Najnovšie články

Dávka v nezamestnanosti po rodičovskej dovolenke - na čo si dať pozor

Témy: evidovaní nezamestnaní,materské,sociálne poistenie

rozpracované...

Najskôr si pripomeňme základné zásady uvedené v § 104 až 108 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.

Nárok na dávku v nezamestnanosti:

• Poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti (ďalej len "dávka") ak v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky (podmienka 730 dní poistenia v nezamestnanosti)
• Do obdobia poistenia v nezamestnanosti na nárok na dávku sa započítava aj obdobie prerušenia povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnankyne (zamestnanca) z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky podľa Zákonníka práce
• Nárok na dávku vzniká odo dňa zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie, nárok trvá 6 mesiacov, nárok automaticky zaniká pri vyradení z evidencie
• Nárok na výplatu dávky nie je za dni, počas ktorých sa poistencovi vypláca rodičovský príspevok, materské, nemocenské, ošetrovné

Výpočet dávky:

• Výška dávky v nezamestnanosti je 50 % denného vymeriavacieho základu
• Denný vymeriavací základ na určenie sumy dávky  je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na poistenie v nezamestnanosti dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia
• Rozhodujúce obdobie je obdobie dvoch rokov predchádzajúcich dňu zaradeniu do evidencie. Z rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu sa vylučujú obdobia, za ktoré poistenec nie je povinný platiť poistné na poistenie v nezamestnanosti (§ 140 zákona)
• Ak v rozhodujúcom období dvoch rokov predchádzajúcich dňu zaradeniu do evidencie nebol žiaden vymeriavací základ (nebol príjem), denný vymeriavací základ sa určí z minimálneho vymeriavacieho základu (v roku 2019 zo základu 477 eur)
• Ak v rozhodujúcom období je len obdobie poistenia v nezamestnanosti dané trvaním rodičovskej dovolenky zamestnankyne, denný vymeriavací základ sa zisťuje z rozhodujúceho obdobia dvoch rokov predchádzajúcich začiatku čerpania rodičovskej dovolenky a nesmie byť nižší ako denný vymeriavací základ určený z minimálneho vymeriavacieho základu
• Obdobne sa postupuje pri tzv. reťazových pôrodoch, teda v prípade po sebe idúcich období materská - rodičovská dovolenka - materská  (ďalšie dieťa) - rodičovská dovolenka ... 
• Ak mala zamestnankyňa vymeriavací základ v období materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky (napríklad práca na dohodu počas materskej alebo rodičovskej dovolenky) tak sa naň neprihliada, ak na základe neho určený denný vymeriavací základ je nižší ako denný vymeriavací základ určený podľa predošlého odseku
• Maximálny možný denný vymeriavací základ je v období od 1.7.2019 do 30.6.2020 suma 66,6083 eura

Ukážme si na príkladoch ako to funguje a na čo si treba dať pozor

Príklad č. 1: V období 2 rokov pred zaradením do evidencie žiaden príjem, zaradenie do evidencie po skončení rodičovskej dovolenky, trvajúcej viac ako 2 roky

Pani Alica je zamestnankyňa, v období pred nástupom na materskú mala vymeriavací základ (hrubý mesačný príjem) okolo 800 eur mesačne. Nastúpila na materskú, bezprostredne po materskej pokračovala rodičovskou dovolenkou na ktorej bola až do dovŕšenia 3 rokov veku dieťaťa. Ku dňu skončeniu rodičovskej dovolenky po dohode so zamestnávateľom súčasne ukončila pracovný pomer a na druhý deň sa prihlásila do evidencie uchádzačov o zamestnanie.

Pani Alica má nárok na dávku, pretože v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bola poistená v nezamestnanosti najmenej dva roky - do toho sa započítava doba materskej a aj doba rodičovskej dovolenky.

Pani Alica v celom rozhodujúcom období posledných dvoch rokov pred zaradením do evidencie bola na rodičovskej dovolenke a v tomto období nemala žiaden príjem - žiaden vymeriavací základ. Preto sa dávka vypočíta z vymeriavacích základov z rozhodujúceho obdobia daného ako dva roky pred začatím čerpania rodičovskej dovolenky.

Pred začatím čerpania rodičovskej dovolenky bola necelých 8 mesiacov na materskej - v tom čase vymeriavací základ nemala - a pred materskou mala hrubý mesačný príjem okolo 800 eur mesačne - z toho sa určí dávka.

Dávka bude (zjednodušene) vo výške 50% z 800 eur = 400 eur mesačne.

Príklad č. 2: V období 2 rokov pred zaradením do evidencie žiaden príjem, zaradenie do evidencie po skončení rodičovskej dovolenky, trvajúcej menej ako 2 roky

Pani Beata je zamestnankyňa, v období pred nástupom na materskú mala vymeriavací základ (hrubý mesačný príjem) okolo 1000 eur mesačne. Nastúpila na materskú, bezprostredne po materskej pokračovala rodičovskou dovolenkou. Na rodičovskej dovolenke bola približne jedenapol roka a potom po dohode so zamestnávateľom ukončila pracovný pomer a na druhý deň sa prihlásila do evidencie uchádzačov o zamestnanie (poznámka: dieťa malo v tom čase vek približne 2 roky).

Pani Beata má nárok na dávku, pretože v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bola poistená v nezamestnanosti najmenej dva roky - do toho sa započítava doba materskej a aj doba rodičovskej dovolenky.

Pani Beata v rozhodujúcom období posledných dvoch rokov pred zaradením do evidencie bola jedenapol roka na rodičovskej dovolenke, polroka na materskej. Na rozdiel od pani Alice neplatí konštatovanie, že celé dva roky "zabrala" rodičovská dovolenka - ak sa pozrieme dva roky dozadu zistíme, že v tomto čase bola najskôr na materskej a až potom na rodičovskej dovolenke.

Na rozdiel od pani Alice sa preto dávka nevypočíta z vymeriavacích základov z rozhodujúceho obdobia daného ako dva roky pred začatím čerpania rodičovskej dovolenky.

Keďže pani Beáta v rozhodujúcom období posledných dvoch rokov pred zaradením do evidencie nemala žiaden vymeriavací základ (žiadnu hrubú mzdu), dávka sa určí z minimálneho základu - zo sumy 477 eur...

Dávka bude (zjednodušene) vo výške 50% zo 477 eur = 238 eur mesačne.

Poučenie: Rozdiel medzi pani Alicou a pani Beátou je v tom, že pani Alica celé posledné dva roky pred zaradením do evidencie strávila na rodičovskej dovolenke - ale pani Beáta pred zaradením do evidencie bola na rodičovskej dovolenke len rokapol - a ďalší polrok predtým bola na materskej. Teda v prípade pani Beáty posledné dva roky pred zaradením do evidencie vyzerali takto: 

• prvý polrok materská
• ďalší rokapol rodičovská dovolenka

A to je problém. V prípade pani Beáty sa tak dávka nevypočíta z príjmu, ktorý mala ešte pred materskou ale z minimálneho základu - v roku 2019 teda zo sumy len 477 eur. Dávka pani Beáty je len okolo 238 eur mesačne.

Ak plánujete zaradenie do evidencie a v období dvoch rokov pred zaradením do evidencie ste nemali žiaden príjem (boli ste na materskej a rodičovskej dovolenke) je teda vhodné aby ste posledné dva roky pred zaradením do evidencie mali výlučne rodičovskú dovolenku. Len v takom prípade sa dávka vypočíta z príjmu pred materskou.

* * *

Príklad č. 3: V období 2 rokov pred zaradením do evidencie "bočný" príjem, zaradenie do evidencie po skončení rodičovskej dovolenky, trvajúcej viac ako 2 roky

Pani Dana je zamestnankyňa, v období pred nástupom na materskú mala vymeriavací základ (hrubý mesačný príjem) okolo 800 eur mesačne. Nastúpila na materskú, bezprostredne po materskej pokračovala rodičovskou dovolenkou na ktorej bola až do dovŕšenia 3 rokov veku dieťaťa. Ku dňu skončeniu rodičovskej dovolenky po dohode so zamestnávateľom súčasne ukončila pracovný pomer a na druhý deň sa prihlásila do evidencie uchádzačov o zamestnanie.

Pani Dana si počas rodičovskej dovolenky privyrábala prácou na dohodu o pracovnej činnosti (z nej bola prihlásená na poistenie v nezamestnanosti) s vymeriavacím základom (hrubým mesačným príjmom) okolo 100 eur mesačne.

Pani Dana má nárok na dávku, pretože v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bola poistená v nezamestnanosti najmenej dva roky - do toho sa započítava doba materskej a aj doba rodičovskej dovolenky. Samozrejme sa započítava aj doba poistenia počas práce na dohodu.

Pani Dana v rozhodujúcom období posledných dvoch rokov pred zaradením do evidencie získala dobu poistenia jednak tým, že v hlavnom zamestnaní bola na rodičovskej dovolenke ale aj tým, že pracovala na dohodu, kde bola poistená.

Preto sa denný vymeriavací základ najskôr vypočíta z dosiahnutého vymeriavacieho základu z poistenia na dohodu - a z neho vychádza dávka vo výške 50% zo 100 eur = 50 eur mesačne.

Pani Dana však v celom rozhodujúcom období posledných dvoch rokov pred zaradením do evidencie bola v hlavnom zamestnaní na rodičovskej dovolenke. Preto sa z hlavného zamestnania dávka vypočíta z vymeriavacích základov z rozhodujúceho obdobia daného ako dva roky pred začatím čerpania rodičovskej dovolenky.

Pred začatím čerpania rodičovskej dovolenky bola necelých 8 mesiacov na materskej - v tom čase vymeriavací základ nemala - a pred materskou mala hrubý mesačný príjem okolo 800 eur mesačne - z toho sa určí dávka.

Dávka bude (zjednodušene) vo výške 50% z 800 eur = 400 eur mesačne.

Suma dávky vypočítaná z hlavného zamestnania (príjem ešte pred materskou) je 400 eur, čo je viac ako suma dávky (50 eur) vypočítaná z práce na dohodu počas rodičovskej dovolenky.

Preto sa dávka určí z príjmu dosiahnutého v hlavnom zamestnaní pred materskou. Dávka bude 400 eur mesačne.

Príklad č. 4: V období 2 rokov pred zaradením do evidencie "bočný" príjem, zaradenie do evidencie po skončení rodičovskej dovolenky, trvajúcej menej ako 2 roky

Pani Eva je zamestnankyňa, v období pred nástupom na materskú mala vymeriavací základ (hrubý mesačný príjem) okolo 1000 eur mesačne. Nastúpila na materskú, bezprostredne po materskej pokračovala rodičovskou dovolenkou. Na rodičovskej dovolenke bola približne jedenapol roka a potom po dohode so zamestnávateľom ukončila pracovný pomer a na druhý deň sa prihlásila do evidencie uchádzačov o zamestnanie (poznámka: dieťa malo v tom čase vek približne 2 roky).

Pani Eva si počas rodičovskej dovolenky privyrábala prácou na dohodu o pracovnej činnosti (z nej bola prihlásená na poistenie v nezamestnanosti) s vymeriavacím základom (hrubým mesačným príjmom) okolo 100 eur mesačne.

Pani Eva má nárok na dávku, pretože v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bola poistená v nezamestnanosti najmenej dva roky - do toho sa započítava doba materskej a aj doba rodičovskej dovolenky. Samozrejme sa započítava aj doba poistenia počas práce na dohodu.

Pani Eva v rozhodujúcom období posledných dvoch rokov pred zaradením do evidencie získala dobu poistenia jednak tým, že v hlavnom zamestnaní bola najskôr na materskej a potom na rokapol trvajúcej rodičovskej dovolenke ale aj tým, že pracovala na dohodu, kde bola poistená.

Pozor, na rozdiel od pani Dany neplatí, že v hlavnom zamestnaní bola posledné dva roky pred zaradením do evidencie výlučne na rodičovskej dovolenke - pretože prvého polroka z týchto dvoch rokov bola na materskej.

Preto sa denný vymeriavací základ  vypočíta výlučne z dosiahnutého vymeriavacieho základu v tomto rozhodujúcom období - a to bol príjem na dohodu - a z neho vychádza dávka vo výške 50% zo 100 eur = 50 eur mesačne...

Poučenie: Rozdiel medzi pani Danou a pani Evou je v tom, že pani Dana celé posledné dva roky pred zaradením do evidencie strávila na rodičovskej dovolenke - ale pani Eva pred zaradením do evidencie bola na rodičovskej dovolenke len rokapol - a ďalší polrok predtým bola na materskej.  Je to v podstate rovnaký rozdiel ako vyššie pri porovnaní pani Alice a pani Beáty. 

V prípade pani Evy sa tak dávka vypočíta z nízkeho príjmu ktorý v rozhodujúcom období dvoch rokov pred zaradením do evidencie dosiahla z dohody o pracovnej činnosti. Na príjem pani Evy ktorý mala v hlavnom pracovnom pomere pred materskou sa neprihliada.

Obdobne ako v príkladoch č. 1 a 2 tak platí. Ak plánujete zaradenie do evidencie a v období dvoch rokov pred zaradením do evidencie ste popri hlavnom zamestnaní mali pomerne slabý "bočný" príjem napríklad na dohodu o pracovnej činnosti - pritom v hlavnom zamestnaní ste žiaden príjem nemali (v hlavnom zamestnaní ste boli na materskej a rodičovskej dovolenke) - tak je vhodné aby ste do evidencie nastúpili až po absolvovaní dvoch rokov na rodičovskej dovolenke. Len v takom prípade sa dávka vypočíta z príjmu pred materskou a nie z nízkeho "bočného" príjmu dosahovaného počas rodičovskej dovolenky napríklad na dohodu o pracovnej činnosti.

* * *

Nasledujú príklady ako si naopak dávku môžete zvýšiť. Ale aj tu si treba dať pozor

Príklad č. 5: Skončenie rodičovskej dovolenky, návrat do zamestnania, až potom zaradenie do evidencie.

Pani Gabriela je zamestnankyňa, v období pred nástupom na materskú mala vymeriavací základ (hrubý mesačný príjem) okolo 800 eur mesačne. Nastúpila na materskú, bezprostredne po materskej pokračovala rodičovskou dovolenkou. V čase keď malo dieťa 2 roky sa rozhodla ukončiť pracovný pomer a prihlásiť sa do evidencie  uchádzačov o zamestnanie.

Pani Gabriela to však urobila takto:

So zamestnávateľom sa dohodla na skončení pracovného pomeru k 30.6.2019. Zamestnávateľovi s mesačným predstihom (ako to určuje Zákonník práce) oznámila, že rodičovskú dovolenku neukončí v dohodnutý deň skončenia pracovného pomeru, teda k 30.6.2019 ale rodičovskú dovolenku ukončí už k 29.6.2019 a dňa 30.6.2019 (posledný deň trvania zamestnania) si bude čerpať riadnu dovolenku.

Po technickej stránke to znamená, že zamestnávateľ k 29.6.2019 oznámil Sociálnej poisťovni ukončenie prerušenia povinného poistenia (skončenie rodičovskej dovolenky) a k 30.6.2019 oznámil ukončenie pracovného pomeru a teda ukončenie povinného poistenia zamestnankyne.

