Najnovšie články

Projekt "Prvá pomoc" pokračuje až do konca roka 2020

Témy: pandémia,Top,zákon o službách zamestnanosti

Vláda SR na svojom rokovaní dňa 23.9.2020 schválila uznesenie č. 582/2020, podľa ktorého projekt "Prvá pomoc", slúžiaci na podporu udržania zamestnanosti, pokračuje do konca roka 2020.

Všetky informácie k projektu "Prvá pomoc" a ďalším opatreniam a zmenám v období pandémie nájdete tu:

http://www.relia.sk/Article.aspx?ID=334

REKAPITULÁCIA

Máj 2020

Zamestnávatelia môžu výkazy, resp. nové žiadosti s výkazmi v rámci opatrenia č. 1, 3A a 3B zasielať do 31. júla 2020.

SZČO a jednoosobové s.r.o. mohli výkazy, resp. nové žiadosti s výkazmi v rámci opatrenia č. 2, 4A a 4B zasielať do 30. júna 2020.

Jún 2020

Zamestnávatelia môžu výkazy, resp. nové žiadosti s výkazmi v rámci opatrenia č. 1, 3A a 3B zasielať do 31. augusta 2020.

SZČO a jednoosobové s.r.o. môžu výkazy, resp. nové žiadosti s výkazmi v rámci opatrenia č. 2, 4A a 4B zasielať do 31. júla 2020.

Júl 2020

Zamestnávatelia môžu výkazy, resp. nové žiadosti s výkazmi v rámci opatrenia č. 1, 3A a 3B zasielať do 30. septembra 2020.

SZČO a jednoosobové s.r.o. môžu výkazy, resp. nové žiadosti s výkazmi v rámci opatrenia č. 2, 4A a 4B zasielať do 31. augusta 2020.

August 2020

Zamestnávatelia môžu výkazy, resp. nové žiadosti s výkazmi v rámci opatrenia č. 1, 3A a 3B zasielať do 31. októbra 2020.

SZČO a jednoosobové s.r.o. môžu výkazy, resp. nové žiadosti s výkazmi v rámci opatrenia č. 2, 4A a 4B zasielať do 30. septembra 2020.

September 2020

Zamestnávatelia môžu výkazy, resp. nové žiadosti s výkazmi v rámci opatrenia č. 1, 3A a 3B zasielať do 30. novembra 2020.

SZČO a jednoosobové s.r.o. môžu výkazy, resp. nové žiadosti s výkazmi v rámci opatrenia č. 2, 4A a 4B zasielať do 31. októbra 2020.

Október 2020

Zamestnávatelia môžu výkazy, resp. nové žiadosti s výkazmi v rámci opatrenia č. 1, 3A a 3B zasielať do 31. decembra 2020.

SZČO a jednoosobové s.r.o. môžu výkazy, resp. nové žiadosti s výkazmi v rámci opatrenia č. 2, 4A a 4B zasielať do 30. novembra 2020.

November 2020

Zamestnávatelia môžu výkazy, resp. nové žiadosti s výkazmi v rámci opatrenia č. 1, 3A a 3B zasielať do 31. januára 2021.

SZČO a jednoosobové s.r.o. môžu výkazy, resp. nové žiadosti s výkazmi v rámci opatrenia č. 2, 4A a 4B zasielať do 31. decembra 2020.

December 2020

Zamestnávatelia môžu výkazy, resp. nové žiadosti s výkazmi v rámci opatrenia č. 1, 3A a 3B zasielať do 28. februára 2021.

SZČO a jednoosobové s.r.o. môžu výkazy, resp. nové žiadosti s výkazmi v rámci opatrenia č. 2, 4A a 4B zasielať do 31. januára 2021.

Pandemické ošetrovné od 23.9.2020

Témy: nemocenské dávky,ošetrovné,pandémia,sociálne poistenie,Top

V článku popisujeme tzv. pandemické ošetrovné definované podľa § 293er ods. 3, § 293ev a § 293fb zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.

Pandemické ošetrovné bolo zavedené zákonom č. 63/2020 Z. z., ktorým sa novelizoval zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení s účinnosťou od 27.3.2020.

Ďalšie zmeny pri pandemickom ošetrovnom vyplývajú z nasledujúcich novelizácií zákona o sociálnom poistení:

č. 66/2020 Z.z., účinnosť od 4.4.2020 ... nový § 293ev
č. 157/2020 Z. z., účinnosť od 17.6.2020 ... nový § 293fb
č. 258/2020 Z. z., účinnosť od 23.6.2020 ... nový § 293 fe, ktorým sa ruší § 293fb ods. 2 písm. a), a to počnúc dňom 23.9.2020

KRÍZOVÁ SITUÁCIA

Krízová situácia podľa § 293er ods. 1 zákona o sociálnom poistení je mimoriadna situácia, núdzový stav alebo výnimočný stav vyhlásený vládou SR v súvislosti s ochorením COVID-19.

Vláda SR na svojom rokovaní 11. marca 2020 schválila uznesenie (uznesenie nemá číslo, nebolo zverejnené v Zbierke), ktorým z dôvodu ochorenia COVID-19 na území Slovenskej republiky od 12. marca 2020 od 6:00 vyhlásila mimoriadnu situáciu podľa § 8 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva.

Uznesením vlády č. 114 z 15. marca 2020, zverejneným v Zbierke pod číslom 45/2020 Z. z., vláda SR dňom 16. marca 2020 vyhlásila núdzový stav podľa čl. 5 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu.

Vláda SR na svojom rokovaní 10. júna 2020 schválila uznesenie č. 366/2020, ktorým ukončila núdzový stav uplynutím 13. júna 2020.

V tom istom uznesení vláda SR konštatuje, že mimoriadna situácia vyhlásená uznesením vlády Slovenskej republiky č. 111 z 11. marca 2020 trvá naďalej aj po ukončení núdzového stavu, teda aj po 13. júni 2020.

Krízová situácia podľa § 293er ods. 1 zákona o sociálnom poistení tak začala od 12. marca 2020 a trvá doteraz (písané 27. septembra 2020), pričom trvať bude až do dňa, kedy vláda SR ukončí mimoriadnu situáciu.

Slovom "pandemické ošetrovné" označujeme ošetrovné, poskytované v čase trvania krízovej situácie.

KTO MÁ NÁROK NA PANDEMICKÉ OŠETROVNÉ

Po 23. septembri 2020 má poistenec nárok na pandemické ošetrovné v šiestich možných prípadoch.

1. Starostlivosť o dieťa, ktoré je choré

Podľa § 293er ods. 3 písm. a) zákona, nárok na pandemické ošetrovné má nemocensky poistený poistenec, ak osobne a celodenne ošetruje dieťa do dovŕšenia šestnásteho roku veku (15 rokov a 364 dní, vek sa posudzuje k prvému dňu nároku), ktorého zdravotný stav podľa potvrdenia príslušného lekára nevyhnutne vyžaduje ošetrovanie inou fyzickou osobou.

V týchto prípadoch sa vyžaduje potvrdenie lekára.

2. Starostlivosť o dieťa, ktoré je v karanténe alebo je zatvorená škôlka, resp. škola, ktorú dieťa navštevuje

Podľa § 293er ods. 3 písm. b) zákona, nárok na pandemické ošetrovné má nemocensky poistený poistenec, ak splnil podmienky podľa § 39 ods. 1 písm. b) zákona, to znamená:

... osobne a celodenne sa stará o dieťa do dovŕšenia jedenástich rokov veku (10 rokov a 364 dní, vek sa posudzuje k prvému dňu nároku) alebo do dovŕšenia osemnásteho roku veku (17 rokov a 364 dní, vek sa posudzuje k prvému dňu nároku), ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, ak:

dieťaťu bola nariadená karanténa alebo izolácia
predškolské zariadenie (jasle, škôlka) alebo zariadenie sociálnych služieb, v ktorých sa poskytuje dieťaťu starostlivosť, alebo škola, ktorú dieťa navštevuje, boli rozhodnutím príslušných orgánov uzavreté, alebo v nich bolo nariadené karanténne opatrenie (napríklad rozhodnutím zriaďovateľa, ministerstva školstva, prípadne na základe opatrení hygienikov)
fyzická osoba, ktorá sa inak o dieťa stará, ochorela, prípadne jej bola nariadená karanténa alebo izolácia, alebo bola prijatá do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia, a preto sa nemôže o dieťa starať.

V týchto prípadoch sa nevyžaduje potvrdenie lekára. Sociálna poisťovňa si sama preverí, že škôlka, škola, resp. zariadenie bolo uzavreté.

3. Starostlivosť o príbuzného umiestneného v zariadení sociálnych služieb, ktoré je zatvorené

Podľa § 293er ods. 3 písm. c) zákona, nárok na pandemické ošetrovné má nemocensky poistený poistenec aj vtedy, ak sa osobne a celodenne stará o príbuzného v priamom rade (dieťa bez rozdielu veku, rodiča, starého rodiča), súrodenca, manžela, manželku alebo rodiča manžela či manželky, ak zariadenie sociálnych služieb, v ktorom sa takejto osobe poskytuje sociálna služba ambulantnou formou alebo pobytovou formou, bolo rozhodnutím príslušných orgánov uzavreté, alebo v ňom bolo nariadené karanténne opatrenie.

V týchto prípadoch sa nevyžaduje potvrdenie lekára. Sociálna poisťovňa si sama preverí, že zariadenie bolo uzavreté.

Napríklad 25-ročné ZŤP dieťa zamestnanca navštevuje denné zariadenie sociálnych služieb, ktoré bolo od 25.3.2020 do 1.6.2020 uzavreté. Matka dieťaťa je zamestnankyňa, po dobu uzatvorenia zariadenia si môže uplatniť nárok na ošetrovné, pokiaľ zostane doma, nebude chodiť do zamestnanca a bude sa starať o dieťa.

4. Starostlivosť o dieťa, ktoré počas krízovej situácie dovŕšilo 3 roky

Podľa § 293ev zákona, nárok na pandemické ošetrovné má nemocensky poistený poistenec, ak sa osobne a celodenne stará o dieťa do dovŕšenia jedenástich rokov veku alebo do dovŕšenia osemnásteho roku veku, ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, ak počas krízovej situácie uplynul mesiac:

v ktorom toto dieťa dovŕšilo tretí rok veku
v ktorom toto dieťa dovŕšilo šiesty rok veku, ak ide o dieťa, ktoré má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav
od ktorého prestalo byť dieťaťom s dlhodobo nepriaznivým stavom, ak je mladšie ako šesť rokov
v ktorom toto dieťa dovŕšilo šiesty rok veku, ak bolo poistencovi zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu, ak neuplynuli tri roky od právoplatnosti prvého rozhodnutia príslušného orgánu, na ktorého základe bolo poistencovi zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov
v ktorom uplynuli tri roky od právoplatnosti prvého rozhodnutia príslušného orgánu, na ktorého základe bolo poistencovi zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ak je toto dieťa mladšie ako šesť rokov.

Treba zdôrazniť, že § 293ev zákona platí aj po 23.9.2020.

Uvedené v praxi znamená napríklad to, že nárok na pandemické ošetrovné má rodič dieťaťa, ktorý sa osobne a celodenne stará o dieťa (dieťa nechodí do škôlky) a dieťa dovŕšilo vek 3 roky v mesiacoch marec až august 2020. Pokiaľ vláda SR do konca septembra 2020 neukončí mimoriadnu situáciu, vzťahuje sa to aj na deti, ktoré dovŕšili vek 3 roky v mesiaci september 2020. Atď.

Pri posudzovaní nároku na pandemické ošetrovné podľa § 293ev zákona je podstatná skutočnosť, či sa rodič osobne a celodenne stará o dieťa. Teda, či je rodič doma (ak je zamestnanec, tak nepracuje) a či dieťa nechodí do škôlky.

Rodič má nárok na ošetrovné aj vtedy, ak je dieťa do škôlky zapísané, ale do škôlky nechodí a rodič sa o dieťa osobne a celodenne stará.

V praxi sa však v týchto dňoch stretávame s tým, že Sociálna poisťovňa tejto skupine rodičov odmieta priznať nárok na ošetrovné. Sociálna poisťovňa sa odvoláva na skutočnosť, že od 23.9.2020 bol zrušený § 293fb ods. 2 písm. a) zákona.

Podľa názoru autora článku: Áno, § 293fb ods. 2 písm. a) zákona bol zrušený. Avšak na týchto rodičov sa vzťahuje § 293ev zákona, ktorý platí naďalej a pokiaľ rodič spĺňa podmienky v ňom uvedené - znova zopakujeme, že rodič sa osobne a celodenne stará o dieťa (dieťa nechodí do škôlky) a dieťa dovŕšilo vek 3 roky v mesiaci, v ktorom trvá krízová situácia, rodič má naďalej nárok na pandemické ošetrovné podľa § 293ev zákona.

5. Starostlivosť o dieťa umiestnené v zariadení sociálnych služieb - dieťa nenavštevuje zariadenie z obavy o zdravie

Podľa § 293fb ods. 2 písm. b) zákona, nárok na pandemické ošetrovné má nemocensky poistený poistenec, ak sa osobne a celodenne stará o dieťa do dovŕšenia jedenástich rokov veku alebo do dovŕšenia osemnásteho roku veku, ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, ak zariadenie sociálnych služieb, v ktorom sa poskytuje dieťaťu starostlivosť, je otvorené, ale:

rodič neprejavil záujem o poskytovanie starostlivosti dieťaťu v tomto zariadení z dôvodu obavy o jeho zdravie alebo
dieťaťu nemôže byť poskytovaná starostlivosť v tomto zariadení z kapacitných dôvodov.

6. Starostlivosť o príbuzného umiestneného v zariadení sociálnych služieb - príbuzný nechodí do zariadenia z obavy o svoje zdravie

Podľa § 293fb ods. 3 zákona, nárok na pandemické ošetrovné má nemocensky poistený poistenec, ak sa osobne a celodenne stará o príbuzného v priamom rade (dieťa bez rozdielu veku, rodiča, starého rodiča), súrodenca, manžela, manželku, rodiča manžela či manželky, ak zariadenie sociálnych služieb, v ktorom sa takejto osobe poskytuje sociálna služba ambulantnou formou alebo pobytovou formou, bolo rozhodnutím príslušných orgánov otvorené, ale:

táto osoba neprejavila záujem o poskytovanie sociálnej služby z dôvodu obavy o svoje zdravie alebo
tejto osobe nemôže byť poskytovaná sociálna služba z kapacitných dôvodov.

7. Starostlivosť o dieťa, škôlka, resp. škola, ktorú dieťa navštevuje, je otvorená, ale dieťa nechodí do škôlky, resp. školy z obavy o jeho zdravie - nárok na ošetrovné bol do 22.9.2020, od 23.9.2020 nárok na ošetrovné nie je

Podľa § 293fb ods. 2 písm. a) zákona, do 22.9.2020 mal nárok na pandemické ošetrovné nemocensky poistený poistenec, ak sa osobne a celodenne staral o dieťa do dovŕšenia jedenástich rokov veku alebo do dovŕšenia osemnásteho roku veku, ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, ak predškolské zariadenie alebo škola, ktoré/ú dieťa navštevuje, bola otvorené/á, ale:

- rodič neprejavil záujem o výchovu a vzdelávanie dieťaťa v predškolskom zariadení, resp. v škole z dôvodu obavy o zdravie dieťaťa alebo
- rodič síce prejavil záujem o výchovu a vzdelávanie dieťaťa v predškolskom zariadení, resp. v škole, ale dieťa nebolo možné do zariadenia umiestniť z kapacitných dôvodov.

Táto alternatíva nároku na pandemické ošetrovné však bola zrušená novelou zákona č. 258/2020 Z. z. s účinnosťou od 23.6.2020.

Počnúc dňom 23.9.2020 tak rodič dieťaťa, ktorý nedá dieťa do školy alebo škôlky z obavy o zdravie dieťaťa, nárok na pandemické ošetrovné podľa § 293fb ods. 2 písm. a) nemá.

Pozor, pokiaľ ide o deti navštevujúce základnú školu, školský rok 2020/2021 začal od 1. septembra 2020 na základných školách v štandardnom režime. To pre rodičov žiakov základných škôl znamená, že dochádzka na vyučovanie je plne v súlade s § 19 zákona č. 245/2008 školského zákona a od 1. septembra 2020 je pre žiakov povinná. Inými slovami, v súlade so školským zákonom od 1. septembra 2020 už rodičia školákov nemajú možnosť neprejaviť záujem o výchovu a vzdelávanie dieťaťa v škole z dôvodu obavy o zdravie dieťaťa. Inak by porušili školský zákon.

Ešte raz to isté inak: od 1. septembra 2020 sa rodič už nemôže sám rozhodnúť nechať doma svoje dieťa - školáka z obavy o jeho zdravie.

Dôsledkom je ukončenie možnosti čerpať pandemické ošetrovné na deti (školákov) do dovŕšenia jedenástich rokov veku alebo do dovŕšenia osemnásteho roku veku v prípade, ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom. Z dôvodu uzavretia škôl bola táto možnosť reálne možná najdlhšie do 30. júna 2020 (pretože v júli - auguste boli letné prázdniny).

DIEŤA

Nárok na ošetrovné na dieťa je v prípade, ak ide o dieťa:

vlastné dieťa poistenca alebo jeho manžela (manželky)
osvojené dieťa poistenca alebo jeho manžela (manželky)
dieťa, ktoré bolo poistencovi zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu.

KTO A KEDY NEMÁ NÁROK NA VÝPLATU OŠETROVNÉHO

Podľa § 43 zákona poistenec nemá nárok na výplatu ošetrovného za dni, kedy:

poberá náhradu príjmu, resp. nemocenské počas svojej práceneschopnosti (PN)
poberá materské.

Poznámka: Matka, ktorá je zamestnankyňou, ale je na rodičovskej dovolenke s mladším dieťaťom, si na staršie dieťa nemôže uplatniť nárok na ošetrovné, pretože počas rodičovskej dovolenky má prerušené povinné nemocenské poistenie zamestnankyne - preto na ošetrovné nemá nárok. Nárok získa vtedy, ak rodičovskú dovolenku preruší, vráti sa do zamestnania a ďalší deň (už z aktívneho zamestnania) si uplatní nárok na ošetrovné na staršie dieťa.

Poznámka: Nárok na ošetrovné nezávísí od toho, "ako je na tom" druhý rodič. Napríklad, nemocensky poistený otec dieťaťa si môže uplatniť nárok na ošetrovné na staršie dieťa vo veku do 11 rokov, pričom matka poberá materské na mladšie dieťa, alebo je na rodičovskej dovolenke s mladším dieťaťom.

DOBA POSKYTOVANIA PANDEMICKÉHO OŠETROVNÉHO A ĎALŠIE PODMIENKY

Ošetrovné sa vypláca za každý kalendárny deň trvania nároku (teda po celú dobu zatvorenia jaslí, škôlky, školy, resp. zariadenia z dôvodu mimoriadnej situácie).

Rodičia sa môžu pri poberaní pandemického ošetrovného prestriedať tak, ako im to vyhovuje. Jeden týždeň bude pandemické ošetrovné poberať napríklad matka, ďalší týždeň otec a ďalší týždeň znova matka atď. Doba poberania pandemického ošetrovného jedným rodičom nie je nijako obmedzená - môže to byť napríklad tak, že matka poberá pandemické ošetrovné štyri dni, následne otec 17 dní atď.

Ak je v rodine viac detí, na ktoré si rodičia budú chcieť uplatniť pandemické ošetrovné, nie je možné postupovať tak, že rodičia si deti "rozdelia" - nárok na pandemické ošetrovné si rovnako ako na bežné ošetrovné môže uplatniť len jeden rodič.

VÝŠKA PANDEMICKÉHO OŠETROVNÉHO

Výška ošetrovného je rovnako ako pri bežnom ošetrovnom 55 % denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ).

Ako sa určí DVZ nájdete v samostatnom článku tu: http://www.relia.sk/Article.aspx?ID=300

UPLATNENIE NÁROKU NA PANDEMICKÉ OŠETROVNÉ A JEHO VÝPLATA

Pri uplatnení nároku sa treba riadiť aktuálnymi pokynmi, ktoré Sociálna poisťovňa zverejňuje na svojej webovej stránke www.socpoist.sk.

Lehota na vyplatenie pandemického ošetrovného je tak ako pri iných dávkach podľa zákona najneskôr do konca kalendárneho mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac. Konkrétne dni výplat určuje Sociálna poisťovňa. Ak napríklad bola žiadosť o pandemické ošetrovné podaná v marci, tak bude vyplatená najskôr v aprílovom výplatnom termíne pobočky. Tu však treba pripomenúť, že na vydanie rozhodnutia o priznaní ošetrovného má Sociálna poisťovňa maximálnu zákonnú lehotu 60 dní od podania žiadosti...

Potvrdenie o uzatvorení školy, resp. škôlky nie je potrebné, tieto informácie si Sociálna poisťovňa preverí sama.

Oznámenie o "OČR" zamestnávateľovi

Sociálna poisťovňa nie je povinná oznamovať zamestnávateľom, že ich zamestnanec poberá ošetrovné, alebo že pokračuje v poberaní ošetrovného. Zároveň si treba uvedomiť, že takéto potvrdenia Sociálna poisťovňa nevystavuje ani zamestnancom. Nie je teda v jej kompetencii oznamovať zamestnávateľovi, že jeho zamestnanec nie je v práci z dôvodu, že školy, škôlky a iné školské zariadenia sú uzatvorené.

Zamestnávateľ si musí otázku preukázania prekážok v práci vyriešiť vo vlastnej réžii – povinnosťou zamestnanca je oznámiť zamestnávateľovi prekážku v práci, vrátane toho, že na prelome mesiaca mu prekážka v práci trvá. Ospravedlnenie prekážky v práci nie je viazané na poskytovanie dávky ošetrovné.

Preto zamestnanec je povinný v súlade s § 144 ods. 2 Zákonníka práce sám oznámiť zamestnávateľovi (telefonicky, resp. mailom), že má osobnú prekážku v práci - ošetruje dieťa, resp. iného člena rodiny. A to na začiatku ošetrovania a rovnako aj na prelome mesiacov, ak ošetrovanie trvá. Obdobne je pri skončení ošetrovania zamestnanec povinný oznámiť zamestnávateľovi, že mu osobná prekážka v práci - OČR - skončila.

§ 144 ods. 1 a 2 Zákonníka práce:

"(1) Ak je prekážka v práci zamestnancovi vopred známa, je povinný včas požiadať zamestnávateľa o poskytnutie pracovného voľna. Inak je zamestnanec povinný upovedomiť zamestnávateľa o prekážke v práci a o jej predpokladanom trvaní bez zbytočného odkladu.

(2) Prekážku v práci a jej trvanie je zamestnanec povinný zamestnávateľovi preukázať. Príslušné zariadenie je povinné potvrdiť mu doklad o existencii prekážky v práci a o jej trvaní."

NEMOCENSKÉ POISTENIE

Nárok na pandemické ošetrovné má nemocensky poistený zamestnanec, povinne nemocensky poistená SZČO, dobrovoľne nemocensky poistená osoba, pokiaľ k prvému dňu, ku ktorému si uplatnila nárok na pandemické ošetrovné, je táto osoba nemocensky poistená alebo je v ochrannej lehote.

Ochranná lehota je v zásade sedem dní po zániku nemocenského poistenia (napríklad po skončení zamestnania). Ochranná lehota poistenca, ktorý bol nemocensky poistený menej ako sedem dní, je toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie. Ochranná lehota poistenkyne, ktorej nemocenské poistenie zaniklo v období tehotenstva, je osem mesiacov.

Zamestnanec

Nemocensky poistený zamestnanec je napríklad:

osoba, ktorá má u zamestnávateľa uzatvorenú pracovnú zmluvu
osoba pracujúca na dohodu o pracovnej činnosti, uzavretú na dobu viac ako jedného kalendárneho mesiaca
osoba pracujúca na dohodu o vykonaní práce, uzavretú na dobu viac ako jedného kalendárneho mesiaca a dohodnutú tak, že odmena sa vypláca za každý kalendárny mesiac trvania dohody (tzv. pravidelný príjem, pri ktorom je nemocenské poistenie)
spoločník s.r.o., ktorý má za prácu vo svojej s.r.o. vyplácanú odmenu pravidelne každý mesiac
konateľ s.r.o., člen dozornej rady, predstavenstva a pod. (štatutár obchodnej spoločnosti alebo družstva), ak má za výkon funkcie vyplácanú odmenu pravidelne každý mesiac (tzv. pravidelný príjem, pri ktorom je nemocenské poistenie)
funkcionár inej právnickej osoby (napríklad rôzne občianske združenia, napríklad spoločenstvo vlastníkov bytov), ak má za výkon funkcie vyplácanú odmenu pravidelne každý mesiac (tzv. pravidelný príjem, pri ktorom je nemocenské poistenie)

Špecifickou podmienkou nároku na ošetrovné pre zamestnanca je, že v čase, kedy poberá ošetrovné vo svojom zamestnaní, nepracuje a nemá v zamestnaní príjem za vykonanú prácu. Môže však mať príjem, ktorý sa poskytuje z iného dôvodu, než za vykonanú prácu - napríklad bude mať vyplatenú odmenu za prácu, ktorú vykonal ešte pred uzatvorením školy.

Zamestnanec však môže mať iný príjem - z iného zamestnania, z ktorého si neuplatňuje nárok na ošetrovné. Môže mať príjem z podnikania (SZČO).

Zamestnanec má nárok na ošetrovné okamžite po vzniku nemocenského poistenia. Napríklad pracovný pomer vznikne v piatok 13.3.2020 a od pondelka 16.3.2020 si zamestnanec uplatní nárok na ošetrovné.

SZČO

Špecifickou podmienkou pre SZČO je, že má zaplatené poistné do SP za obdobie do konca predchádzajúceho mesiaca. Poistné sa považuje za zaplatené, ak je zaplatené najneskôr do konca mesiaca, za ktorý sa uplatňuje nárok na ošetrovné. Pritom sa prihliada na možný odklad splatnosti poistného z dôvodu poklesu tržieb podľa § 293ew zákona a príslušných nariadení vlády.

Napríklad, pri uplatnení nároku na ošetrovné za mesiac marec 2020 musí mať zaplatené poistné za predchádzajúce mesiace do mesiaca február 2020 vrátane a toto poistné musí byť zaplatené najneskôr do konca marca 2020 (uvedené platí pre SZČO, ktorá nemá za mesiac marec 2020 pokles tržieb o 40% a viac).

Podmienka zaplateného poistného sa sleduje podľa zákona 5 rokov dozadu a toleruje sa dlžná suma nižšia ako 5 eur.

Na rozdiel od zamestnanca SZČO môže vykonávať činnosť a mať z nej príjem aj v čase, kedy poberá ošetrovné.

V prípade povinne nemocensky poistenej SZČO nie je pre nárok na ošetrovné podmienka získať určitý počet dní nemocenského poistenia.

Dobrovoľne nemocensky poistená osoba

Špecifickou podmienkou pre dobrovoľne nemocensky poistenú osobu je, že v posledných dvoch rokoch pred dňom, od ktorého si uplatňuje nárok na ošetrovné, dosiahla najmenej 270 kalendárnych dní nemocenského poistenia. Do požadovaných 270 dní sa započíta nielen doba aktuálneho dobrovoľného nemocenského poistenia, ale aj doba iného ukončeného nemocenského poistenia - napríklad doba predošlého zamestnania alebo doba predošlého povinného poistenia SZČO.

Ďalšou podmienkou je, že dobrovoľne nemocensky poistená osoba má zaplatené poistné - to platí úplne rovnako ako pre SZČO, pozrite vyššie.

PRERUŠENIE POVINNÉHO NEMOCENSKÉHO POISTENIA

Po celú dobu poberania pandemického ošetrovného sa povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti neprerušuje (§ 26 zákona sa neuplatňuje).

To platí aj spätne za obdobie pred účinnosťou novely (teda za marec 2020).

DOBA, ZA KTORÚ SA POISTNÉ NEPLATÍ

Zamestnanec, povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba, dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba a dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti nie sú povinní platiť poistné na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie ani na poistenie v nezamestnanosti od prvého dňa do posledného dňa poberania pandemického ošetrovného.

To platí aj spätne za obdobie pred účinnosťou novely (teda za marec 2020).

Kniha DÔCHODKY: Kapitola 8. "ČESKOSLOVENSKÝ" DÔCHODOK

Témy: dôchodok,sociálne poistenie

Až do konca roku 2015 pociťovali krivdu dôchodcovia, ktorí ku dňu rozdelenia ČSFR (1. január 1993) boli dôchodkovo poistení podľa československých predpisov (podľa predpisov účinných pred 1. januárom 1993), získali tzv. československé obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré im bol priznaný starobný, resp. invalidný dôchodok podľa predpisov Českej republiky.

Ak po 1. januári 1993 boli dôchodkovo poistení na Slovensku, v niektorých prípadoch sa stalo, že súčet súm dôchodkov, ktoré im boli priznané v Českej republike a na Slovensku, bol nižší ako bol slovenský dôchodok občana, ktorý bol počas svojho života rovnako dlhú dobu poistený len na Slovensku a mal rovnaký príjem, resp. vymeriavací základ.

Táto krivda bola od 1. januára 2016 odstránená a týmto občanom sa v rokoch 2016 až 2019 priznával a vyplácal tzv. vyrovnávací príplatok. Vďaka tomu celková suma dôchodkov priznaných týmto občanom v Českej republike a na Slovensku, vrátane vyrovnávacieho príplatku, dosiahla sumu dôchodku, ktorú by hypoteticky získali, ak by sa doby ich poistenia pred rokom 1993 započítali do výpočtu slovenského dôchodku.

Od 1. januára 2020 sa v zákone o sociálnom poistení prijalo technicky lepšie riešenie. Namiesto vyrovnávacieho príplatku sa takýmto občanom vypláca slovenská časť dôchodku tak, aby bol splnený účel - dorovnanie dôchodku na výšku, aká by bola hypoteticky priznaná občanovi na Slovensku, ak by sa celá doba jeho poistenia (vrátane doby získanej pred rokom 1993) započítala do nároku na slovenský dôchodok.

Pozor preto, ak v tejto kapitole, resp. v celej knihe používame pojem "československý" dôchodok. Nemyslíme tým nejakú špeciálnu dôchodkovú dávku, ale starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, pri ktorom sa pri určení jeho sumy zohľadnila doba poistenia pred rokom 1993, ak z nej mal občan priznaný český dôchodok.

Krátený český dôchodok

Pri posudzovaní výšky starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku priznaného v Českej republike sa v prípade, že je "český" dôchodok krátený z dôvodu súbehu s inou dávkou, z dôvodu súbehu s príjmom zo zárobkovej činnosti alebo z iného dôvodu ustanoveného predpismi Českej republiky, použije na tieto účely suma starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku podľa predpisov Českej republiky v pôvodnej nekrátenej výške.

Kurz pri prepočte na eurá

"Český" starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok sa na tieto účely prepočíta na eurá podľa referenčného výmenného kurzu určeného a vyhláseného Európskou centrálnou bankou, ktorý je platný ku dňu, ku ktorému sa určuje suma slovenského starobného dôchodku.

Kniha DÔCHODKY: Kapitola 7. MINIMÁLNY DÔCHODOK

Témy: dôchodok,sociálne poistenie

Na úvod upozornenie: čítajte aj článok: http://www.relia.sk/Article.aspx?ID=386

Minimálny dôchodok sa zaviedol od 1. júla 2015. Jeho cieľom je garantovať poberateľovi starobného dôchodku a po dosiahnutí dôchodkového veku aj poberateľovi invalidného dôchodku dôchodok najmenej na takej úrovni, aby nemusel žiadať popri čerpaní dôchodku o dávku v hmotnej núdzi. Minimálny dôchodok je definovaný v § 82b zákona o sociálnom poistení.

Princíp je jednoduchý. Suma starobného dôchodku občana (viď kapitola 3.) musí byť najmenej vo výške minimálneho dôchodku. Ak tomu tak nie je, suma starobného dôchodku sa zvýši na sumu minimálneho dôchodku.

Pozor, ak občan poberá okrem starobného dôchodku aj vdovský/vdovecký dôchodok alebo iný dôchodok (pozrite ďalej), voči výške minimálneho dôchodku sa posudzuje súčet dôchodkov, ktoré občan poberá.

Obdobne to platí pre poberateľov invalidného dôchodku, avšak až po dovŕšení dôchodkového veku. Ak suma invalidného dôchodku, ktorá je vyplácaná jeho poberateľovi po dovŕšení dôchodkového veku, nedosahuje výšku minimálneho dôchodku, navýši sa na sumu minimálneho dôchodku.

