Najnovšie články

Mzdové veličiny 2019

Témy: daň z príjmov,dôchodok,minimalna mzda,nezdaniteľná časť,paušálne výdavky,sociálne poistenie,SZČO,veličiny,zdravotné poistenie,zmeny 2019

*

DAŇ Z PRÍJMOV ROK 2019

*

Sadzba dane

- 19% zo základu dane do výšky 176,8-násobku sumy platného životného minima vrátane, čiže do 36256,37 eura,

- 25% zo základu dane presahujúceho 176,8-násobok platného životného minima, čiže presahujúceho 36256,37 eura.

Pri výpočte preddavkov na daň zo závislej činnosti je hranica základu dane pre sadzbu 19% suma 3021,36 eura.

Poznámka: Suma životného minima, platná k 1. januáru 2019 je 205,07 eura.

*

Zrážková daň

- 7% z dividend ak je daňovník rezident SR alebo zmluvného štátu

- 19% z príjmov podľa § 43 ods. 2 a 3 (okrem dividend) ak je daňovník rezident SR alebo zmluvného štátu

- 35% z príjmov podľa § 43 ods. 2 a 3 (vrátane dividend) ak je daňovník rezident nezmluvného štátu

*

Osobitná sadzba dane

5% zo zdaniteľného (hrubého) príjmu zo závislej činnosti plynúceho niektorým ústavným činiteľom.

*

Daňový bonus na dieťa v roku 2019

Suma 22,17 eura na jedno dieťa mesačne. Za celý rok 2019 je to 266,04 eura na jedno dieťa.

Hranica príjmu pre priznanie nároku je 6-násobok minimálnej mzdy = 6 x ??? eur = ???? eur.

Hranica príjmu pre priznanie nároku zamestnancovi mesačne je polovica minimálnej mzdy = ??? eur/2 = ??? eur.

*

Nezdaniteľná časť na daňovníka v roku 2019

Nezdaniteľná časť na daňovníka (na mesiac) pri výpočte preddavkov na daň je 328,12 eura.

V ročnom zúčtovaní/daňovom priznaní za rok 2018:

  1. Ak daňovník dosiahne základ dane do 20507 eur (100-násobok životného minima), tak nezdaniteľná časť na daňovníka za rok 2017 je 3937,35 eura.
  1. Ak daňovník dosiahne základ dane vyšší ako 20507 eur, tak nezdaniteľná časť na daňovníka sa vypočíta nasledovne:

9064,094 – (základ dane : 4)

kde suma 9064,094 = 44,2-násobok životného minima

Výsledok sa zaokrúhľuje na eurocenty nahor.

  1. Ak daňovník dosiahne základ dane 36256,37 eura a viac, tak nezdaniteľná časť na daňovníka je nula.

*

Nezdaniteľná časť na manželku (manžela) v roku 2019

  1. Ak daňovník dosiahne základ dane do 36256,37 eura (176,8-násobok životného minima), tak nezdaniteľná časť na manželku je daná podľa vzorca:

3937,35 - vlastný príjem manželky.

  1. Ak daňovník dosiahne základ dane vyšší ako 36256,37 eura, tak nezdaniteľná časť na manželku je daná výpočtom:

13001,438 – (základ dane : 4) - vlastný príjem manželky,

kde suma 13001,438 = 63,4-násobok životného minima Výsledok sa zaokrúhľuje na eurocenty nahor.

  1. Ak daňovník dosiahne základ dane 52005,75 eur a viac, tak nezdaniteľná časť na manželku je nula, bez ohľadu na výšku jej vlastných príjmov.

*

Nezdaniteľná čiastka - príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie (3. pilier)

Základ dane sa môže znížiť o sumu preukázateľne zaplatených príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, a to najviac do výšky 180 eur.

Pozor, uplatnenie je možné len ak príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie zaplatil daňovník na základe účastníckej zmluvy uzatvorenej po 31. decembri 2013 alebo na základe zmeny účastníckej zmluvy, ktorej súčasťou je zrušenie dávkového plánu a súčasne daňovník nemá uzatvorenú inú účastnícku zmluvu uzatvorenú do 31. decembra 2013 ktorej súčasťou je dávkový plán.

*

Nezdaniteľná čiastka – kúpele

Základ dane sa môže znížiť o sumu preukázateľne zaplatených úhrad služieb v prírodných liečebných kúpeľoch a kúpeľných liečebniach a to najviac do výšky 50 eur.

Daňovník si môže uplatniť ďalších 50 eur z preukázateľne zaplatených úhrad aj za manželku a 50 eur na každé vyživované dieťa zákona, ak sa títo spolu s ním zúčastnili kúpeľnej starostlivosti. Uvedenú nezdaniteľnú časť základu dane si môže uplatniť len jeden z týchto daňovníkov.

*

Zamestnanecká prémia

Na zamestnaneckú prémiu za rok 2019 by nemal mať nárok žiaden zamestnanec.

*

Paušálne výdavky

V roku 2019 sú 60% z príjmov SZČO, max. 20000 eur na rok (bez ohľadu na počet mesiacov podnikania).

*

Daň sa nevyrubí a neplatí... (§ 46a)

- ak za rok 2019 nepresiahne 17 eur alebo

- ak celkové zdaniteľné príjmy daňovníka za rok 2019 nepresiahnu 1968,67 eura.

*

SOCIÁLNE POISTENIE ROK 2019

Maximálny vymeriavací základ 6678 eur (7 x 954) okrem úrazového poistenia, ktoré maximálny vymeriavací základ stanovený nemá.

*

Hranica príjmu pri zamestnávaní dlhodobo nezamestnaných

Hranica príjmu, do ktorého sa uplatní výnimka pri odvodoch, je pre pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer, ktorý vznikol v roku 2018 a pokračuje v roku 2019, suma 67% z 912 eur, čo je suma 611,04 eura.

Hranica príjmu, do ktorého sa uplatní výnimka pri odvodoch, je pre pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer, ktorý vznikne v roku 2019 suma 67% z 954 eur, čo je suma 639,18 eura.

*

Sadzby poistného SZČO

Od 1.7.2018 (od 1.10.2018 v prípade podania DP za rok 2017 po 31.3.2018) je povinne nemocensky a dôchodkovo poistená SZČO, ktorej príjem (brutto, podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP) za rok 2017 bol vyšší ako 5472 eur (12 x 456).

Od 1.7.2019 (od 1.10.2019 v prípade podania DP za rok 2018 po 31.3.2019) je povinne nemocensky a dôchodkovo poistená SZČO, ktorej príjem (brutto, podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP) za rok 2018 bol vyšší ako 5724 eur (12 x 477).

Minimálny vymeriavací základ počas roka 2019 je 477 eur, minimálne poistné 158,11 eura

Nemocenské poistenie 4,4%, min. 20,98 eura

Starobné poistenie 18%, min. 85,86 eura

Invalidné poistenie 6%, min. 28,62 eura

Rezervný fond 4,75%, min. 22,65 eura

*

Sadzby poistného dobrovoľne poistená osoba

Minimálny vymeriavací základ 477 eur

Nemocenské poistenie 4,4%, min. 20,98 eura

Starobné poistenie 18%, min. 85,86 eura

Invalidné poistenie 6%, min. 28,62 eura

Poistenie v nezamestnanosti 2%, min. 9,54 eura

Rezervný fond 4,75%, min. 22,65 eura

*

Všeobecne platné výnimky

Garančné poistenie sa nevzťahuje na zamestnávateľa, ktorý je zastupiteľský úrad cudzieho štátu a na zamestnávateľa, na ktorého nemôže byť vyhlásený konkurz podľa § 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácií - štát, štátna rozpočtová organizácia, štátna príspevková organizácia, štátny fond, obec, vyšší územný celok alebo iná osoba, za ktorej všetky záväzky zodpovedá a ručí štát.

Za zamestnanca na účely garančného poistenia sa nepovažuje zamestnanec v pracovnom pomere alebo na dohodu v prípade, že je súčasne štatutárnym orgánom zamestnávateľa alebo členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa.

Povinné poistenie v nezamestnanosti sa nevzťahuje na osoby, ktorým bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, a osoby, ktorým bol priznaný invalidný dôchodok a dovŕšili dôchodkový vek.

Poistné na invalidné poistenie sa neplatí za osoby ktorým bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok a osoby, ktoré poberajú výsluhový dôchodok a dovŕšili dôchodkový vek.

*

Nemocenské dávky a náhrada príjmu pri PN zamestnanca

Najvyšší možný denný vymeriavací základ pre výpočet nemocenskej dávky je 62,7288 eura.

Výpočet: 2 x 954 = 1908 ... x 12 = 22896 ... deleno 365 = 62,7288 ... zaokrúhli sa na 4 desatinné miesta nahor.

Najvyšší možný denný vymeriavací základ pre výpočet náhrady príjmu pri PN je 62,7287 eura. Výpočet rovnako, zaokrúhli sa však na 4 desatinné miesta nadol.

*

Dávka v nezamestnanosti

Najvyšší   možný   denný   vymeriavací   základ  pre   výpočet   dávky v nezamestnanosti od 1.1.2019 do 30.6.2019 najviac zo sumy 2 x 12 x 954/365 = 62,7288 eura.

Najvyšší   možný   denný   vymeriavací   základ  pre   výpočet   dávky v nezamestnanosti od 1.7.2019 do 30.6.2020 najviac zo sumy 2 x 12 x priemerná mzda zistená za rok 2018/365 = ?? eura.

*

Dôchodkový vek v roku 2019

62 rokov a 201 dní.

*

Dôchodková hodnota pre dôchodky priznané v roku 2019

?? eura (bude známa koncom roka 2018).

*

Nárok na predčasný starobný dôchodok

Do 30.6.2018 má poistenec nárok vtedy, ak suma novopriznaného predčasného starobného dôchodku dosiahne najmenej 239,40 eura (1,2-násobok životného minima 199,48 eura)

Od 1.7.2018 do 30.6.2019 má poistenec nárok vtedy, ak suma novopriznaného predčasného starobného dôchodku dosiahne najmenej 246,10 eura (1,2-násobok životného minima 205,07 eura)

*

ZDRAVOTNÉ POISTENIE ROK 2019

Maximálny vymeriavací základ je od roku 2017 zrušený pre zamestnancov a zamestnávateľov, SZČO a samoplatiteľov.

Maximálny vymeriavací základ pre dividendy za roky 2011 až 2016 vrátane, vyplatené v roku 2019, je 57240 eur (60-násobok priemernej mzdy z roka 2017, 60 x 954).

*

Odvodová odpočítateľná položka je max. 380 eur mesačne, pri príjme nad 380 eur mesačne sa znižuje o dvojnásobok rozdielu príjmu a sumy 380 eur. Pri príjme od 570 eur je OOP nulová.

OOP sa od januára 2018 uplatňuje len u zamestnancov. U zamestnávateľa sa OOP neuplatňuje.

*

Sadzby poistného SZČO a samoplatiteľa

Minimálny vymeriavací základ 477 eur, minimálny preddavok mesačne 66,78 eura (33,39 eura ak je osoba so zdravotným postihnutím a týka sa ho minimálny preddavok).

*

MINIMÁLNA MZDA 2019

Bude známa v októbri 2018

*

Mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu od 1.1.2019 do 30.4.2019

V období od 1.1.2019 do 30.4.2019 za každú hodinu práce v sobotu patrí zamestnancovi popri dosiahnutej mzde mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 25 % minimálnej mzdy za hodinu, čo je suma 25% z ?? = ?? eura (zaokrúhlene ?? eura).

U zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa práca pravidelne vykonávala v sobotu, možno dohodnúť nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia, najmenej však 20 % minimálnej mzdy za hodinu, čo je suma 20% z ?? = ?? eura (zaokrúhlene ?? eura),

  • v kolektívnej zmluve alebo
  • v pracovnej zmluve, ak ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31.12.2018 zamestnával menej ako 20 zamestnancov.

*

Mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu od 1.5.2019 do 31.12.2019

V období od 1.5.2019 do 31.12.2019 za každú hodinu práce v sobotu patrí zamestnancovi popri dosiahnutej mzde mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 50 % minimálnej mzdy za hodinu, čo je suma 50% z ?? = ?? eura (zaokrúhlene ?? eura).

U zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa práca pravidelne vykonávala v sobotu, možno dohodnúť nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia, najmenej však 45 % minimálnej mzdy za hodinu, čo je suma 45% z ?? = ?? eura (zaokrúhlene ?? eura),

  • v kolektívnej zmluve alebo
  • v pracovnej zmluve, ak ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31.12.2018 zamestnával menej ako 20 zamestnancov.

*

Mzdové zvýhodnenie za prácu v nedeľu od 1.1.2019 do 30.4.2019

V období od 1.1.2019 do 30.4.2019 za každú hodinu práce v nedeľu patrí zamestnancovi popri dosiahnutej mzde mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 50 % minimálnej mzdy za hodinu, čo je suma 50% z ?? = ?? eura (zaokrúhlene ?? eura).

U zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa práca pravidelne vykonávala v nedeľu, možno dohodnúť nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia, najmenej však 40 % minimálnej mzdy za hodinu, čo je suma 40% z ?? = ?? eura (zaokrúhlene ?? eura),

  • v kolektívnej zmluve alebo
  • v pracovnej zmluve, ak ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31.12.2018 zamestnával menej ako 20 zamestnancov.

*

Mzdové zvýhodnenie za prácu v nedeľu od 1.5.2019 do 31.12.2019

V období od 1.5.2019 do 31.12.2019 za každú hodinu práce v nedeľu patrí zamestnancovi popri dosiahnutej mzde mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 100 % minimálnej mzdy za hodinu, čo je suma 100% z ?? = ?? eura (zaokrúhlene ?? eura).

U zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa práca pravidelne vykonávala v nedeľu, možno dohodnúť nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia, najmenej však 90 % minimálnej mzdy za hodinu, čo je suma 90% z ?? = ?? eura (zaokrúhlene ?? eura),

  • v kolektívnej zmluve alebo
  • v pracovnej zmluve, ak ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31.12.2018 zamestnával menej ako 20 zamestnancov.

*

Mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu od 1.1.2019 do 30.4.2019

V období od 1.1.2019 do 30.4.2019 zamestnancovi patrí za nočnú prácu popri dosiahnutej mzde za každú hodinu nočnej práce mzdové zvýhodnenie  najmenej 30 % minimálnej hodinovej mzdy, čo je suma 30% z ?? = ?? eura (zaokrúhlene ?? eura).

Nočná práca je práca vykonávaná v čase medzi 22. hodinou a 6. hodinou.

Ak ide o zamestnanca vykonávajúceho rizikovú prácu, patrí mu mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 35 % minimálnej mzdy za hodinu, čo je suma 35% z ?? = ?? eura (zaokrúhlene ?? eura).

U zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa prevažná časť práce vykonávala ako nočná práca, možno dohodnúť, ak nejde o zamestnanca vykonávajúceho rizikovú prácu, nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia, najmenej však 25 % minimálnej mzdy za hodinu, čo je suma 25% z ?? = ?? eura (zaokrúhlene ?? eura),

  • v kolektívnej zmluve alebo
  • v pracovnej zmluve, ak ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31.12.2018 zamestnával menej ako 20 zamestnancov.

*

Mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu od 1.5.2019 do 31.12.2019

V období od 1.5.2019 do 31.12.2019 zamestnancovi patrí za nočnú prácu popri dosiahnutej mzde za každú hodinu nočnej práce mzdové zvýhodnenie  najmenej 40 % minimálnej hodinovej mzdy, čo je suma 40% z ?? = ?? eura (zaokrúhlene ?? eura).

Nočná práca je práca vykonávaná v čase medzi 22. hodinou a 6. hodinou.

Ak ide o zamestnanca vykonávajúceho rizikovú prácu, patrí mu mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 50 % minimálnej mzdy za hodinu, čo je suma 50% z ?? = ?? eura (zaokrúhlene ?? eura).

U zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa prevažná časť práce vykonávala ako nočná práca, možno dohodnúť, ak nejde o zamestnanca vykonávajúceho rizikovú prácu, nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia, najmenej však 35 % minimálnej mzdy za hodinu, čo je suma 35% z ?? = ?? eura (zaokrúhlene ?? eura),

  • v kolektívnej zmluve alebo
  • v pracovnej zmluve, ak ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31.12.2018 zamestnával menej ako 20 zamestnancov.

*

Trinásty plat

  • je oslobodený od dane z príjmov do výšky 500 eur
  • je oslobodený od zdravotných odvodov do výšky 500 eur
  • nie je oslobodený od sociálnych odvodov

Podmienkou oslobodenia od zdravotných odvodov je:

  • trinásty plat musí byť vyplatený vo výplate za mesiac máj (vyplatený počas mesiaca jún),
  • trinásty plat musí byť vyplatený najmenej vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca podľa § 134 Zákonníka práce a súčasne
  • pracovnoprávny vzťah zamestnanca u zamestnávateľa trvá k 30.4. nepretržite aspoň 24 mesiacov.

*

Štrnásty plat

  • je oslobodený od dane z príjmov do výšky 500 eur
  • je oslobodený od zdravotných odvodov do výšky 500 eur
  • je oslobodený od sociálnych odvodov do výšky 500 eur

Podmienkou oslobodenia od dane z príjmov a od zdravotných odvodov je:

  • štrnásty plat musí byť vyplatený vo výplate za mesiac november (vyplatený počas mesiaca december),
  • štrnásty plat musí byť vyplatený najmenej vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca podľa § 134 Zákonníka práce,
  • pracovnoprávny vzťah zamestnanca u zamestnávateľa trvá k 31.10. nepretržite aspoň 48 mesiacov a súčasne
  • zamestnancovi bol vyplatený vo výplate za mesiac máj daného roka (vyplatený v júni) trinásty plat najmenej vo výške priemerného mesačného zárobku.

*

CESTOVNÉ NÁHRADY

Od 1.1.2009 bez zmeny je suma základnej náhrady za každý 1 km jazdy:

  • 0,050 eura jednostopové vozidlá a trojkolky,
  • 0,183 eura osobné cestné motorové vozidlá.

*

Sumy stravného platné od 1.6.2018

  • 4,80 eura pre časové pásmo 5 až 12 hodín,
  • 7,10 eura pre časové pásmo nad 12 hodín až 18 hodín,
  • 10,90 eura pre časové pásmo nad 18 hodín.

*

STRAVOVANIE ZAMESTNANCOV

Príspevok zamestnávateľa na stravovanie je 55% z ceny jedla, od 1.6.2018 najviac suma 2,64 eura (55% z 4,80 eura).

Od 1.6.2018 hodnota gastrolístka musí byť najmenej 75% z 4,80 eura, čo je 3,60 eura.

Z ceny gastrolístka musí byť príspevok zamestnávateľa najmenej 55%, teda napríklad pri cene gastrolístka 3,60 eura je to najmenej 1,98 eura.

*

SOCIÁLNE DÁVKY A SÚVISIACE VELIČINY

Životné minimum od 1.7.2018 do 30.6.2019

Životné minimum plnoletá fyzická osoba: 205,07 eura

Životné minimum ďalšia spoločne posudzovaná plnoletá fyzická osoba: 143,06 eura

Životné minimum dieťa: 93,61 eura

*

Rodičovský príspevok od 1.1.2019

220,70 eura

*

Prídavok na dieťa od 1.1.2019

24,34 eura

11,41 eura príplatok k prídavku na dieťa

*

Evidencia na úrade práce

Suma, ktorú môže zarobiť evidovaný uchádzač o zamestnanie od 1.7.2018 do 30.6.2019: 205,07 eura mesačne.

Doba práce na dohodu počas roka 2019 bez vyradenia z evidencie: max. 40 kal. dní.

*

EXEKUČNÉ ZRÁŽKY

Nepostihnuteľné sumy pre účely výpočtu exekučných zrážok a zrážok podľa Občianskeho súdneho poriadku platné od 1.7.2018 do 30.6.2019

Základné nepostihnuteľné sumy:

- na povinného: 205,07 eura (100% životného minima plnoletej FO)

- na vyživovanú osobu: 51,26 eura (25% životného minima plnoletej FO)

Základné nepostihnuteľné sumy, ak povinným je poberateľ dôchodku:

- na povinného: 205,07 eura (100% životného minima plnoletej FO)

- na vyživovanú osobu: 102,53 eura (50% životného minima plnoletej FO)

Pri pokutách za priestupky (týka sa aj poberateľov dôchodkov):

- na povinného: 102,53 eura (50% životného minima plnoletej FO)

- na vyživovanú osobu: 51,26 eura (25% životného minima plnoletej FO)

Pri zrážke výživného na maloleté dieťa (týka sa aj poberateľov dôchodkov):

- na povinného: 86,12 eura (70% zo 60% základnej sumy na povinného)

- na vyživovanú osobu: 35,88 eura (70 % základnej sumy na vyživovanú osobu)

Suma nad ktorú sa zráža bez obmedzenia: 307,60 eura (150% životného minima plnoletej FO)

Poznámka: všetky nepostihnuteľné sumy sa zaokrúhľujú na eurocenty smerom nadol.

Životné minimum od 1.7.2018 a dopady

Témy: daň z príjmov,dôchodok,nezdaniteľná časť,veličiny,zmeny 2018

*

Životné minimum od 1.7.2018 do 30.6.2019

Životné minimum plnoletá fyzická osoba: 205,07 eura

Životné minimum ďalšia spoločne posudzovaná plnoletá fyzická osoba: 143,06 eura

Životné minimum dieťa: 93,61 eura

*

Rodičovský príspevok od 1.1.2019

220,70 eura

*

Prídavok na dieťa od 1.1.2019

24,34 eura

11,41 eura príplatok k prídavku na dieťa

*

DAŇ Z PRÍJMOV ROK 2019

*

Sadzba dane

- 19% zo základu dane do výšky 176,8-násobku sumy platného životného minima (205,07 eura) vrátane, čiže do 36256,37 eura,

- 25% zo základu dane presahujúceho 176,8-násobok platného životného minima, čiže presahujúceho 36256,37 eura.

Pri výpočte preddavkov na daň zo závislej činnosti je hranica základu dane pre sadzbu 19% suma 3021,36 eura.

*

Daňový bonus na dieťa v roku 2019

Suma 22,17 eura na jedno dieťa mesačne. Za celý rok 2019 je to 266,04 eura na jedno dieťa.

Hranica príjmu pre priznanie nároku je 6-násobok minimálnej mzdy = 6 x ??? eur = ???? eur.

Hranica príjmu pre priznanie nároku zamestnancovi mesačne je polovica minimálnej mzdy = ??? eur/2 = ??? eur.

*

Nezdaniteľná časť na daňovníka v roku 2019

Nezdaniteľná časť na daňovníka (na mesiac) pri výpočte preddavkov na daň je 328,12 eura.

V ročnom zúčtovaní/daňovom priznaní za rok 2018:

  1. Ak daňovník dosiahne základ dane do 20507 eur (100-násobok životného minima), tak nezdaniteľná časť na daňovníka za rok 2017 je 3937,35 eura.
  1. Ak daňovník dosiahne základ dane vyšší ako 20507 eur, tak nezdaniteľná časť na daňovníka sa vypočíta nasledovne:

9064,094 – (základ dane : 4)

kde suma 9064,094 = 44,2-násobok životného minima

Výsledok sa zaokrúhľuje na eurocenty nahor.

  1. Ak daňovník dosiahne základ dane 36256,37 eura a viac, tak nezdaniteľná časť na daňovníka je nula.

*

Nezdaniteľná časť na manželku (manžela) v roku 2019

  1. Ak daňovník dosiahne základ dane do 36256,37 eura (176,8-násobok životného minima), tak nezdaniteľná časť na manželku je daná podľa vzorca:

3937,35 - vlastný príjem manželky.

  1. Ak daňovník dosiahne základ dane vyšší ako 36256,37 eura, tak nezdaniteľná časť na manželku je daná výpočtom:

13001,438 – (základ dane : 4) - vlastný príjem manželky,

kde suma 13001,438 = 63,4-násobok životného minima Výsledok sa zaokrúhľuje na eurocenty nahor.

  1. Ak daňovník dosiahne základ dane 52005,75 eur a viac, tak nezdaniteľná časť na manželku je nula, bez ohľadu na výšku jej vlastných príjmov.

*

Daň sa nevyrubí a neplatí... (§ 46a)

- ak za rok 2019 nepresiahne 17 eur alebo

- ak celkové zdaniteľné príjmy daňovníka za rok 2019 nepresiahnu 1968,67 eura.

*

Nárok na predčasný starobný dôchodok

Od 1.7.2018 do 30.6.2019 má poistenec nárok na predčasný starobný dôchodok vtedy, ak suma novopriznaného predčasného starobného dôchodku dosiahne najmenej 246,10 eura (1,2-násobok životného minima 205,07 eura)

*

Evidencia na úrade práce

Suma, ktorú môže zarobiť evidovaný uchádzač o zamestnanie od 1.7.2018 do 30.6.2019: 205,07 eura mesačne.

*

Nepostihnuteľné sumy pre účely výpočtu exekučných zrážok a zrážok podľa Občianskeho súdneho poriadku platné od 1.7.2018 do 30.6.2019

Základné nepostihnuteľné sumy:

- na povinného: 205,07 eura (100% životného minima plnoletej FO)

- na vyživovanú osobu: 51,26 eura (25% životného minima plnoletej FO)

Základné nepostihnuteľné sumy, ak povinným je poberateľ dôchodku:

- na povinného: 205,07 eura (100% životného minima plnoletej FO)

- na vyživovanú osobu: 102,53 eura (50% životného minima plnoletej FO)

Pri pokutách za priestupky (týka sa aj poberateľov dôchodkov):

- na povinného: 102,53 eura (50% životného minima plnoletej FO)

- na vyživovanú osobu: 51,26 eura (25% životného minima plnoletej FO)

Pri zrážke výživného na maloleté dieťa (týka sa aj poberateľov dôchodkov):

- na povinného: 86,12 eura (70% zo 60% základnej sumy na povinného)

- na vyživovanú osobu: 35,88 eura (70 % základnej sumy na vyživovanú osobu)

Suma nad ktorú sa zráža bez obmedzenia: 307,60 eura (150% životného minima plnoletej FO)

Poznámka: všetky nepostihnuteľné sumy sa zaokrúhľujú na eurocenty smerom nadol.

Mzdové veličiny 2018 (aktualizované 7.6.2018)

Témy: daň z príjmov,dôchodok,minimalna mzda,nezdaniteľná časť,paušálne výdavky,sociálne poistenie,SZČO,veličiny,zdravotné poistenie,zmeny 2018

*

DAŇ Z PRÍJMOV ROK 2018

*

Sadzba dane

- 19% zo základu dane do výšky 176,8-násobku sumy platného životného minima (199,48 eura) vrátane, čiže do 35268,06 eura,

- 25% zo základu dane presahujúceho 176,8-násobok platného životného minima, čiže presahujúceho 35268,06 eura.

Pri výpočte preddavkov na daň zo závislej činnosti je hranica základu dane pre sadzbu 19% suma 2939,01 eura.

Poznámka: Suma životného minima, platná k 1. januáru 2018 je 199,48 eura.

*

Zrážková daň

- 7% z dividend ak je daňovník rezident SR alebo zmluvného štátu

- 19% z príjmov podľa § 43 ods. 2 a 3 (okrem dividend) ak je daňovník rezident SR alebo zmluvného štátu

- 35% z príjmov podľa § 43 ods. 2 a 3 (vrátane dividend) ak je daňovník rezident nezmluvného štátu

*

Osobitná sadzba dane

5% zo zdaniteľného (hrubého) príjmu zo závislej činnosti plynúceho niektorým ústavným činiteľom.

*

Daňový bonus na dieťa v roku 2018

Suma 21,56 eura na jedno dieťa mesačne. Za celý rok 2018 je to 258,72 eura na jedno dieťa.

Hranica príjmu pre priznanie nároku je 6-násobok minimálnej mzdy = 6 x 480 eur = 2880 eur.

Hranica príjmu pre priznanie nároku zamestnancovi mesačne je polovica minimálnej mzdy = 480 eur/2 = 240 eur.

*

Daňový bonus na zaplatené úroky v roku 2018

Suma daňového bonusu je daná ako 50% zo zaplatených úrokov pri úveroch na bývanie v príslušnom roku, najviac však 400 eur ročne, pričom výška úrokov musí byť vypočítaná z poskytnutého úveru najviac však zo sumy 50 000 eur na jednu nehnuteľnosť.

*

Nezdaniteľná časť na daňovníka v roku 2018

Nezdaniteľná časť na daňovníka (na mesiac) pri výpočte preddavkov na daň je 319,17 eura.

V ročnom zúčtovaní/daňovom priznaní za rok 2018:

  1. Ak daňovník dosiahne základ dane do 19948 eur (100-násobok životného minima), tak nezdaniteľná časť na daňovníka za rok 2017 je 3830,02 eura.
  1. Ak daňovník dosiahne základ dane vyšší ako 19948 eur, tak nezdaniteľná časť na daňovníka sa vypočíta nasledovne:

8817,016 – (základ dane : 4)

kde suma 8817,016 = 44,2-násobok životného minima

Výsledok sa zaokrúhľuje na eurocenty nahor.

  1. Ak daňovník dosiahne základ dane 35268,06 eura a viac, tak nezdaniteľná časť na daňovníka je nula.

*

Nezdaniteľná časť na manželku (manžela) v roku 2018

  1. Ak daňovník dosiahne základ dane do 35268,06 eura (176,8-násobok životného minima), tak nezdaniteľná časť na manželku je daná podľa vzorca:

3830,02 - vlastný príjem manželky.

  1. Ak daňovník dosiahne základ dane vyšší ako 35268,06 eura, tak nezdaniteľná časť na manželku je daná výpočtom:

12647,032 – (základ dane : 4) - vlastný príjem manželky,

kde suma 12647,032 = 63,4-násobok životného minima Výsledok sa zaokrúhľuje na eurocenty nahor.

  1. Ak daňovník dosiahne základ dane 50588,13 eur a viac, tak nezdaniteľná časť na manželku je nula, bez ohľadu na výšku jej vlastných príjmov.

*

Nezdaniteľná čiastka - príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie (3. pilier)

Základ dane sa môže znížiť o sumu preukázateľne zaplatených príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, a to najviac do výšky 180 eur.

Pozor, uplatnenie je možné len ak príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie zaplatil daňovník na základe účastníckej zmluvy uzatvorenej po 31. decembri 2013 alebo na základe zmeny účastníckej zmluvy, ktorej súčasťou je zrušenie dávkového plánu a súčasne daňovník nemá uzatvorenú inú účastnícku zmluvu uzatvorenú do 31. decembra 2013 ktorej súčasťou je dávkový plán.

*

Nezdaniteľná čiastka – kúpele

Základ dane sa môže znížiť o sumu preukázateľne zaplatených úhrad služieb v prírodných liečebných kúpeľoch a kúpeľných liečebniach a to najviac do výšky 50 eur.

Daňovník si môže uplatniť ďalších 50 eur z preukázateľne zaplatených úhrad aj za manželku a 50 eur na každé vyživované dieťa zákona, ak sa títo spolu s ním zúčastnili kúpeľnej starostlivosti. Uvedenú nezdaniteľnú časť základu dane si môže uplatniť len jeden z týchto daňovníkov.

*

Zamestnanecká prémia

Na zamestnaneckú prémiu za rok 2018 by nemal mať nárok žiaden zamestnanec.

*

Paušálne výdavky

V roku 2018 sú 60% z príjmov SZČO, max. 20000 eur na rok (bez ohľadu na počet mesiacov podnikania).

*

Daň sa nevyrubí a neplatí... (§ 46a)

- ak za rok 2018 nepresiahne 17 eur alebo

- ak celkové zdaniteľné príjmy daňovníka za rok 2018 nepresiahnu 1915,01 eura.

*

SOCIÁLNE POISTENIE ROK 2018

Maximálny vymeriavací základ 6384 eur, okrem úrazového poistenia, ktoré maximálny vymeriavací základ stanovený nemá.

*

Hranica príjmu pri zamestnávaní dlhodobo nezamestnaných

Hranica príjmu, do ktorého sa uplatní výnimka pri odvodoch, je pre pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer, ktorý vznikol v roku 2017 a pokračuje v roku 2018, suma 67% z 883 eur, čo je suma 591,61 eura.

Hranica príjmu, do ktorého sa uplatní výnimka pri odvodoch, je pre pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer, ktorý vznikne v roku 2018 suma 67% z 912 eur, čo je suma 611,04 eura.

*

Sadzby poistného SZČO

Od 1.7.2018 (od 1.10.2018 v prípade podania DP za rok 2017 po 31.3.2017) je povinne nemocensky a dôchodkovo poistená SZČO, ktorej príjem (brutto, podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP) za rok 2017 bol vyšší ako 5472 eur (12 x 456).

Minimálny vymeriavací základ 456 eur, minimálne poistné 151,16 eura

Nemocenské poistenie 4,4%, min. 20,06 eura

Starobné poistenie 18%, min. 82,08 eura

Invalidné poistenie 6%, min. 27,36 eura

Rezervný fond 4,75%, min. 21,66 eura

*

Sadzby poistného dobrovoľne poistená osoba

Minimálny vymeriavací základ 456 eur

Nemocenské poistenie 4,4%, min. 20,06 eura

Starobné poistenie 18%, min. 82,08 eura

Invalidné poistenie 6%, min. 27,36 eura

Poistenie v nezamestnanosti 2%, min. 9,12 eura

Rezervný fond 4,75%, min. 21,66 eura

*

Všeobecne platné výnimky

Garančné poistenie sa nevzťahuje na zamestnávateľa, ktorý je zastupiteľský úrad cudzieho štátu a na zamestnávateľa, na ktorého nemôže byť vyhlásený konkurz podľa § 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácií - štát, štátna rozpočtová organizácia, štátna príspevková organizácia, štátny fond, obec, vyšší územný celok alebo iná osoba, za ktorej všetky záväzky zodpovedá a ručí štát.

Za zamestnanca na účely garančného poistenia sa nepovažuje zamestnanec v pracovnom pomere alebo na dohodu v prípade, že je súčasne štatutárnym orgánom zamestnávateľa alebo členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa.

Povinné poistenie v nezamestnanosti sa nevzťahuje na osoby, ktorým bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, a osoby, ktorým bol priznaný invalidný dôchodok a dovŕšili dôchodkový vek.

Poistné na invalidné poistenie sa neplatí za osoby ktorým bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok a osoby, ktoré poberajú výsluhový dôchodok a dovŕšili dôchodkový vek.

*

Nemocenské dávky a náhrada príjmu pri PN zamestnanca

Najvyšší možný denný vymeriavací základ pre výpočet nemocenskej dávky je 59,9672 eura.

Výpočet: 2 x 912 = 1824 ... x 12 = 21888 ... deleno 365 = 59,9672 ... zaokrúhli sa na 4 desatinné miesta nahor.

Najvyšší možný denný vymeriavací základ pre výpočet náhrady príjmu pri PN je 59,9671 eura. Výpočet rovnako, zaokrúhli sa však na 4 desatinné miesta nadol.

*

Dávka v nezamestnanosti

Najvyšší   možný   denný   vymeriavací   základ  pre   výpočet   dávky v nezamestnanosti od 1.1.2018 do 30.6.2018 najviac zo sumy 2 x 12 x 912/365 = 59,9672 eura.

Najvyšší   možný   denný   vymeriavací   základ  pre   výpočet   dávky v nezamestnanosti od 1.7.2018 do 30.6.2019 najviac zo sumy 2 x 12 x 954/365 = 62,7288 eura.

*

Dôchodkový vek v roku 2018

62 rokov a 139 dní.

Dôchodková hodnota pre dôchodky priznané v roku 2018

11,9379 eura.

Nárok na predčasný starobný dôchodok

Do 30.6.2018 má poistenec nárok vtedy, ak suma novopriznaného predčasného starobného dôchodku dosiahne najmenej 239,40 eura (1,2-násobok životného minima 199,48 eura)

Od 1.7.2018 do 30.6.2019 má poistenec nárok vtedy, ak suma novopriznaného predčasného starobného dôchodku dosiahne najmenej 246,10 eura (1,2-násobok životného minima 205,07 eura)

*

ZDRAVOTNÉ POISTENIE ROK 2018

Maximálny vymeriavací základ je od roku 2017 zrušený pre zamestnancov a zamestnávateľov, SZČO a samoplatiteľov.

Maximálny vymeriavací základ pre dividendy za roky 2011 až 2016 vrátane, vyplatené v roku 2018, je 54720 eur (60-násobok priemernej mzdy z roka 2016, 60 x 912).

