Najnovšie články

Kniha MATERSKÁ: Kapitola 1.3 VÝŠKA MATERSKÉHO

Témy: materské,nemocenské dávky,sociálne poistenie

Materské je 75% denného vymeriavacieho základu (ďalej budeme v knihe často používať skratku DVZ) za jeden kalendárny deň.

DVZ sa vypočíta ako podiel vymeriavacieho základu (hrubého príjmu) v rozhodujúcom období a počtu kalendárnych dní rozhodujúceho obdobia (z čoho sa vylúčia dni, za ktoré sa podľa § 140 ZSP poistné neplatí, napríklad dni PN, OČR). Zjednodušene povedané, DVZ je vlastne priemerný hrubý príjem pripadajúci na jeden kalendárny deň rozhodujúceho obdobia.

O rozhodujúcom období sa dočítate viac v 4. kapitole.

DVZ môže byť v roku 2017 najviac suma 58,0603 eura. Výška materského tak môže byť až 1350 eur v mesiaci, ktorý má 31 dní.

DVZ môže byť v roku 2018 najviac 59,9672 eura. Výška materského priznaného v roku 2018 môže byť až 1394,30 eura.

*

Zamestnanec a zmena zamestnania

V prípade zamestnanca a vzniku nového zamestnania sa materské vypočíta z vymeriavacieho základu dosiahnutého v novom zamestnaní ak sa poistné v novom zamestnaní pred nástupom na materské zaplatilo najmenej za 90 kalendárnych dní (nepočítajú sa dni, za ktoré sa podľa § 140 ZSP poistné neplatí).

*

Existencia dvoch a viac nemocenských poistení súčasne

Ak má matka, resp. otec dve a viac nemocenských poistení súčasne a zo všetkých poistení má nárok na materské, osobitne sa určí DVZ č. 1 z prvého poistenia, osobitne DVZ č. 2 z druhého poistenia atď.. Následne sa všetky DVZ sa spočítajú a materské je 75% z tohto súčtu. Aj tu ale platí, že súčet DVZ je v roku 2017 ohraničený hodnotou 58,0603 eura a v roku 2018 hodnotou 59,9672 eura.

Knihu MATERSKÁ si môžete objednať a zakúpiť v našom eshope www.obchod.relia.sk

Kniha MATERSKÁ: Kapitola 1.2 NÁROK NA MATERSKÉ

Témy: materské,nemocenské dávky,sociálne poistenie

Matka

1. V deň nástupu na materské je nemocensky poistená alebo je v ochrannej lehote po skončení nemocenského poistenia.

Ochranná lehota matky, ktorej nemocenské poistenie zaniklo v období tehotenstva, je osem mesiacov po zániku nemocenského poistenia. Znamená to, že ak budúca matka otehotnie v čase, kedy má nemocenské poistenie, má garantovaný nárok na materské (pri splnení predošlej podmienky) aj keby nemocenské poistenie ukončila deň po otehotnení.

2. V období dvoch rokov dozadu (ku skutočnému dňu pôrodu) bola nemocensky poistená najmenej 270 kalendárnych dní.

Do toho sa započítava doba aktuálneho nemocenského poistenia ale i doba iného, pred nástupom na materské už ukončeného nemocenského poistenia.

*

Otec

1. V deň nástupu na materské je nemocensky poistený alebo je v ochrannej lehote po skončení nemocenského poistenia.

Ochranná lehota u otca je 7 kalendárnych dní po zániku nemocenského poistenia, ak by nemocenské poistenie trvalo menej ako 7 kalendárnych dní, ochranná lehota je toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie.

2. V období dvoch rokov dozadu (ku dňu nástupu na materské) bol nemocensky poistený najmenej 270 kalendárnych dní.

Do toho sa započítava doba aktuálneho nemocenského poistenia ale i doba iného, pred nástupom na materské už ukončeného nemocenského poistenia.

3. V Sociálnej poisťovni predloží prehlásenie, že sa s matkou dieťaťa dohodli na tom, že otec prevzal dieťa do starostlivosti.

Na tento účel má Sociálna poisťovňa pripravené tlačivo, ktoré je potrebné vyplniť a odovzdať na pobočke.

4. V Sociálnej poisťovni predloží potvrdenie z UPSVaR-u o tom, že ani jeden z rodičov nepoberá rodičovský príspevok (počnúc mesiacom, za ktorý ako prvý celý mesiac bude otec poberať materské).

5. Matka nepoberá materské – ani na to isté dieťa ani na mladšie, resp. ešte pred narodením na nenarodené dieťa.

Poznámka: Podmienkou pre otca nie je uzatvorenie manželstva s matkou dieťaťa ani existencia spoločnej domácnosti. Aj slobodný otecko má pri splnení vyššie uvedených podmienok nárok na materské.

* 

Podmienka pre oboch rodičov

Ak ide matka alebo otec na materské ako SZČO alebo ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba, nesmie mať za posledných 5 rokov nedoplatky v Sociálnej poisťovni. Nedoplatok nižší ako 5 eur sa toleruje.

* 

Existencia dvoch a viac nemocenských poistení súčasne

Ak má matka, resp. otec dve nemocenské poistenia súčasne – napríklad povinné poistenie zamestnanca v pracovnom pomere a súčasne povinné nemocenské poistenie SZČO (alebo súčasne nemocenské poistenie z dohody), nárok na materské sa posudzuje osobitne z každého poistenia.

Knihu MATERSKÁ si môžete objednať a zakúpiť v našom eshope www.obchod.relia.sk

Kniha MATERSKÁ: Kapitola 1.1 ČO JE MATERSKÉ

Témy: materské,nemocenské dávky,sociálne poistenie

Materské je jedna zo štyroch dávok zo systému nemocenského poistenia (ďalšími dávkami sú nemocenské, ošetrovné a vyrovnávacia dávka v tehotenstve a materstve). Materské vypláca Sociálna poisťovňa. Na materské nemá nárok každá matka resp. otec „automaticky“ - matka alebo otec dieťaťa musia splniť podmienky podľa zákona o sociálnom poistení. Musia byť poistení v Sociálnej poisťovni na nemocenské poistenie (prípadne po skončení poistenia byť v tzv. ochrannej lehote) a musia byť poistení dostatočne dlhý čas (a to najmenej 270 dní v období posledných dvoch rokov). Pri tom istom dieťati môžu ísť na materské postupne matka i otec, pokiaľ obaja spĺňajú uvedené podmienky.

Na rozdiel od toho nárok na rodičovský príspevok je automaticky, nie je potrebné splniť nejaké špecifické podmienky. Na výplatu rodičovského príspevku postačí mať dieťa vo veku do troch, prípadne šesť rokov. Rodičovský príspevok vypláca úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (UPSVaR). Rodičovský príspevok sa vypláca v jednotnej výške, od 1.5.2017 v sume 213,20 eur mesačne pri jednom dieťati, 266,50 eur pri dvojičkách a 319,80 pri trojičkách. Od 1.1.2018 bude rodičovský príspevok suma 214,70 eur mesačne pri jednom dieťati, 268,40 eur pri dvojičkách a 322,10 eur pri trojičkách.

Nárok na rodičovský príspevok je v tom istom čase len raz a len pre jedného z rodičov. Pozor, nárok na rodičovský príspevok nie je za kalendárny mesiac, za ktorý celý poberá niektorý z rodičov materské. Viac sa o rodičovskom príspevku dozviete v 8. kapitole.

Materské sa nevypláca v jednotnej výške ale závisí od predchádzajúceho príjmu, respektíve vymeriavacieho základu, z ktorého sa platilo poistné. Čím má matka, resp. otec pred nástupom na materské príjem vyšší, tým je vyššie aj materské. Od 1.5.2017 je materské dané ako 75% predchádzajúceho hrubého príjmu. Z materského sa neplatí ani daň ani odvody.

Napríklad ak matka zarábala 600 brutto mesačne, materské je cca 450 eur mesačne. Ak matka zarábala 1000 eur mesačne, materské je cca 750 eur mesačne. Výška materského je obmedzená - v roku 2017 platí, že materské sa vypočíta najviac z brutto príjmu 1766 eur mesačne, najvyššie materské tak môže byť v roku 2017 v sume 1350 eur mesačne (v mesiaci ktorý má 31 dní).

V praxi tak v prípade matky dieťaťa dochádza k dvom situáciám.

1. Matka splnila podmienky pre priznanie materského

 V takom prípade má právo v čase 6-8 týždňov pred termínom pôrodu určeným lekárom požiadať v Sociálnej poisťovni o priznanie materského. Výška materského sa určí ako 75% jej predchádzajúceho hrubého príjmu. Materské poberá celkovo 34 týždňov, teda poberanie materského skončí v čase, kedy má dieťa 26-28 týždňov, resp. približne 6 – 6 a pol mesiaca veku.

Počnúc kalendárnym mesiacom, v ktorom končí poberanie materského, jej UPSVaR na základe jej žiadosti začne vyplácať rodičovský príspevok. Ten jej vypláca až kým dieťa nedosiahne vek 3 roky (resp. vek 6 rokov ak má dieťa dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav).

2.  Matka nesplnila podmienky pre priznanie materského

Vtedy jej UPSVaR na základe jej žiadosti začne vyplácať rodičovský príspevok počnúc mesiacom, v ktorom sa narodilo dieťa. Rodičovský príspevok sa vypláca až kým dieťa nedosiahne vek 3 roky (resp. vek 6 rokov ak má dieťa dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav).

Knihu MATERSKÁ si môžete objednať a zakúpiť v našom eshope www.obchod.relia.sk

Na zvýšení minimálnej mzdy zarobí štát viac ako zamestnanci

Témy: blog,minimalna mzda,Zákonník práce,zmeny 2018

*

Písané pre Denník N, 10.5.2017

*

Premiér Fico s veľkou slávou ohlásil ďalšie zvyšovanie minimálnej mzdy. Tak ako vlani opäť ide o populizmus určený tým, čo nerozumejú pojmom hrubá mzda, čistá mzda, dane, odvody...

V čom je pointa. Ak sa (hrubá!) minimálna mzda od roku 2018  zo súčasných 435 eur na 485 eur zvýši o 50 eur - tak čistá mzda zamestnanca sa oproti roku 2017 zvýši len o 32,41 eur.

Avšak príjmy štátu, Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní sa oproti roku 2017 zvýšia až o 45,19 eur!

Pritom mzdové náklady zamestnávateľa (mzda + odvody) sa zvýšia o 77,60 eur.

*

Povedzme si to ešte raz. Zvýšenie hrubej minimálnej mzdy o 50 eur znamená zvýšenie mzdových nákladov zamestnávateľa o 77,60 eur. Zamestnanec dostane na výplatu v čistom o 32,41 eur viac - štát a poisťovne dostanú o 45,90 eur viac ...

Ak to chcete v percentách, zo zvýšených mzdových nákladov dostanú zamestnanci 42% ale štát a poisťovne si uchmatnú 58%...

*

S primeraným zvyšovaním hrubej minimálnej mzdy súhlasím. Nemôžem však súhlasiť so spôsobom, ako to robí súčasná vláda na čele s premiérom Ficom. Je nehorázne, ak viac než polovicu zo zvýšenia mzdových nákladov zhltne štát. Preto budeme navrhovať, aby aj štát prispel k zvýšeniu čistých príjmov zamestnancov:

• zvýšením nezdaniteľnej časti pri výpočte dane,
• zvýšením odpočítateľnej položky pri zdravotných odvodoch alebo
• zavedením trvalého súbehu štátnej dávky vyplácanej k nízkej mzde.

Zamestnancom sa musia zvyšovať skutočné príjmy, teda čisté mzdy a zo zvyšovania mzdy musia mať profit oni, nie štát.

Autori a umelci - dane a odvody 2004 - 2017

Témy: autorský honorár,daň z príjmov,sociálne poistenie,zdravotné poistenie

*

Venované Mariánovi J.

*

V článku nájdete historický prehľad zdanenia a "zodvodnenia" autorských honorárov od spustenia daňovej reformy a zavedenia nového zákona o sociálnom poistení v roku 2004 dodnes, teda do roka 2017. Motiváciou pre napísanie článku bola skutočnosť, že Sociálna poisťovňa v súčasnosti vyzýva autorov a umelcov na doplatenie poistného na sociálne poistenie za staré roky - a to na základe údajov, ktoré jej zo starých daňových priznaní zasiela Finančná správa. Nie vždy je pritom Sociálna poisťovňa v práve.

*

PREHĽAD ZMIEN ZÁKONOV 2004 (2005) - 2017

Zákon o dani z príjmu (595/2003 Z. z.)

*

2004 - 2011

§ 6 ods. 2 písm. a):

"Príjmami z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ak nepatria do príjmov uvedených v § 5, sú príjmy ... z použitia alebo z poskytnutia práv z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva vrátane autorských práv a práv príbuzných autorskému právu,27) a to vrátane príjmov z vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych a iných diel na vlastné náklady,".

Odkaz 27:

"Napríklad zákon č. 527/1990 Zb. o vynálezoch, priemyselných vzoroch a zlepšovacích návrhoch v znení neskorších predpisov, zákon č. 383/1997 Z. z. Autorský zákon a zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Colný zákon v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 234/2000 Z. z.".

§ 43 ods. 3 písm. h):

"Daň sa vyberá zrážkou, ak ide o  ... príjem autorov za príspevky do novín, časopisov, rozhlasu alebo televízie, ak nejde o umelecký výkon 136)".

Odkaz 136:

"§ 45 zákona č. 383/1997 Z. z."

*

Komentár:

Od 1.1.2004 sú autorské honoráre zahrnuté pod § 6 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov a považujú sa za príjmy zo samostatnej zárobkovej činnosti. Autor/umelec si v daňovom priznaní  mohol podľa § 6 ods. 10 zákona uplatniť paušálne výdavky vo výške 25% príjmov (za podmienky, že nebol platiteľom DPH). Od 1.1.2006 sa paušálne výdavky zvýšili na 40%.

Zrážková daň sa uplatňovala pri autorských príspevkoch do novín, časopisov, rozhlasu alebo televízie s výnimkou umeleckého výkonu. Základom dane bol príjem znížený o 25% (od 1.1.2006 40%) paušálne výdavky. Takto zdanený príjem si mohol autor/umelec "oddaniť" v daňovom priznaní.

* * * * *

2012 - 2015

§ 6 ods. 2 písm. a):

"Príjmami z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ak nepatria do príjmov uvedených v § 5, sú príjmy ...  z vytvorenia diela a umeleckého výkonu 27) a z použitia alebo poskytnutia práv z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva,".

§ 6 ods. 4:

Zamestnávanie uchádzačov o zamestnanie (evidovaných nezamestnaných) po 1.5.2017

Témy: dohody,evidovaní nezamestnaní,Zákonník práce,zmeny 2017

Poznámka: článok je aktualizovanou a doplnenou verziou pôvodného článku z 24.3.2017, ktorý nájdete TU.

Od 1.5.2017 je účinná novela zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti prijatá v NRSR dňa 22.3.2017. Novela bola zverejnená v Zbierke pod číslom 81/2017.

*

AKO TO BOLO DO 30.4.2017

Do 30.4.2017 platilo podľa § 6 ods. 2 zákona:

Uchádzač o zamestnanie môže...

a) vykonávať zárobkovú činnosť na základe pracovnoprávneho vzťahu alebo právneho vzťahu podľa osobitného predpisu, ak mzda alebo odmena za vykonávanie týchto činností nepresiahne 75 % zo sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu platnej k prvému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa preukazuje výška mzdy alebo odmeny,

b) poskytovať údaje pre štatistiku rodinných účtov, ktorú vykonáva Štatistický úrad Slovenskej republiky, na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru,

c) vykonávať dobrovoľnú vojenskú prípravu podľa osobitného predpisu, alebo

d) byť zaradený do aktívnych záloh, vykonávať pravidelné cvičenie alebo plniť úlohy ozbrojených síl Slovenskej republiky počas zaradenia do aktívnych záloh podľa osobitného predpisu.

*

ZMENY OD 1.5.2017

Od 1.5.2017 platí nové znenie § 6 ods. 2 a 3 zákona:

Uchádzač o zamestnanie môže...

(2)

a) byť v pracovnoprávnom vzťahu na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, ak trvanie tohto pracovnoprávneho vzťahu nepresiahne v úhrne 40 dní v kalendárnom roku a ak mesačná odmena nepresiahne v úhrne sumu životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu platnú k prvému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa preukazuje výška odmeny, u zamestnávateľa,

 1. u ktorého bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nebol v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu,

 2. ktorý ho v predchádzajúcich šiestich mesiacoch pred uzatvorením tohto pracovnoprávneho vzťahu neodmietol prijať do zamestnania sprostredkovaného úradom,

b) vykonávať osobnú asistenciu podľa osobitného predpisu, ak mesačná odmena nepresiahne v úhrne sumu životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu platnú k prvému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa preukazuje výška odmeny,

c) poskytovať údaje pre štatistiku rodinných účtov, ktorú vykonáva Štatistický úrad Slovenskej republiky, na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru,

d) vykonávať dobrovoľnú vojenskú prípravu podľa osobitného predpisu, alebo

e) byť zaradený do aktívnych záloh, vykonávať pravidelné cvičenie alebo plniť úlohy ozbrojených síl Slovenskej republiky počas zaradenia do aktívnych záloh podľa osobitného predpisu.

(3) Uchádzač o zamestnanie nesmie byť súčasne vo viacerých pracovnoprávnych vzťahoch podľa odseku 2 písm. a).

*

Ďalej sú pre uchádzačov o zamestnanie dôležité nasledujúce zmeny:

§ 34 ods. 5:

(5) Uchádzač o zamestnanie je povinný

a) do ôsmich kalendárnych dní písomne oznámiť úradu každú zmenu skutočností rozhodných pre vedenie v evidencii uchádzačov o zamestnanie,

b) predložiť úradu kópiu dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru podľa § 6 ods. 2 písm. a) najneskôr deň pred začatím plynutia doby, na ktorú sa táto dohoda uzatvorila.

*

§ 51 nový odsek 4:

(4) Počas vykonávania absolventskej praxe uchádzač o zamestnanie nesmie byť v pracovnoprávnom vzťahu podľa § 6 ods. 2 písm. a).

§ 52 ods. 1 druhá veta a tretia veta:

Počas vykonávania menších obecných služieb pre obec uchádzač o zamestnanie nesmie vykonávať menšie služby pre samosprávny kraj, dobrovoľnícku službu podľa § 52a a byť v pracovnoprávnom vzťahu podľa § 6 ods. 2 písm. a).

Počas vykonávania menších služieb pre samosprávny kraj uchádzač o zamestnanie nesmie vykonávať menšie obecné služby pre obec, dobrovoľnícku službu podľa § 52a a byť v pracovnoprávnom vzťahu podľa § 6 ods. 2 písm. a).

§ 52a ods. 2 posledná veta:

Počas vykonávania dobrovoľníckej služby uchádzač o zamestnanie nesmie vykonávať aktivačnú činnosť podľa § 52 a byť v pracovnoprávnom vzťahu podľa § 6 ods. 2 písm. a).