Minimálny dôchodok sa vzťahuje na poberateľov:

starobného dôchodku
invalidného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku (bez rozdielu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť).

Minimálny dôchodok sa vzťahuje aj na poberateľov starobného dôchodku, ktorým bol pôvodne poberaný predčasný starobný dôchodok po dovŕšení dôchodkového veku preklasifikovaný na "riadny" starobný dôchodok.

Minimálny dôchodok sa nevzťahuje na poberateľov:

predčasného starobného dôchodku
invalidného dôchodku pred dovŕšením dôchodkového veku
pozostalostných dôchodkov.

Dôchodkový vek platný od 1.1.2021 (schválené znenie, vrátane jednorazového doplatku k dôchodku)

Témy: dôchodok,sociálne poistenie,zmeny 2021

Na septembrovej schôdzi NRSR bol vo štvrtok 24.9.2020 po 11.-tej hodine schválený v druhom a treťom čítaní návrh novely zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, podľa ktorej sa od 1. januára 2021 znižuje niektorým poistencom dôchodkový vek.

Oproti stavu po tzv. zastropovaní dôchodkového veku pôvodne platnému od 1. januára 2020, dochádza od 1. januára 2021 k týmto zmenám:

*

**Ročník 1957**

Žena, 1 dieťa: pôvodne dôchodkový vek 62 rokov 6 mes. - od 1.1.2021 znížený na 62 rokov
Žena, 2 deti: pôvodne dôchodkový vek 61 rokov 9 mes. - od 1.1.2021 znížený na 61 rokov a 6 mesiacov

Muž, 1 dieťa: pôvodne dôchodkový vek 62 rokov 6 mes. - od 1.1.2021 znížený na **62 rokov**
Muž, 2 deti: pôvodne dôchodkový vek 62 rokov 6 mes. - od 1.1.2021 znížený na **61 rokov a 6 mesiacov**
Muž, 3 a viac detí: pôvodne dôchodkový vek 62 rokov 6 mes. - od 1.1.2021 znížený na **61 rokov**

*

**Ročník 1958**

Žena, 1 dieťa: pôvodne dôchodkový vek 62 rokov 7 mes. - od 1.1.2021 znížený na 62 rokov a 2 mesiace
Žena, 2 deti: pôvodne dôchodkový vek 62 rokov 1 mes. - od 1.1.2021 znížený na 61 rokov a 8 mesiacov

Muž, 1 dieťa: pôvodne dôchodkový vek 62 rokov 8 mes. - od 1.1.2021 znížený na **62 rokov a 2 mesiace**
Muž, 2 deti: pôvodne dôchodkový vek 62 rokov 5 mes. - od 1.1.2021 znížený na **61 rokov a 8 mesiacov**
Muž, 3 a viac detí: pôvodne dôchodkový vek 62 rokov 6 mes. - od 1.1.2021 znížený na **61 rokov a 2 mesiace**

*

**Ročník 1959**

Žena, 1 dieťa: pôvodne dôchodkový vek 62 rokov 8 mes. - od 1.1.2021 znížený na 62 rokov a 4 mesiace
Žena, 2 deti: pôvodne dôchodkový vek 62 rokov 5 mes. - od 1.1.2021 znížený na 61 rokov a 10 mesiacov
Žena, 3 alebo 4 deti: pôvodne dôchodkový vek 61 rokov 6 mes. - od 1.1.2021 znížený na **61 rokov a 4 mesiace**

Muž, 1 dieťa: pôvodne dôchodkový vek 62 rokov 10 mes. - od 1.1.2021 znížený na **62 rokov a 4 mesiace**
Muž, 2 deti: pôvodne dôchodkový vek 62 rokov 10 mes. - od 1.1.2021 znížený na **61 rokov a 10 mesiacov**
Muž, 3 a viac detí: pôvodne dôchodkový vek 62 rokov 6 mes. - od 1.1.2021 znížený na **61 rokov a 4 mesiace**

*

**Ročník 1960**

Žena, 1 dieťa: pôvodne dôchodkový vek 62 rokov 10 mes. - od 1.1.2021 znížený na 62 rokov a 6 mesiacov
Žena, 2 deti: pôvodne dôchodkový vek 62 rokov 9 mes. - od 1.1.2021 znížený na 62 rokov
Žena, 3 alebo 4 deti: pôvodne dôchodkový vek 61 rokov 10 mes. - od 1.1.2021 znížený na 61 rokov a 6 mesiacov

Muž, 1 dieťa: pôvodne dôchodkový vek 63 rokov - od 1.1.2021 znížený na **62 rokov a 6 mesiacov**
Muž, 2 deti: pôvodne dôchodkový vek 63 rokov - od 1.1.2021 znížený na **62 rokov**
Muž, 3 a viac detí: pôvodne dôchodkový vek 62 rokov 6 mes. - od 1.1.2021 znížený na **61 rokov a 6 mesiacov**

*

**Ročník 1961**

Žena, 1 dieťa: pôvodne dôchodkový vek 63 rokov - od 1.1.2021 znížený na 62 rokov a 8 mesiacov
Žena, 2 deti: pôvodne dôchodkový vek 63 rokov - od 1.1.2021 znížený na 62 rokov a 2 mesiace
Žena, 3 alebo 4 deti: pôvodne dôchodkový vek 62 rokov 2 mes. - od 1.1.2021 znížený na 61 rokov a 8 mesiacov

Muž, 1 dieťa: pôvodne dôchodkový vek 63 rokov 2 mes. - od 1.1.2021 znížený na **62 rokov a 8 mesiacov**
Muž, 2 deti: pôvodne dôchodkový vek 63 rokov - od 1.1.2021 znížený na **62 rokov a 2 mesiace**
Muž, 3 a viac detí: pôvodne dôchodkový vek 62 rokov 6 mes. - od 1.1.2021 znížený na **61 rokov a 8 mesiacov**

*

**Ročník 1962**

Žena, 1 dieťa: pôvodne dôchodkový vek 63 rokov 2 mes. - od 1.1.2021 znížený na 62 rokov a 10 mesiacov
Žena, 2 deti: pôvodne dôchodkový vek 63 rokov - od 1.1.2021 znížený na 62 rokov a 4 mesiace
Žena, 3 alebo 4 deti: pôvodne dôchodkový vek 62 rokov 6 mes. - od 1.1.2021 znížený na 61 rokov a 10 mesiacov

Muž, 1 dieťa: pôvodne dôchodkový vek 63 rokov 4 mes. - od 1.1.2021 znížený na **62 rokov a 10 mesiacov**
Muž, 2 deti: pôvodne dôchodkový vek 63 rokov - od 1.1.2021 znížený na **62 rokov a 4 mesiace**
Muž, 3 a viac detí: pôvodne dôchodkový vek 62 rokov 6 mes. - od 1.1.2021 znížený na **61 rokov a 10 mesiacov**

*

**Ročník 1963**

Žena, 1 dieťa: pôvodne dôchodkový vek 63 rokov 4 mes. - od 1.1.2021 znížený na 63 rokov
Žena, 2 deti: pôvodne dôchodkový vek 63 rokov - od 1.1.2021 znížený na 62 rokov a 6 mesiacov
Žena, 3 alebo 4 deti: pôvodne dôchodkový vek 62 rokov 6 mes. - od 1.1.2021 znížený na **62 rokov**

Muž, 1 dieťa: pôvodne dôchodkový vek 63 rokov 6 mes. - od 1.1.2021 znížený na **63 rokov**
Muž, 2 deti: pôvodne dôchodkový vek 63 rokov - od 1.1.2021 znížený na **62 rokov a 6 mesiacov**
Muž, 3 a viac detí: pôvodne dôchodkový vek 62 rokov 6 mes. - od 1.1.2021 znížený na **62 rokov**

*

**Ročník 1964**

Žena, 1 dieťa: pôvodne dôchodkový vek 63 rokov 6 mes. - od 1.1.2021 znížený na **63 rokov a 2 mesiace**
Žena, 2 deti: pôvodne dôchodkový vek 63 rokov - od 1.1.2021 znížený na **62 rokov a 8 mesiacov**
Žena, 3 alebo 4 deti: pôvodne dôchodkový vek 62 rokov 6 mes. - od 1.1.2021 znížený na **62 rokov a 2 mesiace**
Žena, 5 a viac detí: pôvodne dôchodkový vek 62 rokov 3 mes. - od 1.1.2021 znížený na **62 rokov a 2 mesiace**

Muž, 1 dieťa: pôvodne dôchodkový vek 63 rokov 6 mes. - od 1.1.2021 znížený na **63 rokov a 2 mesiace**
Muž, 2 deti: pôvodne dôchodkový vek 63 rokov - od 1.1.2021 znížený na **62 rokov a 8 mesiacov**
Muž, 3 a viac detí: pôvodne dôchodkový vek 62 rokov 6 mes. - od 1.1.2021 znížený na **62 rokov a 2 mesiace**

*

**Ročník 1965**

Žena, 1 dieťa: pôvodne dôchodkový vek 63 rokov 6 mes. - od 1.1.2021 znížený na **63 rokov a 4 mesiace**
Žena, 2 deti: pôvodne dôchodkový vek 63 rokov - od 1.1.2021 znížený na **62 rokov a 10 mesiacov**
Žena, 3 alebo 4 deti: pôvodne dôchodkový vek 62 rokov 6 mes. - od 1.1.2021 znížený na **62 rokov a 4 mesiace**
Žena, 5 a viac detí: pôvodne dôchodkový vek 62 rokov 6 mes. - od 1.1.2021 znížený na **62 rokov a 4 mesiace**

Muž, 1 dieťa: pôvodne dôchodkový vek 63 rokov 6 mes. - od 1.1.2021 znížený na **63 rokov a 4 mesiace**
Muž, 2 deti: pôvodne dôchodkový vek 63 rokov - od 1.1.2021 znížený na **62 rokov a 10 mesiacov**
Muž, 3 a viac detí: pôvodne dôchodkový vek 62 rokov 6 mes. - od 1.1.2021 znížený na **62 rokov a 4 mesiace**

*

Príloha č. 3a k zákonu č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení platná od 1.1.2021 (v tabuľke je uvedený dôchodkový vek):
Rok narodenia	Muž	Žena	Žena 1 dieťa	Žena 2 deti	Žena 3 alebo 4 deti	Žena 5 a viac detí
1943 a skôr	60 rokov	57 rokov	56 rokov	55 rokov	54 rokov	53 rokov
1944	60 rokov 9 mes.	57 rokov	56 rokov	55 rokov	54 rokov	53 rokov
1945	61 rokov 6 mes.	57 rokov	56 rokov	55 rokov	54 rokov	53 rokov
1946	62 rokov	57 rokov	56 rokov	55 rokov	54 rokov	53 rokov
1947	62 rokov	57 rokov 9 mes.	56 rokov	55 rokov	54 rokov	53 rokov
1948	62 rokov	58 rokov 6 mes.	56 rokov 9 mes.	55 rokov	54 rokov	53 rokov
1949	62 rokov	59 rokov 3 mes.	57 rokov 6 mes.	55 rokov 9 mes.	54 rokov	53 rokov
1950	62 rokov	60 rokov	58 rokov 3 mes.	56 rokov 6 mes.	54 rokov 9 mes.	53 rokov
1951	62 rokov	60 rokov 9 mes.	59 rokov	57 rokov 3 mes.	55 rokov 6 mes.	53 rokov 9 mes.
1952	62 rokov	61 rokov 6 mes.	59 rokov 9 mes.	58 rokov	56 rokov 3 mes.	54 rokov 6 mes.
1953	62 rokov	62 rokov	60 rokov 6 mes.	58 rokov 9 mes.	57 rokov	55 rokov 3 mes.
1954	62 rokov	62 rokov	61 rokov 3 mes.	59 rokov 6 mes.	57 rokov 9 mes.	56 rokov
1955	62 rokov 76 dní	62 rokov 76 dní	62 rokov 76 dní	60 rokov 3 mes.	58 rokov 6 mes.	56 rokov 9 mes.
1956	62 rokov 139 dní	62 rokov 139 dní	62 rokov 139 dní	61 rokov	59 rokov 3 mes.	57 rokov 6 mes.
1957	62 rokov 6 mes.	62 rokov 6 mes.	62 rokov	61 rokov 6 mes.	60 rokov	58 rokov 3 mes.
1958	62 rokov 8 mes.	62 rokov 8 mes.	62 rokov 2 mes.	61 rokov 8 mes.	60 rokov 9 mes.	59 rokov
1959	62 rokov 10 mes.	62 rokov 10 mes.	62 rokov 4 mes.	61 rokov 10 mes.	61 rokov 4 mes.	59 rokov 9 mes.
1960	63 rokov	63 rokov	62 rokov 6 mes.	62 rokov	61 rokov 6 mes.	60 rokov 6 mes.
1961	63 rokov 2 mes.	63 rokov 2 mes.	62 rokov 8 mes.	62 rokov 2 mes.	61 rokov 8 mes.	61 rokov 3 mes.
1962	63 rokov 4 mes.	63 rokov 4 mes.	62 rokov 10 mes.	62 rokov 4 mes.	61 rokov 10 mes.	61 rokov 7 mes.
1963	63 rokov 6 mes.	63 rokov 6 mes.	63 rokov	62 rokov 6 mes.	62 rokov	61 rokov 11 mes.
1964	63 rokov 8 mes.	63 rokov 8 mes.	63 rokov 2 mes.	62 rokov 8 mes.	62 rokov 2 mes.	62 rokov 2 mes.
1965	63 rokov 10 mes.	63 rokov 10 mes.	63 rokov 4 mes.	62 rokov 10 mes.	62 rokov 4 mes.	62 rokov 4 mes.
1966 a neskôr	64 rokov	64 rokov	63 rokov 6 mes.	63 rokov	62 rokov 6 mes.	62 rokov 6 mes.

Príloha č. 3b k zákonu č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení platná od 1.1.2021 (v tabuľke je uvedený dôchodkový vek):

Rok narodenia	Muž 1 dieťa	Muž 2 deti	Muž 3 a viac detí
1957	62 rokov	61 rokov 6 mes.	61 rokov
1958	62 rokov 2 mes.	61 rokov 8 mes.	61 rokov 2 mes.
1959	62 rokov 4 mes.	61 rokov 10 mes.	61 rokov 4 mes.
1960	62 rokov 6 mes.	62 rokov	61 rokov 6 mes.
1961	62 rokov 8 mes.	62 rokov 2 mes.	61 rokov 8 mes.
1962	62 rokov 10 mes.	62 rokov 4 mes.	61 rokov 10 mes.
1963	63 rokov	62 rokov 6 mes.	62 rokov
1964	63 rokov 2 mes.	62 rokov 8 mes.	62 rokov 2 mes.
1965	63 rokov 4 mes.	62 rokov 10 mes.	62 rokov 4 mes.
1966 a neskôr	63 rokov 6 mes.	63 rokov	62 rokov 6 mes.

Oproti pôvodnému poslaneckému návrhu, tak ako ho NRSR schválila v prvom čítaní ešte v júli 2020, došlo v novele k niekoľkým zásadným zmenám. Zmeny vyplývajú z pozmeňujúceho návrhu poslankýň Petry Krištúfkovej, Anny Zemanovej a Kataríny Hatrákovej.

Čo je cieľom pozmeňujúceho návrhu?

Podľa pozmeňujúceho návrhu sa mení účinnosť poslaneckého návrhu zákona na 1. január 2021, a to z dôvodu problematického menenia spôsobu výpočtu dôchodkov v priebehu roka 2020 a nepochybne aj z dôvodu získania väčšieho časového priestoru na prípravu zmien v Sociálnej poisťovni.

Čo je veľmi dôležité - pôvodný poslanecký návrh zákona vôbec neriešil situáciu tých žien (resp. vo všeobecnosti poistencov), u ktorých by bol dôchodkový vek "po novom" znížený tak, že by poistenkyňa dosiahla dôchodkový vek "spätne" ešte pred 1. novembrom 2020, respektíve pri posunutí účinnosti zákona ešte pred 1. januárom 2021.

Časť poistencov, ktorí mali mať podľa poslaneckého návrhu dôchodkový vek znížený, dosiahla dôchodkový vek už pred 1. januárom 2021 - stanovený "po starom". Navrhované zníženie dôchodkového veku by pre nich znamenalo, že "po novom" mohli ísť teoreticky do dôchodku ešte skôr, ako reálne išli. Ukážme si to na príklade.

Príklad

Pani Anna sa narodila 1. novembra 1957, vychovala 1 dieťa. Podľa zákona platného pred 1. januárom 2021 mala dôchodkový vek 62 rokov a 6 mesiacov - takto stanovený dôchodkový vek dosiahla 1. mája 2020 - a k tomuto dňu mala starobný dôchodok na základe jej žiadosti priznaný.

"Po novom" podľa navrhovanej prílohy č. 3a však má pani Anna dôchodkový vek 62 rokov, teda "po novom" mohla ísť teoreticky do dôchodku už 1. novembra 2019.

Ďalšia časť poistencov, ktorí mali mať podľa poslaneckého návrhu dôchodkový vek znížený, pred 1. januárom 2021 dôchodkový vek stanovený "po starom" síce ešte nedosiahla, ale dôchodkový vek stanovený podľa poslaneckého návrhu by pre nich znamenal, že "po novom" mohli ísť teoreticky do dôchodku pred 1. januárom 2021.

Príklad

Pani Beáta sa narodila 1. septembra 1958, vychovala 1 dieťa. Podľa zákona platného pred 1. januárom 2021 mala dôchodkový vek 62 rokov a 7 mesiacov. To znamená, že dôchodkový vek by dosiahla 1. apríla 2021.

"Po novom" podľa navrhovanej prílohy č. 3a však má pani Beáta dôchodkový vek 62 rokov a 2 mesiace, teda "po novom" mohla ísť teoreticky do dôchodku už 1. novembra 2020.

V pokračovaní článku sa dozviete, ako budú odškodnené tieto dve skupiny žien - v príkladoch pani Anna a pani Beáta - ktoré "doplatili" na zle určený dôchodkový vek podľa doteraz platného zákona o sociálnom poistení, "v nesúlade" s Ústavou SR. Podľa pozmeňovacieho návrhu im Sociálna poisťovňa vyplatí odškodné vo forme tzv. jednorazového doplatku.

Kniha ODVODY: Kapitola 1.5 ZAMESTNANEC, VYMERIAVACÍ ZÁKLAD NA ZDRAVOTNÉ POISTENIE

Témy: vymeriavací základ,zdravotné poistenie

Vymeriavací základ zamestnanca na zdravotné poistenie je komplikovane definovaný v § 13 ods. 1 ZZP ako plnenie poskytnuté zamestnávateľom zamestnancovi podľa § 10b ods. 1 písm. a) a ods. 2 až 4 ZZP. Ak túto definíciu zjednodušíme, vymeriavací základ je daný ako zdaniteľný príjem zamestnanca zo závislej činnosti podľa § 5 ZDP.

Kniha ODVODY: Kapitola 1.4 ODVODOVÁ VÝNIMKA PRE DLHODOBO NEZAMESTNANÝCH

Témy: evidovaní nezamestnaní,sociálne poistenie,zdravotné poistenie

S cieľom zvýhodniť pri zamestnávaní osoby, ktoré si dlhší čas nevedia nájsť prácu, sa od 1. novembra 2013 zaviedla v sociálnom a zdravotnom poistení výnimka pri zamestnávaní dlhodobo nezamestnaných občanov.

Podstata výnimky spočíva v tom, že ak zamestnávateľ zamestná v pracovnom pomere alebo štátnozamestnaneckom pomere osobu, ktorá bola nepretržite najmenej 12 po sebe nasledujúcich mesiacov v evidencii uchádzačov o zamestnanie na úrade práce (pri trvalom pobyte takejto osoby v niektorom z najmenej rozvinutých okresov stačí 6 mesiacov), tak takýto zamestnanec nie je po dobu 12 kalendárnych mesiacov poistený na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti. Je poistený len na úrazové poistenie a v rámci garančného poistenia zamestnávateľa.

Znamená to, že ani on, ani zamestnávateľ neplatia po túto dobu odvody do Sociálnej poisťovne na nemocenské poistenie, na starobné a invalidné poistenie, na poistenie v nezamestnanosti, ani do rezervného fondu. Zamestnávateľ platí len úrazové a garančné poistenie. Pre zamestnanca to znamená vyšší čistý príjem, pre zamestnávateľa nižšie celkové náklady ceny jeho práce.

Takýto zamestnanec však nemá počas tejto doby nárok na nemocenské dávky (nemocenské, ošetrovné, materské), po strate zamestnania má sťažený prístup k dávke v nezamestnanosti a najmä – takto odpracovaná doba sa mu nezapočíta do budúcich nárokov na dôchodok (starobný, prípadne invalidný). Bude mať nárok len na dávky z úrazového poistenia (pri pracovnom úraze) a z garančného poistenia (pri platobnej neschopnosti zamestnávateľa). Pri práceneschopnosti má nárok na vyplatenie náhrady príjmu od zamestnávateľa počas prvých 10 kalendárnych dní trvania práceneschopnosti.

Pokiaľ ide o zdravotné poistenie, zamestnávateľ takéhoto zamestnanca síce prihlási (špecifickým spôsobom) do zdravotnej poisťovne ako svojho zamestnanca, avšak počas 12 kalendárnych mesiacov ani zamestnávateľ, ani zamestnanec poistné na zdravotné poistenie neplatia.

Po uplynutí 12 kalendárnych mesiacov odvodová výnimka skončí, a ak je zamestnanec stále v pracovnom pomere alebo štátnozamestnaneckom pomere u zamestnávateľa, od v poradí 13-teho kalendárneho mesiaca ho zamestnávateľ prihlási do poisťovní ako „štandardného“ zamestnanca, pričom sa začnú platiť všetky odvody obvyklým spôsobom.

Kniha ODVODY: Kapitola 1.3 DOHODY A ODVODY

Témy: dohody,sociálne poistenie,zdravotné poistenie

Pre všetky druhy dohôd a pre všetky osoby pracujúce na dohody platí, že z odmeny na dohodu sa platí úrazové a garančné poistenie (samozrejme s výnimkou dohôd u zamestnávateľov, na ktorých sa nevzťahuje úrazové poistenie, respektíve na ktorých sa nevzťahuje garančné poistenie, pretože na nich nemôže byť vyhlásený konkurz).

Spôsob platby ďalších odvodov je odlišný pre študentov pracujúcich na dohody o brigádnickej práci študentov a pre osoby pracujúce na dohody o vykonaní práce alebo na dohody o pracovnej činnosti. Pri dohodách o vykonaní práce a dohodách o pracovnej činnosti sú zavedené výnimky pre dôchodcov. Napokon si treba dať pozor, či ide o dohodu s pravidelným príjmom alebo s nepravidelným príjmom.

Od 1.1.2020 podľa § 4a zákona o sociálnom poistení, osoba pracujúca na základe zmluvy o výkone činnosti športového odborníka podľa § 49a zákona č. 440/2015 Z. z. zákona o športe je na účely zákona o sociálnom poistení v rovnakom postavení ako:

osoba pracujúca na dohodu o brigádnickej práci študentov, ak ide o fyzickú osobu, ktorá je žiakom strednej školy alebo študentom dennej formy vysokoškolského štúdia a nedovŕšila 26 rokov veku
osoba pracujúca na dohodu o pracovnej činnosti.

Uvedené sa podľa § 293el zákona o sociálnom poistení vzťahuje na zmluvy o výkone činnosti športového odborníka uzatvorené od 1. januára 2020 a neskôr.

Od 1.1.2020 podľa § 10b ods. 1 písm. a) zákona o zdravotnom poistení, zamestnancom na účely zákona o zdravotnom poistení nie je osoba pracujúca na základe zmluvy o výkone činnosti športového odborníka podľa § 49a zákona č. 440/2015 Z. z. zákona o športe, ak ide o:

fyzickú osobu, ktorá je žiakom strednej školy alebo študentom dennej formy vysokoškolského štúdia a nedovŕšila 26 rokov veku
poberateľov výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, ak dovŕšili dôchodkový vek, poberateľov invalidného výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, poberateľov starobného dôchodku, poberateľov predčasného starobného dôchodku alebo poberateľov invalidného dôchodku.

Uvedené sa podľa § 38et zákona o zdravotnom poistení vzťahuje na zmluvy o výkone činnosti športového odborníka uzatvorené od 1. januára 2020 a neskôr.

Kniha ODVODY: Kapitola 1.2 ZAMESTNANEC A ZAMESTNÁVATEĽ, SOCIÁLNE POISTENIE

Témy: dohody,sociálne poistenie,spoločník

Posudzovanie povinnosti platiť poistné podľa zákona o sociálnom poistení je komplikovanejšie. A to najmä preto, lebo podľa § 2 ZSP sa sociálne poistenie člení na:

nemocenské poistenie
dôchodkové poistenie (a to sa člení na starobné poistenie a invalidné poistenie)
úrazové poistenie
garančné poistenie
poistenie v nezamestnanosti.

Definíciu pojmu zamestnanec nájdeme v § 4 (nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti).

Definíciu pojmu zamestnávateľ nájdeme v § 7 (nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti), ďalej v § 16 (úrazové poistenie) a § 18 (garančné poistenie).

Posudzovanie, kto je na účely ZSP zamestnancom a aké poistenia sa na neho vzťahujú je o to komplikovanejšie, že ZSP obsahuje množstvo výnimiek, resp. statusov. „Krásnym príkladom“ sú osoby pracujúce na dohody o prácach mimo pracovného pomeru, ktorým je venovaná osobitná kapitola – viď ďalej. Ďalším príkladom možno celkom zbytočných komplikácií je tzv. odvodová výnimka, ktorá sa týka zamestnancov, predtým dlhodobo nezamestnaných. Aj tým je venovaná osobitná kapitola ďalej.

Zamestnanec

Zamestnancom na účely ZSP je fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 ZSP. Čiže fyzická osoba v právnom vzťahu, z ktorého jej plynie príjem zo závislej činnosti zdaňovaný podľa § 5 ods. 1 písm. a) až h) a m) a ods. 2 a 3 ZDP.

Pri posudzovaní, ktoré poistenia sa na zamestnanca vzťahujú, je ďalej dôležité, či právny vzťah zakladá zamestnancovi právo na pravidelný mesačný príjem alebo naopak - na nepravidelný príjem. Vysvetlime si, čo toto rozdelenie znamená.

Pravidelný mesačný príjem

Je príjem, na ktorého výplatu má zamestnanec nárok za každý kalendárny mesiac. Typický príklad je zamestnanec v pracovnom pomere – podľa § 129 ods. 1 ZP je mzda zamestnanca v pracovnom pomere splatná pozadu za mesačné obdobie.

Podobne je to pri dohodách o pracovnej činnosti – podľa § 228a ods. 4 ZP odmena za vykonanú prácu je splatná a musí byť vyplatená najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom sa práca vykonala.

Ďalším príkladom je konateľ s.r.o., ktorý má na základe mandátnej zmluvy uzatvorenej medzi konateľom a s.r.o. podľa Obchodného zákonníka právo na výplatu odmeny (povedzme 500 eur mesačne) za každý kalendárny mesiac.

Nepravidelný príjem

Je príjem v právnom vzťahu, pri ktorom zamestnanec síce poberá príjem (odmenu), ale nemá právo na výplatu príjmu za každý kalendárny mesiac. Príkladom môžu byť niektoré dohody o vykonaní práce – podľa § 226 ods. 4 ZP odmena za vykonanie pracovnej úlohy je splatná po dokončení a odovzdaní práce, s tým, že možno dohodnúť, že časť odmeny bude splatná už po vykonaní určitej časti pracovnej úlohy.

Ďalším príkladom sú štatutárni zástupcovia, konatelia a pod., ktorí majú vo svojej zmluve dohodnutú odmenu napríklad raz ročne, respektíve na základe dohodnutých kritérií, nie však s právom výplaty odmeny pravidelne za každý mesiac.

Pri všetkých druhoch dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru platí, že pokiaľ sa doba trvania dohody dohodne tak, že dohoda začína a končí v tom istom kalendárnom mesiaci, ide o nepravidelný príjem. Uvedené vyplýva z metodického pokynu, ktorý uplatňuje Sociálna poisťovňa.

Kniha ODVODY: Kapitola 1.1 ZAMESTNANEC A ZAMESTNÁVATEĽ, ZDRAVOTNÉ POISTENIE

Témy: dohody,spoločník,zdravotné poistenie

Pri posudzovaní toho, kto sa na účely ZZP a ZSP považuje za zamestnanca a za zamestnávateľa, vychádzame z definície zamestnanca a zamestnávateľa, ktoré sú uvedené v § 2 písm. aa) ZDP a následne z definície príjmov zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 ZDP.

Kniha DÔCHODKY: Kapitola 6. VDOVSKÝ, VDOVECKÝ A SIROTSKÝ DÔCHODOK

Témy: dôchodok,sociálne poistenie

Na úvod kapitoly si povedzme, že pre vdovecké dôchodky platia tie isté pravidlá ako pre vdovské dôchodky. Preto budeme v kapitole komentovať len vdovské dôchodky, pre vdovecké dôchodky platí všetko rovnako.

Vdovské, vdovecké a sirotské dôchodky sa označujú aj ako pozostalostné dôchodky.

6.1 NÁROK NA VDOVSKÝ DÔCHODOK A NA JEHO VÝPLATU

Podľa § 74 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, vdova má nárok na vdovský dôchodok po manželovi, ktorý:

ku dňu smrti bol poberateľom starobného dôchodku alebo splnil podmienky nároku na starobný dôchodok (viď kapitola 3.1)
ku dňu smrti bol poberateľom invalidného dôchodku, alebo získal počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok (viď kapitola 5.1 až 5.3)
ku dňu smrti mal nárok na predčasný starobný dôchodok (mal priznaný predčasný starobný dôchodok, viď kapitola 4.1), alebo
zomrel v dôsledku pracovného úrazu, či choroby z povolania.

V každom prípade, základnou podmienkou je existencia a trvanie manželstva ku dňu smrti manžela.

Rozvedená žena nemá nárok na vdovský dôchodok po bývalom manželovi.

Nárok na výplatu vdovského dôchodku

Podľa § 74 ods. 2 a 3 zákona o sociálnom poistení vdova má nárok na výplatu vdovského dôchodku počas jedného roka od smrti manžela. Je pritom jedno, v akom postavení je ona sama, aké má príjmy, aký má vek, o koľko nezaopatrených detí sa stará a podobne.

Po uplynutí jedného roka od smrti manžela sa vdove vypláca vdovský dôchodok naďalej, ak:

sa stará aspoň o jedno nezaopatrené dieťa
je invalidná a má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %
vychovala aspoň tri deti (bez ohľadu na jej vek)
dovŕšila vek 52 rokov a vychovala dve deti
dovŕšila dôchodkový vek.

Ak sa vdove vypláca vdovský dôchodok viac ako rok po smrti manžela, pretože sa stará aspoň o jedno nezaopatrené dieťa, ale stane sa situácia, že sa nebude starať ani o jedno nezaopatrené dieťa (ak napríklad deti doštudujú), vdove sa prestane vyplácať vdovský dôchodok.

Ak nie je splnená žiadna z horeuvedených podmienok, vdovský dôchodok sa po uplynutí jedného roka od smrti manžela prestane vyplácať. To ale neznamená, že by úplne zanikol nárok na vdovský dôchodok. Výplata vdovského dôchodku sa vdove obnoví, ak:

sa začne starať o nezaopatrené dieťa
sa stane invalidnou s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %
dovŕšila vek 52 rokov a vychovala dve deti
dovŕšila dôchodkový vek.

Nezaopatrené dieťa

Za nezaopatrené dieťa sa pri posudzovaní nároku vdovy na výplatu vdovského dôchodku považuje dieťa:

ktoré má po zomretom rodičovi nárok na sirotský dôchodok (viď ďalej)
dieťa, ktoré bolo v rodine zomretého vychovávané, ak ide o vlastné dieťa alebo osvojené dieťa vdovy, alebo ak bolo dieťa vdove či zomretému manželovi zverené do starostlivosti, ktorá nahrádza starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu počas trvania manželstva.

Zánik nároku na vdovský dôchodok

Podľa § 74 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, vdove nárok na vdovský dôchodok zaniká:

uzatvorením manželstva alebo
dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu, podľa ktorého vdova úmyselným trestným činom spôsobila smrť manžela.

Trinásty a štrnásty plat v rokoch 2020 a 2021

Témy: Zákonník práce,zmeny 2021

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny predložilo do pripomienkového konania návrh novely zákona o sociálnom poistení.