Odvodová odpočítateľná položka je max. 380 eur mesačne, pri príjme nad 380 eur mesačne sa znižuje o dvojnásobok rozdielu príjmu a sumy 380 eur. Pri príjme od 570 eur je OOP nulová.

OOP sa od januára 2018 uplatňuje len u zamestnancov. U zamestnávateľa sa OOP neuplatňuje.

Sadzby poistného SZČO a samoplatiteľa

Minimálny vymeriavací základ 456 eur, minimálny preddavok mesačne 63,84 eura (31,92 eura ak je osoba so zdravotným postihnutím a týka sa ho minimálny preddavok).

*

MINIMÁLNA MZDA 2018

- 480 eur za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou,

- 2,759 eura za každú hodinu odpracovanú zamestnancom.

V prípade zamestnanca odmeňovaného hodinovou mzdou pri ustanovenom týždennom pracovnom čase nižšom ako 40 hodín týždenne, je minimálna mzda:

- 2,848 eura za každú hodinu odpracovanú zamestnancom pri 38,75 h/t,

- 2,9429 eura za každú hodinu odpracovanú zamestnancom pri 37,50 h/t.

Sadzby minimálnych mzdových nárokov

Stupeň

Mesačná mzda

40 hod/t

38,75 hod/t

37,5 hod/t

1.

480

2,759

2,848

2,9429

2.

576

3,3108

3,4176

3,5315

3.

672

3,8626

3,9872

4,1201

4.

768

4,4144

4,5568

4,7087

5.

864

4,9662

5,1264

5,2973

6.

960

5,518

5,696

5,8859

Pracovná pohotovosť

Za každú hodinu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku patrí zamestnancovi mzda vo výške pomernej časti základnej zložky mzdy, najmenej však vo výške minimálnej mzdy za hodinu, teda 2,759 eura.

Za každú hodinu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti mimo pracoviska patrí zamestnancovi najmenej suma vo výške 20% minimálnej mzdy za hodinu, teda 0,5518 eura.

Mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas

Za prácu nadčas patrí zamestnancovi dosiahnutá mzda a

  • mzdové zvýhodnenie najmenej 25 % jeho priemerného zárobku alebo
  • mzdové zvýhodnenie najmenej 35 % jeho priemerného zárobku, ak zamestnanec vykonáva rizikové práce.

Mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok

Za prácu vo sviatok patrí zamestnancovi dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie od 1.5.2018 najmenej 100 % jeho priemerného zárobku.

Do 30.4.2018 bolo mzdové zvýhodnenie dané ako najmenej 50 % priemerného zárobku.

Mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu

V období od 1.5.2018 do 30.4.2019 za každú hodinu práce v sobotu patrí zamestnancovi popri dosiahnutej mzde mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 25 % minimálnej mzdy za hodinu, čo je v čase od 1.5.2018 do 31.12.2018 suma 25% z 2,759 = 0,6898 eura (zaokrúhlene 0,69 eura).

U zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa práca pravidelne vykonávala v sobotu, možno dohodnúť nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia, najmenej však 20 % minimálnej mzdy za hodinu, čo je v čase od 1.5.2018 do 31.12.2018 suma 20% z 2,759 = 0,5518 eura (zaokrúhlene 0,56 eura),

  • v kolektívnej zmluve alebo
  • v pracovnej zmluve, ak ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31.12.2017 zamestnával menej ako 20 zamestnancov.

Mzdové zvýhodnenie za prácu v nedeľu

V období od 1.5.2018 do 30.4.2019 za každú hodinu práce v nedeľu patrí zamestnancovi popri dosiahnutej mzde mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 50 % minimálnej mzdy za hodinu, čo je v čase od 1.5.2018 do 31.12.2018 suma 50% z 2,759 = 1,3795 eura (zaokrúhlene 1,38 eura).

U zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa práca pravidelne vykonávala v nedeľu, možno dohodnúť nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia, najmenej však 40 % minimálnej mzdy za hodinu, čo je v čase od 1.5.2018 do 31.12.2018 suma 40% z 2,759 = 1,1036 eura (zaokrúhlene 1,11 eura),

  • v kolektívnej zmluve alebo
  • v pracovnej zmluve, ak ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31.12.2017 zamestnával menej ako 20 zamestnancov.

Mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu

Zamestnancovi patrí za nočnú prácu popri dosiahnutej mzde za každú hodinu nočnej práce mzdové zvýhodnenie do 30.4.2018 najmenej 20 % minimálnej hodinovej mzdy, čo je suma 20% z 2,759 = 0,5518 eura (zaokrúhlene 0,56 eura).

Nočná práca je práca vykonávaná v čase medzi 22. hodinou a 6. hodinou.

Od 1.5.2018 sa zvyšuje suma mzdového zvýhodnenia za nočnú prácu, zamestnancovi patrí za každú hodinu nočnej práce popri dosiahnutej mzde mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 30 % minimálnej mzdy za hodinu, čo je v čase od 1.5.2018 do 31.12.2018 suma 30% z 2,759 = 0,8277 eura (zaokrúhlene 0,83 eura).

Ak ide o zamestnanca vykonávajúceho rizikovú prácu, patrí mu mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 35 % minimálnej mzdy za hodinu, čo je v čase od 1.5.2018 do 31.12.2018 suma 35% z 2,759 = 0,9657 eura (zaokrúhlene 0,97 eura).

U zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa prevažná časť práce vykonávala ako nočná práca, možno dohodnúť, ak nejde o zamestnanca vykonávajúceho rizikovú prácu, nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia, najmenej však 25 % minimálnej mzdy za hodinu, čo je v čase od 1.5.2018 do 31.12.2018 suma 25% z 2,759 = 0,6898 eura (zaokrúhlene 0,69 eura),

  • v kolektívnej zmluve alebo
  • v pracovnej zmluve, ak ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31.12.2017 zamestnával menej ako 20 zamestnancov.

Mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce

Za sťažený výkon práce patrí zamestnancovi popri dosiahnutej mzde mzdová kompenzácia najmenej vo výške 20% minimálnej mzdy za hodinu, teda 0,5518 eura.

Trinásty plat:

  • nie je oslobodený od dane z príjmov
  • je oslobodený od zdravotných odvodov do výšky 500 eur
  • nie je oslobodený od sociálnych odvodov

Podmienkou oslobodenia od zdravotných odvodov je:

  • trinásty plat musí byť vyplatený vo výplate za mesiac máj (vyplatený počas mesiaca jún),
  • trinásty plat musí byť vyplatený najmenej vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca podľa § 134 Zákonníka práce a súčasne
  • pracovnoprávny vzťah zamestnanca u zamestnávateľa trvá k 30.4. nepretržite aspoň 24 mesiacov.

Štrnásty plat:

  • je oslobodený od dane z príjmov do výšky 500 eur
  • je oslobodený od zdravotných odvodov do výšky 500 eur
  • nie je oslobodený od sociálnych odvodov

Podmienkou oslobodenia od dane z príjmov a od zdravotných odvodov je:

  • štrnásty plat musí byť vyplatený vo výplate za mesiac november (vyplatený počas mesiaca december),
  • štrnásty plat musí byť vyplatený najmenej vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca podľa § 134 Zákonníka práce,
  • pracovnoprávny vzťah zamestnanca u zamestnávateľa trvá k 31.10. nepretržite aspoň 48 mesiacov a súčasne
  • zamestnancovi bol vyplatený vo výplate za mesiac máj daného roka (vyplatený v júni) trinásty plat najmenej vo výške priemerného mesačného zárobku.

*

CESTOVNÉ NÁHRADY

Od 1.1.2009 bez zmeny je suma základnej náhrady za každý 1 km jazdy:

- 0,050 eura jednostopové vozidlá a trojkolky,

- 0,183 eura osobné cestné motorové vozidlá.

Sumy stravného platné od 1.12.2016

4,50 eura pre časové pásmo 5 až 12 hodín,

6,70 eura pre časové pásmo nad 12 hodín až 18 hodín,

10,30 eura pre časové pásmo nad 18 hodín.

Sumy stravného platné od 1.6.2018

4,80 eura pre časové pásmo 5 až 12 hodín,

7,10 eura pre časové pásmo nad 12 hodín až 18 hodín,

10,90 eura pre časové pásmo nad 18 hodín.

*

STRAVOVANIE ZAMESTNANCOV

Príspevok zamestnávateľa na stravovanie je 55% z ceny jedla, od 1.12.2016 najviac suma 2,48 eura (55% z 4,50 eura), od 1.6.2018 najviac suma 2,64 eura (55% z 4,80 eura).

Od 1.12.2016 hodnota gastrolístka musí byť najmenej 75% z 4,50 eur, čo je 3,38 eura.

Od 1.6.2018 hodnota gastrolístka musí byť najmenej 75% z 4,80 eura, čo je 3,60 eura.

Z ceny gastrolístka musí byť príspevok zamestnávateľa najmenej 55%. Napríklad pri cene gastrolístka 3,38 eura je to najmenej 1,86 eura.

*

SOCIÁLNE DÁVKY A SÚVISIACE VELIČINY

Životné minimum od 1.7.2017 do 30.6.2018

Životné minimum plnoletá fyzická osoba: 199,48 eura

Životné minimum ďalšia spoločne posudzovaná plnoletá fyzická osoba: 139,16 eura

Životné minimum dieťa: 91,06 eura

*

Životné minimum od 1.7.2018 do 30.6.2019

Životné minimum plnoletá fyzická osoba: 205,07 eura

Životné minimum ďalšia spoločne posudzovaná plnoletá fyzická osoba: 143,06 eura

Životné minimum dieťa: 93,61 eura

Evidencia na úrade práce

Suma, ktorú môže zarobiť evidovaný uchádzač o zamestnanie do 30.6.2018: 199,48 eura mesačne.

Suma, ktorú môže zarobiť evidovaný uchádzač o zamestnanie od 1.7.2018 do 30.6.2019: 205,07 eura mesačne.

Doba práce na dohodu počas roka 2018 bez vyradenia z evidencie: max. 40 kal. dní.

*

EXEKUČNÉ ZRÁŽKY

Nepostihnuteľné sumy pre účely výpočtu exekučných zrážok a zrážok podľa Občianskeho súdneho poriadku platné do 30.6.2018

Základné nepostihnuteľné sumy:

- na povinného: 199,48 eura (100% životného minima plnoletej FO)

- na vyživovanú osobu: 49,87 eura (25% životného minima plnoletej FO)

Základné nepostihnuteľné sumy, ak povinným je poberateľ dôchodku:

- na povinného: 199,48 eura (100% životného minima plnoletej FO)

- na vyživovanú osobu: 99,74 eura (50% životného minima plnoletej FO)

Pri pokutách za priestupky (týka sa aj poberateľov dôchodkov):

- na povinného: 99,74 eura (50% životného minima plnoletej FO)

- na vyživovanú osobu: 49,87 eura (25% životného minima plnoletej FO)

Pri zrážke výživného na maloleté dieťa (týka sa aj poberateľov dôchodkov):

- na povinného: 83,78 eura (70% zo 60% základnej sumy na povinného)

- na vyživovanú osobu: 34,91 eura (70 % základnej sumy na vyživovanú osobu)

Suma nad ktorú sa zráža bez obmedzenia: 299,22 eura (150% životného minima plnoletej FO)

*

Nepostihnuteľné sumy pre účely výpočtu exekučných zrážok a zrážok podľa Občianskeho súdneho poriadku platné od 1.7.2018 do 30.6.2019

Základné nepostihnuteľné sumy:

- na povinného: 205,07 eura (100% životného minima plnoletej FO)

- na vyživovanú osobu: 51,26 eura (25% životného minima plnoletej FO)

Základné nepostihnuteľné sumy, ak povinným je poberateľ dôchodku:

- na povinného: 205,07 eura (100% životného minima plnoletej FO)

- na vyživovanú osobu: 102,53 eura (50% životného minima plnoletej FO)

Pri pokutách za priestupky (týka sa aj poberateľov dôchodkov):

- na povinného: 102,53 eura (50% životného minima plnoletej FO)

- na vyživovanú osobu: 51,26 eura (25% životného minima plnoletej FO)

Pri zrážke výživného na maloleté dieťa (týka sa aj poberateľov dôchodkov):

- na povinného: 86,12 eura (70% zo 60% základnej sumy na povinného)

- na vyživovanú osobu: 35,88 eura (70 % základnej sumy na vyživovanú osobu)

Suma nad ktorú sa zráža bez obmedzenia: 307,60 eura (150% životného minima plnoletej FO)

Poznámka: všetky nepostihnuteľné sumy sa zaokrúhľujú na eurocenty smerom nadol.

Stravné a stravovanie zamestnancov od 1.6.2018

Témy: cestovné náhrady,gastrolístky,stravné,stravovanie,veličiny,Zákonník práce,zmeny 2018

*
 
Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č.  148/2018 Z.z. zo dňa 16. mája 2018 zverejneným dňa 25. mája 2018 sa
od 1. júna 2018 zvyšujú sumy stravného nasledovne:
 
  • 4,80 eura pre časové pásmo 5 až 12 hodín,
  • 7,10 eura pre časové pásmo nad 12 hodín až 18 hodín,
  • 10,90 eura pre časové pásmo nad 18 hodín.

Sumy stravného sa zvyšujú v nadväznosti na zvyšovanie cien jedál a nealkoholických nápojov v reštauračnom stravovaní.

*

Sumy stravného pri pracovných cestách boli naposledy upravené opatrením č. 309/2016 Z.z. Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a od 1. decembra 2016 do 31. mája 2018 platili sumy stravného:

  • 4,50 eur pre časové pásmo 5 až 12 hodín,
  • 6,70 eur pre časové pásmo nad 12 hodín až 18 hodín,
  • 10,30 eura pre časové pásmo nad 18 hodín.

*

Od 1.1.2009 bez zmeny je suma základnej náhrady za každý 1 km jazdy:

  • 0,050 eura jednostopové vozidlá a trojkolky,
  • 0,183 eura osobné cestné motorové vozidlá.

*

Stravovanie zamestnancov

Zamestnávateľ prispieva zamestnancom na stravovanie v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu. Zvyšok ceny jedla si dopláca zamestnanec.

Časť ceny jedla môže tvoriť príspevok zo sociálneho fondu.

Podľa "Opatrenia" od 1.6.2018 je suma stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín daná ako 4,80 eura.

Maximálny príspevok zamestnávateľa na stravovanie je tak od 1.6.2018 ohraničený sumou 55% z 4,80 = 2,64 eura.

*

Príklady

Cena jedla je 3,70 eura. Príspevok zamestnávateľa môže byť v rozmedzí 55% z ceny jedla 3,70 eura = 2,04 eura až do 2,64 eura.

Cena jedla je 4,50 eura. Príspevok zamestnávateľa môže byť v rozmedzí 55% z ceny jedla 4,50 eura = 2,48 eura až do 2,64 eura.

Cena jedla je 5 eur. Pretože 55% z 5 eur je 2,75 eura, príspevok zamestnávateľa bude 2,64 eura.

*

Gastrolístky

Ak zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie zamestnancov prostredníctvom tzv. gastrolístkov, tak hodnota gastrolístka musí byť najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín.

Podľa "Opatrenia" od 1.6.2018 je suma stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín daná ako 4,80 eura. Od 1.6.2018 preto hodnota gastrolístka musí byť najmenej 75% z 4,80 eura, teda najmenej 3,60 eura.

Z ceny gastrolístka musí byť príspevok zamestnávateľa najmenej 55%, teda napríklad pri cene gastrolístka 3,60 eura je to najmenej 1,98 eura.

Zákonník práce 2018: ÚVOD

Témy: Zákonník práce,zmeny 2018

Novela Zákonníka práce, účinná od 1. mája 2018, prináša rozsiahle zmeny. Ich výkladu je venovaná drvivá väčšina obsahu knihy, ktorú práve držíte.

Od 1. mája 2018 sa zavádzajú nové povinné príplatky, resp. mzdové zvýhodnenia a to za prácu v sobotu a v nedeľu. Súčasne sa zvyšujú príplatky za prácu vo sviatok a za nočnú prácu. Od 1. mája 2019 sa príplatky za prácu v sobotu, v nedeľu a za nočnú prácu budú zvyšovať opäť.

Ďalšou novinkou sú nepovinné trináste a štrnáste platy, resp. peňažné plnenia za prácu poskytované pri príležitosti letných dovoleniek a vianočných sviatkov. Zamestnávateľ ich môže ale nemusí zamestnancom vyplatiť. Atraktivita trinástych a štrnástych platov však vyplýva z daňových a odvodových zvýhodnení, ktoré sa budú dať postupne využiť. To všetko je však možné len pri splnení pomerne komplikovaných a náročných podmienok...

Veľký priestor v knihe je venovaný ďalším trom témam: Vysielaniu zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb, zamestnávaniu cudzincov a práci na dohody vykonávané mimo pracovného pomeru.

Moje poďakovanie patrí vám za záujem o aktuálnu knihu a ďalej tým, čo prispeli k jej vzniku - spoločnosti Arwakan s.r.o. za spoluprácu, mojim synom Martinovi a Michalovi, ďalej tlačiarni KO & KA (K-PRINT). A mojej rodine za podporu, trpezlivosť a pokoj pri tvorbe ,-)

*

Napísané začiatkom roka 2018, Jozef Mihál

*

Upozornenie: Obsah zodpovedá právnemu stavu platnému k 1.5.2018 tak ako bol známy k 4. marcu 2018

*

Skratky použité na označenie zákonov:

ZP – Zákonník práce, č. 311/2001 Z. z.

ZSP – zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení

ZDP – zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov

ZSZ – zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti

ZZP – zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení

Zákonník práce 2018: Kapitola 1. ZMENY V ZÁKONNÍKU PRÁCE OD 1.5.2018

Témy: Zákonník práce,zmeny 2018

Národná rada SR schválila dňa 14.2.2018 zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony. Schválený zákon je účinný od 1.5.2018.

*

1.1 MZDOVÉ ZVÝHODNENIE ZA PRÁCU V SOBOTU A V NEDEĽU

Podľa nového § 122a Zákonníka práce sa zavádza od 1.5.2018 mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu a podľa nového § 122b sa zavádza od 1.5.2018 mzdové zvýhodnenie za prácu v nedeľu.

Poznámka: Mzdovému zvýhodneniu za prácu v sobotu a v nedeľu a ďalším príplatkom je venovaná kapitola 2., kde nájdete podrobný komentár.

*

Mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu - sadzba

Od 1.5.2018 za každú hodinu práce v sobotu patrí zamestnancovi popri dosiahnutej mzde mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 25 % minimálnej mzdy za hodinu, čo je v období od 1.5.2018 do 31.12.2018 suma 25% z 2,759 = 0,6898 eura (zaokrúhlene 0,69 eura).

U zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa práca pravidelne vykonávala v sobotu, možno dohodnúť nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia, najmenej však 20 % minimálnej mzdy za hodinu, čo je v období od 1.5.2018 do 31.12.2018 suma 20% z 2,759 = 0,5518 eura (zaokrúhlene 0,56 eura),

  • v kolektívnej zmluve alebo
  • v pracovnej zmluve, ak ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31.12.2017 zamestnával menej ako 20 zamestnancov.

*

Od 1.5.2019 za každú hodinu práce v sobotu patrí zamestnancovi popri dosiahnutej mzde mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 50 % minimálnej mzdy za hodinu.

U zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa práca pravidelne vykonávala v sobotu, možno dohodnúť nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia, najmenej však 45 % minimálnej mzdy za hodinu,

  • v kolektívnej zmluve alebo
  • v pracovnej zmluve, ak ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31.12. predchádzajúceho roka zamestnával menej ako 20 zamestnancov.

*

Mzdové zvýhodnenie za prácu v nedeľu - sadzba

Od 1.5.2018 za každú hodinu práce v nedeľu patrí zamestnancovi popri dosiahnutej mzde mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 50 % minimálnej mzdy za hodinu, čo je v období od 1.5.2018 do 31.12.2018 suma 50% z 2,759 = 1,3795 eura (zaokrúhlene 1,38 eura).

U zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa práca pravidelne vykonávala v nedeľu, možno dohodnúť nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia, najmenej však 40 % minimálnej mzdy za hodinu, čo je v období od 1.5.2018 do 31.12.2018 suma 40% z 2,759 = 1,1036 eura (zaokrúhlene 1,11 eura),

  • v kolektívnej zmluve alebo
  • v pracovnej zmluve, ak ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31.12.2017 zamestnával menej ako 20 zamestnancov.

*

Od 1.5.2019 za každú hodinu práce v nedeľu patrí zamestnancovi popri dosiahnutej mzde mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 100 % minimálnej mzdy za hodinu.

U zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa práca pravidelne vykonávala v nedeľu, možno dohodnúť nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia, najmenej však 90 % minimálnej mzdy za hodinu,

  • v kolektívnej zmluve alebo
  • v pracovnej zmluve, ak ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31.12. predchádzajúceho roka zamestnával menej ako 20 zamestnancov.

*

Práca na dohodu

Nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu a v nedeľu je od 1.5.2018 i pri práci na dohodu a to za rovnakých podmienok ako pri zamestnancoch v pracovnom pomere.

*

Pracoviská s nočnými zmenami

Na pracoviskách s nočnými zmenami sa sobota, resp. nedeľa začína hodinou zodpovedajúcou nástupu pracovnej zmeny, ktorá v pracovnom týždni nastupuje podľa rozvrhu zmien ako prvá ranná zmena, a končí uplynutím 24 hodín od jej začiatku.

*

Vedúci zamestnanci

S vedúcim zamestnancom možno v pracovnej zmluve dohodnúť mzdu už s prihliadnutím na prípadnú prácu v sobotu, resp. v nedeľu. V takom prípade vedúcemu zamestnancovi nepatrí mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu, resp. v nedeľu. Uvedené sa nevzťahuje na vedúceho zamestnanca pracujúceho na dohodu.

*

Domácka práca a telepráca

Pri domáckej práci a telepráci podľa § 52 Zákonníka práce zamestnancovi mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu a v nedeľu nepatrí, pokiaľ sa zamestnanec so zamestnávateľom nedohodne inak.

*

Posudzovanie výšky mzdy voči minimálnej mzde

Mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu a v nedeľu sa pri posudzovaní, či bola zamestnancovi vyplatená mzda aspoň vo výške minimálnej mzdy a minimálneho mzdového nároku (viď § 120 ods. 2 Zákonníka práce) neberie do úvahy – nezahrnie sa.

*

Zákonník práce 2018: Kapitola 2. PRÍPLATKY KU MZDE

Témy: Zákonník práce,zmeny 2018

Kapitola je venovaná príplatkom ku mzde, ktoré je podľa Zákonníka práce zamestnávateľ povinný zamestnancovi vyplatiť. Najväčší priestor je v kapitole venovaný novým mzdovým zvýhodneniam za prácu v sobotu a v nedeľu, ktoré sa zavádzajú od 1.5.2018.

*

2.1 PRÍPLATKY VŠEOBECNE

Medzi povinné príplatky ku mzde možno podľa Zákonníka práce zaradiť nasledovné:

  • mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku (§ 96)
  • mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas (§ 121)
  • mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok (§ 122)
  • mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu (§ 122a)
  • mzdové zvýhodnenie za prácu v nedeľu (§ 122b)
  • mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu (§ 123)
  • mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce (§ 124)

*

Časť týchto príplatkov je naviazaná na základnú zložku mzdy (pracovná pohotovosť na pracovisku), časť na priemerný zárobok zamestnanca (práca nadčas a práca vo sviatok), časť na minimálnu mzdu za hodinu (znova pracovná pohotovosť na pracovisku, práca v sobotu, v nedeľu, nočná práca, sťažený výkon práce).

*

Príplatky naviazané na priemerný zárobok zamestnanca

U príplatkov, ktoré sú naviazané na priemerný zárobok zamestnanca sa pri výpočte vychádza z priemerného hodinového zárobku zisteného za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. Pritom sa myslí kalendárny štvrťrok predchádzajúci dňu, kedy došlo k výkone práce.

Príklad

Zamestnanec odpracoval v mesiaci máj 2018 spolu 6 hodín a 15 minút nadčasov, za ktoré mu patrí mzda a mzdové zvýhodnenie vo výške 25% priemerného zárobku.

Priemerný hodinový zárobok zamestnanca zistený za I. štvrťrok je 5,8639 eura.

Mzdové zvýhodnenie za 6,25 hodiny práce nadčas vypočítame ako:

6,25 x 25% z 5,8639 eura = 9,1624 eura (zaokrúhlili sme na 4 desatinné miesta nahor)

*

Príplatky naviazané na minimálnu mzdu na hodinu

U príplatkov, ktoré sú naviazané na minimálnu mzdu na hodinu sa vždy vychádza zo sumy minimálnej mzdy na hodinu danej podľa § 2 ods. 2 zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde.

Pritom nie je podstatné, aký je ustanovený týždenný pracovný čas zamestnanca – rovnako postupujeme aj keď je to 38,75 hodiny/týždeň, aj keď je to 37,5 hodiny/týždeň.

Nie je podstatné ani stupeň náročnosti práce pracovného miesta na ktorom je zaradený zamestnanec. Pri všetkých 6 stupňoch náročnosti práce sa postupuje rovnako.

V roku 2018 to znamená pre všetkých výpočet zo sumy minimálnej mzdy na hodinu danej ako 2,759 eura.

Príklad

Zamestnanec má ustanovený týždenný pracovný čas 37,5 hodiny/týždeň a pracuje na pracovnom mieste so 6. stupňom náročnosti. V roku 2018 pri určení výšky mzdového zvýhodnenia za prácu v sobotu, v nedeľu, v noci atď. vychádzame zo sumy minimálnej mzdy na hodinu vo výške 2,759 eura.

*

Príplatky pri práci na dohodu

Od 1.5.2018 je pri práci na dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohody o vykonaní práce, dohody o pracovnej činnosti, dohody o brigádnickej práci študentov) nárok na:

  • zvýšenie odmeny pri práci vo sviatok najmenej o sumu minimálnej mzdy za hodinu (§ 223 ods. 2)
  • mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu (§ 122a)
  • mzdové zvýhodnenie za prácu v nedeľu (§ 122b)
  • mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu (§ 123)
  • mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce (§ 124)

*

Vedúci zamestnanci

Podľa § 9 ods. 3 ZP vedúci zamestnanci zamestnávateľa sú zamestnanci, ktorí sú na jednotlivých stupňoch riadenia zamestnávateľa oprávnení určovať a ukladať podriadeným zamestnancom zamestnávateľa pracovné úlohy, organizovať, riadiť a kontrolovať ich prácu a dávať im na ten účel záväzné pokyny.

*

Domácka práca a telepráca

Podľa § 52 ods. 1 ZP domácka práca je práca zamestnanca v pracovnom pomere, ktorý vykonáva prácu pre zamestnávateľa podľa podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve doma alebo na inom dohodnutom mieste.

Telepráca je práca zamestnanca v pracovnom pomere, ktorý vykonáva prácu pre zamestnávateľa podľa podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve doma alebo na inom dohodnutom mieste s použitím informačných technológií (ďalej len „telepráca").

V oboch prípadoch je dôležité, že takíto zamestnanci si sami rozvrhujú pracovný čas.

Podľa § 52 ods. 1 písm. c) ZP takýmto zamestnancom nepatrí mzda za prácu nadčas, mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok, mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu, mzdové zvýhodnenie za prácu v nedeľu, mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu a mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce, ak sa zamestnanec so zamestnávateľom nedohodne inak.

*

Zákonník práce 2018: Kapitola 3. TRINÁSTE A ŠTRNÁSTE PLATY

Témy: Zákonník práce,zmeny 2018

Dôležitou novinkou zavedenou od 1.5.2018 v Zákonníku práce sú tzv. trináste a štrnáste platy. V Zákonníku práce sa používajú oficiálne termíny:

  • peňažné plnenie, ktoré môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi za prácu pri príležitosti obdobia letných dovoleniek
  • peňažné plnenie, ktoré môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi za prácu pri príležitosti vianočných sviatkov.

*

Peňažné plnenie pri príležitosti obdobia letných dovoleniek = trinásty plat

Zákonník práce v § 118 ods. 4 písm. a) definuje trinásty plat ako peňažné plnenie, ktoré môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi za prácu pri príležitosti obdobia letných dovoleniek.

Trinásty plat je súčasť mzdy a berie sa tak do úvahy pri výpočte priemerného zárobku (§ 134 Zákonníka práce). Trinásty plat je dobrovoľnou (nie povinnou) možnosťou odmeňovania zamestnanca za prácu.

Podľa § 130 ods. 2 ZP sa trinásty plat vypláca v mesiaci jún príslušného roka. Znamená to, že trinásty plat musí byť zahrnutý do výplaty za mesiac máj.

*

Trinásty plat a oslobodenie od dane z príjmov a odvodov

Podľa novelizovaného znenia zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, § 5 ods. 7 písm. n), trinásty plat je od roku 2019 (viď § 52zp) do výšky 500 eur oslobodený od dane z príjmov. Ak je trinásty plat vyplatený vo výške nad 500 eur, do základu dane sa zahrnie len časť nad 500 eur.

Podľa novelizovaného znenia zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, § 38em, trinásty plat je do výšky 500 eur oslobodený od zdravotných odvodov. Ak je trinásty plat vyplatený vo výške nad 500 eur, do vymeriavacieho základu na zdravotné poistenie sa zahrnie len časť nad 500 eur.

Podľa novelizovaného znenia zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, § 293ec ods. 1, trinásty plat je od roku 2021 do výšky 500 eur oslobodený od odvodov na sociálne poistenie. Ak je trinásty plat vyplatený vo výške nad 500 eur, do vymeriavacieho základu na sociálne poistenie sa zahrnie len časť nad 500 eur.

Oslobodenie od dane z príjmov do výšky 500 eur je platné prvýkrát v roku 2019.

Oslobodenie od zdravotných odvodov do výšky 500 eur je platné prvýkrát už v roku 2018.

Oslobodenie od odvodov na sociálne poistenie do výšky 500 eur je platné prvýkrát v roku 2021.

*

Podmienkou týchto oslobodení je:

  • trinásty plat musí byť vyplatený vo výplate za mesiac máj (vyplatený počas mesiaca jún),
  • trinásty plat musí byť vyplatený najmenej vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca podľa § 134 Zákonníka práce a súčasne
  • pracovnoprávny vzťah zamestnanca u zamestnávateľa trvá k 30.4. nepretržite aspoň 24 mesiacov.

*

Peňažné plnenie pri príležitosti vianočných sviatkov = štrnásty plat

Zákonník práce v § 118 ods. 4 písm. b) definuje štrnásty plat ako peňažné plnenie, ktoré môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi za prácu pri príležitosti vianočných sviatkov.

Štrnásty plat je súčasť mzdy a berie sa tak do úvahy pri výpočte priemerného zárobku (§ 134 Zákonníka práce). Štrnásty plat je dobrovoľnou (nie povinnou) možnosťou odmeňovania zamestnanca za prácu.

Podľa § 130 ods. 2 ZP sa štrnásty plat vypláca v mesiaci december príslušného roka. Znamená to, že štrnásty plat musí byť zahrnutý do výplaty za mesiac november.

*

Štrnásty plat a oslobodenie od dane z príjmov a odvodov

Podľa novelizovaného znenia zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, § 5 ods. 7 písm. o), štrnásty plat je do výšky 500 eur oslobodený od dane z príjmov. Ak je štrnásty plat vyplatený vo výške nad 500 eur, do základu dane sa zahrnie len časť nad 500 eur.

Štrnásty plat je do výšky 500 eur oslobodený od zdravotných odvodov (dôvod - pretože je do tejto výšky oslobodený od dane). Ak je štrnásty plat vyplatený vo výške nad 500 eur, do vymeriavacieho základu na zdravotné poistenie sa zahrnie len časť nad 500 eur.

Podľa novelizovaného znenia zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, § 293ec ods. 2, štrnásty plat je od roku 2019 do výšky 500 eur oslobodený od odvodov na sociálne poistenie. Ak je štrnásty plat vyplatený vo výške nad 500 eur, do vymeriavacieho základu na sociálne poistenie sa zahrnie len časť nad 500 eur.

Oslobodenie od dane z príjmov do výšky 500 eur je platné prvýkrát už v roku 2018.

Oslobodenie od zdravotných odvodov do výšky 500 eur je platné prvýkrát už v roku 2018.

Oslobodenie od odvodov na sociálne poistenie do výšky 500 eur je platné prvýkrát v roku 2019.

*

Podmienkou týchto oslobodení je:

  • štrnásty plat musí byť vyplatený vo výplate za mesiac november (vyplatený počas mesiaca december),
  • štrnásty plat musí byť vyplatený najmenej vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca podľa § 134 Zákonníka práce,
  • pracovnoprávny vzťah zamestnanca u zamestnávateľa trvá k 31.10. nepretržite aspoň 48 mesiacov a súčasne
  • zamestnancovi bol vyplatený vo výplate za mesiac máj daného roka (vyplatený v júni) trinásty plat najmenej vo výške priemerného mesačného zárobku.

*

Zákonník práce 2018: Kapitola 4. CEZHRANIČNÉ VYSLANIE ZAMESTNANCA

Témy: Zákonník práce,zmeny 2018

V kapitole rozoberieme legislatívnu úpravu vysielania zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb. A to jednak z pohľadu slovenského zamestnávateľa, ktorý vysiela svojich zamestnancov na práce do zahraničia, jednak z pohľadu zahraničného zamestnávateľa, ktorý posiela svojich zamestnancov na výkon prác na Slovensko.

V našej legislatíve túto problematiku upravuje najmä § 5 Zákonníka práce a zákon č. 351/2015 Z. z. o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov. Informačná povinnosť slovenskej právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá uzatvorila zmluvu so zahraničnou právnickou osobou alebo so zahraničnou fyzickou osobou, na ktorej základe sú k nej vysielaní zamestnanci zahraničného zamestnávateľa vykonávať prácu na území Slovenskej republiky, je upravená v § 23b zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti.

Na úrovni EÚ ide o najmä o smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/67/EÚ z 15. mája 2014 o presadzovaní smernice 96/71/ES o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb, ktorou sa mení nariadenie (EÚ) č. 1024/2012 o administratívnej spolupráci prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu („nariadenie o IMI“).

*

4.1 ZNENIE § 5 ZÁKONNÍKA PRÁCE

... s účinnosťou od 1. mája 2018

„(1) Pracovnoprávne vzťahy medzi zamestnancami vykonávajúcimi prácu na území Slovenskej republiky a zahraničným zamestnávateľom, ako aj medzi cudzincami a osobami bez štátnej príslušnosti pracujúcimi na území Slovenskej republiky a zamestnávateľmi so sídlom na území Slovenskej republiky sa spravujú týmto zákonom, ak právne predpisy o medzinárodnom práve súkromnom neustanovujú inak.

(2) Pracovnoprávne vzťahy zamestnancov, ktorých zamestnávatelia usadení v inom členskom štáte Európskej únie alebo v štáte, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore (ďalej len „iný členský štát Európskej únie“) vysielajú na výkon prác pri poskytovaní služieb z územia iného členského štátu Európskej únie na územie Slovenskej republiky, sa spravujú týmto zákonom, osobitnými predpismi alebo príslušnou kolektívnou zmluvou, ktoré upravujú

a) dĺžku pracovného času a odpočinok,

b) dĺžku dovolenky,

c) minimálnu mzdu, minimálne mzdové nároky a mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas,

d) bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci,

e) pracovné podmienky žien, mladistvých a zamestnancov starajúcich sa o dieťa mladšie ako tri roky,

f) rovnaké zaobchádzanie s mužmi a so ženami a zákaz diskriminácie,

g) pracovné podmienky pri zamestnávaní agentúrou dočasného zamestnávania.

(3) Ustanovenie odseku 2 nebráni uplatňovaniu zásad a podmienok zamestnávania výhodnejších pre zamestnancov. Výhodnosť sa posudzuje pri každom pracovnoprávnom nároku samostatne.

(4) Vyslaním zamestnanca na výkon prác pri poskytovaní služieb je jeho cezhraničné

a) vyslanie pod vedením a na zodpovednosť vysielajúceho zamestnávateľa na základe zmluvy medzi vysielajúcim zamestnávateľom ako cezhraničným poskytovateľom služby a príjemcom tejto služby, ak medzi vysielajúcim zamestnávateľom a zamestnancom existuje počas doby vyslania pracovnoprávny vzťah,

b) vyslanie medzi ovládajúcou osobou a ovládanou osobou alebo medzi ovládanými osobami, ak medzi vysielajúcim zamestnávateľom a zamestnancom existuje počas doby vyslania pracovnoprávny vzťah, alebo

c) dočasné pridelenie k užívateľskému zamestnávateľovi, ak medzi vysielajúcim zamestnávateľom a zamestnancom existuje počas doby vyslania pracovnoprávny vzťah.

