Najnovšie články

Rodičovský príspevok od roku 2020: Otázky a odpovede

Témy: materské,zmeny 2020

Môže o rodičovský príspevok požiadať otec?

Áno. Je jedno, kto o rodičovský príspevok (RP) požiada, môže tak urobiť matka alebo otec (čiže výhodnejšie bude ak o RP požiada ten z rodičov, ktorý poberal materské), nie je podstatné či rodič v čase poberania RP vykonáva zárobkovú činnosť a aký z nej dosahuje príjem.

*

Poberala som materské z dobrovoľného nemocenského poistenia. Budem mať nárok na vyšší rodičovský príspevok?

Áno, budete mať vyšší RP. Nárok na vyšší RP má rodič, ktorý materské poberal podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení z poistenia zamestnanca, SZČO alebo z dobrovoľného nemocenského poistenia.

*

Som policajtka a poberám materské podľa "nášho" zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. Budem mať vyšší rodičovský príspevok?

Áno, budete mať vyšší RP. Nárok na vyšší RP má aj matka, ktorá ako policajtka, vojačka, colníčka atď. poberala materské podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov.

*

Pracovala som vo Veľkej Británii a ešte pred brexitom som tam poberala dávku, ktorá sa dá porovnať so slovenskou materskou. Mám nárok na vyšší rodičovský príspevok?

Áno. Nárok na vyšší RP má rodič, ktorému sa vyplácala obdobná dávka ako materské v členskom štáte (štáty EÚ + Švajčiarsko, Nórsko, Lichtenštajnsko, Island).

*

Pred pôrodom dieťaťa som pracovala približne polroka v zamestnaní na pracovnú zmluvu, predtým som študovala. Materské mi nepriznali, vraj som nedosiahla 270 dní nemocenského poistenia. Mám nárok na vyšší rodičovský príspevok?

Nie, nemáte. Podmienka pre vyšší RP nie je daná tým, či rodič pracoval ale tým, či poberal materské - vyšší RP tak budú mať napríklad matky, ktoré vôbec nepracovali ale platili si dobrovoľné nemocenské poistenie a z neho čerpali materské. Vyšší RP však nedostanú matky, ktoré síce pracovali, ale v období 2 rokov pred pôrodom nedosiahli 270 dní nemocenského poistenia a preto nemali priznané materské.

*

Pred pôrodom som tri roky pracovala na živnosť avšak z dôvodu nízkeho príjmu som nebola zo živnosti povinne nemocensky poistená. Dobrovoľné nemocenské poistenie som si neplatila, materské mi nepriznali. Mám nárok na vyšší rodičovský príspevok?

Nemáte nárok na vyšší RP. Dôležité nie je to, či ste podnikali, ako dlho ste boli SZČO ale skutočnosť, či ste pri dieťati poberali materské.

*

Materské mi priznali ale len vo výške 320 eur mesačne, pretože som mala zamestnanie na štvrtinový úväzok a zarábala som okolo 400 eur. Budem mať nárok na doplatok do sumy 370 eur?

Áno, ak výška materského nedosahuje sumu 370 eur, od mesiaca v ktorom sa narodilo dieťa máte nárok na rodičovský príspevok vo výške rozdielu sumy 370 eur a sumy vyplateného materského.

*

Matka dieťaťa materské nemala priznané, pretože otehotnela ako študentka. Ja som otec dieťaťa, som zamestnaný niekoľko rokov, na materské by som tak mohol ísť. Viem že na materské môžem ísť najskôr po šestonedelí, teda najskôr na 43. deň po narodení dieťaťa. Problém je, že si nemôžem dovoliť na dlhšiu dobu odísť zo zamestnania na rodičovskú dovolenku. Pýtam sa či by stačilo poberať materskú jediný deň na to, aby sme potom získali vyšší rodičovský príspevok?

Áno. Na 43. deň po narodení dieťaťa po dohode s matkou preberiete dieťa do vašej starostlivosti, v zamestnaní požiadate (mesiac vopred) o poskytnutí rodičovskej dovolenky a v Sociálnej poisťovni požiadate o materské. SP vám materské prizná. Na druhý deň po dohode s matkou ukončíte starostlivosť o dieťa a vrátite sa do zamestnania (rodičovská dovolenka bude trvať jediný deň). Sociálna poisťovňa vám tak vyplatí materské za jediný deň starostlivosti o dieťa. Dôležité bude, že ste materské poberali a ak následne požiadate vy ako otec o rodičovský príspevok na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, budete poberať RP vo výške 370 eur.

*

Pred pôrodom som bola nemocensky poistená ako zamestnankyňa a bolo mi priznané materské. Zamestnanie sa však medzitým skončilo, pretože som mala pracovný pomer na dobu určitú. Momentálne som teda nezamestnaná. Mám nárok na vyšší rodičovský príspevok?

Áno. Nárok na vyšší RP má aj matka, ktorá poberala na dané dieťa materské z poistenia zamestnanca a zamestnanie jej medzitým skončilo (v ochrannej lehote, počas materskej, počas rodičovskej dovolenky).

*

Podobne ako v predchádzajúcej otázke, zamestnanie mi skončilo počas rodičovskej dovolenky, otec bol na materskej a ja som sa prihlásila na úrade práce do evidencie nezamestnaných a čerpala som dávku v nezamestnanosti. Budem mať po skončení otcovej materskej nárok na vyšší rodičovský príspevok?

Áno. Materské ste poberali, budete mať nárok na vyšší RP. To že ste medzitým boli na úrade práce a čerpali dávku v nezamestnanosti, nie je podstatné.

*

Mám dve deti, pri prvom (staršom) som bola na materskej, staršie dieťa už má 3 roky, mladšie dieťa má rok, pri ňom som na materskej nebola. Momentálne dostávam (v roku 2019) rodičovský príspevok 220,70 eura. Budem mať od januára 2020 nárok na vyšší rodičovský príspevok?

Nie. Nárok na výšku sumy RP sa posudzuje podľa toho, či ste pri danom dieťati poberali materské. Vy ste síce materské poberali ale pri staršom dieťati, ktoré už má tri roky. Pri mladšom, ktoré má rok, ste materské nepoberali, preto od januára 2020 máte RP vo výške 270 eur.

*

Ako sa bude postupovať, ak mám dve deti vo veku do 3 rokov. Staršie má 2 roky a 8 mesiacov, tri roky bude mať 5. marca 2020. Mladšie má 5 mesiacov. Pri staršom som bola na materskej, pri mladšom nie. V roku 2019 poberám rodičovský príspevok 220,70 eura. Na akú sumu rodičovského príspevku mám nárok od januára 2020?

Za mesiace január až marec 2020 vrátane máte nárok na sumu 370 eur, pretože pri staršom dieťati ste materské poberali a staršie dieťa dosiahne vek 3 roky v marci 2020. Od apríla 2020 sa suma RP zníži na 270 eur, pretože pri mladšom dieťati ste materské nepoberali.

*

V roku 2019 poberám rodičovský príspevok 220,70 eura, s dieťaťom som bola na materskej. Musím od januára 2020 požiadať o vyšší rodičovský príspevok alebo sa zvýšenie udeje automaticky?

Úrady práce majú prepojenie so Sociálnou poisťovňou, preto o vyšší RP nebude potrebné žiadať, malo by sa tak stať automaticky.

*

Naše dieťa má 2 roky, poberala som naň materské, dnes chodí do súkromnej škôlky, kde platíme poplatok približne 350 eur mesačne. Ja pracujem. Namiesto rodičovského príspevku poberáme príspevok na starostlivosť o dieťa, pretože je to pre nás v súčasnosti výhodnejšie - dostávame sumu 280 eur, pričom rodičovský príspevok je len 220,70 eura. Od januára 2020 je pre nás výhodnejší rodičovský príspevok, pretože bude 370 eur. Ako to urobiť, aby sme od januára 2020 poberali rodičovský príspevok a nie príspevok na starostlivosť o dieťa?

Odporúčam v decembri 2019 navštíviť úrad práce, sociálnych vecí a rodiny a požiadať o rodičovský príspevok počnúc mesiacom január 2020. Rodičovský príspevok vám priznajú bez problémov a tým automaticky zanikne nárok na príspevok na starostlivosť o dieťa.

Kniha MATERSKÁ 2020: Kapitola 1. STRUČNE O MATERSKOM

Témy: materské,nemocenské dávky,sociálne poistenie,zmeny 2020

1. STRUČNE O MATERSKOM

V kapitole nájdete úvodné a stručné zhrnutie, čo to vlastne je materské, aký rozdiel je medzi materským a rodičovským príspevkom, aké sú podmienky na získanie materského, ako sa určí výška materského, ako je to v prípade matky a ako v prípade otca dieťaťa. V závere kapitoly nájdete popis zmien, platných od roku 2020.

Podrobnejšie informácie s príkladmi nájdete v ďalších kapitolách, táto kapitola je určená pre tých, čo nemajú čas čítať desiatky strán textu a potrebujú sa zorientovať.

 

1.1 ČO JE MATERSKÉ

Materské je jedna zo štyroch dávok zo systému nemocenského poistenia (ďalšími dávkami sú nemocenské, ošetrovné a vyrovnávacia dávka v tehotenstve a materstve). Materské vypláca Sociálna poisťovňa. Na materské nemá nárok každá matka resp. otec „automaticky“ - matka alebo otec dieťaťa musia splniť podmienkypodľa zákona o sociálnom poistení. Musia byť poistení v Sociálnej poisťovni na nemocenské poistenie (prípadne po skončení poistenia byť v tzv. ochrannej lehote) a musia byť poistení dostatočne dlhý čas (a to najmenej 270 dní v období posledných dvoch rokov). Pri tom istom dieťati môžu ísť na materské postupne matka i otec, pokiaľ obaja spĺňajú uvedené podmienky.

*

Na rozdiel od toho nárok na rodičovský príspevok je automaticky, nie je potrebné splniť nejaké špecifické podmienky. Na výplatu rodičovského príspevku postačí mať dieťa vo veku do troch, prípadne šesť rokov. Rodičovský príspevok vypláca úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (UPSVaR). Rodičovský príspevok sa od roku 2020 vypláca v dvoch rôznych výškach.

Ak aspoň jeden z rodičov poberal materské:

• 370 eur mesačne pri jednom dieťati
• 462,50 eur pri dvojičkách
• 555 eur pri trojičkách

Ak ani jeden z rodičov nepoberal materské:

• 270 eur mesačne pri jednom dieťati
• 337,50 eur pri dvojičkách
• 405 eur pri trojičkách

Nárok na rodičovský príspevok je v tom istom čase len raz a len pre jedného z rodičov. Pozor, nárok na rodičovský príspevok nie je za kalendárny mesiac, za ktorý celý poberá niektorý z rodičov materské. Viac sa o rodičovskom príspevku dozviete v 8. kapitole.

*

Výška materského závisí od predchádzajúceho príjmu, respektíve vymeriavacieho základu, z ktorého sa platilo poistné. Čím má matka, resp. otec pred nástupom na materské príjem vyšší, tým je vyššie aj materské. Od 1.5.2017 je materské dané ako 75% predchádzajúceho hrubého príjmu. Z materského sa neplatí ani daň ani odvody. Zjednodušene tak možno povedať, že materské je približne vo výške predchádzajúceho čistého príjmu.

Napríklad ak matka zarábala 600 brutto mesačne, materské je cca 450 eur mesačne. Ak matka zarábala 1000 eur mesačne, materské je cca 750 eur mesačne. Výška materského je obmedzená - v roku 2020 platí, že materské sa vypočíta najviac z brutto príjmu vo výške 2026 eur, čo je dvojnásobok priemernej mzdy zistenej za rok 2018 (tá bola 1013 eur). Najvyššie materské tak môže byť v roku 2020 presne 1548,70 eur mesačne (v mesiaci ktorý má 31 dní).

*

V roku 2021 sa materské sa vypočíta najviac z brutto príjmu vo výške dvojnásobku priemernej mzdy zistenej za rok 2019. Tento údaj bude známy v apríli 2020.

V praxi tak v prípade matky dieťaťa dochádza k dvom situáciám.

Matka splnila podmienky pre priznanie materského

V takom prípade má právo v čase 6-8 týždňov pred termínom pôrodu určeným lekárom požiadať v Sociálnej poisťovni o priznanie materského. Výška materského sa určí ako 75% jej predchádzajúceho hrubého príjmu. Materské poberá celkovo 34 týždňov, teda poberanie materského skončí v čase, kedy má dieťa 26-28 týždňov, resp. približne 6 – 6 a pol mesiaca veku.

Počnúc kalendárnym mesiacom, v ktorom končí poberanie materského, jej UPSVaR na základe jej žiadosti začne vyplácať rodičovský príspevok (vo vyššej sume 370 eur). Ten jej vypláca až kým dieťa nedosiahne vek 3 roky (resp. vek 6 rokov ak má dieťa dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav).

Matka nesplnila podmienky pre priznanie materského

Vtedy jej UPSVaR na základe jej žiadosti začne vyplácať rodičovský príspevok počnúc mesiacom, v ktorom sa narodilo dieťa (v nižšej sume 270 eur). Rodičovský príspevok sa vypláca až kým dieťa nedosiahne vek 3 roky (resp. vek 6 rokov ak má dieťa dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav).

*

1.2 NÁROK NA MATERSKÉ

 

Matka

1. V deň nástupu na materské je nemocensky poistená alebo je v ochrannej lehote po skončení nemocenského poistenia.

Ochranná lehota matky, ktorej nemocenské poistenie zaniklo v období tehotenstva, je osem mesiacov po zániku nemocenského poistenia. Znamená to, že ak budúca matka otehotnie v čase, kedy má nemocenské poistenie, má garantovaný nárok na materské (pri splnení predošlej podmienky) aj keby nemocenské poistenie ukončila v deň kedy otehotnela.