Okrem zmien pre tzv. minimálne dôchodky sa novelou navrhuje zrušenie oslobodenia tzv. 13. a 14. platu od odvodov na sociálne poistenie (ruší sa ustanovenie § 293eia, autor textu predpokladá, že do novely sa doplní zatiaľ chýbajúce ustanovenie, ktorým sa jednoznačne stanoví, že do vymeriavacieho základu zamestnanca na sociálne poistenie podľa § 138 ods. 1 zákona sa zahŕňa aj 13. a 14. plat oslobodený od dane).

Novela zákona o sociálnom poistení má nadobudnúť účinnosť dňa 1. januára 2021.

Samozrejme, predtým musí zákon schváliť vláda, vo všetkých troch čítaniach prerokovať a schváliť parlament. Vo finále musí zákon podpísať pani prezidentka.

Návrh novely zákona nájdete tu: https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/SK/LP/2020/370

V pokračovaní článku sa dozviete:

aké oslobodenia boli v roku 2020 v prípade tzv. 13. platu
aké oslobodenia sú v roku 2020 v prípade tzv. 14. platu
ako to bude s 13. a 14. platom v roku 2021

Dokedy je nárok na pandemické ošetrovné na deti v predškolskom veku (aktualizácia 23.9.2020)?

Témy: nemocenské dávky,ošetrovné,pandémia,sociálne poistenie

Vláda SR na rokovaní dňa 9. septembra 2020 schválila návrh novely zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a súčasne schválila, že návrh sa v Národnej rade SR prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní.

Obsahom návrhu je faktické zrušenie § 293fb ods. 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení.

Novelu v skrátenom legislatívnom konaní dňa 17.9.2020 schválila Národná rada SR.

Novela je účinná odo dňa vyhlásenia v Zbierke zákonov.

Novela bola vyhlásená (zverejnená) v Zbierke zákonov pod číslom 258/2020 Z. z. dňa 23.9.2020 a k tomuto dňu nadobúda účinnosť.

DIEŤA V PREDŠKOLSKOM VEKU NAVŠTEVUJÚCE PREDŠKOLSKÉ ZARIADENIE

Podľa novely rodič dieťaťa v predškolskom veku počnúc stredou 23.9.2020 už nemá nárok na tzv. pandemické ošetrovné v prípade, kedy predškolské zariadenie síce "funguje normálne", ale rodič neprejaví záujem o účasť dieťaťa na prebiehajúcom výchovno-vzdelávacom procese v predškolskom zariadení z dôvodu obavy o jeho zdravie.

Pandemické ošetrovné tak rodičia detí, ktoré navštevujú predškolské zariadenie, a ktoré nechali doma z obavy o ich zdravie, môžu čerpať najneskôr do utorka 22.9.2020.

Príklad

Pretože novela zákona o sociálnom poistení bola zverejnená v Zbierke zákonov dňa 23. septembra 2020, rodič dieťaťa - predškoláka, ktoré nechal doma z obavy o jeho zdravie, bude môcť čerpať pandemické ošetrovné najdlhšie do 22. septembra 2020.

Zákonník práce

Pokiaľ ide o rodiča, ktorý je zamestnaný - pracuje na základe pracovnej zmluvy - a do 22.9.2020 bol s dieťaťom na platenom ošetrovnom, z pohľadu Zákonníka práce mal osobnú prekážku v práci - OČR, v súlade s § 141 ods. 1 Zákonníka práce. Od 23.9.2020 však rodič na ošetrovné nárok nemá. To znamená, že od 23.9.2020 sa mal vrátiť do zamestnania. Ak tak neurobil:

má absenciu
alebo sa so zamestnávateľom dohodne na čerpaní dovolenky
alebo sa so zamestnávateľom dohodne na "neplatenom voľne" - čo musí zamestnávateľ príslušným spôsobom nahlásiť na Sociálnu poisťovňu a na zdravotnú poisťovňu a zamestnanec si musí ako tzvl samoplatiteľ platiť zdravotné poistenie (ak nemá zdravotné poistenie zabezpečené aj inak ako v danom zamestnaní).

DIEŤA - ŽIAK ZÁKLADNEJ ŠKOLY

Obdobne podľa novely rodič dieťaťa - školáka nebude mať nárok na tzv. pandemické ošetrovné v prípade, kedy škola, ktorú dieťa navštevuje, "funguje normálne", ale rodič neprejaví záujem o účasť dieťaťa na prebiehajúcom výchovno-vzdelávacom procese v škole z dôvodu obavy o jeho zdravie.

Tu však treba poznamenať, že školský rok 2020/2021 začal od 1. septembra 2020 na základných školách v štandardnom režime.

To pre rodičov žiakov základných škôl znamená, že dochádzka na vyučovanie je plne v súlade s § 19 zákona č. 245/2008 školského zákona a od 1. septembra 2020 je pre žiakov povinná.

Inými slovami, v súlade so školským zákonom od 1. septembra 2020 rodičia školákov už nemajú možnosť neprejaviť záujem o výchovu a vzdelávanie dieťaťa v škole z dôvodu obavy o zdravie dieťaťa. Inak by porušili školský zákon.

Ešte raz to isté inak: od 1. septembra 2020 sa rodič už nemôže sám rozhodnúť nechať doma svoje dieťa - školáka z obavy o jeho zdravie.

Dôsledkom je ukončenie možnosti čerpať tzv. pandemické ošetrovné na deti (školákov) do dovŕšenia jedenástich rokov veku alebo do dovŕšenia osemnásteho roku veku v prípade, ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom. Z dôvodu uzavretia škôl bola táto možnosť reálne možná najdlhšie do 30. júna 2020 (pretože v júli - auguste boli letné prázdniny).

Od 1. septembra 2020 je na deti - školákov možné čerpať pandemické ošetrovné len v prípade, ak:

rozhodnutím zriaďovateľa alebo ministerstva školstva bude uzatvorená škola, ktorú dieťa navštevuje
dieťaťu bude nariadená karanténa alebo izolácia
fyzická osoba, ktorá sa inak o dieťa stará, ochorela alebo jej bola nariadená karanténa či izolácia, alebo bola prijatá do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia, a preto sa nemôže o dieťa starať.

PANDEMICKÉ OŠETROVNÉ A DIEŤA, KTORÉ DO PREDŠKOLSKÉHO ZARIADENIA EŠTE NECHODILO

V novele zákona sa nenavrhuje zrušenie čerpania pandemického ošetrovného podľa § 293ev zákona o sociálnom poistení.

Pozrite tu: http://www.relia.sk/Article.aspx?ID=314

Aj naďalej tak bude možné poberať pandemické ošetrovné napríklad v prípade dieťaťa, ktoré malo 3. narodeniny v čase od 12. marca 2020 a rodič sa o dieťa osobne a celodenne stará (dieťa nechodí do škôlky).

Za súčasného stavu zákona má v takýchto prípadoch rodič nárok na pandemické ošetrovné "donekonečna", respektíve dovtedy, kým dieťa nezačne nejaké predškolské zariadenie navštevovať, prípadne pokiaľ sa príslušným spôsobom v budúcnosti nezmení zákon o sociálnom poistení.

Príklad

Ak vláda vyhlási skončenie mimoriadnej situácie k 16. novembru 2020, nárok na "pandemické ošetrovné" bude mať rodič dieťaťa, ktoré malo 3. narodeniny v čase od 12. marca 2020 do 31. októbra 2020 a rodič sa o dieťa osobne a celodenne stará (dieťa nechodí do predškolského zariadenia).

Napríklad, ak dieťa dosiahlo vek 3 roky dňa 15. mája 2020 (do konca mája 2020 bol nárok na rodičovský príspevok), nárok na pandemické ošetrovné je od 1. júna 2020. Nárok na ošetrovné trvá aj po 1. septembri 2020 až dovtedy, pokiaľ dieťa nezačne chodiť do predškolského zariadenia, alebo pokiaľ sa nezmení zákon.

Ak napríklad dieťa nastúpilo do predškolského zariadenia od 1. septembra 2020, rodič má nárok na ošetrovné do 31. augusta 2020.

PANDEMICKÝ RODIČOVSKÝ PRÍSPEVOK

Podľa Nariadenia vlády č. 102/2020 Z. z., v čase krízovej situácie (čo je aj mimoriadna situácia, viď vyššie) má rodič, resp. oprávnená osoba - ak nepoberá ošetrovné - nárok na rodičovský príspevok aj po mesiaci, v ktorom dieťa:

dosiahne vek 3 roky
dosiahne vek 6 rokov, ak má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav
dosiahne vek 6 rokov, ak ide o dieťa zverené do náhradnej starostlivosti starostlivosti, resp. dosiahne dobu 3 rokov od právoplatnosti prvého rozhodnutia o zverení dieťaťa do náhradnej starostlivosti.

Nárok na rodičovský príspevok má podľa § 2 ods. 5 nariadenia vlády č. 102/2020 Z. z. oprávnená osoba do konca mesiaca, v ktorom vláda vyhlási skončenie mimoriadnej situácie.

Pozrite tu: http://www.relia.sk/Article.aspx?ID=330

Ku dňu 23.9.2020 vláda mimoriadnu situáciu neukončila.

Príklad

Ak vláda vyhlási skončenie mimoriadnej situácie k 16. novembru 2020, nárok na "pandemický rodičovský príspevok" bude mať oprávnená osoba poslednýkrát za mesiac november 2020.

Kniha DÔCHODKY: Kapitola 5. INVALIDNÝ DÔCHODOK

Témy: dôchodok,sociálne poistenie

5.1 NÁROK NA INVALIDNÝ DÔCHODOK

Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, občan má nárok na invalidný dôchodok, ak ku dňu, od ktorého žiada o jeho priznanie:

je invalidný
v období pred vznikom invalidity dosiahol požadovaný počet rokov dôchodkového poistenia (povinného, dobrovoľného, ako poistenec štátu...) a
ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok, ani mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Invalid z mladosti

Podľa § 70 ods. 2 - prvá veta zákona o sociálnom poistení, občan má nárok na invalidný dôchodok (tzv. invalid z mladosti), ak

sa stal invalidným ako nezaopatrené dieťa (viď § 9 zákona o sociálnom poistení) - v období do skončenia povinnej školskej dochádzky alebo po skončení povinnej školskej dochádzky, ak sa sústavne pripravuje na povolanie, najdlhšie do dovŕšenia 26 rokov veku atď. a
má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.

Nárok na invalidný dôchodok z mladosti vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku.

Doktorand

Podľa § 70 ods. 2 - druhá veta zákona o sociálnom poistení, doktorand má nárok na invalidný dôchodok, ak:

sa stal invalidným počas doktorandského štúdia v dennej forme
nedovŕšil 26 rokov veku a
má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.

Sporiteľ

Pri posudzovaní nároku na invalidný dôchodok nie je žiadny rozdiel v tom, či ide o sporiteľa - občana, ktorý si sporil alebo sporí na dôchodok v tzv. II. pilieri, alebo o "ne"-sporiteľa.

Žiadny rozdiel nie je ani vo výpočte sumy invalidného dôchodku.

Nárok na výplatu invalidného dôchodku vzniká pri splnení uvedených podmienok a po podaní žiadosti o priznanie invalidného dôchodku. Žiadosť o priznanie invalidného dôchodku môže byť podaná aj po dni, v ktorom boli splnené podmienky nároku na invalidný dôchodok.

Pozor na premlčanie, podľa § 114 zákona o sociálnom poistení - nárok na výplatu dávky alebo jej časti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý dávka alebo jej časť patrili.

V súlade s § 184 zákona o sociálnom poistení sa žiadosť o priznanie invalidného dôchodku podáva na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou. Žiadateľ je povinný preukázať skutočnosti rozhodujúce pre nárok na invalidný dôchodok a nárok na jeho výplatu spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou. K tomu hľadajte aktuálne informácie na webe Sociálnej poisťovne v časti "Dôchodkové poistenie" - "Invalidný dôchodok" - "Uplatnenie nároku".

Podľa § 112 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, nárok na invalidný dôchodok si možno žiadosťou uplatniť najviac tri roky spätne.

Podľa § 80 zákona o sociálnom poistení, invalidný dôchodok sa nevypláca počas obdobia práceneschopnosti, kedy má poistenec nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo má nárok na nemocenské, ak práceneschopnosť začala ešte pred priznaním invalidného dôchodku.

V tejto súvislosti Sociálna poisťovňa upozorňuje žiadateľov o invalidný dôchodok, ktorí majú z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti nárok na nemocenské alebo nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, aby o priznanie invalidného dôchodku požiadali až vtedy, keď už je známy deň zániku nároku na nemocenské (resp. náhradu príjmu zamestnanca), pretože bez určenia tohto dňa nie je možné určiť deň priznania a sumu invalidného dôchodku.

Príspevok na športovú činnosť dieťaťa (Metodické usmernenie FS SR)

Témy: zákon o športe,Zákonník práce,zmeny 2020

Novinkou v Zákonníku práce je od 1. januára 2020 nový § 152b, podľa ktorého zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi príspevok na športovú činnosť dieťaťa.

Na príspevok nie je právny nárok, zamestnávateľ ho poskytne dobrovoľne (počet zamestnancov "vo firme" nie je rozhodujúci).

Výhodou príspevku je skutočnosť, že pri dodržaní podmienok uvedených v § 152b Zákonníka práce je príspevok príjmom zamestnanca oslobodeným od dane (a automaticky aj od odvodov). Viď § 5 ods. 7 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení účinnom od 1.1.2020.

Podobne ako pri príspevkoch na rekreáciu Finančné riaditeľstvo SR (FRSR) vydalo metodické usmernenie, ktorým spresnilo požiadavky, pri splnení ktorých bude možné považovať príspevok za príjem zamestnanca oslobodený od dane. Podobne ako pri príspevkoch na rekreáciu "to trvalo", ale dočkali sme sa a metodické usmernenie bolo zverejnené 17. augusta 2020 na webovej stránke Finančnej správy SR, link:

https://www.financnasprava.sk//_img/pfsedit/Dokumenty_PFS/Zverejnovanie_dok/Dane/Metodicke_usmernenia/Priame_dane/2020/2020.08.17_29_DZPaU_2020_MU.pdf

Kniha DÔCHODKY: Kapitola 4. PREDČASNÝ STAROBNÝ DÔCHODOK

Témy: dôchodok,sociálne poistenie

4.1 NÁROK NA PREDČASNÝ STAROBNÝ DÔCHODOK

Podľa § 67 zákona o sociálnom poistení, občan má nárok na predčasný starobný dôchodok ak ku dňu, od ktorého žiada o jeho priznanie:

bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a
chýbajú mu najviac dva roky do dovŕšenia dôchodkového veku a
suma predčasného starobného dôchodku je vyššia ako 1,2-násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa zákona o životnom minime.

Sporiteľ - občan, ktorý si sporil alebo sporí na dôchodok v tzv. II. pilieri - má nárok na predčasný starobný dôchodok ak ku dňu, od ktorého žiada o jeho priznanie:

bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a
chýbajú mu najviac dva roky do dovŕšenia dôchodkového veku a
súčet súm predčasného starobného dôchodku a predčasného starobného dôchodku z II. piliera je vyšší ako 1,2-násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa zákona o životnom minime.

Vek potrebný pre priznanie predčasného starobného dôchodku

Vek potrebný pre priznanie predčasného starobného dôchodku zistíte tak, že dôchodkový vek stanovený v zákone o sociálnom poistení podľa § 65 ods. 2 v prílohách č. 3a a č. 3b znížite o dva roky (pozrite kapitolu 2.1).

Pri priznávaní predčasného starobného dôchodku sa zohľadňuje dôchodkový vek určený pre I. a II. pracovné kategórie (funkcie) pre občanov, ktorí spĺňajú podmienky dané podľa § 21 ods. 1 a podľa § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (kapitola 2.2).

Suma 1,2-násobku životného minima

V období od 1.7.2019 do 30.6.2020 bola suma životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa zákona o životnom minime daná ako 210,20 eur a nárok na predčasný starobný dôchodok bol vtedy, ak jeho suma bola najmenej 252,30 eur.

V období od 1.7.2020 do 30.6.2021 je suma životného minima daná ako 214,83 eur a nárok na predčasný starobný dôchodok je vtedy, ak jeho suma je najmenej 257,80 eur.

Nárok na predčasný starobný dôchodok vzniká pri splnení uvedených podmienok, najskôr odo dňa podania žiadosti o priznanie predčasného starobného dôchodku. O predčasný starobný dôchodok nie je možné požiadať spätne (§ 67 ods. 3 zákona).

Žiadosť o predčasný starobný dôchodok môže žiadateľ podať v kalendárnom roku najviac dvakrát (stáva sa, že na základe prvej podanej žiadosti v kalendárnom roku Sociálna poisťovňa predčasný starobný dôchodok z dôvodu nesplnenia podmienok neprizná - žiadateľ má v tom istom roku "nárok ešte na jeden pokus" o priznanie predčasného starobného dôchodku).

Nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku nemá dôchodkovo poistený občan

Podľa § 67 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku nevzniká, ak poistenec ku dňu vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok:

je povinne dôchodkovo poistený ako zamestnanec alebo
je povinne dôchodkovo poistený ako SZČO alebo
je zamestnancom s odvodovou úľavou pre dlhodobo nezamestnaných podľa § 4 ods. 1 písm. d) zákona o sociálnom poistení
je obdobne povinne dôchodkovo poistený v členských štátoch EÚ (+ Švajčiarsko, Island, Nórsko, Lichtenštajnsko) alebo v štátoch, s ktorými má SR uzatvorenú zmluvu o sociálnom zabezpečení (zoznam medzinárodných zmlúv nájdete napríklad na webe Sociálnej poisťovne).

Pozor, od 1. júla 2018 platí zmena zákona o sociálnom poistení. Poberateľ predčasného starobného dôchodku môže poberať predčasný starobný dôchodok a v tom istom čase môže pracovať na dohodu o vykonaní práce, na dohodu o pracovnej činnosti alebo na zmluvu o činnosti športového odborníka - ak si uplatní výnimku z platenia poistného na dôchodkové poistenie podľa § 227a zákona o sociálnom poistení a príjem z tejto dohody (resp. zmluvy o činnosti športového odborníka) v kalendárnom roku nepresiahne 2 400 eur.

Túto výnimku však treba správne chápať. Uplatniť si ju totiž môže len občan, ktorý už má priznaný predčasný starobný dôchodok a to odo dňa ku ktorému mu bude vydané rozhodnutie o priznaní predčasného starobného dôchodku.

Občan, ktorý pracuje na dohodu o vykonaní práce alebo na dohodu o pracovnej činnosti a predčasný starobný dôchodok nepoberá, si výnimku uplatniť nemôže. Postupovať sa preto musí tak, že občan pracujúci na dohodu najskôr požiada o predčasný starobný dôchodok - ten mu Sociálna poisťovňa pri splnení podmienok prizná avšak nebude mu ho vyplácať - a až odo dňa kedy mu bude vydané rozhodnutie o priznaní predčasného starobného dôchodku môže požiadať o výnimku z platenia poistného na dôchodkové poistenie. Následne mu Sociálna poisťovňa uvoľní výplatu predčasného starobného dôchodku.

Podľa § 80 zákona o sociálnom poistení, predčasný starobný dôchodok sa nevypláca počas obdobia práceneschopnosti, kedy má poistenec nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo má nárok na nemocenské, ak práceneschopnosť začala ešte pred priznaním predčasného starobného dôchodku.

Zánik nároku na predčasný starobný dôchodok

Podľa § 67 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku zaniká odo dňa jeho splátky splatnej:

po dni vzniku dôchodkového poistenia zamestnanca alebo
po dni vzniku povinného dôchodkového poistenia SZČO alebo
po dni odkedy sa poberateľ predčasného starobného dôchodku stal zamestnancom s odvodovou úľavou pre dlhodobo nezamestnaných podľa § 4 ods. 1 písm. d) zákona o sociálnom poistení alebo
po dni vzniku povinného dôchodkového poistenia v členských štátoch EÚ (+ Švajčiarsko, Island, Nórsko, Lichtenštajnsko) alebo v štátoch, s ktorými má SR uzatvorenú zmluvu o sociálnom zabezpečení,

(pozor na výnimku pri dohodách, viď ďalej).

Nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku opätovne vzniká odo dňa nasledujúceho:

po dni zániku dôchodkového poistenia zamestnanca alebo
po dni zániku povinného dôchodkového poistenia SZČO alebo
po dni, v ktorom občan prestal byť zamestnancom s odvodovou úľavou pre dlhodobo nezamestnaných podľa § 4 ods. 1 písm. d) zákona o sociálnom poistení (zamestnanie skončilo počas trvania odvodovej úľavy) alebo
po dni zániku povinného dôchodkového poistenia v členských štátoch EÚ (+ Švajčiarsko, Island, Nórsko, Lichtenštajnsko) alebo v štátoch, s ktorými má SR uzatvorenú zmluvu o sociálnom zabezpečení.

Inými slovami, občanovi, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok, sa predčasný starobný dôchodok nevyplatí odo dňa jeho splátky nasledujúcej po vzniku povinného dôchodkového poistenia a po zániku povinného dôchodkového poistenia sa výplata predčasného starobného dôchodku obnoví od dňa ďalšej splátky.

Príklad

Pani Eva má priznaný a vyplácaný predčasný starobný dôchodok od 1.3.2020. Sociálna poisťovňa jej vypláca dôchodok každého 20.-ho dňa v mesiaci - napríklad 20.5.2020 mala vyplatený predčasný starobný dôchodok za obdobie od 20.5.2020 do 19.6.2020.

Pani Eva si našla zamestnanie v pracovnom pomere od 1.7.2020. Toto zamestnanie jej skončilo 30.9.2020.

To znamená, že Sociálna poisťovňa pani Eve nevyplatila predčasný starobný dôchodok splatný:

7.2020 za obdobie od 20.7.2020 do 19.8.2020
8.2020 za obdobie od 20.8.2020 do 19.9.2020
9.2020 za obdobie od 20.9.2020 do 19.10.2020

Sociálna poisťovňa pani Eve obnovila výplatu predčasného starobného dôchodku od 20.10.2020.

Môže sa stať, že medzi vznikom a zánikom dôchodkového poistenia prejde len niekoľko dní a podľa horeuvedených pravidiel (§ 67 ods. 5) tak bude predčasný starobný dôchodok stále vyplácaný.

Predstavte si v príklade pani Evy, žeby pracovný pomer trval len od 1.7.2020 do 19.7.2020 - Sociálna poisťovňa by pani Eve žiadnu platbu predčasného starobného dôchodku nezastavila.

V takom prípade sa podľa § 67 ods. 7 zákona o sociálnom poistení zúčtuje suma vyplateného predčasného starobného dôchodku za obdobie od vzniku povinného dôchodkového poistenia do zániku povinného dôchodkového poistenia so sumou dôchodku, na ktorého výplatu vznikne nárok po zániku tohto povinného dôchodkového poistenia. Inými slovami, najbližšia platba predčasného starobného dôchodku sa poníži o sumu pripadajúcu na dobu trvania dôchodkového poistenia.

Príklad

Zmeňme prechádzajúci príklad - pani Eva - tak, že jej pracovný pomer trval len od 1.7.2020 do 19.7.2020.

V takom prípade Sociálna poisťovňa v technicky najskoršom možnom termíne vyplatí predčasný starobný dôchodok tak, že pri výplate odpočíta alikvótnu sumu predčasného starobného dôchodku pripadajúcu na dni od 1.7.2020 do 19.7.2020.

Podľa § 67 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku občana, ktorý pracuje na dohodu o vykonaní práce, na dohodu o pracovnej činnosti alebo na zmluvu o činnosti športového odborníka a uplatnil si výnimku z platenia poistného na dôchodkové poistenie podľa § 227a zákona o sociálnom poistení, zaniká odo dňa jeho splátky splatnej v kalendárnom mesiaci nasledujúcom po kalendárnom mesiaci, v ktorom úhrn príjmu z tejto dohody v príslušnom kalendárnom roku presiahol sumu 2400 eur.

Nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku opätovne vzniká odo dňa jeho splátky splatnej v januári nasledujúceho roka.

Príklad

Pán Eduard má priznaný a vyplácaný predčasný starobný dôchodok od 1.9.2019. Sociálna poisťovňa mu vypláca dôchodok každého 15.-teho dňa v mesiaci.

Pán Eduard sa od 1.3.2020 zamestnal na dohodu o pracovnej činnosti a uplatnil si výnimku z platenia poistného na dôchodkové poistenie podľa § 227a zákona o sociálnom poistení. Jeho kumulovaný príjem z tejto dohody vo výplate za mesiac september 2020 prekročil hranicu 2400 eur (kumulovaný príjem dosiahol sumu 2650 eur, v auguste to bolo 2100 eur).

To znamená, že Sociálna poisťovňa pánovi Eduardovi nevyplatí predčasný starobný dôchodok splatný:

10.2020 za obdobie od 15.10.2020 do 14.11.2020
11.2020 za obdobie od 15.11.2020 do 14.12.2020
12.2020 za obdobie od 15.12.2020 do 14.1.2021

Sociálna poisťovňa pánovi Eduardovi obnoví výplatu predčasného starobného dôchodku od 15.1.2021.

Minimálne dôchodky - zmeny od roku 2021

Témy: dôchodok,sociálne poistenie,zmeny 2021

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny predložilo do pripomienkového konania návrh novely zákona o sociálnom poistení. Cieľom novely je upraviť podmienky, pri ktorých má poistenec nárok na zvýšenie sumy starobného dôchodku (prípadne invalidného dôchodku poberaného po dovŕšení dôchodkového veku poistenca), na sumu minimálneho dôchodku.

Súčasne sa novelou upravujú sumy minimálneho dôchodku a filozofia ich nastavenia.

Novela zákona o sociálnom poistení má nadobudnúť účinnosť dňa 1. januára 2021.

Samozrejme, predtým musí zákon schváliť vláda, vo všetkých troch čítaniach prerokovať a schváliť parlament a vo finále musí zákon podpísať pani prezidentka.

Návrh novely zákona nájdete tu: https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/SK/LP/2020/370

Navrhujú sa dve zásadné zmeny.

Po prvé, pre nárok na minimálny dôchodok sa do obdobia dôchodkového poistenia získaného od roku 1993 započítajú len doby dôchodkového poistenia získané v rokoch, za ktoré osobný mzdový bod občana dosiahol hodnotu najmenej 0,241 (tzv. kvalifikované obdobie).

Po druhé, sumy minimálnych dôchodkov (v závislosti od získaného obdobia dôchodkového poistenia) sa od roku 2021 zmrazujú na úrovni roka 2020.

Podrobnosti ďalej v článku.

Kniha DÔCHODKY: Kapitola 3. STAROBNÝ DÔCHODOK

Témy: dôchodok,sociálne poistenie

3.1 NÁROK NA STAROBNÝ DÔCHODOK

Podľa § 65 zákona o starobnom poistení, občan má nárok na starobný dôchodok ak:

bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a
dovŕšil dôchodkový vek

Nárok na výplatu starobného dôchodku vzniká pri splnení uvedených podmienok a po podaní žiadosti o priznanie starobného dôchodku. Žiadosť o priznanie starobného dôchodku môže byť podaná aj po dni, v ktorom boli splnené podmienky nároku na starobný dôchodok.

V súlade s § 184 zákona o sociálnom poistení, žiadosť o priznanie starobného dôchodku sa podáva na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou. Žiadateľ je povinný preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na dôchodok a nárok na jeho výplatu spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou. K tomu hľadajte aktuálne informácie na webe Sociálnej poisťovne v časti "Dôchodkové poistenie" - "Starobný dôchodok" - "Uplatnenie nároku".

Podľa § 112 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, nárok na starobný dôchodok si možno žiadosťou uplatniť aj spätne a to najviac tri roky spätne.

Podľa § 80 zákona o sociálnom poistení, starobný dôchodok sa nevypláca počas obdobia práceneschopnosti, kedy má poistenec nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo má nárok na nemocenské, ak práceneschopnosť začala ešte pred priznaním starobného dôchodku.

Kniha DÔCHODKY: Kapitola 2. ZÁKLADNÉ POJMY A DEFINÍCIE

Témy: dôchodok,sociálne poistenie

2.1 DÔCHODKOVÝ VEK

Dôchodkový vek je dôležitý najmä pri posudzovaní nároku občana na starobný dôchodok alebo na predčasný starobný dôchodok.

V prvom roku účinnosti zákona o sociálnom poistení, teda v roku 2004, bol dôchodkový vek stanovený vo všeobecnosti na 62 rokov. Od 1.1.2017 bol platný princíp naviazania dôchodkového veku na strednú dĺžku života, čo vzhľadom na postupné predlžovanie dĺžky života ľudí na Slovensku znamenalo aj postupné zvyšovanie dôchodkového veku.

V roku 2019 bol prijatý ústavný zákon č. 99/2019 Z. z., podľa ktorého sa určil maximálny možný dôchodkový vek. Podľa Ústavy SR tak dôchodkový vek nesmie presiahnuť 64 rokov a ženy, ktoré vychovali deti, majú mať maximálny možný dôchodkový vek znížený:

o šesť mesiacov, ak vychovali jedno dieťa
o dvanásť mesiacov, ak vychovali dve deti
o osemnásť mesiacov, ak vychovali tri a viac detí.

V nadväznosti na to sa od 1.1.2020 v zákone o sociálnom poistení zaviedli prílohy č. 3a a č. 3b, v ktorých sa zadefinoval dôchodkový vek pre jednotlivé vekové ročníky a osobitne pre ženy a mužov, ktorí vychovali aspoň jedno dieťa.

Na základe sťažností občanov a iniciatívy poslancov, ktorí stanovenie dôchodkového veku v prílohe č. 3a pre ročníky 1957 až 1965 nepovažovali za správne a v súlade s Ústavou SR, dochádza od 1.11.2020 k novelizácií zákona o sociálnom poistení. Novela mení prílohy č. 3a a č. 3b tak, ako je to uvedené ďalej.

Poznámka: Ak sa občan narodil 31.-ho dňa mesiaca, ktorý má 31 dní a podľa prílohy č. 3a respektíve prílohy č. 3b mu dôchodkový vek pripadne na mesiac, ktorý má menej ako 31 dní, za deň dovŕšenia dôchodkového veku sa považuje posledný deň posledného pripočítaného mesiaca. Obdobne sa postupuje ak dôchodkový vek pripadne na koniec februára.

Príklad

Pán Juraj sa narodil 31.8.1959. Podľa prílohy č. 3b dosiahne dôchodkový vek vo veku 62 rokov a 10 mesiacov. Pán Juraj dosiahne dôchodkový vek dňa 30.6.2022.

Pán Milan sa narodil 30.4.1959. Aj on podľa prílohy č. 3b dosiahne dôchodkový vek vo veku 62 rokov a 10 mesiacov. Pán Milan dosiahne dôchodkový vek dňa 28.2.2022.