*

Zákon o športe - zmluvné vzťahy, dane a odvody

Témy: daň z príjmov,sociálne poistenie,zákon o športe,Zákonník práce,zdravotné poistenie

Od 1.1.2016 je účinný zákon č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zákon prináša zásadné zmeny aj pokiaľ ide o zdanenie a odvody z príjmov športovcov a športových odborníkov (napr. trénerov). Zaujímavé zmeny sa týkajú dobrovoľníkov v športe, čo bude zaujímať najmä menšie športové kluby a zväzy.

*

OBSAH:

1. ŠPORTOVEC
2. ŠPORTOVÝ ODBORNÍK
3. ZMLUVNÉ VZŤAHY V ŠPORTE
4. ZMLUVA O PROFESIONÁLNOM VYKONÁVANÍ ŠPORTU
5. ZMLUVA O AMATÉRSKOM VYKONÁVANÍ ŠPORTU
6. ZMLUVA O PRÍPRAVE TALENTOVANÉHO ŠPORTOVCA
7. DANE A ODVODY ŠPORTOVCOV
8. DOBROVOĽNÍCI V ŠPORTE

***

1. ŠPORTOVEC

 Športovec vykonáva šport ako:

 - profesionálny športovec,

- amatérsky športovec alebo

- neorganizovaný športovec.

Profesionálny športovec a amatérsky športovec vykonáva šport v športovej organizácii, za ktorú je registrovaný v zdrojovej evidencii.

*

Profesionálny športovec

Profesionálny športovec vykonáva šport

- na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu (§ 35), ak výkon jeho činnosti spĺňa znaky závislej práce podľa § 1 ods. 2 Zákonníka práce,

 - na základe pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu podľa osobitného predpisu (napr. zákon o štátnej službe príslušníkov policajného zboru) v rezortnom športovom stredisku alebo

- ako samostatne zárobkovo činná osoba.

Od 1.1.2016 najmä v kolektívnych športoch nie je možné uzatvárať so športovcami zmluvy ako so samostatne zárobkovo činnými osobami (SZČO). V prípade, že sú naplnené znaky závislej práce (viď ďalej), klub musí so športovcom uzatvoriť zmluvu o profesionálnom vykonávaní športu a v terminológií Zákonníka práce sa športovec považuje za zamestnanca klubu. Zmluvný vzťah založený zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu sa považuje za iný pracovnoprávny vzťah (viď § 1 ods. 3 Zákonníka práce a § 46 ods. 1 Zákona o športe).

Pokiaľ činnosť športovca napĺňa znaky závislej práce a športovec mal v klube uzatvorenú zmluvu ešte pred 1.1.2016 ako SZČO, táto zmluva môže zostať v platnosti najneskôr do 31.12.2018. Od 1.1.2019 musí mať každý športovec ktorého činnosť napĺňa znaky závislej práce uzatvorenú zmluvu o profesionálnom vykonávaní športu. Ak zmluva športovcovi ako SZČO skončí po 1.1.2016 ale ešte pred 31.12.2018, nová zmluva už musí byť uzatvorená ako zmluva o profesionálnom vykonávaní športu.

Zmluvu v klube alebo na zväze môže mať športovec uzatvorenú ako SZČO iba vtedy, ak jeho činnosť nenapĺňa znaky závislej práce – stačí aby nebol naplnený čo len jeden takýto znak. Príkladom sú tenisti, lyžiari alebo ďalší športovci najmä v individuálnych športoch, ktorí si svoj tréningový proces a súťaže organizujú sami. 

Znaky závislej práce podľa § 1 ods. 2 Zákonníka práce:

Závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene (v mene zamestnávateľa), v pracovnom čase určenom zamestnávateľom.

*

Amatérsky športovec

Amatérsky športovec vykonáva šport

- na základe zmluvy o amatérskom vykonávaní športu (§ 47), ak

1. rozsah vykonávania športu, aj ak má charakter závislosti, počas jedného kalendárneho roka nepresahuje osem hodín v týždni alebo päť dní v mesiaci alebo 30 dní v kalendárnom roku alebo

2. zmluva športovca nezaväzuje k účasti na príprave na súťaž alebo

3. vykonáva šport v rámci jednej súťaže alebo viacerých navzájom súvisiacich súťaží v krátkom časovom období

(stačí aby platila jediná z podmienok uvedená v bodoch 1. až 3.)

- na základe zmluvy o príprave talentovaného športovca (§ 48),

- na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, alebo

- bez zmluvy (§ 49).

*

Talentovaný športovec

Talentovaným športovcom je športovec do 23 rokov veku, ktorý prejavil vysokú úroveň talentu, športových zručnosti a športových schopností a je zaradený do zoznamu talentovaných športovcov.

Národný športový zväz podľa 16 ods. 2 zaraďuje športovcov do zoznamu talentovaných športovcov podľa výkonnostných kritérií určených predpisom národného športového zväzu.

*

2. ŠPORTOVÝ ODBORNÍK

Športovým odborníkom je

(a) tréner a inštruktor športu,

(b) fyzická osoba vykonávajúca odbornú činnosť v športe na základe odbornej spôsobilosti získanej podľa osobitného predpisu (napríklad fyzioterapeut),

(c) fyzická osoba vykonávajúca odbornú činnosť v športe na základe odbornej spôsobilosti určenej predpismi športového zväzu (napríklad rozhodca, delegát, hlásateľ, časomerač, zapisovateľ,...),

(d) fyzická osoba vykonávajúca činnosť v športe, na ktorú sa v súlade s pravidlami súťaže a predpismi športového zväzu nevyžaduje odborná spôsobilosť (napríklad funkcionári, vedúci družstva, ďalší členovia realizačných tímov športovcov, pomocný a servisný personál,...) alebo

(e) kontrolór športovej organizácie (ďalej len „kontrolór“),

(f) funkcionár športovej organizácie (volený, menovaný...),

(g) dopingový komisár.

Oprávnenie vykonávať činnosť športového odborníka podľa písmen a) až e) vzniká dňom zápisu športového odborníka do registra fyzických osôb v rámci informačného systému športu (od 1.1.2016 sa nevyžaduje živnosť).

*

Zamestnanec alebo SZČO?

Športový odborník podľa hore uvedených písmen a) až d) vykonáva činnosť športového odborníka ako:

a) podnikanie - samostatne zárobkovo činná osoba, s.r.o.,

b) na pracovnú zmluvu, dohodu, štátnozamestnanecký alebo služobný pomer,

c) ako dobrovoľník,

d) bez zmluvy.

*

To v praxi znamená, že v zásade je preferovaný vzťah ako SZČO avšak ponecháva sa zmluvná voľnosť medzi športovým odborníkom a športovou organizáciou a možný je aj pracovnoprávny vzťah podľa Zákonníka práce (pracovná zmluva alebo dohoda o pracovnej činnosti, prípade dohoda o vykonaní práce) alebo dobrovoľnícka zmluva podľa zákona o dobrovoľníctve.

Tréner v klube by mal mať pracovnú zmluvu, ak jeho činnosť má (všetky) znaky závislej práce.

Športový odborník podľa hore uvedených písmen e) až g) sa na daňové účely považuje za zamestnanca (ide o príjem zo závislej činnosti).

Športový odborník musí byť zapísaný v registri fyzických osôb v informačnom systéme športu, resp. dočasne uvedený na webovej stránke športového zväzu.

*

3. ZMLUVNÉ VZŤAHY V ŠPORTE

Všeobecné ustanovenia

Viď § 31 zákona o športe.

(1) Pred uzatvorením zmluvy medzi športovcom a športovou organizáciou je športová organizácia povinná oboznámiť športovca s právami a povinnosťami, ktoré pre neho vyplynú zo zmluvného vzťahu.

(2) Spôsobilosť športovca mať v zmluvných vzťahoch podľa tohto zákona práva a povinnosti a spôsobilosť vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať tieto práva a brať na seba tieto povinnosti, ak v odseku 3 nie je ustanovené inak, vzniká dňom, keď športovec dovŕši 15 rokov veku.

(3) Na uzatvorenie písomnej zmluvy so športovcom od 15 do 18 rokov veku sa vyžaduje vyjadrenie zákonného zástupcu športovca formou podpisu na zmluve alebo na samostatnej listine, ktorá je súčasťou zmluvy.

(4) Zmluva medzi športovcom a športovou organizáciou, ktorej predmetom je vykonávanie športu športovcom pre športovú organizáciu, a zmluva medzi športovým odborníkom a športovou organizáciou, ktorej predmetom je vykonávanie činnosti športového odborníka pre športovú organizáciu, nesmie obsahovať obmedzenie športovej činnosti po skončení ich zmluvného vzťahu.

(5) Obdobie medzi dňom podpisu zmluvy a dňom jej účinnosti nesmie byť dlhšie ako jeden rok, inak je neplatná.

*

4.  ZMLUVA O PROFESIONÁLNOM VYKONÁVANÍ ŠPORTU

Zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu sa športovec zaväzuje odplatne vykonávať šport za športovú organizáciu. Výška odmeny musí byť dohodnutá najmenej vo výške minimálnej mzdy (v roku 2017 suma 435 eur).

Zmluva o profesionálnom vykonávaní športu musí byť uzatvorená písomne a musí obsahovať podstatné náležitosti:

- meno, priezvisko, dátum narodenia, štátnu príslušnosť a adresu trvalého pobytu alebo obdobného pobytu športovca alebo zákonného zástupcu športovca,

- názov športovej organizácie, identifikačné číslo organizácie, právnu formu, sídlo, označenie príslušného registra, ktorý športovú organizáciu zapísal a číslo zápisu, meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu alebo obdobného pobytu a funkciu osoby oprávnenej konať v mene športovej organizácie,

- obdobie trvania zmluvy,

- druh športu, ktorý má športovec vykonávať,

- mzdu a mzdové podmienky športovca,

- používanie a zhodnocovanie osobnostných práv športovca,

- výmeru dovolenky a spôsob jej čerpania,

- deň začatia vykonávania športu, ktorý nesmie byť skorší ako deň nadobudnutia účinnosti zmluvy,

- deň nadobudnutia účinnosti zmluvy,

- miesto a dátum podpisu zmluvy.

*

V zmluve o profesionálnom vykonávaní športu možno dohodnúť aj ďalšie podmienky, najmä:

- miesto pravidelného vykonávania športu na účel poskytovania cestovných náhrad podľa zákona o cestovných náhradách,

- dĺžku výpovednej lehoty,

- výdavky, ktoré vzniknú športovcovi pri vykonávaní športu a podmienky ich náhrady športovou organizáciou,

- pravidlá krátenia dovolenky,

- zabezpečenie zmluvných práv a povinností,

- sankcie za porušenie zmluvných povinností (pokuty, ak majú byť, musia byť v jednotlivých zmluvách, nestačí aby boli len v internom dokumente klubu),

- rozhodné právo,

- rozhodný jazyk, ak sa zmluva vyhotovuje vo viacerých jazykoch,

- rozsah mlčanlivosti.

*

Mzda a priemerný zárobok

Mzda športovca vykonávajúceho šport na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu sa považuje za mzdu podľa § 118 Zákonníka práce. Mzda nesmie byť nižšia ako minimálna mzda podľa osobitného predpisu. Na splatnosť, výplatu mzdy a zrážky zo mzdy sa primerane vzťahujú ustanovenia § 129 až 132 Zákonníka práce.

Priemerný mesačný zárobok je mesačný zárobok pripadajúci podľa zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu na kalendárny mesiac, na ktorý sa priemerný zárobok má použiť. Priemerný denný zárobok sa vypočíta ako podiel mesačného zárobku pripadajúceho podľa zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu na príslušný kalendárny mesiac, na ktorý sa priemerný zárobok počíta, a počtu kalendárnych dní v danom kalendárnom mesiaci.

*

Pracovný čas a odpočinok

Denný pracovný čas športovca je časový úsek 24 po sebe nasledujúcich hodín, počas ktorých je športovec k dispozícii pre športovú organizáciu na vykonávanie športu.

Športovec je v dennom pracovnom čase k dispozícii pre športovú organizáciu v časových úsekoch dohodnutých v zmluve o profesionálnom vykonávaní športu alebo určených športovou organizáciou podľa podmienok vyžadovaných na vykonávanie konkrétneho druhu športu.

Počas denného pracovného času má športovec právo na nepretržitý odpočinok a regeneráciu podľa podmienok vyžadovaných na vykonávanie konkrétneho druhu športu. Nepretržitý odpočinok nesmie byť kratší ako šesť hodín za časový úsek 24 hodín.

Športová organizácia je povinná zabezpečiť, aby športovec mal raz za týždeň jeden deň nepretržitého odpočinku. Ak nie je možné zabezpečiť odpočinok podľa prvej vety, z dôvodu, že to podmienky vyžadované na vykonávanie konkrétneho druhu športu neumožňujú, športová organizácia zabezpečí nepretržitý odpočinok tak, aby športovec mal raz za dva týždne najmenej dva dni nepretržitého odpočinku v týždni.

Športová organizácia vedie evidenciu odpracovaných dní a dní odpočinku.

*

Skončenie profesionálneho vykonávania športu

Zmluvný vzťah založený zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu zaniká

- uplynutím obdobia, na ktoré bola uzavretá,

- smrťou športovca alebo jeho vyhlásením za mŕtveho,

- zánikom športovej organizácie bez právneho nástupcu.

Zmluvný vzťah založený zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu možno skončiť

- dohodou,

- výpoveďou alebo

- okamžitým skončením.

Zmluvný vzťah založený zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu uzavretou so športovcom, ktorý je cudzincom alebo osobou bez štátnej príslušnosti, sa skončí dňom, ktorým sa skončí jeho pobyt na území Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu.

Pri dohode sa obe strany dohodnú na dni skončenia zmluvného vzťahu, dohodnúť sa spätne nie je možné. Dohoda sa uzatvára písomne a (len) ak o to športovec požiada, uvedie sa dôvod skončenia zmluvného vzťahu.

*

Výpoveď

Výpoveď musí byť písomná a doručená druhej zmluvnej strane. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.

Výpoveď, ktorá bola doručená druhej zmluvnej strane, možno odvolať len s jej súhlasom. Odvolanie výpovede a súhlas s jej odvolaním musí mať písomnú formu.

Športová organizácia je oprávnená vypovedať zmluvu o profesionálnom vykonávaní športu, ak:

- športovec dlhodobo nespĺňa zdravotnú spôsobilosť na vykonávanie športu podľa zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu; strata zdravotnej spôsobilosti sa preukazuje lekárskym posudkom, podľa ktorého športovec nesmie dlhodobo vykonávať šport podľa zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu,

- športovec porušil základnú povinnosť podľa § 32 písm. b), e) až n) a súčasne bol v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením základnej povinnosti športovca písomne upozornený na možnosť výpovede,

- športová organizácia alebo jej časť sa zrušuje,

- u športovca sú dôvody, pre ktoré by s ním športová organizácia mohla okamžite skončiť zmluvu o profesionálnom vykonávaní športu.

Športovec je oprávnený vypovedať zmluvu o profesionálnom vykonávaní športu, ak:

- športová organizácia porušila základnú povinnosť podľa § 33 písm. a), c) alebo písm. d),

- športová organizácia neumožnila športovcovi vykonávanie športu podľa zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu viac ako dva po sebe nasledujúce mesiace,

- športová organizácia neumožnila športovcovi v súťažnom období účasť na viac ako 10 % súťaží za športovú organizáciu napriek tomu, že bol na účasť v súťaži zdravotne spôsobilý.

*

Výpovedná lehota

Ak je daná výpoveď, zmluvný vzťah založený zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu sa skončí uplynutím výpovednej lehoty.

Výpovedná lehota je jeden mesiac, ak predpisy športového zväzu, zmluva o profesionálnom vykonávaní športu alebo kolektívna zmluva neurčujú dlhšiu výpovednú lehotu (dĺžka výpovednej lehoty nezávisí od doby trvania zmluvy).

Výpovedná lehota začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca.

Ak športovec nezotrvá počas plynutia výpovednej lehoty v športovej organizácii, športová organizácia má právo na peňažnú náhradu najmenej v sume, ktorá je súčinom mesačného zárobku tohto športovca podľa zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu a dĺžky výpovednej lehoty, ak sa na tejto peňažnej náhrade dohodli v zmluve o profesionálnom vykonávaní športu.

*

Okamžité skončenie zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu

Športová organizácia je oprávnená okamžite skončiť zmluvný vzťah založený zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu, ak športovec:

- porušil základnú povinnosť podľa § 32 písm. a) až d),

- zúčastnil sa bez súhlasu športovej organizácie na súťaži za inú športovú organizáciu,

- porušil závažne športové pravidlá, predpisy alebo rozhodnutie príslušného športového zväzu,

- porušil zákaz dopingu,

- manipuloval priebeh alebo výsledok súťaže alebo neoznámil manipuláciu priebehu alebo výsledku súťaže športovej organizácii poverenej riadením súťaže alebo orgánom činným v trestnom konaní alebo

- bol odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody.

Športovec je oprávnený okamžite skončiť zmluvný vzťah založený zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu, ak:

- športová organizácia neuhradila najmenej za tri jednotlivé mesiace počas dvanástich po sebe nasledujúcich mesiacov riadne a včas športovcovi mzdu napriek predchádzajúcemu písomnému upozorneniu zo strany športovca,

- športová organizácia porušila závažne vo vzťahu k športovcovi športové pravidlá, predpisy alebo rozhodnutia príslušného športového zväzu alebo všeobecne záväzné právne predpisy alebo

- športovec dlhodobo stratil zdravotnú spôsobilosť na vykonávanie športu podľa zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu, alebo ak ďalšie vykonávanie športu vážne ohrozuje život alebo zdravie športovca; strata zdravotnej spôsobilosti sa preukazuje lekárskym posudkom, podľa ktorého športovec nesmie dlhodobo vykonávať šport podľa zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu.

Okamžité skončenie zmluvného vzťahu založeného zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu musí byť písomné a doručené druhej zmluvnej strane.

Okamžité skončenie zmluvného vzťahu založeného zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu musí obsahovať dôvod okamžitého skončenia. Dôvod okamžitého skončenia sa musí skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom. Dôvod nemožno dodatočne meniť.

Športovec alebo športová organizácia môže okamžite skončiť zmluvný vzťah založený zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie športovec alebo športová organizácia dozvedeli.

*

Dočasné hosťovanie športovca

Je alternatívou dočasného pridelenia (§ 58 Zákonníka práce). Športovec môže byť na základe písomnej dohody o hosťovaní medzi športovcom, športovou organizáciou, s ktorou má športovec uzatvorenú zmluvu o profesionálnom vykonávaní športu, a inou športovou organizáciou, dočasne pridelený na vykonávanie športu v prospech tejto športovej organizácie, a to aj cezhranične. Pri uzatvorení dohody o dočasnom hosťovaní sa športovec a športová organizácia dohodnú na zmene ustanovení zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu, ktoré sú dotknuté dohodou o hosťovaní. S dohodu musia súhlasiť všetky tri strany teda i samotný športovec.

*

Dovolenka a prekážky vo vykonávaní športu

Športovec má nárok na dovolenku za kalendárny rok najmenej v rozsahu 20 kalendárnych dní (pri trvaní zmluvy počas celého kalendárneho roka).