2. V období dvoch rokov dozadu (ku skutočnému dňu pôrodu) bola nemocensky poistená najmenej 270 kalendárnych dní.

Do toho sa započítava doba aktuálneho nemocenského poistenia ale aj doba prípadného iného, pred nástupom na materské už ukončeného nemocenského poistenia v období dvoch rokov dozadu.

*

Otec

1. V deň nástupu na materské je nemocensky poistený alebo je v ochrannej lehote po skončení nemocenského poistenia.

Ochranná lehota u otca je 7 kalendárnych dní po zániku nemocenského poistenia, ak by nemocenské poistenie trvalo menej ako 7 kalendárnych dní, ochranná lehota je toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie.

2. V období dvoch rokov dozadu (ku dňu nástupu na materské) bol nemocensky poistený najmenej 270 kalendárnych dní.

Do toho sa započítava doba aktuálneho nemocenského poistenia a doba iného, pred nástupom na materské už ukončeného nemocenského poistenia v období dvoch rokov dozadu.

3. V Sociálnej poisťovni predloží vyhlásenie, že sa s matkou dieťaťa dohodli na tom, že otec prevzal dieťa do starostlivosti.

Na tento účel má Sociálna poisťovňa pripravené tlačivo, ktoré je potrebné vyplniť a odovzdať na pobočke. Od septembra 2018 Sociálna poisťovňa posudzuje, či otec skutočne prevzal dieťa do starostlivosti v rozsahu, v akom dovtedy zabezpečovala starostlivosť o dieťa matka (podrobnejšie v 2. kapitole).

4. V Sociálnej poisťovni predloží potvrdenie z UPSVaR-u o tom, že ani jeden z rodičov nepoberá rodičovský príspevok v mesiaci, v ktorom začína poberať materské.

5. Matka nepoberá materské na to isté dieťa. Pozor, od 1.1.2019 platí, že súbežne s otcom môže matka poberať svoje materské na mladšie dieťa, respektíve ešte pred narodením na nenarodené dieťa.

Poznámka: Podmienkou pre otca nie je uzatvorenie manželstva s matkou dieťaťa ani existencia spoločnej domácnosti. Aj keď nie sú rodičia zosobášení, resp. sú rozvedení, otec má pri splnení vyššie uvedených podmienok nárok na materské.

*

Podmienka pre oboch rodičov

Ak ide matka alebo otec na materské ako SZČO alebo ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba, nesmie mať za posledných 5 rokov nedoplatkyv Sociálnej poisťovni. Nedoplatok nižší ako 5 eur sa toleruje.

*

Existencia dvoch a viac nemocenských poistení súčasne

Ak má matka, resp. otec dve nemocenské poistenia súčasne – napríklad povinné poistenie zamestnanca v pracovnom pomere a súčasne povinné nemocenské poistenie SZČO (alebo súčasne nemocenské poistenie z dohody), nárok na materské sa posudzuje osobitne z každého poistenia. Pri viacerých poisteniach sa tak musí splniť podmienka 270 dní osobitne z každého poistenia.

*

1.3 VÝŠKA MATERSKÉHO

Materské je 75% denného vymeriavacieho základu (ďalej budeme v knihe často používať skratku DVZ) za jeden kalendárny deň.

DVZ sa vypočíta ako podiel vymeriavacieho základu (hrubého príjmu) v rozhodujúcom období a počtu kalendárnych dní rozhodujúceho obdobia (z čoho sa vylúčia dni, za ktoré sa podľa § 140 ZSP poistné neplatí, napríklad dni PN, OČR). Zjednodušene povedané, DVZ je vlastne priemerný hrubý príjem pripadajúci na jeden kalendárny deň rozhodujúceho obdobia.

O rozhodujúcom období sa dočítate viac v 4. kapitole.

DVZ môže byť v roku 2020 najviac 66,6083 eura. Výška materského priznaného v roku 2020 môže byť až 1548,70 eurav mesiaci, ktorý má 31 dní.

V roku 2019 mohol byť DVZ najviac 62,7288 eura. Výška materského priznaného v roku 2019 mohla byť najviac 1458,50 eura v mesiaci, ktorý má 31 dní.

*

Zamestnanec a zmena zamestnania

V prípade zamestnanca a vzniku nového zamestnania sa materské vypočíta z vymeriavacieho základu dosiahnutého v novom zamestnaní ak sa poistné v novom zamestnaní pred nástupom na materské zaplatilo najmenej za 90 kalendárnych dní (do počtu 90 dní sa nepočítajú dni, za ktoré sa podľa § 140 ZSP poistné neplatí).

*

Existencia dvoch a viac nemocenských poistení súčasne

Ak má matka, resp. otec dve a viac nemocenských poistení súčasne a zo všetkých poistení má nárok na materské, osobitne sa určí DVZ č. 1 z prvého poistenia, osobitne DVZ č. 2 z druhého poistenia atď.. Následne sa všetky  DVZ sa spočítajú a materské je 75% z tohto súčtu. Aj tu ale platí, že súčet DVZ je v roku 2020 ohraničený hodnotou 66,6083 eura. V roku 2020 nemôžete dostať na materskej viac ako 1548,70 eura, ani ak budete mať viac poistení s vysokým príjmom.

*

1.4 NÁSTUP NA MATERSKÉ A DOBA POBERANIA MATERSKÉHO

Matka

Matka nastupuje na materské od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom. Môže sa rozhodnúť nastúpiť na materské aj skôr a to najskôr od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom. Ak matka porodí skôr než stihla nastúpiť na materské, materské sa vypláca odo dňa pôrodu.

Nárok na materské matke zaniká uplynutím 34. týždňa od vzniku nároku na materské, výnimkou sú situácie:

• osamelá matka má nárok na materské po dobu 37 týždňov,
• pri pôrode dvoch alebo viac detí je nárok na materské po dobu 43 týždňov.

Ak pôrod nastane skôr ako v očakávaný deň pôrodu určený lekárom, matka má nárok na materské po celú vyššie uvedenú dobu 34/37/43 týždňov.

Ak ale matka nastúpi na materské neskôr ako od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu, nárok na materské zanikne matke uplynutím 28 týždňov po dni pôrodu – ak je osamelá uplynutím 31 týždňov a ak porodila dve a viac detí uplynutím 37 týždňov. – matka sa tak ukráti o časť doby poberania materského.

Preto „nie je dobrý nápad“ nastúpiť na materskú neskôr ako 6 týždňov pred očakávaným dňom pôrodu.

*

Otec

Ak matka nepoberá materské, otec môže nastúpiť na materské najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu. Ak matka poberá materské, otec môže nastúpiť na materské potom, čo si materské dočerpá matka. V praxi si potom otec zvolí ľubovoľný deň začatia čerpania materského (teda prevzatia dieťaťa do svojej starostlivosti), aký mu čo najlepšie vyhovuje. Môže to byť napríklad hneď po materskej matky alebo v čase kedy má dieťa jeden rok, dva roky a podobne.

Otec nemusí začať čerpať materské od prvého dňa mesiaca, môže prevziať dieťa do starostlivosti povedzme od druhého dňa mesiaca (napríklad od 2.9.2020) čo je výhodnejšie z pohľadu čerpania rodičovského príspevku (pozrite 8. kapitolu).

Nárok na materské má otec po dobu 28 týždňov od vzniku nároku na materské, výnimkou sú situácie:

• osamelý otec má nárok na materské po dobu 31 týždňov,
• pri starostlivosti otca o dve alebo viac detí je nárok na materské po dobu 37 týždňov.

Zároveň platí, že otec môže poberať materské najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa. Z toho vyplýva, že otec by mal nastúpiť na materské najneskôr 28/31/37 týždňov pred dovŕšením troch rokov veku dieťaťa, inak sa sám ukráti o časť doby, počas ktorej by mohol materské poberať.

*

1.5 MOŽNOSTI PRÁCE V ČASE POBERANIA MATERSKÉHO

Či ide o matku alebo otca poberajúcich materské, pre oboch platí ďalej uvedené rovnako.

Zamestnanec

Osoba, ktorá poberá materské z poistenia zamestnanca, nesmie mať z tohto zamestnania príjem za aktívnu prácu, nesmie v tomto zamestnaní pracovať.

Môže však dostať dodatočne vyplatenú odmenu za prácu vykonanú pred nástupom na materskú. Alebo môže mať vyplatený príjem nie za prácu ale napríklad príspevok zo sociálneho fondu.

Zamestnanec však môže mať príjem z iného zamestnania, z ktorého materské nepoberá. Napríklad z novo uzatvoreného pracovného pomeru (aj u toho istého zamestnávateľa – pozor, podľa § 50 Zákonníka práce musí ísť o iný druh práce a takéto prípady Inšpektoráty práce kontrolujú) alebo z dohody, môže si založiť živnosť a pod.

Pozor, Sociálna poisťovňa približne od septembra 2018 nepriznáva materské oteckom, ktorí počas materskej majú, resp. začnú pracovať na ďalšiu pracovnú zmluvu na plný úväzok. Materskú im nepriznáva s odôvodnením, že ak majú ďalšiu pracovnú zmluvu na plný úväzok, tak sa predsa nemôžu stíhať starať o dieťa a údajne tak neprevzali od matky starostlivosť o dieťa. Toto odôvodnenie SP je podľa autora nezákonné ale ak nechcete mať problémy a súdiť sa so SP, odporúčam:

• mať druhú pracovnú zmluvu maximálne na polovičný úväzok (a tomu zodpovedajúcu nižšiu mzdu v takejto zmluve)
• mať druhú pracovnú zmluvu na formu domáckej práce podľa § 52 Zákonníka práce (domácky zamestnanec)
• pracovať na dohodu o vykonaní práce alebo na dohodu o pracovnej činnosti
• ak nejde o závislú prácu, pracovať na živnosť, respektíve obdobnou formou samostatného podnikania - napríklad na autorské zmluvy

Pri druhej pracovnej zmluve resp. pri dohode o pracovnej činnosti a pod. treba rešpektovať, že odmena, resp. mzda v pracovnej zmluve by mala byť adekvátna nižšiemu rozsahu pracovného času. Odporúčam potom doplatiť odmeny až po skončení materskej, resp. vyplatiť časť odmeny ešte na pôvodnú zmluvu a to ešte pred začatím materskej a podobne. Zároveň musíte vedieť Sociálnej poisťovni odôvodniť, ako je postarané o dieťa v čase, kedy ste mimo domova v zamestnaní. Ak uvediete, že v tom čase sa o dieťa stará matka, s vysokou pravdepodobnosťou vám materské nepriznajú. Viac v 2. kapitole.

*

SZČO

Osoba, ktorá poberá materské z poistenia SZČO, môže ďalej aktívne podnikať a mať príjmy z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti. Nemusí činnosť ani ukončiť, ani prerušiť a pod.

Výhodou je, že v čase kedy poberá materské ako SZČO neplatí ako SZČO poistné do Sociálnej poisťovne. Funguje to tak, že podľa § 140 ods. 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení sa poistné neplatí za dni, za ktoré sa platí materské. A to sa podľa § 138 ods. 12 prejaví v krátení vymeriavacieho základu podľa počtu dní za ktoré sa platí, resp. neplatí poistné. Vymeriavací základ SZČO za mesiace, za ktoré celé sa poberá materské, je tak nulový a tým pádom je nulové aj poistné. Vymeriavací základ SZČO za mesiace, v ktorých sa len časť mesiaca poberá materské, sa alikvótne upraví.

Príklad

Otec je SZČO, poistné platí v roku 2020 z minimálneho základu 506,50 eura. Materské začína poberať od 3.4.2020. Vymeriavací základ do SP za mesiac apríl 2020 sa určí postupom:

506,50 / 30 (dní v apríli) = 16,88 eura

16,88 x 2 (dni za ktoré sa platí poistné) = 33,76 eura 

*

Pri platení poistného (resp. preddavkov na poistné) z činnosti SZČO do zdravotnej poisťovne sa jej netýka ustanovenie o povinnom minimálnom vymeriavacom základe, čo je pre mnohých SZČO ďalšou výhodou.

*

Dobrovoľné nemocenské poistenie

Osoba, ktorá poberá materské z dobrovoľného poistenia, môže počas materského pracovať ako zamestnanec resp. podnikať ako SZČO. Podľa logiky Sociálnej poisťovne (viď vyššie) by v prípade zamestnania mal pracovať najviac na polovičný úväzok, resp. na dohodu a vedieť v takomto prípade obhájiť, ako sa stará o dieťa.

Ak bude poberať z dobrovoľného poistenia materské policajt alebo vojak, podľa praxe ktorú uplatňuje Sociálna poisťovňa od marca 2019, nemal by v tom čase naďalej slúžiť, mal by čerpať podľa príslušných zákonov v službe rodičovskú dovolenku.

*

1.6 PRAVIDLÁ TÝKAJÚCE SA MATKY V ČASE KEDY OTEC POBERÁ MATERSKÉ

Súčasné poberanie materského oboma rodičmi

Je vylúčené, aby súčasne na to isté dieťa poberali materské matka i otec.

Od 1.1.2019 je však možné aby súčasne otec poberal materské na staršie dieťaa matka na novonarodené (mladšie) dieťa.

*

Súčasné poberanie materského a rodičovského príspevku

Je vylúčené aby súčasne otec poberal materské a matka poberala rodičovský príspevok alebo príspevok na starostlivosť o dieťa. Ak napríklad otec nastúpi na materské od 1.9.2020, matka musí požiadať na UPSVaR-e o zastavenie vyplácania rodičovského príspevku počnúc mesiacom september 2020. Ak potom otcovi skončí materské 14.3.2021 a dieťa ešte nemá tri roky, matka (resp. otec) môže požiadať na UPSVaR-e o obnovenie výplaty rodičovského príspevku prvýkrát od mesiaca marec 2021.

