je vždy rovnaká bez ohľadu na výšku mesačného základu dane.
*
Zamestnanec si svoje právo na zníženie základu dane o nezdaniteľnú časť na daňovníka pri výpočte preddavkov uplatňuje prostredníctvom tlačiva "Vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti ...".
Ak má niekto viacero zamestnávateľov, uplatniť si toto právo môže len u jedného zamestnávateľa. Zákon nešpecifikuje, ktorý zamestnávateľ by to mal byť - zamestnanec si sám vyberie, u ktorého zamestnávateľa si toto právo uplatní.
*
Uplatniť si nezdaniteľnú časť na daňovníka pri výpočte preddavkov na daň zo závislej činnosti môžu napríklad aj:
-
študenti,
-
evidovaní nezamestnaní,
-
osoby na rodičovskej dovolenke,
-
dohodári,
-
štatutárni zástupcovia poberajúci odmenu,
-
poberatelia starobných dôchodkov, vyrovnávacieho príspevku, predčasných starobných dôchodkov, výsluhových dôchodkov, ak im boli uvedené dôchodky priznané po 1.1.2018,
-
daňoví nerezidenti SR (zamestnanci cudzinci).
*
Naopak uplatniť si nezdaniteľnú časť na daňovníka pri výpočte preddavkov nemôže:
-
zamestnanec, ktorý k 1.1. príslušného roka poberal starobný dôchodok, vyrovnávací príspevok, predčasný starobný dôchodok, výsluhový dôchodok alebo porovnateľný dôchodok zo zahraničia,
-
zamestnanec, ktorý má aj iného zamestnávateľa, u ktorého si už uplatnil nezdaniteľnú časť na daňovníka pri výpočte preddavkov.
Zamestnanec si svoje právo na zníženie základu dane o nezdaniteľnú časť na daňovníka pri výpočtepreddavkov uplatniť nemusí, ak sám nechce. Napríklad zamestnanec, ktorý predpokladá, že jeho ročný základ dane bude vyšší ako 19948 eur a nebude tak mať v ročnom zúčtovaní dane, resp. v daňovom priznaní nárok na celú sumu nezdaniteľnej časti na daňovníka 3830,02 eura ale v nižšej sume, sa môže rozhodnúť, že si nezdaniteľnú časť pri výpočte preddavkov neuplatní (nevyplní "Vyhlásenie") aby mu na konci roka nevznikol nedoplatok na dani.
Nárok na plnú výšku nezdaniteľnej časti na daňovníka má aj daňovník, ktorý pracoval len časť roka
Nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti na daňovníka v ročnom zúčtovaní resp. v daňovom priznaní majú napríklad aj:
a ďalší zamestnanci (viď vyššie) a to vždy v sume „za celý rok“, aj keď pracovali alebo podnikali len časť roka. Pre takéto osoby je obvykle výsledkom daňového priznania alebo ročného zúčtovania daňový preplatok.
Inak povedané, výška nezdaniteľnej časti na daňovníka nezávisí od toho, či daňovník dosahoval príjmy počas celého roka alebo len v niektorom mesiaci alebo mesiacoch. Študent, ktorý pracoval len v lete a zarobil si 1000 eur, neplatí žiadnu daň, pretože si pri výpočte dane od základu dane odpočítava celú sumu nezdaniteľnej časti 3830,02 eura. Podobne zamestnanec, ktorý pracoval len časť roka a druhú časť roka bol „dobrovoľne“ nezamestnaný alebo bol evidovaný na úrade práce, ženy na materských a rodičovských dovolenkách, osoby ktoré boli dlhší čas práceneschopné, cudzinci, ktorí na Slovensku pracovali len niekoľko mesiacov – majú nárok na uplatnenie plnej sumy, aj keď pracovali len časť roka.
To isté sa týka napríklad živnostníka, ktorý mal živnosť len časť roka - v daňovom priznaní si uplatní plnú sumu.
*
Poberatelia dôchodkov
Podľa § 11 ods. 6 zákona ak daňovník je poberateľom starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia (I. pilier), vyrovnávacieho príspevku, dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia (II. pilier) alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu alebo výsluhového dôchodku,
... a uvedený dôchodok poberal k 1.1.2018 alebo mu bol spätne priznaný k 1.1.2018 alebo ešte k skoršiemu dátumu,
tak má nárok na nezdaniteľnú časť na daňovníka len vo výške zníženej o úhrn uvedených dôchodkov vyplatených počas roka 2018.
Ak úhrn uvedených dôchodkov vyplatených počas roka 2018 je vyšší, ako 3830,02 eura, nárok nanezdaniteľnú časť na daňovníka nemá vôbec.
Pozor, uvedené sa nevzťahuje napríklad na poberateľov:
-
vdovských a sirotských dôchodkov,
-
invalidných dôchodkov, krátených invalidných dôchodkov - a to bez ohľadu na vek poberateľa invalidného dôchodku,
-
poberateľov starobných dôchodkov, predčasných starobných dôchodkov alebo výsluhových dôchodkov, ak im uvedený dôchodok bol priznaný po 1.1.2018.
*
Určenie úhrnu vyplatených dôchodkov
Pri výpočte nezdaniteľnej časti na daňovníka za rok 2018 v prípade poberateľov uvedených dôchodkov je dôležité správne určiť sumu vyplatených dôchodkov.
Do úhrnu vyplatených dôchodkov sa započíta:
- suma starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo výsluhového dôchodku vyplateného v čase medzi 1.1.2018 až 31.12.2018,
-
v prípade dôchodcu, ktorý poberá dôchodok z druhého piliera, sa započíta aj táto suma (z druhého piliera),
-
celá suma vyplácaného dôchodku v prípade poberania tzv. minimálneho dôchodku (zaviedol sa od 1. júla 2015), čiže vrátane navýšenia na sumu minimálneho dôchodku,
-
vyrovnávací príplatok poskytovaný niektorým dôchodcom poberajúcim dôchodok z Českej republiky.
*
Naopak do úhrnu vyplatených dôchodkov sa nezapočítava:
-
vianočný príspevok (ľudovo „vianočný dôchodok“) - to je špeciálna štátna sociálna dávka, nie dôchodok,
-
v prípade súbežného poberania vdovského (vdoveckého) dôchodku sa suma vdovského (vdoveckého) dôchodku nezapočíta,
-
v prípade súbežného poberania dávky v hmotnej núdzi (pri nízkych dôchodkoch) sa suma dávky v hmotnej núdzi (vypláca UPSVaR) nezapočíta.
*
Nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti musí dôchodca zamestnávateľovi preukázať hodnoverným potvrdením Sociálnej poisťovne o výške poberaného dôchodku za rok 2018. Môže to byť aj rozhodnutie o valorizácií dôchodku k 1.1.2018 - pozor však na prípady, kedy sa dôchodcovi môže na základe jeho žiadosti počas roka 2018 dôchodok zvýšiť (ak pracoval popri poberaní dôchodku).
*
Ako si môžu pomôcť dôchodcovia
Ako je uvedené vyššie, nezdaniteľnú časť na daňovníka za rok 2018 si nemôžu uplatniť daňovníci, ktorí sú poberateľmi starobných dôchodkov, vyrovnávacieho príspevku, predčasných starobných dôchodkov, výsluhových dôchodkov alebo porovnateľných dôchodkov zo zahraničia, ak im bol dôchodok priznaný k 1.1.2018 alebo ešte skôr. Respektíve pri relatívne nízkom dôchodku si môžu uplatniť len sumu nezdaniteľnej časti na daňovníka zníženú o sumu dôchodku, ktorý poberali počas roka 2018.
Pre ľudí, ktorí sa blížia k dôchodkovému veku, respektíve uvažujú o predčasnom dôchodku, to znamená – ak je to možné – aby nežiadali o dôchodok krátko pred koncom roka, respektíve k 1.1., ale aby so žiadosťou o dôchodok počkali do 2. januára.
*
Poberatelia invalidných dôchodkov
Poberatelia invalidných dôchodkov majú nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti na daňovníka v štandardnej (plnej) výške. Ak poberateľ invalidného dôchodku dosiahne dôchodkový vek, má právo požiadať v Sociálnej poisťovni o priznanie starobného dôchodku. Toto právo však nemusí využiť - ak tak neurobí a aj po dosiahnutí dôchodkového veku naďalej poberá invalidný dôchodok, má naďalej právo na uplatnenie nezdaniteľnej časti na daňovníka.
Pripomeňme si, že ak poberateľ invalidného dôchodku v Sociálnej poisťovni požiada o priznanie starobného dôchodku, tak podľa § 81 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení sa následne vypláca tá dôchodková dávka, ktorá je vyššia.
*
Poznámka k tzv. minimálnym dôchodkom
Tzv. minimálny dôchodok sa vypočíta a prizná rovnako poberateľovi starobného dôchodku i poberateľovi invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku. Inými slovami, Sociálna poisťovňa rovnako zvýši nízky dôchodok na tzv. minimálny dôchodok v prípade poberateľa starobného dôchodku i v prípade poberateľa invalidného dôchodku, vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku.