Príloha č. 3a, platná od 1.11.2020

(v tabuľke je uvedený dôchodkový vek, r = rokov, m = mesiacov, d = dní):

Rok narodenia	Muž	Žena	Žena 1 dieťa	Žena 2 deti	Žena 3 alebo 4 deti	Žena 5 a viac detí
1943 a skôr	60r	57r	56r	55r	54r	53r
1944	60r 9m	57r	56r	55r	54r	53r
1945	61r 6m	57r	56r	55r	54r	53r
1946	62r	57r	56r	55r	54r	53r
1947	62r	57r 9m	56r	55r	54r	53r
1948	62r	58r 6m	56r 9m	55r	54r	53r
1949	62r	59r 3m	57r 6m	55r 9m	54r	53r
1950	62r	60r	58r 3m	56r 6m	54r 9m	53r
1951	62r	60r 9m	59r	57r 3m	55r 6m	53r 9m
1952	62r	61r 6m	59r 9m	58r	56r 3m	54r 6m
1953	62r	62r	60r 6m	58r 9m	57r	55r 3m
1954	62r	62r	61r 3m	59r 6m	57r 9m	56r
1955	62r 76d	62r 76d	62r 76d	60r 3m	58r 6m	56r 9m
1956	62r 139d	62r 139d	62r 139d	61r	59r 3m	57r 6m
1957	62r 6m	62r 6m	62r	61r 6m	60r	58r 3m
1958	62r 8m	62r 8m	62r 2m	61r 8m	60r 9m	59r
1959	62r 10m	62r 10m	62r 4m	61r 10m	61r 4m	59r 9m
1960	63r	63r	62r 6m	62r	61r 6m	60r 6m
1961	63r 2m	63r 2m	62r 8m	62r 2m	61r 8m	61r 3m
1962	63r 4m	63r 4m	62r 10m	62r 4m	61r 10m	61r 7m
1963	63r 6m	63r 6m	63r	62r 6m	62r	61r 11m
1964	63r 8m	63r 8m	63r 2m	62r 8m	62r 2m	62r 2m
1965	63r 10m	63r 10m	63r 4m	62r 10m	62r 4m	62r 4m
1966 a neskôr	64r	64r	63r 6m	63r	62r 6m	62r 6m

Príloha č. 3b, platná od 1.11.2020

(v tabuľke je uvedený dôchodkový vek, r = rokov, m = mesiacov):

Rok narodenia	Muž 1 dieťa	Muž 2 deti	Muž 3 a viac detí
1957	62r	61r 6m	61r
1958	62r 2m	61r 8m	61r 2m
1959	62r 4m	61r 10m	61r 4m
1960	62r 6m	62r	61r 6m
1961	62r 8m	62r 2m	61r 8m
1962	62r 10m	62r 4m	61r 10m
1963	63r	62r 6m	62r
1964	63r 2m	62r 8m	62r 2m
1965	63r 4m	62r 10m	62r 4m
1966 a neskôr	63r 6m	63r	62r 6m

Výchova dieťaťa

Pri posudzovaní dôchodkového veku sa dôchodkový vek zníži občanovi, ktorý vychoval jedno a viac detí. Podľa § 60a zákona o sociálnom poistení, podmienka výchovy dieťaťa je splnená, ak sa poistenec osobne staral o dieťa:

najmenej desať rokov
najmenej päť rokov, ak sa poistenec začal o dieťa starať po dovŕšení ôsmich rokov veku dieťaťa
od jeho narodenia do jeho úmrtia, ak sa dieťa dožilo veku najmenej 6 mesiacov (okrem prípadov kedy poistenec, podľa právoplatného rozhodnutia súdu, spôsobil smrť dieťaťa úmyselným trestným činom) alebo
najmenej posledné tri roky pred dovŕšením dôchodkového veku poistenca.

Stačí pritom, aby bola splnená jedna z uvedených alternatív.

Na tento účel sa za dieťa považuje dieťa do nadobudnutia plnoletosti, ktoré je

vlastné dieťa poistenca
osvojené dieťa poistenca
dieťa zverené poistencovi do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu.

To isté obdobie výchovy toho istého dieťaťa sa zohľadní len raz a len jednému poistencovi (len jednému rodičovi), prednostne matke. Obdobie výchovy dieťaťa sa zohľadní mužovi len vtedy, ak ho nemožno zohľadniť na určenie dôchodkového veku žene (najmä v prípadoch ak matka detí zomrela pred dosiahnutím nároku na dôchodok).

Do obdobia osobnej starostlivosti o dieťa sa započítava aj obdobie, počas ktorého sa poistenec nemohol o dieťa starať z dôvodu svojho nepriaznivého zdravotného stavu alebo prijatia dieťaťa do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia.

Ak súd zverí dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo ak súd schváli dohodu rodičov o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, na obidvoch rodičov sa hľadí, akoby starostlivosť o dieťa zabezpečovali v plnom rozsahu (ako keby nedošlo k rozvodu). Aj tu však platí, že pri určení dôchodkového veku sa to isté obdobie výchovy toho istého dieťaťa sa zohľadní len raz a len jednému poistencovi.

Kniha DÔCHODKY: Kapitola 1. STRUČNÝ PREHĽAD DÔCHODKOVÝCH DÁVOK

Témy: dôchodok,sociálne poistenie

V prvej kapitole knihy "Dôchodky" nájdete stručný prehľad dôchodkových dávok daných podľa zákona o sociálnom poistení, vyplácaných Sociálnou poisťovňou. A to sú:

starobné dôchodky
predčasné starobné dôchodky
invalidné dôchodky
vdovské, vdovecké a sirotské dôchodky (pozostalostné dôchodky).

Pre každý druh dôchodku nájdete v kapitole stručné zhrnutie, kto a kedy má na dôchodok nárok a ako sa určí suma dôchodku.

Prvá kapitola je určená tým, čo nemajú čas čítať desiatky strán textu a potrebujú sa rýchlo zorientovať.

Podrobnejšie informácie o jednotlivých druhoch dôchodkov s príkladmi nájdete v ďalších kapitolách.

Stručné vysvetlenie jednotlivých pojmov (ako napríklad "osobný mzdový bod" alebo "dôchodkový vek") nájdete v kapitole 12.

Naopak podrobné vysvetlenie kľúčových pojmov nájdete v kapitole 2.

1.1 STAROBNÝ DÔCHODOK STRUČNE

Podrobnejšie informácie k starobným dôchodkom nájdete v kapitole 3.

Nárok na starobný dôchodok máte, ak ste boli dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšili ste dôchodkový vek.

Suma starobného dôchodku (SD) je daná výpočtom:

SD = POMB x ODP x ADH, kde:

POMB je priemerný osobný mzdový bod, zistený vzhľadom na deň vzniku nároku na starobný dôchodok
ODP je obdobie dôchodkového poistenia, získané ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok
ADH je aktuálna dôchodková hodnota, ktorá platí v čase vzniku nároku na výplatu starobného dôchodku.

Výsledná suma starobného dôchodku sa zaokrúhľuje na celých 10 eurocentov nahor.

Sporitelia (občania sporiaci si na dôchodok v II. pilieri) majú sumu starobného dôchodku krátenú pomerne komplikovaným spôsobom (pri odchode do dôchodku v roku 2020 približne o 10%), postup pri krátení nájdete uvedený v kapitole 3.2.

Čím vyšší ste dosiahli priemerný osobný mzdový bod (POMB), tým budete mať lepší dôchodok. POMB sprostredkovane vyjadruje výšku vašich odvodov počas vášho života. Čiže čím vyššie ste platili odvody, tým bude váš dôchodok vyšší. Veľmi zjednodušene, ak ste platili odvody z priemernej mzdy, máte POMB = 1. Ak ste platili odvody zo mzdy vo výške 80% priemerného zárobku, máte POMB 0,8 ... a podobne.

A čím dlhšie obdobie dôchodkového poistenia (ODP) počas aktívneho života získate - alebo ľudovo povedané, čím viac budete mať odpracovaných rokov - tým bude váš dôchodok vyšší.

Aktuálna dôchodková hodnota (ADH) je "umelo" vytvorená veličina, ktorá sa každoročne zvyšuje tempom medziročného rastu priemernej mzdy na Slovensku. Tú nemáte ako ovplyvniť. Všetci, ktorým vznikne nárok na výplatu starobného dôchodku v roku 2020 majú pri výpočte dôchodku rovnakú aktuálnu dôchodkovú hodnotu - pre rok 2020 je určená ako suma 13,6361 eur. V roku 2021 sa ADH zvýši o percentá nárastu priemernej mzdy zistenej za tretí štvrťrok 2020 voči priemernej mzde zistenej za tretí štvrťrok 2019.

Ak dosiahnete dôchodkový vek a o starobný dôchodok nepožiadate, ďalej pracujete a o starobný dôchodok požiadate neskôr, získate zaujímavú bonifikáciu.

Po prvé, podľa horeuvedeného vzorca vám vyjde vyššia suma dôchodku, pretože do vzorca sa dosadí aktuálna dôchodková hodnota (ADH) platná ku dňu, kedy o dôchodok požiadate - a ADH sa každoročne zvyšuje tempom rastu priemernej mzdy.

Po druhé, k sume starobného dôchodku sa pripočíta suma OMB x ADH, teda suma osobných mzdových bodov získaných za dobu poistenia po dovŕšení dôchodkového veku vynásobená aktuálnou dôchodkovou hodnotou. Ak odpracujete jeden celý rok naviac a zarábate priemernú mzdu, váš dôchodok bude o 13-14 eur vyšší.

A napokon sa celá takto určená suma zvýši o 0,5 % za každých celých 30 dní obdobia dôchodkového poistenia získaného po dovŕšení dôchodkového veku. Čiže jeden rok "čakania" na dôchodok znamená jeho zvýšenie o 6%.

Ak dosiahnete dôchodkový vek, o starobný dôchodok požiadate a ďalej budete pracovať popri poberaní dôchodku, Sociálna poisťovňa vám každý rok k 1. januáru okrem bežnej valorizácie k sume starobného dôchodku pripočíta polovicu OMB x ADH, teda polovicu osobného mzdového bodu získaného v predchádzajúcom roku za dobu poistenia popri poberaní dôchodku vynásobenú aktuálnou dôchodkovou hodnotou. Ak odpracujete jeden celý rok popri poberaní dôchodku a zarábate priemernú mzdu, váš dôchodok bude približne o 7 eur vyšší.

Valorizácia starobných dôchodkov

Starobné dôchodky sa každoročne k 1. januáru valorizujú (zvyšujú).

V roku 2020 sa starobné dôchodky zvyšovali o 2,9 % a súčasne najmenej o 9 eur mesačne.

V roku 2021 sa starobné dôchodky budú zvyšovať o 2,6 % a súčasne najmenej o 9,40 eur mesačne.

Minimálny dôchodok

Ak poberateľ starobného dôchodku nepoberá žiaden ďalší dôchodok (napríklad vdovský) a suma jeho starobného dôchodku nedosahuje výšku minimálneho dôchodku, tak sa suma starobného dôchodku navýši na sumu minimálneho dôchodku.

Podrobnejšie informácie k minimálnym dôchodkom nájdete v kapitole 7.

Kniha DÔCHODKY: Úvod

Témy: dôchodok,sociálne poistenie

ÚVOD

Túto knižku ste si kúpili alebo požičali od kamarátky vo viere, že vám pomôže získať čo najlepší - teda čo najvyšší dôchodok. A tak sa aj stane, pokiaľ pochopíte, že nečítate žiadnu beletriu ani oddychovú literatúru a budete čítať pomaly a sústredene.

Aby to šlo ľahšie, ponúkam vám v úvode návod, ako sa v knihe orientovať a čo kde nájdete.

Knihu začnite čítať od prvej kapitoly. Získate úvodný prehľad o jednotlivých druhoch dôchodkov. Začnete pomaličky a postupne chápať, že pre priznanie dôchodku je dôležitý akýsi dôchodkový vek a doba dôchodkového poistenia. Tu sa prvýkrát stretnete so záhadnými pojmami osobný mzdový bod, dôchodková hodnota, či dobrovoľné dôchodkové poistenie. Ak chcete mať dobrý dôchodok, začnite si tieto pojmy vštepovať.

Pokračujte druhou kapitolou. Pri jej čítaní si naozaj nájdite čas, pokojné miesto a sústreďte sa. Odporúčam čítanie so skúsenejšou kolegyňou či s niekým, kto sa v dôchodkovom systéme aspoň trochu vyzná, Ideálne s vašou mzdovou účtovníčkou. V druhej kapitole sú podrobne vysvetlené všetky tie dôležité a romanticky znejúce pojmy, ako napríklad všeobecný vymeriavací základ ,-)

Kapitoly tri, štyri, päť a šesť sú venované jednotlivým druhom dôchodkov. Ak vás nezaujíma invalidný dôchodok, pokojne kapitolu 5. preskočte. A ak chcete ísť do predčasného dôchodku, pozorne čítajte kapitolu 4.

Siedma kapitola má zmysel možno pre tretinu ľudí, ktorí v blízkom čase pôjdu do dôchodku. Minimálny dôchodok po posledných úpravách zasahuje čoraz viac ľudí a nezaškodí, ak pochopíte ako to funguje.

Určite by ste pri čítaní nemali vynechať kapitolu 10. - najmä aby ste za pomoci kapitoly 10.1 vedeli, ako získať informácie o vašom individuálnom účte poistenca. Teda o tom, aký dôchodok môžete predbežne očakávať.

Druhému pilieru sa v knihe venujeme len okrajovo a stručne, a to v kapitole 11.

Posledná 12.-ta kapitola je slovníčkom pojmov, kde nájdete ich stručné zhrnutie s odkazom na jednotlivé kapitoly a podrobnejší výklad.

Ak napriek tejto knihe potrebujete osobnú pomoc a rady pri získaní čo najlepšieho dôchodku, zaregistrujte sa na mojej stránke www.relia.sk a zvoľte registráciu s prístupom "Profesionál". Získate tak možnosť položiť mi otázky, na ktoré vám rád odpoviem. Upozorňujem, že táto služba je spoplatnená, čas je to najvzácnejšie čo mám, respektíve nemám...

Chcem sa poďakovať tým, čo pomohli vzniknúť tejto knihe – najmä spoločnosti Arwakan s.r.o. za dlhoročnú spoluprácu pri príprave publikácií a seminárov, expertovi na dôchodky Antonovi Jobekovi za cenné rady a korektúry, tlačiarni KO & KA (K-PRINT), jej zamestnancom a majiteľom za výrobu knihy. A najviac mojej rodine za podporu, trpezlivosť a pomoc a všetkým vám za vašu stálu priazeň ,-)

Napísané v lete 2020, Jozef Mihál

Upozornenie: Obsah zodpovedá právnemu stavu platnému k 1.9.2020 tak, ako bol známy k 31.8.2020. Dôchodkový vek v knihe uvádzame pri predpoklade schválenia novelizácie zákona o sociálnom poistení s účinnosťou od 1.11.2020.

Tehotenské (aktualizácia 26.9.2020)

Témy: materské,nemocenské dávky,sociálne poistenie,zmeny 2021

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny predložilo do pripomienkového konania návrh Zákona o finančnej podpore detí a rodín. Zákon prešiel pripomienkovým konaním a dňa 22.9.2020 ho prerokovala Legislatívna rada vlády. Následne bude o zákone rokovať vláda a po nej parlament (zrejme na svojej októbrovej a novembrovej schôdzi).

Súčasťou navrhovaného zákona je aj novinka v zákone o sociálnom poistení - nová nemocenská dávka "tehotenské".

Podľa aktuálneho znenia návrhu majú zmeny znamenajúce zavedenie novej dávky "tehotenské" nadobudnúť účinnosť nie dňa 1. januára 2021, ako bolo pôvodne navrhované, ale z dôvodu, aby Sociálna poisťovňa zmeny stihla zapracovať do informačných systémov, až od 1. apríla 2021.

Návrh zákona nájdete tu: https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/-/SK/dokumenty/LP-2020-352

KTO BUDE MAŤ NÁROK NA TEHOTENSKÉ

Nárok na novú nemocenskú dávku "tehotenské" budú mať tehotné budúce mamičky.

Podmienkou na priznanie "tehotenského" je získať najmenej 270 kalendárnych dní nemocenského poistenia v období posledných dvoch rokov pred začiatkom 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom.

Splnenie tejto podmienky sa bude posudzovať obdobne ako pri posudzovaní nároku na materské, kedy sa však obdobie posledných dvoch rokov posudzuje vzhľadom na deň pôrodu.

Pri reťazových pôrodoch sa do požadovanej doby poistenia v prípade zamestnankyne započítava aj doba v zamestnaní na rodičovskej dovolenke.

Respektíve v prípade mamičky, ktorá je SZČO, sa započíta aj doba prerušenia povinného nemocenského poistenia SZČO, ktorá má nárok na rodičovský príspevoka podľa vlastného čestného vyhlásenia nevykonáva činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej SZČO.

DOBA ČERPANIA TEHOTENSKÉHO

"Tehotenské" sa čerpá od začiatku 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom až do ukončenia tehotenstva.

Príklad

Pani Anna otehotnie vo februári 2021.

Lekár určí deň pôrodu na 14. november 2021.

Nárok na "tehotenské" má pani Anna od začiatku 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, to znamená od 9. mája 2021.

Pani Anna je niekoľko rokov zamestnaná, podmienku na priznanie tehotenského (viď vyššie) tak spĺňa.

"Tehotenské" bude pani Anna poberať od 9. mája 2021 až do dňa pôrodu.

VÝŠKA TEHOTENSKÉHO

Výška "tehotenského" na jeden deň bude 15% denného vymeriavacieho základu (DVZ), respektíve 15% pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ).

Rozhodujúce obdobie na zistenie DVZ sa určí vzhľadom na deň, kedy vzniká dôvod na poskytnutie "tehotenského" - teda vzhľadom na prvý deň 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom.

Príklad

V horeuvedenom príklade pani Anny sa rozhodujúce obdobie určí vzhľadom na prvý deň čerpania dávky "tehotenské", a to 9. máj 2021. Pani Anna je zamestnaná v pracovnom pomere v spoločnosti ABC od roku 2018. Rozhodujúce obdobie na zistenie DVZ tak je rok 2020.

V roku 2020 mala súčet vymeriavacích základov na nemocenské poistenie vo výške 18000 eur. V roku 2020 sa poistné platilo za 340 dní (25 dní bola na OČR).

DVZ = 18000 eur deleno 340 dní = 52,9412 eura

"Tehotenské" na 1 deň = 15% z 52,9412 eur = 7,95 eura

"Tehotenské" za mesiac, ktorý má 30 dní = 15% x 52,9412 eura x 30 dní = 238,30 eura

"Tehotenské" za mesiac, ktorý má 31 dní = 15% x 52,9412 eura x 31 dní = 246,20 eura

(výsledná dávka sa zaokrúhľuje na 10 eurocentov nahor)

Minimálne tehotenské

Podľa zákona bude určená aj minimálna výška "tehotenského" ako 10% maximálneho možného DVZ určeného podľa § 55 ods. 2 zákona.

Čiže, pokiaľ bude mať budúca mamička nárok na "tehotenské" (bola najmenej 270 kalendárnych dní nemocensky poistená v období posledných dvoch rokov pred začiatkom 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom), aj pri nižšom vymeriavacom základe dostane sumu "tehotenského" najmenej v minimálnej zákonom garantovanej výške.

V roku 2021 je maximálny možný denný vymeriavací základ určený podľa § 55 ods. 2 zákona vo výške 71,8028 eura.

To znamená, že v roku 2021 je minimálne "tehotenské":

za mesiac, ktorý má 30 dní = 10% x 71,8028 eura x 30 dní = 215,50 eura
za mesiac, ktorý má 31 dní = 10% x 71,8028 eura x 31 dní = 222,60 eura.

V praxi to znamená, že rovnaké "tehotenské" dostane budúca mamička, ktorá v rozhodujúcom období platila nemocenské poistenie z vymeriavacieho základu 1 euro mesačne i budúca mamička, ktorá platila nemocenské poistenie zo základu približne 1456 eur mesačne.

SÚBEH TEHOTENSKÉHO A NEMOCENSKÉHO/RODIČOVSKÉHO PRÍSPEVKU/PRÍJMU V ZAMESTNANÍ

V praxi sa objavujú otázky, či nárok na "tehotenské" bude podmienený stratou iných príjmov. Respektíve, či bude nárok na "tehotenské" v prípade zamestnankyne, ktorá počas tehotenstva ďalej pracuje, prípadne počas práceneschopnosti čerpá nemocenské, alebo pri staršom dieťati poberá rodičovský príspevok a podobne.

Podľa návrhu zákona sa nevylučuje súbeh čerpania "tehotenského" a iných príjmov.

Nárok na "tehotenské" tak bude mať budúca mamička aj v súbehu:

s nemocenským počas práceneschopnosti - napríklad počas rizikového tehotenstva
s materským poberaným od začiatku 6.-ho (respektíve 8.-ho) týždňa pred očakávaným dňom pôrodu
s rodičovským príspevkom pri staršom dieťati
s príjmom zo zamestnania
s príjmom z podnikania a pod.

TEHOTENSKÉ A MAMIČKY, KTORÉ OTEHOTNEJÚ EŠTE V ROKU 2020 ALEBO ZAČIATKOM ROKA 2021

Nárok na "tehotenské" budú mať aj budúce mamičky, ktoré spĺňajú podmienku mať najmenej 270 kalendárnych dní nemocenského poistenia v období posledných dvoch rokov pred začiatkom 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, ktoré otehotneli ešte v roku 2020, respektíve na začiatku roka 2021 a začiatok 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom pripadne na obdobie pred 1. aprílom 2021.

Podľa navrhovaného prechodného ustanovenia tieto budúce mamičky budú mať nárok na tehotenské počnúc 1. aprílom 2021.

Podľa návrhu: "Ak začiatok 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom nastal pred 1. aprílom 2021, podmienky nároku na tehotenské sa posudzujú a jeho suma sa určuje k 1. aprílu 2021."

Príklad

Pani Betka otehotnela v decembri 2020. Pani Betka je živnostníčka a už niekoľko rokov je povinne poistená v Sociálnej poisťovni ako SZČO.

Podmienku na priznanie tehotenského (viď vyššie) tak spĺňa.

Lekár určil deň pôrodu na 19. september 2021.

Začiatok 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom vychádza na 14. marec 2021.

V tomto čase ešte novela zákona účinná nebude a pani Betka si na novú dávku "tehotenské" bude musieť počkať až do 1. apríla 2021.

"Tehotenské" bude pani Betka poberať od 1. apríla 2021 do dňa pôrodu.

SZČO a čerpanie príspevku "Prvá pomoc" po 1.7.2020

Témy: pandémia,zákon o službách zamestnanosti

K 19.8.2020 vydalo Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny aktualizované "Oznámenie" o čerpaní príspevkov "Prvá pomoc".

V aktualizovanom "Oznámení" sa upresňuje nárok SZČO na čerpanie príspevkov podľa opatrenia č. 2 a opatrenia č. 4 za mesiac júl 2020 a nasledujúce, vzhľadom na to, že mnohé SZČO k 30.6.2020/1.7.2020 začali, resp. prestali byť povinne poistené v Sociálnej poisťovni, respektíve boli dobrovoľne poistené, ale z dobrovoľného poistenia sa odhlásili.

Pripomeňme si, že projekt "Prvá pomoc" trvá najdlhšie do 31.12.2020.

OPATRENIE Č. 2

V texte "Oznámenia" sa k opatreniu č. 2 uvádza:

"Každá SZČO, ktorá splnila podmienku oprávnenosti vo vzťahu k poisteniu (podľa bodov 1 a 2) pred 1. júlom 2020, sa na účely tohto opatrenia považuje za oprávneného žiadateľa aj naďalej (napr. ak od 01.07.2020 už nie je nemocensky a dôchodkovo poistená, alebo ak čerpá tzv. odvodové prázdniny aj po 01.07.2020), najdlhšie však do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo vyhlásené ukončenie mimoriadnej situácie."

Znamená to, že SZČO má nárok na príspevok podľa opatrenia č. 2 za mesiace júl 2020 a nasledujúce (za mesiace júl, august, september atď. - uvidíme, kedy vláda vyhlási ukončenie mimoriadnej situácie), ak do 30.6.2020 spĺňala podmienku:

bola nemocensky a dôchodkovo poistená (povinne alebo dobrovoľne) v Sociálnej poisťovni v období do 31. marca 2020 a poistenie jej trvalo prinajmenej do 30.6.2020, alebo
mala k 31. marcu 2020 tzv. odvodové prázdniny - to znamená, že v súlade so zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení k 31. marcu 2020 nebola povinne nemocensky a dôchodkovo poistená, pretože podnikať začala v čase medzi 1. januárom 2019 až 1. februárom 2020 a podľa zákona o sociálnom poistení jej môže prvýkrát vzniknúť povinné nemocenské a dôchodkové poistenie najskôr od 1. júla 2020 (ak podala daňové priznanie za rok 2019 do 31. marca 2020), respektíve od 1. januára 2021 (ak podá daňové priznanie za rok 2019 do 31. októbra 2020).

OPATRENIE Č. 4

V texte "Oznámenia" sa k opatreniu č. 4 uvádza:

"Každá SZČO, ktorá splnila podmienku oprávnenosti vo vzťahu k poisteniu pred 1. júlom 2020, sa na účely tohto opatrenia považuje za oprávneného žiadateľa aj naďalej, najdlhšie však do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo vyhlásené ukončenie mimoriadnej situácie."

Znamená to, že SZČO má nárok na príspevok podľa opatrenia č. 4 za mesiace júl 2020 a nasledujúce (za mesiace júl, august, september atď. - uvidíme, kedy vláda vyhlási ukončenie mimoriadnej situácie), ak do 30.6.2020 spĺňala podmienku:

nebola nemocensky a dôchodkovo poistená (povinne ani dobrovoľne) v Sociálnej poisťovni a
nemala k 31. marcu 2020 tzv. odvodové prázdniny - to znamená, že podnikať začala pred rokom 2019.

SZČO, KTORÉ BOLI DO 30.6.2020 POVINNE POISTENÉ V SOCIÁLNEJ POISŤOVNI

SZČO bola do 30.6.2020 povinne poistená v Sociálnej poisťovni - k 31.3.2020 podala daňové priznanie za rok 2019 - po 30.6.2020 jej pokračuje povinné poistenie v Sociálnej poisťovni

mala nárok na príspevky podľa opatrenia č. 2 za mesiace marec - jún 2020 a
má nárok na príspevky podľa opatrenia č. 2 aj za mesiace júl 2020 a nasledujúce, až do skončenia projektu "Prvá pomoc".

SZČO bola do 30.6.2020 povinne poistená v Sociálnej poisťovni - k 31.3.2020 nepodala daňové priznanie za rok 2019, podá ho až k 31.10.2020 - po 31.12.2020 jej pokračuje povinné poistenie v Sociálnej poisťovni

mala nárok na príspevky podľa opatrenia č. 2 za mesiace marec - jún 2020 a
má nárok na príspevky podľa opatrenia č. 2 aj za mesiace júl 2020 a nasledujúce, až do skončenia projektu "Prvá pomoc".

SZČO bola do 30.6.2020 povinne poistená v Sociálnej poisťovni - k 31.3.2020 podala daňové priznanie za rok 2019 - k 30.6.2020 jej skončilo povinné poistenie v Sociálnej poisťovni

mala nárok na príspevky podľa opatrenia č. 2 za mesiace marec - jún 2020 a
má nárok na príspevky podľa opatrenia č. 2 aj za mesiace júl 2020 a nasledujúce, najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bude vyhlásené ukončenie mimoriadnej situácie.

SZČO bola do 30.6.2020 povinne poistená v Sociálnej poisťovni - k 31.3.2020 nepodala daňové priznanie za rok 2019, podá ho až k 31.10.2020 - k 31.12.2020 jej skončí povinné poistenie v Sociálnej poisťovni

mala nárok na príspevky podľa opatrenia č. 2 za mesiace marec - jún 2020 a
má nárok na príspevky podľa opatrenia č. 2 aj za mesiace júl 2020 a nasledujúce, až do skončenia projektu "Prvá pomoc".

SZČO, KTORÉ BOLI DO 30.6.2020 DOBROVOĽNE POISTENÉ V SOCIÁLNEJ POISŤOVNI

SZČO bola do 30.6.2020 dobrovoľne poistená v Sociálnej poisťovni - k 31.3.2020 podala daňové priznanie za rok 2019 - od 1.7.2020 jej začalo povinné poistenie v Sociálnej poisťovni

mala nárok na príspevky podľa opatrenia č. 2 za mesiace marec - jún 2020 a
má nárok na príspevky podľa opatrenia č. 2 aj za mesiace júl 2020 a nasledujúce, až do skončenia projektu "Prvá pomoc".

SZČO bola do 30.6.2020 dobrovoľne poistená v Sociálnej poisťovni - k 31.3.2020 nepodala daňové priznanie za rok 2019, podá ho až k 31.10.2020 - po 30.6.2020 je ďalej dobrovoľne poistená

mala nárok na príspevky podľa opatrenia č. 2 za mesiace marec - jún 2020 a
má nárok na príspevky podľa opatrenia č. 2 aj za mesiace júl 2020 a nasledujúce, až do skončenia projektu "Prvá pomoc".

SZČO bola do 30.6.2020 dobrovoľne poistená v Sociálnej poisťovni - k 31.3.2020 podala daňové priznanie za rok 2019 - k 30.6.2020 jej skončilo dobrovoľné poistenie v Sociálnej poisťovni, povinné poistenie v Sociálnej poisťovni jej nevzniklo

(prípad, kedy si SZČO platila dobrovoľné poistenie do 30.6.2020, kedy sa z dobrovoľného poistenia odhlásila a na základe podaného daňového priznania za rok 2019 jej od 1.7.2020 povinné poistenie nevzniklo - od 1.7.2020 teda nie je v Sociálnej poisťovni poistená vôbec)

mala nárok na príspevky podľa opatrenia č. 2 za mesiace marec - jún 2020 a
má nárok na príspevky podľa opatrenia č. 2 aj za mesiace júl 2020 a nasledujúce, najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bude vyhlásené ukončenie mimoriadnej situácie.

SZČO bola do 30.6.2020 dobrovoľne poistená v Sociálnej poisťovni - k 31.3.2020 nepodala daňové priznanie za rok 2019, podá ho až k 31.10.2020 - k 30.6.2020 jej skončilo dobrovoľné poistenie v Sociálnej poisťovni

(prípad, kedy si SZČO platila dobrovoľné poistenie do 30.6.2020, kedy sa z dobrovoľného poistenia odhlásila, daňové priznanie za rok 2019 podá až k 31.10.2020 - od 1.7.2020 teda nie je v Sociálnej poisťovni poistená vôbec)

mala nárok na príspevky podľa opatrenia č. 2 za mesiace marec - jún 2020 a
má nárok na príspevky podľa opatrenia č. 2 aj za mesiace júl 2020 a nasledujúce, najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bude vyhlásené ukončenie mimoriadnej situácie.

SZČO, KTORÉ MALI DO 30.6.2020 ODVODOVÉ PRÁZDNINY (VZNIKLI V ČASE OD 1.1.2019 DO 1.2.2020)

SZČO mala do 30.6.2020 odvodové prázdniny - k 31.3.2020 podala daňové priznanie za rok 2019 - od 1.7.2020 jej začalo povinné poistenie v Sociálnej poisťovni

mala nárok na príspevky podľa opatrenia č. 2 za mesiace marec - jún 2020 a
má nárok na príspevky podľa opatrenia č. 2 aj za mesiace júl 2020 a nasledujúce, až do skončenia projektu "Prvá pomoc".

SZČO mala do 30.6.2020 odvodové prázdniny - k 31.3.2020 nepodala daňové priznanie za rok 2019, podá ho až k 31.10.2020

mala nárok na príspevky podľa opatrenia č. 2 za mesiace marec - jún 2020 a
má nárok na príspevky podľa opatrenia č. 2 aj za mesiace júl 2020 a nasledujúce, najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bude vyhlásené ukončenie mimoriadnej situácie.

SZČO mala do 30.6.2020 odvodové prázdniny - k 31.3.2020 podala daňové priznanie za rok 2019 - od 1.7.2020 nie je povinne poistená v Sociálnej poisťovni

(prípad, kedy SZČO mala odvodové prázdniny, ale na základe daňového priznania podaného k 31.3.2020 jej režim odvodových prázdnin na účely projektu "Prvá pomoc" končí 30.6.2020)

mala nárok na príspevky podľa opatrenia č. 2 za mesiace marec - jún 2020 a
má nárok na príspevky podľa opatrenia č. 2 aj za mesiace júl 2020 a nasledujúce, najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bude vyhlásené ukončenie mimoriadnej situácie.

OSTATNÉ SZČO

(SZČO, ktoré neboli do 30.6.2020 ani povinne, ani dobrovoľne poistené v Sociálnej poisťovni, ani sa na nich nevzťahovali odvodové prázdniny, pretože vznikli pred rokom 2019)

Bez ohľadu na to, kedy podali/podajú daňové priznanie za rok 2019 a či im na základe daňového priznania vznikne povinné poistenie v Sociálnej poisťovni:

mali nárok na príspevky podľa opatrenia č. 4 za mesiace marec - jún 2020 a
majú nárok na príspevky podľa opatrenia č. 4 aj za mesiace júl 2020 a nasledujúce, najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bude vyhlásené ukončenie mimoriadnej situácie.

Dokedy je nárok na pandemické ošetrovné a rodičovský príspevok na začiatku školského roka 2020/2021?

Témy: nemocenské dávky,ošetrovné,pandémia,sociálne poistenie

Vláda uznesením č. 366/2020 zo dňa 10. júna 2020 konštatovala, že mimoriadna situácia na území SR trvá naďalej aj po 13. júni 2020.

Ku dňu napísania tohto textu - piatok 28.8.2020 - sa na tom nič nezmenilo, mimoriadna situácia na území SR naďalej trvá.

PANDEMICKÉ OŠETROVNÉ A ŽIACI ZÁKLADNÝCH ŠKôL

Podľa vyhlásenia ministerstva školstva začína školský rok 2020/2021 na základných školách v štandardnom režime.