*

Zdravotné poistenie otca a matky

Počas doby, kedy otec poberá materské, štát platí poistné na zdravotné poistenie za otca v súlade s § 11 ods. 7 písm. m) bod. 1 ZZP, teda preto, lebo otec poberá materské.

Pokiaľ matka počas otcovej materskej zostane doma a v rodine majú len jedno dieťa vo veku do 6 rokov (na ktoré otec poberá materské), štát za matku od 30.12.2018 neplatí poistné na zdravotné poistenie. Matka má v takom prípade tieto možnosti:

• vráti sa do zamestnania, resp. nájde si iné zamestnanie - napríklad na dohodu - z ktorého bude zdravotne poistená
• po dohode so súčasným zamestnávateľom ukončí doterajší pracovný pomer a prihlási sa na UPSVaR-e do evidencie nezamestnaných - tým pádom za ňu bude štát platiť zdravotné poistenie - a ona sama môže zároveň požiadať o dávku v nezamestnanosti (v zásade na dávku bude mať nárok, vo výške 50% predošlej hrubej mzdy)
• bude si platiť zdravotné poistenie sama ako dobrovoľne nezamestnaná (samoplatiteľ) - počas roka 2020 je to suma 70,91eur mesačne (v roku 2019 to bola suma 66,78 eura mesačne za celý kalendárny mesiac). Pri platbe za časť mesiaca v roku 2020 je výpočet vymeriavacieho základu 506,50 eur/počet dní v mesiaci, ďalej x počet dní za ktoré sa platí poistné, výsledok sa zaokrúhli na cent nadol, následne sa vypočíta preddavok ako 14% z vymeriavacieho základu a výsledok sa zaokrúhli na centy nadol.

Pokiaľ majú v rodine ďalšie dieťa vo veku do 6 rokov, ktoré nechodí do škôlky, respektíve chodí do škôlky len na pol dňa, tak za matku naďalej štát platí poistné na zdravotné poistenie podľa § 11 ods. 7 písm. j) ZZP ako za fyzickú osobu, ktorá sa osobne celodenne a riadne stará o dieťa vo veku do šiestich rokov, pretože z pohľadu zákona o zdravotnom poistení sa stará  o toto druhé dieťa.

*

Dôchodkové poistenie otca a matky

Podľa § 128 ods. 5 ZSP štát platí dôchodkové poistenie za otca zamestnanca alebo SZČO v čase, kedy sa mu vypláca materské.

Za matku, ktorá zostane doma v tomto čase štát neplatí dôchodkové poistenie, pretože podľa dohody rodičov starostlivosť o dieťa prevzal otec. Na matku sa tak nevzťahuje ustanovenie § 15 ods. 1 písm. c) ZSP - a za matku počas otcovej materskej štát neplatí dôchodkové poistenie.

Ak však majú v rodine ďalšie dieťa vo veku do 6 rokov a matka zostane doma, štát za ňu bude platiť dôchodkové poistenie z dôvodu, že sa stará o toto druhé dieťa. Pozor, nárok na status poistenca štátu si matka v takom prípade musí sama uplatniť v Sociálnej poisťovni.

Treba dodať, že dôchodkové poistenie povinné nie je. Ak v Sociálnej poisťovni počas otcovej materskej odmietnu uznať matku ako poistenca štátu na dôchodkové poistenie, nemusí si sama platiť dobrovoľné dôchodkové poistenie.

*

1.7 ZÁKONNÍK PRÁCE – MATERSKÁ A RODIČOVSKÁ DOVOLENKA

Podľa Zákonníka práce má matka nárok na materskú dovolenku a na rodičovskú dovolenku. Otec má nárok na rodičovskú dovolenku. Obdobne to platí podľa zákonov o služobnom pomere hasičov, policajtov, vojakov, colníkov ...

Materská dovolenka

Podľa § 166 ods. 1 ZP v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa patrí matke materská dovolenka v trvaní 34 týždňov. Osamelej matke patrí materská dovolenka v trvaní 37 týždňov a matke, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, patrí materská dovolenka v trvaní 43 týždňov. V súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa patrí aj mužovi od narodenia dieťaťa rodičovská dovolenka v rovnakom rozsahu, ak sa stará o narodené dieťa. Podľa § 166 ods. 3 ZP, matka a otec písomne oznamujú zamestnávateľovi deň nástupu na materskú dovolenku najmenej jeden mesiac vopred.

*

Rodičovská dovolenka

Podľa § 166 ods. 2 ZP, zamestnávateľ je povinný poskytnúť matke a otcovi na základe ich žiadosti rodičovskú dovolenku až do dňa, v ktorom dieťa dovŕši tri roky veku.

Ak má dieťa dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, zamestnávateľ je povinný poskytnúť matke a otcovi rodičovskú dovolenku až do dňa, v ktorom dieťa dovŕši šesť rokov veku.

Rodičovská dovolenka sa poskytuje v rozsahu, o aký rodič žiada, spravidla však najmenej na jeden mesiac.

Podľa § 166 ods. 3 ZP, matka a otec písomne oznamujú zamestnávateľovi deň nástupu na rodičovskú dovolenku najmenej jeden mesiac vopred. Rovnako najmenej jeden mesiac vopred oznamujú predpokladaný deň prerušenia, skončenia alebo zmeny týkajúce sa nástupu, prerušenia a skončenia rodičovskej dovolenky.

Z pohľadu Zákonníka práce to znamená, že pokiaľ sa otec dieťaťa rozhodne čerpať materské (podľa zákona o sociálnom poistení) povedzme pri dvojročnom dieťati, svojho zamestnávateľa žiada o poskytnutie rodičovskej dovolenky.

Zároveň to znamená, že obaja rodičia môžu byť súčasne na rodičovskej dovolenke – Zákonník práce to nevylučuje. Otec má právo požiadať svojho zamestnávateľa o rodičovskú dovolenku, pokiaľ má dieťa vo veku do troch (šiestich) rokov. Matka má právo zostať na rodičovskej dovolenke aj vtedy, ak je súčasne na rodičovskej dovolenke otec. Pri nástupe otca na svoju rodičovskú dovolenku sa matka nemusí - ak sama nechce - vrátiť do zamestnania.

Ešte jedna dôležitá poznámka – rodičovskú dovolenku je možné prerušiť– na deň, na dva dni, na mesiac... Toto sa takisto musí oznámiť zamestnávateľovi najmenej mesiac vopred. Počas prerušenia rodičovskej dovolenky sa rodič vracia do zamestnania. Táto možnosť je veľmi dôležitá najmä pre matky, ktoré plánujú ďalšie tehotenstvo a chcú mať slušnú ďalšiu materskú. Viac v 7. kapitole.

*

1.8 ZMENY OD 1.1.2020

V zákone o sociálnom poistení nedošlo k 1.1.2020 k žiadnym zmenám, ktoré by mali dopad na nárok na materské, jeho výšku alebo čerpanie.

Maximálne materské priznané v roku 2020

Pre toho kto sa chystá na materskú v roku 2020 platí, že maximálne materské získa z vymeriavacieho základu, resp. hrubého príjmu vo výške dvojnásobku priemernej mzdy, čo je 2026 eur.

Pre materské, ktoré sa začína poskytovať v roku 2020 platí, že DVZ môže byť najviac suma 66,6083 eur.

Výpočet: 2 x 1013 eur (priemerná mzda 2018) x 12 mesiacov deleno 365 dní  = 2026 x 12 deleno 365 = 66,6083 eur

Najvyššie možné materské, priznané v roku 2020 tak môže dosiahnuť sumu:

• 1548,70 eur v mesiaci, ktorý má 31 dní (75% z 66,6083 x 31 dní),

• 1498,70 eur v mesiaci, ktorý má 30 dní (75% z 66,6083 x 30 dní).

Výsledná dávka sa zaokrúhľuje na celých 10 centov nahor.

Zvýši sa nárok na dovolenku zamestnancov starajúcich sa o dieťa?

Témy: Zákonník práce,zmeny 2020

V Národnej rade SR sa bude na októbrovej (2019) schôdzi v druhom a treťom čítaní rokovať o návrhu, podľa ktorého dôjde k zmene § 103 ods.2 ZP s účinnosťou od 1. januára 2020.

Na dovolenku v rozsahu najmenej 5 týždňov by mal mať nárok:

• zamestnanec, ktorý do konca príslušného kalendárneho roka dovŕši najmenej 33 rokov veku (tak ako doteraz)
• zamestnanec, ktorý sa trvale stará o dieťa (novinka)

... ako problém sa predbežne javí definícia pojmu "trvalá starostlivosť o dieťa", ktorý nie je uvedený v Zákonníku práce. Uvidíme preto, aká bude konečná podoba tohto návrhu.

Minimálna mzda 2020

Témy: minimalna mzda,Top,veličiny,Zákonník práce,zmeny 2020

Vláda SR na svojom zasadnutí dňa 2.10.2019 prijala nariadenie, ktorým určila pre rok 2020 minimálnu mzdu:

• 580 eur za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou
• 3,333 eura za každú hodinu odpracovanú zamestnancom (pri ustanovenom týždennom pracovnom čase 40 hodín týždenne) a pre „dohodárov“.

V prípade zamestnanca odmeňovaného hodinovou mzdou pri ustanovenom týždennom pracovnom čase nižšom ako 40 hodín týždenne, bude minimálna mzda:

• 3,4405 eura za každú hodinu odpracovanú zamestnancom pri 38,75 h/t,
• 3,5552 eura za každú hodinu odpracovanú zamestnancom pri 37,50 h/t.

*

Sadzby minimálnych mzdových nárokov (§ 120 Zákonníka práce):

STUPEŇ NÁROČNOSTI	KOEFICIENT	MESAČNÁ MZDA	HODINOVÁ MZDA 40 H/T	HODINOVÁ MZDA 38,75 H/T	HODINOVÁ MZDA 37,5 H/T
1.	1,0	580	3,3330	3,4405	3,5552
2.	1,2	696	3,9996	4,1286	4,2662
3.	1,4	812	4,6662	4,8167	4,9773
4.	1,6	928	5,3328	5,5048	5,6883
5.	1,8	1044	5,9994	6,1929	6,3994
6.	2,0	1160	6,6660	6,8810	7,1104

Výpočet pri hodinovej mzde: 3,333 x koeficient pre daný stupeň náročnosti x 40/38,75 alebo x 40/37,5 ... výsledok sa zaokrúhľuje na 4 des. miesta matematicky.

*

Pozor na pracovno-právny priemer vypočítaný za IV. štvrťrok 2019, použitý počas prvého štvrťroka 2020! Musí byť najmenej vo výške minimálnej mzdy a minimálnych mzdových nárokov platných pre rok 2020.

*

Mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu v roku 2020

Za každú hodinu práce v sobotu patrí zamestnancovi popri dosiahnutej mzde mzdové zvýhodnenie najmenej vo výške 50 % minimálnej mzdy za hodinu, čo znamená 50% z 3,333 eura = 1,6665 eura (zaokrúhlene 1,67 eura).

U zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa práca pravidelne vykonávala v sobotu, možno v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve, ak ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31.12. predchádzajúceho roka zamestnával menej ako 20 zamestnancov, dohodnúť nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia, najmenej však vo výške 45% minimálnej mzdy za hodinu, čo znamená 45% z 3,333 eura = 1,49985 eura (zaokrúhlene 1,50 eura).

Poznámka: počet zamestnancov sa posudzuje podľa Zákonníka práce ako počet zamestnancov v pracovnom pomere (bez ohľadu na výšku úväzku) alebo na niektorú z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohody o vykonaní práce, dohody o pracovnej činnosti, dohody o brigádnickej práci študentov).

*

Mzdové zvýhodnenie za prácu v nedeľu v roku 2020

Za každú hodinu práce v nedeľu patrí zamestnancovi popri dosiahnutej mzde mzdové zvýhodnenie najmenej vo výške 100 % minimálnej mzdy za hodinu, čo znamená 100% z 3,333 eura = 3,333 eura (zaokrúhlene 3,34 eura).

U zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa práca pravidelne vykonávala v nedeľu, možno v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve, ak ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31.12. predchádzajúceho roka zamestnával menej ako 20 zamestnancov, dohodnúť nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia, najmenej však vo výške 90% minimálnej mzdy za hodinu, čo znamená 90% z 3,333 eura = 2,9997 eura (zaokrúhlene 3,00 eurá).

*

Mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu v roku 2020

Nočná práca je práca vykonávaná v čase medzi 22. hodinou a 6. hodinou (viď § 98 ZP).

Za každú hodinu nočnej práce patrí zamestnancovi popri dosiahnutej mzde mzdové zvýhodnenie najmenej  vo výške 40 % minimálnej mzdy za hodinu, čo znamená 40% z 3,333 eura = 1,3332 eura (zaokrúhlene 1,34 eura).

Ak ide o zamestnanca vykonávajúceho rizikovú prácu, za každú hodinu nočnej práce mu patrí popri dosiahnutej mzde mzdové zvýhodnenie najmenej vo výške 50 % minimálnej mzdy za hodinu, čo znamená 50% z 3,333 eura = 1,6665 eura (zaokrúhlene 1,67 eura).

U zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa prevažná časť práce vykonávala ako nočná práca, možno v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve, ak ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31.12. predchádzajúceho roka zamestnával menej ako 20 zamestnancov, dohodnúť, ak nejde o zamestnanca vykonávajúceho rizikovú prácu, nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia, najmenej však vo výške 35% minimálnej mzdy za hodinu, čo znamená 35% z 3,333 eura = 1,16655 eura(zaokrúhlene 1,17 eura).

*

Pracovná pohotovosť v roku 2020

Za každú hodinu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku patrí zamestnancovi mzda vo výške pomernej časti základnej zložky mzdy, najmenej však vo výške minimálnej mzdy v eurách za hodinu, čo znamená najmenej 3,333 eura (zaokrúhlene 3,34 eura).