Dodatočne priznaný dôchodok
Ak bol daňovníkovi spätne priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok prípadne výsluhový dôchodok k 1.1.2018 alebo pred týmto dňom alebo k 1.1. predošlých rokov atď. a za rok 2018 (resp. predošlé roky a pod.) si uplatňoval nezdaniteľnú časť na daňovníka, musí podľa § 32 ods. 11 zákona podať za tieto zdaňovacie obdobia dodatočné daňové priznanie. Poznámka - v takomto prípade mu daňový úrad neudelí sankciu.
Príklad
Pán Eduard si u svojho zamestnávateľa za rok 2018 uplatnil nezdaniteľnú časť na daňovníka, pretože k 1.1.2018 nepoberal starobný dôchodok, ani predčasný starobný dôchodok, ani výsluhový dôchodok. Zamestnávateľ mu v marci 2019 vykonal ročné zúčtovanie za rok 2018 a uplatnil sumu NČZD 3830,02 eura.
Pánovi Eduardovi v apríli 2019 Sociálna poisťovňa priznala spätne starobný dôchodok k 1.10.2017.
Podľa § 32 ods. 11 zákona je pán Eduard povinný podať dodatočné daňové priznanie za rok 2018 a to v lehote do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, teda konkrétne do 31.5.2019. Súčasne v tejto lehote je povinný zaplatiť daňový nedoplatok. V dodatočnom daňovom priznaní si nemôže uplatniť nezdaniteľnú časť na daňovníka, respektíve môže si uplatniť len sumu rozdielu medzi 3830,02 eura a úhrnom starobných dôchodkov spätne priznaných za rok 2018.
*
Časté otázky
Otázka
Môže si počas roka pri výpočte preddavkov na daň uplatňovať nárok na nezdaniteľnú časť na daňovníka zamestnanec, ktorého mesačný príjem sa pohybuje na úrovni 1500 – 2000 eur a viac - a je zrejmé, že v ročnom zúčtovaní dane sa mu neprizná nezdaniteľná časť na daňovníka v plnej výške?
Odpoveď
Pokiaľ nejde o poberateľa starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo výsluhového dôchodku priznaného k 1.1.2018 alebo skôr, môže si zamestnanec uplatniť nárok na nezdaniteľnú časť na daňovníka pri výpočte preddavkov na daň, aj keď je zrejmé, že v ročnom zúčtovaní sa bude suma nezdaniteľnej časti krátiť a bude nižšia ako 3830,02 eura. Zamestnanec by si mal byť vedomý faktu, že v ročnom zúčtovaní mu vyjde nedoplatok na dani – pokiaľ si v ročnom zúčtovaní neuplatní ďalšie nezdaniteľné časti (manželka, nezdaniteľnú časť na príspevky do III. piliera, kúpele).
Otázka
Má nárok na nezdaniteľnú časť na daňovníka v plnej sume za rok 2018 zamestnanec, ktorý poberá výsluhový dôchodok ale dôchodkový vek dosiahne až o tri roky?
Odpoveď
Daňovník, ktorý poberá výsluhový dôchodok priznaný k 1.1.2018 alebo skôr, nemá nárok nauplatnenie nezdaniteľnej časti na daňovníka v plnej výške a to bez ohľadu na to, kedy dosiahol, resp. kedy dosiahne dôchodkový vek.
Otázka
Zamestnancovi bol priznaný predčasný starobný dôchodok k 1.6.2017. Od 1.9.2017 pracoval na dohodu o pracovnej činnosti a preto mu k tomuto dňu bol predčasný starobný dôchodok pozastavený. A to až do dňa 9.1.2018 - kedy dosiahol dôchodkový vek a bol mu na základe jeho žiadosti priznaný starobný dôchodok. Za rok 2018 dostal zo Sociálnej poisťovne starobný dôchodok v úhrne 3600 eur. Má nárok na nezdaniteľnú časť na daňovníka za rok 2018? Ak áno, v akej výške?
K 1.1.2018 bola situácia taká, že síce mal k 1.6.2017 priznaný predčasný starobný dôchodok ale keďže od 1.9.2017 pracoval na dohodu o pracovnej činnosti, Sociálna poisťovňa mu od 1.9.2017 pozastavila jeho výplatu. K 1.1.2018 tak predčasný starobný dôchodok nepoberal. Starobný dôchodok začal poberať až pri dosiahnutí dôchodkového veku a to od 9.1.2018. Preto má nárok na nezdaniteľnú časť na daňovníka za rok 2018 v plnej výške.
MF SR zverejnilo vo Finančnom spravodajcovi a na svojej webovej stránke dňa 15.11.2018 informáciu, podľa ktorej v roku 2019 sa použije nový „Prehľad“.
Zamestnávateľ je povinný podľa § 39 ods. 9 písm. b) zákona v lehote do 30. apríla 2019 (§ 49 ods. 2 zákona) predložiť daňovému úradu „Hlásenie o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti...“ (ďalej len „Hlásenie“) za rok 2018.
MF SR zverejnilo vo Finančnom spravodajcovi a na svojej webovej stránke dňa 15.11.2018 informáciu, podľa ktorej v roku 2019 sa použije nové „Hlásenie“ za rok 2018.
V termíne do 31. marca 2019 je zamestnávateľ povinný podľa § 38 ods. 6 zákona vykonať ročné zúčtovanie za zamestnancov, ktorí o to požiadali v súlade so zákonom.
Vzor tlačiva určuje ministerstvo financií. MF SR zverejnilo vo Finančnom spravodajcovi a na svojej webovej stránke dňa 15.11.2018 vzor tlačiva ročného zúčtovania za rok 2018.
Zamestnanci, ktorí chcú a môžu (spĺňajú zákonom stanovené podmienky, viď vyššie) požiadať zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania, musia do 15. februára 2019 podľa § 38 ods. 1 zákona vyplniť a zamestnávateľovi odovzdať "Žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti ... za rok 2018".
Zamestnanci musia do 15. februára k „Žiadosti“ doložiť všetky požadované doklady na uplatnneie nezdaniteľných častí a daňových bonusov a „Potvrdenia“ od všetkých ostatných zamestnávateľov.
Vzor „Žiadosti“ určuje Finančné riaditeľstvo SR a uverejňuje ho na svojej webovej stránke www.financnasprava.sk. Dňa 7.12.2018 finančné riaditeľstvo na svoje webovej stránke zverejnilo verziu tlačiva platnú pre ročné zúčtovanie za rok 2018.
Zamestnávateľ je podľa § 39 ods. 5 povinný vydať "Potvrdenie" za rok 2018 všetkým zamestnancom,ktorí u neho mali počas roka 2018 zdaniteľný príjem zo závislej činnosti v peňažnej alebo v nepeňažnej forme a ktorým nebude robiť ročné zúčtovanie.
"Potvrdenie" sa nemusí vydať takému zamestnancovi, ktorý síce je "v stave" (beží mu pracovný pomer) ale za rok 2018 nemal žiadne zdaniteľné príjmy (napr. je dlhodobo uvoľnený na výkon verejnej funkcie alebo je počas celého roka na materskej/rodičovskej dovolenke a nemal žiaden príjem atď.).
Naopak "Potvrdenie" sa musí vydať aj v prípade veľmi nízkych zdaniteľných príjmov (napr. niekoľko eur na dohodu trvajúcu pár hodín), pokiaľ sa zamestnancovi nebude robiť ročné zúčtovanie.
V prípade zamestnanca, ktorý mal postupne viac pracovných a nim podobných vzťahov počas roka u toho istého zamestnávateľa (napríklad mal po sebe 3-4 dohody) sa vydáva jediné "Potvrdenie" obsahujúce kumulované údaje o všetkých príjmoch daného zamestnanca u daného zamestnávateľa.
"Vyhlásenie" je formálny spôsob, ako si zamestnanec podľa § 36 ods. 6 zákona o dani z príjmov privýpočte mesačných preddavkov na daň uplatní svoj nárok na:
"Starí" zamestnanci by mali "Vyhlásenie" pre rok 2019 podpísať v termíne do konca januára 2019.
Zamestnanec, ktorý si nemôže, resp. si nechce uplatňovať pri výpočte mesačných preddavkov na daň ani nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka ani daňový bonus na deti, „Vyhlásenie“ nevypĺňa (ak ho vyplní, nič sa nestane ale je to zbytočné).
Vzor „Vyhlásenia“ určuje Finančné riaditeľstvo SR a uverejňuje ho na svojej webovej stránke www.financnasprava.sk. Dňa 7.12.2018 bola uverejnená informácia, že v roku 2019 sa bude používať rovnaké tlačivo, aké bolo zavedené pre rok 2018.
Nie je možné pokračovať v staršom tlačive, ktoré bolo zverejnené koncom roka 2015 a bolo platné pre roky 2016, 2017 a 2018.
Daňovník - zamestnanec, môže požiadať svojho zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň – čo znamená, že nemusí sám podávať daňové priznanie – ak:
-
v roku 2018 poberal zdaniteľné príjmy len zo závislej činnosti (príjmy podľa § 5 zákona),
-
ak v roku 2018 okrem zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti poberal príjmy, z ktorých sa vyberá daň podľa § 43 zákona (daň zrážkou), tak si pri nich neuplatní postup podľa § 43 ods. 7 zákona (neuplatní si ich „oddanenie“ s cieľom vrátenia zrážkovej dane),
-
ak je daňový rezident SR, tak nemal zdaniteľné príjmy v zahraničí (s výnimkou príjmov od zahraničného zastupiteľského úradu na území Slovenskej republiky, s tým že je daňovníkom,ktorý požíva výsady a imunity podľa medzinárodného práva a s výnimkou príjmov zo závislej činnosti plynúce zamestnancom Európskej únie alebo jej orgánov, ktoré boli preukázateľne zdanené v prospech všeobecného rozpočtu Európskej únie),
-
ak včas (do 15.2.2019) požiadal zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania a v tomto termíne predložil zamestnávateľovi potrebné doklady na vykonanie ročného zúčtovania (potvrdenia o príjme od ostatných zamestnávateľov atď. podľa § 38 ods. 5 zákona).