Za jeden deň čerpanej dovolenky dňa 30.6.2019 zamestnávateľ pani Gabriele vyplatil náhradu 40 eur. Okrem toho mala pani Gabriela vyplatenú náhradu za ďalších 6 nevyčerpaných dní dovolenky vo výške 240 eur.

Z pohľadu výpočtu a odvodu poistného do Sociálnej poisťovne za jeden deň (30.6.2019) to dopadlo takto.

Dosiahnutý vymeriavací základ = 40 eur (dovolenka) + 240 eur (náhrada za nevyčerpanú dovolenku) = 280 eur

Maximálny vymeriavací základ sa určil výpočtom:

6678 eur (za mesiac) deleno 30 (dní v júni) = 222,60 eura

Vymeriavací základ upravený vzhľadom na maximum = 222,60 eura

Zamestnávateľ vypočítal a odviedol do Sociálnej poisťovne poistné zo základu 222,60 eura.

A teraz sa pozrime ako to dopadlo s dávkou.

Pani Gabriela má nárok na dávku, pretože v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bola poistená v nezamestnanosti najmenej dva roky - do toho sa započítava doba materskej a aj doba rodičovskej dovolenky.

Pani Gabriela v rozhodujúcom období posledných dvoch rokov pred zaradením do evidencie nebola výlučne len na rodičovskej dovolenke - posledný deň trvania pracovného pomeru už rodičovskú dovolenku nečerpala, bola riadne poistená po skončení rodičovskej dovolenky. Síce len jeden deň ale aj to hrá rolu. A za tento jeden deň dosiahla vymeriavací základ vo výške 222,60 eura.

Preto sa dávka vypočíta z vymeriavacieho základu dosiahnutého v rozhodujúcom období danom ako dva roky pre zaradením do evidencie.

Výpočet denného vymeriavacieho základu je jednoduchý: 222,60 eura deleno 1 deň = 222,60 eura

Od 1.7.2019 je denný vymeriavací základ ohraničený sumou 66,6083 eura. Preto výsledný denný vymeriavací základ pani Gabriely je 66,6083 eura.

Dávka tak bude v maximálnej možnej výške okolo 1000 eur mesačne.

Na tomto príklade vidíme, ako si možno dávku zvýšiť. Princíp spočíva v tom, že zamestnanie neskončí tak, že rodičovská dovolenka trvá do posledného dňa ale rodičovská dovolenka skončí ešte pred posledným dňom trvania zamestnania. Ten posledný deň (resp. posledné dni) zamestnankyňa buď odpracuje alebo si čerpá dovolenku. Za predpokladu, že vymeriavací základ za tento deň (dni) bude relatívne vysoký vďaka vyplateniu ďalších dní nevyčerpanej dovolenky alebo vyplatením odmien, odstupného a podobne, môže takto vypočítaný denný vymeriavací základ dosiahnuť maximum 66,60 eura a získa sa tak maximálna dávka.

SZČO a sociálne poistenie od 1.7.2019 (1.10.2019)

Témy: sociálne poistenie,SZČO,Top,veličiny,vymeriavací základ,zdravotné poistenie,zmeny 2019

Od 1.7.2019 (od 1.10.2019 v prípade podania DP za rok 2018 po 31.3.2019) je povinne nemocensky a dôchodkovo poistená v Sociálnej poisťovni SZČO, ktorej príjem (brutto, podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP) za rok 2018 bol vyšší ako 5724 eur (výpočet: 12 x 477 eur).

K 30.6.2019 (k 30.9.2019 v prípade podania DP za rok 2018 po 31.3.2019) zaniká povinné nemocenské a dôchodkové poistenie v Sociálnej poisťovni tej SZČO, ktorá dovtedy povinne poistená bola a ktorej príjem (brutto, podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP) za rok 2018 bol maximálne 5724 eur, resp. menej.

*

Podľa zákona o sociálnom poistení je Sociálna poisťovňa povinná automaticky informovať každú SZČO o tom, či jej k 1.7.2019 vzniká, zaniká, resp. pokračuje povinné poistenie v Sociálnej poisťovni. Súčasťou oznámenia (v prípade povinného poistenia) je aj informácia o samotnej výške povinného poistného. Informáciu je Sociálna poisťovňa povinná zaslať do 20 dní, v prípade povinností k 1.7.2019 tak Sociálna poisťovňa zasiela informáciu najneskôr k 22. júlu 2019 (20. júla 2019 je sobota).

*

Minimálny vymeriavací základ počas roka 2019 je 477 eur, minimálne poistné na sociálne poistenie je 158,11 eur.

Poistné na sociálne poistenie sa platí za jednotlivé kalendárne mesiace pozadu, so splatnosťou do 8.-ho kalendárneho dňa nasledujúceho mesiaca. Napríklad poistné za mesiac júl 2019 je splatné do 8. augusta 2019.

Minimálny preddavok na zdravotné poistenie je 66,78 eura (33,39 eura pre osobu so zdravotným postihnutím).

Životné minimum od 1.7.2019 a dopady

Témy: daň z príjmov,dôchodok,nezdaniteľná časť,veličiny,zmeny 2019

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Opatrením č. 183/2019 Z. z. z 12. júna 2019 ustanovilo sumy životného minima platné od 1.7.2019.

Náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách od 1.6.2019

Témy: cestovné náhrady,veličiny,Zákonník práce,zmeny 2019

Stravné a stravovanie zamestnancov od 1.7.2019

Témy: cestovné náhrady,gastrolístky,stravné,stravovanie,veličiny,Zákonník práce,zmeny 2019

Priemerná mesačná mzda v SR za rok 2018 bola 1013 Eur. Dopad na veličiny v roku 2020?

Témy: sociálne poistenie,SZČO,Top,veličiny,zdravotné poistenie,zmeny 2020

Dňa 7.3.2019 Štatistický úrad SR zverejnil, že v roku 2018 bola priemerná mesačná nominálna mzda zamestnanca hospodárstva SR vo výške 1013 Eur.

Poznámka: V roku 2017 bola priemerná mesačná nominálna mzda zamestnanca hospodárstva SR vo výške 954 Eur, medziročne ide o nárast 6,2%.

*

Dopady:

*

SOCIÁLNE POISTENIE ROK 2020

Maximálny vymeriavací základ 7091 eur (7 x 1013) okrem úrazového poistenia, ktoré maximálny vymeriavací základ stanovený nemá.

*

Sadzby poistného SZČO

Od 1.7.2020 (od 1.10.2020 v prípade podania DP za rok 2019 po 31.3.2020) bude povinne nemocensky a dôchodkovo poistená SZČO, ktorej príjem (brutto, podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP) za rok 2019 bude vyšší ako 6078 eur (12 x 506,50).

Poznámka: Od 1.7.2019 (od 1.10.2019 v prípade podania DP za rok 2018 po 31.3.2019) je povinne nemocensky a dôchodkovo poistená SZČO, ktorej príjem (brutto, podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP) za rok 2018 bol vyšší ako 5724 eur (12 x 477).

Minimálny vymeriavací základ počas roka 2020 bude 506,50 eur, minimálne poistné 167,89 eur (spolu so zdravotným poistením je minimálne poistné mesačne 238,80 eur, viď ďalej).

Nemocenské poistenie 4,4%, min. 22,28 eur

Starobné poistenie 18%, min. 91,17 eur

Invalidné poistenie 6%, min. 30,39 eur

Rezervný fond 4,75%, min. 24,05 eur

*

Sadzby poistného dobrovoľne poistená osoba

Minimálny vymeriavací základ 506,50 eur

Nemocenské poistenie 4,4%, min. |22,28 eur

Starobné poistenie 18%, min. 91,17 eur

Invalidné poistenie 6%, min. 30,39 eur

Poistenie v nezamestnanosti 2%, min. 10,13 eur

Rezervný fond 4,75%, min. 24,05 eura

*

Nemocenské dávky a náhrada príjmu pri PN zamestnanca

Najvyšší možný denný vymeriavací základ pre výpočet nemocenskej dávky je 66,6083 eur.

Výpočet: 2 x 1013 eur = 2026 ... x 12 mesiacov = 24312 ... deleno 365 dní = 66,6083 ... zaokrúhli sa na 4 desatinné miesta nahor.

Najvyšší možný denný vymeriavací základ pre výpočet náhrady príjmu pri PN je 66,6082 eur. Výpočet rovnako, zaokrúhli sa však na 4 desatinné miesta nadol.

*

*

Dávka v nezamestnanosti

Najvyšší   možný   denný   vymeriavací   základ  pre   výpočet   dávky v nezamestnanosti od 1.1.2020 do 30.6.2020 najviac zo sumy 2 x 12 x 1013/365 = 66,6083 eur.

*

Hranica príjmu pri zamestnávaní dlhodobo nezamestnaných

Hranica príjmu, do ktorého sa uplatní výnimka pri odvodoch, je pre pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer, ktorý vznikne v roku 2020,  suma 67% z 1013 eur, čo je suma 678,71 eur.

Poznámka: Hranica príjmu, do ktorého sa uplatní výnimka pri odvodoch, je pre pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer, ktorý vznikol v roku 2019 a pokračuje v roku 2020 suma 67% z 954 eur, čo je suma 639,18 eur.

*

ZDRAVOTNÉ POISTENIE ROK 2020

Maximálny vymeriavací základ je od roku 2017 zrušený pre zamestnancov a zamestnávateľov, SZČO a samoplatiteľov.

Maximálny vymeriavací základ pre dividendy za roky 2011 až 2016 vrátane, vyplatené v roku 2020, je 60780 eur (60-násobok priemernej mzdy z roka 2018, 60 x 1013).

*

Sadzby poistného SZČO a samoplatiteľa

Minimálny vymeriavací základ 506,50 eur, minimálny preddavok mesačne 70,91 eur (35,45 eur osoba so zdravotným postihnutím, ktorej sa týka minimálny preddavok).

*

Prednášky MATERSKÁ (jar 2019)

Témy: materské,nemocenské dávky,sociálne poistenie,Top

V období od 4.3.2019 do 24.5.2019 som na prednáškovom turné po celej SR.

Témou prednášok je materská - otec na materskej. Väčšina prednášok je súčasťou predvolebných kampaní pre prezidentskú kandidátku pani Zuzanu Čaputovú a pre kampaň koalície PS - SPOLU občianska demokracia vo voľbách do Európskeho parlamentu.

Vstup na prednášky je zdarma, prihlasovať sa nikde netreba. Výnimkou sú prednášky v Bratislave v priestoroch Coworking Nová Cvernovka, kde sa treba prihlásiť a uhradiť symbolické vstupné.

Priestory pre prednášky sa priebežne vybavujú - tam kde nie sú zatiaľ uvedené, budú včas doplnené.

*

Príspevok na rekreáciu zamestnancov a rekreačné poukazy

Témy: Top,Zákonník práce,zmeny 2019

Dôchodkový vek v rokoch 2019 - 2023

Témy: dôchodok,sociálne poistenie

Dôchodkový vek sa stanovuje naďalej na princípe postupného posúvania dôchodkového veku na základe štatisticky zisťovaného priemerného veku dožitia. Avšak stanovuje sa zrozumiteľnejšie, na roky a mesiace a to na 5 rokov dopredu.

Údaj v tabuľke znamená, v ktorom mesiaci a roku dosiahne dôchodkový vek občan, ktorý sa narodil v príslušnom roku (riadok tabuľky) a mesiaci (stĺpec tabuľky).

Stĺpce I. až XII. znamenajú mesiac narodenia občana.

*

Rok narodenia

Dôchodkový vek

I.

II.

III.

IV.

V.

VI.

VII.

VIII.

IX.

X.

XI.

XII.

1957

62r. a 6m.

7/19

8/19

9/19

10/19

11/19

12/19

1/20

2/20

3/20

4/20

5/20

6/20

1958

62r. a 8m.

9/20

10/20

11/20

12/20

1/21

2/21

3/21

4/21

5/21

6/21

7/21

8/21

1959

62r. a 10m.

11/21

12/21

1/22

2/22

3/22

4/22

5/22

6/22

7/22

8/22

9/22

10/22

1960

63r. a 2m.

3/23

4/23

5/23

6/23

7/23

8/23

9/23

10/23

11/23

12/23

1/24

2/24

*

Dôchodkový vek občanov narodených po roku 1960, bude každoročne stanovený opatrením, ktoré vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR vždy do konca októbra kalendárneho roka, ktorý päť rokov predchádza príslušnému kalendárnemu roku.

Žiadosť o príspevok na rekreáciu - vzor

Témy: Top,Zákonník práce,zmeny 2019

Podľa nového § 152a Zákonníka práce s účinnosťou od 1. januára 2019 sa zavádza nová povinnosť zamestnávateľa preplatiť zamestnancovi časť výdavkov na jeho rekreáciu formou príspevku na rekreáciu alebo formou rekreačných poukazov.

Podmienkou na vyplatenie príspevku na rekreáciu je, aby zamestnanec preukázal oprávnené výdavky najneskôr do 30 kalendárnych dní odo dňa skončenia rekreácie. O príspevok na rekreáciu musí zamestnanec požiadať.

Odporúčame zamestnávateľom, aby si internou smernicou zaviedli svoj formulár žiadosti o príspevok, napríklad takto:

Nahlasovanie zamestnancov na úrad verejného zdravotníctva

Témy: Zákonník práce,zmeny 2019

Povinnosť nahlasovať zamestnancov zaradených do druhej kategórie zdravotného rizika

Pri pracovníkoch zaradených do prvej kategórie prác z hľadiska zdravotného rizika vám stačí mať jednorazový posudok z firmy, ktorá pracovnú zdravotnú službu zabezpečuje.

Avšak pri pracovníkoch zaradených do druhej kategórie prác z hľadiska zdravotného rizika máte novú povinnosť, vyplývajúcu z novelizácie zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia.Podľa § 30 ods. 1 písm. k) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, zamestnávateľ je povinný oznámiť každoročne do 15. januára v elektronickej podobe príslušnému orgánu verejného zdravotníctva údaje týkajúce sa zamestnancov vykonávajúcich prácu zaradenú do druhej kategórie prác z hľadiska zdravotného rizika k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka. Údaje poskytne zamestnávateľ aj zástupcom zamestnancov.

Prvýkrát je táto povinnosť k 15.1.2019 vzhľadom na zamestnancov vykonávajúcich prácu zaradenú do druhej kategórie prác z hľadiska zdravotného rizika k 31.12.2018.

*

Aktualizované 16.1.2019: Úrad verejného zdravotníctva na svojej webovej stránke www.uvzsr.sk informuje, že oznámenie k 31.12.2018 stačí zaslať až do 30.6.2019. 