Za každý (celý) mesiac trvania zmluvného vzťahu má športovec nárok na 1/12 dovolenky za kalendárny rok.

Za dovolenku patrí športovcovi mzda.

Čerpanie dovolenky určuje športová organizácia tak, aby si športovec mohol dovolenku vyčerpať spravidla vcelku a v období mimo súťažného obdobia určeného predpismi športového zväzu. Pri určovaní dovolenky je potrebné prihliadať na úlohy športovej organizácie a oprávnené záujmy športovca.

Športová organizácia môže určiť športovcovi čerpanie dovolenky, aj keď ešte nesplnil podmienky na vznik nároku na dovolenku, ak možno predpokladať, že športovec tieto podmienky splní do konca kalendárneho roka, v ktorom dovolenku čerpá, alebo do skončenia zmluvného vzťahu založeného zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu.

Ak športovec nemôže vyčerpať dovolenku v kalendárnom roku z dôvodu, že športová organizácia neurčí jej čerpanie, alebo pre prekážky vo vykonávaní športu na strane športovca, športová organizácia je povinná poskytnúť športovcovi dovolenku tak, aby sa skončila najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho roka.

Športová organizácia nesmie určiť čerpanie dovolenky na obdobie, keď je športovec uznaný za dočasne práceneschopného pre chorobu alebo úraz, a na obdobie, počas ktorého je športovec na materskej dovolenke alebo rodičovskej dovolenke. Pri ostatných prekážkach v práci na strane športovca môže športová organizácia určiť športovcovi čerpanie dovolenky len na jeho žiadosť.

Ak športovec nemôže vyčerpať dovolenku pre čerpanie materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, nevyčerpanú dovolenku mu športová organizácia poskytne po skončení materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky.

Ak športovec nemôže vyčerpať dovolenku z dôvodu, že bol uznaný za dočasne pracovne neschopného pre chorobu alebo úraz, ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, nevyčerpanú dovolenku mu športová organizácia poskytne po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti športovca.

Ak bol športovec v priebehu dovolenky uznaný za dočasne práceneschopného pre chorobu alebo úraz, alebo ak ošetruje chorého člena rodiny, dovolenka sa mu prerušuje. To neplatí, ak športová organizácia určí čerpanie dovolenky na čas ošetrovania chorého člena rodiny na žiadosť športovca. Dovolenka sa prerušuje aj nástupom na materskú dovolenku alebo rodičovskú dovolenku.

Na krátenie dovolenky sa primerane použijú ustanovenia § 109 a § 144a Zákonníka práce, ak sa športovec a športová organizácia nedohodnú inak.

*

Krátenie dovolenky

Športovcovi, ktorý splnil podmienku odpracovania aspoň 60 dní v kalendárnom roku, za ktorý sa dovolenka poskytuje, môže športová organizácia krátiť dovolenku za prvých 100 zameškaných pracovných dní o jednu dvanástinu a za každých ďalších 21 zameškaných pracovných dní rovnako o jednu dvanástinu.

Dovolenka sa zamestnancovi nekráti za obdobie dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, za ktoré zamestnávateľ zodpovedá, a za obdobie materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky podľa § 166 ods. 1 Zákonníka práce.

Pri krátení dovolenky sa musí športovcovi, ktorého zmluva trvala počas celého kalendárneho roka, poskytnúť dovolenka aspoň v dĺžke jedného týždňa, mladistvému športovcovi v dĺžke dvoch týždňov.

Dovolenka sa má poskytovať najmenej v rozsahu týždňa ako sedem po sebe nasledujúcich kalendárnych dní.

Na prekážky na strane športovca vo vykonávaní športu sa primerane vzťahujú niektoré ustanovenia § 141 ods. 1, § 141a, § 144 ods. 1 a 2 Zákonníka práce o prekážkach v práci na strane zamestnanca.

Ak ide o dôvody neprítomnosti podľa predchádzajúceho odseku, ktoré zasiahli do času, na ktorý športová organizácia určila vykonávanie športu, športová organizácia je povinná ospravedlniť túto neprítomnosť. Poskytnutie mzdy upraví zmluva o profesionálnom vykonávaní športu.

Tehotná športovkyňa má právo odmietnuť vykonávanie športu, ak podľa lekárskeho posudku vykonávanie športu obmedzuje život alebo zdravie počatého dieťaťa. Za obdobie, kedy tehotná športovkyňa nevykonáva šport z dôvodu tehotenstva, nemá nárok na mzdu ani náhradu mzdy, ak sa športová organizácia a športovkyňa nedohodnú inak.

Na materskú dovolenku a rodičovskú dovolenku sa primerane vzťahujú ustanovenia § 166 až 170 Zákonníka práce.

*

Kolektívne vzťahy pri vykonávaní športu

Športovci, ktorí vykonávajú šport na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu, majú právo odborovo sa združovať na ochranu svojich hospodárskych a sociálnych záujmov.

Športovci majú právo na kolektívne vyjednávanie so športovou organizáciou alebo organizáciou športových organizácií prostredníctvom odborovej organizácie.

Zástupcovia športovcov nesmú byť za plnenie úloh vyplývajúcich z výkonu svojej funkcie športovou organizáciou znevýhodňovaní ani inak postihovaní.

Zmluvné strany sa môžu v kolektívnej zmluve dohodnúť na podmienkach, ktoré sú pre športovcov výhodnejšie, ako ich upravuje tento zákon, predpisy športovej organizácie, predpisy zväzu, ak to tento zákon výslovne nezakazuje, alebo ak z jeho ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť. Kolektívna zmluva a jej zmeny sa zverejnia; zároveň sa zverejnia aj na mieste prístupnom pre športovcov.

*

Spoločné ustanovenia

Zmluvný vzťah založený zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu sa považuje za iný pracovnoprávny vzťah podľa § 1 ods. 3 Zákonníka práce.

Na právne vzťahy pri vykonávaní športu na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu sa primerane vzťahujú nasledujúce ustanovenia Zákonníka práce:

- § 27 až 31, prechod práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov,

- § 40 ods. 3 až 7, výklad niektorých pojmov,

- § 64, zákaz výpovede (ochranná doba),

- § 75 ods. 2 až 4, potvrdenie o zamestnaní,

- § 146 až 150, ochrana práce (BOZP),

- § 177 až 181, predchádzanie škodám, zodpovednosť zamestnanca za škodu,

- § 185 až 188, zodpovednosť zamestnanca za stratu zverených predmetov,

- § 191 až 198, zodpovednosť zamestnávateľa za škodu, pozor na pracovné úrazy (§ 195)!

- § 217 až 222, zodpovednosť zamestnávateľa, plnenie pracovných úloh,

- § 229 ods. 1 a 2, ods. 5 a 6, kolektívne pracovnoprávne vzťahy,

- § 230, § 231, 232, odborová organizácia,

- § 238 a 239, právo na informácie a kontrolná činnosť.

Športovec a športová organizácia sa môžu dohodnúť aj na pôsobnosti ďalších ustanovení Zákonníka práce, ako sú vyššie uvedené ustanovenia, ak ustanovenia, ktorých pôsobnosť bola dohodnutá, nie sú v rozpore so zákonom o športe.

Zmluvu o profesionálnom vykonávaní športu možno uzavrieť iba na určitú dobu, najdlhšie na päť rokov odo dňa účinnosti zmluvy, ak predpisy športového zväzu neurčujú kratšiu dobu.

Ak vzniknú pochybnosti o obsahu zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu, rozhodujúci je obsah zmluvy, ktorá je evidovaná v evidencii podľa § 17 ods. 2 písm. c) zákona o športe.

Predpisy športového zväzu môžu ustanoviť, že zmluvu o profesionálom vykonávaní športu môže uzatvoriť len športová organizácia, ktorá zložila finančnú zábezpeku na účet vedený v banke alebo v pobočke zahraničnej banky (ďalej len „bankový účet“) športovej organizácie, ktorá riadi súťaž.

*

Cestovné náhrady

Športovcovi, ktorý na základe pokynu športovej organizácie vykonáva šport mimo obce pravidelného miesta vykonávania športu, patria počas tohto vykonávania športu náhrady podľa zákona o cestovných náhradách ako pri pracovnej ceste.

Pravidelné miesto vykonávania športu na účely poskytovania náhrad výdavkov súvisiacich s pracovnou cestou alebo zahraničnou pracovnou cestou je miesto uvedené v zmluve o profesionálnom vykonávaní športu.

*

Zmena v Zákonníku práce

V samotnom Zákonníku práce sa § 2 doplnil k 1.1.2016 odsekom 3, ktorý znie:

„(3) Na právne vzťahy profesionálnych športovcov pri výkone športu na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu sa vzťahuje tento zákon, len ak to ustanovuje osobitný predpis.“.

To znamená, že z jednotlivých ustanovení Zákonníka práce sa na športovcov a športové organizácie pri zmluvách o profesionálnom vykonávaní športu vzťahujú len vyššie citované ustanovenia.

*

5. ZMLUVA O AMATÉRSKOM VYKONÁVANÍ ŠPORTU

Zmluvou o amatérskom vykonávaní športu sa športovec zaväzuje vykonávať šport za športovú organizáciu.

Zmluvu o amatérskom vykonávaní športu možno uzavrieť iba na určitú dobu, najdlhšie na dva roky odo dňa účinnosti zmluvy, ak predpisy športového zväzu neurčujú kratšiu dobu.

Zmluva o amatérskom vykonávaní športu musí byť uzatvorená písomne a musí obsahovať tieto podstatné náležitosti:

- meno, priezvisko, dátum narodenia, štátnu príslušnosť a adresu trvalého pobytu alebo obdobného pobytu športovca alebo zákonného zástupcu športovca,

- názov športovej organizácie, identifikačné číslo organizácie, právnu formu, sídlo, označenie príslušného registra, ktorý športovú organizáciu zapísal a číslo zápisu, meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu alebo obdobného pobytu a funkciu osoby oprávnenej konať v mene športovej organizácie,

- obdobie trvania zmluvy,

- druh športu, ktorý má športovec vykonávať,

- výšku odmeny športovca a podmienky jej uhradenia, ak je vykonávanie športu odplatné (odmena nie je povinná, nemusí byť),

- deň začatia vykonávania športu, ktorý nesmie byť skorší ako deň nadobudnutia účinnosti zmluvy,

- deň nadobudnutia účinnosti zmluvy,

- miesto a dátum podpisu zmluvy.

*

V zmluve o amatérskom vykonávaní športu možno dohodnúť aj ďalšie podmienky, najmä

- používanie a zhodnocovanie osobnostných práv športovca,

- výdavky, ktoré vzniknú športovcovi pri vykonávaní športu a podmienky ich náhrady športovou organizáciou,

- zabezpečenie zmluvných práv a povinností,

- sankcie za porušenie zmluvných povinností,

- rozhodné právo,

- rozhodný jazyk, ak sa zmluva vyhotovuje vo viacerých jazykoch,

- rozsah mlčanlivosti.

Ak je zmluva o amatérskom vykonávaní športu odplatná, športovec vykonáva šport ako inú samostatnú zárobkovú činnosť (pozor na registráciu na daňovom úrade – pridelenie DIČ). Výška odmeny amatérskeho športovca nesmie byť vyššia ako je minimálna mzda.

Na právne vzťahy športovca a športovej organizácie podľa zmluvy o amatérskom vykonávaní športu sa primerane vzťahujú ustanovenia zákona o športe: § 32 písm. a), b), d) až k), m) a n), § 33, 34, 38, 39, § 40 ods. 1, § 41 ods. 1 až 3, § 42, 43 a § 46 ods. 5 a 7.

*

6. ZMLUVA O PRÍPRAVE TALENTOVANÉHO ŠPORTOVCA

Zmluvou o príprave talentovaného športovca sa talentovaný športovec zaväzuje vykonávať šport za športovú organizáciu a športová organizácia sa zaväzuje zabezpečiť prípravu a výchovu talentovaného športovca.

Zmluva o príprave talentovaného športovca sa uzatvára na dobu najviac do konca súťažného obdobia určeného predpismi športového zväzu, v ktorom športovec dovŕši vek 23 rokov. Ak predpisy športového zväzu neurčujú koniec súťažného obdobia, platí, že zmluva sa uzatvára do dovŕšenia 23 rokov veku talentovaného športovca.

Zmluva o príprave talentovaného športovca musí byť uzatvorená písomne a musí obsahovať podstatné náležitosti:

- meno, priezvisko, dátum narodenia, štátnu príslušnosť a adresu trvalého pobytu alebo obdobného pobytu športovca alebo zákonného zástupcu športovca,

- názov športovej organizácie, identifikačné číslo organizácie, právnu formu, sídlo, označenie príslušného registra, ktorý športovú organizáciu zapísal a číslo zápisu, meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu alebo obdobného pobytu a funkciu osoby oprávnenej konať v mene športovej organizácie,

- obdobie trvania zmluvy,

- druh športu, ktorý má športovec vykonávať,

- používanie a zhodnocovanie osobnostných práv športovca,

- deň začatia vykonávania športu, ktorý nesmie byť skorší ako deň nadobudnutia účinnosti zmluvy,

- deň nadobudnutia účinnosti zmluvy,

- miesto a dátum podpisu zmluvy.

*

... a ďalej záväzok športovej organizácie:

- uhrádzať (všetky!) náklady na prípravu talentovaného športovca na vykonávanie športu v športovej organizácii,

- zabezpečiť zdravotnú starostlivosť a regeneráciu talentovaného športovca,

- rešpektovať voľbu talentovaného športovca pri výbere strednej školy alebo vysokej školy a prípravu na povolanie,

- organizovať športovú prípravu talentovaného športovca tak, aby bol zabezpečený výchovno-vzdelávací proces talentovaného športovca,

- monitorovať individuálne športové zručnosti a schopnosti talentovaného športovca,

- zostaviť individuálny plán prípravy zameraný na rozvoj športových zručností a schopností talentovaného športovca v nadväznosti na monitorovanie podľa písmena e),

- zabezpečiť výchovu talentovaného športovca v oblasti boja proti negatívnym javom v športe.

*

Pri uzatvorení zmluvy o príprave talentovaného športovca sa športová organizácia a talentovaný športovec môžu dohodnúť, že súčasťou zmluvy o príprave talentovaného športovca bude záväzok športovej organizácie, že po skončení zmluvy o príprave talentovaného športovca uzatvorí so športovcom zmluvu o profesionálnom vykonávaní športu v trvaní najviac na tri roky.

Súčasťou zmluvy o príprave talentovaného športovca podľa odseku 5 je záväzok talentovaného športovca, že po skončení zmluvy o príprave talentovaného športovca uzavrie so športovou organizáciou zmluvu o profesionálnom vykonávaní športu v trvaní najviac na tri roky. Ak talentovaný športovec nedodrží tento záväzok, športová organizácia môže požadovať od neho úhradu nákladov, ktoré vynaložila na jeho prípravu na vykonávanie športu.

Uzatvorenie zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu môže športová organizácia odmietnuť, ak nemá z dôvodu zmeny svojich úloh pre talentovaného športovca vhodné miesto, pre stratu zdravotnej spôsobilosti talentovaného športovca, alebo ak športovec nesplnil počas prípravy podmienky určené športovou organizáciou, ktoré s ním boli dohodnuté v zmluve o príprave talentovaného športovca.

Na právne vzťahy talentovaného športovca a športovej organizácie podľa zmluvy o príprave talentovaného športovca sa primerane vzťahujú ustanovenia zákona o športe: § 32 písm. a) až k), m) a n), § 33 a 34, § 38 až 43, a § 46 ods. 5 a 7.

Odmena môže ale nemusí byť dohodnutá.

*

7. DANE A ODVODY ŠPORTOVCOV

Športovec so zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu

Príjem športovca na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu sa považuje za príjem zo závislej činnosti – viď nové ustanovenie podľa § 5 ods. 1 písm. m) zákona o dani z príjmov (platné od 1.1.2016). Z pohľadu zákona o dani z príjmov tak športovec so zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu má postavenie zamestnanca. Môže si uplatniť nárok na nezdaniteľnú časť, na daňový bonus na deti atď. Športová organizácia mu pri výplate príjmov strhne preddavok na daň zo závislej činnosti a po skončení roka mu na jeho žiadosť vykoná ročné zúčtovanie preddavkov na daň. Na druhej strane, na rozdiel od SZČO, si športovec ako zamestnanec nemôže znížiť základ dane o výdavky, či skutočné alebo paušálne.

Podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, prechodné ustanovenie § 293do, účinné od 1.1.2016, v rokoch 2016 až 2018 sa športovec so zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu nepovažuje za zamestnanca na účely zákona o sociálnom poistení. Športová organizácia ho počas tohto obdobia neprihlasuje ako svojho zamestnanca do Sociálnej poisťovne, športovec nemá povinné poistenie ako zamestnanec a poistné do Sociálnej poisťovne sa neodvádza. Na druhej strane si treba uvedomiť, že športovec nemá nárok na dávky zo Sociálnej poisťovne a nie je ani úrazovo poistený. Športová organizácia ho prihlasuje do Sociálnej poisťovne až od 1.1.2019.

Športovcovi preto možno odporúčať dobrovoľné dôchodkové poistenie, dobrovoľné nemocenské poistenie a dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti. Rovnako možno pre krytie rizika úrazu pri športe odporúčať komerčné úrazové poistenie.

Podľa zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, prechodné ustanovenie § 38ei, sa v rokoch 2017 a 2018 športovec so zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu nepovažuje za zamestnanca. Športová organizácia ho preto neprihlasuje ako svojho zamestnanca do zdravotnej poisťovne. Športovec však musí mať zabezpečené (pokiaľ je poistencom podľa zákona o zdravotnom poistení) zdravotné poistenie iným spôsobom a to buď:

- ako zamestnanec ak má aj iného zamestnávateľa,

- ako SZČO, ak má aj nejakú inú činnosť ako SZČO,

- ako poistenec štátu – napríklad ako študent alebo

- ako poistenec podľa § 11 ods. 2 zákona o zdravotnom poistení, tzv. samoplatiteľ.

*

Športovec alebo športový odborník so (starou) pracovnou zmluvou

Príjem takýchto osôb sa naďalej posudzuje ako príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov.

Uvedené osoby majú postavenie zamestnanca podľa zákona o sociálnom poistení a podľa zákona o zdravotnom poistení. Športová organizácia ich má prihlásených ako zamestnancov v Sociálnej poisťovni a v zdravotnej poisťovni. Z ich príjmov sa odvádza poistné obvyklým spôsobom ako za zamestnancov.

Tu uvedené platí aj pre obdobný pracovný vzťah podľa osobitného predpisu v rezortnom športovom stredisku alebo pre dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru.

*

Športovec alebo športový odborník ako SZČO

Príjem športovca alebo športového odborníka ako SZČO je od 1.1.2016 v zákone o dani z príjmov osobitne definovaný v novom ustanovení § 6 ods. 2 písm. e).

Uvedené osoby majú povinnosti a práva podľa zákona o sociálnom poistení a zákona o zdravotnom poistení rovnako ako akékoľvek iné SZČO mimo oblasti športu.