Za každú hodinu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti mimo pracoviska patrí zamestnancovi náhrada najmenej 20 % minimálnej mzdy za hodinu, čo znamená 20% z 3,333 eura = 0,6666 eura (zaokrúhlene 0,67 eura).

*

Mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce v roku 2020

Mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce podľa § 124 ZP je najmenej 20 % minimálnej mzdy za hodinu, čo znamená 20% z 3,333 eura = 0,6666 eura (zaokrúhlene 0,67 eura).

Maximálne materské priznané v roku 2020

Témy: materské,nemocenské dávky,sociálne poistenie,zmeny 2020

Pre toho kto sa chystá na materskú v roku 2020 platí, že maximálne materské získa z vymeriavacieho základu, resp. hrubého príjmu vo výške dvojnásobku priemernej mzdy, čo je 2026 eur.

Pre materské, ktoré sa začína poskytovať v roku 2020 platí, že DVZ môže byť najviac suma 66,6083 eura.

Výpočet: 2 x 1013 eur (priemerná mzda 2018) x 12 mesiacov deleno 365 dní  = 2026 x 12 deleno 365 = 66,6083 eura.

*

Najvyššie možné materské, priznané v roku 2020 tak môže dosiahnuť sumu:

• 1548,70 eura v mesiaci, ktorý má 31 dní (75% z 66,6083 x 31 dní)
• 1498,70 eura v mesiaci, ktorý má 30 dní (75% z 66,6083 x 30 dní).

Výsledná dávka sa zaokrúhľuje na celých 10 centov nahor.

Zmeny v zákone o nelegálnej práci od 1.1.2020

Témy: nelegálna práca,Zákonník práce,zmeny 2020

Zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní umožňuje vykonávanie závislej práce bez pracovnej zmluvy alebo dohody v prípade výpomoci rodinného príslušníka.

Od 1.1.2020 dochádza k zmene a takáto výpomoc je možná aj v prípade výpomoci rodinného príslušníka pre právnickú osobu, ktorá je spoločnosťou s ručením obmedzeným a ktorá má najviac jedného spoločníka, ktorý je fyzickou osobou.

Nové znenie § 2a:

„(1) Nelegálna práca nie je práca, ktorú pre fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom, (napríklad zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, Obchodný zákonník) alebo pre právnickú osobu, ktorá je spoločnosťou s ručením obmedzeným a ktorá má najviac jedného spoločníka, ktorý je fyzickou osobou, vykonáva prácu jeho príbuzný v priamom rade, súrodenec alebo manžel tejto fyzickej osoby alebo tohto spoločníka, ak tento príbuzný v priamom rade, súrodenec alebo manžel je dôchodkovo poistený (Zákon č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov), je poberateľom dôchodku podľa osobitných predpisov alebo je žiakom alebo študentom do 26 rokov veku.

(2) Nejde o nelegálne zamestnávanie, ak pre fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom,1) alebo pre právnickú osobu, ktorá je spoločnosťou s ručením obmedzeným a ktorá má najviac jedného spoločníka, ktorý je fyzickou osobou, vykonáva prácu príbuzný v priamom rade, súrodenec alebo manžel tejto fyzickej osoby alebo tohto spoločníka, ak tento príbuzný v priamom rade, súrodenec alebo manžel je dôchodkovo poistený,8a) je poberateľom dôchodku podľa osobitných predpisov8a) alebo je žiakom alebo študentom do 26 rokov veku."

*

Zmluva o výkone športového odborníka - odvody od 1.1.2020

Témy: dohody,sociálne poistenie,zákon o športe,zdravotné poistenie,zmeny 2020

Od 1.1.2020 podľa § 4a zákona o sociálnom poistení, osoba pracujúca na základe zmluvy o výkone činnosti športového odborníka podľa § 49a zákona č. 440/2015 Z. z. zákona o športe bude na účely zákona o sociálnom poistení v rovnakom postavení ako:

• osoba pracujúca na dohodu o brigádnickej práci študentov, ak ide o fyzickú osobu, ktorá je žiakom strednej školy alebo študentom dennej formy vysokoškolského štúdia a nedovŕšila 26 rokov veku
• osoba pracujúca na dohodu o pracovnej činnosti.

Uvedené sa podľa § 293el zákona o sociálnom poistení vzťahuje na zmluvy o výkone činnosti športového odborníka uzatvorené od 1. januára 2020 a neskôr.

*

Od 1.1.2020 podľa § 10b ods. 1 písm. a) zákona o zdravotnom poistení, zamestnancom na účely zákona o zdravotnom poistení nie je osoba pracujúca na základe zmluvy o výkone činnosti športového odborníka podľa § 49a zákona č. 440/2015 Z. z. zákona o športe ak ide o:

• fyzickú osobu, ktorá je žiakom strednej školy alebo študentom dennej formy vysokoškolského štúdia a nedovŕšila 26 rokov veku
• poberateľov výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, ak dovŕšili dôchodkový vek, poberateľov invalidného výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, poberateľov starobného dôchodku, poberateľov predčasného starobného dôchodku alebo poberateľov invalidného dôchodku.

Uvedené sa podľa § 38et zákona o zdravotnom poistení vzťahuje na zmluvy o výkone činnosti športového odborníka uzatvorené od 1. januára 2020 a neskôr.

*

Pravidelný a nepravidelný príjem

V zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení sa rozlišuje medzi zamestnancami s pravidelným príjmom a zamestnancami s nepravidelným príjmom.

Pre zmluvy o výkone činnosti športového odborníka platí, že o pravidelný príjem pôjde vtedy, ak je priamo v zmluve dohodnuté vyplácanie odmeny (na výške nezáleží) za každý kalendárny mesiac.

Pre zmluvy o výkone činnosti športového odborníka ďalej platí – ak sa zmluva dohodne tak, že končí v tom istom kalendárnom mesiaci v ktorom začína– napr. začína 10.2.2020 a končiť má 29.2.2020 – ide o nepravidelný príjem.

Dôvod – ak je zmluva dohodnutá na dobu nepresahujúcu jeden kalendárny mesiac, odmena bude vyplatená jedna jediná – a preto nemôžeme hovoriť o pravidelnom príjme.

*

Študenti so zmluvou o výkone činnosti športového odborníka od 1.1.2020

Študent so zmluvou o výkone činnosti športového odborníka si môže v súlade s § 227a zákona o sociálnom poistení od 1.1.2020 uplatniť výnimku z dôchodkového poistenia.

Pri uplatnení výnimky študent podpíše vyhlásenie v súlade s § 227a ods. 2 zákona. a odovzdá ho zamestnávateľovi. Tlačivo je zverejnené na webovej stránke Sociálnej poisťovne ("Oznámenie a čestné vyhlásenie odvodová úľava - študenti").

Pri uplatnení výnimky sa poistné na dôchodkové poistenie platí len v prípade, že mesačný príjem zo zmluvy presiahne sumu 200 eur.

Čiže ak na zmluvu o výkone činnosti športového odborníka študent zarobí max. 200 eur mesačne, tak z dosiahnutého príjmu bude platiť odvody len zamestnávateľ a to 0,8% na úrazové poistenie a 0,25% na garančné poistenie (spolu 1,05%).

Ak študent zarobí viac ako 200 eur, tak z celého dosiahnutého príjmu platí zamestnávateľ poistné na úrazové poistenie (0,8%) a na garančné poistenie (0,25%).

Zo sumy príjmu nad 200 eur bude študent platiť 4% na starobné poistenie a 3% na invalidné poistenie (spolu 7%).

Zo sumy príjmu nad 200 eur bude zamestnávateľ platiť 14% na starobné poistenie, 3% na invalidné poistenie a 4,75% do rezervného fondu (spolu 21,75%).

Pozor, v prípade, že študent má súčasne v nejakom mesiaci uzatvorené viaceré zmluvy o výkone činnosti športového odborníka alebo dohody o brigádnickej práci študentov, výnimku si môže uplatniť len na jedinú zmluvu o výkone činnosti športového odborníka alebo na dohodu o brigádnickej práci študentov.

*

Odvody zo zmluvy o výkone činnosti športového odborníka u študentov bez uplatnenej výnimky:

Poistenie	Zamestnanec	Zamestnávateľ	Max. VZ v €
Nemocenské	neplatí	neplatí
Starobné	4%	14%	7091
Invalidné	3%	3%	7091
V nezamestnanosti	neplatí	neplatí
Garančné	neplatí	0,25%	7091
Úrazové	neplatí	0,8%	neexistuje
Rezervný fond	neplatí	4,75%	7091
Zdravotné	neplatí	neplatí
Spolu	7%	22,80%

*

*

Odvody zo zmluvy o výkone činnosti športového odborníka u študentov pri uplatnenej výnimke:

Poistenie	Zamestnanec	Zamestnávateľ	Max. VZ v €
Nemocenské	neplatí	neplatí
Starobné	4% nad 200 €	14% nad 200 €	7091
Invalidné	3% nad 200 €	3% nad 200 €	7091
V nezamestnanosti	neplatí	neplatí
Garančné	neplatí	0,25%	7091
Úrazové	neplatí	0,8%	neexistuje
Rezervný fond	neplatí	4,75% nad 200 €	7091
Zdravotné	neplatí	neplatí
Spolu	7% nad 200 €	1,05% + 21,75% nad 200 €

*

*

Dôchodcovia so zmluvou o výkone činnosti športového odborníka od 1.1.2020

Dôchodca so zmluvou o výkone činnosti športového odborníka si môže podobne ako študent v súlade s § 227a zákona o sociálnom poistení od 1.1.2020 uplatniť výnimku z dôchodkového poistenia.

Uvedené sa týka dôchodcov poberajúcich:

• starobný dôchodok
• predčasný starobný dôchodok
• invalidný dôchodok (už pri poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 40%)
• výsluhový dôchodok ak dovŕšili dôchodkový vek
• invalidný výsluhový dôchodok.

Pri uplatnení výnimky dôchodca podpíše vyhlásenie v súlade s § 227a ods. 2 zákona a odovzdá ho zamestnávateľovi. Tlačivo je zverejnené na webovej stránke Sociálnej poisťovne ("Oznámenie a čestné vyhlásenie odvodová úľava - dôchodcovia").

Pri uplatnení výnimky sa poistné na dôchodkové poistenie platí len v prípade, že mesačný príjem zo zmluvy presiahne sumu 200 eur.

V prípade zmluvy výkone činnosti športového odborníka s nepravidelným príjmom, pri ktorej si dôchodca uplatní výnimku, sa dôchodkové poistenie platí len z tej časti príjmu, ktorá v priemere na mesiac presahuje 200 eur. Z celej sumy odmeny na zmluvu sa naďalej platí úrazové a garančné poistenie.

Uplatniť výnimku si dôchodca môže len na jednu zmluvu alebo dohodu o vykonaní práce, či dohodu o pracovnej činnosti (ak ich má v tom istom čase viac). Výnimka pri určenej zmluve platí počas celého kalendárneho mesiaca. Ak má dôchodca viac zmlúv, resp. dohôd a chce zmeniť uplatnenie výnimky z jednej zmluvy (dohody) na inú, je to možné len k 1. dňu mesiaca s tým, že zamestnávateľovi oznamuje ukončenie uplatnenia výnimky na pôvodnú zmluvu (dohodu) počas predchádzajúceho mesiaca.

Pri uplatnení výnimky sa poistné na dôchodkové poistenie platí len v prípade, že mesačný príjem (priemerný mesačný príjem pri nepravidelnom príjme) zo zmluvy presiahne sumu 200 eur.

Suma 200 eur je daná „natvrdo“ v § 4 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, rovnako ako pre študentov pracujúcich na DoBPŠ.

Čiže ak na zmluvu o výkone činnosti športového odborníka dôchodca zarobí max. 200 eur mesačne, tak z dosiahnutého príjmu bude platiť odvody len zamestnávateľ a to 0,8% na úrazové poistenie a 0,25% na garančné poistenie (spolu 1,05%).

Ak dôchodca zarobí viac ako 200 eur, tak z celého dosiahnutého príjmu platí zamestnávateľ poistné na úrazové poistenie (0,8%) a na garančné poistenie (0,25%).

Zo sumy príjmu nad 200 eur bude dôchodca platiť 4% na starobné poistenie a ak poberá invalidný dôchodok alebo invalidný výsluhový dôchodok tak aj 3% na invalidné poistenie.

Zo sumy príjmu nad 200 eur bude zamestnávateľ platiť 14% na starobné poistenie, ďalej 4,75% do rezervného fondu a ak ide o invalidného dôchodcu tak aj 3% na invalidné poistenie.

*

Predčasný starobný dôchodok a práca na zmluvu o výkone činnosti športového odborníka od 1.1.2020

Osoba pracujúca na zmluvu o výkone činnosti športového odborníka, ktorej bol priznaný predčasný starobný dôchodok a ktorá si uplatní výnimku, bude povinne dôchodkovo poistená na základe takejto zmluvy, len ak jej mesačný príjem (resp. priemerný mesačný príjem pri nepravidelnom príjme) presiahne 200 eur.

Ak bude poberateľ predčasného starobného dôchodku pracovať na zmluvu o výkone činnosti športového odborníka a uplatní si výnimku z dôchodkového poistenia, Sociálna poisťovňa mu nepozastaví výplatu predčasného starobného dôchodku.

Pre poberateľov predčasných starobných dôchodkov to okrem nižších odvodov znamená, že pri práci na zmluvu o výkone činnosti športového odborníka a uplatnení výnimky z dôchodkového poistenia, im bude pozastavená výplata predčasného starobného dôchodku až od mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom úhrn príjmu z tejto zmluvy v príslušnom roku presiahol sumu 2 400 eur (§ 67 ods. 6 zákona o sociálnom poistení). Nárok na obnovenie výplaty takto pozastaveného dôchodku opätovne vznikne od januára nasledujúceho roka.