Povinnosť zamestnávateľa nahlasovať voľné pracovné miesta od 1.1.2019

Témy: zákon o službách zamestnanosti,Zákonník práce,zmeny 2019

Daňový bonus na zaplatené úroky za rok 2018

Témy: daň z príjmov,daňové priznanie,daňový bonus,ročné zúčtovanie,Top

Nezdaniteľná časť na preukázateľne zaplatené úhrady súvisiace s kúpeľnou starostlivosťou za rok 2018

Témy: daň z príjmov,daňové priznanie,nezdaniteľná časť,ročné zúčtovanie

Nezdaniteľná časť príspevky na III. pilier (doplnkové dôchodkové sporenie) za rok 2018

Témy: daň z príjmov,daňové priznanie,nezdaniteľná časť,ročné zúčtovanie

Nezdaniteľná časť na manželku/manžela za rok 2018

Témy: daň z príjmov,daňové priznanie,nezdaniteľná časť,ročné zúčtovanie

Nezdaniteľná časť na daňovníka za rok 2018

Témy: daň z príjmov,daňové priznanie,nezdaniteľná časť,ročné zúčtovanie,Top

Tlačivo "Prehľad o zrazených a odvedených preddavkoch na daň" pre rok 2019

Témy: daň z príjmov,tlačivá,zmeny 2019

Tlačivo "Hlásenie o vyúčtovaní dane" za rok 2018

Témy: daň z príjmov,ročné zúčtovanie,tlačivá,zmeny 2019

Tlačivo "Ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov" za rok 2018

Témy: daň z príjmov,ročné zúčtovanie,tlačivá,zmeny 2019

Tlačivo "Žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov" za rok 2018

Témy: daň z príjmov,daňový bonus,ročné zúčtovanie,tlačivá,zmeny 2019

Tlačivo "Potvrdenie o príjmoch zo závislej činnosti" za rok 2018

Témy: daň z príjmov,daňové priznanie,ročné zúčtovanie,tlačivá,zmeny 2019

Tlačivo "Vyhlásenie na zdanenie príjmov" pre rok 2019

Témy: daň z príjmov,tlačivá,zmeny 2019

Zamestnanec a ročné zúčtovanie preddavkov na daň za rok 2018

Témy: daň z príjmov,daňové priznanie,ročné zúčtovanie

Dôchodca a dobrovoľné podanie daňového priznania za rok 2018

Témy: daň z príjmov,daňové priznanie,dôchodok,ročné zúčtovanie

Kto musí podať daňové priznanie za rok 2018?

Témy: daň z príjmov,daňové priznanie,ročné zúčtovanie

Sociálne a zdravotné poistenie - veličiny platné v roku 2019

Témy: dôchodok,sociálne poistenie,SZČO,Top,veličiny,zdravotné poistenie,zmeny 2019

Odvody profesionálnych športovcov ako zamestnancov v roku 2019

Témy: sociálne poistenie,zákon o športe,zdravotné poistenie,zmeny 2019

Odvodová odpočítateľná položka na zdravotné poistenie v roku 2019

Témy: odpočítateľná položka,veličiny,zdravotné poistenie,zmeny 2019

Odvody SZČO v roku 2019

Témy: sociálne poistenie,SZČO,Top,veličiny,vymeriavací základ,zdravotné poistenie,zmeny 2019

Daň z príjmov závislá činnosť - veličiny platné v roku 2019

Témy: daň z príjmov,Top,veličiny,zmeny 2019

Príspevky na rekreáciu - príspevky na stravovanie: v čom sa zhodujú a v čom líšia?

Témy: gastrolístky,stravné,stravovanie,Top,Zákonník práce,zmeny 2019

Podľa nového § 152a Zákonníka práce s účinnosťou od 1. januára 2019 sa zavádza nová povinnosť zamestnávateľa preplatiť zamestnancovi časť výdavkov na jeho rekreáciu. Už dlhodobo má podľa § 152 Zákonníka práce zamestnávateľ povinnosť prispievať zamestnancom na stravovanie. Aj príspevky na rekreáciu aj príspevky na stravovanie sú tak benefitmi, ktoré zamestnancom garantuje Zákonník práce. Medzi týmito benefitmi nájdeme veľa spoločných prvkov ale aj rozdielov. Viac ďalej v článku.

Materská 2019 - otec na materskej 2019

Témy: materské,nemocenské dávky,sociálne poistenie,Top,Zákonník práce,zmeny 2019

Od roku 2011 platí, že okrem matky dieťaťa môže ísť na materskú aj otec , pričom svoju materskú si môže čerpať podľa dohody s matkou dieťaťa až kým dieťa nedosiahne vek tri roky. Pozor, platí to v zmysle, že potom ako si vyčerpá svoje materské matka, môže čerpať svoje materské aj otec. Teda nie je to „buď matka alebo otec“ ale „aj matka aj otec“. Od roku 2019 môžu byť dokonca na materskej obaja rodičia súčasne - matka s novonarodeným dieťaťom, otec so starším, povedzme dvojročným dieťatom.

V článku nájdete princípy a pravidlá, ako to funguje. Článok je voľne dostupný pre všetkých návštevníkov webu www.relia.sk

Ak vám informácie v článku nestačia, viac nájdete k knihe MATERSKÁ 2019. Kúpite ju v e-shope na tejto stránke alebo vo všetkých kníhkupectvách.

Videozáznam z prednášky (jún 2018) nájdete na youtube: https://www.youtube.com/watch?v=gkQlqMkof0k&list=PLMKWiQKrnZBasLECW9qUDX4RHF7gVdI_Q

Záznam z online diskusie k materskej nájdete na FB stránke Daňové a odvodové tipy Jozefa Mihála: 

https://www.facebook.com/DanoveAOdvodoveTipyJozefaMihala/videos/751176331916854/

https://www.facebook.com/DanoveAOdvodoveTipyJozefaMihala/videos/213364822875507/

 

Ak sa chcete poradiť, zaregistrujte sa na tejto stránke a zvoľte si registráciu "Materská". Získate:

•  plný prístup k všetkým článkom a videám s témou materská na webe www.relia.sk,
• v cene registrácie dostanete knihu MATERSKÁ 2019,
• budete mať možnosť položiť Jozefovi Mihálovi osobné otázky k téme materská - a to až do 31.1.2020

*

1. ČO JE MATERSKÉ

Materské je jedna zo štyroch dávok zo systému nemocenského poistenia (ďalšími dávkami sú nemocenské, ošetrovné a vyrovnávacia dávka v tehotenstve a materstve). Materské vypláca Sociálna poisťovňa. Na materské nemá nárok každá matka, resp. otec „automaticky“ - musia splniť podmienky podľa zákona o sociálnom poistení. Musia byť poistení v Sociálnej poisťovni na nemocenské poistenie (prípadne po skončení poistenia byť v tzv. ochrannej lehote) a musia byť poistení dostatočne dlhý čas (a to najmenej 270 dní v období posledných dvoch rokov - v prípade matky pred pôrodom, v prípade otca pred nástupom na materské).

Pri tom istom dieťati môžu ísť na materské postupne matka i otec, pokiaľ obaja spĺňajú uvedené podmienky.

Materské sa nevypláca v jednotnej výške ale závisí od predchádzajúceho príjmu, respektíve vymeriavacieho základu, z ktorého sa platilo poistné. Čím má otec pred nástupom na materské príjem vyšší, tým je vyššie aj materské. Od 1.5.2017 je materské dané ako 75% predchádzajúceho hrubého príjmu. Z materského sa neplatí ani daň ani odvody.

Napríklad ak otec zarábal 600 brutto mesačne, materské je cca 450 eur mesačne. Ak zarábal 1000 eur mesačne, materské je cca 750 eur mesačne. Výška materského je obmedzená - v roku 2019 platí, že materské sa vypočíta najviac z brutto príjmu vo výške 1908 eur, čo je dvojnásobok priemernej mzdy zistenej za rok 2017 (tá bola 954 eur). Najvyššie materské tak môže byť v roku 2019 vyše 1450 eur mesačne (v mesiaci ktorý má 31 dní).

V roku 2020 platí, že materské sa vypočíta najviac z brutto príjmu vo výške 2026 eur, čo je dvojnásobok priemernej mzdy zistenej za rok 2018 (tá bola 1013 eur). Najvyššie materské tak môže byť v roku 2020 vo výške 1548,70 eur mesačne (v mesiaci ktorý má 31 dní).

*

2. NÁROK NA MATERSKÉ

Prvá podmienka: Matka/otec sú v deň nástupu na materské nemocensky poistení alebo sú v ochrannej lehote po skončení nemocenského poistenia.

Ochranná lehota u matky je 8 mesiacov po zániku nemocenského poistenia, pokiaľ k zániku nemocenského poistenia došlo v čase, kedy už bola tehotná.

V ostatných prípadoch a rovnako je to u otca je ochranná lehota 7 kalendárnych dní po zániku nemocenského poistenia, ak by nemocenské poistenie trvalo menej ako 7 kalendárnych dní, ochranná lehota je toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie.

*

Druhá podmienka: V období dvoch rokov dozadu bola/bol nemocensky poistená/ý najmenej 270 kalendárnych dní.

V prípade matky sa sleduje obdobie dvoch rokov dozadu ku dňu pôrodu dieťaťa. V prípade otca sa sleduje obdobie dvoch rokov dozadu ku dňu nástupu na materské (ku dňu prevzatia dieťaťa do starostlivosti otca).

Do toho sa započítava doba aktuálneho nemocenského poistenia ale i doba iného, pred nástupom na materské už ukončeného nemocenského poistenia. Typicky sú to prípady dvoch zamestnaní nasledujúcich po sebe alebo kombinácia po sebe poistenie SZČO + poistenie v zamestnaní, dobrovoľné poistenie + poistenie v zamestnaní... 

*

Tretia podmienka, ktorá platí len pre otca: V Sociálnej poisťovni predloží prehlásenie, že sa s matkou dieťaťa dohodli na tom, že otec prevzal dieťa do starostlivosti.

Na tento účel má Sociálna poisťovňa pripravené tlačivo, ktoré je potrebné vyplniť a odovzdať na pobočke. Od dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti začína otec poberať materské (ak spĺňa všetky podmienky).

Týmto dňom nemusí byť prvý deň kalendárneho mesiaca - deň, odkedy otec preberie dieťa do starostlivosti si slobodne zvolí po dohode s matkou.

*

Štvrtá podmienka platná len pre otca: V Sociálnej poisťovni predloží potvrdenie z UPSVaR-u o tom, že ani jeden z rodičov nepoberá rodičovský príspevok.

Toto potvrdenie si musia rodičia vybaviť na UPSVaR-e. Musia požiadať o pozastavenie vyplácania rodičovského príspevku počnúc kalendárnym mesiacom, v ktorom začne otec poberať materské. O toto potvrdenie treba na UPSVaR-e požiadať včas, odporúčam mesiac vopred.

*

Poznámka: Podmienkou pre otca nie je uzatvorenie manželstva s matkou dieťaťa ani existencia spoločnej domácnosti. Aj keď nie sú rodičia zosobášení, resp. sú rozvedení, otec má pri splnení vyššie uvedených podmienok nárok na materské.

*

Osobitná podmienka pre matku/otca - SZČO alebo dobrovoľne poistenú osobu

Ak ide matka alebo otec na materské ako SZČO alebo ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba, nesmie mať za posledných 5 rokov nedoplatky v Sociálnej poisťovni. Nedoplatok nižší ako 5 eur sa toleruje.

*

Existencia dvoch a viac nemocenských poistení súčasne

Ak má matka/otec dve nemocenské poistenia súčasne – napríklad povinné poistenie zamestnanca v pracovnom pomere a súčasne povinné nemocenské poistenie SZČO (alebo súčasne nemocenské poistenie z dohody, či ďalšieho pracovného pomeru), nárok na materské sa posudzuje osobitne z každého poistenia.

*

3. VÝŠKA MATERSKÉHO

Materské je 75% denného vymeriavacieho základu (DVZ) za jeden kalendárny deň.

DVZ sa vypočíta ako podiel vymeriavacieho základu (hrubého príjmu) v rozhodujúcom období a počtu kalendárnych dní rozhodujúceho obdobia. Z rozhodujúceho obdobia sa pri tomto výpočte vylúčia dni, za ktoré sa podľa § 140 zákona o sociálnom poistení (ZSP) poistné neplatí, napríklad dni PN, OČR. Zjednodušene povedané, DVZ je vlastne priemerný hrubý príjem pripadajúci na jeden kalendárny deň rozhodujúceho obdobia.

DVZ môže byť v roku 2019 najviac 62,7288 eur. Výška materského priznaného v roku 2019 môže byť až 1458,50 eur.

V roku 2020 môže byť DVZ najviac 66,6083 eur. Výška materského priznaného v roku 2020 môže byť až 1548,70 eur.

*

Rozhodujúce obdobie - zamestnanec

V prípade zamestnanca je rozhodujúce obdobie predchádzajúci rok, ak dané zamestnanie trvalo počas celého predchádzajúceho roka.

Ak dané zamestnanie začalo počas predchádzajúceho roka alebo počas aktuálneho roka, rozhodujúce obdobie je obdobie od začiatku zamestnania do konca kalendárneho mesiaca, predchádzajúceho mesiacu, v ktorom je nástup na materské. 

*

Rozhodujúce obdobie - SZČO a dobrovoľné poistenie

Rozhodujúce obdobie je predchádzajúci rok, ak poistenie trvalo počas celého predchádzajúceho roka.

Ak poistenie začalo počas predchádzajúceho roka, rozhodujúce obdobie je obdobie od začiatku poistenia do konca predchádzajúceho roka.

Ak poistenie začalo počas aktuálneho roka, rozhodujúce obdobie je obdobie od začiatku poistenia do konca kalendárneho mesiaca, predchádzajúceho mesiacu, v ktorom je nástup na materské.

Ak poistenie začalo počas mesiaca, v ktorom je nástup na materské, rozhodujúce obdobie je obdobie od začiatku poistenia do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom je nástup na materské.

*

Zamestnanec a zmena zamestnania

V prípade zamestnanca a vzniku nového zamestnania sa materské vypočíta z vymeriavacieho základu dosiahnutého v novom zamestnaní ak sa poistné v novom zamestnaní pred nástupom na materské zaplatilo najmenej za 90 kalendárnych dní (do počtu 90 dní sa nepočítajú dni, za ktoré sa podľa § 140 ZSP poistné neplatí). Pritom si treba uvedomiť, že:

• musí ísť o nového zamestnávateľa (inú firmu) - nie o novú pracovnú zmluvu u toho istého zamestnávateľa
• pôvodné zamestnanie musí skončiť pred nástupom na materské - ak ide o matku/otca, ktorá/ý je povinne poistená/ý ako SZČO, musí podnikanie pred nástupom na materské ukončiť alebo pozastaviť

*

Existencia dvoch a viac nemocenských poistení súčasne

Ak má matka/otec dve a viac nemocenských poistení súčasne a zo všetkých poistení má nárok na materské, osobitne sa určí DVZ č. 1 z prvého poistenia, osobitne DVZ č. 2 z druhého poistenia atď.. Následne sa všetky DVZ sa spočítajú a materské je 75% z tohto súčtu. Aj tu ale platí, že súčet DVZ je v roku 2019 ohraničený hodnotou 62,7288 eur a v roku 2020 sumou 66,6083 eur.

*

4. NÁSTUP NA MATERSKÉ A DOBA POBERANIA MATERSKÉHO

Matka

Matka nastupuje na materské od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom. Môže sa rozhodnúť nastúpiť na materské aj skôr a to najskôr od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom. Ak matka porodí skôr než stihla nastúpiť na materské, materské sa vypláca odo dňa pôrodu.