Pri porovnaní výhodnosti postavenia športovca pri zmluve o profesionálnom vykonávaní športu versus športovca ako SZČO možno konštatovať, že výhodou športovca so zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu je, že z príjmu neplatí sociálne ani zdravotné odvody. Táto výhoda je však spojená s nemožnosťou čerpať dávky zo sociálneho poistenia a problémom je zdravotné poistenie, ktoré musí mať športovec „nejako“ zabezpečené (pokiaľ je poistencom v SR).

 Jednoznačnou nevýhodou športovca so zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu je nemožnosť znížiť si základ dane o výdavky.

*

Príjem športovca zo sponzoringu

Športovec, ktorý svoje príjmy zdaňuje ako SZČO,  príjem prijatý od individuálneho sponzora zahrnie k svojim ďalším príjmom zo športovej činnosti príjmom zdaneným podľa § 6 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov.

Športovci, ktorí nemajú postavenie SZČO, postupujú tak, že príjem prijatý od individuálneho sponzora zdania podľa nového ustanovenia zákona o dani z príjmov § 8 ods. 1 písm. p). Čiže týka sa to:

- športovcov so zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu,

- športovcov s pracovnou zmluvou alebo dohodou,

- športovcov s obdobným pracovným vzťahom v rezortnom športovom stredisku.

Pri uvedenom príjme za výdavky považujú (viď § 8 ods. 15 zákona o dani z príjmov) všetky výdavky preukázateľne vynaložené na základe zmluvy o sponzorstve v športe. Príjem zo zmluvy o sponzorstve v športe na obdobie presahujúce zdaňovacie obdobie, sa zahrnie do základu dane postupne v období čerpania príjmov na základe zmluvy o sponzorstve v športe do výšky vynaložených výdavkov v príslušnom zdaňovacom období podľa osobitného predpisu. To v praxi znamená, že základ dane z príjmov na základe sponzoringu by mal byť nulový.

V prípade že sponzorovaným je amatérsky športovec, zdaní príjem na základe sponzoringu ako iný príjem podľa § 8 – iný.

*

8. DOBROVOĽNÍCI V ŠPORTE

Právne postavenie dobrovoľníka upravuje zákon č. 406/2011 Z. z. o dobrovoľníctve.

Podľa § 2 a 3 dobrovoľníkom je fyzická osoba, ktorá na základe svojho slobodného rozhodnutia bez nároku na odmenu vykonáva pre inú osobu s jej súhlasom v jej prospech alebo vo verejný prospech dobrovoľnícku činnosť založenú na svojej schopnosti, zručnosti alebo vedomosti a spĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom, ak dobrovoľnícku činnosť

1. vykonáva mimo svojich pracovných povinností, služobných povinností a študijných povinností vyplývajúcich jej zo zákona, z pracovnej zmluvy, zo služobnej zmluvy, zo študijného poriadku alebo z iného obdobného pre neho záväzného dokumentu,
2. nevykonáva pre orgán alebo funkcionára právnickej osoby, ktorej je členom, zamestnancom, žiakom alebo študentom,
3. vykonáva mimo svojho podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti.

*

Dobrovoľník vykonáva dobrovoľnícku činnosť na základe zmluvy o dobrovoľníckej činnosti (ďalej len „zmluva“) uzavretej s osobou so sídlom alebo pobytom na území Slovenskej republiky, pre ktorú vykonáva dobrovoľnícku činnosť (ďalej len „prijímateľ dobrovoľníckej činnosti“) alebo s právnickou osobou so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorá organizuje alebo sprostredkúva dobrovoľnícku činnosť pre inú osobu s jej súhlasom v jej prospech alebo vo verejný prospech (ďalej len „vysielajúca organizácia“) alebo ak vykonáva dobrovoľnícku činnosť ako člen vysielajúcej organizácie.

Dobrovoľník vykonáva činnosť napr. pre nezaopatrené deti, v neformálnom vzdelávaní v práci s mládežou a v špecializovaných činnostiach v oblasti práce s mládežou, pri organizovaní športových podujatí.

Vo vzťahu k zákonu o športe možno dobrovoľnícku činnosť vykonávať v pozícií športového odborníka.

*

Najmä pre menšie športové kluby je zaujímavé uzatvárať so športovými odborníkmi (napríklad mládežníckymi trénermi, vedúcimi mužstiev a pod.) dobrovoľnícke zmluvy v súlade s § 6 zákona o dobrovoľníctve. Pozor, podmienkou je zápis dobrovoľníckej zmluvy do informačného systému športu.

Podľa § 6 ods. 1 zákona o dobrovoľníctve zmluva musí písomnú formu len ak ide o dobrovoľnícku činnosť, ktorú bude dobrovoľník vykonávať v cudzine.

Dobrovoľník musí mať aspoň 15 rokov. Za dobrovoľníka mladšieho ako 18 rokov zmluvu uzatvára jeho zákonný zástupca.

*

Čo možno poskytnúť dobrovoľníkovi

Podľa § 6 ods. 2 písm. d) zákona o dobrovoľníctve, v zmluve sa možno dohodnúť na materiálnom zabezpečení dobrovoľníka, najmä ide o:

- stravovanie,

- ubytovanie,

- dopravu alebo úhradu cestovných náhrad spojených s cestou dobrovoľníka na miesto výkonu dobrovoľníckej činnosti,

- príspevok na úhradu nevyhnutných výdavkov na vykonávanie dobrovoľníckej činnosti (napríklad úhrada časti nákladov na mobil – komunikácia s rodičmi detí, vedením klubu a pod., úhrada výdavkov na športové oblečenie a pod.),

- poskytnutie jednotného oblečenia alebo iného osobného vybavenia.

*

Náhrada za stratu času

Podľa § 6 ods. 2 písm. e)  dobrovoľník zapísaný v informačnom systéme športu môže dostať náhradu za stratu času pri vykonávaní dobrovoľníckej činnosti v športe. Výška náhrady je obmedzená hodinovou minimálnou mzdou, v roku 2017 tak nesmie presiahnuť sumu 2,50 eura na hodinu.

*

Cestovné náhrady

Podľa § 1 ods. 2 písm. c) zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách je možné poskytovať dobrovoľníkom náhrady – stravné, kilometrovné. Podľa § 2 ods. 1 druhá veta, pracovná cesta je cesta dobrovoľníka počínajúc nástupom na cestu z bydliska na do miesta plnenia dohodnutej činnosti, končiac návratom do miesta bydliska.

*

Zdanenie a odvody dobrovoľníka v športe

Náhrada za stratu času dobrovoľníka zapísaného v informačnom systéme športu sa zdaňuje ako iný príjem podľa § 8 ods. 1 písm. r) zákona o dani z príjmov. Avšak podľa § 9 ods. 1 písm. m) zákona o dani z príjmov, náhrada za stratu času je oslobodená od dane ak úhrn týchto príjmov nepresiahne v zdaňovacom období  (kalendárny rok) 500 eur. 

Ak náhrada za stratu času  v kalendárnom roku presiahne 500 eur, zdaní sa len časť príjmu nad 500 eur. Výdavky k príjmom zahrnovaným do základu dane sa zistia rovnakým pomerom, ako je pomer príjmov zahrnovaných do základu dane k celkovým príjmom.  Zo zdanenej časti náhrady za stratu času sa zároveň na základe ročného zúčtovania poistného platí poistné na zdravotné poistenie (sadzba 14%, prípadne 7% pre TŽP osoby).  Poistné na sociálne poistenie sa neplatí.

*

Plnenia poskytované dobrovoľníkovi podľa § 6 ods. 2 písm. d) zákona o dobrovoľníctve (viď vyššie) sú podľa § 9 ods. 2 písm. x) zákona o dani z príjmov v celom rozsahu oslobodené od dane (a teda oslobodené aj od odvodov).

Ako môže po 1.5.2017 pracovať uchádzač o zamestnanie, evidovaný na úrade práce?

Témy: blog,dohody,evidovaní nezamestnaní,Zákonník práce,zmeny 2017

Od 1.5.2017 je účinná novela zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti prijatá v NRSR dňa 22.3.2017.

*

Do 30.4.2017 platí podľa § 6 ods. 2 zákona:

Richterov boj s podvodníkmi na úradoch práce vrcholí....

Témy: blog,dohody,evidovaní nezamestnaní,Zákonník práce,zmeny 2017

... a preto ide z úradov práce vyradiť napríklad evidovaných nezamestnaných, ktorí sú súčasne poslancami v obciach a mestách.

V parlamente je novela zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti. Vo štvrtok 16.3. ju prerokuje sociálny výbor a ďalší týždeň v utorok-stredu poslanecké plénum. Netreba pochybovať, že koalícia Smer-SNS-Most Richterovi tento návrh, ktorým sa konečne "skoncuje" s nezamestnanosťou na Slovensku - bez problémov schváli.

V súčasnosti je to tak, že občan, evidovaný na úrade práce ako nezamestnaný, môže mať z nejakej zárobkovej činnosti príjem najviac 148 eur mesačne a z evidencie ho nevyradia. Napríklad môže popri evidencií na úrade práce  pracovať na skrátený pracovný úväzok, zarobiť si na príkaznú zmluvu alebo zmluvu o dielo podľa Občianskeho zákonníka, môže mať rôzne drobné príležitostné príjmy (predaj z dvora a pod.), môže mať nepatrný príjem v občianskom združení alebo povedzme ako domovník v spoločenstve vlastníkov bytov, môže byť obecným poslancom alebo členom komisie pri obecnom úrade a za túto aktivitu poberať symbolickú odmenu.

Evidovaní nezamestnaní si najčastejšie vylepšujú skromný rozpočet prácami na dohodu. Takto si dnes môžu privyrobiť, nesmie to byť viac ako spomínaných 148 eur mesačne.  

Napriek ekonomickej konjunktúre počet nezamestnaných na Slovensku je stále pomerne vysoký. A tak minister Richter vymýšľa triky, ako nezamestnanosť znížiť. Ideálne na nulu ako za komunistov. Nezamestnaní sú posielaní na obecné práce, na podivuhodné rekvalifikačné kurzy, absolventi musia ísť na povinnú prax, tzv. "nespolupráca" (s následným vylúčením z evidencie) je vítaná a pripravuje sa aj nová verzia sociálnych podnikov.

*

Ale to Richterovi nestačí. V novele zákona o službách zamestnanosti pripravil pascu na tých evidovaných nezamestnaných, ktorí majú popri evidencií na úrade práce nejaký ten skromný príjem. Po novom od 1. mája 2017, bude mať evidovaný nezamestnaný zákaz akéhokoľvek privyrobenia, okrem dvoch možností:

1. Môže pracovať na dohodu. Tú však môže mať uzavretú najviac na 40 (kalendárnych) dní ročne. Podľa Richtera to vystačí na udržanie pracovných návykov.

2. Môže vykonávať osobnú asistenciu pre nejakú ŤZP osobu.

V oboch prípadoch mesačný príjem nesmie prekročiť už spomínaných 148 eur mesačne.

Komu sa faktický zákaz pracovať nebude páčiť - prosím, opustiť evidenciu na úrade práce "dobrovoľne" môže kedykoľvek. A presne o to Richterovi ide.

*

Takže pozor.

Ak ste obecný poslanec v malej dedinke na Východe a za zasadnutie obecného zastupiteľstva dostávate odmenu povedzme 10 eur - inak však prácu nemáte a ste na úrade práce, tak po 1.5.2017 vás z evidencie vyradia.

Ak ste predseda spoločenstva vlastníkov bytov s odmenou 30 eur mesačne, súčasne ste ako nezamestnaný na úrade práce, po 1.5.2017 vás z evidencie vyradia.

Ak pracujete na dohodu, súčasne ste na úrade práce, po 1.5.2017 musí vaša dohoda skončiť najneskôr po 40 dňoch (teda 9.6.) a tento rok ste si svoju "kvótu" vyčerpali, na dohodu už nemôžete robiť. Alebo vás vyradia z evidencie.

A ak ste zamestnávateľ, ktorý v letných mesiacoch napríklad pri zbere úrody využíval evidovaných nezamestnaných, začnite si hľadať sezónnych zamestnancov na Ukrajine alebo v Srbsku.

To všetko preto, lebo podľa Richtera evidovaní nezamestnaní sú podvodníci, ktorým sa nechce pracovať.

*

Písané pre hnonline, 15.3.2017

Prednáška 26.3.2017 od 18:00, KC Dunaj

Témy: autorský honorár,daň z príjmov,Daňové a odvodové tipy,daňové priznanie,materské,sociálne poistenie,SZČO,zdravotné poistenie

Dokedy bude vláda skákať živnostníkom po hlave?

Témy: blog,sociálne poistenie,SZČO,zdravotné poistenie

Od januára 2018 sa minimálne odvody SZČO zvyšujú na 215 eur mesačne. Bude to o 6,84 eura mesačne viac ako v roku 2017. Vyše 135 tisíc SZČO, ktorých sa to týka, tak za celý rok 2018 zaplatí o 82 eur viac ako v roku 2017.

Pravidlo, podľa ktorého SZČO (živnostníci, slobodné povolania, samostatní farmári atď.) platia odvody zo základu daného ako polovica priemernej mzdy, je dlhodobo najväčšou nespravodlivosťou v našom odvodovom systéme a treba ho zrušiť. Je normálne aby živnostník, ktorý v čistom zarobí 200-300 eur mesačne, musí platiť odvody ktoré zhltnú väčšinu jeho čistého príjmu?

Áno, vláda Roberta Fica III. od tohto roku zvýšila paušálne výdavky živnostníkom zo 40% na 60% príjmu. Vy, čo sa aspoň trochu vyznáte viete, že to pomôže živnostníkom s mesačným príjmom nad 1000 eur. A tých je výrazná menšina. Naopak výrazná väčšina živnostníkov platí povinné minimálne odvody – už spomínaných 215 eur mesačne v roku 2018 (poznámka 1). Im zvýšenie paušálnych výdavkov nepomôže.

Nespravodlivá výška odvodov živnostníkov najviac „vyniká“ po zavedení minimálnych dôchodkov.

*

Aký bude mať dôchodok živnostník, ktorý bude 40 rokov platiť minimálne odvody?

Živnostník, ktorý by 40 rokov platil minimálne odvody (spomínaných 215 eur) získa nárok na tzv. minimálny dôchodok vo výške 311 eur (poznámka 2).

Podľa súčasných zákonov o sociálnom poistení a zdravotnom poistení ale zamestnancovi na rovnaký dôchodok postačí mesačný príjem 230 eur (poznámka 3).

*

Aké odvody zaplatí živnostník a aké zamestnanec so zamestnávateľom?

„Vtip“ je v tom, že živnostník na získanie minimálneho dôchodku 311 eur musí platiť povinné minimálne odvody 215 eur mesačne.

Avšak u zamestnanca pojem „minimálne odvody“ neexistuje. Zamestnanec spolu so zamestnávateľom zaplatia z 230 eurového mesačného príjmu na odvodoch len necelých 81 eur mesačne (poznámka 4).

Rozdiel medzi odvodmi živnostníka a odvodmi zamestnanca a zamestnávateľa tak je 134 eur mesačne, 1600 eur ročne. A majú nárok na rovnaký dôchodok.

* 

Sú minimálne dôchodky „zlé“?

Nie, problém nie je v minimálnych dôchodkoch. Je v poriadku, ak občan, ktorý 40 rokov pracoval, hoci za veľmi nízku mzdu – ale pracoval, nežiadal od štátu dávky – dostane ako tak slušný dôchodok.

Problém je v nespravodlivých „minimálnych“ odvodoch pre živnostníkov a ďalšie SZČO. Pre desaťtisíce drobných podnikateľov sú likvidačné.

Dokedy bude vláda skákať živnostníkom po hlave? A dokedy to budú živnostníci trpieť?

*****

Poznámky:

1. V Sociálnej poisťovni je povinne poistených približne 187 tisíc SZČO, z toho 135 tisíc (72% z nich) platí minimálne odvody. Zdroj: Správa o hospodárení Sociálnej poisťovne za január až november 2016.Počet samostatne zárobkovo činných osôb na Slovensku klesá. V roku 2012 bolo v Sociálnej poisťovni prihlásených 243 tisíc SZČO. Zdroj: Návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2012. 
2. Pri 40 rokoch dôchodkového poistenia započítateľných na minimálny dôchodok (rokoch s osobným mzdovým bodom najmenej 0,241) je minimálny dôchodok daný ako 1,57-násobok životného minima. Životné minimum je 198,09 eur.
3. Občanovi sa pre nárok na minimálny dôchodok započíta každý rok, v ktorom je jeho vymeriavací základ (príjem) najmenej vo výške 24,1% priemernej mzdy zistenej Štatistickým úradom za daný rok. Pri predpoklade, že priemerná mzda v roku 2018 nepresiahne 950 eur tak v roku 2018 stačí mať príjem 230 eur mesačne.
4. Zamestnanec s mesačným príjmom 230 eur má nárok na odpočítateľnú položku pri zdravotných odvodoch a preto spolu so zamestnávateľom neplatia žiadne odvody do zdravotnej poisťovne. Sociálne odvody za zamestnanca a zamestnávateľa sú 35,2% z príjmu, pri príjme 230 eur sú sociálne odvody necelých 81 eur.

*

Písané pre Denník N, 13.3.2017

Odvody SZČO v roku 2018

Témy: sociálne poistenie,SZČO,veličiny,vymeriavací základ,zdravotné poistenie,zmeny 2018

Podľa informácie ktorú začiatkom marca 2017 zverejnil Štatistický úrad SR, priemerná mzda za rok 2016 bola 912 eur.

To znamená, že SZČO budú platiť v roku 2018 odvody z vymeriavacieho základu najmenej 456 eur (polovica priemernej mzdy).

Pravidelný a nepravidelný príjem

Témy: sociálne poistenie

*

Vybrané z knihy "ODVODY"

*

Pravidelný mesačný príjem

Je príjem, na ktorého výplatu má zamestnanec nárok za každý kalendárny mesiac. Typický príklad je zamestnanec v pracovnom pomere – podľa § 129 ods. 1 ZP je mzda zamestnanca v pracovnom pomere splatná pozadu za mesačné obdobie.

*

Podobne je to pri dohodách o pracovnej činnosti – podľa § 228a ods. 4 ZP odmena za vykonanú prácu je splatná a musí byť vyplatená najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom sa práca vykonala.

*

Ďalším príkladom je konateľ s.r.o., ktorý má na základe mandátnej zmluvy uzatvorenej medzi konateľom a s.r.o. podľa Obchodného zákonníka právo na výplatu odmeny (povedzme 500 eur mesačne) za každý kalendárny mesiac.

Najzbytočnejší článok: Zamestnanecká prémia za rok 2016

Témy: daň z príjmov,ročné zúčtovanie,zamestnanecká prémia

V roku 2009 sa prvýkrát zaviedla tzv. zamestnanecká prémia. Podstata je v tom, že ak základ dane zamestnanca je nižší ako nezdaniteľná časť na daňovníka a zamestnanec tak neplatí žiadnu daň, štát mu naopak vyplatí tzv. zamestnaneckú prémiu – čo je vlastne akási záporná daň. Čistý príjem zamestnanca sa tak zvýši o sumu zamestnaneckej prémie.