Pozor, na rozdiel od poberateľov starobných dôchodkov či invalidných dôchodkov osoba, ktorej bol priznaný predčasný starobný dôchodok je zdravotne poistená pri práci na zmluvu o výkone činnosti športového odborníka.

*

*

Odvody zo zmluvy o výkone činnosti športového odborníka bez uplatnenej výnimky

• poberateľ starobného dôchodku a
• poberateľ výsluhového dôchodku po dosiahnutí dôchodkového veku:

Poistenie	Zamestnanec	Zamestnávateľ	Max. VZ v €
Nemocenské	neplatí	neplatí
Starobné	4%	14%	7091
Invalidné	neplatí	neplatí	7091
V nezamestnanosti	neplatí	neplatí
Garančné	neplatí	0,25%	7091
Úrazové	neplatí	0,8%	neexistuje
Rezervný fond	neplatí	4,75%	7091
Zdravotné	neplatí	neplatí
Spolu	4%	19,80%

*

*

Odvody zo zmluvy o výkone činnosti športového odborníka pri uplatnenej výnimke

• poberateľ starobného dôchodku a
• poberateľ výsluhového dôchodku po dosiahnutí dôchodkového veku:

Poistenie	Zamestnanec	Zamestnávateľ	Max. VZ v €
Nemocenské	neplatí	neplatí
Starobné	4% nad 200 €	14% nad 200 €	7091
Invalidné	neplatí	neplatí	7091
V nezamestnanosti	neplatí	neplatí
Garančné	neplatí	0,25%	7091
Úrazové	neplatí	0,8%	neexistuje
Rezervný fond	neplatí	4,75% nad 200 €	7091
Zdravotné	neplatí	neplatí
Spolu	4% nad 200 €	1,05% + 18,75% nad 200 €

*

*

Odvody zo zmluvy o výkone činnosti športového odborníka bez uplatnenej výnimky

• poberateľ invalidného dôchodku (plný i krátený invalidný dôchodok)
• poberateľ invalidného výsluhového dôchodku:

Poistenie	Zamestnanec	Zamestnávateľ	Max. VZ v €
Nemocenské	neplatí	neplatí
Starobné	4%	14%	7091
Invalidné	3%	3%	7091
V nezamestnanosti	neplatí	neplatí
Garančné	neplatí	0,25%	7091
Úrazové	neplatí	0,8%	neexistuje
Rezervný fond	neplatí	4,75%	7091
Zdravotné	neplatí	neplatí
Spolu	7%	22,80%

*

*

Odvody zo zmluvy o výkone činnosti športového odborníka pri uplatnenej výnimke

• poberateľ invalidného dôchodku (plný i krátený invalidný dôchodok)
• poberateľ invalidného výsluhového dôchodku:

Poistenie	Zamestnanec	Zamestnávateľ	Max. VZ v €
Nemocenské	neplatí	neplatí
Starobné	4% nad 200 €	14% nad 200 €	7091
Invalidné	3% nad 200 €	3% nad 200 €	7091
V nezamestnanosti	neplatí	neplatí
Garančné	neplatí	0,25%	7091
Úrazové	neplatí	0,8%	neexistuje
Rezervný fond	neplatí	4,75% nad 200 €	7091
Zdravotné	neplatí	neplatí
Spolu	7% nad 200 €	1,05% + 21,75% nad 200 €

*

*

Odvody zo zmluvy o výkone činnosti športového odborníka bez uplatnenej výnimky

• poberateľ predčasného starobného dôchodku:

Poistenie	Zamestnanec	Zamestnávateľ	Max. VZ v €
Nemocenské	neplatí	neplatí
Starobné	4%	14%	7091
Invalidné	neplatí	neplatí	7091
V nezamestnanosti	neplatí	neplatí
Garančné	neplatí	0,25%	7091
Úrazové	neplatí	0,8%	neexistuje
Rezervný fond	neplatí	4,75%	7091
Zdravotné	4%	10%	neexistuje
Spolu	8%	29,80%

*

*

Odvody zo zmluvy o výkone činnosti športového odborníka pri uplatnenej výnimke

• poberateľ predčasného starobného dôchodku:

Poistenie	Zamestnanec	Zamestnávateľ	Max. VZ v €
Nemocenské	neplatí	neplatí
Starobné	4% nad 200 €	14% nad 200 €	7091
Invalidné	neplatí	neplatí	7091
V nezamestnanosti	neplatí	neplatí
Garančné	neplatí	0,25%	7091
Úrazové	neplatí	0,8%	Neohraničený
Rezervný fond	neplatí	4,75% nad 200 €	7091
Zdravotné	4%	10%	Neohraničený
Spolu	4% + 4% nad 200 €	11,05% + 18,75% nad 200 €

*

*

Odvody zo zmluvy o výkone činnosti športového odborníka s pravidelným príjmom

• všetci ostatní športoví odborníci (teda nie študenti ani dôchodcovia):

Poistenie	Zamestnanec	Zamestnávateľ	Max. VZ v €
Nemocenské	1,4%	1,4%	7091
Starobné	4%	14%	7091
Invalidné	3%	3%	7091
V nezamestnanosti	1%	1%	7091
Garančné	neplatí	0,25%	7091
Úrazové	neplatí	0,8%	neexistuje
Rezervný fond	neplatí	4,75%	7091
Zdravotné	4%	10%	neexistuje
Spolu	13,4%	35,20%

*

*

Odvody zo zmluvy o výkone činnosti športového odborníka s nepravidelným príjmom

• všetci ostatní športoví odborníci (teda nie študenti ani dôchodcovia):

Poistenie	Zamestnanec	Zamestnávateľ	Max. VZ v €
Nemocenské	neplatí	neplatí
Starobné	4%	14%	7091
Invalidné	3%	3%	7091
V nezamestnanosti	neplatí	neplatí
Garančné	neplatí	0,25%	7091
Úrazové	neplatí	0,8%	neexistuje
Rezervný fond	neplatí	4,75%	7091
Zdravotné	4%	10%	neexistuje
Spolu	11%	32,80%

Rodičovský príspevok od 1.1.2020

Témy: materské,Top,zmeny 2020

S účinnosťou od 1. januára 2020 sa v zákone č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku zavádza tzv. dvojstupňový rodičovský príspevok (RP).

Nárok na RP vo výške 370 eur (resp. 462,50 eura pri dvojičkách, 555 eur pri trojičkách) má rodič, ktorý na dané dieťa poberal materské:

• rovnako ako doteraz je jedno, kto o RP požiada, môže tak urobiť matka alebo otec (čiže výhodnejšie bude ak o RP požiada ten z rodičov, ktorý poberal materské), nie je podstatné či rodič v čase poberania RP vykonáva zárobkovú činnosť a aký z nej dosahuje príjem
• nárok na vyšší RP má rodič, ktorý materské poberal podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení z poistenia zamestnanca, SZČO alebo z dobrovoľného nemocenského poistenia
• nárok na vyšší RP má matka, ktorá ako policajtka, vojačka, colníčka atď. poberala materské podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov
• nárok na vyšší RP má rodič, ktorému sa vyplácala obdobná dávka ako materské v členskom štáte (štáty EÚ + Švajčiarsko, Nórsko, Lichtenštajnsko, Island)
• podmienka pre vyšší RP nie je daná tým, či rodič pracoval ale tým, či poberal materské - vyšší RP tak budú mať aj matky, ktoré vôbec nepracovali ale platili si dobrovoľné nemocenské poistenie a z neho čerpali materské
• je jedno, aká bola výška materského - ak bolo materské priznané, bude vyšší RP
• je jedno, ako dlho bolo materské poberané (nemusí byť vyčerpané do konca trvania nároku na materské, napríklad v prípade otca stačí ak materské poberal jediný deň)
• nárok na vyšší RP má aj matka, ktorá poberala na dané dieťa materské z poistenia zamestnanca a zamestnanie jej medzitým skončilo (v ochrannej lehote, počas materskej, počas rodičovskej dovolenky).

*

Nárok na RP vo výške 270 eur (resp. 337,50 eura pri dvojičkách, 405 eur pri trojičkách) má rodič, ktorý materské nepoberal.

Napríklad preto, lebo nesplnil podmienky na priznanie materského pri danom dieťati, napríklad bol nemocensky poistený menej ako 270 dní za posledné dva roky alebo nebol nemocensky poistený vôbec.

*

Uvedený princíp platí aj pre rodičov, ktorí poberajú RP do 6 rokov dieťaťa, na dieťa ktoré má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

*

Rodičovi, ktorí poberal RP pred 1.1.2020 a bude RP poberať aj po 1.1.2020, sa suma RP automaticky zvýši počnúc výplatou RP za január 2020.

*

V prípade, že sa rodičovi vypláca nízke materské (nižšie ako suma 370 eur) bude mať v čase čerpania materského počnúc mesiacom, v ktorom sa narodí dieťa, nárok na RP vo výške rozdielu sumy 370 eur a sumy vyplateného materského.

Príklad

Matke začne poberať materské od 5.2.2020. Dieťa sa jej narodí 9.3.2020. Suma materského vyplatená za marec 2020 bude 310 eur. Matka má za mesiac marec 2020 nárok na výplatu RP vo výške 60 eur.

*

Poznámka: pri príspevku na starostlivosť o dieťa (zákon č. 561/2008 Z. z. ) nie sú žiadne zmeny - tento príspevok je najviac 280 eur. Pre veľkú časť rodičov, ktorí ho poberali do konca roku 2019 (a boli pri danom dieťati na materskej) tak bude od 1.1.2020 výhodnejšie prejsť na RP vo výške 370 eur. Prechod na RP sa technicky udeje tak, že rodič požiada na UPSVaR o priznanie RP počnúc mesiacom január 2020 a tým pádom automaticky stráca od januára 2020 nárok na čerpanie príspevku na starostlivosť o dieťa.

Vysielanie zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb od 30.7.2020

Témy: Zákonník práce,zmeny 2020

Do Zákonníka práce sa s účinnosťou od 30. júla 2020 zapracováva smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 957/2018/EÚ  z 28. júna 2018, ktorou sa mení smernica 96/71/ES o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb.

Najdôležitejšou zmenou je rozšírenie pôvodného rozsahu "tvrdého jadra" Zákonníka práce, ktoré sa uplatňuje na vyslaných zamestnancov  z doterajšej povinnosti zamestnávateľa vyplácať im mzdu najmenej vo výške minimálnej mzdy a minimálnych mzdových nárokov na celý okruh odmeňovania zakotvený v Zákonníku práce: príplatky za nadčas, víkendy, nočnú prácu, sviatky, sťažený výkon práce, náhradu za dovolenku plus mzdové nároky vyplývajúce z kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa.

Naviac pri vyslaní ktoré presiahne 12 resp. 18 mesiacov, bude zamestnávateľ povinný dodržiavať celú pracovnoprávnu legislatívu platnú na území štátu vyslania, s určitými výnimkami.

Špecifické zmeny sa týkajú vyslania agentúrami dočasného zamestnávania.

*

Rozšírenie "tvrdého jadra" o ďalšie povinnosti hosťujúceho zamestnávateľa

Hosťujúci (zahraničný) zamestnávateľ je podľa § 5 ods. 2 písm. c) ZP povinný počas vyslania svojho zamestnanca na územie SR vyplácať zamestnancovi mzdu a ďalšie náležitosti v súlade so Zákonníkom práce, ďalšími predpismi v oblasti pracovného práva a kolektívnymi zmluvami vyššieho stupňa platnými na území SR pokiaľ ide o:

• minimálnu mzdu
• minimálne mzdové nároky
• mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas
• mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok
• mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu
• mzdové zvýhodnenie za prácu v nedeľu
• mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu
• mzdovú kompenzáciu za sťažený výkon práce
• iné povinné zložky mzdy (vyplývajúce napr. z kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa)
• náhradu mzdy za dovolenku

Pri posudzovaní, či plnenie, ktoré poskytuje hosťujúci zamestnávateľ, je mzdou, sa použije § 118 ZP.

*

Hosťujúci zamestnávateľ ďalej musí uplatňovať ustanovenia predpisov platných v SR pokiaľ ide o pracovné podmienky tehotných žien, matiek do konca deviateho mesiaca po pôrode, dojčiacich žien a mladistvých zamestnancov (zmena v § 5 ods. 2 písm. e) ZP).

Hosťujúci zamestnávateľ musí vyslaným zamestnancom zabezpečiť resp. poskytnúť ubytovanie podľa podmienok a pravidiel platných v SR.

*

Ďalšou novou povinnosťou hosťujúceho zamestnávateľa je poskytovať vyslaným zamestnancom náhrady pri pracovnej ceste alebo pri ceste do obvyklého miesta výkonu práce na území SR podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách, resp. podľa príslušnej kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa a to:

• náhradu cestovných výdavkov
• náhradu výdavkov za ubytovanie pri pracovnej ceste
• stravné.

Na tento účel možno započítať aj náhradu cestovných výdavkov, náhradu výdavkov za ubytovanie a stravné alebo iné porovnateľné plnenie poskytnuté hosťujúcim zamestnávateľom podľa práva štátu, z ktorého je zamestnanec vyslaný na výkon prác pri poskytovaní služieb.

*

Príspevok na športovú činnosť dieťaťa

Témy: zákon o športe,Zákonník práce,zmeny 2020

S účinnosťou od 1. januára 2020 pribúda v Zákonníku práce nový § 152b podľa ktorého zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi nový príspevok na športovú činnosť dieťaťa.

Na príspevok nie je právny nárok, zamestnávateľ ho poskytne dobrovoľne (počet zamestnancov nie je rozhodujúci).

Výhodou príspevku je to, že pri splnení príslušných podmienok (viď ďalej) je príspevok oslobodený od dane a odvodov.