Daňové priznanie za rok 2018 sa oplatí podať dobrovoľne v prípade poberateľa starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo výsluhového dôchodku, ak takýto dôchodok poberal k 1.1.2018 (alebo ho mal spätne priznaný), pričom mal počas roka 2018 príjem zo závislej činnosti, z tohto príjmu mu zamestnávateľ zrazil preddavky na daň a celkový zdaniteľný príjem nepresiahol 1915,01 eura.
Ak takýto daňovník podá daňové priznanie, podľa § 46a zákona daň sa nevyrubí a neplatí, ak si daňovník neuplatňuje daňový bonus a celkové zdaniteľné príjmy daňovníka za zdaňovacie obdobie nepresiahnu 50 % sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a), čiže nepresiahnu sumu 1915,01 eura.
Čiže – už od roku 2004 stále platí rovnaké pravidlo, do roku 2019 prakticky bez zmeny, ktoré jevýhodné pre poberateľov dôchodkov.
Odporúčaný postup je, aby si daňovník vyžiadal potvrdenie o príjme od svojho zamestnávateľa (zamestnávateľov) a sám si podal daňové priznanie.
V daňovom priznaní uvedie svoje zdaniteľné príjmy a zrazené odvody, sumu zrazených preddavkov na daň. Výsledkom bude nulová daňová povinnosť a daňový preplatok vo výške preddavkov, ktoré daňovníkovi zrazil jeho zamestnávateľ počas roka 2018. Tento daňový preplatok vráti správca dane daňovníkovi do 40 dní po termíne na podanie daňového priznania.
Ukážme si postup ako dôchodca vyplní daňové priznanie na novom tlačive DPFO typ A za rok 2018.
Riadok 36 - zapíše sa úhrn príjmov od všetkých zamestnávateľov (táto suma by nemala byť vyššia ako 1915,01 eura)
Riadok 36a - z toho príjem na základe dohôd o vykonaní práce alebo dohôd o pracovnej činnosti
Riadok 37 - úhrn odvodov zamestnanca strhnutých z príjmov u všetkých zamestnávateľov, na riadkoch 37a a 37b rozdelený na sociálne poistenie a na zdravotné poistenie
Riadok 38 – základ dane, rozdiel riadkov 36 a 37
Riadok 44 - totožný s riadkom 38
Riadok 45 - 19% zo sumy základu dane na riadku 44 (nezľaknite sa)
Riadok 56 - nula (pri predpoklade, že úhrn príjmov na riadku 36 nie je vyšší ako 1915,01 eura)
Riadok 70 - zapíše sa úhrn zrazených preddavkov na daň od všetkých zamestnávateľov
Riadok 72 - daňový preplatok, úhrn zrazených preddavkov so znamienkom „mínus“ (záporná suma), teda suma z riadku 70 s mínusom.
XI. oddiel - vyznačí krížikom, že žiada o vrátenie daňového preplatku a ďalej uvedie ako.
Zdôraznime, že zamestnávateľ v takýchto prípadoch síce podľa zákona môže vykonať ročné zúčtovanie, ale na základe ročného zúčtovania nie je možné vrátenie preddavkov na daň. Postup podľa § 46a zákona je možný len pri podaní daňového priznania.
Príklad
Pani Anna poberá starobný dôchodok od 15.6.2015. V jej prípade teda platí, že k 1.1.2018 poberala starobný dôchodok.
Pani Anna počas roka 2018 pracovala na dohodu u jedného zamestnávateľa. Spolu za rok 2018 u tohto zamestnávateľa dosiahla (hrubý) príjem 1500 eur. Z príjmu jej zamestnávateľ strhol poistné na starobné poistenie 60 eur a preddavky na daň (sadzba 19% zo základu dane 1440 eur, poistné sa od príjmu odpočítava) 273,60 eura.
Po skončení roka 2018 jej zamestnávateľ nebude robiť ročné zúčtovanie, ale vydá jej potvrdenie o príjmoch. Z potvrdenia bude zrejmé, že príjem pani Anny dosiahol 1500 eur a jej preddavky na daň boli 273,60 eura.
Pani Anna si podá daňové priznanie. V daňovom priznaní uvedie
- úhrn príjmov zo závislej činnosti 1500 eur (r.36 a r.36a),
- úhrn povinného poistného 60 eur (r.37 a r. 37a),
- základ dane 1440 eur (r.38, r.44),
- zo sumy 1440 vypočíta daň 19% ako 273,60 (r.45),
- výsledná daňová povinnosť však bude nula (r.56).
V daňovom priznaní pani Anna uvedie úhrn preddavkov na daň zrazených podľa § 35 zákona ako sumu 273,60 eura (r.70). Výsledkom bude daňový preplatok vo výške -273,60 eura (r.72). Túto sumu musí daňový úrad pani Anne vyplatiť.
Ak by v uvedenom prípade pani Anna nepodala daňové priznanie, sumu 273,60 eura by jej daňový úrad nevrátil.
Ešte raz zdôraznime, že pri uplatnení tohto postupu je dôležité, aby úhrn zdaniteľných príjmov za rok 2018 (vrátane prípadných ďalších zdaniteľných príjmov) nepresiahol sumu 1915,01 eura.
Pri príjmoch zo závislej činnosti sa posudzuje hrubý príjem, nie príjem po zrazení odvodov zamestnanca a ani čistý príjem po zrazení dane!
Príklad
Pán Adam poberá výsluhový dôchodok už od roku 2016. V roku 2018 zarobil u dvoch zamestnávateľov (na dohodu a pracovnom pomere na dobu určitú) sumu spolu brutto 2000 eur. Zamestnávatelia mu z jeho príjmov zrazili poistné 180 eur. Základ dane bol 1820 eur a preddavky na daň, ktoré mu zamestnávatelia strhli, boli spolu 345,80 eura.
Ak pán Adam podá daňové priznanie, výsledkom bude daň 345,80 eura – čiže suma rovnajúca sa už zrazeným preddavkom na daň – a daňový úrad mu nebude vracať nič.
V uvedenom prípade totiž brutto príjem pána Adama (2000 eur) presiahol hranicu 1915,01 eura. To, že základ dane (brutto príjem mínus odvody) bol len 1820 eur, nie je podstatné.
Ďalej pozor – keďže príjem pána Adama presiahol sumu 1915,01 eura – tak pán Adam nie je v pozícií, kedy sa môže rozhodnúť pre podanie daňového priznania – ale daňové priznanie podať musí. V uvedenom prípade však môže požiadať jedného zo svojich zamestnávateľov, aby za neho vykonal ročné zúčtovanie. Tým sa zbaví povinnosti podávať daňové priznanie sám.
Vo všeobecnosti - pri akom príjme poberateľ dôchodku neplatí daň?
Poberatelia starobných dôchodkov, vyrovnávacieho príplatku, predčasných starobných dôchodkov a výsluhových dôchodkov (ak uvedený dôchodok poberali k 1.1.2018) sú oproti iným daňovníkom znevýhodnení tým, že nemajú nárok na nezdaniteľnú časť na daňovníka, resp. len vo výške rozdielu medzi sumou 3830,02 eura a úhrnom ich dôchodku.
Pre dôchodcov je však dôležitý § 46a zákona o dani z príjmov - ak ich zdaniteľný príjem za rok 2018 nepresiahne hranicu 1915,01 eura, daň sa nevyrubí a neplatí.
Príklady
Pani Božena poberá starobný dôchodok od roku 2012. Pani Božena podniká na živnosť. Ak bude mať pani Božena za rok 2018 príjem zo živnosti (brutto, pred odpočítaním výdavkov) do 1915,01 eura a iné zdaniteľné príjmy mať nebude, za rok 2018 nemusí podať daňové priznanie - a ak ho aj podá, podľa § 46a zákona daň platiť nebude.
Pán Bohuš poberá starobný dôchodok od roku 2009. Pán Bohuš prenajíma byt. Za rok 2018 dosiahne z prenájmu príjem brutto 2400 eur. Pri príjme z prenájmu (§ 6 ods. 3 zákona) je prvých 500 eur oslobodených od dane (§ 9 ods. 1 písm. g) zákona). Zdaniteľný príjem pána Bohuša je preto suma 1900 eur. Keďže pán Bohuš mal za rok 2018 zdaniteľný príjem 1900 eur, nepresiahol tak hranicu 1915,01 eura - daňové priznanie podať nemusí a ak ho aj podá, daň platiť nebude.