To pre rodičov žiakov základných škôl znamená, že dochádzka na vyučovanie je od 1. septembra 2020 pre žiakov povinná.

Dôsledok: Na rozdiel od stavu platného do konca augusta 2020, od 1. septembra 2020 rodičia školákov už nemajú možnosť neprejaviť záujem o výchovu a vzdelávanie dieťaťa v škole z dôvodu obavy o zdravie dieťaťa.

Inými slovami, od 1. septembra 2020 sa rodič už nemôže sám rozhodnúť, či nechá doma svoje dieťa (školáka) z obavy o jeho zdravie.

Dôsledkom je ukončenie možnosti čerpať tzv. pandemické ošetrovné na deti (školákov) do dovŕšenia jedenástich rokov veku alebo do dovŕšenia osemnásteho roku veku, ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, z dôvodu uzavretia škôl.

Od 1. septembra 2020 bude na deti - školákov možné čerpať pandemické ošetrovné len v prípade, ak:

dieťaťu bude nariadená karanténa alebo izolácia
fyzická osoba, ktorá sa inak o dieťa stará, ochorela alebo jej bola nariadená karanténa, resp. izolácia, alebo bola prijatá do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia, a preto sa nemôže o dieťa starať.

Samozrejme, pokiaľ by došlo k individuálnemu rozhodnutiu o uzatvorení školy, ktorú dieťa navštevuje, rozhodnutím zriaďovateľa, resp. riaditeľa školy alebo rozhodnutím ministerstva školstva, pre rodiča to bude dôvod na čerpanie pandemického ošetrovného.

PANDEMICKÉ OŠETROVNÉ A DETI V PREDŠKOLSKOM VEKU, KTORÉ NAVŠTEVUJÚ MATERSKÉ ŠKOLY ALEBO JASLE

Podľa vyhlásenia ministerstva školstva začína školský rok 2020/2021 aj v materských školách v štandardnom režime.

Dochádzka detí do predškolského zariadenia však povinná nie je.

Pretože stále platí mimoriadny stav, v súlade s § 293fb ods. 2 zákona o sociálnom poistení rodičia predškolákov majú aj po 1. septembri 2020 možnosť neprejaviť záujem o výchovu a vzdelávanie dieťaťa v predškolskom zariadení z dôvodu obavy o zdravie dieťaťa.

Podľa § 293fb ods. 2 zákona o sociálnom poistení, rodič dieťaťa (zákonný zástupca dieťaťa) má nárok na pandemické ošetrovné aj v prípade, ak predškolské zariadenie je otvorené, ale rodič neprejavil záujem o výchovu a vzdelávanie dieťaťa v predškolskom zariadení z dôvodu obavy o zdravie dieťaťa.

Po 1. septembri 2020 tak môžu rodičia predškolákov naďalej poberať pandemické ošetrovné, ak sa rozhodnú nechať doma svoje dieťa - predškoláka, a to z obavy o jeho zdravie.

PANDEMICKÉ OŠETROVNÉ A DIEŤA, KTORÉ DO PREDŠKOLSKÉHO ZARIADENIA EŠTE NECHODILO

V prípade čerpania ošetrovného podľa § 293ev zákona o sociálnom poistení, napríklad v prípade dieťaťa, ktoré do predškolského zariadenia ešte vôbec nechodilo, ale dieťa malo 3. narodeniny v čase od 12. marca 2020, je za súčasného právneho stavu nárok na ošetrovné "do nekonečna", respektíve dovtedy, kým dieťa nezačne nejaké predškolské zariadenie navštevovať, prípadne pokiaľ sa príslušným spôsobom neupraví zákon o sociálnom poistení.

Príklad

Ak vláda vyhlási skončenie mimoriadnej situácie k 2. septembru 2020, nárok na "pandemické ošetrovné" bude mať rodič dieťaťa, ktoré do predškolského zariadenia vôbec nechodilo a ktoré malo 3. narodeniny v čase od 12. marca 2020 do 31. augusta 2020.

Napríklad, ak dieťa nastúpi do predškolského zariadenia od 1. septembra 2020, rodič bude mať nárok na ošetrovné do 31. augusta 2020.

PANDEMICKÝ RODIČOVSKÝ PRÍSPEVOK

Podľa Nariadenia vlády č. 102/2020 Z. z., v čase krízovej situácie (čo je aj mimoriadna situácia, viď vyššie) má rodič, resp. oprávnená osoba (ak nepoberá ošetrovné) nárok na rodičovský príspevok aj po mesiaci, v ktorom dieťa:

dosiahne vek 3 roky
dosiahne vek 6 rokov, a to ak má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav
dosiahne vek 6 rokov, ak ide o dieťa zverené do náhradnej starostlivosti, resp. dosiahne dobu 3 rokov od právoplatnosti prvého rozhodnutia o zverení dieťaťa do náhradnej starostlivosti.

Nárok na rodičovský príspevok má podľa § 2 ods. 5 nariadenia vlády č. 102/2020 Z. z. oprávnená osoba do konca mesiaca, v ktorom vláda vyhlási skončenie mimoriadnej situácie.

Ku dňu 28.8.2020 vláda mimoriadnu situáciu neukončila. Keďže do konca augusta už vláda rokovať nebude, najskôr sa tak môže stať v priebehu septembra.

Príklad

Ak vláda vyhlási skončenie mimoriadnej situácie k 2. septembru 2020, nárok na "pandemický rodičovský príspevok" bude mať oprávnená osoba poslednýkrát za mesiac september 2020.

Ak vláda vyhlási skončenie mimoriadnej situácie k 7. októbru 2020, nárok na "pandemický rodičovský príspevok" bude mať oprávnená osoba poslednýkrát za mesiac október 2020.

Príplatky ku mzde, prehľad za roky 2017 - 2021

Témy: veličiny,Zákonník práce

PRACOVNÁ POHOTOVOSŤ NA PRACOVISKU

Podľa § 96 ods. 3 ZP za každú hodinu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku patrí zamestnancovi mzda vo výške pomernej časti základnej zložky mzdy, najmenej však vo výške minimálnej mzdy v eurách za hodinu.

Rok 2017: najmenej suma 2,500 eura
Rok 2018: najmenej suma 2,759 eura
Rok 2019: najmenej suma 2,989 eura
Rok 2020: najmenej suma 3,333 eura
Rok 2021: najmenej suma 3,580 eura

PRACOVNÁ POHOTOVOSŤ MIMO PRACOVISKA

Podľa § 96 ods. 5 ZP za každú hodinu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti mimo pracoviska patrí zamestnancovi náhrada:

Rok 2017: najmenej suma 0,500 eura
Rok 2018: najmenej suma 0,5518 eura
Rok 2019: najmenej suma 0,5978 eura
Rok 2020: najmenej suma 0,6666 eura
Rok 2021: najmenej suma 0,72 eura

Minimálne mzdové nároky v roku 2021 (26.8.2020)

Témy: veličiny,Zákonník práce,zmeny 2021

Vláda SR na svojom rokovaní dňa 26.8.2020 schválila novelu zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde, súčasťou ktorej je i novela Zákonníka práce, s účinnosťou od 1. januára 2021. Novelu musí ďalej prerokovať a schváliť NRSR na svojich jesenných rokovaniach a svojim podpisom potvrdiť pani prezidentka SR.

Novela Zákonníka práce s účinnosťou od 1. januára 2021 mení filozofiu určenia sumy minimálnych mzdových nárokov zamestnancov.

Podľa nového znenia § 120 ods. 4 Zákonníka práce:

"Suma minimálneho mzdového nároku zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou pre príslušný stupeň na príslušný kalendárny rok je súčet rozdielu medzi sumou mesačnej minimálnej mzdy určenej na príslušný kalendárny rok a sumou mesačnej minimálnej mzdy určenej na rok 2020 a súčinu sumy mesačnej minimálnej mzdy určenej na rok 2020 a koeficientu minimálnej mzdy. Suma minimálneho mzdového nároku pre príslušný stupeň na príslušný kalendárny rok za každú hodinu odpracovanú zamestnancom pri ustanovenom týždennom pracovnom čase 40 hodín je 1/174 zo sumy minimálneho mzdového nároku podľa prvej vety.".

Napríklad pre 2. stupeň náročnosti práce je suma minimálneho mzdového nároku na rok 2021 daná ako 739 eur a určí sa takto:

A) Súčin mesačnej minimálnej mzdy určenej na rok 2020 a koeficientu minimálnej mzdy pre 2. stupeň je 580 x 1,2 = 696 eur.

B) Mesačná minimálna mzda určená na rok 2021 je 623 eur. Mesačná minimálna mzda určená na rok 2020 bola 580. Rozdiel je 43 eur.

Súčet A + B = 696 + 43 = 739 eur.

Inými slovami:

Sumu minimálneho mzdového nároku pre nejaký stupeň náročnosti práce na príslušný rok určíme tak, že:

k sume minimálneho mzdového nároku pre daný stupeň náročnosti práce platnej na rok 2020 ...
... sa pripočíta suma, o ktorú je minimálna mzda na príslušný rok vyššia ako minimálna mzda určená na rok 2020 (čo bola suma 580 eur).

Alebo: Minimálne mzdové nároky na nejaký rok sa navýšia oproti predošlému roku o tú istú sumu, o akú sa oproti predošlému roku navýši minimálna mzda.

Napríklad, ak bude minimálna mzda na rok 2022 suma 648 eur, čo je o 68 eur viac ako suma 580 eur, suma minimálneho mzdového nároku pre 2. stupeň náročnosti práce na rok 2022 bude daná ako 696 + 68 = 764 eur.

Príplatky naviazané na minimálnu mzdu v roku 2021 (26.8.2020)

Témy: veličiny,Zákonník práce,zmeny 2021

Novelou Zákonníka práce sa od 1. januára 2021 mení filozofia určenia náhrady pri pracovnej pohotovosti mimo pracoviska a výšky príplatkov ku mzde za soboty, nedele, za prácu v noci, za sťažený výkon práce a príplatku za sviatok pre "dohodárov".

Tieto príplatky už nebudú naviazané na sumu minimálnej hodinovej mzdy ale budú dané pevnými sumami.

Minimálna mzda 2021 (stav k 26.8.2020)

Témy: minimalna mzda,Top,veličiny,Zákonník práce,zmeny 2021

Vláda SR na svojom rokovaní dňa 26.8.2020 schválila zmenu zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde s účinnosťou od 1. januára 2021. Novelu zákona o minimálnej mzde musí ďalej prerokovať a schváliť NRSR na svojich jesenných rokovaniach a svojim podpisom potvrdiť pani prezidentka SR.

Výška mesačnej minimálnej mzdy sa určí ako 57 % priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zverejnenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa určuje suma mesačnej minimálnej mzdy.

Dňa 6.3.2020 Štatistický úrad SR zverejnil údaj o priemernej mzde za rok 2019, ktorá dosiahla sumu 1092 eur.

Minimálna mzda na rok 2021 tak bude 57% zo sumy 1092 eur, čo je po zaokrúhlení suma 623 eur (poznámka: suma takto určenej minimálnej mzdy sa zaokrúhľuje na celé eurá nahor).

Pre rok 2021 to znamená sumy minimálnej mzdy:

623 eur za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou
3,580 eur za každú hodinu odpracovanú zamestnancom (pri ustanovenom týždennom pracovnom čase 40 hodín týždenne) a pre „dohodárov“.

V prípade zamestnanca odmeňovaného hodinovou mzdou pri ustanovenom týždennom pracovnom čase nižšom ako 40 hodín týždenne, bude minimálna mzda:

3,695 eur za každú hodinu odpracovanú zamestnancom pri 38,75 h/t
3,819 eur za každú hodinu odpracovanú zamestnancom pri 37,50 h/t.

Výpočet pri hodinovej mzde pri 40 h/t: 623 eur deleno 174 hodín ... výsledok sa zaokrúhľuje na 3 desatinné miesta matematicky.

Výpočet pri hodinovej mzde pri 38,75 h/t: 3,580 eur x 40/38,75 ... výsledok sa zaokrúhľuje na 3 desatinné miesta matematicky.

Výpočet pri hodinovej mzde pri 37,50 h/t: 3,580 eur x 40/37,5 ... výsledok sa zaokrúhľuje na 3 desatinné miesta matematicky.

Minimálny dôchodok v roku 2021

Témy: dôchodok,sociálne poistenie

Podľa § 82b ods. 1 zákona o sociálnom poistení je suma minimálneho dôchodku daná nasledovne.

Za 30 rokov obdobia dôchodkového poistenia je suma minimálneho dôchodku daná ako 33 % priemernej mzdy zistenej za dva roky dozadu.

Za každý ďalší rok obdobia dôchodkového poistenia od 31. do 39. roku obdobia dôchodkového poistenia sa suma minimálneho dôchodku zvyšuje o 2 % sumy životného minima platného k 1. januáru daného roka.

Za každý ďalší rok obdobia dôchodkového poistenia od 40. roku obdobia dôchodkového poistenia sa suma minimálneho dôchodku zvyšuje o 3 % sumy životného minima platného k 1. januáru daného roka.

Výsledná suma sa zaokrúhľuje na celých 10 eurocentov nahor.

Sumy minimálneho dôchodku pre rok 2021

Priemerná mzda zistená za rok 2019 bola 1092 eur.

33% priemernej mzdy zistenej za rok 2019 je suma 360,36 eur.

Životné minimum platné k 1. januáru 2021 je 214,83 eur.

2% sumy životného minima platného k 1. januáru 2020 je suma 4,2966 eur a 3% sumy životného minima platného k 1. januáru 2020 je suma 6,4449 eur.

Ak sa výpočte minimálneho dôchodku pre rok 2021 nič nezmení, sumy minimálneho dôchodku budú nasledovné:

Obdobie dôchodkového poistenia v rokoch	Minimálny dôchodok
30	360,40 eur
31	364,70 eur
32	369,00 eur
33	373,30 eur
34	377,60 eur
35	381,90 eur
36	386,20 eur
37	390,50 eur
38	394,80 eur
39	399,10 eur
40	405,50 eur
41	412,00 eur
42	418,40 eur
43	424,90 eur
44	431,30 eur
45	437,70 eur
46	444,20 eur
47	450,60 eur
48	457,10 eur

Atď.

Príspevky "Prvá pomoc" budú oslobodené od dane - a to aj spätne za rok 2020

Témy: daň z príjmov,pandémia,zákon o službách zamestnanosti

Ministerstvo financií dalo do pripomienkového konania návrh novely zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.

V novele sa navrhuje oslobodenie od dane prijatých príspevkov "Prvá pomoc" a to spätne za rok 2020.

Oslobodenie sa bude týkať všetkých SZČO a rovnako aj zamestnávateľov.

Návrh nájdete tu: https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/SK/LP/2020/285

Vek potrebný pre priznanie predčasného starobného dôchodku od 1.11.2020

Témy: dôchodok,sociálne poistenie,zmeny 2020

Aktualizované 27.9.2020

Podľa § 67 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, jednou z podmienok na priznanie predčasného dôchodku je, že žiadateľovi chýbajú najviac dva roky do dovŕšenia dôchodkového veku.

Vek potrebný pre priznanie predčasného starobného dôchodku preto určíme tak, že riadny dôchodkový vek, ktorý je určený v prílohách č. 3a a 3b zákona, znížime o dva roky.

Národná rada SR na júlovej schôdzi (júl 2020) v prvom čítaní podporila návrh novely zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, podľa ktorej sa od 1. januára 2021 znižuje niektorým poistencom dôchodkový vek.

O novele bude Národná rada SR ďalej rokovať v druhom a treťom čítaní na septembrovej schôdzi. Vzhľadom na veľkú podporu návrhu sa dá očakávať jeho schválenie.

Po schválení novely zákona bude s účinnosťou od 1.1.2021 vek potrebný pre priznanie predčasného starobného dôchodku daný nasledovne.

*

(v tabuľkách je uvedený vek potrebný pre priznanie predčasného starobného dôchodku)
Rok narodenia	Muž	Žena	Žena, 1 dieťa	Žena, 2 deti	Žena, 3 alebo 4 deti	Žena, 5 a viac detí
1943 a skôr	58 rokov	55 rokov	54 rokov	53 rokov	52 rokov	51 rokov
1944	58 rokov 9 mes.	55 rokov	54 rokov	53 rokov	52 rokov	51 rokov
1945	59 rokov 6 mes.	55 rokov	54 rokov	53 rokov	52 rokov	51 rokov
1946	60 rokov	55 rokov	54 rokov	53 rokov	52 rokov	51 rokov
1947	60 rokov	55 rokov 9 mes.	54 rokov	53 rokov	52 rokov	51 rokov
1948	60 rokov	56 rokov 6 mes.	54 rokov 9 mes.	53 rokov	52 rokov	51 rokov
1949	60 rokov	57 rokov 3 mes.	55 rokov 6 mes.	53 rokov 9 mes.	52 rokov	51 rokov
1950	60 rokov	58 rokov	56 rokov 3 mes.	54 rokov 6 mes.	52 rokov 9 mes.	51 rokov
1951	60 rokov	58 rokov 9 mes.	57 rokov	55 rokov 3 mes.	53 rokov 6 mes.	51 rokov 9 mes.
1952	60 rokov	59 rokov 6 mes.	57 rokov 9 mes.	56 rokov	54 rokov 3 mes.	52 rokov 6 mes.
1953	60 rokov	60 rokov	58 rokov 6 mes.	56 rokov 9 mes.	55 rokov	53 rokov 3 mes.
1954	620 rokov	60 rokov	59 rokov 3 mes.	57 rokov 6 mes.	55 rokov 9 mes.	54 rokov
1955	60 rokov 76 dní	60 rokov 76 dní	60 rokov 76 dní	58 rokov 3 mes.	56 rokov 6 mes.	54 rokov 9 mes.
1956	60 rokov 139 dní	60 rokov 139 dní	60 rokov 139 dní	59 rokov	57 rokov 3 mes.	55 rokov 6 mes.
1957	60 rokov 6 mes.	60 rokov 6 mes.	60 rokov	59 rokov 6 mes.	58 rokov	56 rokov 3 mes.
1958	60 rokov 8 mes.	60 rokov 8 mes.	60 rokov 2 mes.	59 rokov 8 mes.	58 rokov 9 mes.	57 rokov
1959	60 rokov 10 mes.	60 rokov 10 mes.	60 rokov 4 mes.	59 rokov 10 mes.	59 rokov 4 mes.	57 rokov 9 mes.
1960	61 rokov	61 rokov	60 rokov 6 mes.	60 rokov	59 rokov 6 mes.	58 rokov 6 mes.
1961	61 rokov 2 mes.	61 rokov 2 mes.	60 rokov 8 mes.	60 rokov 2 mes.	59 rokov 8 mes.	59 rokov 3 mes.
1962	61 rokov 4 mes.	61 rokov 4 mes.	60 rokov 10 mes.	60 rokov 4 mes.	59 rokov 10 mes.	59 rokov 7 mes.
1963	61 rokov 6 mes.	61 rokov 6 mes.	61 rokov	60 rokov 6 mes.	60 rokov	59 rokov 11 mes.
1964	61 rokov 8 mes.	61 rokov 8 mes.	61 rokov 2 mes.	60 rokov 8 mes.	60 rokov 2 mes.	60 rokov 2 mes.
1965	61 rokov 10 mes.	61 rokov 10 mes.	61 rokov 4 mes.	60 rokov 10 mes.	60 rokov 4 mes.	60 rokov 4 mes.
1966 a neskôr	62 rokov	62 rokov	61 rokov 6 mes.	61 rokov	60 rokov 6 mes.	60 rokov 6 mes.

Rok narodenia	Muž, 1 dieťa	Muž, 2 deti	Muž, 3 a viac detí
1957	60 rokov	59 rokov 6 mes.	59 rokov
1958	60 rokov 2 mes.	59 rokov 8 mes.	59 rokov 2 mes.
1959	60 rokov 4 mes.	59 rokov 10 mes.	59 rokov 4 mes.
1960	60 rokov 6 mes.	60 rokov	59 rokov 6 mes.
1961	60 rokov 8 mes.	60 rokov 2 mes.	59 rokov 8 mes.
1962	60 rokov 10 mes.	60 rokov 4 mes.	59 rokov 10 mes.
1963	61 rokov	60 rokov 6 mes.	60 rokov
1964	61 rokov 2 mes.	60 rokov 8 mes.	60 rokov 2 mes.
1965	61 rokov 4 mes.	60 rokov 10 mes.	60 rokov 4 mes.
1966 a neskôr	61 rokov 6 mes.	61 rokov	60 rokov 6 mes.

Dôchodkový vek platný od 1.1.2021

Témy: dôchodok,sociálne poistenie,zmeny 2021

Národná rada SR na júlovej schôdzi (júl 2020) v prvom čítaní podporila návrh novely zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, podľa ktorej sa od 1. januára 2021 znižuje niektorým poistencom dôchodkový vek.

O novele bude Národná rada SR ďalej rokovať v druhom a treťom čítaní na septembrovej schôdzi. Vzhľadom na veľkú podporu návrhu sa dá očakávať jeho schválenie.

Oproti stavu po tzv. zastropovaní dôchodkového veku pôvodne platnému od 1. januára 2020, dochádza od 1. januára 2021 k týmto zmenám:

*

**Ročník 1957**

Žena, 1 dieťa: pôvodne dôchodkový vek 62 rokov 6 mes. - od 1.1.2021 znížený na 62 rokov
Žena, 2 deti: pôvodne dôchodkový vek 61 rokov 9 mes. - od 1.1.2021 znížený na 61 rokov a 6 mesiacov

Muž, 1 dieťa: pôvodne dôchodkový vek 62 rokov 6 mes. - od 1.1.2021 znížený na **62 rokov**
Muž, 2 deti: pôvodne dôchodkový vek 62 rokov 6 mes. - od 1.1.2021 znížený na **61 rokov a 6 mesiacov**
Muž, 3 a viac detí: pôvodne dôchodkový vek 62 rokov 6 mes. - od 1.1.2021 znížený na **61 rokov**

*

**Ročník 1958**

Žena, 1 dieťa: pôvodne dôchodkový vek 62 rokov 7 mes. - od 1.1.2021 znížený na 62 rokov a 2 mesiace
Žena, 2 deti: pôvodne dôchodkový vek 62 rokov 1 mes. - od 1.1.2021 znížený na 61 rokov a 8 mesiacov

Muž, 1 dieťa: pôvodne dôchodkový vek 62 rokov 8 mes. - od 1.1.2021 znížený na **62 rokov a 2 mesiace**
Muž, 2 deti: pôvodne dôchodkový vek 62 rokov 5 mes. - od 1.1.2021 znížený na **61 rokov a 8 mesiacov**
Muž, 3 a viac detí: pôvodne dôchodkový vek 62 rokov 6 mes. - od 1.1.2021 znížený na **61 rokov a 2 mesiace**

*

**Ročník 1959**

Žena, 1 dieťa: pôvodne dôchodkový vek 62 rokov 8 mes. - od 1.1.2021 znížený na 62 rokov a 4 mesiace
Žena, 2 deti: pôvodne dôchodkový vek 62 rokov 5 mes. - od 1.1.2021 znížený na 61 rokov a 10 mesiacov
Žena, 3 alebo 4 deti: pôvodne dôchodkový vek 61 rokov 6 mes. - od 1.1.2021 znížený na **61 rokov a 4 mesiace**

Muž, 1 dieťa: pôvodne dôchodkový vek 62 rokov 10 mes. - od 1.1.2021 znížený na **62 rokov a 4 mesiace**
Muž, 2 deti: pôvodne dôchodkový vek 62 rokov 10 mes. - od 1.1.2021 znížený na **61 rokov a 10 mesiacov**
Muž, 3 a viac detí: pôvodne dôchodkový vek 62 rokov 6 mes. - od 1.1.2021 znížený na **61 rokov a 4 mesiace**

*

**Ročník 1960**

Žena, 1 dieťa: pôvodne dôchodkový vek 62 rokov 10 mes. - od 1.1.2021 znížený na 62 rokov a 6 mesiacov
Žena, 2 deti: pôvodne dôchodkový vek 62 rokov 9 mes. - od 1.1.2021 znížený na 62 rokov
Žena, 3 alebo 4 deti: pôvodne dôchodkový vek 61 rokov 10 mes. - od 1.1.2021 znížený na 61 rokov a 6 mesiacov

Muž, 1 dieťa: pôvodne dôchodkový vek 63 rokov - od 1.1.2021 znížený na **62 rokov a 6 mesiacov**
Muž, 2 deti: pôvodne dôchodkový vek 63 rokov - od 1.1.2021 znížený na **62 rokov**
Muž, 3 a viac detí: pôvodne dôchodkový vek 62 rokov 6 mes. - od 1.1.2021 znížený na **61 rokov a 6 mesiacov**

*

**Ročník 1961**

Žena, 1 dieťa: pôvodne dôchodkový vek 63 rokov - od 1.1.2021 znížený na 62 rokov a 8 mesiacov
Žena, 2 deti: pôvodne dôchodkový vek 63 rokov - od 1.1.2021 znížený na 62 rokov a 2 mesiace
Žena, 3 alebo 4 deti: pôvodne dôchodkový vek 62 rokov 2 mes. - od 1.1.2021 znížený na 61 rokov a 8 mesiacov

Muž, 1 dieťa: pôvodne dôchodkový vek 63 rokov 2 mes. - od 1.1.2021 znížený na **62 rokov a 8 mesiacov**
Muž, 2 deti: pôvodne dôchodkový vek 63 rokov - od 1.1.2021 znížený na **62 rokov a 2 mesiace**
Muž, 3 a viac detí: pôvodne dôchodkový vek 62 rokov 6 mes. - od 1.1.2021 znížený na **61 rokov a 8 mesiacov**

*

**Ročník 1962**

Žena, 1 dieťa: pôvodne dôchodkový vek 63 rokov 2 mes. - od 1.1.2021 znížený na 62 rokov a 10 mesiacov
Žena, 2 deti: pôvodne dôchodkový vek 63 rokov - od 1.1.2021 znížený na 62 rokov a 4 mesiace
Žena, 3 alebo 4 deti: pôvodne dôchodkový vek 62 rokov 6 mes. - od 1.1.2021 znížený na 61 rokov a 10 mesiacov

Muž, 1 dieťa: pôvodne dôchodkový vek 63 rokov 4 mes. - od 1.1.2021 znížený na **62 rokov a 10 mesiacov**
Muž, 2 deti: pôvodne dôchodkový vek 63 rokov - od 1.1.2021 znížený na **62 rokov a 4 mesiace**
Muž, 3 a viac detí: pôvodne dôchodkový vek 62 rokov 6 mes. - od 1.1.2021 znížený na **61 rokov a 10 mesiacov**

*

**Ročník 1963**

Žena, 1 dieťa: pôvodne dôchodkový vek 63 rokov 4 mes. - od 1.1.2021 znížený na 63 rokov
Žena, 2 deti: pôvodne dôchodkový vek 63 rokov - od 1.1.2021 znížený na 62 rokov a 6 mesiacov
Žena, 3 alebo 4 deti: pôvodne dôchodkový vek 62 rokov 6 mes. - od 1.1.2021 znížený na **62 rokov**

Muž, 1 dieťa: pôvodne dôchodkový vek 63 rokov 6 mes. - od 1.1.2021 znížený na **63 rokov**
Muž, 2 deti: pôvodne dôchodkový vek 63 rokov - od 1.1.2021 znížený na **62 rokov a 6 mesiacov**
Muž, 3 a viac detí: pôvodne dôchodkový vek 62 rokov 6 mes. - od 1.1.2021 znížený na **62 rokov**

*

**Ročník 1964**

Žena, 1 dieťa: pôvodne dôchodkový vek 63 rokov 6 mes. - od 1.1.2021 znížený na **63 rokov a 2 mesiace**
Žena, 2 deti: pôvodne dôchodkový vek 63 rokov - od 1.1.2021 znížený na **62 rokov a 8 mesiacov**
Žena, 3 alebo 4 deti: pôvodne dôchodkový vek 62 rokov 6 mes. - od 1.1.2021 znížený na **62 rokov a 2 mesiace**
Žena, 5 a viac detí: pôvodne dôchodkový vek 62 rokov 3 mes. - od 1.1.2021 znížený na **62 rokov a 2 mesiace**

Muž, 1 dieťa: pôvodne dôchodkový vek 63 rokov 6 mes. - od 1.1.2021 znížený na **63 rokov a 2 mesiace**
Muž, 2 deti: pôvodne dôchodkový vek 63 rokov - od 1.1.2021 znížený na **62 rokov a 8 mesiacov**
Muž, 3 a viac detí: pôvodne dôchodkový vek 62 rokov 6 mes. - od 1.1.2021 znížený na **62 rokov a 2 mesiace**

*

**Ročník 1965**

Žena, 1 dieťa: pôvodne dôchodkový vek 63 rokov 6 mes. - od 1.1.2021 znížený na **63 rokov a 4 mesiace**
Žena, 2 deti: pôvodne dôchodkový vek 63 rokov - od 1.1.2021 znížený na **62 rokov a 10 mesiacov**
Žena, 3 alebo 4 deti: pôvodne dôchodkový vek 62 rokov 6 mes. - od 1.1.2021 znížený na **62 rokov a 4 mesiace**
Žena, 5 a viac detí: pôvodne dôchodkový vek 62 rokov 6 mes. - od 1.1.2021 znížený na **62 rokov a 4 mesiace**

Muž, 1 dieťa: pôvodne dôchodkový vek 63 rokov 6 mes. - od 1.1.2021 znížený na **63 rokov a 4 mesiace**
Muž, 2 deti: pôvodne dôchodkový vek 63 rokov - od 1.1.2021 znížený na **62 rokov a 10 mesiacov**
Muž, 3 a viac detí: pôvodne dôchodkový vek 62 rokov 6 mes. - od 1.1.2021 znížený na **62 rokov a 4 mesiace**

*

Príloha č. 3a k zákonu č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení platná od 1.1.2021 (v tabuľke je uvedený dôchodkový vek):
Rok narodenia	Muž	Žena	Žena, 1 dieťa	Žena, 2 deti	Žena, 3 alebo 4 deti	Žena, 5 a viac detí
1943 a skôr	60 rokov	57 rokov	56 rokov	55 rokov	54 rokov	53 rokov
1944	60 rokov 9 mes.	57 rokov	56 rokov	55 rokov	54 rokov	53 rokov
1945	61 rokov 6 mes.	57 rokov	56 rokov	55 rokov	54 rokov	53 rokov
1946	62 rokov	57 rokov	56 rokov	55 rokov	54 rokov	53 rokov
1947	62 rokov	57 rokov 9 mes.	56 rokov	55 rokov	54 rokov	53 rokov
1948	62 rokov	58 rokov 6 mes.	56 rokov 9 mes.	55 rokov	54 rokov	53 rokov
1949	62 rokov	59 rokov 3 mes.	57 rokov 6 mes.	55 rokov 9 mes.	54 rokov	53 rokov
1950	62 rokov	60 rokov	58 rokov 3 mes.	56 rokov 6 mes.	54 rokov 9 mes.	53 rokov
1951	62 rokov	60 rokov 9 mes.	59 rokov	57 rokov 3 mes.	55 rokov 6 mes.	53 rokov 9 mes.
1952	62 rokov	61 rokov 6 mes.	59 rokov 9 mes.	58 rokov	56 rokov 3 mes.	54 rokov 6 mes.
1953	62 rokov	62 rokov	60 rokov 6 mes.	58 rokov 9 mes.	57 rokov	55 rokov 3 mes.
1954	62 rokov	62 rokov	61 rokov 3 mes.	59 rokov 6 mes.	57 rokov 9 mes.	56 rokov
1955	62 rokov 76 dní	62 rokov 76 dní	62 rokov 76 dní	60 rokov 3 mes.	58 rokov 6 mes.	56 rokov 9 mes.
1956	62 rokov 139 dní	62 rokov 139 dní	62 rokov 139 dní	61 rokov	59 rokov 3 mes.	57 rokov 6 mes.
1957	62 rokov 6 mes.	62 rokov 6 mes.	62 rokov	61 rokov 6 mes.	60 rokov	58 rokov 3 mes.
1958	62 rokov 8 mes.	62 rokov 8 mes.	62 rokov 2 mes.	61 rokov 8 mes.	60 rokov 9 mes.	59 rokov
1959	62 rokov 10 mes.	62 rokov 10 mes.	62 rokov 4 mes.	61 rokov 10 mes.	61 rokov 4 mes.	59 rokov 9 mes.
1960	63 rokov	63 rokov	62 rokov 6 mes.	62 rokov	61 rokov 6 mes.	60 rokov 6 mes.
1961	63 rokov 2 mes.	63 rokov 2 mes.	62 rokov 8 mes.	62 rokov 2 mes.	61 rokov 8 mes.	61 rokov 3 mes.
1962	63 rokov 4 mes.	63 rokov 4 mes.	62 rokov 10 mes.	62 rokov 4 mes.	61 rokov 10 mes.	61 rokov 7 mes.
1963	63 rokov 6 mes.	63 rokov 6 mes.	63 rokov	62 rokov 6 mes.	62 rokov	61 rokov 11 mes.
1964	63 rokov 8 mes.	63 rokov 8 mes.	63 rokov 2 mes.	62 rokov 8 mes.	62 rokov 2 mes.	62 rokov 2 mes.
1965	63 rokov 10 mes.	63 rokov 10 mes.	63 rokov 4 mes.	62 rokov 10 mes.	62 rokov 4 mes.	62 rokov 4 mes.
1966 a neskôr	64 rokov	64 rokov	63 rokov 6 mes.	63 rokov	62 rokov 6 mes.	62 rokov 6 mes.