V prvom roku zavedenia zamestnaneckej prémie si tak zamestnanci s nízkym zárobkom mohli vylepšiť svoj čistý príjem až o 181 eur.

*

Už v roku 2010 sa však zamestnanecká prémia znížila na max. 157 eur. A postupne klesala každý rok. Napríklad za rok 2014 si mohli zamestnanci prilepšiť najviac len o 27 eur.

Toto postupné znižovanie bolo dané tým, že minimálna mzda každoročne rastie, nezdaniteľná časť na daňovníka (naviazaná na životné minimum) však rástla pomalšie a od roku 2014 sa nezvýšila vôbec.

*

V roku 2015 tak zamestnanecká prémia reálne spadla na nulu a tak je to aj v roku 2016. V zákone o dani z príjmov stále máme § 32a, ktorý definuje zamestnaneckú prémiu – jej výška je však už druhý rok po sebe nula a ak sa nič zaujímavé nestane, bude to tak aj v ďalších rokoch.

Len vo veľmi špecifických a výnimočných prípadoch bude mať zamestnanec priznanú zamestnaneckú prémiu v nenulovej hodnote. Keďže však tento inštitút v zákone zostal, pripomeňme si, kto má nárok na zamestnaneckú prémiu.

*

Kto má nárok na zamestnaneckú prémiu za rok 2016

Pokiaľ ide o podmienky nároku na zamestnaneckú prémiu, tie sa už niekoľko rokov nemenili. Čiže nárok má daňovník, ak splnil všetky ďalej uvedené "jednoduché" podmienky:

• dosiahol zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti a to príjmy zo súčasného alebo z predchádzajúceho pracovnoprávneho vzťahu, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo členského pomeru, alebo z obdobného vzťahu, v ktorom je daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu, alebo príjmy za prácu žiakov a študentov v rámci praktického vyučovania alebo príjmy z prostriedkov sociálneho fondu, pričom musí ísť o závislú činnosť vykonávanú len na území Slovenskej republiky (tzv. "posudzované príjmy"), v úhrnnej výške aspoň 6-násobku minimálnej mzdy - za rok 2016 teda najmenej 6 x 405 = 2430 eur,
• poberal tieto príjmy aspoň šesť kalendárnych mesiacov (nemusí to byť 6 kalendárnych mesiacov po sebe, môžu byť "na preskáčku"), nezapočítava sa však kalendárny mesiac, za ktorý dosiahol príjmy len na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru,
• nemal zdaniteľný príjem zo závislej činnosti v zahraničí
• neuplatnil si v daňovom priznaní "oddanenie" príjmov zdanených zrážkovou daňou podľa § 43 ods. 7,
• nepoberal podiely na zisku (dividendy) pri majetkovej účasti v obchodnej spoločnosti alebo družstve alebo ako člen štatutárneho alebo dozorného orgánu obchodnej spoločnosti alebo družstva alebo ako tichý spoločník s.r.o. ani ako zamestnanec ani ako podielnik pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou = príjmy podľa § 3 ods. 2 písm. c) a d) a § 5 ods. 7 písm. i) zákona,
• nepoberal príjmy za prácu likvidátorov, prokuristov, nútených správcov, členov družstiev, spoločníkov a konateľov spoločností s ručením obmedzeným a komanditistov komanditných spoločností = príjmy podľa § 5 ods. 1 písm. b) zákona,
• nepoberal príjmy ako ústavný činiteľ Slovenskej republiky, verejný ochranca práv, poslanec Európskeho parlamentu, prokurátor alebo vedúci ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky = príjmy podľa § 5 ods. 1 písm. c) zákona,
• nepoberal odmeny za výkon funkcie v štátnych orgánoch, v orgánoch územnej samosprávy a v orgánoch iných právnických osôb alebo spoločenstiev alebo odmeny za výkon funkcie = príjmy podľa § 5 ods. 1 písm. d) zákona,
• nepoberal odmeny obvinených vo väzbe a odmeny odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody poskytované podľa osobitného predpisu = príjmy podľa § 5 ods. 1 písm. e) zákona,
• nepoberal príjmy plynúce v súvislosti s minulým, súčasným alebo budúcim výkonom závislej činnosti alebo funkcie bez ohľadu na to, či pre platiteľa príjmu skutočne vykonával, vykonáva alebo bude vykonávať túto závislú činnosť alebo funkciu, napríklad príjmy plynúce na základe príkaznej zmluvy alebo inej zmluvy podľa Obchodného zákonníka ak ide o závislú činnosť= príjmy podľa § 5 ods. 1 písm. g) zákona,
• nepoberal obslužné = príjmy podľa § 5 ods. 1 písm. h) zákona, - nemal nepeňažné príjmy v súvislosti s poskytnutím služobného vozidla na súkromné účely,
• nemal príjmy dané ako zvýhodnenie pri nákupe zamestnaneckej opcie,
• nemal príjem plynúci z výhry alebo ceny zo súťaže vyhlásenej zamestnávateľom = príjmy podľa § 5 ods. 3 zákona,
• nemal príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo prenájmu podľa § 6 zákona o dani z príjmov, okrem prípadných príjmov zdanených zrážkovou daňou, pri ktorých neuplatnil "oddanenie",
• nemal príjmy z kapitálového majetku podľa § 7 zákona o dani z príjmov, okrem prípadných príjmov zdanených zrážkovou daňou, pri ktorých neuplatnil "oddanenie",
• nemal ostatné príjmy podľa § 8 zákona o dani z príjmov, okrem prípadných príjmov zdanených zrážkovou daňou, pri ktorých neuplatnil "oddanenie",
• nepoberal dôchodok (starobný, predčasný starobný, výsluhový) od začiatku roka 2016, ani nemal dôchodok spätne k začiatku roka 2016 priznaný, - nebol takým zamestnancom, na ktorého podporu udržania v zamestnaní sa v roku 2016 poskytol príspevok podľa § 50a zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti (príspevok na podporu udržania v zamestnaní zamestnancov s nízkymi mzdami).

*

Upozornenie - podľa "Informácie k nároku na zamestnaneckú prémiu", ktorú zverejnilo Daňové riaditeľstvo SR vo februári 2011, nárok na zamestnaneckú prémiu nie je ani vtedy, ak sa zamestnancovi poskytli ďalšie príspevky podľa zákona o službách zamestnanosti, a to: 

• § 47- teoretická a praktická príprava zamestnancov na získanie nových vedomostí a odborných zručností -
• § 53 - príspevok na dochádzku za prácou
• § 53a - príspevok na presťahovanie za prácou
• § 53b - príspevok na dopravu do zamestnania
• § 56a - príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní
• § 59 - príspevok na činnosť pracovného asistenta – zamestnanca 
• § 60 - príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov.

*

Výpočet sumy zamestnaneckej prémie za rok 2016

1. Zamestnanec so základom dane (príjmy mínus odvody zamestnanca) vo výške sumy nezdaniteľnej časti na daňovníka a vyšším, čiže so základom dane za rok 2016 vo výške 3803,33 eur a viac, nemá nárok na zamestnaneckú prémiu. Takémuto zamestnancovi sa vypočíta daň obvyklým spôsobom.

*

2. Zamestnancovi, ktorý za rok 2016 dosiahol príjmy zo závislej činnosti vo výške 4860 eur (12-násobok minimálnej mzdy, 12 x 405 = 4860) a viac, sa zamestnanecká prémia vypočíta takto:

ZP = 19% z (3803,33 - základ dane zamestnanca za rok 2016)

Čiže: výška zamestnaneckej prémie pre zamestnanca s príjmami (brutto) vo výške 12-násobku minimálnej mzdy a viac, je daná ako 19% z rozdielu sumy nezdaniteľnej časti na daňovníka a základu dane zamestnanca. Takémuto zamestnancovi môže vyjsť kladná suma zamestnaneckej prémie len a len v prípade, že počas roka 2016 ako zamestnanec platil neštandardne vysoké odvody – a to je možné len vtedy ak mu bol zrazený nejaký nedoplatok na sociálnom alebo zdravotnom poistení za predchádzajúce roky. Pozrite príklad ďalej.

3. Zamestnancovi, ktorý za rok 2016 dosiahne príjmy zo závislej činnosti vo výške od 2430 eur (6-násobok minimálnej mzdy) do 4860 eur (12-násobok minimálnej mzdy), sa zamestnanecká prémia vypočíta takto:

ZP = 19% z (3803,33 - základ dane zo sumy 4860) = 0 eur

Ukážme si, ako sa táto suma vypočíta.

Základ dane z minimálnej mzdy, čiže zo sumy 405 eur sa vypočíta takto:

Mesačné odvody zamestnanca zo sumy 405 eur sú:

• 1,4% nemocenské poistenie 5,67
• 3% invalidné poistenie        12,15
• 4% starobné poistenie        16,20
• 1% nezamestnanosť              4,05 
• 4% zdravotné poistenie       16,20 ... pri uplatnení OOP 3,00

Spolu sú odvody zamestnanca 54,27 eura za mesiac, pri uplatnení OOP 41,07 eura za mesiac, čo je 651,24 eura za rok, pri uplatnení OOP 492,84 eura za rok.

Poznámka: jednotlivé sumy poistného do Sociálnej poisťovne a preddavku na zdravotné poistenie sa zaokrúhľujú na eurocent nadol. Základ dane z minimálnej mzdy za rok je: 4860 – 651,24 = 4208,76 eura

Pri uplatnení OOP 4860 – 492,84 = 4367,16 eura

V každom prípade (či počítame s uplatnením OOP alebo nie) je základ dane vyšší ako 3803,33 eura, zamestnanecká prémia je preto nula. Výsledok: výška zamestnaneckej prémie pre zamestnanca s príjmami (brutto) vo výške od 6-násobku minimálnej mzdy do 12-násobku minimálnej mzdy je 0 eur.

4. Zamestnancovi, ktorý za rok 2016 poberal príjmy zo závislej činnosti menej ako 12 kalendárnych mesiacov, má zamestnaneckú prémiu vypočítanú podľa bodu 2. alebo 3. krátenú podľa počtu kalendárnych mesiacov, v ktorých poberal príjmy (zaokrúhľuje sa až na konci, po krátení).

Poznámka. Vypočítaná výsledná suma zamestnaneckej prémie alebo jej pomerná časť sa zaokrúhľuje na eurocent nahor.

*

Príklad kedy bude nárok na zamestnaneckú prémiu

Pán Xavér bol zamestnancom v pracovnom pomere počas celého roka 2016. V zamestnaní dosiahol za rok 2016 príjem 4900 eur. Podmienky nároku na zamestnaneckú prémiu splnil.

Odvody z príjmov zamestnanca boli pri uplatnení odpočítateľnej položky na zdravotné poistenie vo výške 460,60 (SP) + 40,80 (ZP) = 501,40 eura. To by znamenalo základ dane 4900 – 501,40 = 4398,60, čo je viac ako 3803,33 eura a to by ďalej znamenalo, že zamestnanecká prémia by sa nepočítala.

Pánovi Xavérovi však v roku 2016 zamestnávateľ zrazil nedoplatok z ročného zúčtovania poistného na zdravotné poistenie za rok 2015 a to vo výške 600 eur.

Základ dane pána Xavéra tak bol 3798,60 eura. Zamestnanecká prémia sa vypočíta podľa bodu 2. (viď vyššie) a bude 19% z (3803,33 – 3798,60) = 0,90 eura.

... Aj na základe uvedeného príkladu je zrejmé, že v praxi sa s takýmito prípadmi stretnete naozaj len výnimočne, respektíve nikdy.

Vysporiadanie výsledkov ročného zúčtovania

Témy: daň z príjmov,ročné zúčtovanie

Preplatok

Ak v ročnom zúčtovaní zamestnancovi vyšiel daňový preplatok alebo daňový bonus na vyplatenie, zamestnávateľ je povinný príslušnú sumu vyplatiť zamestnancovi po vykonaní ročného zúčtovania, najneskôr však v zúčtovaní mzdy za apríl 2017 (§ 38 ods. 6 zákona). Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi vyplatiť preplatok alebo bonus už od 0,01 eura.

Možno odporúčať ročné zúčtovania začať robiť čo najskôr a to preto, aby zamestnávateľ mohol postupne o vrátené preplatky znižovať odvod aktuálnych preddavkov na daň – postupne už za február, marec - aby to nezostalo na apríl.

*

Nedoplatok

Ak v ročnom zúčtovaní zamestnancovi vyšiel daňový nedoplatok alebo daňový bonus na vybratie - vrátenie, podľa § 38 ods. 7 zákona ho zamestnávateľ zamestnancovi zrazí len ak presahuje sumu 5 eur a to najneskôr do konca roka 2017. Avšak ak v ročnom zúčtovaní zamestnancovi vyšiel daňový nedoplatok a zamestnanec chce venovať 2% resp. 3% dane, musí mu zamestnávateľ zraziť nedoplatok v akejkoľvek výške (aj 0,01 eura) a to už do 30. apríla 2017 - čo v praxi znamená najneskôr v zúčtovaní mzdy za marec 2017 a vždy predtým, ako zamestnancovi vydá potvrdenie o zaplatení dane na účely § 50.

*

Otec na materskej - kedy a ako môže popri poberaní materského pracovať

Témy: materské,nemocenské dávky,sociálne poistenie

Na úvod treba povedať, že tieto pravidlá sú úplne rovnaké ako v prípade matky na materskej.

*

1. Otec je SZČO.

Max VZ na zdravotné poistenie pri dividendách môže byť nižší ako 52980 eur

Témy: dividendy,podiely na zisku,zdravotné poistenie,zmeny 2017

Z novej knihy ODVODY:

Maximálny vymeriavací základ pri výpočte poistného na zdravotné poistenie z dividend – v roku 2017 suma 52980 eur – sa kráti, ak ...

Zákazom práce za vyššiu zamestnanosť!

Témy: blog,dohody,evidovaní nezamestnaní,zákon o službách zamestnanosti,Zákonník práce,zmeny 2017

Druhá a tretia vláda Roberta Fica majú to šťastie, že sme v čase slušného ekonomického rastu. Slovenské firmy majú dostatok zákazok, autá a televízory sa predávajú lepšie ako teplé rohlíky a zamestnávatelia zúfalo hľadajú kvalifikovaných zamestnancov. A tak nás premiér Fico s ministrom práce Richterom v pravidelných mesačných intervaloch s úsmevom informujú o ďalšom poklese nezamestnanosti.

Nespomínam si však na jediné opatrenie, ktorým by minister Richter skutočne pomohol zvýšiť zamestnanosť na Slovensku, či zlepšiť podnikateľské prostredie. Ak sa zamestnanosť zvyšuje a nezamestnanosť klesá, je to napriek opatreniam vlády a nie vďaka nim. Spomeňte si napríklad na „hit“ predošlého roka – zákon o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov. Zbytočná ďalšia byrokracia, brániaca zamestnancom pracovať.

Aj aktuálny balík zákonov, ktorý vláda a jej poslanci prinášajú na januárové rokovanie parlamentu, neobsahuje žiaden „zlepšovák“. Naopak. Chystá sa zákaz práce predavačiek vo sviatok a zásadné obmedzenie práce pre evidovaných nezamestnaných.

Ak budú musieť byť obchody v niektoré dni zatvorené, nebudú potrebovať toľko predavačiek, čo dnes. Nové pracovné miesta v maloobchode sa takto nevytvoria. A predavačky si zarobia menej – veď za prácu vo sviatok im musel zamestnávateľ poskytnúť najmenej 50% príplatok ku mzde.

Richter stoj čo stoj potrebuje z úradov práce vytlačiť čo najviac evidovaných nezamestnaných a tak „znížiť“ nezamestnanosť. A tak ide zakázať nezamestnaným možnosť privyrobiť si. Ak doteraz mohli evidovaní nezamestnaní pracovať na dohody o vykonaní práce alebo na čiastočné úväzky v pracovnom pomere – s obmedzením výšky zárobku na maximálne 148 eur mesačne – od mája im Richter prácu na dohodu obmedzí najviac na 40 dní počas jedného roka a prácu na čiastočné úväzky im zakáže úplne. A to vraj preto, lebo „sa to zneužíva“.

Ešte v novembri som hovoril so zamestnávateľmi – poľnohospodármi v regióne Nové Zámky. Nechápali. Vysvetľovali mi, že bez pomoci evidovaných nezamestnaných im nebude mať kto v sezóne pozbierať úrodu, ovocie, hrozno. Za tú odmenu, ktorú dokážu ponúknuť, iných ľudí ako evidovaných nezamestnaných nezoženú. Práce majú dosť ale sezóna zberu a ďalších prác trvá podstatne dlhšie, ako mesiac a desať dní.

To čo Richter chystá, je veľmi nerozumný návrh. Som zvedavý na diskusiu v parlamente – napríklad na poslancov za stranu MOST-HÍD, ktorý by sa mali postaviť na stranu Novozámčanov, svojich voličov.

*

Písané pre HN, 25.1.2017

Otec na materskej 2017 - zhrnutie

Témy: materské,nemocenské dávky,sociálne poistenie

*

Poznámka: článok, ktorý čítate je úryvkom z novej knihy "ODVODY".

*

Nárok na materské

Otec má nárok na materské ak:

• v deň nástupu na materské je nemocensky poistený alebo je v (7-dňovej) ochrannej lehote po skončení nemocenského poistenia,
• v období dvoch rokov dozadu (ku dňu nástupu na materské) bol nemocensky poistený najmenej 270 kalendárnych dní,
• na materské môže nastúpiť najskôr v čase, kedy uplynulo 6 týždňov odo dňa pôrodu,
• matka nepoberá materské (buď naň nemá nárok alebo už skončila poberanie svojho materského) a to ani na ďalšie dieťa,
• nepoberajú rodičovský príspevok ani príspevok na starostlivosť o dieťa a to ani na ďalšie dieťa,
• dieťa ešte nedovŕšilo vek 3 roky,
• ak je povinne nemocensky poistený ako zamestnanec, nemá v čase kedy poberá materské príjem za aktívnu prácu, ktorú by vykonával počas poberania materského (nesmie pracovať v zamestnaní, na základe ktorého poberá materské) – môže však mať príjem z iného zamestnania, z ktorého nepoberá materské,
• ak je povinne nemocensky poistený ako SZČO alebo dobrovoľne nemocensky poistený, nemá podlžnosti v Sociálnej poisťovni (toleruje sa dlžná suma nižšia ako 5 eur, ako SZČO môže v čase kedz poberá materské, ďalej podnikať a mať príjmz z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti,
• predložia spolu s matkou dieťaťa v Sociálnej poisťovni neformálne prehlásenie, že sa dohodli na tom, že otec prevzal dieťa do starostlivosti.