(5) Vysielajúci zamestnávateľ je

a) hosťujúci zamestnávateľ, ktorým je zamestnávateľ usadený v inom členskom štáte Európskej únie vysielajúci zamestnanca na výkon prác pri poskytovaní služieb z územia iného členského štátu Európskej únie na územie Slovenskej republiky,

b) domáci zamestnávateľ, ktorým je zamestnávateľ usadený v Slovenskej republike vysielajúci zamestnanca na výkon prác pri poskytovaní služieb z územia Slovenskej republiky na územie iného členského štátu Európskej únie.

(6) Vyslaný zamestnanec je

a) hosťujúci zamestnanec, ktorým je zamestnanec, ktorý počas určitej doby vykonáva prácu v Slovenskej republike pri poskytovaní služieb, pričom bežne pracuje v inom členskom štáte Európskej únie,

b) domáci zamestnanec, ktorým je zamestnanec, ktorý počas určitej doby vykonáva prácu v inom členskom štáte Európskej únie pri poskytovaní služieb, pričom bežne pracuje v Slovenskej republike.

(7) Ustanovenia odseku 2 písm. b) a c) sa nepoužijú v prípade počiatočnej montáže alebo prvej inštalácie tovaru, ktoré sú hlavnou súčasťou zmluvy o dodávke tovaru a sú potrebné na uvedenie dodaného tovaru do užívania a sú vykonávané kvalifikovanými zamestnancami alebo odborníkmi dodávateľského podniku, ak čas, na ktorý bol zamestnanec vyslaný, nepresiahne osem dní v období posledných 12 mesiacov od začiatku vyslania; to neplatí pre tieto práce:

a) hĺbenie (výkopy),

b) zemné práce (premiestňovanie zeminy),

c) vlastné stavebné práce,

d) montáž a demontáž prefabrikovaných dielcov,

e) interiérové alebo inštalačné práce,

f) úpravy,

g) renovačné práce,

h) opravy,

i) rozoberanie (demontáž),

j) demolačné práce,

k) údržba,

l) maliarske a čistiace práce v rámci údržby,

m) rekonštrukcie.

(8) Hosťujúci zamestnanec, ktorý sa domnieva, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté nedodržaním podmienok vyslania na územie Slovenskej republiky, môže podať podnet priamo alebo prostredníctvom zástupcov zamestnancov na príslušný orgán inšpekcie práce alebo sa môže obrátiť na súd a domáhať sa právnej ochrany.

(9) Hosťujúci zamestnanec, ktorému hosťujúci zamestnávateľ pri vyslaní podľa odseku 4 písm. a) alebo písm. b) neposkytol splatnú mzdu podľa odseku 2 písm. c) alebo jej časť, má právo domáhať sa ich vyplatenia u fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorá je dodávateľom služby na území Slovenskej republiky (ďalej len „dodávateľ služby“), ktorej priamym subdodávateľom je hosťujúci zamestnávateľ. Dodávateľ služby je povinný poskytnúť hosťujúcemu zamestnancovi splatnú mzdu alebo jej časť v sume, v ktorej nebola vyplatená, do 15 dní od doručenia žiadosti hosťujúceho zamestnanca po odpočítaní zrážok, ktoré by zo mzdy vykonal hosťujúci zamestnávateľ, ak by splatnú mzdu poskytol; na dodávateľa služby neprechádza zodpovednosť za vykonanie a odvedenie týchto zrážok. Dodávateľ služby je povinný informovať hosťujúceho zamestnávateľa o vyplatení mzdy podľa druhej vety. Pri vyslaní podľa odseku 4 písm. c) sa postupuje podľa § 58 ods. 10 a § 58a ods. 4.

(10) Hosťujúci zamestnávateľ je povinný na požiadanie dodávateľovi služby bezodkladne poskytnúť údaje potrebné na to, aby dodávateľ služby mohol skontrolovať, či hosťujúci zamestnávateľ poskytol hosťujúcemu zamestnancovi splatnú mzdu podľa odseku 2 písm. c) alebo jej časť, a na to, aby dodávateľ služby mohol splniť povinnosť podľa odseku 9 druhej vety. Hosťujúci zamestnávateľ poskytne dodávateľovi služby osobné údaje hosťujúcich zamestnancov v rozsahu nevyhnutnom na dosiahnutie účelu podľa prvej vety.

(11) Pracovné podmienky a podmienky zamestnávania domáceho zamestnanca sa spravujú právom štátu, na ktorého územie je domáci zamestnanec vyslaný. Domáci zamestnávateľ pred vyslaním informuje domáceho zamestnanca o pracovných podmienkach a podmienkach zamestnávania podľa prvej vety; informáciu o pracovnom čase a výmere dovolenky oznámi písomne.

(12) Domáci zamestnávateľ môže vyslať domáceho zamestnanca na výkon prác pri poskytovaní služieb z územia Slovenskej republiky na územie iného členského štátu Európskej únie na základe písomnej dohody. Dohoda podľa prvej vety musí obsahovať najmä

a) deň začatia a skončenia vyslania,

b) druh práce počas vyslania,

c) miesto výkonu práce počas vyslania,

d) mzdové podmienky počas vyslania.

(13) Pri vyslaní podľa odseku 4 písm. c) musí náležitosti podľa odseku 12 obsahovať dohoda o dočasnom pridelení podľa § 58 ods. 5.

(14) Na pracovnoprávne vzťahy zamestnancov počas vnútropodnikového presunu podľa osobitného predpisu sa primerane vzťahujú ustanovenia odseku 2 písm. a), b), d) až g) a odsekov 3, 7 a 8; mzdové podmienky týchto zamestnancov musia byť počas vnútropodnikového presunu podľa osobitného predpisu najmenej rovnako priaznivé ako u porovnateľného zamestnanca zamestnávateľa, ku ktorému sú zamestnanci presunutí v rámci vnútropodnikového presunu podľa osobitného predpisu.

(15) Na pracovnoprávne vzťahy zamestnancov zamestnávateľa usadeného mimo iného členského štátu Európskej únie počas ich dočasného výkonu práce pri poskytovaní služieb na území Slovenskej republiky sa primerane vzťahujú ustanovenia odsekov 2 , 3, 5 až 10; ustanovenie odseku 14 tým nie je dotknuté.“

*

4.2 ZNENIE § 3 A 4 ZÁKONA O CEZHRANIČNEJ SPOLUPRÁCI PRI VYSIELANÍ ZAMESTNANCOV

Zákon č. 351/2015 Z. z. je účinný od 18.6.2016 a pre slovenských zamestnávateľov a zamestnávateľov z iných členských krajín sú z neho dôležité ustanovenia § 3 a 4.

 § 3 Identifikácia vyslania

(1) Na identifikáciu vyslania pri kontrole dodržiavania pravidiel vyslania sa vykoná celkové posúdenie skutkových okolností, ktoré sa považujú za potrebné, pričom možno vychádzať najmä zo skutočností podľa odsekov 2 a 3. Skutočnosti podľa odsekov 2 a 3 nemožno posudzovať samostatne, ale vo vzájomnej súvislosti a s prihliadnutím na osobitosti situácie, ktorá sa posudzuje.

(2) Na účely zistenia, či zamestnávateľ v inom členskom štáte vykonáva okrem vnútorného riadenia a administratívnych činností aj iné podstatné činnosti, sa vykoná celkové posúdenie skutočností charakterizujúcich činnosti, ktoré zamestnávateľ vykonáva v inom členskom štáte a v Slovenskej republike, pričom sa zohľadní dlhšie časové obdobie. Posúdenie podľa prvej vety môže zahrnúť najmä tieto skutočnosti:

a) miesto, kde má zamestnávateľ sídlo, správu a administratívne priestory,

b) miesto, kde zamestnávateľ platí dane a odvody do systému sociálneho zabezpečenia,

c) miesto, kde má zamestnávateľ povolenie na výkon činnosti alebo kde je registrovaný v obchodnej komore alebo v profesijnej organizácii,

d) miesto, kde zamestnávateľ vykonáva hlavný predmet podnikania a kde zamestnáva zamestnancov, ktorí vykonávajú administratívne práce,

e) miesto, kde zamestnávateľ prijíma zamestnancov do pracovnoprávneho vzťahu, a miesto, z ktorého sú vysielaní,

f) rozhodné právo vzťahujúce sa na pracovné zmluvy a iné zmluvy uzatvorené zamestnávateľom,

g) počet zrealizovaných zmlúv v rámci podstatných činností vykonávaných zamestnávateľom a výška obratu v inom členskom štáte s prihliadnutím na to, či ide o novozaloženého zamestnávateľa.

(3) Na účely zistenia, či zamestnanec počas určitej doby vykonáva prácu v Slovenskej republike a či bežne pracuje v inom členskom štáte, sa vykoná celkové posúdenie skutočností charakterizujúcich prácu a situáciu zamestnanca. Posúdenie podľa prvej vety môže zahrnúť najmä tieto skutočnosti:

a) či zamestnanec vykonáva prácu v Slovenskej republike po obmedzenú dobu,

b) miesto, kde zamestnanec bežne pracuje,

c) dátum začiatku vyslania,

d) či sa zamestnanec po skončení vyslania vracia do iného členského štátu, z ktorého bol vyslaný, alebo má v tomto inom členskom štáte pokračovať vo výkone práce,

e) povaha vykonávaných činností,

f) či zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi náhrady výdavkov na dopravu, stravovanie a ubytovanie a akým spôsobom ich poskytuje,

g) predchádzajúce doby, počas ktorých pracovné miesto bolo opakovane obsadzované tým istým zamestnancom alebo iným zamestnancom.

*

Komentár k § 3 zákona č. 351/2016 Z. z.

3 zákona č. 351/2016 Z. z. definuje znaky vyslania. Ak má skutočne ísť o vyslanie zamestnanca, musia byť tieto znaky naplnené.

Splnenie znakov vyslania posudzuje na slovenskej strane inšpektorát práce. Pozor, na rozdiel od definície pojmu „závislá práca“ (§ 1 ods. 2 ZP) však uvedené znaky nepredstavujú ucelený súbor ktorý musí byť celý naplnený. Pri posudzovaní, či ide o vyslanie, ide len o orientačné kritéria, ktoré inšpektorát práce posúdi komplexne, vo vzájomnej súvislosti a s prihliadnutím na všetky ďalšie okolnosti. Čiže tieto znaky nemusia byť všetky splnené a môže ísť o vyslanie. Naopak len časť znakov nebude naplnená (ostatná áno) – a inšpektorát môže vyhlásiť, že nejde o vyslanie.

Podstatou odseku 2 je definovať, či ide o zamestnávateľa, ktorý naozaj „funguje“ v inom členskom štáte – alebo naopak či ide o tzv. schránkovú firmu, ktorej cieľom je obísť povinnosti, ktoré by daný zamestnávateľ mal, keby mal sídlo v SR. Pritom je podstatné najmä to, či zamestnávateľ reálne podniká v inom členskom štáte – napríklad aký má obrat v danom členskom štáte.

Odsek 3 definuje znaky dôležité pre posúdenie, či v prípade konkrétneho zamestnanca ide reálne o dočasné vyslanie na územie SR a či bežne pracuje na území iného členského štátu (v ktorom má sídlo zamestnávateľ). Negatívnym príkladom je stav, kedy zamestnanec, ktorý je občanom SR, uzavrie pracovnú zmluvu (alebo dohodu) u zamestnávateľa so sídlom v inom členskom štáte a po celý čas trvania pracovnej zmluvy je „vyslaný“ na prácu k inému zamestnávateľovi v SR. A to najmä vtedy, keď pred uzatvorením takejto zmluvy pracoval u toho istého slovenského zamestnávateľa.

Čiže – vyslanie bude skutočne vyslaním vtedy, ak zamestnávateľ vyslaného zamestnanca naplní kritéria podľa odseku 2 a samotné vyslanie konkrétneho zamestnanca naplní kritériá podľa odseku 3.

Ak sa tak nestane, inšpektorát daný stav zhodnotí tak, že o vyslanie nejde s príslušnými sankciami voči obom zamestnávateľom.

*

§ 4 Povinnosti hosťujúceho zamestnávateľa a domáceho zamestnávateľa

(1) Hosťujúci zamestnávateľ je povinný najneskôr v deň vyslania v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe oznámiť Národnému inšpektorátu práce

a) svoje obchodné meno a sídlo, ak ide o právnickú osobu, a svoje obchodné meno alebo meno a priezvisko, ak sa líši od obchodného mena, a miesto trvalého pobytu, ak ide o fyzickú osobu,

b) svoje identifikačné číslo, ak mu bolo pridelené, a register, v ktorom je zapísaný,

c) predpokladaný počet vyslaných zamestnancov,

d) meno, priezvisko, dátum narodenia, miesto trvalého pobytu a štátne občianstvo vyslaného zamestnanca,

e) deň začatia a skončenia vyslania 

f) miesto výkonu práce a druh práce vykonávanej vyslaným zamestnancom počas vyslania 

g) názov služby alebo služieb, ktoré bude hosťujúci zamestnávateľ poskytovať prostredníctvom vyslaného zamestnanca v Slovenskej republike,

h) meno, priezvisko a adresu osoby poverenej na doručovanie písomností, ktorá sa počas vyslania bude nachádzať na území Slovenskej republiky (ďalej len „kontaktná osoba“).

(2) Hosťujúci zamestnávateľ je povinný počas vyslania v mieste výkonu práce podľa odseku 1 písm. f)

a) uchovávať pracovnú zmluvu alebo iný doklad potvrdzujúci pracovnoprávny vzťah s vyslaným zamestnancom,

b) viesť a uchovávať evidenciu pracovného času vyslaného zamestnanca v rozsahu podľa osobitného predpisu, )

c) uchovávať doklady o mzde vyplatenej vyslanému zamestnancovi za prácu vykonanú počas vyslania.

(3) Hosťujúci zamestnávateľ je povinný inšpektorátu práce na základe jeho žiadosti

a) predložiť dokumenty podľa odseku 2,

b) doručiť dokumenty podľa odseku 2 a po skončení vyslania,

c) predložiť preklad dokumentov podľa odseku 2 alebo ich častí do slovenského jazyka v primeranej lehote určenej inšpektorátom práce.

(4) Domáci zamestnávateľ je povinný Národnému inšpektorátu práce alebo inšpektorátu práce na základe jeho žiadosti poskytnúť informácie na účely § 5 ods. 1 písm. a).

*

Komentár k § 4 zákona č. 351/2016 Z. z.

4 ods. 1 až 3 určuje administratívne povinnosti vysielajúcich zamestnávateľov, ktorí vysielajú zamestnancov na výkon prác pri cezhraničnom poskytovania služieb do Slovenskej republiky.

Uvedené povinnosti sa vzťahujú na zamestnávateľov usídlených v členských štátoch EÚ a v štátoch ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore (okrem členských štátov EÚ to je Island, Nórsko a Lichtenštajnsko), viď § 5 ods. 2 Zákonníka práce. Na zamestnávateľov usídlených v iných štátoch sa tieto povinnosti nevzťahujú – napríklad Švajčiarsko, Ukrajina, Rusko, Turecko, Albánsko, Čína, Vietnam, USA atď.

Ide o administratívne požiadavky, ktoré musí vysielajúci zamestnávateľ z iného členského štátu splniť, aby kontrolné orgány (inšpektoráty práce) mohli účinne vykonávať kontrolu dodržiavania právnych predpisov v prípade zamestnancov vyslaných na územie Slovenskej republiky z iného členského štátu.

Tieto povinnosti si zahraniční zamestnávatelia musia plniť bez akejkoľvek výnimky, čo sa týka časového rozsahu vyslania (teda napríklad aj pri vyslaní, ktoré potrvá menej ako jeden celý deň) alebo odvetvia (či ide napr. o oblasť stavebníctva, služby v priemysle, bankovníctve, informačných technológiách a pod.) či počtu vyslaných zamestnancov (stačí ak ide o jediného zamestnanca).

Treba upozorniť, že nie je rozhodujúce kto je odberateľom služby v Slovenskej republike. Teda je jedno, či odberateľom je súkromný podnik, štátny orgán alebo inštitúcia, obec, VÚC alebo nimi zriadený podnik, živnostník, či dokonca bežná súkromná osoba.

Viac v kapitole 4.4.

Odsek 4 sa vzťahuje na domácich zamestnávateľov. Domáci zamestnávateľ je povinný na požiadanie NIP alebo inšpektorátu práce poskytnúť informácie o vyslaní svojich zamestnancov do iného členského štátu - aby ten mohol vybaviť žiadosť príslušného orgánu iného členského štátu o poskytnutie informácie podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona.

*

Zákonník práce 2018: Kapitola 5. ZAMESTNÁVANIE OBČANOV EÚ A TRETÍCH KRAJÍN

Témy: Zákonník práce,zmeny 2018

Zamestnávanie občanov členských štátov EÚ a občanov tretích krajín v Slovenskej republike má svoje špecifiká a legislatívne je upravené zákonom č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti (v texte používame na označenie tohto zákona aj skratku ZSZ). Od 1.5.2018 je účinná dôležitá novela tohto zákona, ktorou sa niektoré ustanovenia menia de facto v prospech jednoduchšieho zamestnávania občanov tretích krajín.

Je veľký rozdiel medzi zamestnávaním občanov členských štátov EÚ a zamestnávaním občanov tretích krajín. V prvom prípade postačuje splnenie informačných povinností, v druhom prípade je to omnoho komplikovanejšie či z pohľadu administratívnych povinností, samotných možností či z pohľadu trvania procesu prijatia zamestnanca z tretej krajiny.

*

5.1 VŠEOBECNÉ ZÁSADY

Občan členského štátu EÚ

Podľa § 2 ods. 2 ZSZ, občan členského štátu Európskej únie a jeho rodinní príslušníci a štátny príslušník tretej krajiny, ktorý má v Slovenskej republike udelený pobyt štátneho príslušníka tretej krajiny s priznaným postavením osoby s dlhodobým pobytom Európskej únie podľa § 42 ods. 2 písm. c) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov, majú rovnaké právne postavenie v právnych vzťahoch vznikajúcich podľa tohto zákona ako občan Slovenskej republiky, ak tento zákon neustanovuje inak.

Na tieto účely sa za členský štát EÚ považujú samotné členské štáty EÚ (EÚ 28), ďalej štáty ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, teda štáty Island, Nórsko, Lichtenštajnsko a Švajčiarsko. Viď § 2 ods. 3 ZSZ.

Rodinný príslušník občana členského štátu Európskej únie na tieto účely je jeho

  • manžel,
  • priamy potomok, ktorý je mladší ako 21 rokov alebo ktorý je nezaopatrenou osobou, a takýto potomok jeho manžela,
  • závislý priamy príbuzný vo vzostupnej línii a takýto príbuzný jeho manžela.

Štátny príslušník tretej krajiny

Štátny príslušník krajiny ktorá nie je členským štátom Európskej únie, alebo osoba bez štátnej príslušnosti, viď § 2 ods. 1 písm. n) zákona.

Cudzina

Cudzina na účely tohto zákona je štát, ktorý nie je členským štátom Európskej únie.

Zamestnanie

Na tieto účely sa za zamestnanie považuje výkon práce v pracovnoprávnom vzťahu, t. j. v pracovnom pomere alebo na dohodu o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru.

Vysokokvalifikované zamestnanie

Vysokokvalifikované zamestnanie je zamestnanie, na ktorého výkon sa vyžaduje vyššia odborná kvalifikácia = kvalifikácia preukázaná dokladom o vysokoškolskom vzdelaní. Viď § 37 ods. 3 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov.

Sezónne zamestnanie

Sezónne zamestnanie podľa § 21 ods. 8 ZSZ je činnosť, ktorej vykonávanie nepresahuje 180 dní počas 12 po sebe nasledujúcich mesiacov a je viazané na určité obdobie roka opakujúcou sa udalosťou alebo opakujúcim sa sledom udalostí spojených so sezónnymi podmienkami, počas ktorých sa vyžaduje podstatne vyšší objem práce. Zoznam odvetví sezónnych zamestnaní ustanovuje vyhláška MPSVaR č. 190/2017 Z. z.:

Sekcia A – poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov

Sekcia C – priemyselná výroba

Sekcia F – stavebníctvo

Sekcia I – ubytovacie a stravovacie služby

Štátny príslušník tretej krajiny môže vykonávať sezónne zamestnanie:

  • na povolenie na zamestnanie, ak sezónne zamestnanie bude trvať najviac 90 dní počas 12 po sebe nasledujúcich mesiacov,
  • na potvrdenie o možnosti obsadenia VPM, ak dĺžka trvania sezónneho zamestnania je nad 90 dní, najviac však 180 dní počas 12 po sebe nasledujúcich mesiacov.

Obmedzenie počtu zamestnancov

Podľa § 21 ods. 9 ZSZ (platí od 1.5.2018) zamestnávateľ nesmie z celkového počtu zamestnancov zamestnávať viac ako 30 % štátnych príslušníkov tretích krajín ktorých zamestnal s využitím postupu podľa § 21b ods. 6 druhej vety. Teda štátnych príslušníkov tretích krajín, pri zamestnaní ktorých vydal Úrad práce potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta bez prihliadnutia na situáciu na trhu práce z dôvodu, že ide o výkon zamestnania s nedostatkom pracovnej sily v okrese v ktorom bola za uplynulý kalendárny rok priemerná miera evidovanej nezamestnanosti nižšia ako 5 %.

Pritom do celkového počtu zamestnancov sa započítavajú zamestnanci v pracovnom pomere dohodnutom najmenej v rozsahu polovice ustanoveného týždenného pracovného času. Splnenie podmienky podielu zamestnávania štátnych príslušníkov tretej krajiny a rozsahu týždenného pracovného času na žiadosť úradu práce preukazuje zamestnávateľ.

Informačná povinnosť zamestnávateľa

Pri zamestnávaní občana členského štátu EÚ, jeho rodinných príslušníkov a občanov tretích krajín je zamestnávateľ podľa § 23b ods. 2 a ods. 6 ZSZ povinný písomne informovať príslušný úrad práce - v dvoch vyhotoveniach - na určenom tlačive „Informačná karta“, nájdete ho na webe www.upsvar.sk:

  • o nástupe do zamestnania do siedmich pracovných dní odo dňa nástupu do zamestnania,
  • o skončení zamestnania do siedmich pracovných dní odo dňa skončenia zamestnania.

Ak ide o zamestnávanie štátneho príslušníka tretej krajiny, zamestnávateľ je povinný priložiť kópiu pracovnej zmluvy. Ak ide o zamestnávanie štátneho príslušníka tretej krajiny uvedeného v § 23a ZSZ (pozrite ďalej), zamestnávateľ je povinný priložiť kópiu pracovnej zmluvy alebo dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru.

Ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý je držiteľom modrej karty, túto povinnosť plní zamestnávateľ vo vzťahu k Ústrediu práce.

V kapitole 5.8 pozrite informačnú povinnosť „informujúceho zamestnávateľa“.

Úrad práce

Príslušným úradom práce je úrad, v ktorého územnom obvode bude občan členského štátu EÚ resp. občan tretej krajiny zamestnaný. V prípade, že výkon zamestnania bude na viacerých miestach, príslušný úrad sa určí podľa sídla zamestnávateľa.

Úrad práce vedie evidenciu údajov o nástupe do zamestnania a o skončení zamestnania občanov členského štátu Európskej únie, ich rodinných príslušníkov a občanov tretích krajín.

Úrad práce oznamuje ústrediu voľné pracovné miesta, ktoré môžu byť obsadené občanom tretej krajiny. Poskytuje informácie občanovi tretej krajiny o možnostiach zamestnania vo svojom územnom obvode. Poskytuje ústrediu informácie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu.

Vydáva a ruší potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta.

Udeľuje, predlžuje a odníma povolenie na zamestnanie.

Ústredie práce

Ústredie práce vedie centrálnu evidenciu údajov o nástupe do zamestnania a o skončení zamestnania občanov členského štátu Európskej únie, ich rodinných príslušníkov a občanov tretích krajín.

Ústredie práce vykonáva činnosti, ktoré súvisia s nahlasovaním voľných pracovných miest, ktoré by mohli byť obsadené občanmi tretej krajiny, riadi a usmerňuje činnosť úradov v tejto oblasti.

Vydáva a ruší potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, občanom tretej krajiny.

Podľa § 12 písm. ai) ZSP (účinnosť od 1.5.2018) do pôsobnosti Ústredia práce patrí identifikovať zamestnania s nedostatkom pracovnej sily za uplynulý kalendárny rok v okresoch, v ktorých priemerná miera evidovanej nezamestnanosti bola nižšia ako 5 %, a zverejňovať na svojom webovom sídle zoznam týchto zamestnaní do 31. januára nasledujúceho kalendárneho roka.

Podľa prechodného ustanovenia § 72ad ods. 1, Ústredie práce zverejní na svojom webovom sídle zoznam zamestnaní s nedostatkom pracovnej sily v okresoch, v ktorých priemerná miera evidovanej nezamestnanosti za rok 2017 bola nižšia ako 5 %, do 30. júna 2018.

Pokuty

Ústredie a úrad uložia pokutu zamestnávateľovi za porušenie povinností podľa tohto zákona do výšky 33193,91 eura. Pri ukladaní pokuty sa prihliada na závažnosť zistených nedostatkov, závažnosť ich následkov a opakované zistenie toho istého nedostatku.

Pokutu možno uložiť v lehote jedného roka odo dňa, keď sa ústredie a úrad dozvedeli o porušení týchto povinností, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu.

*

Zákonník práce 2018: Kapitola 6. DOHODY

Témy: dohody,Zákonník práce,zmeny 2018

Zákonník práce umožňuje okrem pracovných zmlúv zamestnávanie aj vo forme dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. A to:

  • dohody o vykonaní práce (§ 226)
  • dohody o brigádnickej práci študentov (§ 227 a 228)
  • dohody o pracovnej činnosti (§ 228a)

Poznámka: Činnosti, ktoré sú predmetom ochrany podľa autorského zákona je možné vykonávať v pracovnom pomere. Vtedy ide o tzv. zamestnanecké diela a držiteľom autorských práv je zamestnávateľ, ak sa so zamestnancom nedohodne inak.

Dohody možno uzatvárať aj s osobami, ktoré už majú uzatvorený pracovný pomer. Pričom pracovný pomer môžu mať uzatvorený u iného zamestnávateľa alebo u toho istého zamestnávateľa.

Všeobecne pre všetky tri typy dohôd platia nasledovné pravidlá:

  • dohody môže zamestnávateľ uzatvárať len výnimočne - uprednostniť sa má práca v pracovnom pomere s využitím možností napr. práce na dobu určitú, deleného pracovného miesta, alebo práce na kratší pracovný čas,
  • práca musí byť vymedzená výsledkom (platí pre dohody o vykonaní práce) alebo musí ísť o príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce (platí pre dohody o pracovnej činnosti a dohody o brigádnickej práci študentov),
  • s mladistvým zamestnancom (do 18 r.) možno dohody uzatvárať len ak sa tým neohrozí jeho zdravý vývoj, bezpečnosť, mravnosť alebo výchova na povolanie,
  • dohody nemožno uzatvárať na činnosti, ktoré sú predmetom ochrany podľa autorského zákona,
  • pracovný čas zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, v priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť 12 hodín (u mladistvého zamestnanca v priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť 8 hodín),
  • zamestnancom, ktorí vykonávajú prácu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, nemožno nariadiť ani s nimi dohodnúť pracovnú pohotovosť a prácu nadčas.

*

Zákonník práce 2018: Kapitola 7. MZDOVÉ VELIČINY 2018

Témy: daň z príjmov,sociálne poistenie,veličiny,Zákonník práce,zdravotné poistenie,zmeny 2018

DAŇ Z PRÍJMOV ROK 2018

Sadzba dane

- 19% zo základu dane do výšky 176,8-násobku sumy platného životného minima (199,48 eura) vrátane, čiže do 35268,06 eura,

- 25% zo základu dane presahujúceho 176,8-násobok platného životného minima, čiže presahujúceho 35268,06 eura.

Pri výpočte preddavkov na daň zo závislej činnosti je hranica základu dane pre sadzbu 19% suma 2939,01 eura.

Poznámka: Suma životného minima, platná k 1. januáru 2018 je 199,48 eura.

Zrážková daň

- 7% z dividend ak je daňovník rezident SR alebo zmluvného štátu

- 19% z príjmov podľa § 43 ods. 2 a 3 (okrem dividend) ak je daňovník rezident SR alebo zmluvného štátu

- 35% z príjmov podľa § 43 ods. 2 a 3 (vrátane dividend) ak je daňovník rezident nezmluvného štátu

Osobitná sadzba dane

5% zo zdaniteľného (hrubého) príjmu zo závislej činnosti plynúceho niektorým ústavným činiteľom.

Daňový bonus na dieťa v roku 2018

Suma 21,56 eura na jedno dieťa mesačne. Za celý rok 2018 je to 258,72 eura na jedno dieťa.

Hranica príjmu pre priznanie nároku je 6-násobok minimálnej mzdy = 6 x 480 eur = 2880 eur.

Hranica príjmu pre priznanie nároku zamestnancovi mesačne je polovica minimálnej mzdy = 480 eur/2 = 240 eur.

Daňový bonus na zaplatené úroky v roku 2018

Suma daňového bonusu je daná ako 50% zo zaplatených úrokov pri úveroch na bývanie v príslušnom roku, najviac však 400 eur ročne, pričom výška úrokov musí byť vypočítaná z poskytnutého úveru najviac však zo sumy 50 000 eur na jednu nehnuteľnosť.

Nezdaniteľná časť na daňovníka v roku 2018

Nezdaniteľná časť na daňovníka (na mesiac) pri výpočte preddavkov na daň je 319,17 eura.

V ročnom zúčtovaní/daňovom priznaní za rok 2018:

  1. Ak daňovník dosiahne základ dane do 19948 eur (100-násobok životného minima), tak nezdaniteľná časť na daňovníka za rok 2017 je 3830,02 eura.
  1. Ak daňovník dosiahne základ dane vyšší ako 19948 eur, tak nezdaniteľná časť na daňovníka sa vypočíta nasledovne:

8817,016 – (základ dane : 4)

kde suma 8817,016 = 44,2-násobok životného minima

Výsledok sa zaokrúhľuje na eurocenty nahor.

  1. Ak daňovník dosiahne základ dane 35268,06 eura a viac, tak nezdaniteľná časť na daňovníka je nula.

Nezdaniteľná časť na manželku (manžela) v roku 2018

  1. Ak daňovník dosiahne základ dane do 35268,06 eura (176,8-násobok životného minima), tak nezdaniteľná časť na manželku je daná podľa vzorca:

3830,02 - vlastný príjem manželky.

  1. Ak daňovník dosiahne základ dane vyšší ako 35268,06 eura, tak nezdaniteľná časť na manželku je daná výpočtom:

12647,032 – (základ dane : 4) - vlastný príjem manželky,

kde suma 12647,032 = 63,4-násobok životného minima Výsledok sa zaokrúhľuje na eurocenty nahor.

  1. Ak daňovník dosiahne základ dane 50588,13 eur a viac, tak nezdaniteľná časť na manželku je nula, bez ohľadu na výšku jej vlastných príjmov.

Nezdaniteľná čiastka - príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie (3. pilier)

Základ dane sa môže znížiť o sumu preukázateľne zaplatených príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, a to najviac do výšky 180 eur.

Pozor, uplatnenie je možné len ak príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie zaplatil daňovník na základe účastníckej zmluvy uzatvorenej po 31. decembri 2013 alebo na základe zmeny účastníckej zmluvy, ktorej súčasťou je zrušenie dávkového plánu a súčasne daňovník nemá uzatvorenú inú účastnícku zmluvu uzatvorenú do 31. decembra 2013 ktorej súčasťou je dávkový plán.

Nezdaniteľná čiastka – kúpele

Základ dane sa môže znížiť o sumu preukázateľne zaplatených úhrad služieb v prírodných liečebných kúpeľoch a kúpeľných liečebniach a to najviac do výšky 50 eur.

Daňovník si môže uplatniť ďalších 50 eur z preukázateľne zaplatených úhrad aj za manželku a 50 eur na každé vyživované dieťa zákona, ak sa títo spolu s ním zúčastnili kúpeľnej starostlivosti. Uvedenú nezdaniteľnú časť základu dane si môže uplatniť len jeden z týchto daňovníkov.

Zamestnanecká prémia

Na zamestnaneckú prémiu za rok 2018 by nemal mať nárok žiaden zamestnanec.

Paušálne výdavky

V roku 2018 sú 60% z príjmov SZČO, max. 20000 eur na rok (bez ohľadu na počet mesiacov podnikania).

Daň sa nevyrubí a neplatí... (§ 46a)

- ak za rok 2018 nepresiahne 17 eur alebo

- ak celkové zdaniteľné príjmy daňovníka za rok 2018 nepresiahnu 1915,01 eura.

*

SOCIÁLNE POISTENIE ROK 2018

Maximálny vymeriavací základ 6384 eur, okrem úrazového poistenia, ktoré maximálny vymeriavací základ stanovený nemá.

Hranica príjmu pri zamestnávaní dlhodobo nezamestnaných

Hranica príjmu, do ktorého sa uplatní výnimka pri odvodoch, je pre pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer, ktorý vznikol v roku 2017 a pokračuje v roku 2018, suma 67% z 883 eur, čo je suma 591,61 eura.

Hranica príjmu, do ktorého sa uplatní výnimka pri odvodoch, je pre pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer, ktorý vznikne v roku 2018 suma 67% z 912 eur, čo je suma 611,04 eura.

Sadzby poistného SZČO

Od 1.7.2018 (od 1.10.2018 v prípade podania DP za rok 2017 po 31.3.2017) je povinne nemocensky a dôchodkovo poistená SZČO, ktorej príjem (brutto, podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP) za rok 2017 bol vyšší ako 5472 eur (12 x 456).

Minimálny vymeriavací základ 456 eur, minimálne poistné 151,16 eura

Nemocenské poistenie 4,4%, min. 20,06 eura

Starobné poistenie 18%, min. 82,08 eura

Invalidné poistenie 6%, min. 27,36 eura

Rezervný fond 4,75%, min. 21,66 eura

Sadzby poistného dobrovoľne poistená osoba

Minimálny vymeriavací základ 456 eur

Nemocenské poistenie 4,4%, min. 20,06 eura

Starobné poistenie 18%, min. 82,08 eura

Invalidné poistenie 6%, min. 27,36 eura

Poistenie v nezamestnanosti 2%, min. 9,12 eura

Rezervný fond 4,75%, min. 21,66 eura

Všeobecne platné výnimky

Garančné poistenie sa nevzťahuje na zamestnávateľa, ktorý je zastupiteľský úrad cudzieho štátu a na zamestnávateľa, na ktorého nemôže byť vyhlásený konkurz podľa § 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácií - štát, štátna rozpočtová organizácia, štátna príspevková organizácia, štátny fond, obec, vyšší územný celok alebo iná osoba, za ktorej všetky záväzky zodpovedá a ručí štát.

Za zamestnanca na účely garančného poistenia sa nepovažuje zamestnanec v pracovnom pomere alebo na dohodu v prípade, že je súčasne štatutárnym orgánom zamestnávateľa alebo členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa.

Povinné poistenie v nezamestnanosti sa nevzťahuje na osoby, ktorým bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, a osoby, ktorým bol priznaný invalidný dôchodok a dovŕšili dôchodkový vek.

Poistné na invalidné poistenie sa neplatí za osoby ktorým bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok a osoby, ktoré poberajú výsluhový dôchodok a dovŕšili dôchodkový vek.

Nemocenské dávky a náhrada príjmu pri PN zamestnanca

Najvyšší možný denný vymeriavací základ pre výpočet nemocenskej dávky je 59,9672 eura.

Výpočet: 2 x 912 = 1824 ... x 12 = 21888 ... deleno 365 = 59,9672 ... zaokrúhli sa na 4 desatinné miesta nahor.

Najvyšší možný denný vymeriavací základ pre výpočet náhrady príjmu pri PN je 59,9671 eura. Výpočet rovnako, zaokrúhli sa však na 4 desatinné miesta nadol.

Dávka v nezamestnanosti

Najvyšší   možný   denný   vymeriavací   základ  pre   výpočet   dávky v nezamestnanosti od 1.1.2018 do 30.6.2018 najviac zo sumy 2 x 12 x 912/365 = 59,9672 eura.