*

Rovnako ako v prípade zamestnávateľov, na ktorých sa vzťahuje Zákonník práce, sa postupuje aj v prípade zamestnávateľov, na ktorých sa vzťahujú predpisy:

• zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme
• zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície
• zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore
• zákon č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov
• zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe
• zákon č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe.

*

Podmienky na poskytnutie príspevku, ktoré musí splniť zamestnanec

Na poskytnutie príspevku (a daňovú úľavu) musia byť splnené podmienky:

• Zamestnanec je zamestnaný v pracovnom pomere (pri dohode nárok nie je)
• Pracovný pomer trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov ku dňu začatia obdobia na ktoré sa vzťahujú oprávnené výdavky
• Zamestnanec predloží doklad vystavený oprávnenou osobou.

Ak zamestnávateľ poskytne príspevok zamestnancovi, ktorý horeuvedené podmienky nespĺňa, príspevok nebude na strane zamestnanca oslobodený od dane a nebude oslobodený od odvodov.

*

Zamestnanec musí o príspevok požiadať. Zákon nehovorí o tom, že by žiadosť musel zamestnanec podať písomne avšak z dôvodu jednoznačnosti a preukázania napríklad pri neskoršej kontrole z Inšpektorátu práce alebo pri daňovej kontrole odporúčam aby si zamestnávateľ definoval postup v internej smernici a pripravil formulár, ktorý zamestnanec vyplní.

Zamestnanec môže za kalendárny rok požiadať o príspevok na športovú činnosť dieťaťa len u jedného zamestnávateľa.

Zamestnanca, ktorý požiada o príspevok na športovú činnosť dieťaťa, nemožno žiadnym spôsobom znevýhodniť v porovnaní so zamestnancom, ktorý o tento príspevok nepožiada.

Zamestnávateľ môže po prerokovaní so zástupcami zamestnancov upraviť ďalšie podmienky, za ktorých bude zamestnancom poskytovať príspevok na športovú činnosť dieťaťa (ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, zamestnávateľ môže rozhodnúť o podmienkach poskytovania príspevku samostatne svojim rozhodnutím).

*

Výška príspevku

Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi na základe jeho žiadosti príspevok na športovú činnosť dieťaťa vo výške 55% oprávnených výdavkov (viď ďalej), najviac však v sume 275 eur za kalendárny rok v úhrne na všetky deti zamestnanca.

Ak má zamestnanec kratší pracovný čas, maximálna možná ročná suma príspevku sa pomerne kráti podľa dohodnutého kratšieho pracovného času zamestnanca. Rozhodujúcim na určenie rozsahu sumy príspevku je dohodnutý pracovný čas zamestnanca ku dňu začatia obdobia na ktoré sa vzťahujú oprávnené výdavky (obdobie musí byť uvedené na doklade).

Príspevok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.

Pozor, u zamestnávateľa na pracoviskách, kde je stanovený 38,75 hodinový, resp. 37,5 hodinový pracovný týždeň v súlade so Zákonníkom práce (pracuje sa na viac zmien, resp. pracovný čas je takto dohodnutý v kolektívnej zmluve a pod.), ide o plný pracovný čas, zamestnanci majú nárok na príspevok v maximálnej výške 275 eur za rok.

*

Ak zamestnávateľ poskytne zamestnancovi príspevok vyšší ako 55% zo sumy oprávnených výdavkov, suma "nad" 55% nie je oslobodená od dane - započíta sa do zdaniteľného príjmu zamestnanca a do vymeriavacích základov pre odvody.

Ak zamestnávateľ poskytne zamestnancovi príspevok nad limit 275 eur, suma nad limit nie je oslobodená od dane - započíta sa do zdaniteľného príjmu zamestnanca a do vymeriavacích základov pre odvody.

V praxi sa objavuje otázka, či si príspevok na športovú činnosť môžu uplatniť súčasne obaja rodičia na to isté dieťa a na tie isté oprávnené výdavky. Odpoveďou je, že zákon to nevylučuje, teda môžu.

* ... pokračovanie ...

Zmeny v zákone o dani z príjmov pre rok 2020 (závislá činnosť)

Témy: daň z príjmov,veličiny,zmeny 2020

Nezdaniteľná časť na daňovníka

Zvyšuje sa z 19,2-násobku sumy životného minima na 21-násobok sumy životného minima.

*

Sadzba dane

Pri príjmoch podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP sa zavádza nová sadzba dane vo výške 15%.

Nová sadzba 15% sa uplatní u daňovníka, ak jeho príjmy (hrubé príjmy = tržby, resp. výnosy) v príslušnom zdaňovacom období neprekročia 100000 eur.

*

Brutácia nepeňažného príjmu zo závislej činnosti

Tzv. brutácia nepeňažného príjmu - postup pri ktorej sa nepeňažný príjem navýši o odvody a daň zamestnanca - bude na rozhodnutí zamestnávateľa, zákon tento postup od 1.1.2020 už nestanovuje a príloha č. 6 zákona sa od 1.1.2020 ruší.

*

Príjmy zo závislej činnosti oslobodené od dane

• od dane je oslobodený príspevok zamestnávateľa na štúdium zamestnanca na vysokej škole
• od dane je oslobodený príspevok zo sociálneho fondu na preventívne (nepovinné) lekárske prehliadky
• zjednodušuje sa posudzovanie oslobodeného nepeňažného príjmu zamestnanca vyplývajúci zo zabezpečenia dopravy do zamestnania zamestnávateľom (pozor až od 1.1.2021)
• zvyšuje sa suma oslobodeného nepeňažného plnenia zamestnanca z dôvodu zabezpečenia ubytovania zo 60 eur na 100 eur mesačne
• od roku 2022 sa zavádza oslobodenie od dane pre nepeňažné príjmy zamestnanca všeobecne (plnenia ktoré nie sú oslobodené od dane podľa iných ustanovení zákona) do výšky 500 eur ročne, za podmienky, že zamestnávateľ plnenie nezahrnie do svojich daňových výdavkov

*

Nezdaniteľná časť kúpele

Spresňuje sa postup. Daňovník si môže uplatniť nezdaniteľnú časť na kúpeľnú starostlivosť na manželku/manžela (max. 50 eur) len v prípade, ak si manželka/manžel nemá ako sám uplatniť túto nezdaniteľnú časť, pretože nemá príjmy podľa § 5 alebo podľa § 6 ods. 1 a 2. Uvedené platí už pri ročnom zúčtovaní/daňovom priznaní za rok 2019.

*

Zjednodušenie administratívnych povinností a doručovania dokladov

• zavedenie možnosti vystaviť a doručiť medzi zamestnancom a zamestnávateľom po vzájomnej dohode vymedzené druhy dokladov elektronicky - "Vyhlásenie", "Žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania", "Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch", "Ročné zúčtovanie", "Potvrdenie o zaplatení dane na účely 2%"
• zrušenie povinnosti zamestnanca každoročne podpisovať "vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a daňového bonusu", bude sa vypĺňať len na začiatku pri nástupe zamestnanca a neskôr len v prípade zmien

*

Opravy chýb zamestnávateľa pri výpočte dane alebo daňového bonusu

Lehota na vykonanie možnej opravy výpočtu dane, alebo daňového bonusu na vyživované dieťa, daňového bonusu na zaplatené úroky alebo zamestnaneckú prémiu sa predlžuje a zjednocuje na 5 rokov.

Ide o prípady, kedy zamestnávateľ zrazil alebo vyplatil zamestnancovi daň, daňový bonus na vyživované dieťa, daňový bonus na zaplatené úroky alebo zamestnaneckú prémiu vo vyššej sume alebo v nižšej sume ako bol povinný podľa tohto zákona a to aj vtedy, ak tak urobil zavinením zamestnanca.

Lehota na vrátenie alebo dodatočné zrazenie nezrazeného alebo nesprávne zrazeného preddavku na daň najneskôr do 31. marca nasledujúceho roka sa nemení.

*

Podrobnosti a ďalšie zmeny:

Mzdové veličiny 2020

Témy: daň z príjmov,dôchodok,minimalna mzda,nezdaniteľná časť,paušálne výdavky,sociálne poistenie,SZČO,Top,veličiny,zdravotné poistenie,zmeny 2020

*

MINIMÁLNA MZDA ROK 2020

*

Ministerstvo práce pre rok 2020 navrhuje minimálnu mzdu:

Daň z príjmov závislá činnosť - veličiny platné v roku 2020

Témy: daň z príjmov,veličiny,zmeny 2020

Dôchodkový vek po novom (od 1.1.2020)

Témy: dôchodok,sociálne poistenie

Dôchodkový vek s platnosťou od 1.1.2020

Rok narodenia	Muž	Žena	Žena 1 dieťa	Žena 2 deti	Žena 3 alebo 4 deti	Žena 5 a viac detí
1943 a skôr	60 rokov	57 rokov	56 rokov	55 rokov	54 rokov	53 rokov
1944	60 rokov 9 mes.	57 rokov	56 rokov	55 rokov	54 rokov	53 rokov
1945	61 rokov 6 mes.	57 rokov	56 rokov	55 rokov	54 rokov	53 rokov
1946	62 rokov	57 rokov	56 rokov	55 rokov	54 rokov	53 rokov
1947	62 rokov	57 rokov 9 mes.	56 rokov	55 rokov	54 rokov	53 rokov
1948	62 rokov	58 rokov 6 mes.	56 rokov 9 mes.	55 rokov	54 rokov	53 rokov
1949	62 rokov	59 rokov 3 mes.	57 rokov 6 mes.	55 rokov 9 mes.	54 rokov	53 rokov
1950	62 rokov	60 rokov	58 rokov 3 mes.	56 rokov 6 mes.	54 rokov 9 mes.	53 rokov
1951	62 rokov	60 rokov 9 mes.	59 rokov	57 rokov 3 mes.	55 rokov 6 mes.	53 rokov 9 mes.
1952	62 rokov	61 rokov 6 mes.	59 rokov 9 mes.	58 rokov	56 rokov 3 mes.	54 rokov 6 mes.
1953	62 rokov	62 rokov	60 rokov 6 mes.	58 rokov 9 mes.	57 rokov	55 rokov 3 mes.
1954	62 rokov	62 rokov	61 rokov 3 mes.	59 rokov 6 mes.	57 rokov 9 mes.	56 rokov
1955	62 rokov 76 dní	62 rokov 76 dní	62 rokov 76 dní	60 rokov 3 mes.	58 rokov 6 mes.	56 rokov 9 mes.
1956	62 rokov 139 dní	62 rokov 139 dní	62 rokov 139 dní	61 rokov	59 rokov 3 mes.	57 rokov 6 mes.
1957	62 rokov 6 mes.	62 rokov 6 mes.	62 rokov 6 mes.	61 rokov 9 mes.	60 rokov	58 rokov 3 mes.
1958	62 rokov 8 mes.	62 rokov 8 mes.	62 rokov 7 mes.	62 rokov 1 mes.	60 rokov 9 mes.	59 rokov
1959	62 rokov 10 mes.	62 rokov 10 mes.	62 rokov 8 mes.	62 rokov 5 mes.	61 rokov 6 mes.	59 rokov 9 mes.
1960	63 rokov	63 rokov	62 rokov 10 mes.	62 rokov 9 mes.	61 rokov 10 mes.	60 rokov 6 mes.
1961	63 rokov 2 mes.	63 rokov 2 mes.	63 rokov	63 rokov	62 rokov 2 mes.	61 rokov 3 mes.
1962	63 rokov 4 mes.	63 rokov 4 mes.	63 rokov 2 mes.	63 rokov	62 rokov 6 mes.	61 rokov 7 mes.
1963	63 rokov 6 mes.	63 rokov 6 mes.	63 rokov 4 mes.	63 rokov	62 rokov 6 mes.	61 rokov 11 mes.
1964	63 rokov 8 mes.	63 rokov 8 mes.	63 rokov 6 mes.	63 rokov	62 rokov 6 mes.	62 rokov 3 mes.
1965	63 rokov 10 mes.	63 rokov 10 mes.	63 rokov 6 mes.	63 rokov	62 rokov 6 mes.	62 rokov 6 mes.
1966 a neskôr	64 rokov	64 rokov	63 rokov 6 mes.	63 rokov	62 rokov 6 mes.	62 rokov 6 mes.

 

Sociálne a zdravotné poistenie - veličiny platné v roku 2020

Témy: dôchodok,sociálne poistenie,SZČO,Top,veličiny,zdravotné poistenie,zmeny 2020

Maximálny vymeriavací základ

Maximálny vymeriavací základ na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie, poistenie v nezamestnanosti, garančné poistenie a do rezervného fondu je 7091 eur (7 x 1013 eur).

Netýka sa úrazového poistenia a netýka sa zdravotného poistenia, ktoré maximálny vymeriavací základ stanovený nemajú.

Maximálny vymeriavací základ pre dividendy za roky 2011 až 2016 vrátane, vyplatené v roku 2020, je 60780 eur (60-násobok priemernej mzdy z roka 2018, 60 x 1013 eur).

*

Hranica príjmu pri zamestnávaní dlhodobo nezamestnaných

Hranica príjmu, do ktorého sa uplatní výnimka pri odvodoch, je pre pracovný pomer alebo štátno zamestnanecký pomer, ktorý vznikol v roku 2019 a pokračuje v roku 2020 je suma 67% z 954 eur, čo je suma 639,18 eura.

Hranica príjmu, do ktorého sa uplatní výnimka pri odvodoch, je pre pracovný pomer alebo štátno zamestnanecký pomer, ktorý vznikol v roku 2020 a pokračuje v roku 2021 je suma 67% z 1013 eur, čo je suma 678,71 eura.

*

Sadzby poistného SZČO

Od 1.7.2019 (od 1.10.2019 v prípade podania DP za rok 2018 po 31.3.2019) je povinne nemocensky a dôchodkovo poistená na sociálne poistenie SZČO, ktorej príjem (brutto, podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP) za rok 2018 bol vyšší ako 5724 eur (12 x 477).