Tabuľky odvodov 2017

Témy: sociálne poistenie,SZČO,veličiny,zdravotné poistenie,zmeny 2017

ODVODY ZAMESTNANCOV A ZAMESTNÁVATEĽOV ROK 2017

*

Status	S+R	IP	NP	PvN	UP	GP	ZP
Osoba v pracovnom pomere	x	x	x	x	x	x	x
Štátny zamestnanec	x	x	x	x	x		x
Osoba v služobnom pomere	x	x	x	x	x		x
Predtým dlh. nez. v prac. pom. 1)					x	x	x
Sudca	x	x	x				x
Prokurátor	x	x	x				x
Žiak, študent pri odbornej praxi							x
DoBPŠ do 200 eur 2)					x	x
DoBPŠ nad 200 eur	x	x			x	x
DoVP, DoPČ st.,výsl. dôchodca 3)	x				x	x
DoVP, DoPČ invalid. dôchodca 4)	x	x			x	x
DoVP, DoPČ ost., pravid.príjem	x	x	x	x	x	x	x
DoVP, DoPČ ost., neprav.príjem	x	x			x	x	x
Konateľ pravidelný príjem	x	x	x	x			x
Konateľ nepravidelný príjem	x	x					x
Štatutár pravidelný príjem 5)	x	x	x	x			x
Štatutár nepravidelný príjem 5)	x	x					x
Spoločník pravidelný príjem	x	x	x	x			x
Spoločník nepravidelný príjem	x	x					x
Komanditista pravidelný príjem	x	x	x	x			x
Komanditista nepravidelný príjem	x	x					x
Člen družstva pravidelný príjem 6)	x	x	x	x			x
Člen družstva neprav.príjem 6)	x	x					x
Riaditeľ štátneho podniku	x	x	x	x	x		x
Ústavný činiteľ 7)	x	x	x	x	x		x
Župan, primátor, starosta	x	x	x	x	x		x
Poslanec pravidelný príjem 8)	x	x	x	x	x		x
Poslanec nepravidelný príjem 8)	x	x			x		x
Pestún	x	x	x	x			x
Vo väzbe pravidelný príjem 9)	x	x	x		x		x
Vo väzbe nepravidelný príjem 9)	x	x			x		x
Zmluva OZ pravidelný príjem 10)	x	x	x	x			x
Zmluva OZ nepravidelný príjem 10)	x	x					x
Likvidátor pravidelný príjem	x	x	x	x			x
Likvidátor nepravidelný príjem	x	x					x

*

V tabuľke "x" znamená, že zamestnanec, uvedený na príslušnom riadku (resp. jeho zamestnávateľ) platí poistenie uvedené v príslušnom stĺpci.

*

Poznámky:

1) zamestnanec, ktorý bol na Úrade práce, kde bol v evidencií uchádzačov o zamestnanie, počas prvých 12 kalendárnych mesiacov od vzniku pracovného pomeru. Pozor, je zdravotne poistený ale sadzba zamestnanca i zamestnávateľa je nulová.

2) študent na DoBPŠ pri príjme max. 200 eur vrátane mesačne

3) poberateľ starobného dôchodku a poberateľ výsluhového dôchodku, ktorý dovŕšil dôchodkový vek, pracujúci na DoVP alebo na DoPČ

4) poberateľ invalidného dôchodku (bez ohľadu na výšku percent poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť) a poberateľ výsluhového invalidného dôchodku, pracujúci na DoVP alebo na DoPČ

5) člen štatutárnych orgánov, správnych a dozorných rád, predstavenstiev, kontrolných komisií a iných samosprávnych orgánov právnických osôb

6) člen družstva, ktorý nie je v pracovnoprávnom vzťahu v družstve

7) prezident, člen vlády, poslanec NRSR, verejný ochranca práv, poslanec Európskeho parlamentu, vedúci ostatných ústredných orgánov štátnej správy SR

8) poslanec a ďalšie osoby s odmenami za výkon funkcie v orgánoch územnej samosprávy (VUC, obecné a mestské zastupiteľstvá)

9) osoba obvinená vo väzbe alebo osoba odsúdená vo výkone trestu

10) zmluvy podľa Občianskeho zákonníka, napríklad príkazné zmluvy, zmluvy o dielo, nepomenované zmluvy, ak ide o závislú činnosť podľa § 5 zákona č.595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov

*

Skratky použité v tabuľke:

DoBPŠ = Dohoda o brigádnickej práci študentov

DoVP = Dohoda o vykonaní práce

DoPČ = Dohoda o pracovnej činnosti

S = Starobné poistenie R = Rezervný fond solidarity IP = Invalidné poistenie

NP = Nemocenské poistenie PvN = Poistenie v nezamestnanosti

UP = Úrazové poistenie GP = Garančné poistenie ZP = Zdravotné poistenie

Otec na materskej 2017

Témy: materské,nemocenské dávky,sociálne poistenie

Od roku 2011 platí, že okrem matky dieťaťa môže ísť na materskú aj otec , pričom svoju materskú si môže čerpať podľa dohody s matkou dieťaťa až kým dieťa nedosiahne vek tri roky. Pozor, platí to v zmysle, že potom ako si vyčerpá svoje materské matka, môže čerpať svoje materské aj otec. Teda nie je to „buď matka alebo otec“ ale „aj matka aj otec“.
 
Málokto o tejto možnosti vie a ak aj vie, málo ľudí pozná detaily a aj tí, ktorí by túto možnosť využiť mohli, sa jej boja.
 
Napriek tomu stále rastie počet otcov, ktorí čerpajú svoje materské potom ako si ho vyčerpá matka dieťaťa. K osvete snáď prispeje aj nasledujúca kapitola.

Poznámka: článok, ktorý čítate je úryvkom z novej knihy "ODVODY".

*
 
KTO OKREM MATKY MÔŽE ČERPAŤ MATERSKÉ
 
Okrem matky dieťaťa môže čerpať materské aj „iný poistenec“ tak ako to definuje § 49 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Podmienkou je, aby prevzal dieťa do svojej starostlivosti.
 
Iný poistenec má nárok na materské odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti v období 28 týždňov od vzniku nároku na materské.
 
Ak ide o poistenca ktorý je osamelý, má nárok na materské v období 31 týždňov od vzniku nároku na materské.
 
Iný poistenec, ktorý prevzal do starostlivosti dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské 37 týždňov od vzniku nároku na materské.
 
Iný poistenec má nárok na materské najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa, ak v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti bol nemocensky poistený najmenej 270 dní.
 
Znamená to, že iný poistenec – napríklad otec dieťaťa – môže čerpať materské napríklad v čase, kedy má dieťa 2 roky a 10 týždňov. Materské bude čerpať 28 týždňov – po skončení čerpania materského bude mať dieťa 2 roky a 38 týždňov.
 
Iný príklad – otec dieťaťa začne čerpať materské v čase, kedy má dieťa 2 roky a 30 týždňov. V tomto prípade nebude čerpať materské 28 týždňov ale len dovtedy, kým dieťa nedosiahne vek 3 roky.

*
 
Podľa § 49 ods. 2 zákona, iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti, je:
 
a) otec dieťaťa, ak matka dieťaťa zomrela,
 
b) otec dieťaťa, ak sa podľa lekárskeho posudku matka o dieťa nemôže starať alebo nesmie starať pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, ktorý trvá najmenej jeden mesiac, a matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok, s výnimkou, keď dieťa bolo zverené matke rozhodnutím súdu,
 
c) manžel matky dieťaťa, ak sa matka podľa lekárskeho posudku o dieťa nemôže starať alebo nesmie starať pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, ktorý trvá najmenej jeden mesiac, a matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok,
 
d) otec dieťaťa po dohode s matkou dieťaťa, najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu, a matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok,
 
e) manželka otca dieťaťa, ak sa stará o dieťa, ktorého matka zomrela, alebo
 
f) fyzická osoba, ak sa stará o dieťa na základe rozhodnutia príslušného orgánu.
 
Z pohľadu našej témy je tu najdôležitejšie ustanovenie § 49 ods. 2 písm. d), podľa ktorého materské môže poberať otec dieťaťa. A to v prípade, ak sa na tom s matkou dieťaťa dohodnú (dohodnú, že o dieťa sa bude starať otec – otec prevezme dieťa do starostlivosti), pričom uplynie najmenej 6 týždňov od pôrodu. Ďalšou podmienkou je, že matka sama nesmie poberať materské ani rodičovský príspevok.

*

Zosumarizujme si to ešte raz
 
Otec dieťaťa môže poberať materské a to najskôr vtedy, keď dieťa dosiahne vek 6 týždňov a najneskôr dovtedy, kým dieťa nedosiahne vek 3 roky. Otec poberá materské obvykle v rozsahu 28 týždňov.
 
Podmienkou je neformálna dohoda s matkou dieťaťa, že sa o dieťa bude starať on. Ďalšou podmienkou je, že matka nemôže súčasne poberať svoje materské ani rodičovský príspevok. Pokiaľ má matka nárok na svoje materské, je  logické, že otec sa matkou dohodne na prevzatí dieťaťa do svojej starostlivosti až potom, ako si matka vyčerpá svoje materské. Tak budú môcť postupne čerpať materské obaja, matka i otec.
 
Pozor, nato aby mohol otec čerpať svoje materské, musí splniť aj ďalšie dôležité podmienky týkajúce sa jeho nemocenského poistenia, viď ďalej.

*  

Čo je problém
 
Pri úvahe o výhodnosti poberania materského zo strany otca treba zvážiť, že rodina v tom čase nebude môcť súčasne poberať rodičovský príspevok (v roku 2017 je rodičovský príspevok suma 203,20 eura mesačne, od 1.5.2017 suma 213,20 eura mesačne). Ďalší problém je, že za matku v tom čase štát nebude platiť poistné na dôchodkové poistenie ani poistenie na zdravotné poistenie. Pokiaľ sa matka nevráti do zamestnania bude si musieť v tom čase platiť zdravotné poistenie sama. Istou možnosťou je, aby sa matka v tom čase prihlásila do evidencie nezamestnaných na úrade práce (ak nie je zamestnaná a nie je ani SZČO) - v takom prípade bude za ňu štát platiť zdravotné poistenie naďalej.

*

Do tretice a naposledy si zopakujme, že otec dieťaťa môže poberať materské:
 
- najskôr vtedy, keď dieťa dosiahne vek 6 týždňov,
- najneskôr dovtedy, kým dieťa nedosiahne vek 3 roky,
- otec poberá materské obvykle v rozsahu 28 týždňov.

*

Podmienky ktoré musí spĺňať otec:
 
- materské začína poberať ako povinne nemocensky poistený zamestnanec alebo ako povinne nemocensky poistená SZČO alebo ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba alebo v ochrannej lehote po skončení poistenia,
- ak je SZČO alebo dobrovoľne nemocensky poistený, tak nemá podlžnosti v Sociálnej poisťovni,
- v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti bol celkovo nemocensky poistený najmenej 270 dní (zohľadňujú sa aj doby predchádzajúcich už ukončených poistení v období dvoch rokov pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti),
- má neformálnu dohodu s matkou dieťaťa, že sa o dieťa bude starať on (dohodu treba predložiť Sociálnej poisťovni).

*

Otec zamestnanec:

... nesmie mať v zamestnaní príjem za aktívnu prácu. Inými slovami, nesmie v zamestnaní pracovať v čase, kedy poberá materské. To však nevylučuje, že:
 
- bude mať v tomto zamestnaní dodatočne vyplatený príjem za prácu, ktorú vykonal ešte pred nástupom na materské – napríklad ročné odmeny,
 
- bude mať v tomto zamestnaní príjem nie za vykonanú prácu ale poskytnutý z iného dôvodu – napríklad zdaniteľný príjem zo sociálneho fondu,
 
- bude mať príjem plynúci z iného právneho vzťahu – napríklad z dohody, ktorú uzavrie v čase kedy poberá materské (je jedno, či u toho istého alebo iného zamestnávateľa).

* 

Otec SZČO:

Na rozdiel od zamestnanca SZČO môže v dobe, kedy poberá materské, ďalej aktívne podnikať a mať príjmy z činnosti SZČO.
 
Naviac podľa § 140 ods. 1 písm. a) zákona otec ako SZČO nie je povinný platiť žiadne poistné do Sociálnej poisťovne v období, kedy poberá materské. V závislosti na výške príjmov v danom roku môže platiť aj nižšie poistné do zdravotnej poisťovne (táto problematika je zložitejšia na vysvetlenie).

* 

Podmienky ktoré musí splniť matka v čase, kedy bude otec poberať materské:
  
- nemôže súčasne poberať svoje materské,
- nemôže súčasne poberať rodičovský príspevok (musí sa odhlásiť z jeho poberania na úrade práce, soc. vecí a rodiny),
- musí si  zabezpečiť zdravotné poistenie – počas poberania materského otcom za ňu štát zdravotné poistenie neplatí, ak by sa ale napríklad prihlásila na úrad práce ako uchádzač o zamestnanie, tak štát za ňu zdravotné poistenie znova platiť bude.

* 

Príklad – zamestnanec, zvýšenie platu
 
Otec dieťaťa je zamestnanec, v roku 2016 mal v zamestnaní príjem okolo 800 eur brutto mesačne,  v roku 2017 „povýšil“ a jeho hrubý príjem je okolo 1000 eur mesačne. Má dieťa vo veku 1,5 roka a zvažuje, že pôjde na materské. Rozhoduje sa, či na materské pôjde ešte v roku 2017 alebo počká na rok 2018.
 
Ak by šiel na materské v roku 2017, tak sa materské vypočíta z príjmu ktorý mal v roku 2016. Zjednodušene – ak mal v roku 2016 príjem okolo 800 eur mesačne, tak ak nastúpi na materské v roku 2017, materské bude 70% z 800 eur = 560 eur mesačne, od 1.5.2017 potom 75% z 800 eur = 600 eur mesačne.

Poznámka: Od 1.5.2017 sa má materské zvýšiť zo 70% na 75%.
  
Ak by počkal a šiel na materské až v roku 2018 (povedzme k 2.1.2018), tak sa materské vypočíta z príjmu ktorý mal v roku 2017 a bude 75% z 1000 eur = 750 eur mesačne.
 
Príklad nám ukazuje, že ak sa zamestnancovi medziročne zvýšil plat, je dobré s materskou počkať tak, aby sa zvýšenie platu prejavilo aj na vyššom materskom.
 
Treba si uvedomiť, že otec sa nemusí na materskú „ponáhľať“. Má čas a materské môže začať poberať prakticky až v čase, kedy má dieťa dvaapol roka. Takýto posun môže byť zaujímavý aj preto, lebo v tomto veku dieťaťa môže matka ľahšie zvážiť návrat do zamestnania. A tým si vyrieši problém zdravotného poistenia.

* 

Príklad – zamestnanec, zmena zamestnania
 
Otec dieťaťa je zamestnanec s ustáleným platom v hrubom 600 eur mesačne. Ak by šiel na materské začiatkom roka 2017, materské bude 70% zo 600 eur = 420 eur mesačne.
 
Otec však zvažuje zmenu zamestnania, čo sa mu aj podarí a v novom zamestnaní zarába 1200 eur mesačne. Po troch mesiacoch v novom zamestnaní nastupuje na materské. Pokiaľ splnil podmienku, že v novom zamestnaní platil poistné najmenej za 90 kalendárnych dní, materské sa vypočíta (po 1.5.2017) ako 75% z 1200 eur mesačne a bude 900 eur mesačne. Pozor, ak by v novom zamestnaní platil poistné za menej ako 90 kalendárnych dní, materské sa vypočíta z jeho príjmu v predošlom zamestnaní v predchádzajúcom roku.
 
Na tomto príklade vidíme, že zmena zamestnania a vyšší príjem v novej práci sa premietne do adekvátne vyššieho materského ale treba si uvedomiť, že v novom zamestnaní sa musí poistné platiť najmenej za 90 kalendárnych dní (vysvetlenie prečo je to tak vám rada poskytne každá skúsenejšia mzdárka alebo ochotná pani v Sociálnej poisťovni).
 
Pri snahe o čo najvyššie materské si ďalej treba uvedomiť obmedzenie pre najvyššie možné materské. Podľa zákona platného od roku 2017, materské sa môže vypočítať maximálne z príjmu vo výške dvojnásobku priemernej mzdy. To v praxi znamená, že pokiaľ otec plánuje ísť na materské v roku 2017 tak v rozhodujúcom období je optimálny príjem 1766 eur mesačne (1766 eur = 2 x 883 eur, čo bola priemerná mzda v roku 2015). Pokiaľ plánuje ísť na materské až v roku 2018 tak v rozhodujúcom období je ideálny príjem odhadom vo výške 1820 eur mesačne.

Mzdové veličiny 2017

Témy: daň z príjmov,dôchodok,minimalna mzda,nezdaniteľná časť,paušálne výdavky,sociálne poistenie,SZČO,veličiny,zdravotné poistenie,zmeny 2017

Poznámka: Údaje sú uvedené na základu stavu známeho k 4.1.2017


DAŇ Z PRÍJMOV ROK 2017

Sadzba dane

- 19% zo základu dane do výšky 176,8-násobku sumy platného životného minima (198,09 eura) vrátane, čiže do 35022,31 eura,

- 25% zo základu dane presahujúceho 176,8-násobok platného životného minima, čiže presahujúceho 35022,31 eura.

Pri výpočte preddavkov na daň zo závislej činnosti je hranica základu dane pre sadzbu 19% suma 2918,53 eura.

Pri zrážkovej dani (§ 43) je sadzba 19% bez ohľadu na výšku príjmu.

Poznámka: Suma životného minima, platná k 1. januáru 2017 je naďalej 198,09 eura.

*

Osobitná sadzba dane

5% zo zdaniteľného (hrubého) príjmu zo závislej činnosti plynúceho niektorým ústavným činiteľom.

*

Daňový bonus

Suma 21,41 eura na jedno dieťa mesačne. Za celý rok 2017 je to 256,92 eura na jedno dieťa.

Hranica príjmu pre priznanie nároku je 6-násobok minimálnej mzdy = 6 x 435 eur = 2610 eur.

Hranica príjmu pre priznanie nároku zamestnancovi mesačne je polovica minimálnej mzdy = 435 eur/2 = 217,50 eura.

*

Nezdaniteľná časť na daňovníka

Nezdaniteľná časť na daňovníka (na mesiac) pri výpočte preddavkov na daň je 316,94 eura.

V ročnom zúčtovaní/daňovom priznaní za rok 2017:

1. Ak daňovník dosiahne základ dane do 19809 eur (100-násobok životného minima), tak nezdaniteľná časť na daňovníka za rok 2017 je 3803,33 eura.

2. Ak daňovník dosiahne základ dane vyšší ako 19809 eur, tak nezdaniteľná časť na daňovníka sa vypočíta nasledovne:

8755,578 – (základ dane : 4)

kde suma 8755,578 = 44,2-násobok životného minima

Výsledok sa zaokrúhľuje na eurocenty nahor.

3. Ak daňovník dosiahne základ dane 35022,32 eura a viac, tak nezdaniteľná časť na daňovníka je nula.

*

Nezdaniteľná časť na manželku (manžela)

1. Ak daňovník dosiahne základ dane do 35022,31 eura (176,8-násobok životného minima), tak nezdaniteľná časť na manželku je daná podľa vzorca:

3803,33 - vlastný príjem manželky.

2. Ak daňovník dosiahne základ dane vyšší ako 35022,31 eura, tak nezdaniteľná časť na manželku je daná výpočtom:

12558,906 – (základ dane : 4) - vlastný príjem manželky,

kde suma 12558,906 = 63,4-násobok životného minima Výsledok sa zaokrúhľuje na eurocenty nahor.