Dôchodkový vek v roku 2018

62 rokov a 139 dní.

Dôchodková hodnota pre dôchodky priznané v roku 2018

11,9379 eura.

Nárok na predčasný starobný dôchodok do 30.6.2018

Nárok má poistenec vtedy, ak suma novopriznaného predčasného starobného dôchodku dosiahne najmenej 239,40 eura (1,2-násobok životného minima 199,48 eura)

*

ZDRAVOTNÉ POISTENIE ROK 2018

Maximálny vymeriavací základ je od roku 2017 zrušený pre zamestnancov a zamestnávateľov, SZČO a samoplatiteľov.

Maximálny vymeriavací základ pre dividendy za roky 2011 až 2016 vrátane, vyplatené v roku 2018, je 54720 eur (60-násobok priemernej mzdy z roka 2016, 60 x 912).

Odvodová odpočítateľná položka je max. 380 eur mesačne, pri príjme nad 380 eur mesačne sa znižuje o dvojnásobok rozdielu príjmu a sumy 380 eur. Pri príjme od 570 eur je OOP nulová.

OOP sa od januára 2018 uplatňuje len u zamestnancov. U zamestnávateľa sa OOP neuplatňuje.

Sadzby poistného SZČO a samoplatiteľa

Minimálny vymeriavací základ 456 eur, minimálny preddavok mesačne 63,84 eura (31,92 eura ak je osoba so zdravotným postihnutím a týka sa ho minimálny preddavok).

*

MINIMÁLNA MZDA 2018

- 480 eur za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou,

- 2,759 eura za každú hodinu odpracovanú zamestnancom.

V prípade zamestnanca odmeňovaného hodinovou mzdou pri ustanovenom týždennom pracovnom čase nižšom ako 40 hodín týždenne, je minimálna mzda:

- 2,848 eura za každú hodinu odpracovanú zamestnancom pri 38,75 h/t,

- 2,9429 eura za každú hodinu odpracovanú zamestnancom pri 37,50 h/t.

Sadzby minimálnych mzdových nárokov

Stupeň

Mesačná mzda

40 hod/t

38,75 hod/t

37,5 hod/t

1.

480

2,759

2,848

2,9429

2.

576

3,3108

3,4176

3,5315

3.

672

3,8626

3,9872

4,1201

4.

768

4,4144

4,5568

4,7087

5.

864

4,9662

5,1264

5,2973

6.

960

5,518

5,696

5,8859

Pracovná pohotovosť

Za každú hodinu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku patrí zamestnancovi mzda vo výške pomernej časti základnej zložky mzdy, najmenej však vo výške minimálnej mzdy za hodinu, teda 2,759 eura.

Za každú hodinu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti mimo pracoviska patrí zamestnancovi najmenej suma vo výške 20% minimálnej mzdy za hodinu, teda 0,5518 eura.

Mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas

Za prácu nadčas patrí zamestnancovi dosiahnutá mzda a

  • mzdové zvýhodnenie najmenej 25 % jeho priemerného zárobku alebo
  • mzdové zvýhodnenie najmenej 35 % jeho priemerného zárobku, ak zamestnanec vykonáva rizikové práce.

Mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok

Za prácu vo sviatok patrí zamestnancovi dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie od 1.5.2018 najmenej 100 % jeho priemerného zárobku.

Do 30.4.2018 bolo mzdové zvýhodnenie dané ako najmenej 50 % priemerného zárobku.

Mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu

V období od 1.5.2018 do 30.4.2019 za každú hodinu práce v sobotu patrí zamestnancovi popri dosiahnutej mzde mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 25 % minimálnej mzdy za hodinu, čo je v čase od 1.5.2018 do 31.12.2018 suma 25% z 2,759 = 0,6898 eura (zaokrúhlene 0,69 eura).

U zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa práca pravidelne vykonávala v sobotu, možno dohodnúť nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia, najmenej však 20 % minimálnej mzdy za hodinu, čo je v čase od 1.5.2018 do 31.12.2018 suma 20% z 2,759 = 0,5518 eura (zaokrúhlene 0,56 eura),

  • v kolektívnej zmluve alebo
  • v pracovnej zmluve, ak ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31.12.2017 zamestnával menej ako 20 zamestnancov.

Mzdové zvýhodnenie za prácu v nedeľu

V období od 1.5.2018 do 30.4.2019 za každú hodinu práce v nedeľu patrí zamestnancovi popri dosiahnutej mzde mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 50 % minimálnej mzdy za hodinu, čo je v čase od 1.5.2018 do 31.12.2018 suma 50% z 2,759 = 1,3795 eura (zaokrúhlene 1,38 eura).

U zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa práca pravidelne vykonávala v nedeľu, možno dohodnúť nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia, najmenej však 40 % minimálnej mzdy za hodinu, čo je v čase od 1.5.2018 do 31.12.2018 suma 40% z 2,759 = 1,1036 eura (zaokrúhlene 1,11 eura),

  • v kolektívnej zmluve alebo
  • v pracovnej zmluve, ak ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31.12.2017 zamestnával menej ako 20 zamestnancov.

Mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu

Zamestnancovi patrí za nočnú prácu popri dosiahnutej mzde za každú hodinu nočnej práce mzdové zvýhodnenie do 30.4.2018 najmenej 20 % minimálnej hodinovej mzdy, čo je suma 20% z 2,759 = 0,5518 eura (zaokrúhlene 0,56 eura).

Nočná práca je práca vykonávaná v čase medzi 22. hodinou a 6. hodinou.

Od 1.5.2018 sa zvyšuje suma mzdového zvýhodnenia za nočnú prácu, zamestnancovi patrí za každú hodinu nočnej práce popri dosiahnutej mzde mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 30 % minimálnej mzdy za hodinu, čo je v čase od 1.5.2018 do 31.12.2018 suma 30% z 2,759 = 0,8277 eura (zaokrúhlene 0,83 eura).

Ak ide o zamestnanca vykonávajúceho rizikovú prácu, patrí mu mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 35 % minimálnej mzdy za hodinu, čo je v čase od 1.5.2018 do 31.12.2018 suma 35% z 2,759 = 0,9657 eura (zaokrúhlene 0,97 eura).

U zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa prevažná časť práce vykonávala ako nočná práca, možno dohodnúť, ak nejde o zamestnanca vykonávajúceho rizikovú prácu, nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia, najmenej však 25 % minimálnej mzdy za hodinu, čo je v čase od 1.5.2018 do 31.12.2018 suma 25% z 2,759 = 0,6898 eura (zaokrúhlene 0,69 eura),

  • v kolektívnej zmluve alebo
  • v pracovnej zmluve, ak ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31.12.2017 zamestnával menej ako 20 zamestnancov.

Mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce

Za sťažený výkon práce patrí zamestnancovi popri dosiahnutej mzde mzdová kompenzácia najmenej vo výške 20% minimálnej mzdy za hodinu, teda 0,5518 eura.

Trinásty plat:

  • nie je oslobodený od dane z príjmov
  • je oslobodený od zdravotných odvodov do výšky 500 eur
  • nie je oslobodený od sociálnych odvodov

Podmienkou oslobodenia od zdravotných odvodov je:

  • trinásty plat musí byť vyplatený vo výplate za mesiac máj (vyplatený počas mesiaca jún),
  • trinásty plat musí byť vyplatený najmenej vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca podľa § 134 Zákonníka práce a súčasne
  • pracovnoprávny vzťah zamestnanca u zamestnávateľa trvá k 30.4. nepretržite aspoň 24 mesiacov.

Štrnásty plat:

  • je oslobodený od dane z príjmov do výšky 500 eur
  • je oslobodený od zdravotných odvodov do výšky 500 eur
  • nie je oslobodený od sociálnych odvodov

Podmienkou oslobodenia od dane z príjmov a od zdravotných odvodov je:

  • štrnásty plat musí byť vyplatený vo výplate za mesiac november (vyplatený počas mesiaca december),
  • štrnásty plat musí byť vyplatený najmenej vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca podľa § 134 Zákonníka práce,
  • pracovnoprávny vzťah zamestnanca u zamestnávateľa trvá k 31.10. nepretržite aspoň 48 mesiacov a súčasne
  • zamestnancovi bol vyplatený vo výplate za mesiac máj daného roka (vyplatený v júni) trinásty plat najmenej vo výške priemerného mesačného zárobku.

*

CESTOVNÉ NÁHRADY

Od 1.1.2009 bez zmeny je suma základnej náhrady za každý 1 km jazdy:

- 0,050 eura jednostopové vozidlá a trojkolky,

- 0,183 eura osobné cestné motorové vozidlá.

Sumy stravného platné od 1.12.2016

4,50 eura pre časové pásmo 5 až 12 hodín,

6,70 eura pre časové pásmo nad 12 hodín až 18 hodín,

10,30 eura pre časové pásmo nad 18 hodín.

*

STRAVOVANIE ZAMESTNANCOV

Príspevok zamestnávateľa na stravovanie je 55% z ceny jedla, od 1.12.2016 najviac suma 2,48 eura (55% z 4,50 eura).

Od 1.12.2016 hodnota gastrolístka musí byť najmenej 75% z 4,50 eur, čo je 3,38 eura.

Z ceny gastrolístka musí byť príspevok zamestnávateľa najmenej 55%. Napríklad pri cene gastrolístka 3,38 eura je to najmenej 1,86 eura.

*

SOCIÁLNE DÁVKY A SÚVISIACE VELIČINY

Životné minimum od 1.7.2017 do 30.6.2018

Životné minimum plnoletá fyzická osoba: 199,48 eura

Životné minimum ďalšia spoločne posudzovaná plnoletá fyzická osoba: 139,16 eura

Životné minimum dieťa: 91,06 eura

Evidencia na úrade práce

Suma, ktorú môže zarobiť evidovaný uchádzač o zamestnanie: 199,48 eura mesačne.

Doba práce na dohodu počas roka 2018 bez vyradenia z evidencie: max. 40 kal. dní.

*

EXEKUČNÉ ZRÁŽKY

Nepostihnuteľné sumy pre účely výpočtu exekučných zrážok a zrážok podľa Občianskeho súdneho poriadku platné do 30.6.2018

Základné nepostihnuteľné sumy:

- na povinného: 199,48 eura (100% životného minima plnoletej FO)

- na vyživovanú osobu: 49,87 eura (25% životného minima plnoletej FO)

Základné nepostihnuteľné sumy, ak povinným je poberateľ dôchodku:

- na povinného: 199,48 eura (100% životného minima plnoletej FO)

- na vyživovanú osobu: 99,74 eura (50% životného minima plnoletej FO)

Pri pokutách za priestupky (týka sa aj poberateľov dôchodkov):

- na povinného: 99,74 eura (50% životného minima plnoletej FO)

- na vyživovanú osobu: 49,87 eura (25% životného minima plnoletej FO)

Pri zrážke výživného na maloleté dieťa (týka sa aj poberateľov dôchodkov):

- na povinného: 83,78 eura (70% zo 60% základnej sumy na povinného)

- na vyživovanú osobu: 34,91 eura (70 % základnej sumy na vyživovanú osobu)

Suma nad ktorú sa zráža bez obmedzenia: 299,22 eura (150% životného minima plnoletej FO)

Poznámka: všetky nepostihnuteľné sumy sa zaokrúhľujú na eurocenty smerom nadol.

Zmeny pri materskej v roku 2019

Témy: materské,nemocenské dávky,sociálne poistenie,zmeny 2019

Ministerstvo práce dňa 28.2.2018 zverejnilo v medzirezortnom pripomienkovom konaní novelu zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Novela by mala byť prerokovaná v NRSR na májovej a júnovej schôdzi, s očakávaným dátum jej schválenia približne 15. júna 2018. Novela má byť prijatá s účinnosťou od 1. januára 2019. Najvýznamnejšou zmenou je zavedenie ročného zúčtovania. Návrh však obsahuje aj tri zmeny, týkajúce sa materského.

*

SÚBEH MATERSKÉHO

V prípade, že v rodine budú mať nárok na čerpanie materského obaja rodičia – otec na staršie dieťa vo veku do 3 rokov, matka na novonarodené dieťa – Sociálna poisťovňa na rozdiel od stavu platného do 31.12.2018 prizná od 1.1.2019 materské obom rodičom súbežne.

Príklad - rok 2018

Otec dieťaťa nastúpi na materskú pri dieťati vo veku 2 rokov od 2.5.2018. Má nárok na materské, materské by mal dostávať 28 týždňov, materské by teda mal poberať v čase od 2.5.2018 do 13.11.2018 vrátane.

Matka dieťaťa je tehotná a na svoju v poradí druhú materskú nastupuje 5.9.2018, teda 6 týždňov pred očakávaným dňom pôrodu.

Otcovi Sociálna poisťovňa predčasne ukončí vyplácanie materského na staršie dieťa a to k 4.9.2018.

*

Príklad - ako to bude v roku 2019

Otec dieťaťa nastúpi na materskú pri dieťati vo veku 2 rokov od 2.5.2019. Má nárok na materské, materské by mal dostávať 28 týždňov, materské by teda mal poberať v čase od 2.5.2019 do 13.11.2019 vrátane.

Matka dieťaťa je tehotná a na svoju v poradí druhú materskú nastupuje 5.9.2019, teda 6 týždňov pred očakávaným dňom pôrodu.

Otcovi bude Sociálna poisťovňa vyplácať materské až do 13.11.2019. V čase od 5.9.2019 do 13.11.2019 tak budú súbežne obaja rodičia dostávať materské - otec na staršie dieťa, matka na novonarodené dieťa.

*

REŤAZOVÉ PÔRODY - PRAVDEPODOBNÝ PRÍJEM ALEBO MINIMÁLNY ZÁKLAD?

Pri reťazových pôrodoch sa druhá materská vypočíta z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (a nie z minimálneho základu) aj vtedy, ak v rozhodujúcom období (predchádzajúci rok) nemala matka príjem z dôvodu práceneschopnosti súvisiacej s jej tehotenstvom. Do 31.12.2018 to je tak, že ak v rozhodujúcom období matka nemala vymeriavací základ (nemala príjem) a v časti rozhodujúceho obdobia bola práneneschopná, materská sa vypočíta z minimálneho vymeriavacieho základu.

Príklad - rok 2018

Matka je zamestnaná v jednom a tom istom zamestnaní od roku 2016. Na jeseň roka 2016 otehotnela. Od 1.12.2016 bola práceneschopná - rizikové tehotenstvo. RT pokračovalo v roku 2017 až do 15.2.2017. Od 16.2.2017 bola na materskej. Materské skončilo 11.10.2017. Od 12.10.2017 bola na rodičovskej dovolenke. Začiatkom roka 2018 otehotnela, v auguste 2018 nastupuje na materskú s druhým dieťaťom.

Rozhodujúce obdobie pre určenie výšky materského je rok 2017. V roku 2017 nemala žiaden vymeriavací základ (príjem v zamestnaní) - poberala nemocenské, potom materské a bola na rodičovskom príspevku.

Podľa zákona platného do 31.12.2018 sa v takomto prípade druhá materská určí z minimálneho základu - teda zo sumy 456 eur. Materská je cca 340 eur mesačne.

Podľa zákona platného do 31.12.2018 sa v takomto prípade druhá materská určí z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu len vtedy, ak v rozhodujúcom období nie je žiaden vymeriavací základ z dôvodu materskej alebo rodičovskej dovolenky. Ak je to tak ako v uvedenom prípade - bola tam aj doba nemocenskej - materská sa určí nie z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu ale z minimálneho základu.

*

Príklad - ako to bude v roku 2019

Matka je zamestnaná v jednom a tom istom zamestnaní od roku 2016. Na jeseň roka 2017 otehotnela. Od 1.12.2017 bola práceneschopná - rizikové tehotenstvo. RT pokračovalo v roku 2018 až do 15.2.2018. Od 16.2.2018 bola na materskej. Materské skončilo 11.10.2018. Od 12.10.2018 bola na rodičovskej dovolenke. Začiatkom roka 2019 otehotnela, v auguste 2019 nastupuje na materskú s druhým dieťaťom.

Rozhodujúce obdobie pre určenie výšky materského je rok 2018. V roku 2018 nemala žiaden vymeriavací základ (príjem v zamestnaní) - poberala nemocenské, potom materské a bola na rodičovskom príspevku.

Podľa zákona platného od 1.1.2019 sa druhá materská určí z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu - teda z hypotetického príjmu, ktorý by mala, keby v auguste 2019 teoreticky pracovala. Tento nahlasuje Sociálnej poisťovni zamestnávateľ (mzdová účtovníčka).

Ak napríklad zamestnávateľ nahlási pravdepodobný príjem vo výške 900 eur, druhá materská sa určí zo sumy 900 eur a bude cca 675 eur mesačne.

*

REŤAZOVÉ PÔRODY - PRAVDEPODOBNÝ PRÍJEM PRI DRUHEJ MATERSKEJ NESMIE BYŤ NIŽŠÍ AKO PRÍJEM PRI PRVEJ MATERSKEJ

Napokon, v súčasnosti sa stáva, že zamestnávateľ nahlási ako pravdepodobný príjem sumu nižšiu ako bola suma skutočného príjmu, z ktorého bola vypočítaná prvá materská. Potom dochádza k paradoxnému javu, že pri druhom dieťati má zamestnankyňa nižšiu materskú ako pri prvom dieťati.

Deje sa tak preto, lebo zamestnávateľ pri nahlasovaní pravdepodobného príjmu zabude zohľadniť odmeny, ktoré síce nárokovateľné podľa pracovnej zmluvy zamestnankyňa nemá ale ktoré by pravdepodobne zamestnankyňa dostala ak by pracovala. Zabudne na mesačné odmeny, zabudne na alikvótnu časť z odmien majúcich ročný charakter. Zabudne na nadčasy, ktorými sa takisto príjem zvyšuje.

Preto od 1.1.2019 bude platiť zásada, že pri reťazovom pôrode a určení pravdepodobného DVZ nesmie byť materská pri druhom dieťati vymeraná z nižšieho základu ako materská pri predchádzajúcom dieťati.

*

MAXIMÁLNE MATERSKÉ PRIZNANÉ V ROKU 2019

Pre toho kto sa chystá na materskú v roku 2019 platí, že maximálne materské získa z vymeriavacieho základu, resp. hrubého príjmu vo výške dvojnásobku priemernej mzdy, čo je 1908 eur.

Pre materské, ktoré sa začína poskytovať v roku 2019 platí, že DVZ môže byť najviac suma 62,7288 eura.

Výpočet: 2 x 954 (priemerná mzda 2017) x 12 deleno 365 = 1908 x 12 deleno 365 = 62,7288 eura

Najvyššie možné materské, priznané v roku 2019 tak môže dosiahnuť sumu:

  • 1458,50 eur v mesiaci, ktorý má 31 dní (75% z 62,7288 x 31 dní),
  • 1411,40 eur v mesiaci, ktorý má 30 dní (75% z 62,7288 x 30 dní).

Ročné zúčtovanie poistného na sociálne poistenie

Témy: dohody,ročné zúčtovanie,sociálne poistenie,SZČO,zmeny 2019

Ministerstvo práce dňa 28.2.2018 zverejnilo v medzirezortnom pripomienkovom konaní novelu zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Novela by mala byť prerokovaná v NRSR na májovej a júnovej schôdzi, s očakávaným dátum jej schválenia približne 15. júna 2018. Novela má byť prijatá s účinnosťou od 1. januára 2019.

Najvýznamnejšou zmenou je zavedenie ročného zúčtovania (RZSP).

*

ROČNÉ ZÚČTOVANIE VYKONÁ SOCIÁLNA POISŤOVŇA

Zamestnávatelia sa nemusia obávať že im pribudne nová povinnosť - RZSP vykoná Sociálna poisťovňa a to po prvýkrát za rok 2019.

Od januára 2019 sa tak nebude platiť poistné ale preddavky na poistné a v lete 2020 vykoná Sociálna poisťovňa po prvýkrát RZSP a to za rok 2019.

Naďalej zostane zachovaná doterajšia filozofia poistných fondov a pri úrazovom poistení a garančnom poistení sa preddavky platiť nebudú a ročné zúčtovanie sa nevykoná.

RZSP sa tak bude týkať len:

  • nemocenského poistenia
  • dôchodkového poistenia (starobné poistenie, invalidné poistenie)
  • príspevkov na starobné dôchodkové sporenie
  • poistenia v nezamestnanosti
  • platieb do rezervného fondu solidarity.

Podľa návrhu bude Sociálna poisťovňa musieť vykonať RZSP do 30. septembra nasledujúceho roka, teda po prvýkrát za rok 2019 do 30. septembra 2020.

Pre SZČO, ktorí budú mať predĺženú lehotu na podanie daňového priznania, bude termín vykonania RZSP do 31. októbra.

Sociálna poisťovňa vykoná RZSP za zamestnancov, povinne poistené SZČO a za zamestnávateľov.

Za dobrovoľne poistené osoby nebude dôvod vykonať ročné zúčtovanie (dobrovoľne poistené osoby si vymeriavací základ stanovujú sami).

*

... v pokračovaní článku sa dočítate:

  • MAXIMÁLNY ROČNÝ VYMERIAVACÍ ZÁKLAD
  • PREDDAVKY
  • PRINCÍP ROČNÉHO ZÚČTOVANIA
  • VÝNIMKA PRE ŠTUDENTOV A DÔCHODCOV
  • DOPAD ROČNÉHO ZÚČTOVANIA NA DÁVKY
  • VZNIK POVINNÉHO POISTENIA SZČO
  • IDENTIFIKAČNÉ ČÍSLO PRÁVNEHO VZŤAHU
  • POSUDZOVANIE VÝNIMIEK Z POISTENIA U DÔCHODCOV

Zákonník práce - 13. a 14. plat od 1.5.2018

Témy: Zákonník práce,zmeny 2018

*

V stredu 14.2.2018 Národná rada SR schválila novelu Zákonníka práce, účinnú od 1.5.2018. Jednou z  najdôležitejších zmien je zavedenie  tzv. trinástych a štrnástych platov, v Zákonníku práce sú označené termínom "peňažné plnenie pri príležitosti obdobia letných dovoleniek" (rozumej 13. plat) a "peňažné plnenie pri príležitosti vianočných sviatkov" (rozumej 14. plat).

*

TRINÁSTY PLAT

Zákonník práce v § 118 ods. 4 písm. a) definuje trinásty plat ako peňažné plnenie, ktoré môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi za prácu pri príležitosti obdobia letných dovoleniek. Trinásty plat je súčasť mzdy a berie sa tak do úvahy pri výpočte priemerného zárobku (§ 134 Zákonníka práce). Trinásty plat je dobrovoľnou (nie povinnou) možnosťou odmeňovania zamestnanca za prácu.

Podľa § 130 ods. 2 sa trinásty plat vypláca v mesiaci jún príslušného roka. Znamená to, že trinásty plat musí byť zahrnutý do výplaty za mesiac máj.

*

Trinásty plat a zdravotné poistenie

Podľa novelizovaného znenia zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, § 38em, 13. plat vyplatený za máj (vyplatený v júni) je do výšky 500 eur oslobodený od zdravotných odvodov.

Ak je trinásty plat vyplatený vo výške nad 500 eur, do vymeriavacieho základu na zdravotné poistenie sa zahrnie len časť nad 500 eur.

Podmienkou tohto oslobodenia však je:

  • 13. plat musí byť vyplatený najmenej vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca podľa § 134 Zákonníka práce a súčasne
  • pracovnoprávny vzťah zamestnanca u zamestnávateľa trvá k 30.4. nepretržite aspoň 24 mesiacov.

*

Trinásty plat a daň z príjmov

Podľa novelizovaného znenia zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, § 5 ods. 7 písm. n), 13. plat vyplatený za máj (vyplatený v júni) je od roku 2019 (viď § 52zp) do výšky 500 eur oslobodený od dane z príjmov.

Ak je trinásty plat vyplatený vo výške nad 500 eur, do základu dane sa zahrnie len časť nad 500 eur.

Podmienkou tohto oslobodenia však je:

  • 13. plat musí byť vyplatený najmenej vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca podľa § 134 Zákonníka práce a súčasne
  • pracovnoprávny vzťah zamestnanca u zamestnávateľa trvá k 30.4. nepretržite aspoň 24 mesiacov.

*

Pozor, na 13. plat vyplatený za máj 2018 sa uvedené oslobodenie ešte nevzťahuje.

Trinásty plat a sociálne poistenie

Podľa novelizovaného znenia zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, § 293ec ods. 1, 13. plat vyplatený za máj (vyplatený v júni) je od roku 2021 do výšky 500 eur oslobodený od odvodov na sociálne poistenie.

Ak je trinásty plat vyplatený vo výške nad 500 eur, do vymeriavacieho základu na sociálne poistenie sa zahrnie len časť nad 500 eur.

Podmienkou tohto oslobodenia však je:

  • 13. plat musí byť vyplatený najmenej vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca podľa § 134 Zákonníka práce a súčasne
  • pracovnoprávny vzťah zamestnanca u zamestnávateľa trvá k 30.4. nepretržite aspoň 24 mesiacov.

*

Pozor, na 13. plat vyplatený za máj 2018, 2019 a 2020 sa uvedené oslobodenie ešte nevzťahuje.

*

ŠTRNÁSTY PLAT

Zákonník práce v § 118 ods. 4 písm. b) definuje štrnásty plat ako peňažné plnenie, ktoré môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi za prácu pri príležitosti vianočných sviatkov. štrnásty plat je súčasť mzdy a berie sa tak do úvahy pri výpočte priemerného zárobku (§ 134 Zákonníka práce). Štrnásty plat je dobrovoľnou (nie povinnou) možnosťou odmeňovania zamestnanca za prácu.

Podľa § 130 ods. 2 sa štrnásty plat vypláca v mesiaci december príslušného roka. Znamená to, že štrnásty plat musí byť zahrnutý do výplaty za mesiac november.

*

Štrnásty plat a zdravotné poistenie

Štrnásty plat vyplatený za november (vyplatený v decembri) je do výšky 500 eur oslobodený od zdravotných odvodov (dôvod - pretože je do tejto výšky oslobodený od dane, viď ďalej).

Ak je štrnásty plat vyplatený vo výške nad 500 eur, do vymeriavacieho základu na zdravotné poistenie sa zahrnie len časť nad 500 eur.

Podmienkou tohto oslobodenia však je:

  • 14. plat musí byť vyplatený najmenej vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca podľa § 134 Zákonníka práce a súčasne
  • pracovnoprávny vzťah zamestnanca u zamestnávateľa trvá k 31.10. nepretržite aspoň 48 mesiacov a súčasne
  • zamestnancovi bol vyplatený za mesiac máj daného roka (vyplatený v júni) trinásty plat najmenej vo výške priemerného mesačného zárobku.

*

Štrnásty plat a daň z príjmov

Podľa novelizovaného znenia zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, § 5 ods. 7 písm. o), 14. plat vyplatený za november (vyplatený v decembri) je do výšky 500 eur oslobodený od dane z príjmov.

Ak je štrnásty plat vyplatený vo výške nad 500 eur, do základu dane sa zahrnie len časť nad 500 eur.

Podmienkou tohto oslobodenia však je:

  • 14. plat musí byť vyplatený najmenej vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca podľa § 134 Zákonníka práce a súčasne
  • pracovnoprávny vzťah zamestnanca u zamestnávateľa trvá k 31.10. nepretržite aspoň 48 mesiacov  a súčasne
  • zamestnancovi bol vyplatený za mesiac máj daného roka (vyplatený v júni) trinásty plat najmenej vo výške priemerného mesačného zárobku.

*

Štrnásty plat a sociálne poistenie

Podľa novelizovaného znenia zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, § 293ec ods. 2, 14. plat vyplatený za november (vyplatený v decembri) je od roku 2019 do výšky 500 eur oslobodený od odvodov na sociálne poistenie.

Ak je štrnásty plat vyplatený vo výške nad 500 eur, do vymeriavacieho základu na sociálne poistenie sa zahrnie len časť nad 500 eur.

Podmienkou tohto oslobodenia však je:

  • 14. plat musí byť vyplatený najmenej vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca podľa § 134 Zákonníka práce a súčasne
  • pracovnoprávny vzťah zamestnanca u zamestnávateľa trvá k 31.10. nepretržite aspoň 48 mesiacov a súčasne
  • zamestnancovi bol vyplatený za mesiac máj daného roka (vyplatený v júni) trinásty plat najmenej vo výške priemerného mesačného zárobku.

*

Pozor, na 14. plat vyplatený za november 2018 sa uvedené oslobodenie ešte nevzťahuje.

*

V pokračovaní článku sa dozviete:

  • Rekapitulácia oslobodenia od dane a odvodov podľa rokov
  • Komu môže zamestnávateľ vyplatiť trinásty a štrnásty plat
  • Ako sa určí výška priemerného mesačného zárobku
  • Príklady

Zákonník práce - príplatky za soboty, nedele, sviatky a nočné od 1.5.2018

Témy: Zákonník práce,zmeny 2018

*

V utorok 13.2.2018 Národná rada SR schváli novelu Zákonníka práce, účinnú od 1.5.2018. Jednou z  najdôležitejších zmien je zavedenie nových povinných príplatkov za prácu v sobotu a v nedeľu, zvýšenie príplatkov za prácu vo sviatok a v noci.

Nárok na tieto príplatky budú mať aj zamestnanci pracujúci na dohody o vykonaní práce, dohody o pracovnej činnosti a dohody o brigádnickej práci študentov.

*

Mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu od 1.5.2018

Podľa nového § 122a sa zavádza od 1.5.2018 mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu.

Za každú hodinu práce v sobotu patrí zamestnancovi popri dosiahnutej mzde mzdové zvýhodnenie, od 1.5.2018 najmenej v sume 25 % minimálnej mzdy za hodinu, čo je 25% z 2,759 = 0,69 eura.

U zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa práca pravidelne vykonávala v sobotu, možno dohodnúť nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia, najmenej však 20 % minimálnej mzdy za hodinu, čo je  20% z 2,759 = 0,56 eura,

  • v kolektívnej zmluve alebo
  • v pracovnej zmluve, ak ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31.12.2017 zamestnával menej ako 20 zamestnancov.

*

Mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu od 1.5.2019

Od 1.5.2019 patrí zamestnancovi za každú hodinu práce v sobotu popri dosiahnutej mzde mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 50 % minimálnej mzdy za hodinu.

U zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa práca pravidelne vykonávala v sobotu, možno dohodnúť nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia, najmenej však 45 % minimálnej mzdy za hodinu,

  • v kolektívnej zmluve alebo
  • v pracovnej zmluve, ak ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31.12. predchádzajúceho roka zamestnával menej ako 20 zamestnancov.

*

Mzdové zvýhodnenie za prácu v nedeľu od 1.5.2018

Podľa nového § 122b sa zavádza od 1.5.2018 mzdové zvýhodnenie za prácu v nedeľu.

Za každú hodinu práce v nedeľu patrí zamestnancovi popri dosiahnutej mzde mzdové zvýhodnenie, od 1.5.2018 najmenej v sume 50 % minimálnej mzdy za hodinu, čo je 50% z 2,759 = 1,38 eura.

U zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa práca pravidelne vykonávala v nedeľu, možno dohodnúť nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia, najmenej však 40 % minimálnej mzdy za hodinu, čo je  40% z 2,759 = 1,11 eura,

  • v kolektívnej zmluve alebo
  • v pracovnej zmluve, ak ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31.12.2017 zamestnával menej ako 20 zamestnancov.

*

Mzdové zvýhodnenie za prácu v nedeľu od 1.5.2019

Od 1.5.2019 patrí zamestnancovi za každú hodinu práce v nedeľu popri dosiahnutej mzde mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 100 % minimálnej mzdy za hodinu.

U zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa práca pravidelne vykonávala v nedeľu, možno dohodnúť nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia, najmenej však 90 % minimálnej mzdy za hodinu,

  • v kolektívnej zmluve alebo
  • v pracovnej zmluve, ak ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31.12. predchádzajúceho roka zamestnával menej ako 20 zamestnancov.

*

Mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok

Od 1.5.2018 sa zvyšuje suma mzdového zvýhodnenia za prácu vo sviatok. Za prácu vo sviatok zamestnancovi patrí dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 100 % jeho priemerného zárobku .

*

Mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu od 1.5.2018
 
Od 1.5.2018 sa zvyšuje suma mzdového zvýhodnenia za nočnú prácu, zamestnancovi patrí za každú hodinu nočnej práce popri dosiahnutej mzde mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 30 % minimálnej mzdy za hodinu, čo je 30% z 2,759 = 0,83 eura.

Ak ide o zamestnanca vykonávajúceho rizikovú prácu, patrí mu mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 35 % minimálnej mzdy za hodinu, čo je 35% z 2,759 = 0,97 eura.

U zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa prevažná časť práce vykonávala ako nočná práca, možno dohodnúť, ak nejde o zamestnanca vykonávajúceho rizikovú prácu, nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia, najmenej však 25 % minimálnej mzdy za hodinu, čo je 25% z 2,759 = 0,69 eura,

  • v kolektívnej zmluve alebo
  • v pracovnej zmluve, ak ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31.12.2017 zamestnával menej ako 20 zamestnancov.

*

Mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu od 1.5.2019
 
Od 1.5.2019 sa ďalej zvyšuje suma mzdového zvýhodnenia za nočnú prácu, zamestnancovi patrí za každú hodinu nočnej práce popri dosiahnutej mzde mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 40 % minimálnej mzdy za hodinu.

Ak ide o zamestnanca vykonávajúceho rizikovú prácu, patrí mu mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 50 % minimálnej mzdy za hodinu.

U zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa prevažná časť práce vykonávala ako nočná práca, možno dohodnúť, ak nejde o zamestnanca vykonávajúceho rizikovú prácu, nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia, najmenej však 35 % minimálnej mzdy za hodinu,

  • v kolektívnej zmluve alebo
  • v pracovnej zmluve, ak ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31.12. predchádzajúceho roka zamestnával menej ako 20 zamestnancov.

Zdravotné poistenie osôb, ktoré nemajú trvalý pobyt v SR - zmena od 1.1.2018

Témy: spoločník,štatutár,zdravotné poistenie,zmeny 2018

Od 1.1.2018 nie je poistená na zdravotné poistenie v SR fyzická osoba ktorá nemá trvalý pobyt v SR ak:

  • je zamestnanec (pracovný pomer, dohoda) a dohodnutý mesačný príjem nedosahuje aspoň sumu mesačnej minimálnej mzdy (480 eur v roku 2018),
  • je  konateľ alebo spoločník v s.r.o., je člen družstva, je  komanditista k.s., je člen štatutárneho orgánu, správnej rady, dozornej rady, kontrolnej komisie alebo člen iného samosprávneho orgánu právnickej osoby alebo vykonáva činnosť vedúceho organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby - a to bez ohľadu na výšku poberanej odmeny.

Daňový rezident SR od 1.1.2018

Témy: daň z príjmov,zmeny 2018

*

Dňa 7.12.2017 Národná rada SR schválila vládny návrh novely zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ZDP). Novela vyšla v Zbierke pod číslom 344/2017 Z. z.

S účinnosťou od 1. januára 2018 sa mení § 2 písm. d) bod 1. (definícia FO daňového rezidenta SR) takto:

"Na účely tohto zákona sa rozumie ..
 
d) daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou
 
1. fyzická osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt,1a) bydlisko alebo sa tu obvykle zdržiava, pričom
 
1a. fyzická osoba má na území Slovenskej republiky bydlisko, ak má možnosť ubytovania, ktoré neslúži len na príležitostné ubytovanie, a so zreteľom na všetky súvisiace skutočnosti a okolnosti vrátane osobných väzieb a ekonomických väzieb fyzickej osoby k územiu Slovenskej republiky je zrejmý zámer fyzickej osoby sa v tomto bydlisku trvale zdržiavať,
 
1b. fyzická osoba sa obvykle zdržiava na území Slovenskej republiky, ak sa tu zdržiava aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku, a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach; do tohto obdobia sa započítava každý, aj začatý deň pobytu,"

Zákon o športe - Zmluva o výkone činnosti športového odborníka

Témy: dohody,zákon o športe,zmeny 2018

Dňa 30.11.2017 schválila NRSR novelu zákona o športe č. 335/2017. Veľmi zaujímavým bodom novely je nový § 49a, ktorým sa do zákona o športe zavádza zmluva o výkone činnosti športového odborníka. Novela je účinná od 1.1.2018.