Príloha č. 3b k zákonu č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení platná od 1.1.2021 (v tabuľke je uvedený dôchodkový vek):

Rok narodenia	Muž, 1 dieťa	Muž, 2 deti	Muž, 3 a viac detí
1957	62 rokov	61 rokov 6 mes.	61 rokov
1958	62 rokov 2 mes.	61 rokov 8 mes.	61 rokov 2 mes.
1959	62 rokov 4 mes.	61 rokov 10 mes.	61 rokov 4 mes.
1960	62 rokov 6 mes.	62 rokov	61 rokov 6 mes.
1961	62 rokov 8 mes.	62 rokov 2 mes.	61 rokov 8 mes.
1962	62 rokov 10 mes.	62 rokov 4 mes.	61 rokov 10 mes.
1963	63 rokov	62 rokov 6 mes.	62 rokov
1964	63 rokov 2 mes.	62 rokov 8 mes.	62 rokov 2 mes.
1965	63 rokov 4 mes.	62 rokov 10 mes.	62 rokov 4 mes.
1966 a neskôr	63 rokov 6 mes.	63 rokov	62 rokov 6 mes.

Projekt "Prvá pomoc" pokračuje aj v mesiacoch august a september 2020

Témy: pandémia,zákon o službách zamestnanosti

Vláda SR na dnešnom rokovaní (15.7.2020) schválila uznesenie, podľa ktorého projekt "Prvá pomoc" na podporu udržania zamestnanosti pokračuje predbežne aj v mesiacoch august a september 2020.

Všetky informácie k projektu "Prvá pomoc" a ďalším opatreniam a zmenám v období pandémie nájdete tu:

http://www.relia.sk/Article.aspx?ID=334

REKAPITULÁCIA

Máj 2020

Zamestnávatelia môžu výkazy, resp. nové žiadosti s výkazmi v rámci opatrenia č. 1, 3A a 3B zasielať do 31. júla 2020.

SZČO a jednoosobové s.r.o. mohli výkazy, resp. nové žiadosti s výkazmi v rámci opatrenia č. 2, 4A a 4B zasielať do 30. júna 2020.

Jún 2020

Zamestnávatelia môžu výkazy, resp. nové žiadosti s výkazmi v rámci opatrenia č. 1, 3A a 3B zasielať do 31. augusta 2020.

SZČO a jednoosobové s.r.o. môžu výkazy, resp. nové žiadosti s výkazmi v rámci opatrenia č. 2, 4A a 4B zasielať do 31. júla 2020.

Júl 2020

Zamestnávatelia môžu výkazy, resp. nové žiadosti s výkazmi v rámci opatrenia č. 1, 3A a 3B zasielať do 30. septembra 2020.

SZČO a jednoosobové s.r.o. môžu výkazy, resp. nové žiadosti s výkazmi v rámci opatrenia č. 2, 4A a 4B zasielať do 31. augusta 2020.

August 2020

Zamestnávatelia môžu výkazy, resp. nové žiadosti s výkazmi v rámci opatrenia č. 1, 3A a 3B zasielať do 31. októbra 2020.

SZČO a jednoosobové s.r.o. môžu výkazy, resp. nové žiadosti s výkazmi v rámci opatrenia č. 2, 4A a 4B zasielať do 30. septembra 2020.

September 2020

Zamestnávatelia môžu výkazy, resp. nové žiadosti s výkazmi v rámci opatrenia č. 1, 3A a 3B zasielať do 30. novembra 2020.

SZČO a jednoosobové s.r.o. môžu výkazy, resp. nové žiadosti s výkazmi v rámci opatrenia č. 2, 4A a 4B zasielať do 31. októbra 2020.

Odklad platenia odvodov do SP za júl 2020

Témy: pandémia,sociálne poistenie,zdravotné poistenie,zmeny 2020

Podľa nariadenia vlády č. 196/2020 Z. z., ktoré vláda schválila na svojom rokovaní dňa 15. júla 2020 a je účinné dňom jeho vyhlásenia v Zbierke, teda 21.7.2020, sa pre niektorých zamestnávateľov a SZČO posúva lehota splatnosti poistného na sociálne poistenie za júl 2020 na 31. december 2020.

Odklad splatnosti poistného na sociálne poistenie za júl 2020

Poistné na sociálne poistenie za zamestnávateľa a za SZČO za júl 2020 je splatné v termíne do 31. decembra 2020.

Uvedený odklad splatnosti poistného na sociálne poistenie sa týka zamestnávateľov a SZČO, ktorí vykazujú pokles čistého obratu (právnická osoba), respektíve pokles príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (fyzická osoba) za júl 2020 o 40% a viac.

Pozor, lehota splatnosti poistného na sociálne poistenie za zamestnancov za júl 2020 sa nemení.

Podľa uvedeného nariadenia vlády sa nemení ani lehota splatnosti preddavkov na poistné na zdravotné poistenie za mesiac júl 2020.

K poklesu čistého obratu, resp. poklesu príjmov čítajte tu: http://www.relia.sk/Article.aspx?ID=311

Príjmy zo závislej činnosti oslobodené od dane (2020)

Témy: daň z príjmov,stravovanie,Zákonník práce

Príjmy zamestnanca oslobodené od dane definuje § 5 ods. 7 a § 9 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ZDP).

Vzdelávanie

Podľa § 5 ods. 7 písm. a) ZDP, od dane sú oslobodené sumy ktoré zamestnávateľ uhradil za zamestnanca za jeho vzdelávanie, zvyšovanie kvalifikácie, školenia a podobne - avšak len za podmienky, že toto vzdelávanie a pod. súvisí s predmetom činnosti zamestnávateľa. Príkladom sú napríklad semináre pre účtovníčky k zmenám zákonov. Negatívnym príkladom môže byť preplatenie jazykového kurzu v prípade, že nie je odôvodniteľné pracovným zaradením zamestnanca a určitým "úžitkom" ktorý z toho bude mať zamestnávateľ.

Od 1.1.2020 je od dane oslobodená aj suma, ktorú zamestnávateľ vynaložil na vzdelávanie zamestnanca študujúceho na vysokej škole na prvom alebo druhom stupni, ak pracovnoprávny (štátnozamestnanecký) vzťah zamestnanca u tohto zamestnávateľa trval k začiatku príslušného akademického roka nepretržite aspoň 24 mesiacov. Aj v týchto prípadoch však musí platiť, že toto vzdelávanie súvisí s predmetom činnosti zamestnávateľa.

Pozor, od dane nie je oslobodená suma vyplatená zamestnancovi ako náhrada za ušlý príjem.

Stravovanie

Podľa § 5 ods. 7 písm. b) ZDP, od dane sú oslobodené príspevky zamestnávateľa na stravovanie poskytované v súlade s § 152 Zákonníka práce. Zamestnávateľ prispieva zamestnancom na stravovanie v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu. Príspevok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor. Zvyšok ceny jedla si dopláca zamestnanec.

Časť ceny jedla môže tvoriť príspevok zo sociálneho fondu.

Od 1.7.2019 platí Opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 176/2019 Z. z. zo 4. júna 2019, podľa ktorého je suma stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín daná ako 5,10 eura.

Maximálny príspevok zamestnávateľa na stravovanie je tak od 1.7.2019 ohraničený sumou 55% z 5,10 = 2,81 eura.

Príklady

Cena jedla je 4,50 eura. Príspevok zamestnávateľa môže byť v rozmedzí od 55% z ceny jedla 4,50 eura = 2,48 eura až do 2,81 eura.

Cena jedla je 6 eur. Pretože 55% z 6 eur je 3,30 eura, príspevok zamestnávateľa bude 2,81 eura.

Ak zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie zamestnancov prostredníctvom tzv. gastrolístkov, tak hodnota gastrolístka musí byť najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín.

Podľa "Opatrenia" od 1.7.2019 je suma stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín daná ako 5,10 eura. Od 1.7.2019 preto hodnota gastrolístka musí byť najmenej 75% z 5,10 eura, teda najmenej 3,83 eura.

Z ceny gastrolístka musí byť príspevok zamestnávateľa najmenej 55%, teda napríklad pri cene gastrolístka 4 eur je to najmenej 2,20 eura.

V prípade, že zamestnávateľ nadštandardne poskytuje príspevok na stravovanie v sume vyššej ako 55% ceny jedla, z jeho pohľadu nadštandardne poskytnutá suma (nad 55% ceny jedla) nie je daňovo uznaný výdavok. Pre zamestnanca je však aj nadštandardne poskytnutý príspevok zamestnávateľa v celej sume príjem oslobodený od dane.

Od dane je oslobodený aj príspevok zo sociálneho fondu. Použitie sociálneho fondu je tak z pohľadu daňových povinností na strane zamestnanca najvýhodnejšie práve na dotáciu stravovania.

Príklad

Cena jedla je 5 eur. Príspevok zamestnávateľa je vo výške 4 eur (teda 80% ceny jedla), príspevok zo sociálneho fondu je 0,50 eura, doplatok zamestnanca je 0,50 eura.

Celá suma 4,50 eura, ktorou na stravovanie prispieva zamestnávateľ + sociálny fond, je na strane zamestnanca oslobodená od dane.

Na strane zamestnávateľa je suma 2,75 eura (55%) daňovo uznaný výdavok, suma 1,25 eura (do celkovo 4 eur) je nedaňový výdavok.

Len v prípade, že zamestnanec má potvrdenie od špecializovaného lekára (napr. diabetológ) že nemôže konzumovať stravu, ktorú zamestnávateľ zabezpečil zamestnancom, je od dane oslobodený finančný príspevok zamestnávateľa na stravovanie poskytovaný podľa § 152 Zákonníka práce.

Príspevky na rekreáciu

Podľa § 5 ods. 7 písm. b) ZDP, od dane sú oslobodené príspevky zamestnávateľa poskytnuté na rekreáciu zamestnancov v súlade s § 152a Zákonníka práce. Príspevok môže byť poskytnutý aj formou rekreačného poukazu s dotáciou zamestnávateľa. O tejto téme sa dočítate viac v knihe "Zákonník práce", tu len stručne pripomeňme, kedy je príspevok zamestnávateľa na rekreáciu oslobodený od dane.

Výška príspevku je 55% oprávnených výdavkov, najviac 275 eur ročne. Limit 275 ročne sa alikvótne upraví v prípade kratšieho pracovného času zamestnanca.

Podmienky ktoré musí splniť zamestnanec:

zamestnanec je zamestnaný v pracovnom pomere (pri dohode nárok nie je)
pracovný pomer trvá ku dňu začatia rekreácie nepretržite najmenej 24 mesiacov
zamestnanec preukáže oprávnené výdavky najneskôr do 30 kalendárnych dní odo dňa skončenia rekreácie.

Oprávnenými výdavkami sú preukázané výdavky zamestnanca na:

služby cestovného ruchu spojené s ubytovaním najmenej na dve prenocovania na území Slovenskej republiky
pobytové balíčky obsahujúce ubytovanie najmenej na dve prenocovania, stravovacie a iné služby súvisiace s rekreáciou na území Slovenskej republiky
ubytovanie najmenej na dve prenocovania na území Slovenskej republiky, ktorého súčasťou môžu byť stravovacie služby
organizované viacdenné aktivity a zotavovacie podujatia počas školských prázdnin na území Slovenskej republiky pre dieťa zamestnanca navštevujúce základnú školu alebo niektorý z prvých štyroch ročníkov gymnázia s osemročným vzdelávacím programom alebo iné dieťa žijúce so zamestnancom v spoločnej domácnosti (môžu to byť pobytové detské tábory ale aj viacdenné detské tábory, kde rodič ráno odovzdá dieťa a večer si ho prevezme).

Oprávnenými výdavkami sú aj preukázané výdavky zamestnanca na ďalšie osoby, ktoré sa so zamestnancom zúčastňujú na rekreácii a to na:

manžela - manželku
vlastné dieťa
dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu alebo dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení
inú osobu žijúcu so zamestnancom v spoločnej domácnosti.

Zamestnanec preukazuje oprávnené výdavky predložením účtovných dokladov, ktorých súčasťou musí byť označenie zamestnanca, najneskôr do 30 kalendárnych dní odo dňa skončenia rekreácie. Pokiaľ sa na rekreácii zúčastnili aj ďalšie osoby, podľa metodického usmernenia FS SR by mali byť uvedené menovite na účtovnom doklade alebo dodatočne potvrdené na inom doklade zariadením, resp. cestovnou agentúrou.

Účtovný doklad, ktorého súčasťou je označenie (meno) zamestnanca je v praxi najčastejšie faktúra vystavená na meno zamestnanca v ubytovacom zariadení, resp. v cestovnej agentúre.

Príspevky na športovú činnosť dieťaťa

S účinnosťou od 1. januára 2020 sú podľa § 5 ods. 7 písm. b) ZDP, od dane oslobodené príspevky zamestnávateľa poskytnuté na športovú činnosť dieťaťa zamestnanca v súlade s § 152b Zákonníka práce. O tejto téme sa dočítate viac v knihe "Zákonník práce", tu len stručne pripomeňme, kedy je príspevok na športovú činnosť dieťaťa oslobodený od dane.

Výška príspevku je 55% oprávnených výdavkov, najviac 275 eur ročne. Limit 275 ročne sa alikvótne upraví v prípade kratšieho pracovného času zamestnanca.

Podmienky ktoré musí splniť zamestnanec:

zamestnanec je zamestnaný v pracovnom pomere (pri dohode nárok nie je)
pracovný pomer trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov ku dňu začatia obdobia na ktoré sa vzťahujú oprávnené výdavky
zamestnanec predloží príslušný doklad vystavený oprávnenou osobou.

Oprávnenými výdavkami sú preukázané výdavky zamestnanca na športovú činnosť dieťaťa u oprávnenej osoby (viď ďalej) a to najviac za obdobie kalendárneho roka, za ktorý zamestnanec žiada o príspevok na športovú činnosť dieťaťa.

Oprávnená osoba (športová organizácia) musí byť zapísaná v registri právnických osôb v športe podľa osobitného predpisu (zákon o športe), ktorá zabezpečuje pre dieťa zamestnanca vykonávanie tejto športovej činnosti pod dohľadom odborne spôsobilého športového odborníka.

Zamestnanec si môže uplatniť príspevok na

vlastné dieťa zamestnanca
dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu
dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení
iné dieťa žijúce so zamestnancom v spoločnej domácnosti.

Súčasne musí ísť o dieťa, ktoré dovŕšilo najviac 18 rokov veku v kalendárnom roku, za ktorý zamestnanec žiada o príspevok na športovú činnosť dieťaťa a je osobou s príslušnosťou k športovej organizácii podľa osobitného predpisu (zákon o športe) najmenej počas šiestich mesiacov.

Zamestnanec preukazuje zamestnávateľovi oprávnené výdavky na športovú činnosť dieťaťa predložením dokladu do 30 dní odo dňa jeho vydania oprávnenou osobou (viď vyššie), ktorého súčasťou musí byť:

meno a priezvisko dieťaťa, ktoré vykonáva športovú činnosť
obdobie, na ktoré sa vzťahuje tento doklad.

Odporúčam, aby doklad obsahoval aj údaj o tom, odkedy je dieťa osobou s príslušnosťou k športovej organizácii. Doklad nemusí obsahovať náležitosti účtovného dokladu.

Splnenie podmienok na poskytnutie príspevku na športovú činnosť dieťaťa posudzuje zamestnávateľ ku dňu začatia obdobia uvedeného na doklade.

Pitný režim

Podľa § 5 ods. 7 písm. c) ZDP, od dane je oslobodená hodnota nápojov poskytovaných zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku. Samozrejme v súlade so zásadou primeranosti. Pozor, v prípade finančného príspevku za ktorý si zamestnanec sám nakúpi nápoje, ide o zdaniteľný príjem.

Použitie športového, zdravotníckeho, predškolského ... zariadenia

Podľa § 5 ods. 7 písm. d) ZDP, od dane je oslobodený nepeňažný príjem zamestnanca poskytnutý formou použitia rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia.

Rovnako od dane je oslobodený aj nepeňažný príjem v prípade použitia uvedených zariadení rovnako sa posudzuje aj takéto plnenie poskytnuté manželovi (manželke) zamestnanca a deťom, ktoré sa na účely tohto zákona považujú za vyživované osoby (v súlade s § 33 zákona si zamestnanec na tieto deti uplatňuje, resp. mohol by si uplatňovať daňový bonus).

Oslobodenie sa vzťahuje na prípady, keď zariadenie je majetkom zamestnávateľa alebo ho má zamestnávateľ v prenájme (zamestnávateľ platí nájomné majiteľovi).

Príklady

Zamestnávateľ vlastní fitnes centrum a poskytne toto zariadenie na využitie svojim zamestnancom a ich rodinám za symbolický poplatok.

Nepeňažný príjem zamestnanca plynúci z cenového rozdielu oproti bežnej cene vstupného je oslobodený od dane.

Zamestnávateľ prenajme od majiteľa fitnes centrum a poskytne toto zariadenie na využitie svojim zamestnancom za symbolický poplatok.

Aj v tomto prípade je nepeňažný príjem zamestnanca plynúci z cenového rozdielu oproti bežnej cene oslobodený od dane.

Iný zamestnávateľ postupuje tak, že zakúpi vstupenky do fitnes centra, ktoré dá zamestnancom, resp. prepláca vstupenky, ktoré si zamestnanci sami zakúpia u prevádzkovateľa fitnes centra. Tento príjem zamestnancov už nie je oslobodený od dane a musí sa zamestnancom zahrnúť do ich zdaniteľných príjmov.

Odvody ktoré platí zamestnávateľ

Podľa § 5 ods. 7 písm. e) ZDP, poistné a príspevky na zdravotné poistenie, na sociálne poistenie, na sociálne zabezpečenie (príslušníci silových rezortov), príspevky na starobné dôchodkové sporenie, poistné a príspevky na zahraničné poistenie rovnakého druhu, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnanca je príjem zamestnancov oslobodený od dane.

Náhrada príjmu pri práceneschopnosti

Podľa § 5 ods. 7 písm. f) ZDP, od dane je oslobodený príjem zamestnanca daný ako náhrada príjmu poskytovaná zamestnávateľom počas prvých desiatich dní práceneschopnosti podľa zákona č. 462/2003 Z. z.

V prípade sudcov, prokurátorov, hasičov a záchranárov je od dane oslobodený aj príplatok k náhrade príjmu poskytovaný podľa príslušných predpisov.

Príjem daňového nerezidenta od zamestnávateľa so sídlom v zahraničí

Podľa § 5 ods. 7 písm. g) ZDP, od dane je oslobodený príjem zamestnanca - daňového nerezidenta zo závislej činnosti vykonávanej na území Slovenskej republiky od zamestnávateľa so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí, ak:

časové obdobie súvisiace s výkonom tejto činnosti nepresiahne 183 dní v akomkoľvek období 12 po sebe nasledujúcich mesiacov.

Uvedené sa nevzťahuje a teda ide o príjmy zdaniteľné, ak ide o:

príjmy z činnosti umelca, športovca, artistu alebo spoluúčinkujúcich osôb a podobných činností
príjmy z činností vykonávaných v stálej prevádzkarni (viď § 16 ods. 2).

Náhrada za stratu na zárobku

Podľa § 5 ods. 7 písm. h) a i) ZDP, od dane je oslobodená:

náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti vzniknutej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, ak táto náhrada bola určená pevnou sumou právoplatným rozhodnutím súdu pred 1. januárom 1993 - pozor, toto platilo do 31.12.2019
náhrada za stratu na zárobku vyplatená zamestnancovi podľa vyhlášky č. 543/2005 Z. z., ak sa na účely jej výpočtu vychádza z priemerného mesačného čistého zárobku zamestnanca podľa § 134 ods. 9 Zákonníka práce.

Príspevok zo sociálneho fondu na lekársku prehliadku

Podľa § 5 ods. 7 písm. h) ZDP, s platnosťou od 1.1.2020 je od dane oslobodený príspevok zo sociálneho fondu zamestnávateľa, ak je poskytnutý zamestnancovi na lekársku preventívnu prehliadku nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi.

Príkladom sú preventívne vyšetrenia zamestnancov určitého veku alebo zamestnania na srdcovo-cievne alebo iné ochorenia ohrozujúce túto skupinu zamestnancov, onkologické prehliadky, mamografické a sonografické vyšetrenia u žien, vyšetrenie zraku zamestnancov pracujúcich s počítačmi...

Odmeny členov volebných a referendových komisii

Podľa § 5 ods. 7 písm. j) ZDP, od dane sú oslobodené odmeny za výkon funkcie:

predsedu, člena a zapisovateľa volebnej komisie
predsedu, člena a zapisovateľa komisie pre referendum
asistenta sčítania.

Produkty vlastnej výroby v poľnohospodárskych firmách

Podľa § 5 ods. 7 písm. k) ZDP, od dane je oslobodené nepeňažné plnenie formou produktov vlastnej výroby poskytnuté od zamestnávateľa, ktorého predmetom činnosti je poľnohospodárska výroba.

Oslobodenie možno uplatniť najviac v úhrnnej výške 200 eur ročne od všetkých zamestnávateľov. Ak takéto nepeňažné plnenie presiahne 200 eur ročne, do základu dane sa zahrnie len hodnota plnenia nad 200 eur.

Príklad

Poľnohospodárska farma má mäsovýrobu a poskytuje svojim zamestnancom výrazné zľavy pri nákupe vlastných výrobkov.

Zamestnanec poľnohospodárskej farmy si počas roka 2020 nakúpi výrobky tejto farmy v bežnej cene 700 eur s DPH za 450 eur.

Jeho nepeňažný príjem je vo výške 250 eur. Od dane bude oslobodená suma 200 eur, suma 50 eur sa zahrnie do zdaniteľného príjmu zamestnanca.

Výpomoc zo sociálneho fondu

Podľa § 5 ods. 7 písm. l) ZDP, od dane je oslobodená sociálna výpomoc poskytnutá zamestnancovi zo zdrojov sociálneho fondu a to v troch prípadoch:

pri úmrtí blízkej osoby žijúcej v domácnosti zamestnanca
pri odstraňovaní alebo zmiernení následkov živelných udalostí
dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, ktorej nepretržité trvanie prekročí prevažnú časť zdaňovacieho obdobia (teda PN trvajúca najmenej 183 dní).

Oslobodenie od dane je počas roka oslobodená len u jedného zamestnávateľa a to v úhrnnej výške najviac 2000 eur. Ak takáto výpomoc presiahne 2000 eur ročne, do základu dane sa zahrnie len suma nad 2000 eur. Ak takáto výpomoc je počas roka poskytnutá u viacerých zamestnávateľov, oslobodenie sa vzťahuje len na výpomoc poskytnutú u jedného zamestnávateľa.

V prípade práceneschopnosti je podmienka trvania PN najmenej 183 splnená aj vtedy, ak PN začala v predchádzajúcom roku - v takom prípade sa posudzuje celková doba trvania PN ako súčet dôb trvania PN v predchádzajúcom a v aktuálnom roku, oslobodenie od dane sa využije ak takto zistená celková doba PN dosiahne najmenej 183 dní.

Blízka osoba (§ 116 Občianskeho zákonníka): Príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

Domácnosť (§ 115 Občianskeho zákonníka): Domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhradzujú náklady na svoje potreby.

Živelná udalosť (§ 15 ods. 24 zákona č. 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania): Povodeň, záplava, víchrica, úder blesku, požiar, krupobitie, zosuv pôdy, zrútenie skaly alebo zemín, zosuv alebo zrútenie lavíny a zemetrasenie dosahujúce aspoň 5. stupeň medzinárodnej stupnice udávajúcej makroskopické účinky zemetrasenia.

Stravovanie zamestnancov (2020)

Témy: gastrolístky,stravné,stravovanie,veličiny,Zákonník práce

Podľa § 152 Zákonníka práce zamestnávateľ je povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách (teda i v nočnej zmene) stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti.

Zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie:

najmä poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu pracovnej zmeny vo vlastnom stravovacom zariadení,
alebo poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa,
alebo zabezpečí stravovanie pre svojich zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby = teda formou tzv. gastrolístkov - stravovacích poukážok.

Kedy má zamestnanec nárok na zabezpečenie stravovania

Nárok má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako 4 hodiny. Pritom nie je rozhodujúce, ako dlho mala pracovná zmena trvať, ale ako dlho zamestnanec počas pracovnej zmeny skutočne pracoval.

Nárok na zabezpečenie stravovania má aj zamestnanec na pracovnej ceste, ak na svojom riadnom pracovisku v daný deň vykonával prácu viac ako 4 hodiny.

Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže (ale nemusí) zabezpečiť poskytnutie ďalšieho teplého hlavného jedla.

Príklad

Pani Michaela pracuje na kratší pracovný čas v rozsahu 4 hodiny denne. V dňoch, kedy skutočne odpracuje presne 4 hodiny a menej, nárok na zabezpečenie stravovania nemá. V dňoch, kedy odpracuje viac ako 4 hodiny - napríklad pracuje nadčas - má nárok na zabezpečenie stravovania.

Kedy zamestnanec nemá nárok na zabezpečenie stravovania

Nárok nemajú zamestnanci pri výkone práce vo verejnom záujme v zahraničí.

Nárok nemá zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu (presne) štyri hodiny a menej.

Nárok na zabezpečenie stravovania nemajú ani zamestnanci pracujúci na dohody o prácach, vykonávaných mimo pracovného pomeru.

Nárok na zabezpečenie stravovania nemá zamestnanec na pracovnej ceste, ak na svojom riadnom pracovisku v daný deň prácu nevykonával vôbec alebo vykonával najviac 4 hodiny.

Poznámka - zamestnanec na pracovnej ceste má nárok na cestovné náhrady (diéty) v súlade so zákonom č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách (ak cesta trvala najmenej 5 hodín).

Špecifické pravidlá pre cezhraničné vysielanie vodičov (Smernica EU č. 2020/1057 z 15. júla 2020)

Témy: Zákonník práce

Európsky parlament dňa 9. júla 2020 schválil:

novú smernicu, ktorou sa stanovujú špecifické pravidlá vo vzťahu k smernici 96/71/ES a smernici 2014/67/EÚ pre vysielanie vodičov v odvetví cestnej dopravy
nariadenie, ktorým sa menia nariadenia (ES) č. 1071/2009, (ES) č. 1072/2009 a (EÚ) č. 1024/2009 s cieľom prispôsobiť ich vývoju v odvetví cestnej dopravy
nariadenie o časoch jazdy, časoch odpočinku a tachografoch

Smernica bola uverejnená v Úradnom vestníku EÚ dňa 15.7.2020 a účinná je od 16.7.2020.

Na stránke Európskeho parlamentu sa uvádza, citujem:

Nové pravidlá týkajúce sa vysielania vodičov, časov jazdy a odpočinku vodičov, ako aj lepšieho vymáhania pravidiel týkajúcich sa kabotáže, teda prepravy v rámci členského štátu dočasne zabezpečovanej dopravcom z inej krajiny EÚ po vyložení cezhranične prevážaného nákladu, majú ukončiť narúšanie hospodárskej súťaže v sektore cestnej dopravy a zabezpečiť lepšie pracovné podmienky pre vodičov.

Lepšie pracovné podmienky pre vodičov

Reforma pomôže zabezpečiť lepšie podmienky oddychu pre vodičov a umožní im tráviť viac času doma. Dopravné spoločnosti budú musieť upraviť ich pracovný čas tak, aby sa vodiči v sektore medzinárodnej nákladnej dopravy mohli pravidelne vracať domov, a to každé tri alebo štyri týždne v závislosti od toho, ako bude rozvrhnutý ich pracovný čas. Povinný týždenný odpočinok nebude možné čerpať v kabíne vozidla. Ak vodič čas odpočinku strávi mimo domova, zamestnávateľ bude povinný uhradiť mu náklady na ubytovanie.

Spravodlivejšia súťaž a potláčanie nezákonných praktík

Na zamedzenie podvodom sa budú používať tachografy inštalované do vozidiel, ktoré budú zaznamenávať každé prekročenie hraníc. V snahe zabrániť systematickej kabotáži sa zavedie štvordňová prestávka, ktorá musí uplynúť pred tým, ako môže vozidlo vykonávať ďalšiu kabotážnu prepravu v tej istej krajine.

V rámci opatrení zameraných proti schránkovým spoločnostiam by podniky cestnej nákladnej dopravy mali byť schopné preukázať, že podstatnú časť svojej prepravy vykonávajú v členskom štáte, v ktorom sú registrované. Schválená legislatíva tiež obsahuje požiadavku, aby sa nákladné vozidlá vracali do operačného centra podniku každých osem týždňov. Nové pravidlá sa budú vzťahovať aj na ľahké úžitkové vozidlá s hmotnosťou nad 2,5 tony, ktoré budú musieť byť takisto vybavené tachografom.

Jasné pravidlá vysielania vodičov a zabezpečenie rovnakej mzdy

Reforma prináša jasný právny rámec, ktorý by mal zamedziť rozdielnym prístupom jednotlivých členských štátov k vodičom spoza ich hraníc a zabezpečiť všetkým vodičom spravodlivú odmenu. Pravidlá týkajúce sa vysielania vodičov sa budú vzťahovať na kabotážnu a medzinárodnú prepravu s výnimkou tranzitnej, bilaterálnej prepravy a bilaterálnej prepravy s dvoma dodatočnými nakládkami alebo vykládkami tovaru.

Ďalší postup

Smernica bola uverejnená v Úradnom vestníku EÚ dňa 15.7.2020 a účinná je od 16.7.2020.

Odkaz:

https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?qid=1599468064959&uri=CELEX:32020L1057

Členské štáty prijmú a uverejnia do 2. februára 2022 opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou.

Tieto opatrenia uplatňujú od 2. februára 2022.

Nariadenie definujúce časy odpočinku a návratu vodičov nadobudne účinnosť 20 dní po zverejnení v Úradnom vestníku EÚ.

Nariadenie upravujúce návrat nákladných vozidiel a prístup na trh nadobudne účinnosť 18 mesiacov po vstupe do platnosti.

Odkaz: https://www.europarl.europa.eu/news/sk/press-room/20200706IPR82714/vysielanie-vodicov-parlament-schvalil-zasadnu-reformu-v-oblasti-cestnej-dopravy

ČO JE PODSTATNÉ

Vodiči sa nebudú považovať za vyslaných zamestnancov na účely smernice 96/71/ES o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb v prípade:

tranzitu cez iné členské štáty
výkonu bilaterálnych dopravných operácii na území iných členských štátov vo vzťahu k preprave tovaru a cestujúcich

V takomto prípade bude vodičovi patriť mzda dohodnutá so zamestnávateľom v pracovnej zmluve. Zamestnávateľ nemusí vodičovi zvýšiť mzdu najmenej na minimálnu mzdu platnú v inom členskom štáte ani mu nemusí vyplácať príplatky, na ktoré je nárok v inom členskom štáte.

Naopak vodiči sa budú považovať za vyslaných zamestnancov v prípade:

kabotáže
výkonu práce pri poskytovaní služieb v iných členských štátoch ak nepôjde o tranzit ani o bilaterálne dopravné operácie

V takomto prípade zamestnávateľ musí vodičovi zvýšiť mzdu najmenej na minimálnu mzdu platnú v inom členskom štáte a musí mu vyplácať príplatky, na ktoré je nárok v inom členskom štáte v súlade so smernicami EÚ 96/71/ES a 957/2018/EÚ.

V pokračovaní článku nájdete podrobnosti a príklady.