Manželská dvojica - obaja už na dôchodku - vlastní byt a ten prenajímajú. Za rok 2018 mali príjem z prenájmu 4000 eur. Manžel mal príjem aj na dohodu a to 800 eur. Z príjmu na dohodu mu zamestnávateľ strhol preddavky na daň vo výške 145 eur. Podľa § 4 ods. 8 si manželia medzi seba rozdelia príjem z prenájmu v pomere 2400 eur manželka, 1600 eur manžel. Pokiaľ ide o manželku tak následne platí, že prvých 500 eur príjmu z prenájmu je od dane oslobodených a zdaniteľný príjem je zostávajúcich 1900 eur. Keďže je to suma nepresahujúca hranicu 1915,01 eur, manželka daňové priznanie podávať nemusí a keby ho aj podala, daň platiť nebude. Manžel daňové priznanie podá s tým, že v daňovom priznaní uvedie príjem na dohodu 800 eur a príjem z prenájmu (§ 6 ods. 3) v sume1100 eur (pretože prvých 500 eur je od dane oslobodených). V súčte bude zdaniteľný príjem manžela 1900 eur a preto manžel daň platiť nebude - naopak finančná správa mu vráti preplatok na dani vo výške 145 eur - preplatkom sú vlastne preddavky, ktoré mu počas roka zrazil z príjmu na dohodu zamestnávateľ.
Pán Boris vyhral v súťaži televízor v hodnote 800 eur. Podľa § 9 ods. 2 písm. m) zákona je zdaniteľný príjem presahujúci 350 eur, v danom prípade je preto zdaniteľný príjem suma 450 eur. Pán Boris je už niekoľko rokov na dôchodku a iné zdaniteľné príjmy počas roka 2018 nemal. Pán Boris nemusí podať daňové priznanie, pretože jeho zdaniteľný príjem nepresiahol hranicu 1915,01 eur. Ak aj daňové priznanie podá, daň platiť nebude.
Daňové priznanie za rok 2018 je povinný podať:
1. Daňovník, ktorý dosiahol za rok 2018 zdaniteľné príjmy presahujúce sumu 1915,01 eura.
Táto hranica je definovaná ako 50% sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len „zákon“), čo je pre rok 2018 suma 3830,02 eura.
Poznámka: Suma podľa § 11 ods. 2 zákona je nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka a tá je daná ako 19,2-násobok sumy životného minima, platnej k 1. januáru daného roka. Suma životnéhominima sa k 1.7.2017 zvýšila na 199,48 eura.
*
Do sumy 1915,01 eura sa nezahŕňajú príjmy, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43 (zrážková daň), akvybraním tejto dane je splnená daňová povinnosť (§ 43 ods. 6) alebo daňovník neuplatní postup podľa§ 43 ods.7. Pozor, posudzuje sa zdaniteľný príjem - nie základ dane.
Maximálny vymeriavací základ
Maximálny vymeriavací základ na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie, poistenie v nezamestnanosti, garančné poistenie a do rezervného fondu je 6678 eur (7 x 954 eur).
Netýka sa úrazového poistenia a netýka sa zdravotného poistenia, ktoré maximálny vymeriavací základ stanovený nemajú.
Maximálny vymeriavací základ pre dividendy za roky 2011 až 2016 vrátane, vyplatené v roku 2019, je 57240 eur (60-násobok priemernej mzdy z roka 2017, 60 x 954 eur).
*
Hranica príjmu pri zamestnávaní dlhodobo nezamestnaných
Hranica príjmu, do ktorého sa uplatní výnimka pri odvodoch, je pre pracovný pomer alebo štátno zamestnanecký pomer, ktorý vznikol v roku 2018 a pokračuje v roku 2019 suma 67% z 912 eur,čo je suma 611,04 eura.
Hranica príjmu, do ktorého sa uplatní výnimka pri odvodoch, je pre pracovný pomer alebo štátno zamestnanecký pomer, ktorý vznikol v roku 2019 suma 67% z 954 eur, čo je suma 639,18 eura.
Profesionálni športovci so zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu podľa Zákona o športe nemajú postavenie zamestnanca podľa zákonov o sociálnom poistení a zdravotnom poistení až do 31.12.2021. Zo svojich príjmov na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu teda naďalej neplatia žiadne odvody - ani oni sami ani zamestnávateľ (športová organizácia).
Poznámka: Profesionálni športovci nemajú nárok na príspevok na stravovanie ani na príspevok na rekreáciu.
OOP je naďalej max. 380 eur mesačne, pri príjme nad 380 eur mesačne sa znižuje o dvojnásobok rozdielu príjmu a sumy 380 eur. Pri príjme od 570 eur je OOP nulová.
OOP sa od januára 2018 uplatňuje len u zamestnancov. U zamestnávateľa sa OOP neuplatňuje.
Od 1.7.2018 (respektíve od 1.10.2018 v prípade podania DP za rok 2017 po 31.3.2018) je povinne nemocensky a dôchodkovo poistená na sociálne poistenie SZČO, ktorej príjem (brutto, podľa § 6 ods. 1a 2 ZDP) za rok 2017 bol vyšší ako 5472 eur (12 x 456).
Od 1.7.2019 (od 1.10.2019 v prípade podania DP za rok 2018 po 31.3.2019) je povinne nemocensky a dôchodkovo poistená na sociálne poistenie SZČO, ktorej príjem (brutto, podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP) za rok 2018 bol vyšší ako 5724 eur (12 x 477).
Minimálny vymeriavací základ počas roka 2019 je 477 eur, minimálne poistné na sociálne poistenie je 158,11 eura.
Minimálny preddavok na zdravotné poistenie je 66,78 eura (33,39 eura pre osobu so zdravotným postihnutím).
Rozpis poistného na sociálne poistenie:
-
Nemocenské poistenie 4,4%, min. 20,98 eura
-
Starobné poistenie 18%, min. 85,86 eura
-
Invalidné poistenie 6%, min. 28,62 eura
-
Rezervný fond 4,75%, min. 22,65 eura
Sadzba dane v roku 2019
- 19% zo základu dane do výšky 176,8-násobku sumy platného životného minima vrátane, čiže do 36256,38 eura,
- 25% zo základu dane presahujúceho 176,8-násobok platného životného minima, čiže presahujúceho 36256,38 eura.
Pri výpočte preddavkov na daň zo závislej činnosti je hranica základu dane pre sadzbu 19% suma 3021,36 eura.
Poznámka: Suma životného minima, platná k 1. januáru 2019 je 205,07 eura.
Podľa nového § 152a Zákonníka práce s účinnosťou od 1. januára 2019 sa zavádza nová povinnosť zamestnávateľa preplatiť zamestnancovi časť výdavkov na jeho rekreáciu. Už dlhodobo má podľa § 152 Zákonníka práce zamestnávateľ povinnosť prispievať zamestnancom na stravovanie. Aj príspevky na rekreáciu aj príspevky na stravovanie sú tak benefitmi, ktoré zamestnancom garantuje Zákonník práce. Medzi týmito benefitmi nájdeme veľa spoločných prvkov ale aj rozdielov. Viac ďalej v článku.
Od roku 2011 platí, že okrem matky dieťaťa môže ísť na materskú aj otec , pričom svoju materskú si môže čerpať podľa dohody s matkou dieťaťa až kým dieťa nedosiahne vek tri roky. Pozor, platí to v zmysle, že potom ako si vyčerpá svoje materské matka, môže čerpať svoje materské aj otec. Teda nie je to „buď matka alebo otec“ ale „aj matka aj otec“. Od roku 2019 môžu byť dokonca na materskej obaja rodičia súčasne - matka s novonarodeným dieťaťom, otec so starším, povedzme dvojročným dieťatom.
V článku nájdete princípy a pravidlá, ako to funguje. Článok je voľne dostupný pre všetkých návštevníkov webu www.relia.sk
Ak vám informácie v článku nestačia, viac nájdete k knihe MATERSKÁ 2019. Kúpite ju v e-shope na tejto stránke alebo vo všetkých kníhkupectvách.
Videozáznam z prednášky (jún 2018) nájdete na youtube: https://www.youtube.com/watch?v=gkQlqMkof0k&list=PLMKWiQKrnZBasLECW9qUDX4RHF7gVdI_Q
Záznam z online diskusie k materskej nájdete na FB stránke Daňové a odvodové tipy Jozefa Mihála:
https://www.facebook.com/DanoveAOdvodoveTipyJozefaMihala/videos/751176331916854/
https://www.facebook.com/DanoveAOdvodoveTipyJozefaMihala/videos/213364822875507/
Ak sa chcete poradiť, zaregistrujte sa na tejto stránke a zvoľte si registráciu "Materská". Získate:
- plný prístup k všetkým článkom a videám s témou materská na webe www.relia.sk,
- v cene registrácie dostanete knihu MATERSKÁ 2019,
- budete mať možnosť položiť Jozefovi Mihálovi osobné otázky k téme materská - a to až do 31.1.2020
*
1. ČO JE MATERSKÉ
Materské je jedna zo štyroch dávok zo systému nemocenského poistenia (ďalšími dávkami sú nemocenské, ošetrovné a vyrovnávacia dávka v tehotenstve a materstve). Materské vypláca Sociálna poisťovňa. Na materské nemá nárok každá matka, resp. otec „automaticky“ - musia splniť podmienky podľa zákona o sociálnom poistení. Musia byť poistení v Sociálnej poisťovni na nemocenské poistenie (prípadne po skončení poistenia byť v tzv. ochrannej lehote) a musia byť poistení dostatočne dlhý čas (a to najmenej 270 dní v období posledných dvoch rokov - v prípade matky pred pôrodom, v prípade otca pred nástupom na materské).