*

ŠPORTOVÝ ODBORNÍK

Pripomeňme si, že podľa § 6 ods. 1 zákona o športe športovým odborníkom je

(a) tréner a inštruktor športu,

(b) fyzická osoba vykonávajúca odbornú činnosť v športe na základe odbornej spôsobilosti získanej podľa osobitného predpisu (napríklad fyzioterapeut),

(c) fyzická osoba vykonávajúca odbornú činnosť v športe na základe odbornej spôsobilosti určenej predpismi športového zväzu (napríklad rozhodca, delegát, hlásateľ, časomerač, zapisovateľ,...),

(d) fyzická osoba vykonávajúca činnosť v športe, na ktorú sa v súlade s pravidlami súťaže a predpismi športového zväzu nevyžaduje odborná spôsobilosť (napríklad funkcionári, vedúci družstva, ďalší členovia realizačných tímov športovcov, pomocný a servisný personál,...),

(e) kontrolór športovej organizácie (ďalej len „kontrolór“),

(f) funkcionár športovej organizácie (volený, menovaný...),

(g) dopingový komisár.

Oprávnenie vykonávať činnosť športového odborníka podľa písmen a) až e) vzniká dňom zápisu športového odborníka do registra fyzických osôb v rámci informačného systému športu (od 1.1.2016 sa na činnosť športového odborníka nevyžaduje živnosť).

*

Zamestnanec alebo SZČO?

Podľa § 6 ods. 3 zákona o športe, športový odborník podľa hore uvedených písmen a) až d) vykonáva činnosť športového odborníka ako:

a) podnikanie - samostatne zárobkovo činná osoba, s.r.o.,

b) na základe zmluvy o výkone činnosti športového odborníka (nový § 49a zákona o športe, účinnosť od 1.1.2018),

c) na pracovnú zmluvu, dohodu, štátnozamestnanecký alebo služobný pomer,

d) ako dobrovoľník,

e) bez zmluvy.

*

To v praxi znamená, že sa ponecháva zmluvná voľnosť medzi športovým odborníkom a športovou organizáciou a možný je aj pracovnoprávny vzťah podľa Zákonníka práce (pracovná zmluva alebo dohoda o pracovnej činnosti, prípadne dohoda o vykonaní práce, dohoda o brigádnickej práci študentov) alebo dobrovoľnícka zmluva podľa zákona o dobrovoľníctve.

*

Od 1.1.2018 je možné využiť novinku – zmluvu o výkone činnosti športového odborníka podľa § 49a ZŠ. Táto zmluva sa svojim charakterom blíži dohode o pracovnej činnosti podľa Zákonníka práce, na rozdiel od nej však umožňuje vykonávať činnosť v rozsahu až 30 hodín týždenne.

Športový odborník by mal mať pracovnú zmluvu, dohodu alebo zmluvu o výkone činnosti športového odborníka ak jeho činnosť má (všetky) znaky závislej práce. Týka sa to napríklad trénerov a mnohých ďalších športových odborníkov, pokiaľ svoju činnosť nevykonávajú samostatne.

Športový odborník podľa hore uvedených písmen e) až g) = kontrolór, volený alebo menovaný funkcionár športovej organizácie, dopingový komisár = sa na daňové účely považuje za zamestnanca (ide o príjem zo závislej činnosti).

Športový odborník musí byť zapísaný v registri fyzických osôb v informačnom systéme športu.

*

Zmluva o výkone činnosti športového odborníka

Je novinkou definovanou od 1.1.2018 v § 49a zákona o športe. Táto zmluva je veľmi podobná dohode o pracovnej činnosti podľa § 228a Zákonníka práce, na rozdiel od nej však umožňuje vykonávať športovému odborníkovi činnosť v rozsahu až 30 hodín týždenne (štandardná dohoda o pracovnej činnosti umožňuje rozsah činnosti maximálne 10 hodín týždenne).

Tam, kde doteraz športové organizácie - kluby a zväzy - uzatvárali so športovými odborníkmi dohody o pracovnej činnosti, prípadne dohody o vykonaní práce, im  možno odporúčať, aby od 1.1.2018 uzatvárali so športovými odborníkmi nové zmluvy o výkone činnosti športového odborníka. 

*

Citácia zo zákona o športe:

§ 49a Zmluva o výkone činnosti športového odborníka
 
(1) Zmluvou o výkone činnosti športového odborníka sa športový odborník zaväzuje vykonávať pre športovú organizáciu činnosť športového odborníka za odmenu v rozsahu najviac 30 hodín týždenne.
 
(2) Zmluvu o výkone činnosti športového odborníka je športová organizácia povinná uzatvoriť písomne. V zmluve musí byť dohodnutý druh činnosti v športe, odmena a doba, na ktorú sa uzatvára. Jedno vyhotovenie zmluvy je športová organizácia povinná vydať športovému odborníkovi.
 
(3) Zmluva o výkone činnosti športového odborníka sa uzatvára na určitú dobu, najviac na 12 mesiacov. Zmluvu o výkone činnosti športového odborníka možno uzatvoriť aj opakovane.
 
(4) V zmluve o výkone činnosti športového odborníka možno dohodnúť spôsob jej skončenia vrátane okamžitého spôsobu jej skončenia. Ak spôsob skončenia nevyplýva priamo z uzatvorenej zmluvy, možno ju skončiť dohodou účastníkov k dohodnutému dňu a jednostranne len výpoveďou bez uvedenia dôvodu s 15-dennou výpovednou lehotou, ktorá sa začína dňom, v ktorom sa písomná výpoveď doručila.
 
(5) Odmena za činnosť športového odborníka je splatná a musí byť vyplatená najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom športový odborník činnosť pre športovú organizáciu vykonal.
 
(6) Čas výkonu činnosti športového odborníka pre športovú organizáciu v priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť 12 hodín a u mladistvého športového odborníka v priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť 8 hodín.
 
(7) Na právne vzťahy pri vykonávaní činnosti športového odborníka podľa zmluvy o výkone činnosti športového odborníka sa primerane vzťahujú ustanovenia Zákonníka práce:
 
- § 119 ods. 1 (mzda nesmie byť nižšia ako minimálna mzda, v roku 2018 teda najmenej 2,759 eura na hodinu),
- šiestej časti (§ 146 až § 150 Ochrana práce)
- § 223 ods. 3 až 5 (S mladistvým zamestnancom možno tieto dohody uzatvárať, len ak sa tým neohrozí jeho zdravý vývoj, bezpečnosť, mravnosť alebo výchova na povolanie, tieto dohody nemožno uzatvárať na činnosti, ktoré sú predmetom ochrany podľa autorského zákona, spory vyplývajúce z tejto dohody sa prejednávajú rovnako ako spory z pracovného pomeru),
- § 224 (povinnosti zamestnanca a zamestnávateľa pri dohodách),
- § 225 (zodpovednosť za škodu).
 
(8) Zmluvný vzťah založený zmluvou o výkone činnosti športového odborníka sa považuje za iný pracovnoprávny vzťah podľa § 1 ods. 3 Zákonníka práce.
 
*

Daň z príjmu a odvody športového odborníka ako zamestnanca

Športový odborník sa na daňové a odvodové účely považuje za zamestnanca ak má pracovnú zmluvu, dohodu o pracovnej činnosti, dohodu o vykonaní práce, dohodu o brigádnickej práci študentov, zmluvu o výkone činnosti športového odborníka (od 1.1.2018), štátnozamestnanecký alebo služobný pomer.

*

Daň z príjmu a odvody športového odborníka ako SZČO

Príjem športového odborníka ako SZČO je od 1.1.2016 v zákone o dani z príjmov osobitne definovaný v § 6 ods. 2 písm. e).

Športoví odborníci ako SZČO majú povinnosti a práva podľa zákona o dani z príjmu, zákona o sociálnom poistení a zákona o zdravotnom poistení rovnako ako akékoľvek iné SZČO mimo oblasti športu.

Tipy VI.: Kapitola 13. ODVODY ROK 2018

Témy: Daňové a odvodové tipy,sociálne poistenie,veličiny,zdravotné poistenie,zmeny 2018

*

Status

S+R

IP

NP

PvN

UP

GP

ZP

Osoba v pracovnom pomere

x

x

x

x

x

x

x

Štátny zamestnanec

x

x

x

x

x

 

x

Osoba v služobnom pomere

x

x

x

x

x

 

x

Predtým dlhodobo nez. v prac. pomere 1)

       

x

x

x

Sudca

x

x

x

     

x

Prokurátor

x

x

x

     

x

Žiak, študent pri odbornej praxi

             

DoBPŠ do 200 eur 2)

       

x

x

 

DoBPŠ nad 200 eur

x

x

   

x

x

 

DoVP, DoPČ S/V. dôchodca do 200 eur 3)

       

x

x

 

DoVP, DoPČ S/V. dôchodca nad 200 eur

x

     

x

x

 

DoVP, DoPČ inv. dôchodca do 200 eur 4)

       

x

x

 

DoVP, DoPČ inv. dôchodca nad 200 eur

x

x

   

x

x

 

DoVP, DoPČ predč.dôchodca do 200 eur 5)

       

x

x

x

DoVP, DoPČ predč.dôchodca nad 200 eur

x

     

x

x

x

DoVP, DoPČ ostatní pravidelný príjem

x

x

x

x

x

x

x

DoVP, DoPČ ostatní nepravidelný príjem

x

x

   

x

x

x

Konateľ pravidelný príjem

x

x

x

x

   

x

Konateľ nepravidelný príjem

x

x

       

x

Štatutár pravidelný príjem 6)

x

x

x

x

   

x

Štatutár nepravidelný príjem 6)

x

x

       

x

Spoločník pravidelný príjem

x

x

x

x

   

x

Spoločník nepravidelný príjem

x

x

       

x

Komanditista pravidelný príjem

x

x

x

x

   

x

Komanditista nepravidelný príjem

x

x

       

x

Člen družstva pravidelný príjem 7)

x

x

x

x

   

x

Člen družstva nepravidelný príjem 7)

x

x

       

x

Riaditeľ štátneho podniku

x

x

x

x

x

 

x

Ústavný činiteľ 8)

x

x

x

x

x

 

x

Župan, primátor, starosta

x

x

x

x

x

 

x

Poslanec pravidelný príjem 9)

x

x

x

x

x

 

x

Poslanec nepravidelný príjem 9)

x

x

   

x

 

x

Pestún

x

x

x

x

   

x

Vo väzbe pravidelný príjem 10)

x

x

x

 

x

 

x

Vo väzbe nepravidelný príjem 10)

x

x

   

x

 

x

Zmluva OZ pravidelný príjem 11)

x

x

x

x

   

x

Zmluva OZ nepravidelný príjem 11)

x

x

       

x

Likvidátor pravidelný príjem

x

x

x

x

   

x

Likvidátor nepravidelný príjem

x

x

       

x

*

Poznámky:

1) zamestnanec, ktorý prišiel z Úradu práce, kde bol v evidencií uchádzačov o zamestnanie, počas prvých 12 kalendárnych mesiacov od vzniku pracovného pomeru. Pozor, je zdravotne poistený ale sadzba zamestnanca i zamestnávateľa je nula.

2) študent na DoBPŠ pri príjme max. 200 eur mesačne

3) poberateľ starobného dôchodku a poberateľ výsluhového dôchodku, ktorý dovŕšil dôchodkový vek, pracujúci na DoVP alebo na DoPČ pri príjme max. 200 eur mesačne (od 1.7.2018)

4) poberateľ invalidného dôchodku (bez ohľadu na výšku percent poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť) a poberateľ výsluhového invalidného dôchodku, pracujúci na DoVP alebo na DoPČ pri príjme max. 200 eur mesačne (od 1.7.2018)

5) poberateľ predčasného starobného dôchodku, pracujúci na DoVP alebo na DoPČ pri príjme max. 200 eur mesačne (od 1.7.2018)

6) člen štatutárnych orgánov, správnych a dozorných rád, predstavenstiev, kontrolných komisií a iných samosprávnych orgánov právnických osôb

7) člen družstva, ktorý nie je v pracovnoprávnom vzťahu v družstve

8) prezident, člen vlády, poslanec NRSR, verejný ochranca práv, poslanec Európskeho parlamentu, vedúci ostatných ústredných orgánov štátnej správy SR

9) poslanec a ďalšie osoby s odmenami za výkon funkcie v orgánoch územnej samosprávy (VUC, obecné a mestské zastupiteľstvá)

10) osoba obvinená vo väzbe alebo osoba odsúdená vo výkone trestu

11) zmluvy podľa Občianskeho zákonníka, napríklad príkazné zmluvy, ak ide o závislú činnosť podľa § 5 zákona č.595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov

*

Skratky použité v tabuľke:

DoBPŠ = Dohoda o brigádnickej práci študentov

DoVP = Dohoda o vykonaní práce

DoPČ = Dohoda o pracovnej činnosti

S = Starobné poistenie

R = Rezervný fond solidarity

IP = Invalidné poistenie

NP = Nemocenské poistenie

PvN = Poistenie v nezamestnanosti

UP = Úrazové poistenie

GP = Garančné poistenie

ZP = Zdravotné poistenie

*

Prehľad sadzieb odvodov, minimálnych a maximálnych vymeriavacích základov pre rok 2018

 

Zamest - návateľ

Zamest- nanec

SZČO

Min. vym. základ

Max.vym. základ

Starobné

Poistenie

14,00%

4,00%

18,00%

456

6384

Invalidné poistenie

3,00%

3,00%

6,00%

456

6384

Nemoc. poistenie

1,40%

1,40%

4,40%

456

6384

Poistenie v nezam.

1,00%

1,00%

2%

456

6384

Rezervný

Fond

4,75%

-

4,75%

456

6384

Úrazové

Poistenie

0,80%

-

-

-

Neobm.

Garančný fond

0,25%

-

-

-

6384

Zdravotné

poistenie

10,00%

4,00%

14,00%

456

Neobm.

Spolu

35,20%

13,40%

47,15% (49,15%)

   

*

Poznámky:

- minimálny vymeriavací základ sa týka len samostatne zárobkovo činných osôb (SZČO), dobrovoľne poistených osôb a samoplatiteľov

- poistenie v nezamestnanosti je pre SZČO dobrovoľné

- sadzba poistného na zdravotné poistenie je 2% a 5% resp. 7% v prípade osoby so zdravotným postihnutím, za osobu so zdravotným postihnutím sa považuje osoba uznaná za invalidnú podľa § 70 až 73 ZSP - má rozhodnutie komisie Sociálnej poisťovne o priznaní invalidity (má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %), resp. podľa § 42 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov alebo  s ťažkým zdravotným postihnutím, kde miera funkčnej poruchy je najmenej 50%, podľa § 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia – má preukaz ŤZP vzdaný úradom práce, soc. vecí a rodiny.

*

Všeobecne platné výnimky

Garančné poistenie sa nevzťahuje na zamestnávateľa, ktorý je zastupiteľský úrad cudzieho štátu a na zamestnávateľa, na ktorého nemôže byť vyhlásený konkurz podľa § 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácií - štát, štátna rozpočtová organizácia, štátna príspevková organizácia, štátny fond, obec, vyšší územný celok alebo iná osoba, za ktorej všetky záväzky zodpovedá a ručí štát.

Za zamestnanca na účely garančného poistenia sa nepovažuje zamestnanec v pracovnom pomere alebo na dohodu v prípade, že je súčasne štatutárnym orgánom zamestnávateľa alebo členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa.

Povinné poistenie v nezamestnanosti sa nevzťahuje na osoby, ktorým bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, a osoby, ktorým bol priznaný invalidný dôchodok a dovŕšili dôchodkový vek.

Poistné na invalidné poistenie sa neplatí za osoby ktorým bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok a osoby, ktoré poberajú výsluhový dôchodok a dovŕšili dôchodkový vek.

Tipy VI.: Kapitola 12. MZDOVÉ VELIČINY 2018

Témy: daň z príjmov,Daňové a odvodové tipy,sociálne poistenie,veličiny,zdravotné poistenie,zmeny 2018

*

DAŇ Z PRÍJMOV ROK 2018

Sadzba dane

- 19% zo základu dane do výšky 176,8-násobku sumy platného životného minima (199,48 eura) vrátane, čiže do 35268,06 eura,

- 25% zo základu dane presahujúceho 176,8-násobok platného životného minima, čiže presahujúceho 35268,06 eura.

Pri výpočte preddavkov na daň zo závislej činnosti je hranica základu dane pre sadzbu 19% suma 2939,01 eura.

Poznámka: Suma životného minima, platná k 1. januáru 2018 je 199,48 eura.

*

Zrážková daň

- 7% z dividend ak je daňovník rezident SR alebo zmluvného štátu

- 19% z príjmov podľa § 43 ods. 2 a 3 (okrem dividend) ak je daňovník rezident SR alebo zmluvného štátu

- 35% z príjmov podľa § 43 ods. 2 a 3 (vrátane dividend) ak je daňovník rezident nezmluvného štátu

*

Osobitná sadzba dane

5% zo zdaniteľného (hrubého) príjmu zo závislej činnosti plynúceho niektorým ústavným činiteľom.

*

Daňový bonus na dieťa v roku 2018

Suma 21,56 eura na jedno dieťa mesačne. Za celý rok 2018 je to 258,72 eura na jedno dieťa.

Hranica príjmu pre priznanie nároku je 6-násobok minimálnej mzdy = 6 x 480 eur = 2880 eur.

Hranica príjmu pre priznanie nároku zamestnancovi mesačne je polovica minimálnej mzdy = 480 eur/2 = 240 eur.

*

Daňový bonus na zaplatené úroky v roku 2018

Suma daňového bonusu je daná ako 50% zo zaplatených úrokov pri úveroch na bývanie v príslušnom roku, najviac však 400 eur ročne, pričom výška úrokov musí byť vypočítaná z poskytnutého úveru najviac však zo sumy 50 000 eur na jednu nehnuteľnosť.

*

Nezdaniteľná časť na daňovníka v roku 2018

Nezdaniteľná časť na daňovníka (na mesiac) pri výpočte preddavkov na daň je 319,17 eura.

V ročnom zúčtovaní/daňovom priznaní za rok 2018:

  1. Ak daňovník dosiahne základ dane do 19948 eur (100-násobok životného minima), tak nezdaniteľná časť na daňovníka za rok 2017 je 3830,02 eura.
  1. Ak daňovník dosiahne základ dane vyšší ako 19948 eur, tak nezdaniteľná časť na daňovníka sa vypočíta nasledovne:

8817,016 – (základ dane : 4)

kde suma 8817,016 = 44,2-násobok životného minima

Výsledok sa zaokrúhľuje na eurocenty nahor.

  1. Ak daňovník dosiahne základ dane 35268,06 eura a viac, tak nezdaniteľná časť na daňovníka je nula.

*

Nezdaniteľná časť na manželku (manžela) v roku 2018

  1. Ak daňovník dosiahne základ dane do 35268,06 eura (176,8-násobok životného minima), tak nezdaniteľná časť na manželku je daná podľa vzorca:

3830,02 - vlastný príjem manželky.

  1. Ak daňovník dosiahne základ dane vyšší ako 35268,06 eura, tak nezdaniteľná časť na manželku je daná výpočtom:

12647,032 – (základ dane : 4) - vlastný príjem manželky,

kde suma 12647,032 = 63,4-násobok životného minima Výsledok sa zaokrúhľuje na eurocenty nahor.

  1. Ak daňovník dosiahne základ dane 50588,13 eur a viac, tak nezdaniteľná časť na manželku je nula, bez ohľadu na výšku jej vlastných príjmov.

*

Nezdaniteľná čiastka - príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie (3. pilier)

Základ dane sa môže znížiť o sumu preukázateľne zaplatených príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, a to najviac do výšky 180 eur.

Pozor, uplatnenie je možné len ak príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie zaplatil daňovník na základe účastníckej zmluvy uzatvorenej po 31. decembri 2013 alebo na základe zmeny účastníckej zmluvy, ktorej súčasťou je zrušenie dávkového plánu a súčasne daňovník nemá uzatvorenú inú účastnícku zmluvu uzatvorenú do 31. decembra 2013 ktorej súčasťou je dávkový plán.

*

Nezdaniteľná čiastka – kúpele

Základ dane sa môže znížiť o sumu preukázateľne zaplatených úhrad služieb v prírodných liečebných kúpeľoch a kúpeľných liečebniach a to najviac do výšky 50 eur.

Daňovník si môže uplatniť ďalších 50 eur z preukázateľne zaplatených úhrad aj za manželku a 50 eur na každé vyživované dieťa zákona, ak sa títo spolu s ním zúčastnili kúpeľnej starostlivosti. Uvedenú nezdaniteľnú časť základu dane si môže uplatniť len jeden z týchto daňovníkov.

*

Zamestnanecká prémia

Na zamestnaneckú prémiu za rok 2018 by nemal mať nárok žiaden zamestnanec.

*

Paušálne výdavky

V roku 2018 sú 60% z príjmov SZČO, max. 20000 eur na rok (bez ohľadu na počet mesiacov podnikania).

*

Daň sa nevyrubí a neplatí... (§ 46a)

- ak za rok 2018 nepresiahne 17 eur alebo

- ak celkové zdaniteľné príjmy daňovníka za rok 2018 nepresiahnu 1915,01 eura.

*

SOCIÁLNE POISTENIE ROK 2018

Maximálny vymeriavací základ 6384 eur, okrem úrazového poistenia, ktoré maximálny vymeriavací základ stanovený nemá.

*

Hranica príjmu pri zamestnávaní dlhodobo nezamestnaných

Hranica príjmu, do ktorého sa uplatní výnimka pri odvodoch, je pre pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer, ktorý vznikol v roku 2017 a pokračuje v roku 2018, suma 67% z 883 eur, čo je suma 591,61 eura.

Hranica príjmu, do ktorého sa uplatní výnimka pri odvodoch, je pre pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer, ktorý vznikne v roku 2018 suma 67% z 912 eur, čo je suma 611,04 eura.

*

Sadzby poistného SZČO

Od 1.7.2018 (od 1.10.2018 v prípade podania DP za rok 2017 po 31.3.2017) je povinne nemocensky a dôchodkovo poistená SZČO, ktorej príjem (brutto, podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP) za rok 2017 bol vyšší ako 5472 eur (12 x 456).

Minimálny vymeriavací základ 456 eur, minimálne poistné 151,16 eura

Nemocenské poistenie 4,4%, min. 20,06 eura

Starobné poistenie 18%, min. 82,08 eura

Invalidné poistenie 6%, min. 27,36 eura

Rezervný fond 4,75%, min. 21,66 eura

*

Sadzby poistného dobrovoľne poistená osoba

Minimálny vymeriavací základ 456 eur

Nemocenské poistenie 4,4%, min. 20,06 eura

Starobné poistenie 18%, min. 82,08 eura

Invalidné poistenie 6%, min. 27,36 eura

Poistenie v nezamestnanosti 2%, min. 9,12 eura

Rezervný fond 4,75%, min. 21,66 eura

*

Všeobecne platné výnimky

Garančné poistenie sa nevzťahuje na zamestnávateľa, ktorý je zastupiteľský úrad cudzieho štátu a na zamestnávateľa, na ktorého nemôže byť vyhlásený konkurz podľa § 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácií - štát, štátna rozpočtová organizácia, štátna príspevková organizácia, štátny fond, obec, vyšší územný celok alebo iná osoba, za ktorej všetky záväzky zodpovedá a ručí štát.

Za zamestnanca na účely garančného poistenia sa nepovažuje zamestnanec v pracovnom pomere alebo na dohodu v prípade, že je súčasne štatutárnym orgánom zamestnávateľa alebo členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa.

Povinné poistenie v nezamestnanosti sa nevzťahuje na osoby, ktorým bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, a osoby, ktorým bol priznaný invalidný dôchodok a dovŕšili dôchodkový vek.

Poistné na invalidné poistenie sa neplatí za osoby ktorým bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok a osoby, ktoré poberajú výsluhový dôchodok a dovŕšili dôchodkový vek.

*

Nemocenské dávky a náhrada príjmu pri PN zamestnanca

Najvyšší možný denný vymeriavací základ pre výpočet nemocenskej dávky je 59,9672 eura.

Výpočet: 2 x 912 = 1824 ... x 12 = 21888 ... deleno 365 = 59,9672 ... zaokrúhli sa na 4 desatinné miesta nahor.

Najvyšší možný denný vymeriavací základ pre výpočet náhrady príjmu pri PN je 59,9671 eura. Výpočet rovnako, zaokrúhli sa však na 4 desatinné miesta nadol.

*

Dávka v nezamestnanosti

Najvyšší   možný   denný   vymeriavací   základ  pre   výpočet   dávky v nezamestnanosti od 1.1.2018 do 30.6.2018 najviac zo sumy 2 x 12 x 912/365 = 59,9672 eura.

*

Dôchodkový vek v roku 2018

62 rokov a 139 dní.

*

Dôchodková hodnota pre dôchodky priznané v roku 2018

11,9379 eura.

*

Nárok na predčasný starobný dôchodok do 30.6.2018

Nárok má poistenec vtedy, ak suma novopriznaného predčasného starobného dôchodku dosiahne najmenej 239,40 eura (1,2-násobok životného minima 199,48 eura)

*

ZDRAVOTNÉ POISTENIE ROK 2018

Maximálny vymeriavací základ je od roku 2017 zrušený pre zamestnancov a zamestnávateľov, SZČO a samoplatiteľov.

Maximálny vymeriavací základ pre dividendy za roky 2011 až 2016 vrátane, vyplatené v roku 2018, je 54720 eur (60-násobok priemernej mzdy z roka 2016, 60 x 912).

Odvodová odpočítateľná položka je max. 380 eur mesačne, pri príjme nad 380 eur mesačne sa znižuje o dvojnásobok rozdielu príjmu a sumy 380 eur. Pri príjme od 570 eur je OOP nulová.

OOP sa od januára 2018 uplatňuje len u zamestnancov. U zamestnávateľa sa OOP neuplatňuje.

*

Sadzby poistného SZČO a samoplatiteľa

Minimálny vymeriavací základ 456 eur, minimálny preddavok mesačne 63,84 eura (31,92 eura ak je osoba so zdravotným postihnutím a týka sa ho minimálny preddavok).

*

MINIMÁLNA MZDA 2018

- 480 eur za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou,

- 2,759 eura za každú hodinu odpracovanú zamestnancom.

V prípade zamestnanca odmeňovaného hodinovou mzdou pri ustanovenom týždennom pracovnom čase nižšom ako 40 hodín týždenne, je minimálna mzda:

- 2,848 eura za každú hodinu odpracovanú zamestnancom pri 38,75 h/t,

- 2,9429 eura za každú hodinu odpracovanú zamestnancom pri 37,50 h/t.

Sadzby minimálnych mzdových nárokov

Stupeň

Mesačná mzda

40 hod/t

38,75 hod/t

37,5 hod/t

1.

480

2,759

2,848

2,9429

2.

576

3,3108

3,4176

3,5315

3.

672

3,8626

3,9872

4,1201

4.

768

4,4144

4,5568

4,7087

5.

864

4,9662

5,1264

5,2973

6.

960

5,518

5,696

5,8859

*

Pracovná pohotovosť

Za každú hodinu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku patrí zamestnancovi najmenej suma vo výške hodinovej minimálnej mzdy, teda 2,759 eura.

Za každú hodinu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti mimo pracoviska patrí zamestnancovi najmenej suma vo výške 20% minimálnej mzdy za hodinu, teda 0,5518 eura.

*

Mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu a v nedeľu

Od 1.5.2018 za každú hodinu práce v sobotu a v nedeľu by malo patriť zamestnancovi popri dosiahnutej mzde mzdové zvýhodnenie najmenej vo výške 100% minimálnej mzdy za hodinu, teda 2,759 eura.

*

Mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu

Za každú hodinu práce v čase od 22:00 večer do 6:00 ráno patrí zamestnancovi popri dosiahnutej mzde mzdové zvýhodnenie najmenej vo výške 20% minimálnej mzdy za hodinu, teda 0,5518 eura.

Od 1.5.2018 by sa malo mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu zvýšiť na 50% minimálnej mzdy za hodinu, teda na 1,3795 eura.

*

Mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce

Za sťažený výkon práce patrí zamestnancovi popri dosiahnutej mzde mzdová kompenzácia najmenej vo výške 20% minimálnej mzdy za hodinu, teda 0,5518 eura.

*

CESTOVNÉ NÁHRADY

Od 1.1.2009 bez zmeny je suma základnej náhrady za každý 1 km jazdy:

- 0,050 eura jednostopové vozidlá a trojkolky,

- 0,183 eura osobné cestné motorové vozidlá.

*

Sumy stravného platné od 1.12.2016

4,50 eura pre časové pásmo 5 až 12 hodín,

6,70 eura pre časové pásmo nad 12 hodín až 18 hodín,

10,30 eura pre časové pásmo nad 18 hodín.

*

STRAVOVANIE ZAMESTNANCOV

Príspevok zamestnávateľa na stravovanie je 55% z ceny jedla, od 1.12.2016 najviac suma 2,48 eura (55% z 4,50 eura).

Od 1.12.2016 hodnota gastrolístka musí byť najmenej 75% z 4,50 eur, čo je 3,38 eura.

Z ceny gastrolístka musí byť príspevok zamestnávateľa najmenej 55%. Napríklad pri cene gastrolístka 3,38 eura je to najmenej 1,86 eura.

*

SOCIÁLNE DÁVKY A SÚVISIACE VELIČINY

Životné minimum od 1.7.2017 do 30.6.2018

Životné minimum plnoletá fyzická osoba: 199,48 eura

Životné minimum ďalšia spoločne posudzovaná plnoletá fyzická osoba: 139,16 eura

Životné minimum dieťa: 91,06 eura

*

Evidencia na úrade práce

Suma, ktorú môže zarobiť evidovaný uchádzač o zamestnanie: 199,48 eura mesačne.

Doba práce na dohodu počas roka 2018 bez vyradenia z evidencie: max. 40 kal. dní.

*

EXEKUČNÉ ZRÁŽKY

Nepostihnuteľné sumy pre účely výpočtu exekučných zrážok a zrážok podľa Občianskeho súdneho poriadku platné do 30.6.2018

Základné nepostihnuteľné sumy:

- na povinného: 199,48 eura (100% životného minima plnoletej FO)

- na vyživovanú osobu: 49,87 eura (25% životného minima plnoletej FO)

Základné nepostihnuteľné sumy, ak povinným je poberateľ dôchodku:

- na povinného: 199,48 eura (100% životného minima plnoletej FO)

- na vyživovanú osobu: 99,74 eura (50% životného minima plnoletej FO)

Pri pokutách za priestupky (týka sa aj poberateľov dôchodkov):

- na povinného: 99,74 eura (50% životného minima plnoletej FO)

- na vyživovanú osobu: 49,87 eura (25% životného minima plnoletej FO)

Pri zrážke výživného na maloleté dieťa (týka sa aj poberateľov dôchodkov):

- na povinného: 83,78 eura (70% zo 60% základnej sumy na povinného)

- na vyživovanú osobu: 34,91 eura (70 % základnej sumy na vyživovanú osobu)

Suma nad ktorú sa zráža bez obmedzenia: 299,22 eura (150% životného minima plnoletej FO)

Poznámka: všetky nepostihnuteľné sumy sa zaokrúhľujú na eurocenty smerom nadol.

Tipy VI.: Kapitola 11. POROVNANIE DAŇOVO-ODVODOVÉHO ZAŤAŽENIA

Témy: autorský honorár,daň z príjmov,Daňové a odvodové tipy,dividendy,sociálne poistenie,SZČO,zákon o športe,zdravotné poistenie

*

Porovnajme jednotlivé najdôležitejšie formy zárobkovej činnosti a ich daňové a odvodové zaťaženie. Cieľom kapitoly nie je „vyhlásiť“ víťaza ale poukázať na zásadné rozdiely v daňovo-odvodovom zaťažení v súčasnosti na Slovensku. Samozrejme ak máte možnosť prispôsobiť štruktúru svojich príjmov v kontexte vašich možností, táto kapitola je inšpiratívna.

Vopred však prezraďme, že neexistuje stopercentne ideálny model univerzálne vhodný pre každého kto podniká, resp. môže si do istej miery slobodne organizovať formu svojich príjmov. Vo všeobecnosti je však vhodný „mix“ príjmov, postavený na kombinácii príjmov z pracovného pomeru (áno!), živnosti, pokiaľ je to možné aj autorských honorárov – najmä z autorských licenčných zmlúv, a stále je dobré byť aj majiteľom jednej či dvoch s.r.o.

V ďalšom texte si porovnáme daňovo-odvodové zaťaženie pri cene práce 1352 eur mesačne. To zodpovedá hrubej mzde zamestnanca vo výške 1000 eur, čo je približne súčasná priemerná mesačná mzda.

*

Tipy VI.: Kapitola 10. DOBROVOĽNÍCI

Témy: daň z príjmov,Daňové a odvodové tipy,dobrovoľníci,sociálne poistenie,zákon o športe,zdravotné poistenie

*

Právne postavenie dobrovoľníka a právne vzťahy pri poskytovaní služieb, činností a iných výkonov dobrovoľníkom („dobrovoľnícka činnosť“) upravuje zákon č. 406/2011 Z. z. o dobrovoľníctve.

*

Dobrovoľník

Podľa § 2 zákona, dobrovoľníkom je fyzická osoba, ktorá bez nároku na odmenu vykonáva pre inú osobu v jej prospech alebo vo verejný prospech dobrovoľnícku činnosť.

Podmienkou je, že dobrovoľnícka činnosť sa:

- vykonáva mimo svojich pracovných povinností, služobných povinností a študijných povinností vyplývajúcich jej zo zákona, z pracovnej zmluvy, zo služobnej zmluvy, zo študijného poriadku alebo z iného obdobného pre neho záväzného dokumentu,

- nevykonáva pre orgán alebo funkcionára právnickej osoby, ktorej je členom, zamestnancom, žiakom alebo študentom,

- vykonáva mimo svojho podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti.

*

Dobrovoľník vykonáva dobrovoľnícku činnosť na základe zmluvy o dobrovoľníckej činnosti („zmluva“) podľa § 6 zákona (viď ďalej), uzavretej:

- s osobou so sídlom alebo pobytom na území Slovenskej republiky, pre ktorú vykonáva dobrovoľnícku činnosť („prijímateľ dobrovoľníckej činnosti“) alebo

- s právnickou osobou so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorá organizuje alebo sprostredkúva dobrovoľnícku činnosť pre inú osobu s jej súhlasom v jej prospech alebo vo verejný prospech („vysielajúca organizácia“) alebo ak vykonáva dobrovoľnícku činnosť ako člen vysielajúcej organizácie.

*

Dobrovoľnícka činnosť

Podľa § 3 zákona, dobrovoľník vykonáva dobrovoľnícku činnosť najmä:

- pre osoby so zdravotným postihnutím, cudzincov a osoby bez štátnej príslušnosti, osoby počas výkonu trestu odňatia slobody alebo ochrannej výchovy a po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, z výkonu väzby a z výkonu ochrannej výchovy, drogovo a inak závislé osoby, nezaopatrené deti, osoby odkázané na starostlivosť iných osôb, seniorov, osoby trpiace domácim násilím a nezamestnané osoby alebo pri poskytovaní verejnoprospešných činností a ďalších činností v oblasti sociálnych vecí a zdravotníctva,

- v neformálnom vzdelávaní v práci s mládežou a v špecializovaných činnostiach v oblasti práce s mládežou (príklad: šport, dobrovoľnícka činnosť v športových kluboch pri športe detí a mládeže – činnosť športového odborníka – tréner, vedúci mládežníckeho mužstva, rozhodca, delegát, časomerač a ďalší organizátori športových podujatí detí a mládeže),

- pri odstraňovaní následkov prírodných katastrof, ekologických katastrof, pri humanitárnej pomoci, záchrane života a zdravia, v civilnej ochrane, ochrane pred požiarmi a pri uskutočňovaní rozvojových programov v rámci projektov domácich, zahraničných a medzinárodných organizácií,

- pri tvorbe, ochrane, udržiavaní alebo zlepšovaní životného prostredia, pri starostlivosti o ochranu a zachovanie kultúrneho dedičstva a pri organizovaní kultúrnych, športových, telovýchovných, charitatívnych, vzdelávacích a osvetových podujatí,

- pri odstraňovaní foriem sociálneho a ekonomického znevýhodnenia a znevýhodnenia vyplývajúceho z dôvodu veku a zdravotného postihnutia, ktorého cieľom je zabezpečiť rovnosť príležitostí v praxi podľa antidiskriminačného zákona,

- pri začleňovaní osôb žijúcich v sociálne vylúčenom spoločenstve do spoločnosti, najmä pri odstraňovaní všetkých foriem ich znevýhodnenia,

- pri administratívnych prácach pre verejnú správu.