Podnikateľské kilečko

Témy: Zákonník práce

Ako "Podnikateľské kilečko" sa označuje balík 40 jednoduchých noviel zákonov, obsahujúci vyše 100 zmien (preto "kilečko"), ktorého cieľom je zjednodušiť podnikateľské prostredie na Slovensku. Národná rada tento zákon (resp. balík zákonov) schválila dňa 9.7.2020.

Zákon bol zverejnený v Zbierke dňa 21.7.2020 pod číslom 198/2020 Z. z. a má názov "Zákon ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšovaním podnikateľského prostredia zasiahnutým opatreniami na zamedzenie šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19".

Účinnosť zákona

Zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia, teda 21.7.2020, okrem:

čl. XXVII, ktorý nadobúda účinnosť 1. septembra 2020
čl. VIII § 39u v bode 4, čl. X bodov 1, 2, 5, 8 až 16, 18, 19, 22, 23, 25, 27 a 28 a čl. XXXIV, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2021
čl. XXXVI bodov 1 až 31 a 33, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. júla 2021
čl. VIII bodov 1 až 3 a § 39v v bode 4, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2022
čl. X bodov 3, 6, 17, 20, 24, 26, 29, 31 a 33, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2023.

V pokračovaní článku nasleduje komentár k jednotlivým zmenám.

Priemerný zárobok (2020)

Témy: Zákonník práce

Výpočet priemerného zárobku a ďalšie pravidlá je daný podľa § 134 Zákonníka práce. Priemerný zárobok sa používa na určenie náhrady mzdy pri prekážkach v práci, dovolenke, pri výpočte odstupného a odchodného atď.

Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely zisťuje zamestnávateľ zo mzdy (§ 118) zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období.

Pri určení priemerného zárobku je tak podstatné:

Správne stanoviť rozhodujúce obdobie.
Spočítať mzdu dosiahnutú v rozhodujúcom období.
Spočítať počet odpracovaných hodín v rozhodujúcom období (vrátane hodín práce nadčas).

Rozhodujúce obdobie

Rozhodujúce obdobie sa určí ako kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje (respektíve v ktorom sa použije) priemerný zárobok.

Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak Zákonník práce neustanovuje inak.

Príklad

Pre správne určenie výšky náhrady mzdy za dovolenku vyplatenej za mesiace druhého štvrťroka 2020 je podstatný priemerný zárobok zistený za rozhodujúce obdobie prvého štvrťroka 2020.

Pravdepodobný zárobok

Ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval aspoň 21 (pracovných) dní alebo aspoň 168 hodín, používa sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok.

Pravdepodobný zárobok sa zistí zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol.

Príklad

Pani Elena v rozhodujúcom období danom ako druhý štvrťrok 2020 odpracovala len 20 dní. Zostávajúce dni neodpracovala z dôvodu ošetrovania člena rodiny. Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely používaný počas tretieho štvrťroka 2020 sa preto určí ako pravdepodobný zárobok.

Za 20 odpracovaných dní a 160 odpracovaných hodín v druhom štvrťroku 2020 mala mzdu celkom 960 eur. Pravdepodobný zárobok sa vypočíta ako 960 eur deleno 160 hodín = 6 eur na hodinu.

Spôsob výpočtu priemerného zárobku

Priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Postupuje sa tak, že za rozhodujúce obdobie sa spočíta mzda zamestnanca a odpracované hodiny vrátane nadčasov a súčet mzdy sa vydelí súčtom odpracovaných hodín.

Do priemerného zárobku zamestnanca sa pri výpočte nezapočíta mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku ani čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku.

Priemerný hodinový zárobok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta.

Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok (napríklad pri určení odstupného alebo náhrade pri neplatnom skočení pracovného pomeru), postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca.

Priemerný počet pracovných dní pripadajúcich v roku na jeden mesiac je v dlhodobom priemere 21,74.

Pri tejto metóde výpočtu priemerný počet pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac je:

pri 8-hodinovom pracovnom čase 21,74 x 8 = 173,92
pri 7,75-hodinovom pracovnom čase 21,74 x 7,75 = 168,485
pri 7,5-hodinovom pracovnom čase 21,74 x 7,5 = 163,05 atď.

Poznámka: Priemerný počet pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac možno samozrejme určiť na základe počtu pracovných hodín vychádzajúcich v konkrétnom roku na jeden mesiac. V roku 2020 je spolu 262 pracovných dní a platených sviatkov, čo pri 8-hodinovom pracovnom čase znamená 2096 pracovných hodín (vrátane platených sviatkov) a priemer 174,67 hodín na mesiac. Pri 7,5-hodinovom pracovnom čase je to 1965 pracovných hodín (vrátane platených sviatkov) a priemer 163,75 hodín na mesiac.

Priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.

Ak je priemerný zárobok zamestnanca nižší ako minimálna mzda, na ktorú by zamestnancovi vznikol nárok v kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikla potreba priemerný zárobok použiť, zvýši sa priemerný zárobok na sumu zodpovedajúcu tejto minimálnej mzde.

Obdobne to platí pre minimálny mzdový nárok. Ak u zamestnávateľa nie je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve a priemerný zárobok zamestnanca je nižší ako príslušný minimálny mzdový nárok (viď § 120 ods. 4), zvýši sa priemerný zárobok na sumu zodpovedajúcu tomuto minimálnemu mzdovému nároku.

Príklad

Pán Juraj má 40-hodinový týždenný pracovný čas. Je odmeňovaný hodinovou mzdou a vykonáva práce zaradené v 1. stupni náročnosti. Pán Juraj odpracoval počas 4. štvrťroka 2019 celkom 60 dni, 480 hodín a jeho mzda dosiahla v úhrne 1536 eur. Priemerný zárobok za 4. štvrťrok 2019 je daný výpočtom 1536 eur deleno 480 hodín = 3,20 eura/hodinu.

Táto suma je nižšia, ako minimálna hodinová mzda platná v roku 2020 (tá je 3,333 eura na hodinu). Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely použitý počas 1. štvrťroka 2020 sa preto upravil na sumu 3,333 eura (minimálna hodinová mzda platná v roku 2020 pre zamestnanca, ktorý má 40-hodinový týždenný pracovný čas).

Pán Ivan má rovnako 40-hodinový týždenný pracovný čas a je odmeňovaný hodinovou mzdou. Vykonáva práce zaradené v 2. stupni náročnosti. Pán Ivan rovnako odpracoval počas 4. štvrťroka 2019 celkom 60 dni, 480 hodín. Jeho mzda dosiahla v úhrne 1872 eur. Priemerný zárobok za 4. štvrťrok 2019 je daný výpočtom 1872 eur deleno 480 hodín = 3,90 eura/hodinu.

Táto suma je nižšia, ako minimálny mzdový nárok platný v roku 2020 pre 2. stupeň náročnosti (a to je 3,9996 eur na hodinu). Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely použitý počas 1. štvrťroka 2020 sa preto upraví na sumu 3,9996 eura (minimálny mzdový nárok pre stupeň náročnosti 2., platný roku 2020 pre zamestnanca, ktorý má 40-hodinový týždenný pracovný čas).

Mzda (2020)

Témy: minimalna mzda,Zákonník práce

Zamestnávateľ je podľa § 118 Zákonníka práce povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.

Mzda je:

peňažné plnenie alebo
plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda),

poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu.

Ako mzda sa posudzuje aj plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu pri príležitosti jeho pracovného výročia alebo životného výročia, ak sa neposkytuje zo zisku po zdanení alebo zo sociálneho fondu.

Ako mzda sa posudzuje aj peňažné plnenie ktoré môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi za prácu pri príležitosti obdobia letných dovoleniek (tzv. trinásty plat) a vianočných sviatkov (tzv. štrnásty plat).

Za mzdu sa nepovažuje:

náhrada mzdy,
náhrada za pracovnú pohotovosť,
odstupné,
odchodné,
cestovné náhrady,
príspevky zo sociálneho fondu,
príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie,
príspevky na životné poistenie zamestnanca,
výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií,
daňový bonus,
náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a náhrada za pracovnú pohotovosť,
doplatky k nemocenským dávkam,
peňažná náhrada podľa § 83a ods. 4 (pri plnení záväzku zamestnanca o obmedzení zárobkovej činnosti po skončení pracovného pomeru),
iné plnenie poskytované zamestnancovi v súvislosti so zamestnaním podľa Zákonníka práce, osobitných predpisov, kolektívnej zmluvy, pracovnej zmluvy, ktoré nemá charakter mzdy,
plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení.

Poznámka: Definícia pojmu mzda je dôležitá okrem iného pre určenie priemerného zárobku podľa § 134. Pri výpočte priemerného zárobku berieme do úvahy len mzdu, naopak neberieme do úvahy plnenia, ktoré sa nepovažujú za mzdu.

Podľa § 119 Zákonníka práce mzda nesmie byť nižšia ako minimálna mzda podľa zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde.

Pokiaľ ide o vzťah voči minimálnej mzde resp. voči minimálnym mzdovým nárokom podľa § 120, nie je podstatné, či základná zložka mzdy je alebo nie je nižšia ako minimálna mzda respektíve minimálny mzdový nárok. Podstatný je vzťah celkovej mzdy zamestnanca, vrátane všetkých jej zložiek, voči minimálnej mzde (minimálnemu mzdovému nároku).

Pozor, podľa § 120 ods. 2 pri posudzovaní výšky mzdy voči minimálnej mzde (minimálnemu mzdovému nároku) sa nezahrnú mzdové zvýhodnenia za prácu nadčas, za prácu vo sviatok, za prácu v sobotu a nedeľu, za prácu v noci, mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce.

V kolektívnej zmluve je možné dohodnúť vyššiu minimálnu mzdu, resp. vyššie minimálne mzdové nároky.

Príklad

Pán František má podľa pracovnej zmluvy základnú zložku mzdy určenú ako mesačnú mzdu vo výške 560 eur mesačne. Ďalšou zložkou mzdy je výkonnostná odmena na základe kvalitatívnych výsledkov práce, ktorú každý mesiac určuje jeho nadriadený a tá sa pohybuje od 0 do 100 eur mesačne.

V januári 2020 bola pánovi Františkovi priznaná výkonnostná odmena 40 eur. Výsledná mzda tak dosiahne 600 eur, čo je viac ako minimálna mzda (v roku 2020 je minimálna mzda 580 eur).

Vo februári 2020 bola pánovi Františkovi priznaná výkonnostná odmena len 10 eur. Výsledná mzda by tak dosiahla len 570 eur, čo je menej ako minimálna mzda. Zamestnávateľ preto musí pánovi Františkovi doplatiť ešte doplatok do minimálnej mzdy vo výške ďalších 10 eur. Výsledná mzda tak bude (560 + 10 + 10) presne vo výške minimálnej mzdy 580 eur.

Mzdové podmienky zamestnávateľ dohodne s príslušným odborovým orgánom v kolektívnej zmluve alebo so zamestnancom v pracovnej zmluve. Treba zdôrazniť, že ide o dohodu, nie prerokovanie alebo oboznámenie - odborový orgán alebo samotný zamestnanec so mzdovými podmienkami musia súhlasiť.

Pre člena družstva, u ktorého je podľa stanov podmienkou členstva pracovný vzťah, možno mzdové podmienky upraviť aj uznesením členskej schôdze.

V mzdových podmienkach zamestnávateľ dohodne najmä:

formy odmeňovania zamestnancov,
sumu základnej zložky mzdy,
ďalšie zložky plnení poskytovaných za prácu a podmienky ich poskytovania.

Základnou zložkou mzdy je zložka poskytovaná podľa odpracovaného času alebo dosiahnutého výkonu - typickým príkladom je hodinová mzda, mesačná mzda alebo úkolová mzda.

Príspevok na rekreáciu a rekreačné poukazy komplexne (2020)

Témy: Zákonník práce

S účinnosťou od 1. januára 2019 sa v Zákonníku práce zaviedol nový § 152a Rekreácia zamestnancov. Pre väčších zamestnávateľov sa tak od roka 2019 zaviedla povinnosť preplatiť zamestnancovi časť výdavkov na jeho rekreáciu. Pri splnení určených podmienok je príspevok na rekreáciu príjmom zamestnanca oslobodeným od dane i odvodov.

Pre posudzovanie oslobodenia od dane je v praxi potrebné rešpektovať Usmernenie č.4/DzPaÚ/2019/MU (ďalej len "usmernenie FRSR"), ktoré vypracovalo Finančné riaditeľstvo SR v marci 2019 a zverejnilo ho na stránke www.financnasprava.sk a ďalej stanoviská Finančnej správy SR uvedené na stránke www.financnasprava.sk, a to najmä v časti "Praktické príklady" vo forme odpovedí na otázky.

Od 1.1.2020 nedošlo pri príspevkoch na rekreáciu k žiadnej legislatívnej zmene. Novela Zákonníka práce, ktorou sa mal zaviesť nárok na príspevok aj u menších zamestnávateľov alebo pri rekreácii rodičov zamestnanca, nebola v Národnej rade SR schválená.

POVINNOSŤ ZAMESTNÁVATEĽA POSKYTNÚŤ PRÍSPEVOK

Príspevok na rekreáciu je zamestnancom povinný poskytnúť zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov.

Počet zamestnávaných zamestnancov je priemerný evidenčný počet zamestnancov (vo fyzických osobách) za predchádzajúci kalendárny rok.

Metodiku na jeho určenie nájdete v štatistickom výkaze Práca 2-04.

Samotný údaj o priemernom evidenčnom počte zamestnancov vo fyzických osobách za rok 2019 uvádzate v ročnom štatistickom výkaze o úplných nákladoch práce ÚNP 1-01, resp. postupne vo štvrťročných výkazoch Práca 2-04.

Priemerný evidenčný počet zamestnancov sa vo výkazoch sleduje na jedno desatinné miesto. Viac ako 49 zamestnancov znamená, že príspevok na rekreáciu je povinný poskytnúť zamestnávateľ, u ktorého priemerný evidenčný počet zamestnancov vyjde 49,1 a viac.

Poznámka: Počas roka 2020 sa posudzuje priemerný evidenčný počet zamestnancov v pracovnom pomere zistený za predchádzajúci kalendárny rok, teda za rok 2019, vo fyzických osobách (bez ohľadu na dĺžku pracovných úväzkov, resp. odpracovaný čas). Teda tak ako je to stanovené na účely štatistického zisťovania. Do úvahy sa neberú:

zamestnanci ktorí majú neplatené voľno dlhšie ako 4 týždne
zamestnanci na materských a rodičovských dovolenkách
zamestnanci uvoľnení resp. dočasne pridelení na výkon práce v inej organizácii
osoby pracujúce na dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru
spoločníci, konatelia a pod., pracujúci u zamestnávateľa bez pracovnej zmluvy
u užívateľského zamestnávateľa sa do úvahy sa neberú dočasne pridelení zamestnanci.

Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva presne 49 a menej zamestnancov, príspevok na rekreáciu môže ale nemusí zamestnancom poskytnúť. Ak príspevok poskytne, tak za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu ako zamestnávateľ ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov. Pri dodržaní podmienok platných pre zamestnanca a pre rekreáciu bude príspevok oslobodený od dane a odvodov rovnako ako u zamestnávateľa, ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov.

Príklad

Zamestnávateľ počas roka 2019 zamestnával 45 zamestnancov v pracovnom pomere a 10 "dohodárov". Z počtu 45 zamestnancov v pracovnom pomere bolo 6 zamestnankýň na materskej alebo rodičovskej dovolenke a 1 zamestnanec bol dlhodobo uvoľnený na výkon verejnej funkcie ako poslanec NRSR.

Priemerný evidenčný počet zamestnancov bol 38. Zamestnávateľ preto nemá počas roka 2020 povinnosť poskytovať zamestnancom príspevok na rekreáciu.

Príklad

Zamestnávateľ počas roka 2019 zamestnával 48 zamestnancov v pracovnom pomere (nikto nebol na materskej, rodičovskej dovolenke a pod.). Zamestnávateľ mal počas roka 2019 z agentúry dočasného zamestnávania dočasne zamestnaných 20 ďalších zamestnancov.

Priemerný evidenčný počet zamestnancov bol 48. Agentúrni zamestnanci dočasne pridelení na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi sa do počtu nezapočítavajú. Zamestnávateľ preto nemá počas roka 2020 povinnosť poskytovať zamestnancom príspevok na rekreáciu.

Príklad

Agentúra dočasného zamestnávania v roku 2019 zamestnávala 180 zamestnancov v pracovnom pomere. Z toho 160 zamestnancov bolo dočasne pridelených na výkon práce k iným (užívateľským) zamestnávateľom, 20 zamestnancov pracovalo priamo v agentúre.

Priemerný evidenčný počet zamestnancov bol 20 - do tohto počtu sa v ADZ nezapočítavajú zamestnanci, ktorých ADZ pridelila na výkon práce k užívateľským zamestnávateľom. ADZ nemá počas roka 2020 povinnosť poskytovať svojim zamestnancom príspevok na rekreáciu.

Rovnako ako v prípade zamestnávateľov, na ktorých sa vzťahuje Zákonník práce, sa postupuje aj v prípade zamestnávateľov, na ktorých sa vzťahujú predpisy:

Zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme
Zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície
Zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov
Zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore
Zákon č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov
Zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe.

PODMIENKY KTORÉ MUSÍ SPLNIŤ ZAMESTNANEC

Na poskytnutie príspevku musí podľa Zákonníka práce zamestnanec splniť podmienky:

zamestnanec je zamestnaný v pracovnom pomere (pri dohode nárok nie je)
pracovný pomer trvá ku dňu začatia rekreácie nepretržite najmenej 24 mesiacov
zamestnanec preukáže oprávnené výdavky najneskôr do 30 kalendárnych dní odo dňa skončenia rekreácie.

Zamestnanec, ktorý uvedené podmienky nespĺňa, nemá právny nárok na poskytnutie príspevku. Zamestnávateľ mu však môže príspevok poskytnúť "dobrovoľne" - v takom prípade však príspevok nebude na strane zamestnanca oslobodený od dane a nebude oslobodený od odvodov.

Pozor, podľa usmernenia FRSR však posledná podmienka nemusí byť splnená. Od dane bude oslobodený príspevok na rekreáciu aj vtedy, ak sa zamestnávateľ rozhodne poskytnúť ho zamestnancovi, ktorý preukázal oprávnené výdavky po uplynutí 30 dní odo dňa skončenia rekreácie.

Pracovný pomer

Základná podmienka na priznanie príspevku je pracovný pomer. Môže to byť pracovný pomer na dobu neurčitú alebo na dobu určitú. Môže to byť pracovný pomer na plný pracovný čas alebo na kratší pracovný čas (pozor, v prípade kratšieho pracovného času sa kráti maximálna možná výška príspevku, pozrite ďalej).

Nárok na príspevok nie je napríklad pri:

dohodách o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru
spoločníkoch, pracujúcich pre vlastnú spoločnosť bez pracovnej zmluvy
štatutároch - konateľoch, členoch dozorných rád, predstavenstiev ... bez pracovnej zmluvy
profesionálnych športovcoch vykonávajúcich v športových kluboch činnosť na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu
športových odborníkoch pracujúcich na základe zmlúv o činnosti športového odborníka
bývalých zamestnancoch atď.

Poznámka: Zamestnávateľ môže "dobrovoľne" poskytnúť príspevok aj osobám, ktoré nie sú zamestnané v pracovnom pomere - napríklad dohodárom, spoločníkom, štatutárom... avšak v takom prípade bude príspevok zdaniteľný benefit - nebude oslobodený od dane a odvodov.

Pracovný pomer trvá ku dňu začatia rekreácie nepretržite najmenej 24 mesiacov

Nárok na príspevok je aj vtedy, ak nejde o jednu nepretržite trvajúcu pracovnú zmluvu, ale ak ide na seba bezprostredne nadväzujúce pracovné zmluvy uzatvorené medzi tým istým zamestnancom a zamestnávateľom, medzi ktorými nie je prestávka ani jeden deň a v súčte dôb trvaní zmlúv je to najmenej 24 mesiacov.

V prípade prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov (§ 27 a nasl. Zákonníka práce, napríklad prevod zamestnávateľa alebo jeho časti k inému zamestnávateľovi, typicky predaj firmy, zlúčenie firiem) sa doba trvania pracovného pomeru posudzuje v súčte trvania u aktuálneho a predchádzajúceho zamestnávateľa.

V prípade štátnych zamestnancov ak dôjde k premiestneniu štátneho zamestnanca z jedného služobného úradu na druhý (napríklad prechod z ministerstva A na ministerstvo B) podmienka nepretržitého trvania štátnozamestnaneckého pomeru je splnená, pretože zamestnávateľom je stále štát.

V prípade zamestnávania podľa zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme pri prechode zamestnanca z jednej organizácie do inej organizácie (napríklad prechod učiteľa z jednej školy do druhej) dochádza k zmene zamestnávateľa a doba trvania zamestnania sa sleduje len vzhľadom na nového zamestnávateľa.

V prípade uzatvorenia pracovnej zmluvy so zamestnancom, ktorý predtým u zamestnávateľa pracoval ako dočasne pridelený z agentúry dočasného zamestnávania, sa posudzuje len doba trvania pracovnej zmluvy uzavretej u súčasného zamestnávateľa - nezohľadňuje sa doba predchádzajúceho dočasného pridelenia.

Nárok na príspevok je pri rekreáciách, ktoré začali v deň, kedy pracovný pomer trval. Ak o príspevok požiada zamestnanec, ktorý v priebehu roka skončil v pracovnom pomere a rekreácia začala až po ukončení pracovného pomeru, nárok nie je.

Príklad

Pracovný pomer zamestnanca začal 1.1.2015. Pracovný pomer skončil 31.1.2020. Vo februári 2020 preloží bývalý zamestnanec doklady o rekreácii, z ktorých vyplýva, že rekreácia začala dňa 1.2.2020. Rekreáciu si zaplatil vopred ešte v januári 2020. Nárok na príspevok bývalý zamestnanec nemá, pretože rekreácia začala až po skončení pracovného pomeru. To že za rekreáciu zaplatil ešte počas trvania pracovného pomeru, nie je podstatné.

Podmienka trvania pracovného pomeru nepretržite najmenej 24 mesiacov sa posudzuje ku dňu začatia rekreácie. Môže sa tak stať, že nárok na príspevok na rekreáciu zamestnancovi vznikne až počas roka 2020 - potom, čo trvanie pracovného pomeru dosiahne hranicu 24 mesiacov.

Príklad

Pracovný pomer zamestnanca začal 1.4.2017. V apríli 2020 preloží zamestnanec doklady o rekreácii, z ktorých vyplýva, že rekreácia začala dňa 30.3.2020 a skončila 6.4.2020. Pretože rekreácia začala pred 1.4.2020, zamestnanec nárok na príspevok nemá - doba 24 mesiacov trvania pracovného pomeru uplynie až 1.4.2020.

Príklad

Pracovný pomer zamestnanca začal 1.12.2018. Doba 24 mesiacov trvania pracovného pomeru tak uplynie až 1.12.2020. Pokiaľ zamestnanec predloží zamestnávateľovi doklady o rekreácii, ktorá začala v období medzi 1.12.2020 až 31.12.2020, bude mať nárok na príspevok na rekreáciu za rok 2020 a to potenciálne až do výšky 275 eur.

Príklad

Pracovný pomer zamestnanca začal 30.12.2018. Doba 24 mesiacov trvania pracovného pomeru tak uplynie až 30.12.2020. Pokiaľ zamestnanec predloží zamestnávateľovi doklady o rekreácii, ktorá začala 30.12.2020 alebo 31.12.2020, bude mať nárok na príspevok na rekreáciu za rok 2020 a to potenciálne až do výšky 275 eur.

Nárok na príspevok na rekreáciu nie je podmienený aktuálnou prítomnosťou zamestnanca na pracovisku. V súlade s usmernením FRSR nárok na príspevok na rekreáciu majú aj zamestnanci, ktorých pracovný pomer ku dňu začatia rekreácie trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov a aktuálne sú:

na materskej alebo rodičovskej dovolenke
na neplatenom voľne

Príklad

Pracovný pomer zamestnankyne začal 1.5.2016. Zamestnankyňa je počas celého roka 2020 na rodičovskej dovolenke. Za rok 2020 má nárok na príspevok na rekreáciu a to potenciálne až do výšky 275 eur.

Podľa usmernenia FRSR však nárok na príspevok na rekreáciu nemajú zamestnanci:

dlhodobo uvoľnení na výkon verejnej funkcie, odborovej funkcie a pod.
počas svojej práceneschopnosti alebo počas ošetrovania člena rodiny.

Usmernenie FRSR uvádza, že dlhodobo uvoľnení zamestnanci právo na príspevok nemajú.

Počas práceneschopnosti je zamestnanec povinný dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom a preto pokiaľ v čase PN absolvoval kúpeľný pobyt, nejde o rekreáciu a nie je možné vyplatiť príspevok na rekreáciu. Pokiaľ si počas kúpeľnej liečby uhradil nejaké služby kúpeľnej starostlivosti, môže si uplatniť nezdaniteľnú časť na kúpeľnú starostlivosť.

Obdobne zamestnanec nemá nárok na príspevok, ak sprevádzal dieťa na liečebnom pobyte dieťaťa a v tom čase si uplatnil OČR. Nejde o rekreáciu.

Poznámka: zamestnanec však má nárok na príspevok na rekreáciu ak ide o kúpeľný pobyt ktorý si sám zaplatil a absolvoval počas dovolenky alebo voľného víkendu.

Žiadosť zamestnanca

Zamestnanec musí o príspevok požiadať. Podľa Zákonníka práce nemusí ísť o písomnú žiadosť, odporúčame však zamestnávateľom, aby si internou smernicou stanovili postup, podľa ktorého si zamestnanec uplatní nárok na príspevok a zaviedli svoj formulár, ktorý zamestnanec vyplní.

Napríklad takto:

Žiadosť o príspevok na rekreáciu podľa § 152a Zákonníka práce

Zamestnávateľ XY a.s. ...

Zamestnanec, meno a priezvisko: ................

Rekreácia sa uskutočnila v dňoch od: ............... do: ...............

Miesto rekreácie: .......................

Suma preukázaných oprávnených výdavkov: ..............

So zamestnancom sa na rekreácii zúčastnili:

1. .................. Vzťah: .....................

2. .................. Vzťah: .....................

3. .................. Vzťah: .....................

Zamestnanec čestne vyhlasuje, že počas kalendárneho roka si uplatňuje nárok na príspevok len u jedného zamestnávateľa.

V: ................

Dňa: ............

Podpis zamestnanca: ................

Za zamestnávateľa žiadosť prijal, meno, priezvisko, podpis: ....................................

* * *

V súlade s podmienkami uvedenými vyššie, zamestnanec musí o príspevok požiadať najneskôr 30 kalendárnych dní po skončení rekreácie. Požiadať o príspevok môže teoreticky aj pred začatím rekreácie, avšak na vyplatenie príspevku je dôležité, že musí k žiadosti o príspevok doložiť účtovné doklady (do 30 dní po skončení rekreácie), na ktorých musí byť uvedené jeho meno a ktorými preukáže, že za rekreáciu skutočne zaplatil a na rekreácii sa osobne zúčastnil.

Zamestnanec môže o príspevok v priebehu jedného kalendárneho roka požiadať len jedného zamestnávateľa. Táto podmienka sa týka zamestnancov, ktorí sú súbežne zamestnaní vo viacerých pracovných pomeroch u rôznych zamestnávateľov, respektíve majú viac pracovných pomerov súčasne u toho istého zamestnávateľa.

Ak by sa stalo, že zamestnanec túto podmienku počas roka poruší, v ročnom zúčtovaní preddavkov na daň, resp. v daňovom priznaní sa musí chyba opraviť a príspevky sa musia "dodaniť" tak aby od dane oslobodený zostal príspevok len od jedného zamestnávateľa. K tomu si všimnite tlačivo "Potvrdenie o príjmoch zo závislej činnosti" platné od roku 2019 - v ňom je doplnený nový riadok 09, kde sa uvádza príspevok zamestnávateľa na rekreáciu, oslobodený od dane.

Zamestnanca, ktorý požiada o príspevok na rekreáciu nemožno žiadnym spôsobom znevýhodniť v porovnaní s porovnateľným zamestnancom, ktorý o tento príspevok nepožiada. Napríklad ak by sa zamestnávateľ rozhodol zamestnancov, ktorí počas roka nemali príspevok vyplatený, "odškodniť" špeciálnou odmenou, ktorú by naopak nedostali tí zamestnanci, ktorí počas roka príspevok na rekreáciu čerpali - tak poruší (zamestnávateľ) toto ustanovenie Zákonníka práce.

Súbeh opatrenia č. 3A a opatrenia č. 3B pri čerpaní príspevkov "Prvá pomoc"

Témy: pandémia,zákon o službách zamestnanosti,Zákonník práce

Projekt "Prvá pomoc", ktorého cieľom je udržanie zamestnanosti v období krízy vyvolanej pandémiou, umožňuje zamestnávateľom čerpať príspevky v rámci troch tzv. opatrení: opatrenie č. 1, opatrenie č. 3A a opatrenie č. 3B.

S postupným otváraním prevádzok zamestnávatelia prestávajú využívať opatrenie č. 1 a prechádzajú na opatrenia č. 3A a č. 3B.

Do konca mája 2020 platilo, že poskytovanie príspevku súbežne v rámci opatrenia č. 3A a opatrenia č. 3B nebolo možné ani v rámci jedného mesiaca ani postupne v po sebe nasledujúcich mesiacoch. Za mesiace marec, apríl a máj 2020 si zamestnávateľ mohol vybrať len jedno z opatrení č. 3A alebo č. 3B.

Od 1. júna 2020 je možné súbežné poskytovanie príspevku v rámci opatrenia č. 3A a opatrenia č. 3B v rámci jedného mesiaca (prvýkrát za jún 2020).

Ak má zamestnávateľ viacero prevádzok, môže si na jednu časť prevádzok uplatniť opatrenie č. 3A a na druhú časť prevádzok opatrenie č. 3B.

Zároveň opatrenie č. 3A a opatrenie č. 3B je možné striedať postupne v nasledujúcich mesiacoch.

Napríklad ak za máj 2020 čerpal zamestnávateľ príspevok podľa opatrenia č. 3A, za jún môže prejsť na opatrenie č. 3B. A naopak.

Pri zmene opatrenia č. 3A na opatrenie č. 3B a naopak musí zamestnávateľ podať novú žiadosť na novozvolené opatrenie a zároveň musí oznámiť úradu práce ukončenie pôvodnej dohody.

VÝPOČET PRÍSPEVKU

Pripomeňme si, ako sa vypočítajú príspevky pri opatreniach č. 3A a č. 3B.

3A = príspevok sa prizná len na zamestnancov, ktorí boli na prekážke v práci na strane zamestnávateľa. Príspevok na jedného zamestnanca je vo výške náhrady mzdy vyplatenej zamestnancovi za čas prekážky v práci na strane zamestnávateľa, súčasne najviac vo výške 80 % jeho priemerného zárobku a súčasne najviac 880 eur.
3B = príspevok sa prizná na každého zamestnanca okrem zamestnanca, ktorý mal viac ako 50 % svojho fondu mesačného pracovného času prekážku v práci na strane zamestnanca (napr. návštevu lekára, PN alebo OČR alebo neplatené voľno) alebo dovolenku. Výška príspevku na jedného zamestnanca závisí od poklesu tržieb zissteného za celého zamestnávatdeľa (viď ďalej), súčasne je najviac vo výške 80% hrubého príjmu zamestnanca.

Príspevok na jedného zamestnanca pri opatrení č. 3B poskytovaný od mesiaca apríl 2020:

180 eur pri poklese tržieb o 20% a viac
300 eur pri poklese tržieb o 40% a viac
420 eur pri poklese tržieb o 60% a viac
540 eur pri poklese tržieb o 80% a viac.

Opatrenie č. 3A je výhodnejšie využiť pre prevádzky, ktoré majú pomerne veľký počet zamestnancov na prekážkach v práci na strane zamestnávateľa, za ktoré sa im vypláca pomerne vysoká suma náhrady mzdy.

Opatrenie č. 3B je výhodnejšie využiť pre prevádzky, kde je pomerne malý počet zamestnancov na prekážkach v práci na strane zamestnávateľa a paušálny príspevok určený podľa poklesu tržieb v danom mesiaci je v priemere vyšší ako suma náhrady mzdy za prekážky.