Od 1.7.2020 (respektíve od 1.10.2020 v prípade podania DP za rok 2019 po 31.3.2020) je povinne nemocensky a dôchodkovo poistená na sociálne poistenie SZČO, ktorej príjem (brutto, podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP) za rok 2019 bol vyšší ako 6078 eur (12 x 506,50).

*

Minimálny vymeriavací základ počas roka 2020 bude 506,50 eur, minimálne poistné do Sociálnej poisťovne 167,89 eur (spolu so zdravotným poistením je minimálne poistné mesačne 238,80 eur, viď ďalej).

Rozpis poistného na sociálne poistenie SZČO vypočítané z minimálneho základu 506,50 eur:

• Nemocenské poistenie 4,4%, min. 22,28 eur
• Starobné poistenie 18%, min. 91,17 eur
• Invalidné poistenie 6%, min. 30,39 eur
• Rezervný fond 4,75%, min. 24,05 eur

*

Sadzby poistného dobrovoľne poistená osoba na sociálne poistenie

Minimálny vymeriavací základ 506,50 eur

• Nemocenské poistenie 4,4%, min. 22,28 eur
• Starobné poistenie 18%, min. 91,17 eur
• Invalidné poistenie 6%, min. 30,39 eur
• Poistenie v nezamestnanosti 2%, min. 10,13 eur
• Rezervný fond 4,75%, min. 24,05 eura

*

Sadzby poistného na zdravotné poistenie SZČO a samoplatiteľa

Sadzba 14%, minimálny vymeriavací základ 506,50 eur, minimálny preddavok mesačne 70,91 eur.

Osoba so zdravotným postihnutím sadzba 7%, minimálny preddavok mesačne 35,45 eur.

*

Nemocenské dávky a náhrada príjmu pri PN zamestnanca

Najvyšší možný denný vymeriavací základ pre výpočet nemocenskej dávky je 66,6083 eur.

Výpočet: 2 x 1013 eur = 2026 ... x 12 mesiacov = 24312 ... deleno 365 dní = 66,6083 ... zaokrúhli sa na 4 desatinné miesta nahor.

Najvyšší možný denný vymeriavací základ pre výpočet náhrady príjmu pri PN je 66,6082 eur. Výpočet rovnako, zaokrúhli sa však na 4 desatinné miesta nadol.

*

*

Dávka v nezamestnanosti

Najvyšší   možný   denný   vymeriavací   základ  pre   výpočet   dávky v nezamestnanosti od 1.7.2019 do 30.6.2020 najviac zo sumy 2 x 12 x 1013/365 = 66,6083 eur.

Otec na materskej - dieťa v škôlke

Témy: materské,nemocenské dávky,sociálne poistenie,Top

V súvislosti s novým školským rokom sa oteckovia na materskej pýtajú, či bude problém ak ich dieťa nastúpi do škôlky.

Hneď v úvode si povedzme: Áno, bude to problém a Sociálna poisťovňa oteckovi prestane vyplácať materské.

A teraz po poriadku.

Medzi podmienkami, ktoré určuje zákon o sociálnom poistení na priznanie materského "inému poistencovi" - napríklad otcovi dieťaťa, nie je podmienka, podľa ktorej by dieťa nesmelo chodiť do škôlky.

Dávka v nezamestnanosti po rodičovskej dovolenke - na čo si dať pozor

Témy: evidovaní nezamestnaní,materské,sociálne poistenie

Najskôr si pripomeňme základné zásady uvedené v § 104 až 108 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.

*

Nárok na dávku v nezamestnanosti:

• Poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti (ďalej len "dávka") ak v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky (podmienka 730 dní poistenia v nezamestnanosti)
• Do obdobia poistenia v nezamestnanosti na nárok na dávku sa započítava aj obdobie prerušenia povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnankyne (zamestnanca) z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky podľa Zákonníka práce
• Nárok na dávku vzniká odo dňa zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie, nárok trvá 6 mesiacov, nárok automaticky zaniká pri vyradení z evidencie
• Nárok na výplatu dávky nie je za dni, počas ktorých sa poistencovi vypláca rodičovský príspevok, materské, nemocenské, ošetrovné

*

Výpočet dávky:

• Výška dávky v nezamestnanosti je 50 % denného vymeriavacieho základu
• Denný vymeriavací základ na určenie sumy dávky  je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na poistenie v nezamestnanosti dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia
• Rozhodujúce obdobie je obdobie dvoch rokov predchádzajúcich dňu zaradeniu do evidencie. Z rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu sa vylučujú obdobia, za ktoré poistenec nie je povinný platiť poistné na poistenie v nezamestnanosti (§ 140 zákona)
• Ak v rozhodujúcom období dvoch rokov predchádzajúcich dňu zaradeniu do evidencie nebol žiaden vymeriavací základ (nebol príjem), denný vymeriavací základ sa určí z minimálneho vymeriavacieho základu (v roku 2019 zo základu 477 eur)
• Ak v rozhodujúcom období je len obdobie poistenia v nezamestnanosti dané trvaním rodičovskej dovolenky zamestnankyne, denný vymeriavací základ sa zisťuje z rozhodujúceho obdobia dvoch rokov predchádzajúcich začiatku čerpania rodičovskej dovolenky a nesmie byť nižší ako denný vymeriavací základ určený z minimálneho vymeriavacieho základu
• Obdobne sa postupuje pri tzv. reťazových pôrodoch, teda v prípade po sebe idúcich období materská - rodičovská dovolenka - materská  (ďalšie dieťa) - rodičovská dovolenka ... 
• Ak mala zamestnankyňa vymeriavací základ v období materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky (napríklad práca na dohodu počas materskej alebo rodičovskej dovolenky) tak sa naň neprihliada, ak na základe neho určený denný vymeriavací základ je nižší ako denný vymeriavací základ určený podľa predošlého odseku
• Maximálny možný denný vymeriavací základ je v období od 1.7.2019 do 30.6.2020 suma 66,6083 eura

*

Ukážme si na príkladoch ako to funguje a na čo si treba dať pozor

*

Príklad č. 1: V období 2 rokov pred zaradením do evidencie žiaden príjem, zaradenie do evidencie po skončení rodičovskej dovolenky, trvajúcej viac ako 2 roky

Pani Alica je zamestnankyňa, v období pred nástupom na materskú mala vymeriavací základ (hrubý mesačný príjem) okolo 800 eur mesačne. Nastúpila na materskú, bezprostredne po materskej pokračovala rodičovskou dovolenkou na ktorej bola až do dovŕšenia 3 rokov veku dieťaťa. Ku dňu skončenia rodičovskej dovolenky po dohode so zamestnávateľom súčasne ukončila pracovný pomer a na druhý deň sa prihlásila do evidencie uchádzačov o zamestnanie.

Pani Alica má nárok na dávku, pretože v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bola poistená v nezamestnanosti najmenej dva roky - do toho sa započítava doba materskej a započítava sa aj doba rodičovskej dovolenky.

Pani Alica v celom rozhodujúcom období posledných dvoch rokov pred zaradením do evidencie bola na rodičovskej dovolenke a v tomto období nemala žiaden príjem - žiaden vymeriavací základ. Preto sa dávka vypočíta z vymeriavacích základov z rozhodujúceho obdobia daného ako dva roky pred začatím čerpania rodičovskej dovolenky.

V období dvoch rokov pred začatím čerpania rodičovskej dovolenky bola necelých 8 mesiacov na materskej - v tom čase vymeriavací základ nemala - a predtým ďalších 16 mesiacov pred materskou mala hrubý mesačný príjem okolo 800 eur mesačne - z tohto príjmu sa určí dávka.

Dávka bude (zjednodušene) vo výške 50% z 800 eur = 400 eur mesačne.

*

Príklad č. 2: V období 2 rokov pred zaradením do evidencie žiaden príjem, zaradenie do evidencie po skončení rodičovskej dovolenky, trvajúcej menej ako 2 roky

Pani Beata je zamestnankyňa, v období pred nástupom na materskú mala vymeriavací základ (hrubý mesačný príjem) okolo 1000 eur mesačne. Nastúpila na materskú, bezprostredne po materskej pokračovala rodičovskou dovolenkou. Na rodičovskej dovolenke bola približne jedenapol roka a potom po dohode so zamestnávateľom ukončila pracovný pomer a na druhý deň sa prihlásila do evidencie uchádzačov o zamestnanie (poznámka: dieťa malo v tom čase vek približne 2 roky).

Pani Beata má nárok na dávku, pretože v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bola poistená v nezamestnanosti najmenej dva roky - do toho sa započítava doba materskej a započítava sa aj doba rodičovskej dovolenky.

Pani Beata v rozhodujúcom období posledných dvoch rokov pred zaradením do evidencie bola jedenapol roka na rodičovskej dovolenke a polroka na materskej. Na rozdiel od pani Alice neplatí konštatovanie, že celé dva roky "zabrala" rodičovská dovolenka - ak sa pozrieme dva roky dozadu zistíme, že v tomto čase bola najskôr na materskej a až potom na rodičovskej dovolenke.

Obdobie dvoch rokov pred zaradením do evidencie sa tak skladá najskôr z polroka na materskej a potom z jedenapol roka na rodičovskej dovolenke.

Na rozdiel od pani Alice sa preto dávka nevypočíta z vymeriavacích základov z rozhodujúceho obdobia daného ako dva roky pred začatím čerpania rodičovskej dovolenky.

Keďže pani Beáta v rozhodujúcom období posledných dvoch rokov pred zaradením do evidencie nemala žiaden vymeriavací základ (počas materskej a rodičovskej dovolenky nemala žiadnu hrubú mzdu), dávka sa určí z minimálneho základu - zo sumy 477 eur...

Dávka bude (zjednodušene) vo výške 50% zo 477 eur = 238 eur mesačne.

Poučenie: Rozdiel medzi pani Alicou a pani Beátou je v tom, že pani Alica celé posledné dva roky pred zaradením do evidencie strávila na rodičovskej dovolenke - ale pani Beáta pred zaradením do evidencie bola na rodičovskej dovolenke len rokapol - a ďalší polrok predtým bola na materskej. Teda v prípade pani Beáty posledné dva roky pred zaradením do evidencie vyzerali takto: 

• prvý polrok materská
• ďalší rokapol rodičovská dovolenka

A to je problém. V prípade pani Beáty sa tak dávka nevypočíta z príjmu, ktorý mala ešte pred materskou ale z minimálneho základu - v roku 2019 teda zo sumy len 477 eur. Dávka pani Beáty je len okolo 238 eur mesačne.

Ak plánujete zaradenie do evidencie a v období dvoch rokov pred zaradením do evidencie ste nemali žiaden príjem (boli ste na materskej a rodičovskej dovolenke) je teda vhodné aby ste posledné dva roky pred zaradením do evidencie mali výlučne rodičovskú dovolenku. Len v takom prípade sa dávka vypočíta z príjmu pred materskou. Teda buď treba pracovný pomer skončiť až potom, čo prejdú dva roky na rodičovskej dovolenke alebo - po skončení pracovného pomeru treba vyčkať so zaradením do evidencie tak, aby po zaradení do evidencie posledné dva roky dozadu vyzerali tak, že z doby kedy ešte trvalo zamestnanie je tam výlučne doba trvania rodičovskej dovolenky.

*

Príklad č. 2b:

Pani Brigita bola na materskej (do 30.9.2017), následne niečo vyše jedenapolroka na rodičovskej dovolenke (od 1.10.2017) a k 30.6.2019 sa rozhodla po dohode so zamestnávateľom ukončiť pracovný pomer. Do evidencie nezamestnaných sa neprihlásila okamžite od 1.7.2019 ale takticky počkala (ako dobrovoľne nezamestnaná) a do evidencie sa prihlásila až od 1.10.2019.

Tým pádom je rozhodujúce obdobie pre výpočet dávky dané ako dva roky pred zaradením do evidencie a to: 1.10.2017 - 30.9.2019 ... a v tomto období sa do doby poistenia započítava výlučne doba rodičovskej dovolenky (materská skončila 30.9.2017).

To znamená, že dávka sa vypočíta z príjmu, ktorý mala pani Brigita pred rodičovskou dovolenkou a nie z minimálneho základu.

* * *

Príklad č. 3: V období 2 rokov pred zaradením do evidencie "vedľajší" príjem, zaradenie do evidencie po skončení rodičovskej dovolenky, trvajúcej viac ako 2 roky

Pani Dana je zamestnankyňa, v období pred nástupom na materskú mala vymeriavací základ (hrubý mesačný príjem) okolo 800 eur mesačne. Nastúpila na materskú, bezprostredne po materskej pokračovala rodičovskou dovolenkou na ktorej bola až do dovŕšenia 3 rokov veku dieťaťa. Ku dňu skončeniu rodičovskej dovolenky po dohode so zamestnávateľom súčasne ukončila pracovný pomer a na druhý deň sa prihlásila do evidencie uchádzačov o zamestnanie.

Pani Dana si počas rodičovskej dovolenky privyrábala prácou na dohodu o pracovnej činnosti (z nej bola prihlásená na poistenie v nezamestnanosti) s vymeriavacím základom (hrubým mesačným príjmom) okolo 100 eur mesačne.

Pani Dana má nárok na dávku, pretože v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bola poistená v nezamestnanosti najmenej dva roky - do toho sa započítava doba materskej a aj doba rodičovskej dovolenky. Samozrejme sa započítava aj doba poistenia počas práce na dohodu.

Pani Dana v rozhodujúcom období posledných dvoch rokov pred zaradením do evidencie získala dobu poistenia jednak tým, že v hlavnom zamestnaní bola na rodičovskej dovolenke ale aj tým, že pracovala na dohodu, kde bola poistená.