*

Naopak, dobrovoľníckou činnosťou nie je:

- činnosť vykonávaná medzi manželmi alebo medzi blízkymi osobami,

- činnosť vykonávaná v rámci podnikania alebo inej zárobkovej činnosti,

- činnosť vykonávaná v pracovnoprávnom vzťahu, v štátnozamestnaneckom pomere, služobnom pomere alebo činnosť vykonávaná v rámci študijných povinností,

- vzájomná občianska alebo susedská výpomoc,

- činnosť vykonávaná osobami, ktoré nedovŕšili 15 rokov.

*

Dobrovoľník, ktorý nedovŕšil vek 18 rokov, môže dobrovoľnícku činnosť vykonávať len so súhlasom svojho zákonného zástupcu a len pod dohľadom zodpovednej plnoletej fyzickej osoby.

*

Dobrovoľnícku činnosť na území Slovenskej republiky môže vykonávať aj dobrovoľník, ktorý nie je štátnym občanom Slovenskej republiky, ak spĺňa podmienky na pobyt v Slovenskej republike ustanovené zákonom o pobyte cudzincov.

*

Tipy VI.: Kapitola 9. ŠPORTOVCI A ŠPORTOVÍ ODBORNÍCI

Témy: daň z príjmov,Daňové a odvodové tipy,sociálne poistenie,zákon o športe,zdravotné poistenie

*

Od 1.1.2016 je účinný zákon č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ZŠ). Zákon priniesol zásadné zmeny aj pokiaľ ide o zdanenie a odvody z príjmov športovcov a športových odborníkov, napríklad trénerov. Zaujímavé zmeny sa týkajú dobrovoľníkov v športe, čo bude zaujímať najmä menšie športové kluby a zväzy - viď komentár v kapitole 10.

Komplexné informácie k zákonu o športe, vzory zmlúv a mnoho ďalšieho nájdete na webe Učenej právnickej spoločnosti, www.ucps.sk

*

9.1 PROFESIONÁLNY ŠPORTOVEC

Profesionálny športovec vykonáva šport

- na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu (§ 35 ZŠ), ak výkon jeho činnosti spĺňa znaky závislej práce podľa § 1 ods. 2 Zákonníka práce,

- na základe pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu podľa osobitného predpisu (napr. zákon o štátnej službe príslušníkov policajného zboru) v rezortnom športovom stredisku alebo

- ako samostatne zárobkovo činná osoba.

*

Od 1.1.2016 najmä v kolektívnych športoch nie je možné uzatvárať so športovcami zmluvy ako so samostatne zárobkovo činnými osobami (SZČO). V prípade, že sú naplnené znaky závislej práce (viď ďalej), klub musí so športovcom uzatvoriť zmluvu o profesionálnom vykonávaní športu a v terminológií Zákonníka práce sa športovec považuje za zamestnanca klubu. Zmluvný vzťah založený zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu sa považuje za iný pracovnoprávny vzťah (viď § 1 ods. 3 Zákonníka práce a § 46 ods. 1 Zákona o športe).

Pokiaľ činnosť športovca napĺňa znaky závislej práce a športovec mal v klube uzatvorenú zmluvu ešte pred 1.1.2016 ako SZČO, táto zmluva môže zostať v platnosti najneskôr do 31.12.2018. Od 1.1.2019 musí mať každý športovec ktorého činnosť napĺňa znaky závislej práce uzatvorenú zmluvu o profesionálnom vykonávaní športu. Ak zmluva športovcovi ako SZČO skončí po 1.1.2016 ale ešte pred 31.12.2018, nová zmluva už musí byť uzatvorená ako zmluva o profesionálnom vykonávaní športu.

Zmluvu v klube alebo na zväze môže mať športovec uzatvorenú ako SZČO iba vtedy, ak jeho činnosť nenapĺňa znaky závislej práce – stačí aby nebol naplnený čo len jeden takýto znak. Príkladom sú tenisti, lyžiari alebo ďalší športovci najmä v individuálnych športoch, ktorí si svoj tréningový proces a súťaže organizujú sami.

*

Znaky závislej práce podľa § 1 ods. 2 Zákonníka práce

Závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene (v mene zamestnávateľa), v pracovnom čase určenom zamestnávateľom.

*

Zmluva o profesionálnom vykonávaní športu

Je definovaná v § 35 zákona o športe. Pozor, pozrite aj § 32 (základné povinnosti športovca), § 33 (základné povinnosti športovej organizácie) a § 34 (predzmluvné vzťahy).

Na zmluvu o profesionálnom vykonávaní športu sa vzťahuje Zákonník práce len sčasti – zákon o športe obsahuje „malý Zákonník práce“, konkrétne ide o § 36 až § 46 ZŠ, ktorými sa definujú pravidlá vzťahujúce sa na profi športovcov a ich zamestnávateľov ako je mzda, priemerný zárobok, pracovný čas, dovolenka, výpoveď, hosťovanie športovca, kolektívne vzťahy atď.

Výška dohodnutej odmeny musí byť najmenej vo výške platnej minimálnej mesačnej mzdy – v roku 2018 je to suma 480 eur.

*

Cestovné náhrady

Športovcovi, ktorý na základe pokynu športovej organizácie vykonáva šport mimo obce pravidelného miesta vykonávania športu, patria počas tohto vykonávania športu náhrady podľa zákona o cestovných náhradách ako pri pracovnej ceste.

Tieto cestovné náhrady v súlade s § 5 ods. 5 písm. a) zákona o dani z príjmov nie sú predmetom dane športovca.

Pravidelné miesto vykonávania športu na účely poskytovania náhrad výdavkov súvisiacich s pracovnou cestou alebo zahraničnou pracovnou cestou je miesto uvedené v zmluve o profesionálnom vykonávaní športu.

*

Náhrady oslobodené od dane z príjmu

Podľa § 35 ods. 4 písm. c) ZŠ v zmluve o profesionálnom vykonávaní športu je možné dohodnúť aj ďalšie podmienky, o. i. najmä výdavky, ktoré vzniknú športovcovi pri vykonávaní športu, a podmienky ich náhrady športovou organizáciou.

V nadväznosti nato podľa § 5 ods. 5 písm. f) zákona o dani z príjmov a § 145 Zákonníka práce ide o príjem športovca, ktorý nie je predmetom dane. Podľa § 5 ods. 6 zákona o dani z príjmov tieto náhrady je možné paušalizovať.

Príklad

Profesionálny športovec má v zmluve dohodnutú náhradu výdavkov za regeneráciu, nákup výživových doplnkov, úhrady osobnému kondičnému trénerovi a nákup športovej výstroje a náradia, ktorú mu športový klub uhrádza v paušálnej sume 200 eur mesačne. Výška paušálnej náhrady bola v súlade s § 5 ods. 6 zákona o dani z príjmov určená na základe preukázanej kalkulácie skutočných výdavkov. Táto náhrada nie je predmetom dane športovca.

*

Daň z príjmu a odvody na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu

Príjem športovca na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu sa považuje za príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. m) zákona o dani z príjmov (platí od 1.1.2016). Z pohľadu zákona o dani z príjmov tak športovec so zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu má postavenie zamestnanca. Môže si uplatniť nárok na nezdaniteľnú časť na daňovníka, na daňový bonus na deti. Športová organizácia mu pri výplate príjmov za každý mesiac strhne preddavok na daň zo závislej činnosti a po skončení roka mu na jeho žiadosť vykoná ročné zúčtovanie preddavkov na daň. Na druhej strane, na rozdiel od SZČO, si športovec ako zamestnanec nemôže znížiť základ dane o výdavky, či skutočné alebo paušálne.

*

Podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, prechodné ustanovenie § 293do, účinné od 1.1.2016 do 31.12.2018, v rokoch 2016 až 2018 sa športovec so zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu nepovažuje za zamestnanca na účely zákona o sociálnom poistení. Športová organizácia ho počas tohto obdobia neprihlasuje ako svojho zamestnanca do Sociálnej poisťovne, športovec nemá povinné poistenie ako zamestnanec a poistné do Sociálnej poisťovne z jeho príjmu sa neodvádza. Na druhej strane si treba uvedomiť, že športovec nemá nárok na dávky zo Sociálnej poisťovne a nie je ani úrazovo poistený. Pokiaľ sa dovtedy nezmenia príslušné predpisy, športová organizácia profesionálneho športovca prihlási do Sociálnej poisťovne až od 1.1.2019.

Športovcovi preto možno odporúčať dobrovoľné dôchodkové poistenie, dobrovoľné nemocenské poistenie a dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti v Sociálnej poisťovni. Rovnako možno pre krytie rizika úrazu pri športe odporúčať komerčné úrazové poistenie. To by podľa Zákonníka práce (viď § 195 až 198 ZP) však mala zabezpečiť športová organizácia.

*

Podľa zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, prechodné ustanovenie § 38ei, sa v rokoch 2017 a 2018 športovec so zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu nepovažuje za zamestnanca na účely zákona o zdravotnom poistení. Športová organizácia ho preto neprihlasuje ako svojho zamestnanca do zdravotnej poisťovne. Športovec však musí mať zabezpečené (pokiaľ je poistencom podľa zákona o zdravotnom poistení) zdravotné poistenie iným spôsobom a to buď:

- ako zamestnanec ak má aj iného zamestnávateľa,

- ako SZČO, ak má aj nejakú inú činnosť ako SZČO,

- ako poistenec štátu – napríklad ako študent alebo

- ako poistenec podľa § 11 ods. 2 zákona o zdravotnom poistení, tzv. samoplatiteľ.

*

Daň z príjmu a odvody profišportovca ako SZČO

Príjem športovca ako SZČO je od 1.1.2016 v zákone o dani z príjmov osobitne definovaný v § 6 ods. 2 písm. e).

Športovci ako SZČO majú povinnosti a práva podľa zákona o dani z príjmu, zákona o sociálnom poistení a zákona o zdravotnom poistení rovnako ako akékoľvek iné SZČO mimo oblasti športu.

Počnúc zdaňovacím obdobím roka 2017 si športovci ako SZČO môžu základ dane znížiť o paušálne výdavky vo výške 60% príjmu, max. 20000 eur ročne, plus odvody.

Poznámka: za SZČO sa považuje osoba ktorá dovŕšila 18 rokov veku. Talentovaný športovec vo veku do 18 rokov poberajúci odmenu tak nie je SZČO a odvody neplatí.

Pri porovnaní výhodnosti postavenia športovca pri zmluve o profesionálnom vykonávaní športu vs. športovca ako SZČO možno konštatovať, že výhodou športovca so zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu je, že z príjmu neplatí sociálne ani zdravotné odvody. Táto výhoda je však spojená s nemožnosťou čerpať dávky zo sociálneho poistenia a problémom je zdravotné poistenie, ktoré musí mať športovec „nejako“ zabezpečené (pokiaľ je poistencom v SR).

Jednoznačnou nevýhodou je nemožnosť znížiť si základ dane o výdavky.

*

9.2 AMATÉRSKY A TALENTOVANÝ ŠPORTOVEC

Amatérsky športovec

Amatérsky športovec vykonáva šport

- na základe zmluvy o amatérskom vykonávaní športu (§ 47 ZŠ), ak

  1. rozsah vykonávania športu, aj ak má charakter závislosti, počas jedného kalendárneho roka nepresahuje osem hodín v týždni alebo päť dní v mesiaci alebo 30 dní v kalendárnom roku alebo
  1. zmluva športovca nezaväzuje k účasti na príprave na súťaž alebo
  1. vykonáva šport v rámci jednej súťaže alebo viacerých navzájom súvisiacich súťaží v krátkom časovom období

(stačí aby platila jediná z podmienok uvedená v bodoch 1. až 3.)

- na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru podľa príslušných ustanovení Zákonníka práce, alebo

- bez zmluvy (§ 49 ZŠ).

*

Talentovaný športovec

Talentovaným športovcom je športovec do 23 rokov veku, ktorý prejavil vysokú úroveň talentu, športových zručnosti a športových schopností a je zaradený do zoznamu talentovaných športovcov.

Národný športový zväz podľa 16 ods. 2 ZŠ zaraďuje športovcov do zoznamu talentovaných športovcov podľa výkonnostných kritérií určených predpisom národného športového zväzu.

Talentovaný športovec vykonáva šport na základe zmluvy o príprave talentovaného športovca (§ 48 ZŠ).

*

Odmena amatérskeho športovca

Podľa § 47 ods. 6 ZŠ výška odmeny amatérskeho športovca nesmie byť vyššia, ako je minimálna mzda, v roku 2018 je to suma 480 eur.

*

Daň z príjmu a odvody amatérskeho (talentovaného) športovca ako SZČO

Podľa § 47 ods. 6 ZŠ ak je zmluva o amatérskom vykonávaní športu odplatná, amatérsky športovec vykonáva šport ako inú samostatnú zárobkovú činnosť.

Príjem amatérskeho športovca ako SZČO je od 1.1.2016 v zákone o dani z príjmov osobitne definovaný v § 6 ods. 2 písm. e).

Športovci ako SZČO majú povinnosti a práva podľa zákona o dani z príjmu, zákona o sociálnom poistení a zákona o zdravotnom poistení rovnako ako akékoľvek iné SZČO mimo oblasti športu.

Počnúc zdaňovacím obdobím roka 2017 si športovci ako SZČO môžu základ dane znížiť o paušálne výdavky vo výške 60% príjmu, max. 20000 eur ročne, plus odvody.

Sociálne poistenie - je povinné a platí sa len v prípade, že (brutto) príjem za predchádzajúci kalendárny rok presiahol 12-násobok aktuálne platného minimálneho základu. Od 1.7.2017 je povinne poistený SZČO ak mal v roku 2016 príjem vyšší ako 5298 eur (12 x 441,50). Od 1.7.2018 je povinne poistený SZČO ak mal v roku 2017 príjem vyšší ako 5472 eur (12 x 456).

Zdravotné poistenie sa platí vždy, je to 14% z ročného základu daného ako základ dane zvýšený o odvody, deleno 1,486.

Viac v kapitole 5.

*

Poznámka: za SZČO sa považuje osoba ktorá dovŕšila 18 rokov veku. Talentovaný športovec vo veku do 18 rokov poberajúci odmenu tak nie je SZČO a odvody neplatí.

*

Čo nie je príjem (nepodlieha dani ani odvodom) amatérskeho športovca

Podľa § 49 ods. 2 ZŠ za odplatu sa nepovažuje:

- náhrada preukázateľných účelne vynaložených nákladov spojených s prípravou a súťažou športovca a s tým súvisiace vecné plnenia,

- nepeňažná odmena za športový výkon, najmä pohár, medaila alebo iná vecná cena.

Uvedené je dôležité jednak pre amatérskych športovcov bez zmluvy, jednak pre amatérskych športovcov všeobecne.

*

9.3 ŠPORTOVÝ ODBORNÍK

Športovým odborníkom je

(a) tréner a inštruktor športu,

(b) fyzická osoba vykonávajúca odbornú činnosť v športe na základe odbornej spôsobilosti získanej podľa osobitného predpisu (napríklad fyzioterapeut),

(c) fyzická osoba vykonávajúca odbornú činnosť v športe na základe odbornej spôsobilosti určenej predpismi športového zväzu (napríklad rozhodca, delegát, hlásateľ, časomerač, zapisovateľ,...),

(d) fyzická osoba vykonávajúca činnosť v športe, na ktorú sa v súlade s pravidlami súťaže a predpismi športového zväzu nevyžaduje odborná spôsobilosť (napríklad funkcionári, vedúci družstva, ďalší členovia realizačných tímov športovcov, pomocný a servisný personál,...),

(e) kontrolór športovej organizácie (ďalej len „kontrolór“),

(f) funkcionár športovej organizácie (volený, menovaný...),

(g) dopingový komisár.

Oprávnenie vykonávať činnosť športového odborníka podľa písmen a) až e) vzniká dňom zápisu športového odborníka do registra fyzických osôb v rámci informačného systému športu (od 1.1.2016 sa nevyžaduje živnosť).

*

Zamestnanec alebo SZČO?

Športový odborník podľa hore uvedených písmen a) až d) vykonáva činnosť športového odborníka ako:

a) podnikanie - samostatne zárobkovo činná osoba, s.r.o.,

b) na základe zmluvy o výkone činnosti športového odborníka (§ 49a ZŠ – účinnosť od 1.1.2018),

c) na pracovnú zmluvu, dohodu, štátnozamestnanecký alebo služobný pomer,

d) ako dobrovoľník,

e) bez zmluvy.

To v praxi znamená, že sa ponecháva zmluvná voľnosť medzi športovým odborníkom a športovou organizáciou a možný je aj pracovnoprávny vzťah podľa Zákonníka práce (pracovná zmluva alebo dohoda o pracovnej činnosti, prípadne dohoda o vykonaní práce, dohoda o brigádnickej práci študentov) alebo dobrovoľnícka zmluva podľa zákona o dobrovoľníctve.

Od 1.1.2018 je možné využiť novinku – zmluvu o výkone činnosti športového odborníka podľa § 49a ZŠ. Táto zmluva sa svojim charakterom blíži dohodám o pracovnej činnosti podľa Zákonníka práce, na rozdiel od nich však umožňuje vykonávať činnosť v rozsahu až 30 hodín týždenne.

Športový odborník by mal mať pracovnú zmluvu, dohodu alebo zmluvu o výkone činnosti športového odborníka ak jeho činnosť má (všetky) znaky závislej práce. Týka sa to napríklad trénerov a mnohých ďalších športových odborníkov, pokiaľ svoju činnosť nevykonávajú samostatne.

Športový odborník podľa hore uvedených písmen e) až g) sa na daňové účely považuje za zamestnanca (ide o príjem zo závislej činnosti).

Športový odborník musí byť zapísaný v registri fyzických osôb v informačnom systéme športu.

*

Daň z príjmu a odvody športového odborníka ako zamestnanca

Športový odborník sa na daňové a odvodové účely považuje za zamestnanca ak má pracovnú zmluvu, dohodu o pracovnej činnosti, dohodu o vykonaní práce, dohodu o brigádnickej práci študentov, zmluvu o výkone činnosti športového odborníka (od 1.1.2018), štátnozamestnanecký alebo služobný pomer.

*

Daň z príjmu a odvody športového odborníka ako SZČO

Príjem športového odborníka ako SZČO je od 1.1.2016 v zákone o dani z príjmov osobitne definovaný v § 6 ods. 2 písm. e).

Športoví odborníci ako SZČO majú povinnosti a práva podľa zákona o dani z príjmu, zákona o sociálnom poistení a zákona o zdravotnom poistení rovnako ako akékoľvek iné SZČO mimo oblasti športu.

Počnúc zdaňovacím obdobím roka 2017 si športoví odborníci ako SZČO môžu základ dane znížiť o paušálne výdavky vo výške 60% príjmu, max. 20000 eur ročne, plus odvody.

Sociálne poistenie - je povinné a platí sa len v prípade, že (brutto) príjem za predchádzajúci kalendárny rok presiahol 12-násobok aktuálne platného minimálneho základu. Od 1.7.2017 je povinne poistený SZČO ak mal v roku 2016 príjem vyšší ako 5298 eur (12 x 441,50). Od 1.7.2018 je povinne poistený SZČO ak mal v roku 2017 príjem vyšší ako 5472 eur (12 x 456).

Zdravotné poistenie sa platí vždy, je to 14% z ročného základu daného ako základ dane zvýšený o odvody, deleno 1,486.

Viac v kapitole 5.

*

9.4 SPONZORING ATĎ.

Príjem športovca alebo športového odborníka zo sponzoringu

Športovci alebo športoví odborníci (tréneri alebo inštruktori športu), ktorí majú postavenie SZČO, príjem prijatý od individuálneho sponzora zahrnú k svojim ďalším príjmom zo športovej činnosti a zdaňujú ich podľa § 6 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov.

Športovci alebo športoví odborníci, ktorí nemajú postavenie SZČO, postupujú tak, že príjem prijatý od individuálneho sponzora zdania ako ostatné príjmy podľa § 8 ods. 1 písm. p) zákona o dani z príjmov. Čiže týka sa to:

- športovcov so zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu,

- športovcov s pracovnou zmluvou alebo dohodou,

- športovcov s obdobným pracovným vzťahom v rezortnom športovom stredisku.

Pri uvedenom príjme za výdavky považujú (viď § 8 ods. 15 zákona o dani z príjmov) všetky výdavky preukázateľne vynaložené na základe zmluvy o sponzorstve v športe. Príjem zo zmluvy o sponzorstve v športe na obdobie presahujúce zdaňovacie obdobie, sa zahrnie do základu dane postupne v období čerpania príjmov na základe zmluvy o sponzorstve v športe do výšky vynaložených výdavkov v príslušnom zdaňovacom období podľa osobitného predpisu. To v praxi znamená, že základ dane z príjmov na základe sponzoringu by mal byť nulový.

V prípade že sponzorovaným je amatérsky športovec, zdaní príjem na základe sponzoringu ako iný príjem podľa § 8 – iný.

*

Podpory a príspevky z prostriedkov občianskych združení

Podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona o dani z príjmov od dane sú oslobodené podpory a príspevky z prostriedkov nadácií a občianskych združení, neziskových organizácií a neinvestičných fondov vrátane nepeňažného plnenia. Týka sa to samozrejme aj športovcov a športových odborníkov, pokiaľ im športový klub ako občianske združenie poskytne podporu či príspevok.

Príklad

Športový odborník – tréner mládeže, dostane príspevok zo športovej organizácie, ktorá je občianskym združením, vo výške 500 eur určený na nákup odbornej literatúry a študijnú cestu do mládežníckych akadémii v Nemecku. Tento príspevok je oslobodený od dane.

Otec na materskej 2018

Témy: materské,nemocenské dávky,sociálne poistenie

*

Od roku 2011 platí, že okrem matky dieťaťa môže ísť na materskú aj otec , pričom svoju materskú si môže čerpať podľa dohody s matkou dieťaťa až kým dieťa nedosiahne vek tri roky. Pozor, platí to v zmysle, že potom ako si vyčerpá svoje materské matka, môže čerpať svoje materské aj otec. Teda nie je to „buď matka alebo otec“ ale „aj matka aj otec“.

V článku nájdete princípy a pravidlá, ako to funguje. Článok je voľne dostupný pre všetkých návštevníkov webu www.relia.sk

Ak vám informácie v článku nestačia, viac nájdete k knihe MATERSKÁ 2018.

Ak sa chcete poradiť, zaregistrujte sa na tejto stránke a zvoľte si registráciu "Materská". Získate:

  •  plný prístup k všetkým článkom a videám s témou materská na webe www.relia.sk,
  • v cene registrácie dostanete knihu MATERSKÁ 2018 a
  • budete mať možnosť položiť Jozefovi Mihálovi osobné otázky k téme materská - a to až do 31.1.2019.

*

1. ČO JE MATERSKÉ

Materské je jedna zo štyroch dávok zo systému nemocenského poistenia (ďalšími dávkami sú nemocenské, ošetrovné a vyrovnávacia dávka v tehotenstve a materstve). Materské vypláca Sociálna poisťovňa. Na materské nemá nárok každý otec „automaticky“ - musí splniť podmienky podľa zákona o sociálnom poistení. Musí byť poistený v Sociálnej poisťovni na nemocenské poistenie (prípadne po skončení poistenia byť v tzv. ochrannej lehote) a musí byť poistený dostatočne dlhý čas (a to najmenej 270 dní v období posledných dvoch rokov). Pri tom istom dieťati môžu ísť na materské postupne matka i otec, pokiaľ obaja spĺňajú uvedené podmienky.

Materské sa nevypláca v jednotnej výške ale závisí od predchádzajúceho príjmu, respektíve vymeriavacieho základu, z ktorého sa platilo poistné. Čím má otec pred nástupom na materské príjem vyšší, tým je vyššie aj materské. Od 1.5.2017 je materské dané ako 75% predchádzajúceho hrubého príjmu. Z materského sa neplatí ani daň ani odvody.

Napríklad ak otec zarábal 600 brutto mesačne, materské je cca 450 eur mesačne. Ak zarábal 1000 eur mesačne, materské je cca 750 eur mesačne. Výška materského je obmedzená - v roku 2018 platí, že materské sa vypočíta najviac z brutto príjmu vo výške 1824 eur, čo je dvojnásobok priemernej mzdy zistenej za rok 2016 (tá bola 912 eur). Najvyššie materské tak môže byť v roku 2018 temer 1400 eur mesačne (v mesiaci ktorý má 31 dní).

*

2. NÁROK NA MATERSKÉ

Prvá podmienka: Otec je v deň nástupu na materské nemocensky poistený alebo je v ochrannej lehote po skončení nemocenského poistenia.

 

Ochranná lehota u otca je 7 kalendárnych dní po zániku nemocenského poistenia, ak by nemocenské poistenie trvalo menej ako 7 kalendárnych dní, ochranná lehota je toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie.

 

*

 

Druhá podmienka: V období dvoch rokov dozadu (ku dňu nástupu na materské) bol nemocensky poistený najmenej 270 kalendárnych dní.

 

Do toho sa započítava doba aktuálneho nemocenského poistenia ale i doba iného, pred nástupom na materské už ukončeného nemocenského poistenia.

 

*

 

Tretia podmienka: V Sociálnej poisťovni predloží prehlásenie, že sa s matkou dieťaťa dohodli na tom, že otec prevzal dieťa do starostlivosti.

Na tento účel má Sociálna poisťovňa pripravené tlačivo, ktoré je potrebné vyplniť a odovzdať na pobočke. Od dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti začína otec poberať materské (ak spĺňma všetky podmienky). Týmto dňom nemusí byť prvý deň kalendárneho mesiaca - deň, odkedy otec preberie dieťa do starostlivosti si slobodne zvolí po dohode s matkou.

*

Štvrtá podmienka: V Sociálnej poisťovni predloží potvrdenie z UPSVaR-u o tom, že ani jeden z rodičov nepoberá rodičovský príspevok.

Toto potvrdenie si musia rodičia vybaviť na UPSVAR-e. Musia požiadať o pozastavenie vyplácania rodičovského príspevku počnúc kalendárnym mesiacom, v ktorom začne otec poberať materské.

*

Piata podmienka: Matka nepoberá materské – ani na to isté dieťa ani na mladšie, resp. ešte pred narodením na nenarodené dieťa.

Otec s matkou by sa mali dohodnúť na prevzatí dieťaťa do starostlivosti otca až potom, ako matka skončí svoju materskú. Dobre si treba naplánovať materskú otca v prípade, že plánujú ďalšie dieťa - ak je matka znova tehotná a nastúpi na svoju ďalšiu materskú, tak ak bude v tom momente otec ešte na materskej so starším dieťaťom, Sociálna poisťovňa mu predčasne materskú ukončí.

*

Poznámka: Podmienkou pre otca nie je uzatvorenie manželstva s matkou dieťaťa ani existencia spoločnej domácnosti. Aj keď nie sú rodičia zosobášení, resp. sú rozvedení, otec má pri splnení vyššie uvedených podmienok nárok na materské.

*

Podmienka pre otca - SZČO alebo dobrovoľne poistenú osobu

Ak ide matka alebo otec na materské ako SZČO alebo ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba, nesmie mať za posledných 5 rokov nedoplatky v Sociálnej poisťovni. Nedoplatok nižší ako 5 eur sa toleruje.

*

Existencia dvoch a viac nemocenských poistení súčasne

Ak má otec dve nemocenské poistenia súčasne – napríklad povinné poistenie zamestnanca v pracovnom pomere a súčasne povinné nemocenské poistenie SZČO (alebo súčasne nemocenské poistenie z dohody, či ďalšieho pracovného pomeru), nárok na materské sa posudzuje osobitne z každého poistenia.

*

3. VÝŠKA MATERSKÉHO

Materské je 75% denného vymeriavacieho základu (DVZ) za jeden kalendárny deň.

DVZ sa vypočíta ako podiel vymeriavacieho základu (hrubého príjmu) v rozhodujúcom období a počtu kalendárnych dní rozhodujúceho obdobia. Z rozhodujúceho obdobia sa pri tomto výpočte vylúčia dni, za ktoré sa podľa § 140 zákona o sociálnom poistení (ZSP) poistné neplatí, napríklad dni PN, OČR. Zjednodušene povedané, DVZ je vlastne priemerný hrubý príjem pripadajúci na jeden kalendárny deň rozhodujúceho obdobia.

DVZ môže byť v roku 2018 najviac 59,9672 eura. Výška materského priznaného v roku 2018 môže byť až 1394,30 eura.

V roku 2017 mohol byť DVZ najviac suma 58,0603 eura. Výška materského priznaného v roku 2017 môže byť max. 1350 eur v mesiaci, ktorý má 31 dní.

*

Zamestnanec a zmena zamestnania

V prípade zamestnanca a vzniku nového zamestnania sa materské vypočíta z vymeriavacieho základu dosiahnutého v novom zamestnaní ak sa poistné v novom zamestnaní pred nástupom na materské zaplatilo najmenej za 90 kalendárnych dní (do počtu 90 dní sa nepočítajú dni, za ktoré sa podľa § 140 ZSP poistné neplatí). Tento často používaný spôsob dosiahnutia vzššieho materského však vzžaduje:

  • musí ísť o nového zamestnávateľa - nie o novú pracovnú zmluvu u toho istého zamestnávateľa
  • pôvodné zamestnanie musí skončiť pred nástupom na materské - ak ide o otca, ktorý je povinne poistený ako SZČO, musí podnikanie pred nástupom na materské ukončiť alebo pozastaviť

*

Existencia dvoch a viac nemocenských poistení súčasne

Ak má otec dve a viac nemocenských poistení súčasne a zo všetkých poistení má nárok na materské, osobitne sa určí DVZ č. 1 z prvého poistenia, osobitne DVZ č. 2 z druhého poistenia atď.. Následne sa všetky DVZ sa spočítajú a materské je 75% z tohto súčtu. Aj tu ale platí, že súčet DVZ je v roku 2018 ohraničený hodnotou 59,9672 eura.

*

4. NÁSTUP NA MATERSKÉ A DOBA POBERANIA MATERSKÉHO

Ak matka nepoberá materské, otec môže nastúpiť na materské najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu. Ak matka poberá materské, otec môže nastúpiť na materské potom, čo si materské dočerpá matka. V praxi si potom otec zvolí ľubovoľný deň začatia čerpania materského (teda prevzatia dieťaťa do svojej starostlivosti), aký mu čo najlepšie vyhovuje. Môže to byť napríklad hneď po materskej matky alebo v čase kedy má dieťa jeden rok, dva roky a podobne.

Otec nemusí začať čerpať materské od prvého dňa mesiaca, môže prevziať dieťa do starostlivosti povedzme od druhého dňa mesiaca (napríklad od 2.9.2018) čo je výhodnejšie z pohľadu čerpania rodičovského príspevku - v takomto prípade si po nástupe na materské vyžiada od Sociálnej poisťovne potvrdenie odkedz má materské priznané  a matka požiada na UPSVaR-e o doplatenie rodičovského príspevku za mesiac, v ktorom otec začal poberať materské.

*

Nárok na materské má otec po dobu 28 týždňov od vzniku nároku na materské, výnimkou sú situácie:

  • osamelý otec má nárok na materské po dobu 31 týždňov,
  • pri starostlivosti otca o dve alebo viac detí je nárok na materské po dobu 37 týždňov.

Zároveň platí, že otec môže poberať materské najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa. Z toho vyplýva, že otec by mal nastúpiť na materské najneskôr 28/31/37 týždňov pred dovŕšením troch rokov veku dieťaťa, inak sa sám ukráti o časť doby, počas ktorej by mohol materské poberať.

*

5. MOŽNOSTI PRÁCE V ČASE POBERANIA MATERSKÉHO

Otec je zamestnanec

Otec, ktorý poberá materské z poistenia zamestnanca, nesmie mať z tohto zamestnania príjem za aktívnu prácu, nesmie v tomto zamestnaní pracovať.

Môže však dostať dodatočne vyplatenú odmenu za prácu vykonanú pred nástupom na materskú. Alebo môže mať vyplatený príjem nie za prácu ale napríklad príspevok zo sociálneho fondu.

Otec však môže mať príjem z iného zamestnania, z ktorého materské nepoberá. Napríklad z novo uzatvoreného pracovného pomeru (aj u toho istého zamestnávateľa – pozor, podľa § 50 Zákonníka práce musí ísť o iný druh práce) alebo z dohody, môže si založiť živnosť a pod. V čase, kedy bude poberať materské a bude mať príjem z iného zamestnania, resp. iného pracovnoprávneho vzťahu, sa podľa § 140 ZSP platí do Sociálnej poisťovne len poistné na úrazové poistenie (ktoré platí zamestnávateľ).

*

Otec je SZČO

Otec ktorý poberá materské z poistenia SZČO, môže ďalej aktívne podnikať a mať príjmy z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti. Nemusí činnosť ani ukončiť, ani prerušiť a pod.

Výhodou je, že v čase kedy poberá materské ako SZČO neplatí ako SZČO poistné do Sociálnej poisťovne. Pri platení poistného z činnosti SZČO do zdravotnej poisťovne sa ho netýka ustanovenie o povinnom minimálnom vymeriavacom základe, čo je pre mnohých SZČO ďalšou menšou či väčšou výhodou.

*

Otec má materské z dobrovoľného nemocenského poistenia

Osoba, ktorá poberá materské z dobrovoľného poistenia, môže bez problémov počas materského pracovať ako zamestnanec resp. podnikať ako SZČO. Ak bude poberať z dobrovoľného poistenia materské otec policajt alebo vojak, môže v tom čase naďalej slúžiť.

*

6. PRAVIDLÁ TÝKAJÚCE SA MATKY V ČASE KEDY OTEC POBERÁ MATERSKÉ

Súčasné poberanie materského oboma rodičmi

Je vylúčené, aby súčasne na to isté dieťa poberali materské matka i otec. Pozor, podľa výkladu zákona Sociálnou poisťovňou (s ktorým autor nesúhlasí) je vylúčené aj to, aby súčasne otec poberal materské na staršie dieťa a matka na novonarodené dieťa.

Ak otec poberá materské na staršie dieťa (napr. 2,5 ročné) a matka nastúpi na svoju ďalšiu materskú pri očakávanom ďalšom prírastku do rodiny, Sociálna poisťovňa v deň od ktorého prizná materskú matke, zastaví čerpanie materského otcovi.

*

Súčasné poberanie materského a rodičovského príspevku

Je vylúčené aby súčasne otec poberal materské a matka poberala rodičovský príspevok alebo príspevok na starostlivosť o dieťa. Ak napríklad otec nastúpi na materské od 1.9.2018, matka musí požiadať na UPSVaR-e o zastavenie vyplácania rodičovského príspevku počnúc mesiacom september 2018. Ak potom otcovi skončí materské 15.3.2019 a dieťa ešte nemá tri roky, matka môže požiadať na UPSVaR-e o obnovenie výplaty rodičovského príspevku prvýkrát od mesiaca marec 2019.

*

Zdravotné poistenie otca a matky

Počas doby, kedy otec poberá materské, štát platí poistné na zdravotné poistenie za otca v súlade s § 11 ods. 7 písm. m) bod. 1 ZZP, teda preto, lebo otec poberá materské.

Pokiaľ matka počas otcovej materskej zostane doma, aj naďalej štát platí poistné na zdravotné poistenie za matku podľa § 11 ods. 7 písm. j) ZZP ako za fyzickú osobu, ktorá sa osobne celodenne a riadne stará o dieťa vo veku do šiestich rokov, pretože z pohľadu zákona o zdravotnom poistení sa naďalej stará (spolu s otcom) o dieťa. Prax v zdravotných poisťovniach počas roka 2017 ukazuje, že takýto výklad zákona o zdravotnom poistení zdravotné poisťovne rešpektujú.

*

Dôchodkové poistenie otca a matky

Podľa § 128 ods. 5 ZSP štát platí dôchodkové poistenie za otca zamestnanca alebo SZČO v čase, kedy sa mu vypláca materské.

Za matku, ktorá zostane doma v tomto čase by štát nemal platiť dôchodkové poistenie, pretože podľa dohody rodičov starostlivosť o dieťa prevzal otec. Na matku by sa tak nemalo vzťahovať ustanovenie § 15 ods. 1 písm. c) ZSP - tak ešte raz, za matku by počas otcovej materskej štát nemal platiť dôchodkové poistenie.

Treba dodať, že dôchodkové poistenie povinné nie je. Ak v Sociálnej poisťovni počas otcovej materskej odmietnu uznať matku ako poistenca štátu na dôchodkové poistenie, nemusí si platiť sama dobrovoľné dôchodkové poistenie.