TAKTIKA PRI VOĽBE OPATRENIA č. 3A a č. 3B

V úvode si dovolím zdôrazniť, že ak zamestnávateľ nemá pre zamestnancov prácu, resp. má pre nich prácu len v obmedzenom rozsahu, nemal by váhať a mal by zamestnancov "poslať" na prekážky v práci na strane zamestnávateľa. Pracovný čas je potrebné využívať efektívne, netreba sa "báť" posielať zamestnancov na prekážky - zamestnávateľ bude mať mzdové náklady spojené s prekážkami v práci v značnej miery refundované.

1. Zamestnávateľ požiada o príspevky podľa oboch opatrení č. 3A a 3B (ak tak ešte neurobil) respektíve požiada o to opatrenie, o ktoré zatiaľ nežiadal.

2. Určí sa pokles tržieb za celého zamestnávateľa v danom mesiaci a na základe toho výška paušálneho príspevku pre opatrenie č. 3B.

Napríklad pri poklese tržieb o 40% je príspevok 300 eur na jedného zamestnanca.

3. Za každú prevádzku sa spočíta, akú sumu náhrady mzdy za prekážky v práci na strane zamestnávateľa budú mať vyplatenú zamestnanci pracujúci na prevádzke, za jedného zamestnanca sa započíta suma najviac 880 eur.

Takto sa zistí príspevok, ktorý by zamestnávateľ dostal ak by na danú prevádzku požiadal o príspevok podľa opatrenia č. 3A.

Napríklad na prevádzke sú traja zamestnanci, ktorí boli v júni na prekážke v práci na strane zamestnávateľa. Prvý dostane náhradu mzdy 500 eur, druhý 650 eur a tretí 1200 eur. Príspevok na prevádzku pri opatrení č. 3A by bol 500 + 650 + 880 = 2030 eur.

4. Za každú prevádzku sa spočíta, aký príspevok by zamestnávateľ dostal, ak by na danú prevádzku požiadal o príspevok podľa opatrenia č. 3B.

Výpočet je jednoduchý: vynásobí sa suma paušálneho príspevku na jedného zamestnanca (napr. 300 eur na zamestnanca) a počet zamestnancov v pracovnom pomere pracujúcich na prevádzke.

Do výpočtu sa nezahrnú zamestnanci, ktorí boli v danom mesiaci viac ako 50 % svojho fondu mesačného pracovného času na prekážke v práci na strane zamestnanca (napr. boli u lekára, boli na PN alebo OČR alebo mali neplatené voľno) alebo mali dovolenku.

Napríklad za jún 2020 sa nezapočíta zamestnanec s rovnomerne rozvrhnutým pracovným časom (pracuje 5 dní v týždni), ktorý bol viac ako 11 pracovných dní na OČR (mesačný fond pracovného času tohto zamestnanca v júni je 22 pracovných dní).

5. Za každú prevádzku sa porovná, či by za prevádzku bol výhodnejší príspevok pri opatrení č. 3A (viď bod 3.) alebo príspevok pri opatrení č. 3B (viď bod 4.).

6. Zamestnávateľ zasiela výkaz pre opatrenie č. 3A tak, že doňho uvedie zamestnancov na prevádzkach, kde je výhodnejší príspevok č. 3A - a výkaz pre opatrenie č. 3B tak, že doňho uvedie zamestnancov na prevádzkach, kde je výhodnejší príspevok č. 3B.

Každý mesiac je možné striedať príspevky pre jednotlivé prevádzky tak, ako je to pre zamestnávateľa čo najvýhodnejšie.

Ukážme si to na príklade.

Zmeny v projekte "Prvá pomoc" k 1.7.2020

Témy: pandémia,zákon o službách zamestnanosti,Zákonník práce

Od 1.7.2020 dochádza v projekte "Prvá pomoc" na podporu udržania pracovných miest a na pomoc SZČO k ďalším zmenám.

Obsah článku:

Zamestnávateľ a súbeh "Opatrenia č. 3A" a "Opatrenia č. 3B"

Dokedy má nárok na príspevok SZČO, ktorá má tzv. odvodové prázdniny? (Prvá pomoc, Opatrenie č. 2)

Témy: pandémia,sociálne poistenie,SZČO

Oprava 7.8.2020: SZČO, ktorá je dobrovoľne poistená v Sociálnej poisťovni, má nárok na príspevok podľa "Opatrenia č. 2" vtedy, ak je dobrovoľne nemocensky a dôchodkovo poistená. Nestačí len dobrovoľné dôchodkové poistenie.

Vláda SR na svojom zasadaní 20. mája 2020 uznesením č. 306/2020 (uznesenie nebolo zverejnené v Zbierke) rozhodla o predĺžení obdobia realizácie projektu "Prvá pomoc" aj na mesiace jún a júl 2020. Vláda pravdepodobne predĺži projekt aj na ďalšie mesiace.

Podľa "Opatrenia č. 2" v projekte môžu čerpať príspevky SZČO, ktoré začali vykonávať svoju činnosť najneskôr od 1. februára 2020 a spĺňajú určené podmienky.

Jednou z podmienok je, že SZČO je povinne (alebo dobrovoľne) nemocensky a dôchodkovo poistená v Sociálnej poisťovni alebo má tzv. odvodové prázdniny.

Nárok na príspevok podľa "Opatrenia č. 2" tak majú SZČO, ktorí:

sú povinne poistení na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie ako SZČO v Sociálnej poisťovni alebo
sú dobrovoľne nemocensky a dôchodkovo poistení v Sociálnej poisťovni alebo
začali vykonávať činnosť v období od 1. januára 2019 do 1. februára 2020 (majú odvodové prázdniny)

... a spĺňajú ďalšie podmienky, napríklad nemajú súčasne pracovný pomer atď.

DOKEDY MÁ NÁROK NA PRÍSPEVOK SZČO, KTORÁ MÁ TZV. ODVODOVÉ PRÁZDNINY

Ak nemáte čas čítať článok až do konca, tu je súhrn toho podstatného.

Ak SZČO podala daňové priznanie za rok 2019 do 31.3.2020

Tzv. odvodové prázdniny trvajú do 30. júna 2020. SZČO má nárok na príspevok do júna 2020 vrátane.

Ak bol príjem SZČO podľa daňového priznania vyšší ako 6078 eur, tak má nárok na príspevok aj za mesiac júl 2020 a nasledujúce, pretože od 1.7.2020 bude povinne poistená v Sociálnej poisťovni.
Ak bol príjem SZČO podľa daňového priznania do 6078 eur, tak má nárok na príspevok poslednýkrát za mesiac jún 2020. Od mesiaca júl 2020 nárok na príspevok nemá, pretože nebude spĺňať podmienku povinného poistenia v Sociálnej poisťovni a tzv. odvodové prázdniny jej skončili. Nárok na príspevok za júl 2020 a ďalšie mesiace bude mať vtedy, ak sa najneskôr od 1. júla 2020 prihlási v Sociálnej poisťovni na dobrovoľné nemocenské a dôchodkové poistenie.

Ak SZČO podá daňové priznanie za rok 2019 v lehote do konca kal. mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie

Tzv. odvodové prázdniny trvajú do konca druhého mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom uplynula posunutá lehota na podanie daňového priznania. SZČO má nárok na príspevok ešte za druhý mesiac, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom uplynula posunutá lehota na podanie daňového priznania.

Ak bude príjem SZČO podľa daňového priznania vyšší ako 6078 eur, tak má nárok na príspevok aj za tretí mesiac,ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom uplynula posunutá lehota na podanie daňového priznania a za nasledujúce mesiace, pretože bude povinne poistená v Sociálnej poisťovni.
Ak bude príjem SZČO podľa daňového priznania do 6078 eur, tak má nárok na príspevok poslednýkrát za druhý mesiac, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom uplynula posunutá lehota na podanie daňového priznania. Od tretieho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom uplynula posunutá lehota na podanie daňového priznania nárok na príspevok nemá, pretože nebude spĺňať podmienku povinného poistenia v Sociálnej poisťovni a tzv. odvodové prázdniny jej skončili. Nárok na príspevok bude mať vtedy, ak sa najneskôr od prvého dňa tretieho kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom uplynula posunutá lehota na podanie DP, prihlási v Sociálnej poisťovni na dobrovoľné nemocenské a dôchodkové poistenie.

Trvanie odvodových prázdnin a nárok na príspevok SZČO, ktorej príjem bude do 6078 eur, závisí od toho, kedy vláda odvolá mimoriadnu situáciu. Ak to bude:

v júli 2020, tak odvodové prázdniny trvajú do 31. októbra 2020 a nárok na príspevok je poslednýkrát za október 2020
v auguste 2020, tak odvodové prázdniny trvajú do 30. novembra 2020 a nárok na príspevok je poslednýkrát za november 2020
v septembri 2020, tak odvodové prázdniny trvajú do 31. decembra 2020 a nárok na príspevok je poslednýkrát za december 2020 atď.

Ak SZČO mala príjmy v zahraničí a podá daňové priznanie za rok 2019 v predĺženej lehote do 30.9.2020

Tzv. odvodové prázdniny trvajú do 30. novembra 2020. SZČO má nárok na príspevok do novembra 2020 vrátane.

Ak bude príjem SZČO podľa daňového priznania vyšší ako 6078 eur, tak má nárok na príspevok aj za mesiac december 2020 a nasledujúce, pretože od 1.12.2020 bude povinne poistená v Sociálnej poisťovni.
Ak bude príjem SZČO podľa daňového priznania do 6078 eur, tak má nárok na príspevok poslednýkrát za mesiac november 2020. Od mesiaca december 2020 nárok na príspevok nemá, pretože nebude spĺňať podmienku povinného poistenia v Sociálnej poisťovni a tzv. odvodové prázdniny jej skončili. Nárok na príspevok za december 2020 a ďalšie mesiace bude mať vtedy, ak sa najneskôr od 1. decembra 2020 prihlási v Sociálnej poisťovni na dobrovoľné nemocenské a dôchodkové poistenie.

Ak SZČO vôbec nepodá daňové priznanie za rok 2019

Podľa § 46a zákona o dani z príjmov, SZČO nemusí podať daňové priznanie za rok 2019 ak jej celkový zdaniteľný príjem nepresiahne 1968,67 eur.

V takom prípade však nie je možné horeuvedeným spôsobom určiť, dokedy jej trvajú tzv. odvodové prázdniny: trvajú "donekonečna".

Aby nedošlo k zbytočným sporom, takejto SZČO autor článku odporúča daňové priznanie podať "dobrovoľne". To znamená, že sa bude postupovať spôsobom uvedeným vyššie a ak vláda odvolá mimoriadnu situáciu napríklad v priebehu júla, takejto SZČO odvodové prázdniny končia 31. októbra 2020 a nárok na príspevok má poslednýkrát za október 2020. Atď.

Ak SZČO začala podnikať v období od 1. januára 2020 do 1. februára 2020

Takáto SZČO podáva daňové priznanie prvýkrát až v roku 2021 a to za rok 2020. Tzv. odvodové prázdniny preto trvajú minimálne do 30. júna 2021. SZČO má nárok na príspevok minimálne do júna 2021 vrátane.

Pre tých, čo chcú podrobnejšie vysvetlenie pomerne komplikovanej témy, je určené pokračovanie článku.

ČO SÚ TZV. ODVODOVÉ PRÁZDNINY

Na účel projektu "Prvá pomoc" sa pod odvodovými prázdninami SZČO rozumie obdobie od dňa začatia vykonávania činnosti SZČO do dňa, ku ktorému sa podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení prvýkrát posudzuje vznik povinného nemocenského a dôchodkového poistenia SZČO.

Podľa § 21 zákona o sociálnom poistení povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie môže vzniknúť novej SZČO najskôr od 1. júla roka nasledujúceho po roku, v ktorom začala vykonávať činnosť. A to vtedy, ak jej zdaniteľný príjem z podnikania (príjem podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov) za prvý rok vykonávania činnosti je vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu.

V prípade novej SZČO, ktorá má predĺženú lehotu na podanie daňového priznania, vzniká povinné poistenie od 1. októbra roka nasledujúceho po roku, v ktorom začala vykonávať činnosť.

Odvodovými prázdninami sa tak označuje obdobie, kedy nová SZČO po začatí činnosti nemusí platiť odvody do Sociálnej poisťovne až do dňa, ku ktorému sa na základe podaného daňového priznania za prvý rok vykonávania činnosti posudzuje vznik povinného poistenia. Doba trvania odvodových prázdnin závisí od toho, v akom termíne podá nová SZČO daňové priznanie (odvodové prázdniny trvajú buď do 30. júna alebo do 30. septembra druhého roka vykonávania činnosti).

V roku 2020 v období pandémie sa však postupuje aj podľa prechodných ustanovení § 293ey zákona o sociálnom poistení (viď novela zákona o sociálnom poistení č. 127/2020 Z. z. účinná od 21. mája 2020).

Viac sa dočítate v článku: http://www.relia.sk/Article.aspx?ID=333

Lehoty na podanie daňového priznania za rok 2019

Lehoty sú stanovené podľa § 21 zákona č. 67/2020 Z. z. o o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19.

Podľa § 21 ods. 1 sa lehota na podanie daňového priznania (DP), ktorá je inak štandardne 31. marec, posúva na koniec kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie. Lehota na podanie DP tak závisí od toho, kedy vláda odvolá mimoriadnu situáciu. Ak to bude:

v júli 2020, tak lehota na podanie DP bude 31. august 2020
v auguste 2020, tak lehota na podanie DP bude 30. september 2020
v septembri 2020, tak lehota na podanie DP bude 31. október 2020 atď.

Pretože obdobie pandémie stále trvá, aj tí daňovníci, ktorí využili svoje právo na odklad lehoty na podanie DP o tri mesiace (na 30. jún 2020), budú podávať DP v lehote stanovenej podľa toho, kedy skončí obdobie pandémie (viď predošlý odsek).

Tí daňovníci, ktorí majú príjmy v zahraničí a využili svoje právo na odklad lehoty na podanie DP o šesť mesiacov (na 30. september 2020), budú podávať DP v nimi oznámenej lehote. Ak vláda odvolá mimoriadnu situáciu až v auguste resp. neskôr, aj oni budú podávať DP v lehote stanovenej podľa toho kedy skončí obdobie pandémie.

Viac sa dočítate v článku: http://www.relia.sk/Article.aspx?ID=315

Ak SZČO začala podnikať počas roka 2019 a podala DP za rok 2019 do 31.3.2020

Ak nová SZČO, ktorá začala vykonávať činnosť v období od 1. januára 2019 do 31. decembra 2019, podala DP za rok 2019 do 31. marca, postupuje sa podľa § 21 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Tzv. odvodové prázdniny takejto SZČO končia 30. júna 2020 a do júna 2020 vrátane má nárok na príspevok.

Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie takejto SZČO vzniká od 1. júla 2020, ak zdaniteľný príjem SZČO z podnikania bol vyšší ako 6078 eur. Takáto SZČO má nárok na príspevok aj za mesiace júl 2020 a nasledujúce, pretože bude spĺňať podmienku povinného poistenia v Sociálnej poisťovni.

Ak zdaniteľný príjem SZČO z podnikania bol do 6078 eur, takáto SZČO má poslednýkrát nárok na príspevok za mesiac jún 2020. Od mesiaca júl 2020 nárok na príspevok nemá, pretože nebude spĺňať podmienku povinného poistenia v Sociálnej poisťovni a tzv. odvodové prázdniny jej skončili. Nárok na príspevok za júl 2020 a ďalšie mesiace bude mať vtedy, ak sa najneskôr od 1. júla 2020 prihlási v Sociálnej poisťovni na dobrovoľné nemocenské a dôchodkové poistenie.

Ak SZČO začala podnikať počas roka 2019 a podá DP za rok 2019 v lehote do konca kal. mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie

Ak nová SZČO, ktorá začala vykonávať činnosť v období od 1. januára 2019 do 31. decembra 2019, podá DP za rok 2019 v takto posunutej lehote, postupuje sa podľa § 293ey ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Tzv. odvodové prázdniny takejto SZČO trvajú do konca druhého mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom uplynula posunutá lehota na podanie DP. Takáto SZČO má nárok na príspevok ešte za druhý mesiac, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom uplynula posunutá lehota na podanie DP.

Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie takejto SZČO vzniká od prvého dňa tretieho kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom uplynula posunutá lehota na podanie DP. Alebo - čo je to isté - od prvého dňa štvrtého kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom vláda vyhlási skončenie pandémie. A to vtedy, ak zdaniteľný príjem SZČO z podnikania bol vyšší ako 6078 eur. Takáto SZČO má nárok na príspevok za mesiace pred vznikom povinného poistenia i za mesiace po vzniku povinného poistenia, pretože bude spĺňať podmienku povinného poistenia v Sociálnej poisťovni.

Pri predpoklade že vláda odvolá mimoriadnu situáciu v júli, lehota na podanie DP bude 31. august 2020 a povinné poistenie v Sociálnej poisťovni SZČO vznikne od 1. novembra 2020 (ak bude príjem za rok 2019 vyšší ako 6078 eur).

Ak zdaniteľný príjem SZČO z podnikania bude do 6078 eur, takáto SZČO má poslednýkrát nárok na príspevok za druhý mesiac, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom uplynula posunutá lehota na podanie DP. Od tretieho kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom uplynula posunutá lehota na podanie DP, nárok na príspevok nemá, pretože nebude spĺňať podmienku povinného poistenia v Sociálnej poisťovni a tzv. odvodové prázdniny jej skončili. Nárok na príspevok za ďalšie mesiace bude mať vtedy, ak sa najneskôr od prvého dňa tretieho kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom uplynula posunutá lehota na podanie DP, prihlási v Sociálnej poisťovni na dobrovoľné nemocenské a dôchodkové poistenie.

Trvanie odvodových prázdnin a nárok na príspevok takej SZČO, ktorej zdaniteľný príjem z podnikania za rok 2019 bude do 6078 eur, tak závisí od toho, kedy vláda odvolá mimoriadnu situáciu. Ak to bude:

v júli 2020, tak odvodové prázdniny končia 31. októbra 2020 a nárok na príspevok je poslednýkrát za október 2020
v auguste 2020, tak odvodové prázdniny končia 30. novembra 2020 a nárok na príspevok je poslednýkrát za november 2020
v septembri 2020, tak odvodové prázdniny končia 31. decembra 2020 a nárok na príspevok je poslednýkrát za december 2020 atď.

Ak SZČO začala podnikať počas roka 2019, mala príjmy v zahraničí a podá DP za rok 2019 v predĺženej lehote do 30.9.2020

Podľa § 21 ods. 2 písm. b) zákona č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 má daňovník právo v (posunutej) lehote na podanie daňového priznania oznámiť správcovi dane, že daňové priznanie podá neskôr. Lehota na podanie daňového priznania sa môže predĺžiť až o 6 mesiacov (do 30. septembra 2020), ak súčasťou jeho príjmov sú zdaniteľné príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí.

Ak nová SZČO, ktorá začala vykonávať činnosť v období od 1. januára 2019 do 31. decembra 2019, podá DP za rok 2019 v lehote posunutej na 30. september 2020, postupuje sa podľa § 293ey ods. 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení. Tzv. odvodové prázdniny takejto SZČO trvajú do 30. novembra 2020. Takáto SZČO má nárok na príspevok ešte za november 2020.

Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie takejto SZČO vzniká od 1. decembra 2020. A to vtedy, ak zdaniteľný príjem SZČO z podnikania bol vyšší ako 6078 eur. Takáto SZČO má nárok na príspevok aj za mesiac december 2020 a nasledujúce, pretože bude spĺňať podmienku povinného poistenia v Sociálnej poisťovni.

Ak zdaniteľný príjem SZČO z podnikania bol do 6078 eur, takáto SZČO má poslednýkrát nárok na príspevok za mesiac november 2020. Od mesiaca december 2020 nárok na príspevok nemá, pretože nebude spĺňať podmienku povinného poistenia v Sociálnej poisťovni a tzv. odvodové prázdniny jej skončili. Nárok na príspevok za december 2020 a ďalšie mesiace bude mať vtedy, ak sa najneskôr od 1. decembra 2020 prihlási v Sociálnej poisťovni na dobrovoľné nemocenské a dôchodkové poistenie.

Ak SZČO začala podnikať počas roka 2019 a DP nepodá vôbec

Podľa § 46a zákona o dani z príjmov, SZČO nemusí podať DP za rok 2019 ak jej celkový zdaniteľný príjem nepresiahne 1968,67 eur.

V prípade novej SZČO, ktorá začala vykonávať činnosť v období od 1. januára 2019 do 31. decembra 2019 a jej celkový zdaniteľný príjem za rok 2019 nepresiahol sumu 1968,67 eur, tak nie je možné horeuvedeným spôsobom určiť, dokedy jej trvajú tzv. odvodové prázdniny. Dalo by sa povedať, že odvodové prázdniny takejto SZČO trvajú "donekonečna" - ak sa s týmto názorom stotožní aj ministerstvo práce ...

Aby nedošlo k zbytočným sporom, takejto SZČO autor článku odporúča DP podať "dobrovoľne" a to v lehote do konca kal. mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie - ak SZČO podá DP, bude sa postupovať spôsobom uvedeným vyššie a ak vláda odvolá mimoriadnu situáciu napríklad v priebehu júla, takejto SZČO odvodové prázdniny končia 31. októbra 2020 a nárok na príspevok má poslednýkrát za október 2020. Atď.

Ak SZČO začala podnikať v období od 1. januára 2020 do 1. februára 2020

Takáto SZČO podáva až v roku 2021 prvýkrát DP ako SZČO a to za rok 2020. V takomto prípade sa bude postupovať sa podľa § 21 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.

Tzv. odvodové prázdniny takejto SZČO končia najskôr 30. júna 2021 a do júna 2021 vrátane má nárok na príspevok.

Ak takáto SZČO bude mať predĺženú lehotu na podanie DP za rok 2020, má odvodové prázdniny do 30. septembra 2021 a do septembra 2021 vrátane má nárok na príspevok. Samozrejme za predpokladu, že vtedy ešte bude existovať projekt "Prvá pomoc".

Tipy VII. (2020): Kapitola 9. ŠPORTOVCI A ŠPORTOVÍ ODBORNÍCI

Témy: daň z príjmov,Daňové a odvodové tipy,sociálne poistenie,zákon o športe,zdravotné poistenie

Od 1.1.2016 je účinný zákon č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ZŠ). Zákon priniesol zásadné zmeny aj pokiaľ ide o zdanenie a odvody z príjmov športovcov a športových odborníkov, napríklad trénerov. Zaujímavé zmeny sa týkajú dobrovoľníkov v športe, čo bude zaujímať najmä menšie športové kluby a zväzy - viď komentár v kapitole 10.

Komplexné informácie k zákonu o športe, vzory zmlúv a mnoho ďalšieho nájdete na webe Učenej právnickej spoločnosti, www.ucps.sk

9.1 PROFESIONÁLNY ŠPORTOVEC

Profesionálny športovec vykonáva šport

na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu (§ 35 ZŠ), ak výkon jeho činnosti spĺňa znaky závislej práce podľa § 1 ods. 2 Zákonníka práce
na základe pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu podľa osobitného predpisu (napr. zákon o štátnej službe príslušníkov policajného zboru) v rezortnom športovom stredisku alebo
ako samostatne zárobkovo činná osoba.

Od 1.1.2016 najmä v kolektívnych športoch nie je možné uzatvárať so športovcami zmluvy ako so samostatne zárobkovo činnými osobami (SZČO). V prípade, že sú naplnené znaky závislej práce (viď ďalej), klub musí so športovcom uzatvoriť zmluvu o profesionálnom vykonávaní športu a v terminológií Zákonníka práce sa športovec považuje za zamestnanca klubu. Zmluvný vzťah založený zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu sa považuje za iný pracovnoprávny vzťah (viď § 1 ods. 3 Zákonníka práce a § 46 ods. 1 Zákona o športe).

Pokiaľ činnosť športovca napĺňa znaky závislej práce a športovec mal v klube uzatvorenú zmluvu ešte pred 1.1.2016 ako SZČO, táto zmluva mohla zostať v platnosti najneskôr do 31.12.2018. Od 1.1.2019 musí mať každý športovec ktorého činnosť napĺňa znaky závislej práce uzatvorenú zmluvu o profesionálnom vykonávaní športu. Ak zmluva športovcovi ako SZČO skončí po 1.1.2016 ale ešte pred 31.12.2018, nová zmluva už musí byť uzatvorená ako zmluva o profesionálnom vykonávaní športu.

Zmluvu v klube alebo na zväze môže mať športovec uzatvorenú ako SZČO iba vtedy, ak jeho činnosť nenapĺňa znaky závislej práce – stačí aby nebol naplnený čo len jeden takýto znak. Príkladom sú tenisti, lyžiari alebo ďalší športovci najmä v individuálnych športoch, ktorí si svoj tréningový proces a súťaže organizujú sami.

Znaky závislej práce podľa § 1 ods. 2 Zákonníka práce

Závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobnezamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene (v mene zamestnávateľa), v pracovnom čase určenom zamestnávateľom.

Zmluva o profesionálnom vykonávaní športu

Je definovaná v § 35 zákona o športe. Pozor, pozrite aj § 32 (základné povinnosti športovca), § 33 (základné povinnosti športovej organizácie) a § 34 (predzmluvné vzťahy).

Na zmluvu o profesionálnom vykonávaní športu sa vzťahuje Zákonník práce len sčasti – zákon o športe obsahuje „malý Zákonník práce“, konkrétne ide o § 36 až § 46 ZŠ, ktorými sa definujú pravidlá vzťahujúce sa na profi športovcov a ich zamestnávateľov ako je mzda, priemerný zárobok, pracovný čas, dovolenka, výpoveď, hosťovanie športovca, kolektívne vzťahy atď.

Výška dohodnutej odmeny musí byť najmenej vo výške platnej minimálnej mesačnej mzdy – v roku 2020 je to suma 580 eur.

Cestovné náhrady

Športovcovi, ktorý na základe pokynu športovej organizácie vykonáva šport mimo obce pravidelného miesta vykonávania športu, patria počas tohto vykonávania športu náhrady podľa zákona o cestovných náhradách ako pri pracovnej ceste.

Tieto cestovné náhrady v súlade s § 5 ods. 5 písm. a) zákona o dani z príjmov nie sú predmetom dane športovca.

Pravidelné miesto vykonávania športu na účely poskytovania náhrad výdavkov súvisiacich s pracovnou cestou alebo zahraničnou pracovnou cestou je miesto uvedené v zmluve o profesionálnom vykonávaní športu.

Náhrady oslobodené od dane z príjmu

Podľa § 35 ods. 4 písm. c) ZŠ v zmluve o profesionálnom vykonávaní športu je možné dohodnúť aj ďalšie podmienky, o. i. najmä výdavky, ktoré vzniknú športovcovi pri vykonávaní športu, a podmienky ich náhrady športovou organizáciou.

V nadväznosti nato podľa § 5 ods. 5 písm. f) zákona o dani z príjmov a § 145 Zákonníka práce ide o príjem športovca, ktorý nie je predmetom dane. Podľa § 5 ods. 6 zákona o dani z príjmov tieto náhrady je možné paušalizovať.

Príklad

Profesionálny športovec má v zmluve dohodnutú náhradu výdavkov za regeneráciu, nákup výživových doplnkov, úhrady osobnému kondičnému trénerovi a nákup športovej výstroje a náradia, ktorú mu športový klub uhrádza v paušálnej sume 200 eur mesačne. Výška paušálnej náhrady bola v súlade s § 5 ods. 6 zákona o dani z príjmov určená na základe preukázanej kalkulácie skutočných výdavkov. Táto náhrada nie je predmetom dane športovca.

Daň z príjmu a odvody na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu

Príjem športovca na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu sa považuje za príjem zo závislej činnostipodľa § 5 ods. 1 písm. m) zákona o dani z príjmov (platí od 1.1.2016). Z pohľadu zákona o dani z príjmov tak športovec so zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu má postavenie zamestnanca.

Môže si uplatniť nárok na nezdaniteľnú časť na daňovníka, na daňový bonus na deti.

Športová organizácia mu pri výplate príjmov za každý mesiac strhne preddavok na daň zo závislej činnosti a po skončení roka mu na jeho žiadosť vykoná ročné zúčtovanie preddavkov na daň.

Na druhej strane, na rozdiel od SZČO, si športovec ako zamestnanec nemôže znížiť základ dane o výdavky, či skutočné alebo paušálne.

Podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, prechodné ustanovenie § 293do, účinné od 1.1.2016 do 31.12.2021, v rokoch 2016 až 2021 sa športovec so zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu nepovažuje za zamestnanca na účely zákona o sociálnom poistení. Športová organizácia ho počas tohto obdobia neprihlasuje ako svojho zamestnanca do Sociálnej poisťovne, športovec nemá povinné poistenie ako zamestnanec a poistné do Sociálnej poisťovne z jeho príjmu sa neodvádza. Na druhej strane si treba uvedomiť, že športovec nemá nárok na dávky zo Sociálnej poisťovne a nie je ani úrazovo poistený. Pokiaľ sa dovtedy nezmenia príslušné predpisy, športová organizácia profesionálneho športovca prihlási do Sociálnej poisťovne až od 1.1.2022.

Športovcovi preto možno odporúčať dobrovoľné dôchodkové poistenie, dobrovoľné nemocenské poistenie a dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti v Sociálnej poisťovni. Rovnako možno pre krytie rizika úrazu pri športe odporúčať komerčné úrazové poistenie. To by podľa Zákonníka práce (viď § 195 až 198 ZP) však mala zabezpečiť športová organizácia.

Podľa zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, prechodné ustanovenie § 38ei ods. 2, sa v rokoch 2017 až 2021 športovec so zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu nepovažuje za zamestnanca na účely zákona o zdravotnom poistení. Športová organizácia ho preto neprihlasuje ako svojho zamestnanca do zdravotnej poisťovne. Športovec však musí mať zabezpečené (pokiaľ je poistencom podľa zákona o zdravotnom poistení) zdravotné poistenie iným spôsobom a to ako:

zamestnanec ak má aj iného zamestnávateľa
SZČO, ak má aj nejakú inú činnosť ako SZČO (napr. má aj klasickú živnosť)
poistenec štátu – napríklad ako študent alebo
poistenec podľa § 11 ods. 2 zákona o zdravotnom poistení, tzv. samoplatiteľ.

Daň z príjmu a odvody profišportovca ako SZČO

Príjem športovca ako SZČO je od 1.1.2016 v zákone o dani z príjmov osobitne definovaný v § 6 ods. 2 písm. e).

Športovci ako SZČO majú povinnosti a práva podľa zákona o dani z príjmu, zákona o sociálnom poistení a zákona o zdravotnom poistení rovnako ako akékoľvek iné SZČO mimo oblasti športu.

Počnúc zdaňovacím obdobím roka 2017 si športovci ako SZČO môžu základ dane znížiť o paušálne výdavky vo výške 60% príjmu, max. 20000 eur ročne, plus odvody.

Od roka 2020 (prvýkrát v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie 2020) je sadzba dane len 15% v prípade, že príjmyšportovca ako SZČO (hrubé príjmy = tržby, resp. výnosy) v príslušnom zdaňovacom období neprekročia 100000 eur.

Poznámka: za SZČO sa považuje osoba ktorá dovŕšila 18 rokov veku. Talentovaný športovec vo veku do 18 rokov poberajúci odmenu tak nie je SZČO a odvody neplatí.

Pri porovnaní výhodnosti postavenia športovca pri zmluve o profesionálnom vykonávaní športu alebo ako športovca - SZČO možno konštatovať, že výhodou športovca so zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu je, že z príjmu neplatí sociálne ani zdravotné odvody. Táto výhoda je však spojená s nemožnosťou čerpať dávky zo sociálneho poistenia a problémom je zdravotné poistenie, ktoré musí mať športovec „nejako“ zabezpečené (pokiaľ je poistencom v SR).

Jednoznačnou nevýhodou je nemožnosť znížiť si základ dane o výdavky.

Závislá práca (2020)

Témy: Zákonník práce

DEFINÍCIA ZÁVISLEJ PRÁCE

Pozrime sa na platné znenie § 1 ods. 2 Zákonníka práce znie:

„Závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom.“

Závislá práca je práca vykonávaná:

vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca
osobne zamestnancom pre zamestnávateľa
podľa pokynov zamestnávateľa
v mene zamestnávateľa a
- v pracovnom čase určenom zamestnávateľom.

Definícia závislej práce obsahuje 5 znakov.

Ak je prítomných všetkých päť znakov, tak ide o závislú prácu a takýto vzťah si jednoznačne vyžaduje uzavretie pracovnej zmluvy respektíve dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohody o vykonaní práce/pracovnej činnosti/brigádn