Nárok na materské matke zaniká uplynutím 34. týždňa od vzniku nároku na materské, výnimkou sú situácie:

• osamelá matka má nárok na materské po dobu 37 týždňov,
• pri pôrode dvoch alebo viac detí je nárok na materské po dobu 43 týždňov.

Ak pôrod nastane skôr ako v očakávaný deň pôrodu určený lekárom, matka má nárok na materské po celú vyššie uvedenú dobu 34/37/43 týždňov.

Ak ale matka nastúpi na materské neskôr ako od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu, nárok na materské zanikne matke uplynutím 28 týždňov po dni pôrodu – ak je osamelá uplynutím 31 týždňov a ak porodila dve a viac detí uplynutím 37 týždňov. – matka sa tak ukráti o časť doby poberania materského. 

Preto „nie je dobrý nápad“ nastúpiť na materskú neskôr ako 6 týždňov pred očakávaným dňom pôrodu.

*

Otec

Ak matka nepoberá materské, otec môže nastúpiť na materské najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu. Ak matka poberá materské, otec môže nastúpiť na materské potom, čo si materské dočerpá matka. V praxi si potom otec zvolí ľubovoľný deň začatia čerpania materského (teda prevzatia dieťaťa do svojej starostlivosti), aký mu čo najlepšie vyhovuje. Môže to byť napríklad hneď po materskej matky alebo v čase kedy má dieťa jeden rok, dva roky a podobne.

Otec nemusí začať čerpať materské od prvého dňa mesiaca, môže prevziať dieťa do starostlivosti povedzme od druhého dňa mesiaca (napríklad od 2.9.2019) čo je výhodnejšie z pohľadu čerpania rodičovského príspevku - v takomto prípade si po nástupe na materské vyžiada od Sociálnej poisťovne potvrdenie odkedz má materské priznané  a matka požiada na UPSVaR-e o doplatenie rodičovského príspevku za mesiac, v ktorom otec začal poberať materské.

*

Nárok na materské má otec po dobu 28 týždňov od vzniku nároku na materské, výnimkou sú situácie:

• osamelý otec má nárok na materské po dobu 31 týždňov,
• pri starostlivosti otca o dve alebo viac detí je nárok na materské po dobu 37 týždňov.

Zároveň platí, že otec môže poberať materské najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa. Z toho vyplýva, že otec by mal nastúpiť na materské najneskôr 28/31/37 týždňov pred dovŕšením troch rokov veku dieťaťa, inak sa sám ukráti o časť doby, počas ktorej by mohol materské poberať.

Pri dvojčatách je pre otca výhodnejšie neprevziať do starostlivosti obe dvojčatá súčasne - materská sa vypláca 37 týždňov - ale prevziať do starostlivosti postupne jedno a potom druhé dieťa - tak má nárok na materské 2 x 28 týždňov.

*

5. MOŽNOSTI PRÁCE OTCA V ČASE POBERANIA MATERSKÉHO

Otec je zamestnanec

Otec, ktorý poberá materské z poistenia zamestnanca, nesmie mať z tohto zamestnania príjem za aktívnu prácu, nesmie v tomto zamestnaní pracovať.

Môže však dostať dodatočne vyplatenú odmenu za prácu vykonanú pred nástupom na materskú. Alebo môže mať vyplatený príjem nie za prácu ale napríklad príspevok zo sociálneho fondu.

Otec však môže mať príjem z iného zamestnania, z ktorého materské nepoberá. Napríklad z novo uzatvoreného pracovného pomeru (aj u toho istého zamestnávateľa – pozor, podľa § 50 Zákonníka práce musí ísť o iný druh práce) alebo z dohody, môže si založiť živnosť a pod. V čase, kedy bude poberať materské a bude mať príjem z iného zamestnania, resp. iného pracovnoprávneho vzťahu, sa podľa § 140 ZSP platí do Sociálnej poisťovne len poistné na úrazové poistenie (ktoré platí zamestnávateľ). Zdravotné poistenie sa platí obvyklým spôsobom, tu úľava nie je.

Pozor, Sociálna poisťovňa približne od októbra 2018 nepriznáva materské oteckom, ktorí počas materskej majú, resp. začnú pracovať na ďalšiu pracovnú zmluvu na plný úväzok. Materskú im nepriznáva s odôvodnením, že ak majú ďalšiu pracovnú zmluvu na plný úväzok, tak sa predsa nemôžu stíhať starať o dieťa. Toto odôvodnenie SP je podľa autora článku nezákonné ale ak nechcete mať problémy a súdiť sa so SP, odporúčam:

• mať druhú pracovnú zmluvu maximálne na polovičný úväzok (a tomu zodpovedajúcu nižšiu mzdu v takejto zmluve)
• mať druhú pracovnú zmluvu na formu domáckej práce podľa § 52 Zákonníka práce (domácky zamestnanec)
• pracovať na dohodu o vykonaní práce alebo na dohodu o pracovnej činnosti
• ak nejde o závislú prácu, pracovať na živnosť, respektíve obdobnou formou samostatného podnikania - napríklad na autorské zmluvy

Pri druhej pracovnej zmluve resp. pri dohode o pracovnej činnosti a pod. treba rešpektovať, že odmena, resp. mzda v pracovnej zmluve by mala byť adekvátna nižšiemu rozsahu pracovného času. Odporúčam potom doplatiť odmeny až po skončení materskej, resp. vyplatiť časť odmeny ešte na pôvodnú zmluvu a to ešte pred začatím materskej a podobne.

*

Otec je SZČO

Otec ktorý poberá materské z poistenia SZČO, môže ďalej aktívne podnikať a mať príjmy z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti. Nemusí činnosť ani ukončiť, ani prerušiť a pod.

Výhodou je, že v čase kedy poberá materské ako SZČO neplatí ako SZČO poistné do Sociálnej poisťovne. Pri platení poistného z činnosti SZČO do zdravotnej poisťovne sa ho netýka ustanovenie o povinnom minimálnom vymeriavacom základe, čo je pre mnohých SZČO ďalšou menšou či väčšou výhodou.

*

Otec má materské z dobrovoľného nemocenského poistenia

Osoba, ktorá poberá materské z dobrovoľného poistenia, môže bez problémov počas materského pracovať ako zamestnanec resp. podnikať ako SZČO. Ak bude poberať z dobrovoľného poistenia materské otec policajt alebo vojak, môže v tom čase naďalej slúžiť. Sociálna poisťovňa by nemala mať informácie z osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov o tom, kto v čase poberania materského aktívne slúži (autor za túto informáciu neručí).

*

6. PRAVIDLÁ TÝKAJÚCE SA MATKY V ČASE KEDY OTEC POBERÁ MATERSKÉ

Súčasné poberanie materského a rodičovského príspevku

Je vylúčené aby súčasne otec poberal materské a matka poberala rodičovský príspevok alebo príspevok na starostlivosť o dieťa. Ak napríklad otec nastúpi na materské od 1.9.2019, matka musí požiadať na UPSVaR-e o zastavenie vyplácania rodičovského príspevku počnúc mesiacom september 2019. Ak potom otcovi skončí materské 15.3.2020 a dieťa ešte nemá tri roky, matka môže požiadať na UPSVaR-e o obnovenie výplaty rodičovského príspevku prvýkrát od mesiaca marec 2020.

*

Zdravotné poistenie otca a matky

Počas doby, kedy otec poberá materské, štát platí poistné na zdravotné poistenie za otca v súlade s § 11 ods. 7 písm. m) bod. 1 ZZP, teda preto, lebo otec poberá materské.

Pokiaľ matka počas otcovej materskej zostane doma a v rodine majú len jedno dieťa vo veku do 6 rokov (na ktoré otec poberá materské), štát za matku od 30.12.2018 neplatí poistné na zdravotné poistenie. Matka má v takom prípade tieto možnosti:

• vráti sa do zamestnania, resp. nájde si iné zamestnanie - napríklad na dohodu - z ktorého bude zdravotne poistená
• po dohode so súčasným zamestnávateľom ukončí doterajší pracovný pomer a prihlási sa na UPSVaR-e do evidencie nezamestnaných - tým pádom za ňu bude štát platiť zdravotné poistenie - a ona sama môže zároveň požiadať o dávku v nezamestnanosti (v zásade na dávku bude mať nárok, vo výške 50% predošlej hrubej mzdy)
• bude si platiť zdravotné poistenie sama ako dobrovoľne nezamestnaná (samoplatiteľ) - počas roka 2019 ide o sumu 66,78 eura mesačne. Za dva dni ešte v roku 2018 a to od 30.12.2018 do 31.12.2018 je to suma 4,11 eura. V roku 2019 je to suma 66,78 eura mesačne za celý kalendárny mesiac, pri platbe za časť mesiaca je výpočet vymeriavacieho základu 477 eur/počet dní v mesiaci, ďalej x počet dní za ktoré sa platí poistné, výsledok sa zaokrúhli na cent nadol, následne sa vypočíta preddavok ako 14% z vymeriavacieho základu a výsledok sa zaokrúhli na centy nadol. V roku 2020 je to suma 70,91 eur mesačne za celý mesiac a za časť mesiaca sa pri výpočte vychádza z vymeriavacieho základu 506,50 eur.

Pokiaľ majú v rodine ďalšie dieťa vo veku do 6 rokov, ktoré nechodí do škôlky, respektíve chodí do škôlky len na pol dňa, tak za matku naďalej štát platí poistné na zdravotné poistenie podľa § 11 ods. 7 písm. j) ZZP ako za fyzickú osobu, ktorá sa osobne celodenne a riadne stará o dieťa vo veku do šiestich rokov, pretože z pohľadu zákona o zdravotnom poistení sa stará  o toto druhé dieťa.

*

Dôchodkové poistenie otca a matky

Podľa § 128 ods. 5 ZSP štát platí dôchodkové poistenie za otca zamestnanca alebo SZČO v čase, kedy sa mu vypláca materské.

Za matku, ktorá zostane doma v tomto čase štát neplatí dôchodkové poistenie, pretože podľa dohody rodičov starostlivosť o dieťa prevzal otec. Na matku sa tak nevzťahuje ustanovenie § 15 ods. 1 písm. c) ZSP - a za matku počas otcovej materskej štát neplatí dôchodkové poistenie.

Ak však majú v rodine ďalšie dieťa vo veku do 6 rokov a matka zostane doma, štát za ňu bude platiť dôchodkové poistenie z dôvodu, že sa stará o toto druhé dieťa. Pozor, nárok na status poistenca štátu si matka v takom prípade musí sama uplatniť v Sociálnej poisťovni.

Treba dodať, že dôchodkové poistenie povinné nie je. Ak v Sociálnej poisťovni počas otcovej materskej odmietnu uznať matku ako poistenca štátu na dôchodkové poistenie, nemusí si platiť sama dobrovoľné dôchodkové poistenie.

*

7. ZÁKONNÍK PRÁCE – MATERSKÁ A RODIČOVSKÁ DOVOLENKA

Podľa Zákonníka práce má otec nárok na rodičovskú dovolenku pokiaľ má dieťa vo veku do 3 rokov. A to bez ohľadu, či pri tom istom dieťati je doma aj matka (teda bez ohľadu na to, či aj matka čerpá rodičovskú dovolenku u svojho zamestnávateľa).

*

Rodičovská dovolenka podľa Zákonníka práce

Podľa § 166 ods. 2 ZP, zamestnávateľ je povinný poskytnúť matke a otcovi na základe ich žiadosti rodičovskú dovolenku až do dňa, v ktorom dieťa dovŕši tri roky veku.

Ak má dieťa dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, zamestnávateľ je povinný poskytnúť matke a otcovi rodičovskú dovolenku až do dňa, v ktorom dieťa dovŕši šesť rokov veku.

Rodičovská dovolenka sa poskytuje v rozsahu, o aký rodič žiada, spravidla však najmenej na jeden mesiac.

Podľa § 166 ods. 3 ZP, matka a otec písomne oznamujú zamestnávateľovi deň nástupu na rodičovskú dovolenku najmenej jeden mesiac vopred. Rovnako najmenej jeden mesiac vopred oznamujú predpokladaný deň prerušenia, skončenia alebo zmeny týkajúce sa nástupu, prerušenia a skončenia rodičovskej dovolenky.

Z pohľadu Zákonníka práce to znamená, že pokiaľ sa otec dieťaťa rozhodne čerpať materské (podľa zákona o sociálnom poistení) povedzme pri dvojročnom dieťati, svojho zamestnávateľa žiada o poskytnutie rodičovskej dovolenky.

Zároveň to znamená, že obaja rodičia môžu byť súčasne na rodičovskej dovolenke – Zákonník práce to nevylučuje. Otec má právo požiadať svojho zamestnávateľa o rodičovskú dovolenku, pokiaľ má dieťa vo veku do troch (šiestich) rokov. Matka má právo zostať na rodičovskej dovolenke aj vtedy, ak je súčasne na rodičovskej dovolenke otec. Pri nástupe otca na svoju rodičovskú dovolenku sa matka nemusí - ak sama nechce - vrátiť do zamestnania.

Treba dodať, že pokiaľ je otec na rodičovskej dovolenke, za dobu rodičovskej dovolenky sa mu môže krátiť nárok na riadnu dovolenku. Za prvých 100 zameškaných pracovných dní počas jedného kalendárneho roka mu môže zamestnávateľ krátiť nárok na riadnu dovolenku tohto roka o jednu dvanástinu. Za každých ďalších celých 21 zameškaných pracovných dní počas jedného kalendárneho roka môže zamestnávateľ krátiť nárok na riadnu dovolenku o ďalšiu dvanástinu.

Zákaz doložky o mlčanlivosti o mzdových a pracovných podmienkach

Témy: Top,Zákonník práce,zmeny 2019

Od 1.1.2019 platí "malá" novela Zákonníka práce, kde v § 13 podľa nového ods. 5 sa zavádza absolútny zákaz zamestnávateľovi uzatvoriť so zamestnancom v pracovnej zmluve, resp. dohode o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru doložku o mlčanlivosti, podľa ktorej je zamestnanec povinný zachovať mlčanlivosť o svojej mzde ďalších pracovných a mzdových podmienkach.

Ustanovenia pracovnej zmluvy, dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru alebo inej dohody medzi zamestnávateľom a zamestnancom, ktoré by zamestnanca zaväzovali zachovávať mlčanlivosť o jeho pracovných podmienkach vrátane mzdových podmienok a podmienkach zamestnávania sú od 1.1.2019 neplatné.

Stravovanie zamestnancov v roku 2019

Témy: veličiny,Zákonník práce,zmeny 2019

Zamestnávateľ prispieva zamestnancom na stravovanie v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu. Zvyšok ceny jedla si dopláca zamestnanec. Časť ceny jedla môže tvoriť príspevok zo sociálneho fondu.

Podľa "Opatrenia" od 1.6.2018 je suma stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín daná ako 4,80 eura.

Maximálny príspevok zamestnávateľa na stravovanie je tak od 1.6.2018 ohraničený sumou 55% zo 4,80 = 2,64 eura.

Cestovné náhrady v roku 2019

Témy: veličiny,Zákonník práce,zmeny 2019

Od 1.1.2009 bez zmeny je suma základnej náhrady za každý 1 km jazdy:

• 0,050 eura jednostopové vozidlá a trojkolky,
• 0,183 eura osobné cestné motorové vozidlá.