*

7. ZÁKONNÍK PRÁCE – MATERSKÁ A RODIČOVSKÁ DOVOLENKA

Podľa Zákonníka práce má otec nárok na rodičovskú dovolenku pokiaľ má dieťa vo veku do 3 rokov.

*

Rodičovská dovolenka podľa Zákonníka práce

Podľa § 166 ods. 2 ZP, zamestnávateľ je povinný poskytnúť matke a otcovi na základe ich žiadosti rodičovskú dovolenku až do dňa, v ktorom dieťa dovŕši tri roky veku.

Ak má dieťa dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, zamestnávateľ je povinný poskytnúť matke a otcovi rodičovskú dovolenku až do dňa, v ktorom dieťa dovŕši šesť rokov veku.

Rodičovská dovolenka sa poskytuje v rozsahu, o aký rodič žiada, spravidla však najmenej na jeden mesiac.

Podľa § 166 ods. 3 ZP, matka a otec písomne oznamujú zamestnávateľovi deň nástupu na rodičovskú dovolenku najmenej jeden mesiac vopred. Rovnako najmenej jeden mesiac vopred oznamujú predpokladaný deň prerušenia, skončenia alebo zmeny týkajúce sa nástupu, prerušenia a skončenia rodičovskej dovolenky.

Z pohľadu Zákonníka práce to znamená, že pokiaľ sa otec dieťaťa rozhodne čerpať materské (podľa zákona o sociálnom poistení) povedzme pri dvojročnom dieťati, svojho zamestnávateľa žiada o poskytnutie rodičovskej dovolenky.

Zároveň to znamená, že obaja rodičia môžu byť súčasne na rodičovskej dovolenke – Zákonník práce to nevylučuje. Otec má právo požiadať svojho zamestnávateľa o rodičovskú dovolenku, pokiaľ má dieťa vo veku do troch (šiestich) rokov. Matka má právo zostať na rodičovskej dovolenke aj vtedy, ak je súčasne na rodičovskej dovolenke otec. Pri nástupe otca na svoju rodičovskú dovolenku sa matka nemusí - ak sama nechce - vrátiť do zamestnania.

Treba dodať, že pokiaľ je otec na rodičovskej dovolenke, za dobu rodičovskej dovolenky sa mu môže krátiť nárok na riadnu dovolenku.

Tlačivo "Žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov" za rok 2017

Témy: daň z príjmov,tlačivá,zmeny 2018

Dňa 29.12.2017 zverejnilo Finančné riaditeľstvo SR v súlade s § 38 ods. 4 zákona o dani z príjmov na webovej stránke Finančnej správy SR vzor tlačiva "Žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti", ktoré je potrebné pre vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti za rok 2017.

*

Tlačivo "Vyhlásenie" na rok 2018

Témy: daň z príjmov,tlačivá,zmeny 2018

Dňa 29.12.2017 zverejnilo Finančné riaditeľstvo SR v súlade s § 36 ods. 6 zákona o dani z príjmov na webovej stránke Finančnej správy SR vzor tlačiva "Vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a daňového bonusu..." platné na rok 2018.

*

P. F. 2018

Témy: blog

*

Hit rokov minulých, príležitostný príjem oslobodený od dane do 500 eur, je minulosť. Tú stovečku ušetrenú na daniach budete musieť nájsť inde.

*

Choďte do kúpeľov a nezabudnite si odložiť bločky. Získate tak 50 eur. Presnejšie o 50 eur sa vám zníži základ dane. Na dani ušetríte pekných 9,50 – slovom deväť päťdesiat.

*

Ak ste trvalý pobyt na Slovensku zrušili a žijete v Monaku, nepomôžete si, daň z príjmov budete musieť platiť na Slovensku. Teda pokiaľ tu nepredáte aj víkendovú chalupu a nezrušíte detskú izbu v dome u rodičov. Aj náš známy cyklista pri návštevách Slovenska bude musieť bývať v hoteli.

*

Polepšia si dôchodcovia. Síce až od júla a už sa im nebude zvyšovať za dohody dôchodok ale ušetria. Celé 4% z príjmu na dohodu. To že mzdárky vo firmách ošedivejú z kolotoča opravných výkazov pri duplicitne uplatnených dôchodkových výnimkách nikoho trápiť nemusí.

*

Zato živnosť s nulovými skutočnými výdavkami pri využití 60% paušálnych výdavkov znamená pre nového živnostníka daňovo-odvodové zaťaženie na úrovni 7%. Ak viete ako na to, urobte si daňový raj na Slovensku.

*

V roku 2019 sa má zaviesť zúčtovanie sociálnych odvodov. V roku 2018 tak máte zrejme poslednú možnosť optimalizácie vašich príjmov zo živnosti formou pozastavenia živnosti. Počas pozastavenia živnosti sa zatiaľ do Sociálnej poisťovne neplatí.

*

Píšte články, programujte. Druhé najnižšie daňovo-odvodové zaťaženie na Slovensku na úrovni 10% je z honorárov z autorských licenčných zmlúv.

*

Do zabudnutia odchádza sociálnodemokratická odvodová odpočítateľná položka. Jej pôvodný osud, pomalé odumieranie podľa vzoru zamestnaneckej prémie, sa minister zdravotníctva rozhodol urýchliť eutanáziou. Firmy sa tak budú musieť pozrieť niekde inde. A to na slovenské národné trináste platy.

*

Najneskôr v marci budeme vedieť ako to bude s oslobodením trinástych a štrnástych platov od odvodov a dane. „Reformy“ súčasnej vlády spočívajúce v rušení jedných výnimiek a zavádzaní nových sú síce ťažko pochopiteľné ale zdravý sedliacky rozum radí využiť to.

*

Naopak, neskúšajte vo firmách napodobňovať nášho premiéra a zamestnávať (ešte k tomu na nočných zmenách) dobrovoľníkov. Nie každý má známosti na Inšpektoráte práce.

*

Bez ohľadu na zavedenie 13. platov a príplatkov za nočné zmeny, vy požiadajte o zvýšenie toho vášho platu. Najmä ak ste špecialista a dobre sa rozumiete svojmu remeslu.

P. F. 2018.

*

Písané pre Hospodárske noviny

Tipy VI.: Kapitola 8. AUTORI A UMELCI

Témy: autorský honorár,daň z príjmov,Daňové a odvodové tipy,sociálne poistenie,zdravotné poistenie

*

8.1 AUTORSKÝ ZÁKON

S účinnosťou od 1.1.2016 platí nový zákon č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon. Nahradil dovtedy platný zákon č. 618/2003 Z. z.

Podľa § 1 ods. 1 Autorský zákon (AZ) upravuje vzťahy, ktoré vznikajú v súvislosti:

- s vytvorením a použitím autorského diela (§ 3 a nasl. AZ),

- s vytvorením a použitím umeleckého výkonu (§ 94 AZ),

- s výrobou a použitím zvukového záznamu (§ 107 AZ),

- s výrobou a použitím audiovizuálneho záznamu (§ 116 AZ),

- s výrobou a použitím vysielania (§ 124 AZ),

- s vytvorením alebo zhotovením a použitím počítačového programu (§ 87 až 89 AZ) a

- s vytvorením alebo zhotovením a použitím databázy (§ 130 až 140 AZ),

tak, aby boli chránené práva a oprávnené záujmy autora, výkonného umelca, výrobcu zvukového záznamu, výrobcu audiovizuálneho záznamu, rozhlasového vysielateľa a televízneho vysielateľa (ďalej len „vysielateľ“), autora počítačového programu, autora databázy a zhotoviteľa databázy.

*

Autorské dielo

Podľa § 3 AZ predmetom autorského práva je dielo z oblasti literatúry, umenia alebo vedy, ktoré je jedinečným výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora vnímateľným zmyslami, bez ohľadu na jeho podobu, obsah, kvalitu, účel, formu jeho vyjadrenia alebo mieru jeho dokončenia.

Dielom je literárne dielo, slovesné dielo, divadelné dielo, hudobné dielo, audiovizuálne dielo, dielo výtvarného umenia, architektonické dielo, dielo úžitkového umenia, kartografické dielo alebo iný druh umeleckého diela alebo vedeckého diela, ak spĺňa podmienky podľa § 3 ods. 1.

Divadelným dielom je najmä inscenované dramatické dielo s hudbou alebo bez hudby, pantomíma a inscenovaná tanečná choreografia alebo iná choreografia; jeho autorom je najmä jeho režisér, ktorý toto dielo vytvoril tvorivou duševnou činnosťou.

Dielom výtvarného umenia je maľba, kresba, koláž, tapiséria, rytina, litografia alebo iná grafika, socha, keramika, šperk alebo iné dielo výtvarného umenia a fotografické dielo.

Fotografickým dielom je zachytenie obrazu prostredníctvom fotografického technického zariadenia, ak je výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora; žiadne iné podmienky podľa § 3 ods. 1 sa neuplatnia.

Architektonickým dielom je najvšeobecnejšie vyjadrenie tvorivej architektonickej myšlienky autora, najmä grafické a priestorové zobrazenie architektonického riešenia stavby alebo urbanistického usporiadania územia, stavba, ako aj dielo záhradnej, interiérovej a scénickej architektúry a dielo architektonického dizajnu.

Dielom úžitkového umenia je umelecký výtvor s úžitkovými funkciami alebo dielo, ktoré je začlenené do úžitkového predmetu bez ohľadu na to, či bolo vyrobené ručne, priemyselne alebo iným technologickým postupom.

*

Naopak podľa § 5 AZ za predmet autorského práva sa nepovažuje ...

a) myšlienka, spôsob, systém, metóda, koncept, princíp, objav alebo informácia, ktorá bola vyjadrená, opísaná, vysvetlená, znázornená alebo zahrnutá do diela,

b) text právneho predpisu, úradné rozhodnutie alebo súdne rozhodnutie, technická norma ako aj spolu s nimi vytvorená prípravná dokumentácia a ich preklad, bez ohľadu na to, či spĺňajú podmienky podľa § 3 ods. 1,

c) územnoplánovacia dokumentácia, bez ohľadu na to, či spĺňa podmienky podľa § 3 ods. 1,

d) štátny symbol, symbol obce, symbol samosprávneho kraja; to neplatí, ak ide o dielo, ktoré je podkladom na vytvorenie symbolu,

e) prejav prednesený pri prerokúvaní vecí verejných, bez ohľadu na to, či spĺňa podmienky podľa § 3 ods. 1,

f) denná správa; dennou správou je informácia o udalosti alebo skutočnosti, pričom za dennú správu sa nepovažuje dielo, ktoré o dennej správe informuje alebo v ktorom je denná správa zahrnutá,

g) dielo tradičnej ľudovej kultúry,

h) výsledok výkonu činnosti znalca, tlmočníka alebo prekladateľa podľa osobitného predpisu.

*

Umelecký výkon

Podľa § 94 AZ umelecký výkon je predvedenie, prednes alebo iné tvorivé vykonanie umeleckého diela alebo diela tradičnej ľudovej kultúry spevom, hraním, recitáciou, tancom alebo iným spôsobom.

Výkonný umelec je fyzická osoba, ktorá osobne podá umelecký výkon tak, že spieva, hrá, predvádza, prednáša alebo inak tvorivo vykonáva umelecké dielo alebo dielo tradičnej ľudovej kultúry, najmä spevák, hudobník, dirigent, herec, tanečník alebo artista.

*

Zvukový záznam

Podľa § 107 AZ zvukový záznam je záznam zvukov vnímateľný sluchom bez ohľadu na to, akým spôsobom a na akom nosiči sa tieto zvuky zaznamenávajú. Záznam zvukovej zložky audiovizuálneho diela sa za zvukový záznam nepovažuje.

Výrobca zvukového záznamu je osoba, ktorá iniciovala alebo zabezpečila jeho konečné vyhotovenie.

*

Audiovizuálny záznam

Podľa § 116 AZ audiovizuálny záznam je záznam audiovizuálneho diela zaznamenaný ako sled zámerne usporiadaných a navzájom súvisiacich obrazov vyvolávajúcich dojem pohybu a sprevádzaných zvukom alebo bez neho. Audiovizuálny záznam je aj záznam obrazov sprevádzaných zvukom alebo bez neho, bez ohľadu na to, akým spôsobom a na akom nosiči sa tieto zvuky a obrazy zaznamenávajú.

Výrobca audiovizuálneho záznamu je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá iniciovala alebo zabezpečila jeho konečné vyhotovenie.

*

Počítačový program

Podľa § 87 AZ počítačový program je súbor príkazov a inštrukcií vyjadrených v akejkoľvek forme použitých priamo alebo nepriamo v počítači alebo v podobnom technickom zariadení. Počítačový program je chránený podľa AZ, ak je výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora. Príkazy a inštrukcie môžu byť napísané alebo vyjadrené v zdrojovom kóde alebo v strojovom kóde. Súčasťou počítačového programu je aj podkladový materiál použitý na jeho vytvorenie. Myšlienky a princípy, na ktorých je založený prvok počítačového programu, vrátane tých, ktoré sú podkladom jeho rozhrania, nie sú chránené podľa tohto zákona.

*

Databáza

Podľa § 130 AZ databázou je súbor navzájom nezávislých diel, údajov alebo iných navzájom nezávislých materiálov systematicky alebo metodicky usporiadaných a jednotlivo prístupných elektronickými alebo inými prostriedkami bez ohľadu na formu jeho vyjadrenia.

*

Licenčná zmluva

Podľa § 65 AZ licenčnou zmluvou udeľuje autor nadobúdateľovi súhlas na použitie autorského diela, umeleckého výkonu, zvukového záznamu, audiovizuálneho záznamu alebo vysielania, počítačového programu alebo databázy.

Licenčná zmluva obsahuje najmä spôsob použitia diela podľa § 19 ods. 4 AZ, rozsah licencie, čas, na ktorý autor licenciu udeľuje, alebo spôsob jeho určenia a odmenu alebo spôsob jej určenia, ak sa autor s nadobúdateľom nedohodol na bezodplatnom poskytnutí licencie.

*

Zamestnanecké dielo

Podľa § 90 AZ zamestnanecké dielo je dielo vytvorené autorom na splnenie povinností vyplývajúcich mu z pracovnoprávneho vzťahu alebo z obdobného pracovného vzťahu.

Zamestnaneckým dielom je aj dielo vytvorené autorom, ktorý je členom riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánov právnickej osoby alebo štatutárnym orgánom právnickej osoby, alebo členom štatutárneho orgánu právnickej osoby, na splnenie povinností vyplývajúcich mu z členstva v orgáne tejto právnickej osoby, ktorá sa v tomto prípade považuje za zamestnávateľa.

*

Dielo na objednávku

Podľa § 91 AZ dielo na objednávku je dielo vytvorené autorom na základe zmluvy o dielo (§ 631 až 643 Občianskeho zákonníka). Ak autor vytvoril dielo na objednávku, platí, že udelil súhlas na jeho použitie na účel vyplývajúci zo zmluvy, ak nie je dohodnuté inak. Objednávateľ je oprávnený použiť toto dielo na iný účel len so súhlasom autora, ak AZ neustanovuje inak.

Autor je oprávnený dielo na objednávku sám použiť, ako aj udeliť súhlas na jeho použitie, ak nie je dohodnuté inak a ak to nie je v rozpore s oprávnenými záujmami objednávateľa.

Uvedené sa primerane vzťahuje aj na dielo vytvorené v rámci verejnej súťaže.

Pozor, na počítačový program, databázu podľa § 131 a kartografické dielo vytvorené celkom alebo sčasti na objednávku sa vzťahujú ustanovenia o zamestnaneckom diele. Objednávateľ sa v tomto prípade považuje za zamestnávateľa.

Tipy VI.: Kapitola 7. PODIELY NA ZISKU

Témy: daň z príjmov,Daňové a odvodové tipy,dividendy,podiely na zisku,ročné zúčtovanie,zdravotné poistenie

Od 1.1.2017 došlo v našej legislatíve k zásadnej zmene, pokiaľ ide o podiely na zisku, resp. dividendy.

Zdravotné poistenie z dividend sa platí poslednýkrát z dividend za rok 2016, resp. dividend vyplatených za účtovné obdobie, ktoré začalo pred 1.1.2017.

Z dividend vyplatených za účtovné obdobie, ktoré začalo 1.1.2017 a neskôr, sa platí daň z príjmu.

Zdravotné poistenie sa tak platí z dividend za roky 2011 až 2016 vrátane. A to bez ohľadu kedy (v budúcnosti) budú tieto dividendy vyplatené.

Pre určenie správneho postupu je v prvom rade rozhodujúce, kedy začalo účtovné obdobie, za ktoré sú vyplácané podiely na zisku (dividendy), inak povedané – v akom účtovnom období boli vyplácané dividendy vytvorené. Nie je ani tak podstatné, kedy sa dividendy vyplácajú ale o zisk akého účtovného obdobia ide.

*

7.1 DIVIDENDY ZA ROKY PRED ROKOM 2004

Podľa § 52zi ods. 6 a 7 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ZDP), podiel na zisku, vykázaný za zdaňovacie obdobia ktoré začali do 31. decembra 2003 zo zdroja na území SR, vyplatený od 1.1.2017 je zdaniteľný príjem.

Podľa § 36 ods. 12 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení (ZZP) povinnosť platiť poistné na verejné zdravotné poistenie sa vzťahuje na dividendy vyplácané zo zisku dosiahnutého v účtovnom období, ktoré sa začalo po 1.1.2011. Poistné na zdravotné poistenie sa preto neplatí z dividend dosiahnutých v účtovných obdobiach ktoré začali pred 1.1.2011.

U fyzickej osoby daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou (daňový rezident SR) sa dividenda zdaní pri výplate zrážkovou daňou podľa § 43. Zodpovednosť za zdanenie má spoločnosť, ktorá dividendu vypláca.

Sadzba dane je 7%.

U fyzickej osoby daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou (nerezident SR) sa dividenda zdaní rovnako ako pri rezidentovi, teda pri výplate zrážkovou daňou so sadzbou 7% alebo – teoreticky - vo výške podľa príslušnej medzinárodnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, ak je nižšia ako 7%. Pretože všetky tieto zmluvy definujú sadzbu dane vyššiu ako 7%, v praxi sa vždy použije sadzba 7%.

*

Ak bude príjemcom dividendy právnická osoba – daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou, uvedie takýto príjem ako súčasť základu dane v podanom daňovom priznaní.

U právnickej osoby – daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou sa postupuje podľa § 52 ods. 24 a ak je dividenda predmetom dane vyberanej zrážkou, použije sa sadzba dane vo výške 19 %. Dividenda nie je predmetom dane, ak plynie daňovníkovi so sídlom v členskom štáte Európskej únie, ktorý má v čase výplaty, poukázania alebo pripísania takého príjmu v jeho prospech aspoň 25 % priamy podiel na základnom imaní subjektu, od ktorého mu takýto príjem plynie.

*

Podľa § 52zi ods. 8 ZDP podiel na zisku, vykázaný za zdaňovacie obdobia do 31. decembra 2003 zo zdroja v zahraničí, vyplatený od 1.1.2017 je zdaniteľný príjem.

U fyzickej osoby daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou (daňový rezident SR) sa tento príjem zahrnie v jej daňovom priznaní do osobitného základu dane podľa § 51e a uplatní sa sadzba dane vo výške 7 %.

U právnickej osoby daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou sa postupuje podľa § 52 ods. 24 a ak je dividenda predmetom dane, je súčasťou základu dane v podanom daňovom priznaní. Dividenda nie je predmetom dane ak plynie daňovníkovi s neobmedzenou daňovou povinnosťou od subjektu, ktorý má sídlo v inom členskom štáte Európskej únie, a tento daňovník má v čase výplaty, poukázania alebo pripísania takého príjmu v jeho prospech aspoň 25 % priamy podiel na základnom imaní subjektu, od ktorého mu takýto príjem plynie.

Tipy VI.: Kapitola 6. SPOLOČNÍCI A KONATELIA S.R.O.

Témy: daň z príjmov,Daňové a odvodové tipy,sociálne poistenie,zdravotné poistenie

Kapitola je venovaná možnostiam spoločníkov a konateľov s.r.o. (a vo všeobecnosti štatutárom obchodných spoločností) pokiaľ ide o zdanenie príjmov a platenie odvodov. Týchto možností je viac a sú naviazané na riešenie postavenia spoločníka či konateľa vo vlastnej firme – zmluvami podľa Obchodného zákonníka alebo podľa Zákonníka práce. Preto aj začíname objasnením možností zmluvného postavenia týchto osôb. A netreba zabúdať ani na skutočnosť, že „ušetrenie“ pri platení odvodov do Sociálnej poisťovne sa nemusí vždy vyplatiť – lebo na druhej strane tak ušetrí aj Sociálna poisťovňa pri výplate dávok – ak vôbec na nejaké dávky spoločník alebo konateľ bude mať nárok. Ale to si už musí každý sám zvážiť.

*

6.1 ZMLUVY SPOLOČNÍKA ALEBO KONATEĽA VO VLASTNEJ S.R.O.

Obchodný zákonník

Spoločník, ktorý vo svojej spoločnosti aktívne pracuje, môže mať v spoločnosti uzatvorenú zmluvu o výkone funkcie prípadne mandátnu zmluvu.

Rovnako konateľ, resp. člen orgánu spoločnosti môže vykonávať svoju funkciu na základe zmluvy o výkone funkcie alebo na základe mandátnej zmluvy.

*

66 ods. 3 Obchodného zákonníka:

Vzťah medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti alebo spoločníkom pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti sa spravuje primerane ustanoveniami o mandátnej zmluve, ak zo zmluvy o výkone funkcie uzatvorenej medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti alebo spoločníkom, ak bola zmluva o výkone funkcie uzavretá alebo zo zákona nevyplýva iné určenie práv a povinností. Zmluva o výkone funkcie musí mať písomnú formu a musí ju schváliť valné zhromaždenie spoločnosti alebo písomne všetci spoločníci, ktorí ručia za záväzky spoločnosti neobmedzene. Stanovy akciovej spoločnosti alebo jednoduchej spoločnosti na akcie môžu určiť, že zmluvu o výkone funkcie člena predstavenstva schvaľuje dozorná rada.

*

566 ods. 1 Obchodného zákonníka:

Mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.

*

Zmluva o výkone funkcie musí mať písomnú formu a musí ju schváliť valné zhromaždenie spoločnosti alebo písomne všetci spoločníci, ktorí ručia za záväzky spoločnosti neobmedzene. Zmluva o výkone funkcie môže byť uzatvorená aj bez nároku na odmenu. V takomto prípade spoločník, resp. konateľ alebo iný člen orgánu spoločnosti bude vykonávať funkciu bezodplatne.

Mandátna zmluva nemusí mať písomnú formu. V mandátnej zmluve však musí byť dohodnutá odplata (odmena).

V prípade, že je podľa jednej z uvedených zmlúv dohodnutá odplata, Obchodný zákonník nestanovuje jej výšku ani neurčuje frekvenciu jej vyplácania. V praxi tak môže ísť napríklad o symbolickú odmenu 1 euro mesačne, či dokonca 1 euro raz ročne – alebo naopak o desaťtisíce eur mesačne, respektíve o odmenu naviazanú na ekonomické výsledky spoločnosti a podobne. Je to výlučne vecou dohody zmluvných strán.

V prípadoch oboch uvedených zmlúv nejde ani nemôže ísť o závislú prácu podľa § 1 ods. 2 Zákonníka práce.

*

1 ods. 2 Zákonníka práce:

Závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom.

*

Pri posudzovaní právneho vzťahu spoločníka voči vlastnej s.r.o. nie je vecne príslušný Zákonník práce, pretože ten upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v súvislosti s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby.

Práca spoločníka vo vlastnej spoločnosti nie je závislou prácou – pri výkone tejto práce nie sú prítomné znaky závislej práce – napríklad nie je možné hovoriť o vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa (s.r.o.) a podriadenosti zamestnanca (spoločníka) – kto je pri práci spoločníka nadriadeným a kto podriadeným – spoločník sám sebe? Kto je „vedúci“?

Snažiť sa o posudzovanie vzťahu spoločníka pracujúceho vo vlastnej spoločnosti optikou Zákonníka práce nemá logiku. Jednou zo základných úloh Zákonníka práce je najmä stanovovať základné práva zamestnanca vo vzťahu k zamestnávateľovi – definovať zákonný nárok na mzdu, rozsah pracovného času, nárok na príplatky a ďalšie výhody, nárok na dovolenku, náhradu mzdy pri pracovnom voľne, právo na zastupovanie a na kolektívne vyjednávanie atď. A to všetko nedáva najmenší zmysel v prípade spoločníka pracujúceho vo vlastnej s.r.o.

Právne vzťahy medzi spoločníkom či konateľom na jednej strane a spoločnosťou na strane druhej sú upravené Obchodným zákonníkom. Pre uzatváranie zmlúv medzi spoločníkmi, konateľmi a spoločnosťou s.r.o. je vecne príslušný Obchodný zákonník.

*

Zákonník práce

Ak konateľ, ktorý nie je súčasne spoločníkom vykonáva v spoločnosti aj inú prácu než tú, ktorá pre neho vyplýva zo zmluvy o výkone funkcie, respektíve z mandátnej zmluvy, tak ak ide o závislú prácu – musí mať v spoločnosti uzatvorenú aj pracovnú zmluvu, prípadne dohodu o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohodu o vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti, dohodu o brigádnickej práci študentov).

Napríklad vtedy, ak v spoločnosti okrem výkonu funkcie konateľa pracuje ako vedúci zmeny, IT vývojár, v administratíve alebo ako operátor vo výrobe a táto práca je nad rámec zmluvy o výkone funkcie, respektíve mandátnej zmluvy.

Pracovná zmluva môže byť dohodnutá na plný úväzok ale i na kratší rozsah pracovného času – napríklad na osminový úväzok pri práci v rozsahu 1 hodina denne.

Pri odmeňovaní na základe pracovnej zmluvy sa musí rešpektovať zákon o minimálnej mzde a ďalej minimálne mzdové nároky na základe stupňa náročnosti vykonávanej práce – viď § 120 Zákonníka práce. Pri stupni náročnosti 1 a plnom úväzku tak musí byť v roku 2018 mzda najmenej 480 eur mesačne.

A napríklad pri stupni náročnosti 5 a štvrtinovom úväzku musí byť v roku 2018 mzda najmenej 216 eur mesačne (... = 480 x 1,8 a deleno 4).

Pri dohode o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa musí rešpektovať minimálna hodinová mzda – v roku 2018 suma 2,76 eur na hodinu. Pri práci na dohodu sa minimálne mzdové nároky podľa § 120 Zákonníka práce neuplatňujú.

V malých spoločnostiach je potrebné uvedomiť si, že už pri jedinom zamestnancovi pracujúcom na pracovnú zmluvu pri hocijakom rozsahu pracovného času alebo pri jedinom dohodárovi je potrebné zabezpečiť v spoločnosti bezpečnostného technika a riešiť pracovnú zdravotnú službu.

*

Spoločník s.r.o., ktorý aktívne pracuje pre vlastnú spoločnosť, pracovnú zmluvu mať nemusí. Náplň svojej práce bude mať uvedenú v zmluve vo výkone funkcie alebo v mandátnej zmluve (viď vyššie). A v tejto zmluve bude mať uvedenú aj výšku svojej odmeny (ak vôbec). Znovu treba zopakovať že je to tak preto, lebo to vyplýva z vecnej príslušnosti Obchodného zákonníka.

V praxi sa však stretávame s tým, že spoločník má vo vlastnej spoločnosti uzatvorenú pracovnú zmluvu, prípade dohodu o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Ak je to takto, vadiť to nikomu nebude – naviac „politicky“ je to vítané, veď takto sa zvýši počet „vládou vytvorených“ pracovných miest.

Ako uvidíme ďalej, svoj zmysel to má. Ale i tu treba zopakovať, že najmä pokiaľ ide o jednoosobovú s.r.o., ktorá inak nemá žiadnych zamestnancov, spoločník by si mal dobre rozmyslieť či vo vlastnej spoločnosti „sám so sebou“ uzavrie pracovnú zmluvu. Jeho spoločnosť sa v tom okamihu stane zamestnávateľom, musí viesť mzdovú agendu, komunikovať ako zamestnávateľ s daňovým úradom, Sociálnou poisťovňou, zdravotnou poisťovňou, zabezpečiť si bezpečnostného technika a pracovnú zdravotnú službu atď. To všetko v jednoosobovej s.r.o. bez zamestnancov, kde spoločník pracuje napríklad na základe zmluvy o výkone funkcie, nehrozí.

Tipy VI.: Kapitola 5. SZČO

Témy: daň z príjmov,Daňové a odvodové tipy,sociálne poistenie,SZČO,zdravotné poistenie

Kapitola je venovaná SZČO – samostatne zárobkovo činným osobám. Nie sú to len typickí živnostníci ale aj ďalšie fyzické osoby, ktoré majú príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti.

Vychádzame pritom z definície SZČO uvedenej v § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov. Táto definícia sa ďalej používa aj v zákonoch o sociálnom poistení a zdravotnom poistení.

Tipy VI.: Kapitola 4. ODPOČÍTATEĽNÁ POLOŽKA NA ZDRAVOTNÉ POISTENIE

Témy: Daňové a odvodové tipy,odpočítateľná položka,ročné zúčtovanie,zdravotné poistenie

Od roku 2015 sa v zákone o zdravotnom poistení zaviedla odpočítateľná položka pre zamestnancov, viď § 13a ZZP. Tým sa znížil vymeriavací základ a tým aj poistné na zdravotné poistenie niektorým skupinám zamestnancov s nízkym príjmom. Zároveň sa znížilo poistné na zdravotné poistenie aj zamestnávateľom týchto zamestnancov.

Od 1.1.2018 sa odpočítateľná položka uplatňuje len u zamestnanca a na zamestnávateľa sa nevzťahuje.

Odpočítateľnú položku možno porovnať s nezdaniteľnou časťou základu dane pri výpočte dane z príjmu zamestnanca – avšak je tu množstvo zásadných rozdielov a možno zbytočných komplikácií.

Filozofia je na prvý pohľad jednoduchá:

Pri výpočte poistného sa od vymeriavacieho základu najskôr odpočíta odpočítateľná položka a poistné sa vypočíta zo zostávajúcej sumy.

Príklad

Zamestnancovi s ročným príjmom 5000 eur sa v ročnom zúčtovaní poistného od vymeriavacieho základu (príjmu) odpočíta odpočítateľná položka vo výške 3680 eur.

5000 – 3680 = 1320

Poistné zamestnanca sa vypočíta z výsledného základu 1320 eur.

Vymeriavací základ zamestnávateľa sa od roku 2018 o odpočítateľnú položku neznižuje. V ročnom zúčtovaní za rok 2018 sa tak poistné zamestnávateľa vypočíta z celého príjmu zamestnanca 5000 eur.

Tipy VI.: Kapitola 3. ODVODOVÁ VÝNIMKA PRE DLHODOBO NEZAMESTNANÝCH

Témy: Daňové a odvodové tipy,evidovaní nezamestnaní,sociálne poistenie,zdravotné poistenie

S cieľom zvýhodniť pri zamestnávaní osoby, ktoré si dlhší čas nevedia nájsť prácu, sa od 1. novembra 2013 zaviedla v sociálnom a zdravotnom poistení výnimka pri zamestnávaní dlhodobo nezamestnaných občanov.

Podstata výnimky spočíva v tom, že ak zamestnávateľ zamestná v pracovnom pomere alebo štátnozamestnaneckom pomere osobu, ktorá bola nepretržite najmenej 12 po sebe nasledujúcich mesiacov v evidencii uchádzačov o zamestnanie na úrade práce (pri trvalom pobyte takejto osoby v niektorom z najmenej rozvinutých okresov stačí 6 mesiacov), tak takýto zamestnanec nebude po dobu 12 kalendárnych mesiacov poistený na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti. Bude poistený len na úrazové poistenie a v rámci garančného poistenia zamestnávateľa.

Znamená to, že ani on, ani zamestnávateľ nebudú po túto dobu platiť odvody do Sociálnej poisťovne na nemocenské poistenie, na starobné a invalidné poistenie, na poistenie v nezamestnanosti ani do rezervného fondu. Zamestnávateľ bude platiť len úrazové a garančné poistenie. Pre zamestnanca to znamená vyšší čistý príjem, pre zamestnávateľa nižšie celkové náklady ceny jeho práce.

Takýto zamestnanec však nemá počas tejto doby nárok na nemocenské dávky (nemocenské, ošetrovné, materské), po strate zamestnania bude mať sťažený prístup k dávke v nezamestnanosti a najmä – takto odpracovaná doba sa mu nezapočíta do budúcich nárokov na dôchodok (starobný, prípadne invalidný). Bude mať nárok len na dávky z úrazového poistenia (pri pracovnom úraze) a z garančného poistenia (pri platobnej neschopnosti zamestnávateľa). Pri práceneschopnosti bude mať nárok na vyplatenie náhrady príjmu od zamestnávateľa počas prvých 10 kalendárnych dní trvania práceneschopnosti.

Pokiaľ ide o zdravotné poistenie, zamestnávateľ takéhoto zamestnanca síce prihlási (špecifickým spôsobom) do zdravotnej poisťovne ako svojho zamestnanca, avšak počas 12 kalendárnych mesiacov ani zamestnávateľ ani zamestnanec poistné na zdravotné poistenie neplatia.

Po uplynutí 12 kalendárnych mesiacov odvodová výnimka skončí a ak zamestnanec je stále v pracovnom pomere alebo štátnozamestnaneckom pomere u zamestnávateľa, od v poradí 13.-teho kalendárneho mesiaca ho zamestnávateľ prihlási do poisťovní ako „štandardného“ zamestnanca a začnú sa platiť všetky odvody obvyklým spôsobom.

Tipy VI.: Kapitola 2. DOHODY

Témy: Daňové a odvodové tipy,dohody,sociálne poistenie,Zákonník práce,zdravotné poistenie,zmeny 2018

Zákonník práce umožňuje okrem pracovných zmlúv zamestnávanie aj vo forme dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. A to:

- dohody o vykonaní práce (§ 226)

- dohody o brigádnickej práci študentov (§ 227 a 228)

- dohody o pracovnej činnosti (§ 228a)

Poznámka: Činnosti, ktoré sú predmetom ochrany podľa autorského zákona je možné vykonávať v pracovnom pomere. Vtedy ide o tzv. zamestnanecké diela a držiteľom autorských práv je zamestnávateľ, ak sa so zamestnancom nedohodne inak.

Dohody možno uzatvárať aj s osobami, ktoré už majú uzatvorený pracovný pomer. Pričom pracovný pomer môžu mať uzatvorený u iného zamestnávateľa alebo u toho istého zamestnávateľa.

*

Všeobecne pre všetky tri typy dohôd platia nasledovné pravidlá:

- dohody môže zamestnávateľ uzatvárať len výnimočne - uprednostniť sa má práca v pracovnom pomere s využitím možností napr. práce na dobu určitú, deleného pracovného miesta, alebo práce na kratší pracovný čas,

- práca musí byť vymedzená výsledkom (platí pre dohody o vykonaní práce) alebo musí ísť o príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce (platí pre dohody o pracovnej činnosti a dohody o brigádnickej práci študentov),

- s mladistvým zamestnancom (do 18 r.) možno dohody uzatvárať len ak sa tým neohrozí jeho zdravý vývoj, bezpečnosť, mravnosť alebo výchova na povolanie,

- dohody nemožno uzatvárať na činnosti, ktoré sú predmetom ochrany podľa autorského zákona,

- pracovný čas zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, v priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť 12 hodín (u mladistvého zamestnanca v priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť 8 hodín),

- zamestnancom, ktorí vykonávajú prácu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, nemožno nariadiť ani s nimi dohodnúť pracovnú pohotovosť a prácu nadčas.

*

Dohody je možné uzatvárať najdlhšie na dobu 12 mesiacov.

Pri dohode o brigádnickej práci študentov a dohode o pracovnej činnosti je odmena za vykonanú prácu splatná a musí byť vyplatená najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom sa práca vykonala.

Znamená to, že pri týchto dvoch formách dohody nie je možné dohodnúť sa s "dohodárom" na splatnosti odmeny za dlhšie obdobie, napríklad raz za dva mesiace, štvrťročne, polročne, raz za rok alebo až po skončení dohody a podobne. Ak v nejakom mesiaci dohodár pracoval, odmenu za daný mesiac musí mať vyplatenú najneskôr do konca nasledujúceho mesiaca - rovnako, ako to platí pre zamestnancov v pracovnom pomere.