Pri tom istom dieťati môžu ísť na materské postupne matka i otec, pokiaľ obaja spĺňajú uvedené podmienky.
Materské sa nevypláca v jednotnej výške ale závisí od predchádzajúceho príjmu, respektíve vymeriavacieho základu, z ktorého sa platilo poistné. Čím má otec pred nástupom na materské príjem vyšší, tým je vyššie aj materské. Od 1.5.2017 je materské dané ako 75% predchádzajúceho hrubého príjmu. Z materského sa neplatí ani daň ani odvody.
Napríklad ak otec zarábal 600 brutto mesačne, materské je cca 450 eur mesačne. Ak zarábal 1000 eur mesačne, materské je cca 750 eur mesačne. Výška materského je obmedzená - v roku 2019 platí, že materské sa vypočíta najviac z brutto príjmu vo výške 1908 eur, čo je dvojnásobok priemernej mzdy zistenej za rok 2017 (tá bola 954 eur). Najvyššie materské tak môže byť v roku 2019 vyše 1450 eur mesačne (v mesiaci ktorý má 31 dní).
V roku 2020 platí, že materské sa vypočíta najviac z brutto príjmu vo výške 2026 eur, čo je dvojnásobok priemernej mzdy zistenej za rok 2018 (tá bola 1013 eur). Najvyššie materské tak môže byť v roku 2020 vo výške 1548,70 eur mesačne (v mesiaci ktorý má 31 dní).
*
2. NÁROK NA MATERSKÉ
Prvá podmienka: Matka/otec sú v deň nástupu na materské nemocensky poistení alebo sú v ochrannej lehote po skončení nemocenského poistenia.
Ochranná lehota u matky je 8 mesiacov po zániku nemocenského poistenia, pokiaľ k zániku nemocenského poistenia došlo v čase, kedy už bola tehotná.
V ostatných prípadoch a rovnako je to u otca je ochranná lehota 7 kalendárnych dní po zániku nemocenského poistenia, ak by nemocenské poistenie trvalo menej ako 7 kalendárnych dní, ochranná lehota je toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie.
*
Druhá podmienka: V období dvoch rokov dozadu bola/bol nemocensky poistená/ý najmenej 270 kalendárnych dní.
V prípade matky sa sleduje obdobie dvoch rokov dozadu ku dňu pôrodu dieťaťa. V prípade otca sa sleduje obdobie dvoch rokov dozadu ku dňu nástupu na materské (ku dňu prevzatia dieťaťa do starostlivosti otca).
Do toho sa započítava doba aktuálneho nemocenského poistenia ale i doba iného, pred nástupom na materské už ukončeného nemocenského poistenia. Typicky sú to prípady dvoch zamestnaní nasledujúcich po sebe alebo kombinácia po sebe poistenie SZČO + poistenie v zamestnaní, dobrovoľné poistenie + poistenie v zamestnaní...
*
Tretia podmienka, ktorá platí len pre otca: V Sociálnej poisťovni predloží prehlásenie, že sa s matkou dieťaťa dohodli na tom, že otec prevzal dieťa do starostlivosti.
Na tento účel má Sociálna poisťovňa pripravené tlačivo, ktoré je potrebné vyplniť a odovzdať na pobočke. Od dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti začína otec poberať materské (ak spĺňa všetky podmienky).
Týmto dňom nemusí byť prvý deň kalendárneho mesiaca - deň, odkedy otec preberie dieťa do starostlivosti si slobodne zvolí po dohode s matkou.
*
Štvrtá podmienka platná len pre otca: V Sociálnej poisťovni predloží potvrdenie z UPSVaR-u o tom, že ani jeden z rodičov nepoberá rodičovský príspevok.
Toto potvrdenie si musia rodičia vybaviť na UPSVaR-e. Musia požiadať o pozastavenie vyplácania rodičovského príspevku počnúc kalendárnym mesiacom, v ktorom začne otec poberať materské. O toto potvrdenie treba na UPSVaR-e požiadať včas, odporúčam mesiac vopred.
*
Poznámka: Podmienkou pre otca nie je uzatvorenie manželstva s matkou dieťaťa ani existencia spoločnej domácnosti. Aj keď nie sú rodičia zosobášení, resp. sú rozvedení, otec má pri splnení vyššie uvedených podmienok nárok na materské.
*
Osobitná podmienka pre matku/otca - SZČO alebo dobrovoľne poistenú osobu
Ak ide matka alebo otec na materské ako SZČO alebo ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba, nesmie mať za posledných 5 rokov nedoplatky v Sociálnej poisťovni. Nedoplatok nižší ako 5 eur sa toleruje.
*
Existencia dvoch a viac nemocenských poistení súčasne
Ak má matka/otec dve nemocenské poistenia súčasne – napríklad povinné poistenie zamestnanca v pracovnom pomere a súčasne povinné nemocenské poistenie SZČO (alebo súčasne nemocenské poistenie z dohody, či ďalšieho pracovného pomeru), nárok na materské sa posudzuje osobitne z každého poistenia.
*
3. VÝŠKA MATERSKÉHO
Materské je 75% denného vymeriavacieho základu (DVZ) za jeden kalendárny deň.
DVZ sa vypočíta ako podiel vymeriavacieho základu (hrubého príjmu) v rozhodujúcom období a počtu kalendárnych dní rozhodujúceho obdobia. Z rozhodujúceho obdobia sa pri tomto výpočte vylúčia dni, za ktoré sa podľa § 140 zákona o sociálnom poistení (ZSP) poistné neplatí, napríklad dni PN, OČR. Zjednodušene povedané, DVZ je vlastne priemerný hrubý príjem pripadajúci na jeden kalendárny deň rozhodujúceho obdobia.
DVZ môže byť v roku 2019 najviac 62,7288 eur. Výška materského priznaného v roku 2019 môže byť až 1458,50 eur.
V roku 2020 môže byť DVZ najviac 66,6083 eur. Výška materského priznaného v roku 2020 môže byť až 1548,70 eur.
*
Rozhodujúce obdobie - zamestnanec
V prípade zamestnanca je rozhodujúce obdobie predchádzajúci rok, ak dané zamestnanie trvalo počas celého predchádzajúceho roka.
Ak dané zamestnanie začalo počas predchádzajúceho roka alebo počas aktuálneho roka, rozhodujúce obdobie je obdobie od začiatku zamestnania do konca kalendárneho mesiaca, predchádzajúceho mesiacu, v ktorom je nástup na materské.
*
Rozhodujúce obdobie - SZČO a dobrovoľné poistenie
Rozhodujúce obdobie je predchádzajúci rok, ak poistenie trvalo počas celého predchádzajúceho roka.
Ak poistenie začalo počas predchádzajúceho roka, rozhodujúce obdobie je obdobie od začiatku poistenia do konca predchádzajúceho roka.
Ak poistenie začalo počas aktuálneho roka, rozhodujúce obdobie je obdobie od začiatku poistenia do konca kalendárneho mesiaca, predchádzajúceho mesiacu, v ktorom je nástup na materské.
Ak poistenie začalo počas mesiaca, v ktorom je nástup na materské, rozhodujúce obdobie je obdobie od začiatku poistenia do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom je nástup na materské.
*
Zamestnanec a zmena zamestnania
V prípade zamestnanca a vzniku nového zamestnania sa materské vypočíta z vymeriavacieho základu dosiahnutého v novom zamestnaní ak sa poistné v novom zamestnaní pred nástupom na materské zaplatilo najmenej za 90 kalendárnych dní (do počtu 90 dní sa nepočítajú dni, za ktoré sa podľa § 140 ZSP poistné neplatí). Pritom si treba uvedomiť, že:
- musí ísť o nového zamestnávateľa (inú firmu) - nie o novú pracovnú zmluvu u toho istého zamestnávateľa
- pôvodné zamestnanie musí skončiť pred nástupom na materské - ak ide o matku/otca, ktorá/ý je povinne poistená/ý ako SZČO, musí podnikanie pred nástupom na materské ukončiť alebo pozastaviť
*
Existencia dvoch a viac nemocenských poistení súčasne
Ak má matka/otec dve a viac nemocenských poistení súčasne a zo všetkých poistení má nárok na materské, osobitne sa určí DVZ č. 1 z prvého poistenia, osobitne DVZ č. 2 z druhého poistenia atď.. Následne sa všetky DVZ sa spočítajú a materské je 75% z tohto súčtu. Aj tu ale platí, že súčet DVZ je v roku 2019 ohraničený hodnotou 62,7288 eur a v roku 2020 sumou 66,6083 eur.
*
4. NÁSTUP NA MATERSKÉ A DOBA POBERANIA MATERSKÉHO
Matka
Matka nastupuje na materské od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom. Môže sa rozhodnúť nastúpiť na materské aj skôr a to najskôr od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom. Ak matka porodí skôr než stihla nastúpiť na materské, materské sa vypláca odo dňa pôrodu.
Nárok na materské matke zaniká uplynutím 34. týždňa od vzniku nároku na materské, výnimkou sú situácie:
- osamelá matka má nárok na materské po dobu 37 týždňov,
- pri pôrode dvoch alebo viac detí je nárok na materské po dobu 43 týždňov.