*

Sumy stravného platné od 1.6.2018

• 4,80 eura pre časové pásmo 5 až 12 hodín,
• 7,10 eura pre časové pásmo nad 12 hodín až 18 hodín,
• 10,90 eura pre časové pásmo nad 18 hodín.

Ubytovanie poskytnuté zamestnancovi - oslobodenie od dane

Témy: daň z príjmov,zmeny 2019

Daňový bonus na deti v roku 2019

Témy: daň z príjmov,daňový bonus,Top,zmeny 2019

Novela zákona o službách zamestnanosti k 1.1.2019 - zamestnávanie cudzincov

Témy: zákon o službách zamestnanosti,Zákonník práce,zmeny 2019

Príspevok na rekreáciu zamestnancov a rekreačné poukazy

Témy: Top,Zákonník práce,zmeny 2019

Trinásty a štrnásty plat v roku 2019

Témy: Zákonník práce,zmeny 2019

Príplatky a doplatky v roku 2019

Témy: Top,veličiny,Zákonník práce,zmeny 2019

Minimálna mzda 2019

Témy: minimalna mzda,Top,veličiny,Zákonník práce,zmeny 2019

Inštrukcie ako sa brániť proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne o nepriznaní materského

Témy: materské,nemocenské dávky,sociálne poistenie

Proti rozhodnutiam Sociálnej poisťovne v oblasti materského je možné sa brániť pomocou odvolania a správnej žaloby.

V prípade zamietnutia žiadosti o priznanie materského otcovi z dôvodu, že otec naďalej vykonáva pracovnú činnosť je možné využiť pripravený vzor odvolania a správnej žaloby. Tieto vzory nie sú vhodné na použitie v prípade akéhokoľvek iného dôvodu zamietnutia žiadosti.

Vzor odvolania a vzor správnej žaloby nájdete na www.relia.sk alebo si ich vyžiadajte emailom na adrese reliaba@gmail.com

Odvolanie:

1. V prípade negatívneho rozhodnutia Sociálnej poisťovne je možné proti nemu podať odvolanie.
2. Odvolanie je nutné podať do 30 dní od doručenia rozhodnutia žiadateľovi o materské.
3. V prípade, že sa odvolanie podáva poštou, je pre posúdenie včasnosti podania odvolania rozhodujúci dátum podania na pošte (dátum na poštovej pečiatke).
4. V prípade použitia vzoru je nutné doňho doplniť vyznačené údaje (vyznačené napr. takto: [doplniť])
5. Vyplnený vzor je potrebné vytlačiť a vlastnoručne podpísať
6. V prípade, že odvolanie podáva za vás iná osoba, je nutné k nemu pripojiť aj plnomocenstvo

Žaloba proti Sociálnej poisťovni - vzor

Témy: materské,nemocenské dávky,sociálne poistenie

Krajský súd v [doplniť krajské mesto podľa kraja, kde má žalobca – otec trvalé bydlisko]

[adresa súdu]

[adresa súdu]

[doplniť mesto], [doplniť dátum]

SPRÁVNA ŽALOBA

v sociálnej veci podľa § 199 a nasl. Správneho súdneho poriadku

Žalobca:         [doplniť meno a priezvisko otca]

                        nar. [doplniť dátum narodenia]

                        bytom [doplniť adresu trvalého pobytu]

                        V zmysle § 49 ods. 2 písm. b) SSP sa povinné zastúpenie advokátom nevyžaduje

                       

Žalovaná:       Sociálna poisťovňa

                        so sídlom Bratislava, Ul. 29. augusta 8, PSČ 813 63

DVOJMO

Prílohy sú uvedené na konci žaloby

Súdne konanie je oslobodené od súdneho poplatku

podľa § 4 ods. 1 písm. c) Zákona o súdnych poplatkoch

A. Príslušnosť súdu

[1] Táto žaloba smeruje proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne – ústredia o nepriznaní nároku na materské. Správna žaloba sa teda týka sociálnej veci.[1] Na konanie o správnych žalobách v sociálnych veciach je vecne a miestne príslušný krajský súd, v obvode ktorého má žalobca trvalý pobyt.[2]

[2] Žalobca má trvalý pobyt v obci/meste [doplniť], ktoré sa nachádza v obvode Krajského súdu v [doplniť]. Na konanie je teda príslušný práve Krajský súd v [doplniť].

B. Konanie o priznaní nároku na materské

[3] Žalobca si u žalovanej Sociálnej poisťovne – pobočka [doplniť], uplatnil nárok na priznanie materského ako iný poistenec, z dôvodu prevzatia starostlivosti o dieťa, syna/dcéru [doplniť meno a priezvisko dieťaťa] po dohode s matkou dieťaťa [doplniť meno a priezvisko matky].[3] Sociálna poisťovňa – pobočka [doplniť], vydala dňa [doplniť] rozhodnutie č. [doplniť], ktorým rozhodla, že žalobca nemá nárok na materské. Ako dôvod pre toto rozhodnutie uviedla, že žalobca nevykonáva starostlivosť o dieťa, nakoľko naďalej vykonáva pracovnú činnosť (ďalej len „Prvostupňové rozhodnutie“).

[4] Žalobca podal dňa [doplniť] proti Prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie, v ktorom namietal, že zanechanie pracovnej činnosti a osobné vykonávanie starostlivosti o dieťa nie sú zákonnými podmienkami pre priznanie nároku na materské. Žalovaná, Sociálna poisťovňa – ústredie rozhodnutím zo dňa [doplniť], č. [doplniť] žalobcovo odvolanie zamietla a Prvostupňové rozhodnutie potvrdila (ďalej len „Druhostupňové rozhodnutie“).

[5] Druhostupňové rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa [doplniť].

C. Žalobné body

[6] Druhostupňové rozhodnutie je nezákonné nakoľko vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré spočíva v nesprávnej aplikácií relevantných noriem upravujúcich nárok na materské[4] na zistený skutkový stav.

[7] Podľa žalovanej nie je možné žalobcovi priznať nárok na materské, nakoľko žalobca nesplnil podmienky prevzatia dieťaťa. Žalovaná pritom vychádzala z faktu, že žalobca po poskytnutí rodičovskej dovolenky naďalej vykonával pracovnú činnosť, z ktorej dosahuje príjem a zároveň nedošlo k úprave pracovného času tak, aby mohol prevziať starostlivosť o dieťa. V dôsledku toho žalovaná uzavrela, že žalobca nemôže byť považovaný za iného poistenca, keďže údajne napriek uzavretej dohode s matkou neprevzal starostlivosť o dieťa.

[8] Právne posúdenie veci žalovanou však nemá oporu v ust. § 49 ZSocP, ktorý určuje požiadavky na priznanie nároku na materské inému poistencovi. V zmysle tohto ustanovenia môže otec dieťaťa poberať materské (okrem iného) pri súčasnom splnení týchto podmienok: 

1. prevzatie starostlivosti o dieťa a staranie sa oň,
2. dohoda s matkou dieťaťa,
3. uplynutie aspoň 6 týždňov od pôrodu,
4. matka nepoberá materské ani rodičovský príspevok.[5]

[9] Z vyššie uvedených podmienok nevyplýva požiadavka aby otec dieťaťa nevykonával pracovnú činnosť, a to ani explicitne, ani na základe výkladu neurčitého pojmu starostlivosť o dieťa.

[10] Pojem starostlivosť o dieťa nemá vlastnú legálnu definíciu na účely sociálneho poistenia. Tento pojem je však definovaný v Zákone o rodičovskom príspevku, podľa ktorého „riadna starostlivosť o dieťa podľa tohto zákona je starostlivosť poskytovaná dieťaťu v záujme všestranného fyzického vývinu a psychického vývinu dieťaťa, najmä primeraná výživa dieťaťa, hygiena dieťaťa, výchova dieťaťa a dodržiavanie preventívnych prehliadok dieťaťa podľa osobitného predpisu.“ [6] Pre účely priznania nároku na materské je nutné pojem starostlivosti o dieťa obsiahnutý v § 49 ZSocP v súlade s jeho definíciou podľa ZRodP, nakoľko v zmysle princípu terminologickej jednoty je nutné rovnaké pojmy používať v rovnakom význame naprieč celým právnym poriadkom.[7]

[11] Riadnu starostlivosť je pritom možné poskytovať dieťaťu osobne, pomocou inou plnoletej fyzickej osoby, ba dokonca aj pomocou právnickej osoby.[8] Z uvedeného teda neplynie nevyhnutná povinnosť zanechania pracovnej činnosti za účelom zabezpečovania starostlivosť o dieťa osobne. Starostlivosť je možné zabezpečovať aj prostredníctvom iných osôb ako sú napríklad starí rodičia dieťaťa, druhý rodič dieťaťa, pestúnka, jasle, škôlka a iné.

[12] O tom, že povinnosť osobnej starostlivosti a zanechania pracovnej činnosti nie je možné vyžadovať na účely priznávania nároku na materské svedčí aj fakt, že povinnosť osobnej starostlivosti bola z ust. § 3 ods. 3 ZRodP vypustená s účinnosťou od 1. 1. 2011. Do tohto dátumu sa za riadnu starostlivosť o dieťa považovala len starostlivosť poskytovaná osobne a len vo výnimočných prípadoch mohla byť zabezpečená inými osobami. Od 1. 1. 2011 sa však môže starostlivosť v každom jednom prípade poskytovať aj prostredníctvom inej osoby.[9] Z dôvodovej správy k novele, ktorou došlo k tejto zmene plynie, že jej účelom bolo práve umožniť rodičom aj v období poberania rodičovského príspevku (mutatis mutandis platí aj pre poberanie materského) prispieť k zlepšeniu príjmovej situácie rodiny vykonávaním pracovnej činnosti.[10]

[13] V neposlednom rade je nutné poukázať aj na diskriminačný rozmer postupu žalovanej. Je všeobecne známe, že v prípade rozhodovania o priznaní rodičovského príspevku matkám Sociálna poisťovňa bežne rozhoduje o poskytnutí príspevku aj keď vykonávajú pracovnú činnosť. Pokiaľ teda Sociálna poisťovňa lipne na zanechaní pracovnej činnosti na strane otcov, ide o diskrimináciu na základe pohlavia, čo je v rozpore so zákazom diskriminácie v sociálnom zabezpečení v oblasti prístupu a poskytovania sociálneho poistenia.[11]

[14] Z vyššie uvedeného jednoznačne plynie, že žalovaná rozhodla o žalobcovej žiadosti o priznanie nároku na materské v rozpore so zákonom, nakoľko súčasťou podmienky prevzatia starostlivosti o dieťa nie je zanechanie pracovnej činnosti otcom dieťaťa.

D. Zrušenie Prvostupňového rozhodnutia

[15] Správny súd môže podľa okolností prípadu zrušiť aj rozhodnutie, ktoré predchádzalo napadnutému rozhodnutiu.[12] Nakoľko v tomto prípade Prvostupňové rozhodnutie je postihnuté rovnakými vadami ako Druhostupňové rozhodnutie, žalobca má za to, že sú tu také okolnosti, ktoré odôvodňujú aj zrušenie Prvostupňového rozhodnutia spolu s Druhostupňovým rozhodnutím.

E. Pojednávanie

[16] Žalobca nežiada nariadenie pojednávania v tejto veci a súhlasí aby sa o tejto správnej žalobe rozhodlo aj bez pojednávania.[13]

F. Žalobný návrh

[17] Na základe vyššie uvedeného žalobca navrhuje, aby Krajský súd v [doplniť] vyhlásil tento rozsudok:

I. Rozhodnutie Sociálnej poisťovne – ústredie z [doplniť], č. [doplniť] sa ruší v celom rozsahu.

II. Rozhodnutie Sociálnej poisťovne – pobočka [doplniť] z [doplniť], č. [doplniť] sa ruší v celom rozsahu a vec sa vracia na ďalšie konanie.

III. Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania do troch dní po právnej moci uznesenia, ktorým vyšší súdny úradník rozhodne o výške náhrady trov.

[vlastnoručný podpis]

[meno a priezvisko]

prílohy:

1. Žiadosť o priznanie nároku na materské zo dňa [doplniť]
2. Rozhodnutie Sociálnej poisťovne – pobočka [doplniť] zo dňa [doplniť], č. [doplniť]
3. Rozhodnutie Sociálnej poisťovne – ústredie zo dňa [doplniť], č. [doplniť]

*

[1] § 6 ods. 2 písm. c) v spojení s § 199 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v platnom znení (ďalej len „SSP“).

[2] § 10 v spojení s § 13 ods. 3 SSP.

[3] § 49 ods. 2 písm. d) zákona č. a č. 61/2003 Z. z. o sociálnom poistení v platnom znení (ďalej len „ZSocP“).

[4] § 48 a nasl. ZSocP.

[5] § 49 ods. 1 v spojení s § 49 ods. 2 písm. d) ZSocP.

[6] § 3 ods. 3 zákona č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku v platnom znení (ďalej len „ZRodP“)

[7] § 3 ods. 3 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky v platnom znení.

[8] § 3 ods. 4 ZRodP.

[9] Porovnaj znenie § 3 ods. 3 a ods. 4 ZRodP v znení pred a po účinnosti novely č. 513/2010 Z. z.

[10] Dôvodová správa k zákonu č. 513/2010 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov a o zmene a doplnení zákona č. 561/2008 Z. z. o príspevku na starostlivosť o dieťa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 571/2009 Z. z., dostupná z https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=5&ID=111.

[11] § 5 zákona č. 365/2004 Z. z. antidiskriminačný zákon v platnom znení.

[12] § 191 ods. 3 SSP.

[13] § 182 ods. 1 písm. g) SSP.

Odvolanie voči rozhodnutiu Sociálnej poisťovne - vzor

Témy: materské,nemocenské dávky,sociálne poistenie

Sociálna poisťovňa

Pobočka [doplniť]

[adresa]

[adresa]

č. k.: [doplniť číslo konania]

[mesto], [dátum]

 

VEC:   Odvolanie proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka [doplniť] zo dňa [doplniť], č. k. [doplniť]

Dňa [doplniť] mi bolo doručené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka [doplniť] (ďalej len „Sociálna poisťovňa“)zo dňa [doplniť], č. k. [doplniť] (ďalej len „Rozhodnutie“), ktorým rozhodla, že nemám nárok na materské, ktoré som si uplatnil od [doplniť dátum].

Týmto podávam proti Rozhodnutiu odvolanie, ktoré odôvodňujem nasledovne:

Rozhodnutie je nezákonné z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré spočíva v nesprávnej aplikácií relevantných noriem upravujúcich nárok na materské[1] na zistený skutkový stav.

Sociálna poisťovňa v odôvodnení Rozhodnutia uviedla, že mi nie je možné priznať nárok na materské z dôvodu nesplnenia podmienky prevzatia starostlivosti o dieťa, nakoľko po poskytnutí rodičovskej dovolenky naďalej vykonávam pracovnú činnosť, z ktorej dosahujem príjem vyšší ako z pracovnej činnosti zakladajúcej nemocenské poistenie, z ktorého si uplatňujem nárok na materské a zároveň nedošlo k úprave môjho pracovného času tak, aby som mohol prevziať starostlivosť o dieťa. Sociálna poisťovňa z tohto nesprávne vyvodila, že môj nástup na rodičovskú dovolenku mal údajne byť len formálny za účelom čerpania dávky materského. Ďalej Sociálna poisťovňa uvádza, že údajne reálne nezabezpečujem časť starostlivosti o dieťa, ktorú do prevzatia dieťaťa zabezpečovala matka dieťaťa. Na základe tohto Sociálna poisťovňa rozhodla, že nemám postavenie iného poistenca na účely priznania nároku na materské.