3. Ak daňovník dosiahne základ dane 50235,63 eur a viac, tak nezdaniteľná časť na manželku je nula, bez ohľadu na výšku jej vlastných príjmov.

*

Nezdaniteľná čiastka - príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie

Základ dane sa môže znížiť o sumu preukázateľne zaplatených príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, a to najviac do výšky 180 eur.

Pozor, uplatnenie je možné len ak príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie zaplatil daňovník na základe účastníckej zmluvy uzatvorenej po 31. decembri 2013 alebo na základe zmeny účastníckej zmluvy, ktorej súčasťou je zrušenie dávkového plánu a súčasne daňovník nemá uzatvorenú inú účastnícku zmluvu uzatvorenú do 31. decembra 2013 ktorej súčasťou je dávkový plán.

Poznámka: Nezdaniteľná čiastka na dobrovoľné príspevky na starobné dôchodkové sporenie sa od roka 2017 neuplatňuje.

*

Zamestnanecká prémia

Na zamestnaneckú prémiu za rok 2017 by nemal mať nárok žiaden zamestnanec.

*

Paušálne výdavky

Od roku 2017 sú 60% z príjmov SZČO, max. 20000 eur na rok.

*

Príležitostné príjmy a príjmy z prenájmu oslobodené od dane

Od dane je oslobodený príjem podľa § 6 ods. 3 a § 8 ods. 1 písm. a), ak úhrn týchto príjmov za rok 2017 nepresiahne 500 eur a príjem podľa § 8 ods. 1 písm. d) až f), ak úhrn týchto príjmov znížený o výdavok podľa § 8 ods. 5 a 7 za rok 2017 nepresiahne 500 eur.

*

Hranica pre zdanenie cien a výhier

Od dane sú oslobodené prijaté ceny alebo výhry v hodnote neprevyšujúcej 350 eur za cenu alebo výhru. Zdaňuje sa len suma prevyšujúca túto hranicu.

*

Daň sa nevyrubí a neplatí... (§ 46a)

- ak za rok 2017 nepresiahne 17 eur alebo
- ak celkové zdaniteľné príjmy daňovníka za rok 2017 nepresiahnu
1901,67 eura.

*

SOCIÁLNE POISTENIE ROK 2017

Maximálny vymeriavací základ 6181 eur, okrem úrazového poistenia, ktoré maximálny vymeriavací základ stanovený nemá.

*

Hranica príjmu pri zamestnávaní dlhodobo nezamestnaných

Hranica príjmu, do ktorého sa uplatní výnimka pri odvodoch, je pre pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer, ktorý vznikol v roku 2016 a pokračuje v roku 2017, suma 67% z 858 eur, čo je suma 574,86 eura.

Hranica príjmu, do ktorého sa uplatní výnimka pri odvodoch, je pre pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer, ktorý vznikne v roku 2017 suma 67% z 883 eur, čo je suma 591,61 eura.

*

Dohody o brigádnickej práci študentov

Hranica príjmu pri uplatnení výnimky z dôchodkového poistenia je 200 eur.

*

Sadzby poistného SZČO

Od 1.7.2017 je povinne nemocensky a dôchodkovo poistená SZČO, ktorej príjem (brutto) za rok 2016 bol vyšší ako 5298 eur (12 x 441,50).

Minimálny vymeriavací základ 441,50 eura, minimálne poistné 146,35 eura

Nemocenské poistenie 4,4%, min. 19,42 eura
Starobné poistenie 18%, min. 79,47 eura
Invalidné poistenie 6%, min. 26,49 eura
Rezervný fond 4,75%, min. 20,97 eura

*

Sadzby poistného dobrovoľne poistená osoba

Minimálny vymeriavací základ 441,50 eura

Nemocenské poistenie 4,4%, min. 19,42 eura
Starobné poistenie 18%, min. 79,47 eura
Invalidné poistenie 6%, min. 26,49 eura
Poistenie v nezamestnanosti 2%, min. 8,83 eura
Rezervný fond 4,75%, min. 20,97 eura

*

Všeobecne platné výnimky

Garančné poistenie sa nevzťahuje na zamestnávateľa, ktorý je zastupiteľský úrad cudzieho štátu a na zamestnávateľa, na ktorého nemôže byť vyhlásený konkurz podľa § 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácií - štát, štátna rozpočtová organizácia, štátna príspevková organizácia, štátny fond, obec, vyšší územný celok alebo iná osoba, za ktorej všetky záväzky zodpovedá a ručí štát.

Za zamestnanca na účely garančného poistenia sa nepovažuje zamestnanec v pracovnom pomere alebo na dohodu v prípade, že je súčasne štatutárnym orgánom zamestnávateľa alebo členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa.

Povinné poistenie v nezamestnanosti sa nevzťahuje na osoby, ktorým bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, a osoby, ktorým bol priznaný invalidný dôchodok a dovŕšili dôchodkový vek.

Poistné na invalidné poistenie sa neplatí za osoby ktorým bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok a osoby, ktoré poberajú výsluhový dôchodok a dovŕšili dôchodkový vek.

*

Nemocenské dávky a náhrada príjmu pri PN zamestnanca

Najvyšší možný denný vymeriavací základ pre výpočet nemocenskej dávky je 58,0603 eura.

Výpočet: 2 x 883 = 1766 ... x 12 = 21192 ... deleno 365 = 58,0603 ... zaokrúhli sa na 4 desatinné miesta nahor.

Najvyšší možný denný vymeriavací základ pre výpočet náhrady príjmu pri PN je 58,0602 eura. Výpočet rovnako, zaokrúhli sa však na 4 desatinné miesta nadol.

*

Dávka v nezamestnanosti

Najvyšší možný denný vymeriavací základ pre výpočet dávky v nezamestnanosti od 1.1.2017 do 30.6.2017 najviac zo sumy 2 x 12 x 883/365 = 58,0603 eura.

*

Nárok na predčasný starobný dôchodok do 30.6.2017

Nárok má poistenec vtedy, ak suma novopriznaného predčasného starobného dôchodku dosiahne najmenej 237,80 eura (1,2-násobok životného minima 198,09 eura)

*

Dôchodková hodnota pri výpočte dôchodku v roku 2017

11,3505 eura

*

ZDRAVOTNÉ POISTENIE ROK 2017

Maximálny vymeriavací základ je od roku 2017 zrušený pre zamestnancov a zamestnávateľov, SZČO a samoplatiteľov.

Maximálny vymeriavací základ pre dividendy za roky 2011 až 2016 vrátane, vyplatené v roku 2017, je 52980 eur (60-násobok priemernej mzdy z roka 2015, 60 x 883).

*

Odpočítateľná položka zamestnanec a zamestnávateľ

Max. 380 eur mesačne pri príjme do 380 eur, znižovanie o 2 eurá za každé euro príjmu nad 380 eur, pri príjme 570 eur a viac nula.

Max. 4560 eur mesačne pri príjme do 4560 eur, znižovanie o 2 eurá za každé euro príjmu nad 4560 eur, pri príjme 6840 eur a viac nula.

*

Poistné SZČO a samoplatiteľa

Minimálny vymeriavací základ 441,50 eur, minimálny preddavok mesačne 61,81 eura (30,90 eura ak je osoba so zdravotným postihnutím a týka sa ho minimálny preddavok).

*

MINIMÁLNA MZDA 2017

- 435 eur za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou,
- 2,50 eura za každú hodinu odpracovanú zamestnancom, resp. "dohodárom".

V prípade zamestnanca odmeňovaného hodinovou mzdou pri ustanovenom týždennom pracovnom čase nižšom ako 40 hodín týždenne, je minimálna mzda:

- 2,5806 eura za každú hodinu odpracovanú zamestnancom pri 38,75 h/t,
- 2,6667 eura za každú hodinu odpracovanú zamestnancom pri 37,50 h/t.

*

Sadzby minimálnych mzdových nárokov

Hodinová mzda
Stupeň Mes. mzda 40 h/t 38,75 h/t 37,5 h/t


1 435,00 2,50 2,5806 2,6667
2 522,00 3,00 3,0968 3,20
3 609,00 3,50 3,6129 3,7333
4 696,00 4,00 4,1290 4,2667
5 783,00 4,50 4,6452 4,80
6 870,00 5,00 5,1613 5,3333

*

Ďalšie dopady:

Minimálna sadzba za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku je 2,50 eura na hodinu. Minimálna sadzba za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti mimo pracoviska je 0,50 eura (§ 96 Zákonníka práce) na hodinu.

 Minimálna sadzba mzdového zvýhodnenia za nočnú prácu (§ 123 ods. 1 Zákonníka práce) a minimálna mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce (§ 124 ods. 3 Zákonníka práce) je 0,50 eura za hodinu.

*

CESTOVNÉ NÁHRADY

Od 1.1.2009 bez zmeny je suma základnej náhrady za každý 1 km jazdy:

- 0,050 eura jednostopové vozidlá a trojkolky,
- 0,183 eura osobné cestné motorové vozidlá.

*

Sumy stravného od 1.12.2016

4,50 eura pre časové pásmo 5 až 12 hodín,
6,70 eura pre časové pásmo nad 12 hodín až 18 hodín,
10,30 eura pre časové pásmo nad 18 hodín.

*

STRAVOVANIE ZAMESTNANCOV

Príspevok zamestnávateľa na stravovanie je 55% z ceny jedla, od 1.12.2016 najviac suma 55% z 4,50 eura = 2,48 eura.

Od 1.12.2016 hodnota gastrolístka musí byť najmenej 75% z 4,50 eur, čo je 3,38 eura.

Z ceny gastrolístka musí byť príspevok zamestnávateľa najmenej 55%. Napríklad pri cene gastrolístka 3,38 eura je to najmenej 1,86 eura.

*

SOCIÁLNE DÁVKY A SÚVISIACE VELIČINY


Životné minimum do 30.6.2017

Životné minimum plnoletá fyzická osoba: 198,09 eura
Životné minimum ďalšia spoločne posudzovaná plnoletá fyzická osoba: 138,19 eura
Životné minimum dieťa: 90,42 eura

*

Evidencia na úrade práce

Suma, ktorú môže zarobiť evidovaný uchádzač o zamestnanie (platí do 30.6.2017): 148,57 eura ... pozor, od 1.5.2017 sa bude zákon meniť.

Oplatí sa v roku 2017 prejsť na živnosť?

Témy: blog,paušálne výdavky,SZČO,zmeny 2017

Zamestnanec s mesačnou hrubou mzdou 700 eur na odvodoch zaplatí 94 eur a jeho daň z príjmu je 55 eur, čistý príjem má 551 eur. Jeho zamestnávateľ pritom odvedie na odvodoch ďalších 246 eur.

Ak si tento zamestnanec založí v roku 2017 živnosť a dohodne sa s bývalým zamestnávateľom na mesačnej odmene 946 eur (jeho predošlá hrubá mzda + odvody zamestnávateľa), tak na základe ročného zúčtovania a daňového priznania (ak si uplatní paušálne výdavky) zaplatí mesačne do zdravotnej poisťovne cca 62 eur a jeho daň bude 0 (nula) eur. Čistý príjem sa mu zvýši na 884 eur, čo bude o 333 eur viac ako keď zostane v pracovnom pomere.

Niekoľko rád do roka 2017

Témy: blog,daň z príjmov,dividendy,paušálne výdavky,podiely na zisku,SZČO,zdravotné poistenie,zmeny 2017

Po tom, čo minister financií Kažimír prekvapujúco zvýšil paušálne výdavky pre SZČO na 60% príjmu a súčasne maximálne 20000 eur ročne, bude hitom roka 2017 zakladanie nových živností. Respektíve prechod zo zamestnaneckých pozícií do slobodných povolaní. Najmä pri nadštandardne honorovaných pozíciách doterajších zamestnancov. Napríklad zamestnanec s mesačnou hrubou mzdou 1500 eur na odvodoch zaplatí 200 eur a jeho daň z príjmu je 187 eur, čistý príjem má 1113 eur. Jeho zamestnávateľ pritom odvedie na odvodoch ďalších vyše 500 eur.

Ak si však tento zamestnanec založí v roku 2017 živnosť a dohodne sa s bývalým zamestnávateľom na mesačnej odmene 2000 eur (jeho predošlá hrubá mzda + odvody zamestnávateľa), tak na základe ročného zúčtovania a daňového priznania (ak si uplatní paušálne výdavky) zaplatí mesačne do zdravotnej poisťovne cca 75 eur a jeho daň bude v prepočte na mesiac 78 eur. Čistý príjem sa mu zvýši na 1847 eur, čo bude o 734 eur viac ako keď zostane v pracovnom pomere.

Alebo inak – jeho daňovo-odvodové zaťaženie bude temer 6x nižšie ako v prípade zamestnanca. Môžeme filozofovať, či je to tak správne – ale bude to tak.

Na sociálne odvody som nezabudol – pri založení živnosti na začiatku roka 2017 ich nový živnostník bude platiť najskôr až od 1.7.2018. Ak využije možnosť odkladu podania daňového priznania za rok 2017, odvody do Sociálnej poisťovne začne platiť až od 1.10.2018.

Daňový bonus v rokoch 2016 a 2017

Témy: daň z príjmov,daňové priznanie,daňový bonus,ročné zúčtovanie

Daňovník má pri splnení zákonom stanovených podmienok nárok na daňový bonus na deti (§ 33 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov) vo výške 21,41 eura na jedno dieťa mesačne, uvedená suma platí počas celého roka 2016 a roka 2017.

Suma daňového bonusu na jedno dieťa za celý rok 2016, resp. 2017 je 12 x 21,41 = 256,92 eura. Od roku 2015 sa suma daňového bonusu upravuje vždy na začiatku roka a to rovnakým koeficientom, ako sa k 1.7. predchádzajúceho roka zvýši suma životného minima. Pripomeňme, že ostatnýkrát došlo k zvýšeniu sumy životného minima k 1.7.2013.

Pripomeňme v úvode, že od 1.2.2014 došlo k zmene definície nezaopatreného dieťaťa a definície pojmu "sústavná príprava na povolanie" v zákone č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa. Od februára 2014 sa tak pri štúdiu na vysokej škole už nesleduje, či študent prekročil štandardnú dobu štúdia. V prípade stredoškolákov - maturantov, je nárok na prídavky a súčasne na daňový bonus až do konca školského roka, teda až do augusta vrátane, bez ohľadu na to, či maturant pokračuje ďalej v štúdiu alebo začne pracovať, podnikať, prípadne sa zaeviduje na úrade práce. 

*

Nezdaniteľná časť príspevky na III. pilier (doplnkové dôchodkové sporenie)

Témy: daň z príjmov,daňové priznanie,doplnkové dôchodkové sporenie,nezdaniteľná časť,ročné zúčtovanie

Počnúc rokom 2014 je možnosť znížiť si základ dane o príspevky preukázateľne zaplatené daňovníkom na doplnkové dôchodkové sporenie (tzv. „tretí pilier“).

Podmienkou je, že ide o účastnícku zmluvu uzatvorenú po 31.12.2013 alebo o účastnícku zmluvu (uzatvorenú skôr) avšak zmenenú dodatkom k zmluve na podmienky platné v doplnkovom dôchodkovom sporení od 1.1.2014 (zrušenie dávkového plánu).

*

Zmeny v doplnkovom dôchodkovom sporení od 1.1.2014

V doplnkovom dôchodkovom sporení došlo od 1.1.2014 k zásadným zmenám, najmä pokiaľ ide o zmenu podmienok nároku na doplnkový starobný dôchodok a výsluhový dôchodok. Tieto nové podmienky sa vzťahujú na:

- zmluvy, ktoré účastníci doplnkového dôchodkového sporenia uzatvorili, resp. uzatvoria od 1.1.2014,

- staršie zmluvy, ktoré účastníci doplnkového dôchodkového sporenia uzatvorili pred 1.1.2014 a po 1.1.2014 uzatvorili v doplnkovej dôchodkovej spoločnosti dodatok, ktorým sa zruší ich doterajší dávkový plán a práva, povinnosti či nároky účastníka budú dané podľa zákona platného od 1.1.2014.

Ak účastník doplnkového dôchodkového sporenia ktorý má starú zmluvu (uzatvorenú pred 1.1.2014) neuzavrel takýto dodatok (nemusí, je to na jeho slobodnom rozhodnutí), tak sa jeho práva, povinnosti a nároky riadia stavom platným pred 1.1.2014 (čiže príslušné zmeny v zákone sa na neho vzťahovať nebudú). Pri takejto starej zmluve však nemá nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti.

*

Nezdaniteľná časť dobrovoľné príspevky na II. pilier

Témy: daň z príjmov,daňové priznanie,nezdaniteľná časť,ročné zúčtovanie

Od roku 2013 sa zaviedla nezdaniteľná časť = dobrovoľné príspevky na druhý dôchodkový pilier (starobné dôchodkové sporenie). Túto nezdaniteľnú časť je možné uplatniť si poslednýkrát za rok 2016.

Daňovník ktorý využíva možnosť dobrovoľných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, si môže znížiť základ dane aj o sumu preukázateľne zaplatených dobrovoľných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie a to najviac do výšky 2 % zo základu dane (čiastkového základu dane) zisteného z príjmov podľa § 5 alebo podľa § 6 ods. 1 a 2 alebo zo súčtu čiastkových základov dane z týchto príjmov.

Zároveň platí, že táto suma nesmie presiahnuť výšku 2 % zo 60-násobku priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa zisťuje základ dane.

Ako najvýhodnejšie vyplatiť dividendy za roky 2011 až 2016

Témy: dividendy,podiely na zisku,zdravotné poistenie,zmeny 2017

Pri úvahe, kedy a ako čo najvýhodnejšie spoločníkovi vyplatiť dividendy za roky 2011 až 2016 vychádzame z týchto skutočností, ktoré platia bez ohľadu na to, v ktorom roku boli, resp. budú v budúcnosti dividendy vyplatené.

- poistné na zdravotné poistenie neplatia príjemcovia dividend, ktorí nie sú poistení v systéme zdravotného poistenia na Slovensku (pozor ak ide o daňových rezidentov iných štátov, platia v štáte daňovej rezidencie z prijatej dividendy daň podľa predpisov daného štátu – viď vyššie),

- z dividend za roky 2011 a 2012 sa nezráža preddavok na poistné, spoločník prijatú sumu musí sám oznámiť zdravotnej poisťovni, oznamuje sumu nad minimálnym mesačným vymeriavacím základom, platným pre rok kedy sa dividenda vyplatila, zdravotná poisťovňa mu v ročnom zúčtovaní vypočíta poistné pri sadzbe 10% - resp. pri sadzbe 5% ak je spoločník osoba so zdravotným postihnutím,

- z dividend za roky 2013 až 2016 platiteľ dividend zráža preddavok na poistné, pri sadzbe 14% a maximálnom základe danom ako 60-násobok priemernej mzdy – v roku 2016 bol maximálny základ 51480 eur, v roku 2017 je maximálny základ 52980 eur,

- ak si spoločnosť skrátila účtovné obdobie roka 2016 tak, že hospodársky rok končí 30.11.2016, dividendy za účtovné obdobie začínajúce 1.12.2016 podliehajú ešte zdravotným odvodom a nie dani,

- do roku 2016 bol v ročnom zúčtovaní stanovený jednotný maximálny vymeriavací základ vzťahujúci sa na všetky príjmy poistenca – zamestnanie, SZČO, dividendy, za rok 2016 je maximálny vymeriavací základ 51480 eur,

- od roku 2017 sa poistné z príjmov zamestnanca a SZČO platí bez ohraničenia, maximálny vymeriavací základ je stanovený len pre dividendy a to ako 60-násobok priemernej mzdy, v roku 2017 je maximálny základ 52980 eur,

- pri vyšších sumách dividend je výhodné ich vyplatiť všetky naraz v jednom roku – využiť tak skutočnosť, že poistné sa platí najviac z maximálneho vymeriavacieho základu,

- v prípade viacerých spoločníkov je rozdelenie podielov na zisku (dividend) medzi spoločníkov vecou ich dohody v spoločenskej zmluve (viď § 123 ods. 1 Obchodného zákonníka), spoločníci sa môžu dohodnúť napríklad tak, že celá suma sa vyplatí jedinému spoločníkovi,

- pri nedostatku finančných prostriedkov môžu byť dividendy vyplatené aj formou vzájomného zápočtu medzi spoločnosťou a spoločníkom.