Ak pôrod nastane skôr ako v očakávaný deň pôrodu určený lekárom, matka má nárok na materské po celú vyššie uvedenú dobu 34/37/43 týždňov.
Ak ale matka nastúpi na materské neskôr ako od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu, nárok na materské zanikne matke uplynutím 28 týždňov po dni pôrodu – ak je osamelá uplynutím 31 týždňov a ak porodila dve a viac detí uplynutím 37 týždňov. – matka sa tak ukráti o časť doby poberania materského.
Preto „nie je dobrý nápad“ nastúpiť na materskú neskôr ako 6 týždňov pred očakávaným dňom pôrodu.
*
Otec
Ak matka nepoberá materské, otec môže nastúpiť na materské najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu. Ak matka poberá materské, otec môže nastúpiť na materské potom, čo si materské dočerpá matka. V praxi si potom otec zvolí ľubovoľný deň začatia čerpania materského (teda prevzatia dieťaťa do svojej starostlivosti), aký mu čo najlepšie vyhovuje. Môže to byť napríklad hneď po materskej matky alebo v čase kedy má dieťa jeden rok, dva roky a podobne.
Otec nemusí začať čerpať materské od prvého dňa mesiaca, môže prevziať dieťa do starostlivosti povedzme od druhého dňa mesiaca (napríklad od 2.9.2019) čo je výhodnejšie z pohľadu čerpania rodičovského príspevku - v takomto prípade si po nástupe na materské vyžiada od Sociálnej poisťovne potvrdenie odkedz má materské priznané a matka požiada na UPSVaR-e o doplatenie rodičovského príspevku za mesiac, v ktorom otec začal poberať materské.
*
Nárok na materské má otec po dobu 28 týždňov od vzniku nároku na materské, výnimkou sú situácie:
- osamelý otec má nárok na materské po dobu 31 týždňov,
- pri starostlivosti otca o dve alebo viac detí je nárok na materské po dobu 37 týždňov.
Zároveň platí, že otec môže poberať materské najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa. Z toho vyplýva, že otec by mal nastúpiť na materské najneskôr 28/31/37 týždňov pred dovŕšením troch rokov veku dieťaťa, inak sa sám ukráti o časť doby, počas ktorej by mohol materské poberať.
Pri dvojčatách je pre otca výhodnejšie neprevziať do starostlivosti obe dvojčatá súčasne - materská sa vypláca 37 týždňov - ale prevziať do starostlivosti postupne jedno a potom druhé dieťa - tak má nárok na materské 2 x 28 týždňov.
*
5. MOŽNOSTI PRÁCE OTCA V ČASE POBERANIA MATERSKÉHO
Otec je zamestnanec
Otec, ktorý poberá materské z poistenia zamestnanca, nesmie mať z tohto zamestnania príjem za aktívnu prácu, nesmie v tomto zamestnaní pracovať.
Môže však dostať dodatočne vyplatenú odmenu za prácu vykonanú pred nástupom na materskú. Alebo môže mať vyplatený príjem nie za prácu ale napríklad príspevok zo sociálneho fondu.
Otec však môže mať príjem z iného zamestnania, z ktorého materské nepoberá. Napríklad z novo uzatvoreného pracovného pomeru (aj u toho istého zamestnávateľa – pozor, podľa § 50 Zákonníka práce musí ísť o iný druh práce) alebo z dohody, môže si založiť živnosť a pod. V čase, kedy bude poberať materské a bude mať príjem z iného zamestnania, resp. iného pracovnoprávneho vzťahu, sa podľa § 140 ZSP platí do Sociálnej poisťovne len poistné na úrazové poistenie (ktoré platí zamestnávateľ). Zdravotné poistenie sa platí obvyklým spôsobom, tu úľava nie je.
Pozor, Sociálna poisťovňa približne od októbra 2018 nepriznáva materské oteckom, ktorí počas materskej majú, resp. začnú pracovať na ďalšiu pracovnú zmluvu na plný úväzok. Materskú im nepriznáva s odôvodnením, že ak majú ďalšiu pracovnú zmluvu na plný úväzok, tak sa predsa nemôžu stíhať starať o dieťa. Toto odôvodnenie SP je podľa autora článku nezákonné ale ak nechcete mať problémy a súdiť sa so SP, odporúčam:
- mať druhú pracovnú zmluvu maximálne na polovičný úväzok (a tomu zodpovedajúcu nižšiu mzdu v takejto zmluve)
- mať druhú pracovnú zmluvu na formu domáckej práce podľa § 52 Zákonníka práce (domácky zamestnanec)
- pracovať na dohodu o vykonaní práce alebo na dohodu o pracovnej činnosti
- ak nejde o závislú prácu, pracovať na živnosť, respektíve obdobnou formou samostatného podnikania - napríklad na autorské zmluvy
Pri druhej pracovnej zmluve resp. pri dohode o pracovnej činnosti a pod. treba rešpektovať, že odmena, resp. mzda v pracovnej zmluve by mala byť adekvátna nižšiemu rozsahu pracovného času. Odporúčam potom doplatiť odmeny až po skončení materskej, resp. vyplatiť časť odmeny ešte na pôvodnú zmluvu a to ešte pred začatím materskej a podobne.
*
Otec je SZČO
Otec ktorý poberá materské z poistenia SZČO, môže ďalej aktívne podnikať a mať príjmy z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti. Nemusí činnosť ani ukončiť, ani prerušiť a pod.
Výhodou je, že v čase kedy poberá materské ako SZČO neplatí ako SZČO poistné do Sociálnej poisťovne. Pri platení poistného z činnosti SZČO do zdravotnej poisťovne sa ho netýka ustanovenie o povinnom minimálnom vymeriavacom základe, čo je pre mnohých SZČO ďalšou menšou či väčšou výhodou.
*
Otec má materské z dobrovoľného nemocenského poistenia
Osoba, ktorá poberá materské z dobrovoľného poistenia, môže bez problémov počas materského pracovať ako zamestnanec resp. podnikať ako SZČO. Ak bude poberať z dobrovoľného poistenia materské otec policajt alebo vojak, môže v tom čase naďalej slúžiť. Sociálna poisťovňa by nemala mať informácie z osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov o tom, kto v čase poberania materského aktívne slúži (autor za túto informáciu neručí).
*
6. PRAVIDLÁ TÝKAJÚCE SA MATKY V ČASE KEDY OTEC POBERÁ MATERSKÉ
Súčasné poberanie materského a rodičovského príspevku
Je vylúčené aby súčasne otec poberal materské a matka poberala rodičovský príspevok alebo príspevok na starostlivosť o dieťa. Ak napríklad otec nastúpi na materské od 1.9.2019, matka musí požiadať na UPSVaR-e o zastavenie vyplácania rodičovského príspevku počnúc mesiacom september 2019. Ak potom otcovi skončí materské 15.3.2020 a dieťa ešte nemá tri roky, matka môže požiadať na UPSVaR-e o obnovenie výplaty rodičovského príspevku prvýkrát od mesiaca marec 2020.
*
Zdravotné poistenie otca a matky
Počas doby, kedy otec poberá materské, štát platí poistné na zdravotné poistenie za otca v súlade s § 11 ods. 7 písm. m) bod. 1 ZZP, teda preto, lebo otec poberá materské.
Pokiaľ matka počas otcovej materskej zostane doma a v rodine majú len jedno dieťa vo veku do 6 rokov (na ktoré otec poberá materské), štát za matku od 30.12.2018 neplatí poistné na zdravotné poistenie. Matka má v takom prípade tieto možnosti:
- vráti sa do zamestnania, resp. nájde si iné zamestnanie - napríklad na dohodu - z ktorého bude zdravotne poistená
- po dohode so súčasným zamestnávateľom ukončí doterajší pracovný pomer a prihlási sa na UPSVaR-e do evidencie nezamestnaných - tým pádom za ňu bude štát platiť zdravotné poistenie - a ona sama môže zároveň požiadať o dávku v nezamestnanosti (v zásade na dávku bude mať nárok, vo výške 50% predošlej hrubej mzdy)
- bude si platiť zdravotné poistenie sama ako dobrovoľne nezamestnaná (samoplatiteľ) - počas roka 2019 ide o sumu 66,78 eura mesačne. Za dva dni ešte v roku 2018 a to od 30.12.2018 do 31.12.2018 je to suma 4,11 eura. V roku 2019 je to suma 66,78 eura mesačne za celý kalendárny mesiac, pri platbe za časť mesiaca je výpočet vymeriavacieho základu 477 eur/počet dní v mesiaci, ďalej x počet dní za ktoré sa platí poistné, výsledok sa zaokrúhli na cent nadol, následne sa vypočíta preddavok ako 14% z vymeriavacieho základu a výsledok sa zaokrúhli na centy nadol. V roku 2020 je to suma 70,91 eur mesačne za celý mesiac a za časť mesiaca sa pri výpočte vychádza z vymeriavacieho základu 506,50 eur.
Pokiaľ majú v rodine ďalšie dieťa vo veku do 6 rokov, ktoré nechodí do škôlky, respektíve chodí do škôlky len na pol dňa, tak za matku naďalej štát platí poistné na zdravotné poistenie podľa § 11 ods. 7 písm. j) ZZP ako za fyzickú osobu, ktorá sa osobne celodenne a riadne stará o dieťa vo veku do šiestich rokov, pretože z pohľadu zákona o zdravotnom poistení sa stará o toto druhé dieťa.