Uvedené dôvody rozhodnutia nemajú oporu v ustanoveniach § 49 ZSocP, ktorý upravuje nárok na materské iných poistencov. V zmysle tohto ustanovenia môže otec dieťaťa poberať materské (okrem iného) pri súčasnom splnení týchto podmienok:

1. prevzatie starostlivosti o dieťa a staranie sa oň,
2. dohoda s matkou dieťaťa,
3. uplynutie aspoň 6 týždňov od pôrodu,
4. matka nepoberá materské ani rodičovský príspevok.[2]

Z vyššie uvedených podmienok nevyplýva požiadavka, aby otec dieťaťa nevykonával pracovnú činnosť, a to ani explicitne, ani na základe výkladu neurčitého pojmu starostlivosť o dieťa.

Pojem starostlivosť o dieťa nemá vlastnú legálnu definíciu na účely sociálneho poistenia. Tento pojem je však definovaný v Zákone o rodičovskom príspevku, podľa ktorého „riadna starostlivosť o dieťa podľa tohto zákona je starostlivosť poskytovaná dieťaťu v záujme všestranného fyzického vývinu a psychického vývinu dieťaťa, najmä primeraná výživa dieťaťa, hygiena dieťaťa, výchova dieťaťa a dodržiavanie preventívnych prehliadok dieťaťa podľa osobitného predpisu.“ [3] Pre účely priznania nároku na materské je nutné pojem starostlivosti o dieťa obsiahnutý v § 49 ZSocP v súlade s jeho definíciou podľa ZRodP, nakoľko v zmysle princípu terminologickej jednoty je nutné rovnaké pojmy používať v rovnakom význame naprieč celým právnym poriadkom.[4]

Riadnu starostlivosť je pritom možné poskytovať dieťaťu osobne, pomocou inou plnoletej fyzickej osoby, ba dokonca aj pomocou právnickej osoby.[5] Z uvedeného teda neplynie nevyhnutná povinnosť zanechania pracovnej činnosti za účelom zabezpečovania starostlivosť o dieťa osobne. Starostlivosť je možné zabezpečovať aj prostredníctvom iných osôb, ako sú napríklad starí rodičia dieťaťa, druhý rodič dieťaťa, pestúnka, jasle, škôlka a iné.

O tom, že povinnosť osobnej starostlivosti a zanechania pracovnej činnosti nie je možné vyžadovať na účely priznávania nároku na materské svedčí aj fakt, že povinnosť osobnej starostlivosti bola z ust. § 3 ods. 3 ZRodP vypustená s účinnosťou od 1. 1. 2011. Do tohto dátumu sa za riadnu starostlivosť o dieťa považovala len starostlivosť poskytovaná osobne a len vo výnimočných prípadoch mohla byť zabezpečená inými osobami. Od 1. 1. 2011 sa však môže starostlivosť v každom jednom prípade poskytovať aj prostredníctvom inej osoby.[6] Z dôvodovej správy k novele, ktorou došlo k tejto zmene plynie, že jej účelom bolo práve umožniť rodičom aj v období poberania rodičovského príspevku (mutatis mutandis platí aj pre poberanie materského) prispieť k zlepšeniu príjmovej situácie rodiny vykonávaním pracovnej činnosti.[7]

V neposlednom rade je nutné poukázať aj na diskriminačný rozmer postupu Sociálnej poisťovne. Je všeobecne známe, že v prípade rozhodovania o priznaní rodičovského príspevku matkám Sociálna poisťovňa bežne rozhoduje o poskytnutí príspevku aj keď vykonávajú pracovnú činnosť. Pokiaľ teda Sociálna poisťovňa lipne na zanechaní pracovnej činnosti na strane otcov, ide o diskrimináciu na základe pohlavia, čo je v rozpore so zákazom diskriminácie v sociálnom zabezpečení v oblasti prístupu a poskytovania sociálneho poistenia.[8]

Na základe vyššie uvedeného je teda nesporné, že Sociálna poisťovňa postupovala nesprávne a v rozpore s právnymi predpismi, keď rozhodla o nepriznaní mi nároku na materské. Nakoľko som splnil všetky zákonom kladené podmienky na priznanie nároku na materského, tento nárok mi mal byť priznaný.

Na základe vyššie uvedeného navrhujem, aby Sociálna poisťovňa - ústredie ako odvolací orgán[9] Rozhodnutie zrušil a vrátil Sociálnej poisťovni, pobočka [doplniť] na nové prejednanie a rozhodnutie.[10]

[vlastnoručný podpis]

[meno a priezvisko]

*

[1] § 48 a nasl. zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v platnom znení (ďalej len „ZSocP“)

[2] § 49 ods. 1 v spojení s § 49 ods. 2 písm. d) ZSocP.

[3] § 3 ods. 3 zákona č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku v platnom znení (ďalej len „ZRodP“)

[4] § 3 ods. 3 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky v platnom znení.

[5] § 3 ods. 4 ZRodP.

[6] Porovnaj znenie § 3 ods. 3 a ods. 4 ZRodP v znení pred a po účinnosti novely č. 513/2010 Z. z.

[7] Dôvodová správa k zákonu č. 513/2010 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov a o zmene a doplnení zákona č. 561/2008 Z. z. o príspevku na starostlivosť o dieťa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 571/2009 Z. z., dostupná z https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=5&ID=111.

[8] § 5 zákona č. 365/2004 Z. z. antidiskriminačný zákon v platnom znení.

[9] § 179 ods. 1 písm. b) ZSocP.

[10] § 218 ZSocP.

Zamietnutie materskej otcovi - nesplnenie podmienky starostlivosti o dieťa

Témy: materské,nemocenské dávky,sociálne poistenie

*

Od septembra 2018 Sociálna poisťovňa nepriznáva nárok na materské otcom, ktorí ako zamestnanci využijú v súlade so Zákonníkom práce (par. 166) svoje zákonné právo požiadať zamestnávateľa o rodičovskú dovolenku, po dohode s matkou dieťaťa prevezmú dieťa do svojej starostlivosti a požiadajú v Sociálnej poisťovni o materské. Sociálna poisťovňa otcovi neprizná materské v prípade, ak má v tom istom čase uzatvorenú inú pracovnú zmluvu na plný rozsah pracovného času.

V odôvodnení takéhoto rozhodnutia pobočka Sociálnej poisťovne obvykle uvádza (citujem z jedného takého konkrétneho rozhodnutia):

"Na základe uvedených skutočností nárok na materské pánovi X.Z.  nie je priznaný z dôvodu nesplnenia podmienky starostlivosti o dieťa. Menovanému bola na účely prevzatia starostlivosti o dieťa poskytnutá rodičovská dovolenka no napriek tomu menovaný aj naďalej vykonáva pracovnú činnosť, z ktorej dosahuje príjem a to vyšší ako z pracovnej činnosti, zakladajúcej nemocenské poistenie, z ktorého si nárok uplatnil a zároveň nedošlo ani k úprave pracovného času tak aby mohol prevziať starostlivosť o dieťa.

Z vyššie uvedeného vzplýva, že pán X.Z. , ako otec dieťaťa, nie je považovaný za iného poistenca, keďže je preukázané, že napriek uzavretej dohode s matkou dieťaťa neprevzal starostlivosť o dieťa, preto Sociálna poisťovňa, pobočka ..., rozhodla ... "  (koniec citácie).

Takéto rozhodnutie Sociálnej poisťovne považujem za protiprávne. Sociálna poisťovňa zneužíva svoje postavenie a v rozpore s účelom nemocenskej dávky materské ako dávky postkytovanej osobe, ktorá si riadne platila poistné a dodržala všetky podmienky na priznanie materského, upiera otcovi dieťaťa nárok na túto dávku. Súčasne je to rozhodnutie v rozpore s deklarovaným cieľom podpory mladých rodín, ku ktorému sa hlási aj súčasná vláda Petra Pellegriniho.

Čo vlastne je starostlivosť o dieťa?

Tento pojem nie je v zákone o sociálnom poistení nijako vysvetlený, resp. definovaný. V bežnej praxi sa vtedy postupuje tak, laicky povedané. že ak nejaký pojem v samotnom zákone nie je vysvetlený, použije sa jeho vysvetlenie, resp. definícia uvedená v inom zákone spadajúcom do rovnakého rezortu. V tomto prípade je takýmto zákonom zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku. V ňom je dôležitý par. 3 ods. 3 a 4, citujem:

"(3) Riadna starostlivosť o dieťa podľa tohto zákona je starostlivosť poskytovaná dieťaťu v záujme všestranného fyzického vývinu a psychického vývinu dieťaťa, najmä primeraná výživa dieťaťa, hygiena dieťaťa, výchova dieťaťa a dodržiavanie preventívnych prehliadok dieťaťa podľa osobitného predpisu.⁶)

Zákonník práce 2019: Kapitola 7.2 REKREÁCIA ZAMESTNANCOV A REKREAČNÉ POUKAZY

Témy: Zákonník práce,zmeny 2019

Podľa nového § 152a Zákonníka práce s účinnosťou od 1. januára 2019 sa zavádza nová povinnosť zamestnávateľa preplatiť zamestnancovi časť výdavkov na jeho rekreáciu.

Poznámka: text kapitoly 7.2 v knižnom vydaní "Zákonník práce 2019" bol písaný ešte 18.9.2018, teda pred definitívnym schválením novely Zákonníka práce v NRSR. Nasledujúci komentár ktorý práve čítate na stránke www.relia.sk však obsahuje a má zapracované všetky zmeny, schválené v Národnej rade SR.

*

Povinnosť zamestnávateľa poskytnúť príspevok

Príspevok na rekreáciu je zamestnancom povinný poskytnúť zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov.

Počet zamestnávaných zamestnancov je priemerný evidenčný počet zamestnancov za predchádzajúci kalendárny rok.

Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva menej ako 50 zamestnancov, príspevok na rekreáciu môže ale nemusí zamestnancom poskytnúť. Ak príspevok poskytne, tak za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu ako zamestnávateľ ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov.

Rovnako ako v prípade zamestnávateľov, na ktorých sa vzťahuje Zákonník práce, sa postupuje aj v prípade zamestnávateľov, na ktorých sa vzťahujú predpisy:

• Zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme
• Zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície
• Zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov
• Zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore
• Zákon č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov
• Zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe

*

Podmienky na poskytnutie príspevku, ktoré musí splniť zamestnanec

Na poskytnutie príspevku musia byť splnené podmienky:

• Zamestnanec je zamestnaný v pracovnom pomere (pri dohode nárok nie je).
• Pracovný pomer trvá ku dňu začatia rekreácie nepretržite najmenej 24 mesiacov.
• Zamestnanec preukáže oprávnené výdavky najneskôr do 30 kalendárnych dní odo dňa skončenia rekreácie.

Zamestnanec musí o príspevok požiadať. Zároveň zamestnanec môže o príspevok v priebehu jedného kalendárneho roka požiadať len jedného zamestnávateľa. Zamestnanca, ktorý požiada o príspevok na rekreáciu nemožno žiadnym spôsobom znevýhodniť v porovnaní s porovnateľným zamestnancom, ktorý o tento príspevok nepožiada.

*

Výška príspevku a jeho výplata

Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi na základe jeho žiadosti príspevok na rekreáciu vo výške 55% oprávnených výdavkov (viď ďalej), najviac však v sume 275 eur ročne. Okrem toho môže zamestnávateľ prispieť zamestnancovi na rekreáciu aj príspevkom zo sociálneho fondu (viď ďalej).

Ak má zamestnanec kratší pracovný čas, maximálna možná ročná suma príspevku sa pomerne kráti podľa dohodnutého kratšieho pracovného času zamestnanca. Rozhodujúcim na určenie rozsahu sumy príspevku na rekreáciu je dohodnutý pracovný čas zamestnanca ku dňu začatia rekreácie.

Príspevok na rekreáciu sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.

Ak nebol príspevok na rekreáciu poskytnutý prostredníctvom rekreačného poukazu, zamestnávateľ poskytne zamestnancovi príspevok na rekreáciu po predložení účtovných dokladov v najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, ak sa nedohodne so zamestnancom inak. 

Ak nebol príspevok na rekreáciu poskytnutý prostredníctvom rekreačného poukazu, na žiadosť zamestnanca sa príspevok na rekreáciu, ktorá začala v jednom kalendárnom roku a nepretržite trvá v nasledujúcom kalendárnom roku, bude považovať za príspevok na rekreáciu za kalendárny rok, v ktorom rekreácia začala.

Príklad

Zamestnanec pracuje na polovičný úväzok. Príspevok na rekreáciu si môže uplatniť vo výške 55% oprávnených výdavkov, najviac 137,50 eura (polovica zo sumy 275 eur).

*

Príspevok zamestnávateľa zo sociálneho fondu

Okrem príspevku na rekreáciu podľa § 152a Zákonníka práce zamestnávateľ môže poskytnúť na rekreáciu zamestnancov príspevok podľa § 7 ods. 1 písm. e) zákona č.152/1994 Z. z. o sociálnom fonde.

*

Rekreačný poukaz

Zamestnávateľ môže príspevok na rekreáciu poskytnúť aj prostredníctvom rekreačného poukazu. Podľa § 27a zákona č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu s účinnosťou od 1. januára 2019 medzi nástroje financovania rozvoja cestovného ruchu patrí    rekreačný poukaz vo forme elektronickej platobnej karty, ktorý môže použiť výlučne osoba, ktorej je určený, výlučne na území Slovenskej republiky do konca kalendárneho roka, v ktorom bol rekreačný poukaz vydaný.

*

Oprávnené výdavky zamestnanca na rekreáciu

Oprávnenými výdavkami sú preukázané výdavky zamestnanca na:

• služby cestovného ruchu spojené s ubytovaním najmenej na dve prenocovania na území Slovenskej republiky,
• pobytové balíčky obsahujúce ubytovanie najmenej na dve prenocovania, stravovacie a iné služby súvisiace s rekreáciou na území Slovenskej republiky,
• ubytovanie najmenej na dve prenocovania na území Slovenskej republiky, ktorého súčasťou môžu byť stravovacie služby,
• organizované viacdenné aktivity a zotavovacie podujatia počas školských prázdnin na území Slovenskej republiky pre dieťa zamestnanca navštevujúce základnú školu alebo niektorý z prvých štyroch ročníkov gymnázia s osemročným vzdelávacím programom alebo iné dieťa žijúce so zamestnancom v spoločnej domácnosti.

Dôležité je uvedomiť si, že výdavky zamestnanca na rekreáciu, či dovolenku možno uplatniť len ak ide rekreáciu spojenú s najmenej dvoma prenocovaniami – k tomu môže ísť aj o iné služby cestovného ruchu – stravovacie služby, kúpeľné služby, wellness, služby cestovných sprievodcov, organizované výlety a podobne.