Ukážme si to v praxi a na príkladoch.

*

Zmeny v zdravotnom poistení od 1.1.2017

Témy: dividendy,podiely na zisku,SZČO,zdravotné poistenie,zmeny 2017

Zdravotné poistenie z dividend

Zdravotné poistenie z dividend sa platí poslednýkrát z dividend za rok 2016, resp. dividend vyplatených za účtovné obdobie, ktoré začalo pred 1.1.2017.

Z dividend vyplatených za účtovné obdobie, ktoré začalo 1.1.2017 a neskôr, sa platí daň z príjmu (viď ďalej).

Zdravotné poistenie sa tak platí z dividend za roky 2011 až 2016 vrátane. A to bez ohľadu kedy (v budúcnosti) budú tieto dividendy vyplatené.

*

Tlačivo "Žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň" za rok 2016

Témy: daň z príjmov,tlačivá,zmeny 2017

Podľa informácie, ktorú Finančné riaditeľstvo SR zverejnilo dňa 9.12.2016 ...

Tlačivo "Vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti..." pre rok 2017

Témy: daň z príjmov,tlačivá,zmeny 2017

Podľa informácie, ktorú Finančné riaditeľstvo SR zverejnilo dňa 9.12.2016 ...

Zrušenie maximálneho vymeriavacieho základu v zdravotnom poistení od 1.1.2017 - okrem dividend

Témy: daň z príjmov,dividendy,podiely na zisku,zdravotné poistenie,zmeny 2017

V stredu 30.11.2016 Národná rada schválila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Nezdaniteľná časť na manželku/manžela za rok 2016

Témy: daň z príjmov,daňové priznanie,nezdaniteľná časť,ročné zúčtovanie

Pravidlá na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na manželku

(manžela) sa pre rok 2016 oproti rokom 2013, 2014 a 2015 nezmenili.

Poznámka: V texte budeme používať len skloňovanie „na manželku“ ale platí to samozrejme aj naopak.

Pretože životné minimum sa k 1.7.2015 nezmenilo, nezmenila sa oproti rokom 2014 a 2015 ani samotná suma nezdaniteľnej časti základu dane na manželku.

Výpočet

Ak daňovník dosiahne základ dane do 35022,31 eura, tak nezdaniteľná časť na manželku je daná podľa vzorca: 3803,03 eura - vlastný príjem manželky.

Ak daňovník dosiahne základ dane vyšší ako 35022,31 eura, tak nezdaniteľná časť na manželku je daná podľa vzorca: 12558,906 – (základ dane : 4) - vlastný príjem manželky, výsledok sa zaokrúhľuje na eurocenty nahor.

Ak daňovník dosiahne základ dane 50235,63 eur a viac, tak nezdaniteľná časť na manželku je nula, bez ohľadu na výšku jej vlastných príjmov.

Nezdaniteľná časť na daňovníka za rok 2016

Témy: daň z príjmov,daňové priznanie,nezdaniteľná časť,ročné zúčtovanie

Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov sa základ dane (čiastkový základ dane) zistený z príjmov podľa § 5 alebo § 6 ods. 1 a 2 alebo súčet čiastkových základov dane z týchto príjmov za rok 2016 znižuje o nezdaniteľné časti základu dane uvedené v § 11 a to sú:

• nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka,
• nezdaniteľná časť základu dane na manželku - manžela,
• suma preukázateľne zaplatených dobrovoľných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie (II. pilier),
• príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie (III. pilier), ktoré zaplatil daňovník na základe účastníckej zmluvy uzatvorenej po 31. decembri 2013 alebo na základe zmeny účastníckej zmluvy, ktorej súčasťou je zrušenie dávkového plánu.

Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka je naviazaná na sumu životného minima – a tá sa od 1.7.2013 nezmenila a je stále vo výške 198,09 eura.

Pre daňové priznanie resp. ročné zúčtovanie preddavkov na daň za rok 2016 to znamená rovnako ako pre predchádzajúce roky 2014 a 2015 nasledujúci výpočet.

Výpočet

Ak daňovník dosiahne základ dane do 19809 eur, tak nezdaniteľná časť na daňovníka je 3803,33 eura. Základ dane tohto daňovníka sa zníži o celú sumu 3803,33 eura.

Ak daňovník dosiahne základ dane vyšší ako 19809 eur, tak nezdaniteľná časť na daňovníka sa vypočíta podľa vzorca: 8755,578 – (základ dane : 4), výsledok sa zaokrúhľuje na eurocenty nahor.

Ak daňovník dosiahne základ dane 35022,32 eura a viac, tak nezdaniteľná časť na daňovníka je nula.

Naozaj sa v roku 2017 zvýšia všetky starobné dôchodky o viac ako 8 eur?

Témy: blog,dôchodok,sociálne poistenie,zmeny 2017

Ako sa to vezme. Podľa navrhnutej novely zákona o sociálnom poistení sa od 1.1.2017 sa všetky starobné dôchodky zvýšia o sumu vypočítanú ako 2% z priemerného starobného dôchodku (čo je suma približne 415 eur), teda odhadom približne o  8,30 eura.

"Vtip" je však v tom, že zvýšenie dôchodkov sa fakticky nebude týkať tých, čo dnes poberajú tzv. minimálny dôchodok. Týmto dôchodcom sa až na výnimky dôchodkový príjem, ktorý každý mesiac dostávajú zo Sociálnej poisťovne, od 1.1.2017 nezvýši. Ukážme si to na príklade.

*

Pán Štefan poberá starobný dôchodok od roku 2010. V roku 2016 výška jeho starobného dôchodku dosiahla 295 eur. Pán Štefan získal 39 rokov tzv. kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia pre nárok na zvýšenie dôchodku na minimálny dôchodok.

To v praxi znamená, že už od 1.7.2015 má pán Štefan priznaný minimálny dôchodok vo výške 305,10 eura (detaily prečo to je tak nájdete dobre vysvetlené na webe Sociálnej poisťovne).

Sociálna poisťovňa tak pánovi Štefanovi počas roka 2016 každý mesiac vypláca nie sumu starobného dôchodku vo výške 295 eur - ale uvedený minimálny dôchodok, teda sumu 305,10 eura.

Od 1.1.2017 sa suma starobného dôchodku pána Štefana zvýši o predpokladaných 8,30 eura. To znamená, že výška jeho starobného dôchodku bude 295 + 8,30 = 303,30 eura.

Toto zvýšenie starobného dôchodku však bude pánovi Štefanovi "houby platné" - pretože výsledok nepresiahne sumu priznaného minimálneho dôchodku, ktorý zostáva 305,10 eura.

Zo zvýšenia minimálnej mzdy získa štát viac ako pracujúci

Témy: blog,minimalna mzda,Zákonník práce,zmeny 2017

Podľa dostupných informácií a indícií sa v roku 2017 zvýši mesačná minimálna mzda zo súčasných 405 eur o 30 eur na 435 eur.

Tak ako vlani je zaujímavý fakt, že na zvýšení minimálnej mzdy získa viac štát než samotní zamestnanci.

Konkrétne pri zvýšení minimálnej mzdy o 30 eur získa štát naviac sumu v rozmedzí od 17,69 eur po 27,46 eur.

Čistá mzda zamestnanca sa však zvýši len o 19,10 eur. Pritom mzdové náklady zamestnávateľa (mzda + odvody) sa zvýšia o 46,56 eur.

Komu pomôže zvýšenie paušálnych výdavkov?

Témy: blog,daň z príjmov,paušálne výdavky,SZČO,zmeny 2017

Živnostníci jasajú a ja s nimi: po temer 5 rokoch vládnutia vláda Roberta Fica konečne živnostníkom popustí nejakú tú dierku na opasku a zvýši im paušálne výdavky. 

* 

AKO TO BOLO DOTERAZ

Zákon č. 595/2004 Z. z. o dani z príjmov platí od 1.1.2004 a odvtedy si živnostníci a ďalšie SZČO mohli svoje príjmy znížiť o paušálne výdavky - a to vo výške 25% zo svojich príjmov,  remeselníci až o 60% zo svojich príjmov.

Od 1.1.2006 sa paušálne výdavky zvýšili na 40% z príjmov, pre remeselníkov zostali na úrovni 60% z príjmov. 

Od 1.1.2011 sa výška paušálnych výdavkov zjednotila na 40% z príjmov.

Od 1.1.2013 síce výška paušálnych výdavkov zostala na úrovni 40% z príjmov avšak zaviedol sa strop paušálnych výdavkov najviac 5040 eur ročne.

*

AKO TO BUDE OD ROKA 2017

Od 1.1.2017, teda prvýkrát v daňovom priznaní za rok 2017, ktoré sa bude podávať na jar 2018, sa paušálne výdavky zvyšujú na 60% z príjmov a súčasne najviac na 20000 eur ročne.

Časový sled povinností mzdovej účtovníčky pri ročnom zúčtovaní za rok 2016

Témy: daň z príjmov,ročné zúčtovanie,tlačivá

VYHLÁSENIE NA ZDANENIE PRÍJMOV

"Vyhlásenie" je formálny spôsob, ako si zamestnanec podľa § 36 ods. 6 zákona o dani z príjmov pri výpočte mesačných preddavkov na daň uplatní svoj nárok na: - nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka alebo - daňový bonus na deti. "Starí" zamestnanci by mali "Vyhlásenie" pre rok 2017 podpísať v termíne do konca januára 2017.

Zamestnanec, ktorý si nemôže, resp. si nechce uplatňovať pri výpočte mesačných preddavkov na daň ani  nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka ani daňový bonus na deti, „Vyhlásenie“ nevypĺňa (ak ho vyplní, nič sa nestane ale je to zbytočné).

Otázky k daňovým priznaniam a k ročnému zúčtovaniu (za rok 2016)

Témy: daň z príjmov,daňové priznanie,ročné zúčtovanie

Daňovník mal príjmy podľa § 8 vo výške do 1901,67 eur

Musí podať na výzvu daňového úradu daňové priznanie daňovník, ktorý mal len zdaniteľný príjem podľa § 8 (povedzme príležitostný príjem zo zmlúv o dielo, nepeňažné výhry a pod.) a jeho výška nepresiahla 1901,67 eura?

Odpoveď

Podľa § 15 ods. 1 zákona 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) musí daňovník na výzvu správcu dane podať daňové priznanie, aj keď zdaniteľný príjem nepresahuje hranicu 1901,67 eura. Podľa § 46a bude jeho daň nulová, pretože zdaniteľný príjem nepresiahne hranicu 1901,67 eura. Pozor – na základe podaného daňového priznania mu zdravotná poisťovňa vyrubí poistné na zdravotné poistenie zo zdaniteľných príjmov podľa § 8 zákona.

Nezdaniteľné časti sa nekrátia, ak daňovník mal príjem len časť roka

Témy: daň z príjmov,daňové priznanie,nezdaniteľná časť,ročné zúčtovanie

Dôchodcovia „majú smolu“ a nemajú nárok na nezdaniteľnú časť na daňovníka. Všetci ostatní daňovníci však nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti na daňovníka majú. Čo je dôležité, nezdaniteľná časť na daňovníka sa nekráti, ak niekto pracoval len časť roka. A to je výhodné pre ľudí, ktorí mali príjem zo závislej činnosti len počas niekoľkých mesiacov – napríklad pre brigádujúcich študentov, zamestnancov ktorí boli v pracovnom pomere len časť roka, alebo boli časť roka na materskej dovolenke, rodičovskej dovolenke, na dlhšie trvajúcej "PN"-ke, časť roka boli nezamestnaní, pracovali na dohody atď. a nie sú to poberatelia dôchodkov.

Kedy sa oplatí podať daňové priznanie za rok 2016 "dobrovoľne"

Témy: daň z príjmov,Daňové a odvodové tipy,daňové priznanie,dôchodok

Od roku 2004 doteraz platí známa „finta“. Daňové priznanie sa oplatí podať dobrovoľne v prípade: - daňovníka, ktorý nemá právo na uplatnenie nezdaniteľnej časti na daňovníka - teda poberateľa starobného dôchodku, vyrovnávacieho príspevku, predčasného starobného dôchodku alebo výsluhového dôchodku, ak takýto dôchodok poberal k 1.1.2016 alebo ho mal spätne priznaný,

- pričom mal počas roka 2016 príjem zo závislej činnosti (zamestnanie v pracovnom pomere, na dohodu, alebo štatutár s odmenou a pod.) a z tohto príjmu mu zamestnávateľ zrazil preddavky na daň a

- celkový zdaniteľný príjem nepresiahol 1901,67 eura. 

Kedy sa nemôže vykonať ročné zúčtovanie za rok 2016

Témy: daň z príjmov,daňové priznanie,ročné zúčtovanie

Zdaniteľný príjem presahuje 1901,67 eur a nie je možné vykonať ročné zúčtovanie

Ak zdaniteľný príjem daňovníka presiahol hranicu 1901,67 eur a nejde o zamestnanca, ktorému zamestnávateľ namiesto daňového priznania vykoná ročné zúčtovanie (viď vyššie), tak daňovník musí podať daňové priznanie.

Zamestnanec a ročné zúčtovanie preddavkov na daň za rok 2016

Témy: daň z príjmov,daňové priznanie,ročné zúčtovanie

Podľa § 38 zákona, daňovník - zamestnanec, môže požiadať svojho zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň – čo znamená, že nemusí sám podávať daňové priznanie – ak:

Kto musí podať daňové priznanie za rok 2016?

Témy: daň z príjmov,daňové priznanie,ročné zúčtovanie

Vysporiadať si svoje príjmy za rok 2016 podaním daňového priznania (§ 32 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, ďalej „zákon“) alebo vykonaním ročného zúčtovania (§ 38 zákona) musí daňovník, ktorý za rok 2016 dosiahol zdaniteľné príjmy presahujúce 50 % sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a), teda 50% sumy nezdaniteľnej časti na daňovníka.

Táto hranica je už tretí rok po sebe daná ako 1901,67 eura, čiže 50% zo sumy 3803,33 eura.

Pozor, voči hranici 1901,67 eura sa posudzuje zdaniteľný príjem - nie základ dane.

Paušálne výdavky od r. 2017

Témy: daň z príjmov,paušálne výdavky,SZČO,zmeny 2017

Od 1.1.2017 sa zvyšujú paušálne výdavky podľa § 6 ods. 10 zákona. Uvedené platí prvýkrát v daňovom priznaní za rok 2017.

Daňovník (fyzická osoba) s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona, ktorý nie je platiteľom DPH alebo je platiteľom DPH len časť zdaňovacieho obdobia, sa tak ako doteraz môže rozhodnúť či si uplatní preukázateľné daňové výdavky alebo paušálne výdavky.

Paušálne výdavky budú vo výške 60 % z úhrnu príjmov uvedených v § 6 ods. 1 a 2 a súčasne najviac 20 000 eur.

SZČO a odvody 2017

Témy: sociálne poistenie,SZČO,vymeriavací základ,zdravotné poistenie,zmeny 2017

Sociálne poistenie

Minimálny vymeriavací základ pre povinne poistené SZČO je 441,50 eura, maximálny vymeriavací základ je 6181 eur.

Valorizácia dôchodkov k 1.1.2017

Témy: dôchodok,sociálne poistenie,úrazové dávky,zmeny 2017

Dôchodky rovnakého typu sa zvyšujú rovnakým spôsobom o pevne stanovenú sumu a to takto:

• 8,20 eura, ak ide o starobný dôchodok,
• 2,50 eura, ak ide o starobný dôchodok vyplácaný v sume jednej polovice,
• 7,90 eura, ak ide o predčasný starobný dôchodok,
• 3 eurá, ak ide o predčasný starobný dôchodok vyplácaný v sume jednej polovice,
• 7,10 eura, ak ide o invalidný dôchodok priznaný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, invalidný dôchodok podľa § 266 a sociálny dôchodok,
• 2,60 eura, ak ide o invalidný dôchodok priznaný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % vyplácaný v sume jednej polovice a invalidný dôchodok podľa § 266 vyplácaný v sume jednej polovice,
• 4 eurá, ak ide o invalidný dôchodok priznaný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 %,
• 1,70 eura, ak ide o invalidný dôchodok priznaný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 % vyplácaný v sume jednej polovice,
• 5,30 eura, ak ide o vdovský dôchodok a vdovecký dôchodok,
• 2,30 eura, ak ide o vdovský dôchodok vyplácaný v sume jednej polovice a vdovecký dôchodok vyplácaný v sume jednej polovice,
• 2,60 eura, ak ide o sirotský dôchodok,
• 1,40 eura, ak ide o sirotský dôchodok vyplácaný v sume jednej polovice.

Zvýšenie materského od 1.5.2017

Témy: materské,nemocenské dávky,sociálne poistenie,zmeny 2017

V medzirezortnom pripomienkovom konaní je novela zákona o sociálnom poistení, ktorá má byť účinná od 1.5.2017.

Novelou sa od 1.5.2017 zvýši materské zo 70% denného vymeriavacieho základu na 75% denného vymeriavacieho základu. Zvýšenie by sa malo týkať aj osôb, ktoré budú mať materské priznané pred 1.5.2017 a budú ho poberať aj po 1.5.2017.

Strop pre výpočet nemocenských dávok a náhrady príjmu pri práceneschopnosti od r. 2017

Témy: materské,náhrada príjmu pri PN,nemocenské,nemocenské dávky,ošetrovné,sociálne poistenie,zmeny 2017

Od 1.1.2017 sa strop pre výpočet nemocenských dávok sa zvyšuje z doterajšieho 1,5-násobku priemernej mzdy na 2-násobok priemernej mzdy.

Zvýšenie max. vymeriavacích základov v sociálnom poistení od r. 2017

Témy: sociálne poistenie,vymeriavací základ,zmeny 2017

Maximálne vymeriavacie základy podľa zákona o sociálnom poistení (dôchodkové poistenie - starobné + invalidné + rez. fond, nemocenské poistenie, poistenie v nezamestnanosti, garančné poistenie) sa zvyšujú z doterajšieho 5-násobku priemernej mzdy na 7-násobok priemernej mzdy.