*
Dôchodkové poistenie otca a matky
Podľa § 128 ods. 5 ZSP štát platí dôchodkové poistenie za otca zamestnanca alebo SZČO v čase, kedy sa mu vypláca materské.
Za matku, ktorá zostane doma v tomto čase štát neplatí dôchodkové poistenie, pretože podľa dohody rodičov starostlivosť o dieťa prevzal otec. Na matku sa tak nevzťahuje ustanovenie § 15 ods. 1 písm. c) ZSP - a za matku počas otcovej materskej štát neplatí dôchodkové poistenie.
Ak však majú v rodine ďalšie dieťa vo veku do 6 rokov a matka zostane doma, štát za ňu bude platiť dôchodkové poistenie z dôvodu, že sa stará o toto druhé dieťa. Pozor, nárok na status poistenca štátu si matka v takom prípade musí sama uplatniť v Sociálnej poisťovni.
Treba dodať, že dôchodkové poistenie povinné nie je. Ak v Sociálnej poisťovni počas otcovej materskej odmietnu uznať matku ako poistenca štátu na dôchodkové poistenie, nemusí si platiť sama dobrovoľné dôchodkové poistenie.
*
7. ZÁKONNÍK PRÁCE – MATERSKÁ A RODIČOVSKÁ DOVOLENKA
Podľa Zákonníka práce má otec nárok na rodičovskú dovolenku pokiaľ má dieťa vo veku do 3 rokov. A to bez ohľadu, či pri tom istom dieťati je doma aj matka (teda bez ohľadu na to, či aj matka čerpá rodičovskú dovolenku u svojho zamestnávateľa).
*
Rodičovská dovolenka podľa Zákonníka práce
Podľa § 166 ods. 2 ZP, zamestnávateľ je povinný poskytnúť matke a otcovi na základe ich žiadosti rodičovskú dovolenku až do dňa, v ktorom dieťa dovŕši tri roky veku.
Ak má dieťa dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, zamestnávateľ je povinný poskytnúť matke a otcovi rodičovskú dovolenku až do dňa, v ktorom dieťa dovŕši šesť rokov veku.
Rodičovská dovolenka sa poskytuje v rozsahu, o aký rodič žiada, spravidla však najmenej na jeden mesiac.
Podľa § 166 ods. 3 ZP, matka a otec písomne oznamujú zamestnávateľovi deň nástupu na rodičovskú dovolenku najmenej jeden mesiac vopred. Rovnako najmenej jeden mesiac vopred oznamujú predpokladaný deň prerušenia, skončenia alebo zmeny týkajúce sa nástupu, prerušenia a skončenia rodičovskej dovolenky.
Z pohľadu Zákonníka práce to znamená, že pokiaľ sa otec dieťaťa rozhodne čerpať materské (podľa zákona o sociálnom poistení) povedzme pri dvojročnom dieťati, svojho zamestnávateľa žiada o poskytnutie rodičovskej dovolenky.
Zároveň to znamená, že obaja rodičia môžu byť súčasne na rodičovskej dovolenke – Zákonník práce to nevylučuje. Otec má právo požiadať svojho zamestnávateľa o rodičovskú dovolenku, pokiaľ má dieťa vo veku do troch (šiestich) rokov. Matka má právo zostať na rodičovskej dovolenke aj vtedy, ak je súčasne na rodičovskej dovolenke otec. Pri nástupe otca na svoju rodičovskú dovolenku sa matka nemusí - ak sama nechce - vrátiť do zamestnania.
Treba dodať, že pokiaľ je otec na rodičovskej dovolenke, za dobu rodičovskej dovolenky sa mu môže krátiť nárok na riadnu dovolenku. Za prvých 100 zameškaných pracovných dní počas jedného kalendárneho roka mu môže zamestnávateľ krátiť nárok na riadnu dovolenku tohto roka o jednu dvanástinu. Za každých ďalších celých 21 zameškaných pracovných dní počas jedného kalendárneho roka môže zamestnávateľ krátiť nárok na riadnu dovolenku o ďalšiu dvanástinu.
Od 1.1.2019 platí "malá" novela Zákonníka práce, kde v § 13 podľa nového ods. 5 sa zavádza absolútny zákaz zamestnávateľovi uzatvoriť so zamestnancom v pracovnej zmluve, resp. dohode o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru doložku o mlčanlivosti, podľa ktorej je zamestnanec povinný zachovať mlčanlivosť o svojej mzde ďalších pracovných a mzdových podmienkach.
Ustanovenia pracovnej zmluvy, dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru alebo inej dohody medzi zamestnávateľom a zamestnancom, ktoré by zamestnanca zaväzovali zachovávať mlčanlivosť o jeho pracovných podmienkach vrátane mzdových podmienok a podmienkach zamestnávania sú od 1.1.2019 neplatné.
Zamestnávateľ prispieva zamestnancom na stravovanie v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu. Zvyšok ceny jedla si dopláca zamestnanec. Časť ceny jedla môže tvoriť príspevok zo sociálneho fondu.
Podľa "Opatrenia" od 1.6.2018 je suma stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín daná ako 4,80 eura.
Maximálny príspevok zamestnávateľa na stravovanie je tak od 1.6.2018 ohraničený sumou 55% zo 4,80 = 2,64 eura.
Od 1.1.2009 bez zmeny je suma základnej náhrady za každý 1 km jazdy:
- 0,050 eura jednostopové vozidlá a trojkolky,
- 0,183 eura osobné cestné motorové vozidlá.
*
Sumy stravného platné od 1.6.2018
- 4,80 eura pre časové pásmo 5 až 12 hodín,
- 7,10 eura pre časové pásmo nad 12 hodín až 18 hodín,
- 10,90 eura pre časové pásmo nad 18 hodín.
Dňa 4.12.2018 schválila NRSR novelu zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (viď novela zákona č.289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a tam Čl. III).
Novelou sa rozšíril okruh príjmov zo závislej činnosti oslobodených od dane a od dane je oslobodený nepeňažný benefit pre zamestnanca v podobe poskytnutého ubytovania zamestnávateľom za podmienky, že oslobodenie bude maximálne do výšky 60 eur mesačne na kmeňového zamestnanca u firiem s viaczmennou prevádzkou.
Hranica príjmu pre priznanie nároku je 6-násobok minimálnej mzdy = 6 x 520 eur = 3120 eur.
Hranica príjmu pre priznanie nároku zamestnancovi mesačne je polovica minimálnej mzdy = 520 eur/2= 260 eur.
Dňa 7.12.2018 Národná rada SR schválila novelu zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti, ktorou sa zjednodušuje a rozširuje zamestnávanie cudzincov (občanov tretích krajín).
*
Aktualizácia zoznamu okresov a zamestnaní raz štvrťročne
Ústredie práce bude aktualizovať zoznam okresov v ktorých priemerná miera evidovanej nezamestnanosti bola nižšia ako 5 % a zoznam zamestnaní s nedostatkom pracovnej sily v týchto okresoch každý štvrťrok. Ústredie práce bude tieto údaje zverejňovať na svojom webe do konca kalendárneho mesiaca bezprostredne nasledujúceho po príslušnom kalendárnom štvrťroku.
*
Dočasné prideľovanie cudzincov agentúrami dočasného zamestnávania
Agentúra dočasného zamestnávania, ktorá vykonáva činnosť najmenej tri roky pred podaním žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania alebo pred podaním žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účel zamestnania, môže dočasne prideliť štátneho príslušníka tretej krajiny k užívateľskému zamestnávateľovi v zamestnaní s nedostatkom pracovnej sily v okrese s menej ako 5% nezamestnanosťou.
Podľa nového § 152a Zákonníka práce s účinnosťou od 1. januára 2019 sa zavádza nová povinnosť zamestnávateľa preplatiť zamestnancovi časť výdavkov na jeho rekreáciu.
*
Povinnosť zamestnávateľa poskytnúť príspevok
Príspevok na rekreáciu je zamestnancom povinný poskytnúť zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov.
Počet zamestnávaných zamestnancov je priemerný evidenčný počet zamestnancov (vo fyzických osobách) za predchádzajúci kalendárny rok.
Poznámka: Posudzuje sa priemerný evidenčný počet zamestnancov v pracovnom pomere zistený za predchádzajúci kalendárny rok, teda za rok 2018, vo fyzických osobách (bez ohľadu na dĺžku pracovných úväzkov, resp. odpracovaný čas). Do úvahy sa neberú:
- zamestnanci ktorí majú neplatené voľno dlhšie ako 4 týždne
- zamestnanci na materských a rodičovských dovolenkách
- zamestnanci uvoľnení resp. dočasne pridelení na výkon práce v inej organizácii
- osoby pracujúce na dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru
- spoločníci, konatelia a pod., pracujúci u zamestnávateľa bez pracovnej zmluvy
- u užívateľského zamestnávateľa sa do úvahy sa neberú dočasne pridelení zamestnanci
Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva menej ako 50 zamestnancov, príspevok na rekreáciu môže ale nemusí zamestnancom poskytnúť. Ak príspevok poskytne, tak za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu ako zamestnávateľ ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov.