Podmienkou je, že tieto služby museli byť poskytnuté na území Slovenskej republiky. Nie je možné uznať napríklad dovolenkový pobyt zaplatený v slovenskej cestovnej kancelárii ale realizovaný v zahraničí.

Oprávnenými výdavkami sú aj preukázané výdavky zamestnanca na ďalšie osoby, ktoré sa so zamestnancom zúčastňujú na rekreácii a to na:

• manžela - manželku,
• vlastné dieťa,
• dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu alebo dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení,
• inú osobu žijúcu so zamestnancom v spoločnej domácnosti.

Zamestnanec preukazuje oprávnené výdavky predložením účtovných dokladov, ktorých súčasťou musí byť označenie zamestnanca, najneskôr do 30 kalendárnych dní odo dňa skončenia rekreácie.

Zamestnanec si môže počas kalendárneho roka uplatniť nárok na príspevok na rekreáciu viackrát. Nemusí ísť o jeden rekreačný či dovolenkový pobyt, môže ísť napríklad o viacero víkendových pobytov a podobne.

*

Dane a odvody

Od 1.1.2019 podľa doplneného § 5 ods. 7 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, príspevok zamestnávateľa na rekreáciu je na strane zamestnanca oslobodený od dane (v plnej jeho výške). Rovnako ako je to pri príspevku zamestnávateľa na stravovanie. Automaticky to znamená, že tento príspevok nevstupuje do vymeriavacích základov na sociálne poistenie ani na zdravotné poistenie.

Na strane zamestnávateľa je podľa doplneného § 19 ods. 2 písm. c) piaty bod zákona č. 595/2003 Z. z. príspevok na rekreáciu zamestnancov uznaný ako daňový výdavok a to v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone. Rovnako ako príspevok zamestnávateľa na stravovanie tak znižuje základ dane zamestnávateľa – avšak len do výšky maximálneho limitu uvedeného v § 152a Zákonníka práce.

Pozor, oslobodenie od dane sa vzťahuje na rekreácie, ktoré začali po 31. decembri 2018.

Pozor, od 1.1.2019 dochádza k zmene pri posudzovaní nezdaniteľnej časti základu dane "na kúpele".Nezdaniteľnou časťou základu dane nie sú úhrady súvisiace s kúpeľnou starostlivosťou a s ňou spojenými službami, pri ktorých sa uplatnil postup podľa § 152a Zákonníka práce - teda také úhrady za pobyt v kúpeľoch, na ktoré si zamestnanec uplatnil príspevok na rekreáciu. Nie je teda možné aby zamestnanec naraz využil obe výhody na jeden a ten istý kúpeľný pobyt - aj príspevok na rekreáciu od zamestnávateľa aj daňovú úľavu.

Príklady

Zamestnanec predloží zamestnávateľovi potvrdenie o zaplatení za rekreačný pobyt v dĺžke 7 dní v hoteli v Tatrách. Súčasťou pobytu bolo ubytovanie na 7 nocí, plná penzia, vstup do wellness a 6-dňový lístok na vleky a lanovky. Cena pobytu bola 600 eur. Zamestnávateľ podľa § 152a Zákonníka práce musí vyplatiť zamestnancovi sumu 55% oprávnených výdavkov, čo by bolo 330 eur, najviac to však môže byť 275 eur. Preto zamestnávateľ zamestnancovi vyplatí sumu príspevku na rekreáciu vo výške 275 eur.

Zamestnanec predloží zamestnávateľovi potvrdenie o zaplatení vo výške 60 eur za ubytovanie v hoteli v Banskej Štiavnici za jednu noc, v cene bola jedna večera a raňajky. V danom prípade zamestnávateľ nevyplatí zamestnancovi príspevok na rekreáciu, pretože podmienkou vyplatenia príspevku je, aby ubytovanie bolo najmenej na dve noci.

Zamestnanec počas roka 2019 postupne predloží zamestnávateľovi 4 potvrdenia o zaplatení za víkendové ubytovanie na Slovensku vždy na dve noci a to to postupne vo výške 120 eur, 160 eur, 100 eur a 200 eur. Zamestnávateľ mu postupne vyplatí príspevky na rekreáciu vo výške 55% ceny týchto pobytov, v úhrne však najviac 275 eur. Príspevky na rekreáciu tak budú postupne 66 eur (55% zo 120 eur), 88 eur (55% zo 160 eur), 55 eur (55% zo 100 eur) a posledný príspevok bude 66 eur, v úhrne za celý rok presne 275 eur. Posledný príspevok nebude určený ako 55% z 200 eur, čo by bolo 110 eur, pretože tým by sa za celý rok presiahla hranica 275 eur – ale posledný príspevok bude len vo výške 66 eur.

Kniha MATERSKÁ 2019: Kapitola 1.8 ZMENY OD 1.1.2019

Témy: materské,nemocenské dávky,sociálne poistenie,zmeny 2019

*

(Z novej knihy MATERSKÁ 2019, oficiálne vychádza 19.11.2018, objednať a kúpiť môžete na www.relia.sk v cene 16,50 eur, v cene je poštovné a balné)

*

Národná rada SR na svojej schôdzi 23.10.2018 schválila novelu zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Najvýznamnejšou zmenou je zavedenie ročného zúčtovania v sociálnom poistení od roku 2021. Návrh však obsahuje aj tri zmeny, týkajúce sa materského. Zmeny týkajúce sa materského sú účinné od 1. januára 2019.

*

Súbeh materského matka - otec

V prípade, že v rodine budú mať nárok na čerpanie materského obaja rodičia – otec na staršie dieťa vo veku do 3 rokov, matka na novonarodené dieťa – Sociálna poisťovňa na rozdiel od stavu platného do 31.12.2018 prizná od 1.1.2019 materské obom rodičom súbežne.

Príklad - rok 2018

Otec dieťaťa nastúpil na materskú pri dieťati vo veku 2 rokov od 2.5.2018. Mal nárok na materské, materské by mal dostávať 28 týždňov, materské by teda mal poberať v čase od 2.5.2018 do 13.11.2018 vrátane.

Matka dieťaťa je tehotná a na svoju v poradí druhú materskú nastupuje 5.9.2018, teda 6 týždňov pred očakávaným dňom pôrodu.

Otcovi Sociálna poisťovňa predčasne ukončila vyplácanie materského na staršie dieťa a to k 4.9.2018.

Príklad - ako to je v roku 2019

Otec dieťaťa nastúpi na materskú pri dieťati vo veku 2 rokov od 2.5.2019. Má nárok na materské, materské by mal dostávať 28 týždňov, materské by teda mal poberať v čase od 2.5.2019 do 13.11.2019 vrátane.

Matka dieťaťa je tehotná a na svoju v poradí druhú materskú nastupuje 5.9.2019, teda 6 týždňov pred očakávaným dňom pôrodu. 

Otcovi bude Sociálna poisťovňa vyplácať materské až do 13.11.2019. V čase od 5.9.2019 do 13.11.2019 tak budú súbežne obaja rodičia dostávať materské - otec na staršie dieťa, matka na novonarodené dieťa.

*

Reťazové pôrody – pravdepodobný príjem alebo minimálny základ?

Pri reťazových pôrodoch sa druhá materská vypočíta z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (a nie z minimálneho základu) aj vtedy, ak v rozhodujúcom období (predchádzajúci rok) nemala matka príjem z dôvodu práceneschopnosti. Do 31.12.2018 to bolo tak, že ak v rozhodujúcom období matka nemala vymeriavací základ (nemala príjem) a v časti rozhodujúceho obdobia bola práceneschopná, materská sa vypočíta z minimálneho vymeriavacieho základu.

Príklad - rok 2018

Matka je zamestnaná v jednom a tom istom zamestnaní od roku 2016. Na jeseň roka 2016 otehotnela. Od 1.12.2016 bola práceneschopná - rizikové tehotenstvo. RT pokračovalo v roku 2017 až do 15.2.2017. Od 16.2.2017 bola na materskej. Materské skončilo 11.10.2017. Od 12.10.2017 bola na rodičovskej dovolenke. Začiatkom roka 2018 otehotnela, v auguste 2018 nastúpila na materskú s druhým dieťaťom.

Rozhodujúce obdobie pre určenie výšky materského bol rok 2017. V roku 2017 nemala žiaden vymeriavací základ (príjem v zamestnaní) - poberala nemocenské, potom materské a bola na rodičovskom príspevku.

Podľa zákona platného do 31.12.2018 sa v takomto prípade druhá materská určila z minimálneho základu – teda v roku 2018 zo sumy 456 eur. Materská bola len okolo 340 eur mesačne.

Podľa zákona platného do 31.12.2018 sa v takomto prípade druhá materská určila z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu len vtedy, ak v rozhodujúcom období nie je žiaden vymeriavací základ z dôvodu materskej alebo rodičovskej dovolenky. Ak je to tak ako v uvedenom prípade - bola tam aj doba nemocenskej - materská sa určila nie z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu ale z minimálneho základu. 

Príklad - ako to bude v roku 2019

Matka je zamestnaná v jednom a tom istom zamestnaní od roku 2016. Na jeseň roka 2017 otehotnela. Od 1.12.2017 bola práceneschopná - rizikové tehotenstvo. RT pokračovalo v roku 2018 až do 15.2.2018. Od 16.2.2018 bola na materskej. Materské skončilo 11.10.2018. Od 12.10.2018 bola na rodičovskej dovolenke. Začiatkom roka 2019 otehotnela, v auguste 2019 nastupuje na materskú s druhým dieťaťom.

Rozhodujúce obdobie pre určenie výšky materského je rok 2018. V roku 2018 nemala žiaden vymeriavací základ (príjem v zamestnaní) - poberala nemocenské, potom materské a bola na rodičovskom príspevku.

Podľa zákona platného od 1.1.2019 sa druhá materská určí z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu - teda z hypotetického príjmu, ktorý by mala, keby v auguste 2019 teoreticky pracovala. Tento nahlasuje Sociálnej poisťovni zamestnávateľ (mzdová účtovníčka).

Ak napríklad zamestnávateľ nahlási pravdepodobný príjem vo výške 900 eur, druhá materská sa určí zo sumy 900 eur a bude cca 675 eur mesačne.

*

Reťazové pôrody – pravdepodobný príjem pri druhej materskej nesmie byť nižší ako príjem pri prvej materskej, respektíve nižší ako najvyšší z príjmov pri predošlých materských

Pri druhej materskej sa v praxi často stáva, že zamestnávateľ nahlási ako pravdepodobný príjem sumu nižšiu ako bola suma skutočného príjmu, z ktorého bola vypočítaná prvá materská. Potom dochádza k paradoxnému javu, že pri druhom dieťati má zamestnankyňa nižšiu materskú ako pri prvom dieťati.

Deje sa tak preto, lebo zamestnávateľ pri nahlasovaní pravdepodobného príjmu zabudne zohľadniť odmeny, ktoré síce nárokovateľné podľa pracovnej zmluvy zamestnankyňa nemá ale ktoré by pravdepodobne zamestnankyňa dostala ak by pracovala. Zabudne na mesačné odmeny, zabudne na alikvótnu časť z odmien majúcich ročný charakter. Zabudne na nadčasy, ktorými sa takisto príjem zvyšuje.

Preto od 1.1.2019 platí zásada, že pri reťazovom pôrode a určení pravdepodobného DVZ nesmie byť materská pri druhom dieťati vymeraná z nižšieho základu ako materská pri predchádzajúcom dieťati.

V prípade reťazových pôrodov a materskej na tretie, štvrté atď. dieťa z toho istého nemocenského poistenia (zamestnania) nesmie byť materská pri novonarodenom dieťati vymeraná z nižšieho základu ako bol najvyšší zo základov pri predošlých deťoch.

*

Maximálne materské priznané v roku 2019

Na záver tejto kapitoly pripomeňme, že každoročne sa zvyšuje maximálna možná materská v závislosti od medziročného rastu priemernej mzdy.

Pre toho kto sa chystá na materskú v roku 2019 platí, že maximálne materské získa z vymeriavacieho základu, resp. hrubého príjmu vo výške dvojnásobku priemernej mzdy, čo je 1908 eur.

Pre materské, ktoré sa začína poskytovať v roku 2019 platí, že DVZ môže byť najviac suma 62,7288 eura.

Výpočet: 2 x 954 (priemerná mzda 2017) x 12 deleno 365 = 1908 x 12 deleno 365 = 62,7288 eura

Najvyššie možné materské, priznané v roku 2019 tak môže dosiahnuť sumu:

• 1458,50 eur v mesiaci, ktorý má 31 dní (75% z 62,7288 x 31 dní),
• 1411,40 eur v mesiaci, ktorý má 30 dní (75% z 62,7288 x 30 dní).

Mzdové veličiny 2019

Témy: daň z príjmov,dôchodok,minimalna mzda,nezdaniteľná časť,paušálne výdavky,sociálne poistenie,SZČO,Top,veličiny,zdravotné poistenie,zmeny 2019

*

DAŇ Z PRÍJMOV ROK 2019

*

Sadzba dane

• 19% zo základu dane do výšky 176,8-násobku sumy platného životného minima vrátane, čiže do 36256,38 eura,
• 25% zo základu dane presahujúceho 176,8-násobok platného životného minima, čiže presahujúceho 36256,38 eura.

Pri výpočte preddavkov na daň zo závislej činnosti je hranica základu dane pre sadzbu 19% suma 3021,36 eura.

Poznámka: Suma životného minima, platná k 1. januáru 2019 je 205,07 eura.

*

Zrážková daň

• 7% z dividend ak je daňovník rezident SR alebo zmluvného štátu
• 19% z príjmov podľa § 43 ods. 2 a 3 (okrem dividend) ak je daňovník rezident SR alebo zmluvného štátu
• 35% z príjmov podľa § 43 ods. 2 a 3 (vrátane dividend) ak je daňovník rezident nezmluvného štátu

*

Osobitná sadzba dane

5% zo zdaniteľného (hrubého) príjmu zo závislej činnosti plynúceho niektorým ústavným činiteľom.

*

Daňový bonus na dieťa v roku 2019

Suma 22,17 eura na jedno dieťa mesačne. Za celý rok 2019 je to 266,04 eura na jedno dieťa.

Pozor, od 1.4.2019 sa daňový bonus zvyšuje na sumu 44,34 eura na jedno dieťa vo veku do 6 rokov mesačne. Zvýšený daňový bonus sa poslednýkrát uplatní za kalendárny mesiac, v ktorom dieťa dovŕši 6 rokov veku.

Hranica príjmu pre priznanie nároku je 6-násobok minimálnej mzdy = 6 x 520 eur = 3120 eur.

Hranica príjmu pre priznanie nároku zamestnancovi mesačne je polovica minimálnej mzdy = 520 eur/2 = 260 eur.

*

Nezdaniteľná časť na daňovníka v roku 2019

Nezdaniteľná časť na daňovníka (na mesiac) pri výpočte preddavkov na daň je 328,12 eura.

V ročnom zúčtovaní/daňovom priznaní za rok 2018:

1. Ak daňovník dosiahne základ dane do 20507 eur (100-násobok životného minima), tak nezdaniteľná časť na daňovníka za rok 2017 je 3937,35 eura.