Uvedené sa netýka dohôd o vykonaní práce. Pri dohodách o vykonaní práce sa aj naďalej môže zamestnávateľ s dohodárom dohodnúť na splatnosti odmeny inak, ako za každý mesiac - napríklad dohodnúť sa na vyplatení odmeny až po skončení dohody.

Tipy VI.: Kapitola 1. LEGISLATÍVNE ZMENY PRE ROK 2018

Témy: daň z príjmov,Daňové a odvodové tipy,dohody,nelegálna práca,nezdaniteľná časť,odpočítateľná položka,sociálne poistenie,Zákonník práce,zdravotné poistenie,zmeny 2018

1.1 ZÁKON O DANI Z PRÍJMOV

Dňa 7.12.2017 Národná rada SR schválila vládny návrh novely zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Účinnosť novely je k 1.1.2018. Novela bola uverejnená v Zbierke pod číslom /2017 Z. z.

Novozavedený daňový bonus na úroky z hypotekárnych úverov nájdete v novele č. 279/2017 Z. z. z 12. októbra 2017, ktorou sa novelizuje zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a tu v Čl. VII je zmena a doplnenie zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.

*

Daňový rezident SR

Definícia daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou sa rozširuje. Za daňového rezidenta SR sa bude považovať nielen osoba, ktorá má v SR trvalý pobyt alebo sa v SR obvykle zdržiava (aspoň 183 dní v kal. roku) ale aj osoba, ktorá má v SR bydlisko.

Podľa rozšírenej definície v § 2 písm. d) bod 1. ZDP, fyzická osoba má na území Slovenskej republiky bydlisko, ak má možnosť ubytovania, ktoré neslúži len na príležitostné ubytovanie a so zreteľom na všetky súvisiace skutočnosti a okolnosti vrátane osobných väzieb a ekonomických väzieb fyzickej osoby k územiu Slovenskej republiky je zrejmý zámer fyzickej osoby sa v tomto bydlisku trvale zdržiavať.

*

Príjem z príležitostnej činnosti

Podľa doplneného § 8 ods. 1 písm. a) ZDP za príjem z príležitostnej činnosti sa nepovažuje príjem dosahovaný z činnosti vykonávanej na základe zmluvného vzťahu, ak vyplácajúci daňovník, ktorý je právnickou osobou alebo fyzickou osobou s príjmami podľa § 6, môže znížiť základ dane podľa § 17 až 29 o odmenu vyplatenú na základe dokladu spĺňajúceho náležitosti účtovného dokladu.

Znamená to, že za príležitostný príjem, ktorý je podľa § 9 ods. 1 písm. g) ZDP oslobodený od dane v úhrne do výšky 500 eur ročne, sa nepovažuje príjem:

- dosiahnutý na základe zmluvného vzťahu (zmluva podľa Občianskeho zákonníka, napr. zmluva o dielo, príkazná zmluva, nepomenovaná zmluva) a

- ak vyplácajúca osoba môže o vyplatenú odmenu znížiť svoj základ dane (dať si vyplatenú odmenu do daňovo uznaných výdavkov).

Za príležitostný príjem, ktorý je oslobodený od dane v úhrne do výšky 500 eur ročne, sa tak od 1.1.2018 bude považovať len príjem:

- vyplatený osobou, ktorá nie je právnickou osobou a nie je ani fyzickou osobou s príjmami podľa § 6,

- alebo príjem vyplatený bez uzavretia zmluvného vzťahu alebo tak, že vyplácajúca osoba si nemôže o vyplatenú odmenu znížiť svoj základ dane.

Podľa dôvodovej správy fyzickej osobe plynie príjem z príležitostnej činnosti vtedy, ak sa sama rozhodne vykonať určitú činnosť, a to bez zmluvne dohodnutej povinnosti, ktorú by jej určila alebo prikázala iná osoba (napr. príjem z príležitostnej činnosti ako je zber lesných plodov, odvoz nepotrebného papiera do zberných surovín, pokosenie trávy susedovi a pod.).

*

TIP

Podľa § 32 ods. 1 prvá veta ZDP daňové priznanie za zdaňovacie obdobie je povinný podať daňovník, ak za zdaňovacie obdobie dosiahol zdaniteľné príjmy presahujúce 50 % sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a), s výnimkou uvedenou v odseku 4. Znamená to napríklad, že daňové priznanie za rok 2018 nie je povinný podať daňovník ak jeho zdaniteľné príjmy za rok 2018 nepresiahnu sumu 1915,01 eura.

Podľa § 46a ZDP daň fyzickej osoby sa nevyrubí a neplatí, ak za zdaňovacie obdobie nepresiahne 17 eur alebo celkové zdaniteľné príjmy tohto daňovníka za zdaňovacie obdobie nepresiahnu 50 % sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a). To znamená, že ak by aj daňovník daňové priznanie za rok 2018 podal ale jeho zdaniteľné príjmy by nepresiahli sumu 1915,01 eura, výsledná daň je nula.

Aj naďalej teda budú mať „zmysel“ príležitostné príjmy dosahované na základe rôznych zmlúv podľa Občianskeho zákonníka (zmluvy o dielo, nepomenované zmluvy) – ak príjemcom príjmu bude daňovník, ktorého celkový zdaniteľný príjem za rok 2018 nepresiahne sumu 1915,01 eura. Platiteľ príjmu si pritom bude môcť uplatniť vyplatenú sumu ako daňový výdavok.

Tipy VI.: ÚVOD

Témy: Daňové a odvodové tipy

Po ročnej prestávke je tu šiesty diel série „Daňové a odvodové tipy“. Ako obvykle, nabitý novinkami pre rok 2018 ale aj množstvom ďalších užitočných informácii.

V prvej kapitole nájdete prehľad legislatívnych zmien pre rok 2018 z oblasti dane z príjmov fyzických osôb, odvodov a pracovnej legislatívy. Významná časť zmien v Zákonníku práce však bude účinná až od 1.5.2018 – povinné príplatky, 13. a 14. platy – komentár sa vzťahuje na návrhy tak ako boli známe na začiatku roka 2018.

Druhá, tretia a štvrtá kapitola sú praktickými pomôckami pre mzdovú učtáreň. Všetko o dohodách – vrátane zavedenia výnimky z dôchodkového poistenia pre dôchodcov, odvodová výnimka, odvodová odpočítateľná položka.

Naopak piata až ôsma kapitola je určená osobám, ktoré samostatne podnikajú, resp. vlastnia menšie spoločnosti. Dostanete prehľad o daniach a odvodoch a ich možnej optimalizácií, ak ste živnostník, spoločník v s.r.o. alebo ak máte príjmy z autorských honorárov. Počnúc zdaňovacím obdobím 2017 sa rušia odvody na zdravotné poistenie z dividend a zavádza sa daň z dividend – o tom je 7. kapitola.

V deviatej kapitole si nájdu svoje športovci, športoví odborníci, športové kluby a zväzy. Na to plynule nadväzuje desiata kapitola – dobrovoľníci a dobrovoľnícke zmluvy.

Top témou knihy je porovnanie daňového a odvodového zaťaženia, ktoré nájdete v 11. kapitole. Je len na vás, ako tieto informácie využijete. Je rozdiel platiť 43% z príjmu na daniach a odvodoch alebo len 7%.

Ak vám informácie, ktoré získate v knihe, nebudú stačiť, odporúčam vám zaregistrovať sa na mojej stránke www.relia.sk. Za ročný poplatok 60 eur získate možnosť prístupu k rozšírenému platenému obsahu a za ročný poplatok 360 eur získate možnosť klásť Vaše otázky k daniam a odvodom, na ktoré dostanete odpoveď priamo odo mňa.

Chcem sa poďakovať tým, čo pomohli vzniknúť tejto knihe – najmä spoločnosti Arwakan s.r.o. za viacročnú spoluprácu, ďalej tlačiarni KO & KA (K-PRINT), jej zamestnancom a majiteľom. A najviac mojej rodine za podporu, trpezlivosť a pomoc a všetkým vám za vašu stálu priazeň ,-)

Napísané v januári 2018, Jozef Mihál

Zmeny pri prihlasovaní/odhlasovaní voči Sociálnej poisťovni od 1.1.2018

Témy: sociálne poistenie,tlačivá,zmeny 2018

Od 1.1.2018 dochádza k niekoľkým zmenám pri povinnostiach zamestnávateľa voči Sociálnej poisťovni.

*

Príjem zamestnanca oslobodený od dane z poskytnutej dopravy do zamestnania

Témy: daň z príjmov,zmeny 2018

Dňa 7.12.2017 Národná rada SR schválila vládny návrh novely zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ZDP).

S účinnosťou od 1. januára 2018 sa v § 5 odsek 7 dopĺňa písmenom m) - príjmom zamestnanca oslobodeným od dane bude nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi od zamestnávateľa za účelom zabezpečenia dopravy zamestnanca na miesto výkonu práce a späť podľa § 19 ods. 2 písm. s) ZDP.

Podľa nového § 19 ods. 2 písm. s) sú daňovo uznaným výdavkom zamestnávateľa výdavky zamestnávateľa na dopravu zamestnanca na miesto výkonu práce a späť z dôvodu, že verejným poskytovateľom pravidelnej dopravy nie je doprava preukázateľne vykonávaná vôbec alebo v rozsahu zodpovedajúcom potrebám zamestnávateľa a zamestnávateľ na tento účely využíva motorové vozidlá zatriedené do kódu Klasifikácie produktov 29.10.3 = prostriedky hromadnej dopravy určené na prepravu min. 10 osôb alebo na daný účel využije službu iného zmluvného prepravcu.

Ide o nepeňažné plnenie vo výške rozdielu medzi sumou výdavkov preukázateľne vynaložených zamestnávateľom a sumou hradenou zamestnancami zamestnávateľovi za takto poskytnutú dopravu pripadajúceho na príslušného zamestnanca.

*

Daňový bonus na zaplatené úroky pri úveroch na bývanie

Témy: daň z príjmov,daňové priznanie,daňový bonus,ročné zúčtovanie,zmeny 2018

Daňový bonus na úroky z hypotekárnych úverov je novinka ktorá platí v zákone o dani z príjmov od 1.1.2018.

Znenie nájdete v novele č. 279/2017 Z. z. z 12. októbra 2017, ktorou sa novelizuje zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a tu v Čl. VII je zmena a doplnenie zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.

Podľa nového § 33a ZDP sa od roku 2018 zavádza daňový bonus na zaplatené úroky pri úveroch na bývanie určených v § 1 ods. 6 a 7 zákona č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie.

Suma daňového bonusu je daná ako 50% zo zaplatených úrokov v príslušnom roku, najviac však 400 eur ročne, pričom výška úrokov musí byť vypočítaná z poskytnutého úveru najviac však zo sumy 50 000 eur na jednu nehnuteľnosť.

*

Nový daňový bonus sa bude týkať hypotekárnych úverov poskytnutých od 1.1.2018. Pri hypotekárnych úveroch pre mladých poskytnutých pred 1.1.2018 sa bude uplatňovať aj naďalej priame úrokové zvýhodnenie - 2% z výšky úrokovej sadzby poskytuje banke priamo štát, 1% z výšky úrokovej sadzby "odpustí" dlžníkovi banka.

Treba povedať, že "starý" systém je pre ľudí výhodnejší - spočítajte si výšku úrokov pri úvere 50.000 a úrokovej sadzbe 3,5% "po starom" - kedy dlžník platí úrok len zvyšné 0,5% - a "po novom", kedy dlžník bude platiť kompletný úrok 3,5% a po skončení roka dostane daňový bonus 400 eur...  

*

Trinásty a štrnásty plat

Témy: daň z príjmov,sociálne poistenie,Zákonník práce,zdravotné poistenie,zmeny 2018

Na schôdzu NRSR, ktorá začne 30.1.2018 bude predložený balíček noviel zákonov (Zákonník práce, zákon o zdravotnom poistení, zákon o sociálnom poistení, zákon o dani z príjmu), ktorým sa navrhne zavedenie daňovo-odvodovo zvýhodnených trinástych a štrnástych platov. O schválení a konečnej podobe noviel sa rozhodne zrejme na ďalšej schôdzi NRSR, ktorá začína 13.3.2018.

*

Trinásty plat

Bude dobrovoľnou zložkou odmeny zamestnanca v pracovnom pomere. Bude sa poskytovať vo výplate mzdy za mesiac máj, prvýkrát za máj 2018.

*

Nezdaniteľná časť na uhradené služby v kúpeľoch - novinka 2018

Témy: daň z príjmov,daňové priznanie,nezdaniteľná časť,ročné zúčtovanie,zmeny 2018

*

Od roku 2018 sa podľa § 11 ods. 14 ZDP zavádza nová nezdaniteľná časť základu dane daňovníka na preukázateľne zaplatené úhrady služieb v prírodných liečebných kúpeľoch a kúpeľných liečebniach prevádzkovaných podľa § 33 zákona č. 538/2005 Z. z. o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

*

Kniha MATERSKÁ 2018: Kapitola 12. SLOVNÍK POJMOV A VELIČÍN

Témy: materské,nemocenské dávky,sociálne poistenie

*

Doba poistenia 270 dní

Dôležitá podmienka ktorá musí byť splnená pre nárok na materské je získanie najmenej 270 kalendárnych dní nemocenského poistenia v období posledných dvoch rokov.

V prípade matky sa sleduje obdobie dvoch rokov pred skutočným dňom pôrodu.

V prípade otca sa sleduje obdobie dvoch rokov pred dňom prebratia dieťaťa do svojej starostlivosti, teda pred dňom odkedy bude otec poberať materské.

Pre získanie nároku na materské nie je dôležitá výška príjmu – podstatná je len a len doba trvania nemocenského poistenia. Výška príjmu je dôležitá až pri výpočte denného vymeriavacieho základu a samotnej materskej.

Do počtu 270 dní sa započítava nielen doba aktuálneho (teda posledného) nemocenského poistenia ale aj doba hocijakého iného nemocenského poistenia alebo viacerých nemocenských poistení, ktoré mala matka – otec v sledovanom období dvoch rokov ale takého poistenia ktoré už skončilo (skončili) najneskôr deň pred dňom začiatku poberania materského.

Do počtu 270 dní sa započítavajú aj dni nemocenského poistenia, za ktoré sa neplatí poistné (viď § 140 ZSP) ako napríklad dni samotnej materskej, dni práceneschopnosti, 1. až 10. deň OČR, dni ospravedlnenej neprítomnosti v práci z dôvodu účasti na zákonnom štrajku.

Naopak do počtu 270 dní sa nezapočítavajú dni prerušenia povinného nemocenského poistenia (viď § 26 ZSP) s výnimkou uvedenou v ďalšom odstavci. Nezapočítavajú sa tak napríklad dni neplateného voľna, dni absencie, dni OČR po 10.-tom dni.

Výnimka: podľa § 49a ZSP sa do počtu 270 dní započítava aj obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky podľa Zákonníka práce a v prípade SZČO sa započítava aj obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia SZČO, ktorá mala nárok na rodičovský príspevok a podľa svojho vyhlásenia nevykonávala v tom čase činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej SZČO. Toto ustanovenie je dôležité pre matky v prípade tzv. reťazových pôrodov a pre otcov v prípade postupného čerpania materského na viac detí po sebe.

Viac v 2. kapitole.

*

Poistné zaplatené za 90 dní

Pri nástupe na materskú zo zamestnania sa materská vypočíta z príjmu dosiahnutého v tomto zamestnaní vtedy, ak sa poistné v tomto zamestnaní zaplatilo najmenej za 90 kalendárnych dní. Pozor – tu nejde o dobu trvania nemocenského poistenia ale o dobu, za ktorú sa skutočne zaplatilo poistné, čo môže byť rozdiel.

A to preto, lebo do tohto počtu dní sa nezapočítavajú dni nemocenského poistenia, za ktoré sa neplatí poistné (viď § 140 ZSP) ako napríklad dni samotnej materskej, dni práceneschopnosti, 1. až 10. deň OČR, dni ospravedlnenej neprítomnosti v práci z dôvodu účasti na zákonnom štrajku.

Do tohto počtu dní sa nezapočítavajú ani dni prerušenia povinného nemocenského poistenia (viď § 26 ZSP). Nezapočítavajú sa tak napríklad dni rodičovskej dovolenky, neplateného voľna, dni absencie, dni OČR po 10.-tom dni.

Viac vo 4. kapitole a v 7. kapitole.

*

Zákon o zdravotnom poistení zmeny od 1.1.2018

Témy: odpočítateľná položka,vymeriavací základ,zdravotné poistenie,zmeny 2018

Súčasťou novely zákona 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti je aj osobitný článok, ktorým sa novelizuje s účinnosťou od 1.1.2018 zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení.

*

Kniha MATERSKÁ 2018: Úvod

Témy: materské,nemocenské dávky,sociálne poistenie

Kniha MATERSKÁ, ktorá vyšla začiatkom augusta 2017, mala nečakaný úspech. Celkový náklad aj s dotlačami bol 3900 kusov a už sa minul. To ma presvedčilo o tom, že po informáciách k tejto téme je veľký hlad. Aj preto, lebo Sociálna poisťovňa sa v oblasti informovania verejnosti nespráva ako verejnoprávna inštitúcia.

Preto držíte v knihe novú knihu MATERSKÁ 2018. Jej obsah je oproti staršej sestre z augusta 2017 o niečo bohatší, príklady, výpočty a veličiny sú aktualizované vzhľadom na rok 2018.

Samotné legislatívne zmeny, ktoré by možno niekto čakal oproti roku 2017, sa však prakticky žiadne nekonali. Ak máte pôvodnú knihu z augusta 2017 všetko čo čo je v nej uvedené, platí aj pre rok 2018.

Je možné, že napriek hutnosti a množstvu informácii, ktoré nájdete v pôvodnej či novej knihe budete potrebovať aj niečo naviac – osobné konzultácie so mnou ako autorom, či ste „veci“ pochopili správne, respektíve či je váš plán ako získať čo najvyššiu materskú a to aj pre otecka správny.

V takom prípade sú tu dve možnosti.

Prvá, vyhľadajte seminár, na ktorom zdarma vysvetľujem pravidlá týkajúce sa materskej a diskutujem s vami. Tieto semináre robím pravidelne najmä v Bratislave a Košiciach. O termínoch včas informujem na svojom Facebooku „Daňové a odvodové tipy Jozefa Mihála“.

Druhá, zaregistrujte sa na mojej stránke www.relia.sk. Za ročný poplatok 60 eur tu získate možnosť klásť Vaše otázky k materskej na ktoré dostanete odpoveď.

Napokon, chcem sa znova poďakovať tým, čo prispeli svojim dielom – najmä spoločnosti Arwakan s.r.o. za spoluprácu, ďalej tlačiarni KO & KA (K-PRINT). A najviac mojej rodine za podporu, trpezlivosť a pomoc a všetkým vám za vašu stálu priazeň ,-)

Napísané v novembri 2017, Jozef Mihál

*

Upozornenie: Obsah zodpovedá právnemu stavu platnému k 1.1.2018 tak ako bol známy k 19.11.2017

*

Skratky použité na označenie zákonov:

ZSP – zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení

ZDP – zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov

ZP – Zákonník práce, č. 311/2001 Z. z.

ZZP – zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení

Zákon o sociálnom poistení zmeny od 1.1.2018

Témy: dohody,dôchodok,evidovaní nezamestnaní,materské,sociálne poistenie,tlačivá,zmeny 2018

Dňa 19.10.2017 Národná rada SR schválila vládny návrh novely zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Účinnosť novely je sčasti už k 15.12.2017 (vianočné príspevky), ďalej k 1.1.2018 a sčasti k 1.7.2018 (odvody z dohôd dôchodcov). Novela bola uverejnená v Zbierke pod číslom 266/2017 Z. z.

*

Zákonník práce - navrhované zmeny od 1.5.2018

Témy: Zákonník práce,zmeny 2018

Poslanci vládnej koalície Podmanický a spol. predložili Národnej rade SR poslanecký návrh novely zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce. Účinnosť novely sa navrhuje k 1.5.2018.

O novele bude NRSR rokovať v prvom čítaní začiatkom decembra 2017 a v druhom a treťom čítaní začiatkom februára 2018

*

Cestovné náhrady a stravovanie zamestnancov rok 2018

Témy: cestovné náhrady,gastrolístky,stravné,stravovanie,veličiny,Zákonník práce,zmeny 2018

Od 1.1.2009 bez zmeny je suma základnej náhrady za každý 1 km jazdy:

- 0,050 eura jednostopové vozidlá a trojkolky,

- 0,183 eura osobné cestné motorové vozidlá.

*

Sumy stravného platné bez zmeny od 1.12.2016

4,50 eura pre časové pásmo 5 až 12 hodín,

6,70 eura pre časové pásmo nad 12 hodín až 18 hodín,

10,30 eura pre časové pásmo nad 18 hodín.

*

Mzdové veličiny 2018

Témy: daň z príjmov,dôchodok,minimalna mzda,nezdaniteľná časť,paušálne výdavky,sociálne poistenie,SZČO,veličiny,zdravotné poistenie,zmeny 2018

*

DAŇ Z PRÍJMOV ROK 2018

Sadzba dane

- 19% zo základu dane do výšky 176,8-násobku sumy platného životného minima (199,48 eura) vrátane, čiže do 35268,06 eura,

- 25% zo základu dane presahujúceho 176,8-násobok platného životného minima, čiže presahujúceho 35268,06 eura.

Pri výpočte preddavkov na daň zo závislej činnosti je hranica základu dane pre sadzbu 19% suma 2939,01 eura.

Poznámka: Suma životného minima, platná k 1. januáru 2018 je 199,48 eura.

*

Zrážková daň

- 7% z dividend ak je daňovník rezident SR alebo zmluvného štátu

- 19% z príjmov podľa § 43 ods. 2 a 3 (okrem dividend) ak je daňovník rezident SR alebo zmluvného štátu

- 35% z príjmov podľa § 43 ods. 2 a 3 (vrátane dividend) ak je daňovník rezident nezmluvného štátu

*

Osobitná sadzba dane

5% zo zdaniteľného (hrubého) príjmu zo závislej činnosti plynúceho niektorým ústavným činiteľom.

*

Daňový bonus na dieťa v roku 2018

Suma 21,56 eura na jedno dieťa mesačne. Za celý rok 2018 je to 258,72 eura na jedno dieťa.

Hranica príjmu pre priznanie nároku je 6-násobok minimálnej mzdy = 6 x 480 eur = 2880 eur.

Hranica príjmu pre priznanie nároku zamestnancovi mesačne je polovica minimálnej mzdy = 480 eur/2 = 240 eur.

*

Daňový bonus na zaplatené úroky v roku 2018

Suma daňového bonusu je daná ako 50% zo zaplatených úrokov pri úveroch na bývanie v príslušnom roku, najviac však 400 eur ročne, pričom výška úrokov musí byť vypočítaná z poskytnutého úveru najviac však zo sumy 50 000 eur na jednu nehnuteľnosť.

*

Nezdaniteľná časť na daňovníka v roku 2018

Nezdaniteľná časť na daňovníka (na mesiac) pri výpočte preddavkov na daň je 319,17 eura.

V ročnom zúčtovaní/daňovom priznaní za rok 2018:

  1. Ak daňovník dosiahne základ dane do 19948 eur (100-násobok životného minima), tak nezdaniteľná časť na daňovníka za rok 2017 je 3830,02 eura.
  1. Ak daňovník dosiahne základ dane vyšší ako 19948 eur, tak nezdaniteľná časť na daňovníka sa vypočíta nasledovne:

8817,016 – (základ dane : 4)

kde suma 8817,016 = 44,2-násobok životného minima

Výsledok sa zaokrúhľuje na eurocenty nahor.

  1. Ak daňovník dosiahne základ dane 35268,06 eura a viac, tak nezdaniteľná časť na daňovníka je nula.

*

Nezdaniteľná časť na manželku (manžela) v roku 2018

  1. Ak daňovník dosiahne základ dane do 35268,06 eura (176,8-násobok životného minima), tak nezdaniteľná časť na manželku je daná podľa vzorca:

3830,02 - vlastný príjem manželky.

  1. Ak daňovník dosiahne základ dane vyšší ako 35268,06 eura, tak nezdaniteľná časť na manželku je daná výpočtom:

12647,032 – (základ dane : 4) - vlastný príjem manželky,

kde suma 12647,032 = 63,4-násobok životného minima Výsledok sa zaokrúhľuje na eurocenty nahor.

  1. Ak daňovník dosiahne základ dane 50588,13 eur a viac, tak nezdaniteľná časť na manželku je nula, bez ohľadu na výšku jej vlastných príjmov.

*

Nezdaniteľná čiastka - príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie (3. pilier)

Základ dane sa môže znížiť o sumu preukázateľne zaplatených príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, a to najviac do výšky 180 eur.

Pozor, uplatnenie je možné len ak príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie zaplatil daňovník na základe účastníckej zmluvy uzatvorenej po 31. decembri 2013 alebo na základe zmeny účastníckej zmluvy, ktorej súčasťou je zrušenie dávkového plánu a súčasne daňovník nemá uzatvorenú inú účastnícku zmluvu uzatvorenú do 31. decembra 2013 ktorej súčasťou je dávkový plán.

*

Nezdaniteľná čiastka – kúpele

Základ dane sa môže znížiť o sumu preukázateľne zaplatených úhrad služieb v prírodných liečebných kúpeľoch a kúpeľných liečebniach a to najviac do výšky 50 eur.

Daňovník si môže uplatniť ďalších 50 eur z preukázateľne zaplatených úhrad aj za manželku a 50 eur na každé vyživované dieťa zákona, ak sa títo spolu s ním zúčastnili kúpeľnej starostlivosti. Uvedenú nezdaniteľnú časť základu dane si môže uplatniť len jeden z týchto daňovníkov.

*

Zamestnanecká prémia

Na zamestnaneckú prémiu za rok 2018 by nemal mať nárok žiaden zamestnanec.

*

Paušálne výdavky

V roku 2018 sú 60% z príjmov SZČO, max. 20000 eur na rok (bez ohľadu na počet mesiacov podnikania).

*

Daň sa nevyrubí a neplatí... (§ 46a)

- ak za rok 2018 nepresiahne 17 eur alebo

- ak celkové zdaniteľné príjmy daňovníka za rok 2018 nepresiahnu 1915,01 eura.

*

SOCIÁLNE POISTENIE ROK 2018

Maximálny vymeriavací základ 6384 eur, okrem úrazového poistenia, ktoré maximálny vymeriavací základ stanovený nemá.

*

Hranica príjmu pri zamestnávaní dlhodobo nezamestnaných

Hranica príjmu, do ktorého sa uplatní výnimka pri odvodoch, je pre pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer, ktorý vznikol v roku 2017 a pokračuje v roku 2018, suma 67% z 883 eur, čo je suma 591,61 eura.

Hranica príjmu, do ktorého sa uplatní výnimka pri odvodoch, je pre pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer, ktorý vznikne v roku 2018 suma 67% z 912 eur, čo je suma 611,04 eura.

*

Sadzby poistného SZČO

Od 1.7.2018 (od 1.10.2018 v prípade podania DP za rok 2017 po 31.3.2017) je povinne nemocensky a dôchodkovo poistená SZČO, ktorej príjem (brutto, podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP) za rok 2017 bol vyšší ako 5472 eur (12 x 456).

Minimálny vymeriavací základ 456 eur, minimálne poistné 151,16 eura

Nemocenské poistenie 4,4%, min. 20,06 eura

Starobné poistenie 18%, min. 82,08 eura

Invalidné poistenie 6%, min. 27,36 eura

Rezervný fond 4,75%, min. 21,66 eura

*

Sadzby poistného dobrovoľne poistená osoba

Minimálny vymeriavací základ 456 eur

Nemocenské poistenie 4,4%, min. 20,06 eura

Starobné poistenie 18%, min. 82,08 eura

Invalidné poistenie 6%, min. 27,36 eura

Poistenie v nezamestnanosti 2%, min. 9,12 eura

Rezervný fond 4,75%, min. 21,66 eura

*

Všeobecne platné výnimky

Garančné poistenie sa nevzťahuje na zamestnávateľa, ktorý je zastupiteľský úrad cudzieho štátu a na zamestnávateľa, na ktorého nemôže byť vyhlásený konkurz podľa § 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácií - štát, štátna rozpočtová organizácia, štátna príspevková organizácia, štátny fond, obec, vyšší územný celok alebo iná osoba, za ktorej všetky záväzky zodpovedá a ručí štát.

Za zamestnanca na účely garančného poistenia sa nepovažuje zamestnanec v pracovnom pomere alebo na dohodu v prípade, že je súčasne štatutárnym orgánom zamestnávateľa alebo členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa.

Povinné poistenie v nezamestnanosti sa nevzťahuje na osoby, ktorým bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, a osoby, ktorým bol priznaný invalidný dôchodok a dovŕšili dôchodkový vek.

Poistné na invalidné poistenie sa neplatí za osoby ktorým bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok a osoby, ktoré poberajú výsluhový dôchodok a dovŕšili dôchodkový vek.

*

Nemocenské dávky a náhrada príjmu pri PN zamestnanca

Najvyšší možný denný vymeriavací základ pre výpočet nemocenskej dávky je 59,9672 eura.

Výpočet: 2 x 912 = 1824 ... x 12 = 21888 ... deleno 365 = 59,9672 ... zaokrúhli sa na 4 desatinné miesta nahor.

Najvyšší možný denný vymeriavací základ pre výpočet náhrady príjmu pri PN je 59,9671 eura. Výpočet rovnako, zaokrúhli sa však na 4 desatinné miesta nadol.

*

Dávka v nezamestnanosti

Najvyšší   možný   denný   vymeriavací   základ  pre   výpočet   dávky v nezamestnanosti od 1.1.2018 do 30.6.2018 najviac zo sumy 2 x 12 x 912/365 = 59,9672 eura.

*

Dôchodkový vek v roku 2018

62 rokov a 139 dní.

*

Dôchodková hodnota pre dôchodky priznané v roku 2018

11,9379 eura.

*

Nárok na predčasný starobný dôchodok do 30.6.2018

Nárok má poistenec vtedy, ak suma novopriznaného predčasného starobného dôchodku dosiahne najmenej 239,40 eura (1,2-násobok životného minima 199,48 eura)

*

ZDRAVOTNÉ POISTENIE ROK 2018

Maximálny vymeriavací základ je od roku 2017 zrušený pre zamestnancov a zamestnávateľov, SZČO a samoplatiteľov.

Maximálny vymeriavací základ pre dividendy za roky 2011 až 2016 vrátane, vyplatené v roku 2018, je 54720 eur (60-násobok priemernej mzdy z roka 2016, 60 x 912).

Odvodová odpočítateľná položka je max. 380 eur mesačne, pri príjme nad 380 eur mesačne sa znižuje o dvojnásobok rozdielu príjmu a sumy 380 eur. Pri príjme od 570 eur je OOP nulová.

OOP sa od januára 2018 uplatňuje len u zamestnancov. U zamestnávateľa sa OOP neuplatňuje.

*

Sadzby poistného SZČO a samoplatiteľa

Minimálny vymeriavací základ 456 eur, minimálny preddavok mesačne 63,84 eura (31,92 eura ak je osoba so zdravotným postihnutím a týka sa ho minimálny preddavok).

*

MINIMÁLNA MZDA 2018

- 480 eur za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou,

- 2,759 eura za každú hodinu odpracovanú zamestnancom.

V prípade zamestnanca odmeňovaného hodinovou mzdou pri ustanovenom týždennom pracovnom čase nižšom ako 40 hodín týždenne, je minimálna mzda:

- 2,848 eura za každú hodinu odpracovanú zamestnancom pri 38,75 h/t,

- 2,9429 eura za každú hodinu odpracovanú zamestnancom pri 37,50 h/t.

Sadzby minimálnych mzdových nárokov

Stupeň

Mesačná mzda

40 hod/t

38,75 hod/t

37,5 hod/t

1.

480

2,759

2,848

2,9429

2.

576

3,3108

3,4176

3,5315

3.

672

3,8626

3,9872

4,1201

4.

768

4,4144

4,5568

4,7087

5.

864

4,9662

5,1264

5,2973

6.

960

5,518

5,696

5,8859

*

Pracovná pohotovosť

Za každú hodinu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku patrí zamestnancovi najmenej suma vo výške hodinovej minimálnej mzdy, teda 2,759 eura.

Za každú hodinu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti mimo pracoviska patrí zamestnancovi najmenej suma vo výške 20% minimálnej mzdy za hodinu, teda 0,5518 eura.

*

Mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu a v nedeľu

Od 1.5.2018 za každú hodinu práce v sobotu a v nedeľu by malo patriť zamestnancovi popri dosiahnutej mzde mzdové zvýhodnenie najmenej vo výške 100% minimálnej mzdy za hodinu, teda 2,759 eura.

*

Mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu

Za každú hodinu práce v čase od 22:00 večer do 6:00 ráno patrí zamestnancovi popri dosiahnutej mzde mzdové zvýhodnenie najmenej vo výške 20% minimálnej mzdy za hodinu, teda 0,5518 eura.

Od 1.5.2018 by sa malo mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu zvýšiť na 50% minimálnej mzdy za hodinu, teda na 1,3795 eura.

*

Mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce

Za sťažený výkon práce patrí zamestnancovi popri dosiahnutej mzde mzdová kompenzácia najmenej vo výške 20% minimálnej mzdy za hodinu, teda 0,5518 eura.

*

CESTOVNÉ NÁHRADY

Od 1.1.2009 bez zmeny je suma základnej náhrady za každý 1 km jazdy:

- 0,050 eura jednostopové vozidlá a trojkolky,

- 0,183 eura osobné cestné motorové vozidlá.

*

Sumy stravného platné od 1.12.2016

4,50 eura pre časové pásmo 5 až 12 hodín,

6,70 eura pre časové pásmo nad 12 hodín až 18 hodín,

10,30 eura pre časové pásmo nad 18 hodín.

*

STRAVOVANIE ZAMESTNANCOV

Príspevok zamestnávateľa na stravovanie je 55% z ceny jedla, od 1.12.2016 najviac suma 2,48 eura (55% z 4,50 eura).

Od 1.12.2016 hodnota gastrolístka musí byť najmenej 75% z 4,50 eur, čo je 3,38 eura.

Z ceny gastrolístka musí byť príspevok zamestnávateľa najmenej 55%. Napríklad pri cene gastrolístka 3,38 eura je to najmenej 1,86 eura.

*

SOCIÁLNE DÁVKY A SÚVISIACE VELIČINY

Životné minimum od 1.7.2017 do 30.6.2018

Životné minimum plnoletá fyzická osoba: 199,48 eura

Životné minimum ďalšia spoločne posudzovaná plnoletá fyzická osoba: 139,16 eura

Životné minimum dieťa: 91,06 eura

*

Evidencia na úrade práce

Suma, ktorú môže zarobiť evidovaný uchádzač o zamestnanie: 199,48 eura mesačne.

Doba práce na dohodu počas roka 2018 bez vyradenia z evidencie: max. 40 kal. dní.

*

EXEKUČNÉ ZRÁŽKY

Nepostihnuteľné sumy pre účely výpočtu exekučných zrážok a zrážok podľa Občianskeho súdneho poriadku platné do 30.6.2018

Základné nepostihnuteľné sumy:

- na povinného: 199,48 eura (100% životného minima plnoletej FO)

- na vyživovanú osobu: 49,87 eura (25% životného minima plnoletej FO)

Základné nepostihnuteľné sumy, ak povinným je poberateľ dôchodku:

- na povinného: 199,48 eura (100% životného minima plnoletej FO)

- na vyživovanú osobu: 99,74 eura (50% životného minima plnoletej FO)

Pri pokutách za priestupky (týka sa aj poberateľov dôchodkov):

- na povinného: 99,74 eura (50% životného minima plnoletej FO)

- na vyživovanú osobu: 49,87 eura (25% životného minima plnoletej FO)

Pri zrážke výživného na maloleté dieťa (týka sa aj poberateľov dôchodkov):

- na povinného: 83,78 eura (70% zo 60% základnej sumy na povinného)

- na vyživovanú osobu: 34,91 eura (70 % základnej sumy na vyživovanú osobu)

Suma nad ktorú sa zráža bez obmedzenia: 299,22 eura (150% životného minima plnoletej FO)

Poznámka: všetky nepostihnuteľné sumy sa zaokrúhľujú na eurocenty smerom nadol.

*

Zákon o nelegálnej práci zmeny od 1.1.2018

Témy: nelegálna práca,Zákonník práce,zmeny 2018

Dňa 19.10.2017 Národná rada SR schválila vládny návrh novely zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Účinnosť novely je k 1.1.2018.