*
Rovnako ako v prípade zamestnávateľov, na ktorých sa vzťahuje Zákonník práce, sa postupuje aj v prípade zamestnávateľov, na ktorých sa vzťahujú predpisy:
-
Zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme
-
Zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície
-
Zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov
-
Zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore
-
Zákon č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov
-
Zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe
Trinásty plat:
-
je oslobodený od dane z príjmov do výšky 500 eur
-
je oslobodený od zdravotných odvodov do výšky 500 eur
-
nie je oslobodený od sociálnych odvodov
U príplatkov, ktoré sú naviazané na priemerný zárobok zamestnanca sa pri výpočte vychádza z priemerného hodinového zárobku zisteného za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. Pritom sa myslí kalendárny štvrťrok predchádzajúci dňu, kedy došlo k výkone práce.
Príklad
Zamestnanec odpracoval v mesiaci máj 2019 spolu 6 hodín a 15 minút nadčasov, za ktoré mu patrímzda a mzdové zvýhodnenie vo výške 25% priemerného zárobku.
Priemerný hodinový zárobok zamestnanca zistený za I. štvrťrok je 5,8639 eura.
Mzdové zvýhodnenie za 6,25 hodiny práce nadčas vypočítame ako:
6,25 x 25% z 5,8639 eura = 9,1624 eura (zaokrúhlili sme na 4 desatinné miesta nahor)
*
Príplatky naviazané na minimálnu mzdu na hodinu
U príplatkov, ktoré sú naviazané na minimálnu mzdu na hodinu sa vždy vychádza zo sumy minimálnej mzdy na hodinu danej podľa § 2 ods. 2 zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde.
Pritom nie je podstatné, aký je ustanovený týždenný pracovný čas zamestnanca – rovnako postupujeme aj keď je to 38,75 hodiny/týždeň, aj keď je to 37,5 hodiny/týždeň.
Nie je podstatné ani stupeň náročnosti práce pracovného miesta na ktorom je zaradený zamestnanec. Pri všetkých 6 stupňoch náročnosti práce sa postupuje rovnako.
V roku 2019 to znamená pre všetkých výpočet zo sumy minimálnej mzdy na hodinu danej ako 2,989 eura.
Príklad
Zamestnanec má ustanovený týždenný pracovný čas 37,5 hodiny/týždeň a pracuje na pracovnom mieste so 6. stupňom náročnosti. V roku 2019 pri určení výšky mzdového zvýhodnenia za prácuv sobotu, v nedeľu, v noci atď. vychádzame zo sumy minimálnej mzdy na hodinu vo výške 2,989 eura.
*
Príplatky pri práci na dohodu
Od 1.5.2018 je pri práci na dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohody o vykonaní práce, dohody o pracovnej činnosti, dohody o brigádnickej práci študentov) nárok na:
-
zvýšenie odmeny pri práci vo sviatok najmenej o sumu minimálnej mzdy za hodinu (§ 223 ods. 2), teda 2,989 eura
-
mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu (§ 122a)
-
mzdové zvýhodnenie za prácu v nedeľu (§ 122b)
-
mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu (§ 123)
-
mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce (§ 124)
*
Vedúci zamestnanci
Podľa § 9 ods. 3 ZP vedúci zamestnanci zamestnávateľa sú zamestnanci, ktorí sú na jednotlivých stupňoch riadenia zamestnávateľa oprávnení určovať a ukladať podriadeným zamestnancom zamestnávateľa pracovné úlohy, organizovať, riadiť a kontrolovať ich prácu a dávať im na ten účel záväzné pokyny.
Zamestnávateľ sa môže písomne dohodnúť:
-
s vedúcim zamestnancom v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu,
-
s vedúcim zamestnancom, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca,
-
so zamestnancom, ktorý vykonáva koncepčné, systémové, tvorivé alebo metodické činnosti, riadi, organizuje alebo koordinuje zložité procesy alebo rozsiahle súbory veľmi zložitých zariadení ...
... že vo výške mzdy bude zohľadnená prípadná práca nadčas, najviac však v úhrne 150 hodín v kalendárnom roku.
V týchto prípadoch zamestnancovi za prácu nadčas nepatrí mzda vrátane mzdového zvýhodnenia za prácu nadčas a nemôže za túto dobu čerpať náhradné voľno.
*
Podľa § 122 ods. 5 ZP s vedúcim zamestnancom (na akomkoľvek stupni riadenia) môže zamestnávateľ v pracovnej zmluve dohodnúť mzdu už s prihliadnutím na prípadnú prácu vo sviatok. Mzdové zvýhodnenie ani náhradné voľno za prácu vo sviatok v tomto prípade vedúcemu zamestnancovi nepatria. Pozor, uvedené sa nevzťahuje na vedúceho zamestnanca pracujúceho na dohodu.
S vedúcim zamestnancom (na akomkoľvek stupni riadenia) môže zamestnávateľ v pracovnej zmluve dohodnúť mzdu už s prihliadnutím na prípadnú prácu v sobotu, resp. v nedeľu. Mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu, resp. v nedeľu v tomto prípade vedúcemu zamestnancovi nepatrí.
Pozor, uvedené sa nevzťahuje na vedúceho zamestnanca pracujúceho na dohodu.
*
Podľa § 123 ods. 2 ZP s vedúcim zamestnancom (na akomkoľvek stupni riadenia) môže zamestnávateľ v pracovnej zmluve dohodnúť mzdu už s prihliadnutím na prípadnú nočnú prácu. Mzdové zvýhodnenie v tomto prípade vedúcemu zamestnancovi nepatrí. Pozor, uvedené sa vzťahuje aj na vedúceho zamestnanca pracujúceho na dohodu.
*
Domácka práca a telepráca
Podľa § 52 ods. 1 ZP domácka práca je práca zamestnanca v pracovnom pomere, ktorý vykonáva prácu pre zamestnávateľa podľa podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve doma alebo na inom dohodnutom mieste.
Telepráca je práca zamestnanca v pracovnom pomere, ktorý vykonáva prácu pre zamestnávateľa podľa podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve doma alebo na inom dohodnutom mieste s použitím informačných technológií (ďalej len „telepráca").
V oboch prípadoch je dôležité, že takíto zamestnanci si sami rozvrhujú pracovný čas.
Podľa § 52 ods. 1 písm. c) ZP takýmto zamestnancom nepatrí mzda za prácu nadčas, mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok, mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu, mzdové zvýhodnenie za prácu v nedeľu, mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu a mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce, ak sa zamestnanec so zamestnávateľom nedohodne inak.
*
PRACOVNÁ POHOTOVOSŤ
Za každú hodinu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku patrí zamestnancovi mzda vo výške pomernej časti základnej zložky mzdy, najmenej však vo výške minimálnej mzdy za hodinu, teda 2,989 eura.
Príklad
Zamestnanec má podľa pracovnej zmluvy hodinovú mzdu 2,90 eura/hodina. Za každú hodinu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku patrí zamestnancovi mzda 2,989 eura.
Iný zamestnanec má podľa pracovnej zmluvy hodinovú mzdu 3,50 eura/hodina. Za každú hodinu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku patrí zamestnancovi mzda 3,50 eura.
Za každú hodinu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti mimo pracoviska patrí zamestnancovi najmenej suma vo výške 20% minimálnej mzdy za hodinu, teda 0,5978 eura.
Pre rok 2019 platí minimálna mzda:
-
520 eur za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou,
-
2,989 eura za každú hodinu odpracovanú zamestnancom (pri ustanovenom týždennompracovnom čase 40 hodín týždenne) a pre „dohodárov“.
*
V prípade zamestnanca odmeňovaného hodinovou mzdou pri ustanovenom týždennom pracovnom čase nižšom ako 40 hodín týždenne, je minimálna mzda:
-
3,0854 eura za každú hodinu odpracovanú zamestnancom pri 38,75 h/t,
-
3,1883 eura za každú hodinu odpracovanú zamestnancom pri 37,50 h/t.
Proti rozhodnutiam Sociálnej poisťovne v oblasti materského je možné sa brániť pomocou odvolania a správnej žaloby.
V prípade zamietnutia žiadosti o priznanie materského otcovi z dôvodu, že otec naďalej vykonáva pracovnú činnosť je možné využiť pripravený vzor odvolania a správnej žaloby. Tieto vzory nie sú vhodné na použitie v prípade akéhokoľvek iného dôvodu zamietnutia žiadosti.
Vzor odvolania a vzor správnej žaloby nájdete na www.relia.sk alebo si ich vyžiadajte emailom na adrese reliaba@gmail.com
Odvolanie:
- V prípade negatívneho rozhodnutia Sociálnej poisťovne je možné proti nemu podať odvolanie.
- Odvolanie je nutné podať do 30 dní od doručenia rozhodnutia žiadateľovi o materské.
- V prípade, že sa odvolanie podáva poštou, je pre posúdenie včasnosti podania odvolania rozhodujúci dátum podania na pošte (dátum na poštovej pečiatke).
- V prípade použitia vzoru je nutné doňho doplniť vyznačené údaje (vyznačené napr. takto: [doplniť])
- Vyplnený vzor je potrebné vytlačiť a vlastnoručne podpísať
- V prípade, že odvolanie podáva za vás iná osoba, je nutné k nemu pripojiť aj plnomocenstvo