2. Ak daňovník dosiahne základ dane vyšší ako 20507 eur, tak nezdaniteľná časť na daňovníka sa vypočíta nasledovne:

9064,094 – (základ dane : 4)

kde suma 9064,094 = 44,2-násobok životného minima

Výsledok sa zaokrúhľuje na eurocenty nahor.

3. Ak daňovník dosiahne základ dane 36256,37 eura a viac, tak nezdaniteľná časť na daňovníka je nula.

*

Nezdaniteľná časť na manželku (manžela) v roku 2019

1. Ak daňovník dosiahne základ dane do 36256,37 eura (176,8-násobok životného minima), tak nezdaniteľná časť na manželku je daná podľa vzorca:

3937,35 - vlastný príjem manželky.

2. Ak daňovník dosiahne základ dane vyšší ako 36256,37 eura, tak nezdaniteľná časť na manželku je daná výpočtom:

13001,438 – (základ dane : 4) - vlastný príjem manželky,

kde suma 13001,438 = 63,4-násobok životného minima Výsledok sa zaokrúhľuje na eurocenty nahor.

3. Ak daňovník dosiahne základ dane 52005,75 eur a viac, tak nezdaniteľná časť na manželku je nula, bez ohľadu na výšku jej vlastných príjmov.

*

Nezdaniteľná čiastka - príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie (3. pilier)

Základ dane sa môže znížiť o sumu preukázateľne zaplatených príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, a to najviac do výšky 180 eur.

Pozor, uplatnenie je možné len ak príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie zaplatil daňovník na základe účastníckej zmluvy uzatvorenej po 31. decembri 2013 alebo na základe zmeny účastníckej zmluvy, ktorej súčasťou je zrušenie dávkového plánu a súčasne daňovník nemá uzatvorenú inú účastnícku zmluvu uzatvorenú do 31. decembra 2013 ktorej súčasťou je dávkový plán.

*

Nezdaniteľná čiastka – kúpele

Základ dane sa môže znížiť o sumu preukázateľne zaplatených úhrad služieb v prírodných liečebných kúpeľoch a kúpeľných liečebniach a to najviac do výšky 50 eur.

Daňovník si môže uplatniť ďalších 50 eur z preukázateľne zaplatených úhrad aj za manželku a 50 eur na každé vyživované dieťa zákona, ak sa títo spolu s ním zúčastnili kúpeľnej starostlivosti. Uvedenú nezdaniteľnú časť základu dane si môže uplatniť len jeden z týchto daňovníkov.

*

Zamestnanecká prémia

Na zamestnaneckú prémiu za rok 2019 by nemal mať nárok žiaden zamestnanec.

*

Paušálne výdavky

V roku 2019 sú 60% z príjmov SZČO, max. 20000 eur na rok (bez ohľadu na počet mesiacov podnikania).

*

Daň sa nevyrubí a neplatí... (§ 46a)

- ak za rok 2019 nepresiahne 17 eur alebo

- ak celkové zdaniteľné príjmy daňovníka za rok 2019 nepresiahnu 1968,67 eura.

*

SOCIÁLNE POISTENIE ROK 2019

Maximálny vymeriavací základ 6678 eur (7 x 954) okrem úrazového poistenia, ktoré maximálny vymeriavací základ stanovený nemá.

*

Hranica príjmu pri zamestnávaní dlhodobo nezamestnaných

Hranica príjmu, do ktorého sa uplatní výnimka pri odvodoch, je pre pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer, ktorý vznikol v roku 2018 a pokračuje v roku 2019, suma 67% z 912 eur, čo je suma 611,04 eura.

Hranica príjmu, do ktorého sa uplatní výnimka pri odvodoch, je pre pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer, ktorý vznikne v roku 2019 suma 67% z 954 eur, čo je suma 639,18 eura.

*

Sadzby poistného SZČO

Od 1.7.2018 (od 1.10.2018 v prípade podania DP za rok 2017 po 31.3.2018) je povinne nemocensky a dôchodkovo poistená SZČO, ktorej príjem (brutto, podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP) za rok 2017 bol vyšší ako 5472 eur (12 x 456).

Od 1.7.2019 (od 1.10.2019 v prípade podania DP za rok 2018 po 31.3.2019) je povinne nemocensky a dôchodkovo poistená SZČO, ktorej príjem (brutto, podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP) za rok 2018 bol vyšší ako 5724 eur (12 x 477).

Minimálny vymeriavací základ počas roka 2019 je 477 eur, minimálne poistné 158,11 eura

Nemocenské poistenie 4,4%, min. 20,98 eura

Starobné poistenie 18%, min. 85,86 eura

Invalidné poistenie 6%, min. 28,62 eura

Rezervný fond 4,75%, min. 22,65 eura

*

Sadzby poistného dobrovoľne poistená osoba

Minimálny vymeriavací základ 477 eur

Nemocenské poistenie 4,4%, min. 20,98 eura

Starobné poistenie 18%, min. 85,86 eura

Invalidné poistenie 6%, min. 28,62 eura

Poistenie v nezamestnanosti 2%, min. 9,54 eura

Rezervný fond 4,75%, min. 22,65 eura

*

Všeobecne platné výnimky

Garančné poistenie sa nevzťahuje na zamestnávateľa, ktorý je zastupiteľský úrad cudzieho štátu a na zamestnávateľa, na ktorého nemôže byť vyhlásený konkurz podľa § 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácií - štát, štátna rozpočtová organizácia, štátna príspevková organizácia, štátny fond, obec, vyšší územný celok alebo iná osoba, za ktorej všetky záväzky zodpovedá a ručí štát.

Za zamestnanca na účely garančného poistenia sa nepovažuje zamestnanec v pracovnom pomere alebo na dohodu v prípade, že je súčasne štatutárnym orgánom zamestnávateľa alebo členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa.

Povinné poistenie v nezamestnanosti sa nevzťahuje na osoby, ktorým bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, a osoby, ktorým bol priznaný invalidný dôchodok a dovŕšili dôchodkový vek.

Poistné na invalidné poistenie sa neplatí za osoby ktorým bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok a osoby, ktoré poberajú výsluhový dôchodok a dovŕšili dôchodkový vek.

*

Nemocenské dávky a náhrada príjmu pri PN zamestnanca

Najvyšší možný denný vymeriavací základ pre výpočet nemocenskej dávky je 62,7288 eura.

Výpočet: 2 x 954 = 1908 ... x 12 = 22896 ... deleno 365 = 62,7288 ... zaokrúhli sa na 4 desatinné miesta nahor.

Najvyšší možný denný vymeriavací základ pre výpočet náhrady príjmu pri PN je 62,7287 eura. Výpočet rovnako, zaokrúhli sa však na 4 desatinné miesta nadol.

*

*

Dávka v nezamestnanosti

Najvyšší   možný   denný   vymeriavací   základ  pre   výpočet   dávky v nezamestnanosti od 1.1.2019 do 30.6.2019 najviac zo sumy 2 x 12 x 954/365 = 62,7288 eura.

Najvyšší   možný   denný   vymeriavací   základ  pre   výpočet   dávky v nezamestnanosti od 1.7.2019 do 30.6.2020 najviac zo sumy 2 x 12 x priemerná mzda zistená za rok 2018/365 = ?? eura.

*

Dôchodkový vek v roku 2019

62 rokov a 6 mesiacov.

*

Dôchodková hodnota pre dôchodky priznané v roku 2019

12,6657 eura.

*

Nárok na predčasný starobný dôchodok

Od 1.7.2018 do 30.6.2019 má poistenec nárok vtedy, ak suma novopriznaného predčasného starobného dôchodku dosiahne najmenej 246,10 eura (1,2-násobok životného minima 205,07 eura)

*

ZDRAVOTNÉ POISTENIE ROK 2019

Maximálny vymeriavací základ je od roku 2017 zrušený pre zamestnancov a zamestnávateľov, SZČO a samoplatiteľov.

Maximálny vymeriavací základ pre dividendy za roky 2011 až 2016 vrátane, vyplatené v roku 2019, je 57240 eur (60-násobok priemernej mzdy z roka 2017, 60 x 954).

*

Odvodová odpočítateľná položka je max. 380 eur mesačne, pri príjme nad 380 eur mesačne sa znižuje o dvojnásobok rozdielu príjmu a sumy 380 eur. Pri príjme od 570 eur je OOP nulová.

OOP sa od januára 2018 uplatňuje len u zamestnancov. U zamestnávateľa sa OOP neuplatňuje.

*

Sadzby poistného SZČO a samoplatiteľa

Minimálny vymeriavací základ 477 eur, minimálny preddavok mesačne 66,78 eura (33,39 eura ak je osoba so zdravotným postihnutím a týka sa ho minimálny preddavok).

*

MINIMÁLNA MZDA 2019

*

Mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu od 1.1.2019 do 30.4.2019

V období od 1.5.2018 do 30.4.2019 za každú hodinu práce v sobotu patrí zamestnancovi popri dosiahnutej mzde mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 25 % minimálnej mzdy za hodinu, od 1.5.2019 potom najmenej v sume 50 % minimálnej mzdy za hodinu, čo znamená:

• od 1.1.2019 do 30.4.2019 sumu 25% z 2,989 = 0,7473 eura (zaokrúhlene 0,75 eura)

• od 1.5.2019 do 31.12.2019 sumu 50% z 2,989 = 1,4945 eura (zaokrúhlene 1,50 eura)

U zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa práca pravidelne vykonávala v sobotu, možno v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve, ak ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31.12. predchádzajúceho roka zamestnával menej ako 20 zamestnancov, dohodnúť nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia, najmenej však 20 % minimálnej mzdy za hodinu, od 1.5.2019 najmenej 45% minimálnej mzdy za hodinu, čo znamená:

• od 1.1.2019 do 30.4.2019 sumu 20% z 2,989 = 0,5978 eura (zaokrúhlene 0,60 eura)

• od 1.5.2019 do 31.12.2019 sumu 45% z 2,989 = 1,3451 eura (zaokrúhlene 1,35 eura)

*

Poznámka: počet zamestnancov sa posudzuje podľa Zákonníka práce ako počet zamestnancov v pracovnom pomere (bez ohľadu na výšku úväzku) alebo na niektorú z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohody o vykonaní práce, dohody o pracovnej činnosti, dohody o brigádnickej práci študentov).

*

Trinásty plat

• je oslobodený od dane z príjmov do výšky 500 eur
• je oslobodený od zdravotných odvodov do výšky 500 eur
• nie je oslobodený od sociálnych odvodov

Podmienkou oslobodenia od zdravotných odvodov je:

• trinásty plat musí byť vyplatený vo výplate za mesiac máj (vyplatený počas mesiaca jún),
• trinásty plat musí byť vyplatený najmenej vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca podľa § 134 Zákonníka práce a súčasne
• pracovnoprávny vzťah zamestnanca u zamestnávateľa trvá k 30.4. nepretržite aspoň 24 mesiacov.

*

Štrnásty plat

• je oslobodený od dane z príjmov do výšky 500 eur
• je oslobodený od zdravotných odvodov do výšky 500 eur
• je oslobodený od sociálnych odvodov do výšky 500 eur

Podmienkou oslobodenia od dane z príjmov a od zdravotných odvodov je:

• štrnásty plat musí byť vyplatený vo výplate za mesiac november (vyplatený počas mesiaca december),
• štrnásty plat musí byť vyplatený najmenej vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca podľa § 134 Zákonníka práce,
• pracovnoprávny vzťah zamestnanca u zamestnávateľa trvá k 31.10. nepretržite aspoň 48 mesiacov a súčasne
• zamestnancovi bol vyplatený vo výplate za mesiac máj daného roka (vyplatený v júni) trinásty plat najmenej vo výške priemerného mesačného zárobku.

*

CESTOVNÉ NÁHRADY

Už od 1.1.2009 bez zmeny pre rok 2019 je suma základnej náhrady za každý 1 km jazdy:

• 0,050 eura jednostopové vozidlá a trojkolky,
• 0,183 eura osobné cestné motorové vozidlá.

*

Sumy stravného platné od 1.6.2018

• 4,80 eura pre časové pásmo 5 až 12 hodín,
• 7,10 eura pre časové pásmo nad 12 hodín až 18 hodín,
• 10,90 eura pre časové pásmo nad 18 hodín.

*

STRAVOVANIE ZAMESTNANCOV

Príspevok zamestnávateľa na stravovanie je 55% z ceny jedla, od 1.6.2018 najviac suma 2,64 eura (55% z 4,80 eura).

Od 1.6.2018 hodnota gastrolístka musí byť najmenej 75% z 4,80 eura, čo je 3,60 eura.

Z ceny gastrolístka musí byť príspevok zamestnávateľa najmenej 55%, teda napríklad pri cene gastrolístka 3,60 eura je to najmenej 1,98 eura.

*

PRÍSPEVOK NA REKREÁCIU

Je povinný pre zamestnávateľov nad 49 zamestnancov.

Príspevok je vo výške 55% preukázaných výdavkov, najviac suma 275 eur za rok 2019 pri plnom úväzku. Pri čiastočnom úväzku sa maximálna možná suma príspevku alikvótne kráti. 

*

SOCIÁLNE DÁVKY A SÚVISIACE VELIČINY

Životné minimum od 1.7.2018 do 30.6.2019

Životné minimum plnoletá fyzická osoba: 205,07 eura

Životné minimum ďalšia spoločne posudzovaná plnoletá fyzická osoba: 143,06 eura

Životné minimum dieťa: 93,61 eura

*

Rodičovský príspevok od 1.1.2019

220,70 eura

*

Prídavok na dieťa od 1.1.2019

24,34 eura

11,41 eura príplatok k prídavku na dieťa

*

Evidencia na úrade práce

Suma, ktorú môže zarobiť evidovaný uchádzač o zamestnanie od 1.7.2018 do 30.6.2019: 205,07 eura mesačne.

Doba práce na dohodu počas roka 2019 bez vyradenia z evidencie: max. 40 kal. dní.

*

EXEKUČNÉ ZRÁŽKY

Nepostihnuteľné sumy pre účely výpočtu exekučných zrážok a zrážok podľa Občianskeho súdneho poriadku platné od 1.7.2018 do 30.6.2019

Základné nepostihnuteľné sumy:

- na povinného: 205,07 eura (100% životného minima plnoletej FO)

- na vyživovanú osobu: 51,26 eura (25% životného minima plnoletej FO)

Základné nepostihnuteľné sumy, ak povinným je poberateľ dôchodku:

- na povinného: 205,07 eura (100% životného minima plnoletej FO)

- na vyživovanú osobu: 102,53 eura (50% životného minima plnoletej FO)

Pri pokutách za priestupky (týka sa aj poberateľov dôchodkov):

- na povinného: 102,53 eura (50% životného minima plnoletej FO)

- na vyživovanú osobu: 51,26 eura (25% životného minima plnoletej FO)

Pri zrážke výživného na maloleté dieťa (týka sa aj poberateľov dôchodkov):

- na povinného: 86,12 eura (70% zo 60% základnej sumy na povinného)

- na vyživovanú osobu: 35,88 eura (70 % základnej sumy na vyživovanú osobu)

Suma nad ktorú sa zráža bez obmedzenia: 307,60 eura (150% životného minima plnoletej FO)

Poznámka: všetky nepostihnuteľné sumy sa zaokrúhľujú na eurocenty smerom nadol.