Preto sa denný vymeriavací základ najskôr vypočíta z dosiahnutého vymeriavacieho základu z poistenia na dohodu - a z neho vychádza dávka vo výške 50% zo 100 eur = 50 eur mesačne.

Pani Dana však v celom rozhodujúcom období posledných dvoch rokov pred zaradením do evidencie bola v hlavnom zamestnaní na rodičovskej dovolenke. Preto sa z hlavného zamestnania dávka vypočíta z vymeriavacích základov z rozhodujúceho obdobia daného ako dva roky pred začatím čerpania rodičovskej dovolenky.

Pred začatím čerpania rodičovskej dovolenky bola necelých 8 mesiacov na materskej - v tom čase vymeriavací základ nemala - a pred materskou mala hrubý mesačný príjem okolo 800 eur mesačne - z toho sa určí dávka.

Dávka bude (zjednodušene) vo výške 50% z 800 eur = 400 eur mesačne.

Suma dávky vypočítaná z hlavného zamestnania (príjem ešte pred materskou) je 400 eur, čo je viac ako suma dávky (50 eur) vypočítaná z práce na dohodu počas rodičovskej dovolenky.

Preto sa dávka určí z príjmu dosiahnutého v hlavnom zamestnaní pred materskou. Dávka bude 400 eur mesačne.

*

Príklad č. 4: V období 2 rokov pred zaradením do evidencie "vedľajší" príjem, zaradenie do evidencie po skončení rodičovskej dovolenky, trvajúcej menej ako 2 roky

Pani Eva je zamestnankyňa, v období pred nástupom na materskú mala vymeriavací základ (hrubý mesačný príjem) okolo 1000 eur mesačne. Nastúpila na materskú, bezprostredne po materskej pokračovala rodičovskou dovolenkou. Na rodičovskej dovolenke bola približne jedenapol roka a potom po dohode so zamestnávateľom ukončila pracovný pomer a na druhý deň sa prihlásila do evidencie uchádzačov o zamestnanie (poznámka: dieťa malo v tom čase vek približne 2 roky).

Pani Eva si počas rodičovskej dovolenky privyrábala prácou na dohodu o pracovnej činnosti (z nej bola prihlásená na poistenie v nezamestnanosti) s vymeriavacím základom (hrubým mesačným príjmom) okolo 100 eur mesačne.

Pani Eva má nárok na dávku, pretože v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bola poistená v nezamestnanosti najmenej dva roky - do toho sa započítava doba materskej a aj doba rodičovskej dovolenky. Samozrejme sa započítava aj doba poistenia počas práce na dohodu.

Pani Eva v rozhodujúcom období posledných dvoch rokov pred zaradením do evidencie získala dobu poistenia jednak tým, že v hlavnom zamestnaní bola najskôr na materskej a potom na rokapol trvajúcej rodičovskej dovolenke ale aj tým, že pracovala na dohodu, kde bola poistená.

Pozor, na rozdiel od pani Dany neplatí, že v hlavnom zamestnaní bola posledné dva roky pred zaradením do evidencie výlučne na rodičovskej dovolenke - pretože prvého polroka z týchto dvoch rokov bola na materskej.

Preto sa denný vymeriavací základ  vypočíta výlučne z dosiahnutého vymeriavacieho základu v tomto rozhodujúcom období - a to bol príjem na dohodu - a z neho vychádza dávka vo výške 50% zo 100 eur = 50 eur mesačne...

Poučenie: Rozdiel medzi pani Danou a pani Evou je v tom, že pani Dana celé posledné dva roky pred zaradením do evidencie strávila na rodičovskej dovolenke - ale pani Eva pred zaradením do evidencie bola na rodičovskej dovolenke len rokapol - a ďalší polrok predtým bola na materskej.  Je to v podstate rovnaký rozdiel ako v príkladoch  vyššie pri porovnaní pani Alice a pani Beáty. 

V prípade pani Evy sa tak dávka vypočíta z nízkeho príjmu ktorý v rozhodujúcom období dvoch rokov pred zaradením do evidencie dosiahla z dohody o pracovnej činnosti. Na príjem pani Evy ktorý mala v hlavnom pracovnom pomere pred materskou sa neprihliada.

Obdobne ako v príkladoch č. 1 a 2 tak platí. Ak plánujete zaradenie do evidencie a v období dvoch rokov pred zaradením do evidencie ste popri hlavnom zamestnaní mali pomerne slabý vedľajší príjem napríklad na dohodu o pracovnej činnosti - pritom v hlavnom zamestnaní ste žiaden príjem nemali (v hlavnom zamestnaní ste boli na materskej a rodičovskej dovolenke) - tak je vhodné aby ste do evidencie nastúpili až po absolvovaní dvoch rokov na rodičovskej dovolenke. Len v takom prípade sa dávka vypočíta z príjmu pred materskou a nie z nízkeho vedľajšieho príjmu dosahovaného počas rodičovskej dovolenky napríklad na dohodu o pracovnej činnosti.

* * *

Nasledujú príklady ako si naopak dávku môžete zvýšiť. Ale aj tu si treba dať pozor

Príklad č. 5: Skončenie rodičovskej dovolenky, návrat do zamestnania, až potom zaradenie do evidencie

Pani Gabriela je zamestnankyňa, v období pred nástupom na materskú mala vymeriavací základ (hrubý mesačný príjem) okolo 800 eur mesačne. Nastúpila na materskú, bezprostredne po materskej pokračovala rodičovskou dovolenkou. V čase keď malo dieťa 2 roky sa rozhodla ukončiť pracovný pomer a prihlásiť sa do evidencie  uchádzačov o zamestnanie.

Pani Gabriela to však urobila takto:

So zamestnávateľom sa dohodla na skončení pracovného pomeru k 30.6.2019. Zamestnávateľovi s mesačným predstihom (ako to určuje Zákonník práce) oznámila, že rodičovskú dovolenku neukončí v dohodnutý deň skončenia pracovného pomeru, teda k 30.6.2019 ale rodičovskú dovolenku ukončí už k 29.6.2019 a dňa 30.6.2019 (posledný deň trvania zamestnania) si bude čerpať riadnu dovolenku.

Po technickej stránke to znamená, že zamestnávateľ k 29.6.2019 oznámil Sociálnej poisťovni ukončenie prerušenia povinného poistenia (skončenie rodičovskej dovolenky) a k 30.6.2019 oznámil ukončenie pracovného pomeru a teda ukončenie povinného poistenia zamestnankyne.

Za jeden deň čerpanej dovolenky dňa 30.6.2019 zamestnávateľ pani Gabriele vyplatil náhradu 40 eur. Okrem toho mala pani Gabriela vyplatenú náhradu za ďalších 6 nevyčerpaných dní dovolenky vo výške 240 eur.

Z pohľadu výpočtu a odvodu poistného do Sociálnej poisťovne za jeden deň (30.6.2019) to dopadlo takto.

Dosiahnutý vymeriavací základ = 40 eur (dovolenka) + 240 eur (náhrada za nevyčerpanú dovolenku) = 280 eur

Maximálny vymeriavací základ sa určil výpočtom:

6678 eur (za mesiac) deleno 30 (dní v júni) = 222,60 eura

Vymeriavací základ upravený vzhľadom na maximum = 222,60 eura

Zamestnávateľ vypočítal a odviedol do Sociálnej poisťovne poistné zo základu 222,60 eura.

A teraz sa pozrime ako to dopadlo s dávkou.

Pani Gabriela má nárok na dávku, pretože v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bola poistená v nezamestnanosti najmenej dva roky - do toho sa započítava doba materskej a aj doba rodičovskej dovolenky.

Pani Gabriela v rozhodujúcom období posledných dvoch rokov pred zaradením do evidencie nebola výlučne len na rodičovskej dovolenke - posledný deň trvania pracovného pomeru už rodičovskú dovolenku nečerpala, bola riadne poistená po skončení rodičovskej dovolenky. Síce len jeden deň ale aj to hrá rolu. A za tento jeden deň dosiahla vymeriavací základ vo výške 222,60 eura.

Preto sa dávka vypočíta z vymeriavacieho základu dosiahnutého v rozhodujúcom období danom ako dva roky pre zaradením do evidencie.

Výpočet denného vymeriavacieho základu je jednoduchý: 222,60 eura deleno 1 deň = 222,60 eura

Od 1.7.2019 je denný vymeriavací základ ohraničený sumou 66,6083 eura. Preto výsledný denný vymeriavací základ pani Gabriely je 66,6083 eura.

Dávka tak bude v maximálnej možnej výške okolo 1000 eur mesačne.

Na tomto príklade vidíme, ako si možno dávku zvýšiť. Princíp spočíva v tom, že zamestnanie neskončí tak, že rodičovská dovolenka trvá do posledného dňa ale rodičovská dovolenka skončí ešte pred posledným dňom trvania zamestnania. Ten posledný deň (resp. posledné dni) zamestnankyňa buď odpracuje alebo si čerpá dovolenku. Za predpokladu, že vymeriavací základ za tento deň (dni) bude relatívne vysoký vďaka vyplateniu ďalších dní nevyčerpanej dovolenky alebo vyplatením odmien, odstupného a podobne, môže takto vypočítaný denný vymeriavací základ dosiahnuť maximum 66,60 eura a získa sa tak maximálna dávka.

*

Príklad č. 6: Skončenie rodičovskej dovolenky, počas nej "vedľajší" príjem, návrat do zamestnania, až potom zaradenie do evidencie

Pani Hana je zamestnankyňa, v období pred nástupom na materskú mala vymeriavací základ (hrubý mesačný príjem) okolo 1200 eur mesačne. Nastúpila na materskú, bezprostredne po materskej pokračovala rodičovskou dovolenkou. V čase keď malo dieťa 2 roky sa rozhodla ukončiť pracovný pomer a prihlásiť sa do evidencie  uchádzačov o zamestnanie.

Pani Hana to  urobila rovnako ako pani Gabriela:

So zamestnávateľom sa dohodla na skončení pracovného pomeru k 30.6.2019. Zamestnávateľovi s mesačným predstihom (ako to určuje Zákonník práce) oznámila, že rodičovskú dovolenku neukončí v dohodnutý deň skončenia pracovného pomeru, teda k 30.6.2019 ale rodičovskú dovolenku ukončí už k 29.6.2019 a dňa 30.6.2019 (posledný deň trvania zamestnania) si bude čerpať riadnu dovolenku.

Za jeden deň čerpanej dovolenky dňa 30.6.2019 zamestnávateľ pani Hane vyplatil náhradu 60 eur. Okrem toho mala pani Hana vyplatenú náhradu za ďalších 12 nevyčerpaných dní dovolenky vo výške 720 eur. Vymeriavací základ za deň 30.6.2019 bol 222,60 eura (viď predchádzajúci príklad).

Pani Hana však mala na rozdiel od pani Gabriely počas rodičovskej dovolenky vedľajší príjem na dohodu o pracovnej činnosti.

Dohoda trvala jeden rok od 1.7.2018 do 30.6.2019. Mesačný vymeriavací základ (hrubý príjem) bol 150 eur.

Tým pádom sa pri určení dávky postupuje nasledovne. Rozhodujúce obdobie je obdobie dvoch rokov pred zaradením do evidencie.

V tomto období mala pani Hana vymeriavací základ 222,60 eura v hlavnom zamestnaní a 12 x 150 eur na dohodu, spolu 2022,60 eura.

Denný vymeriavací základ = 2022,60 deleno 365 dní (pretože započítame celú dobu poistenia na dohodu) = 5,5414 eura ...

Dávka = 50% z 5,5414 eura na deň...

Pri tomto výpočte vychádza mesačná dávka okolo 85 eur mesačne. 

Tu vidíme, že vedľajší príjem znova dokáže "pokaziť" výšku dávky. Namiesto očakávanej dávky v maximálnej výške okolo 1000 eur mesačne bude mať pani Hana dávku ani nie 100 eur mesačne.

V tejto situácii by bolo lepším riešením "ťahať" rodičovskú dovolenku až do posledného dňa trvania pracovného pomeru a do evidencie sa nechať zaradiť tak, aby v rozhodujúcom období dvoch rokov dozadu bola započítaná z hlavného zamestnania len doba rodičovskej dovolenky. Vtedy by sa dávka vypočítala z príjmu, ktorý mala pani Hana pred rodičovskou dovolenkou, teda z 1200 eur mesačne, dávka by bola okolo 600 eur.

* 

Rekapitulácia

Ak ste počas rodičovskej dovolenky nemali žiadny vedľajší príjem (mimo hlavného zamestnania)

1. Ak sa do evidencie necháte zaradiť tak, že v posledných dvoch rokoch pred zaradením ste v zamestnaní nemali žiaden príjem a boli ste v zamestnaní výlučne na rodičovskej dovolenke - dávka sa vypočíta z rozhodujúceho obdobia daného ako dva roky pred začatím rodičovskej dovolenky. Dávka sa vypočíta z príjmu ktorý ste mali v zamestnaní ešte pred nástupom na materskú. V prípade zreťazenia viacerých materských a rodičovských dovoleniek po sebe sa dávka vypočíta z príjmu ktorý ste mali pred prvou materskou. Viď príklad č. 1.
2. Ak sa do evidencie necháte zaradiť tak, že v posledných dvoch rokoch pred zaradením ste v zamestnaní nemali žiaden príjem a boli ste v zamestnaní nielen na rodičovskej dovolenke ale aj na materskej, prípadne na PN, na OČR -  dávka sa vypočíta z minimálneho vymeriavacieho základu! Viď príklad č. 2.
3. Ak sa do evidencie necháte zaradiť tak, že v posledných dvoch rokoch pred zaradením ste v zamestnaní mali príjem (vymeriavací základ) a boli ste v zamestnaní nielen na rodičovskej dovolenke ale ste boli aspoň jeden deň "normálne" zamestnaní a riadne prihlásení na poistenie v Sociálnej poisťovni - pracovali ste alebo ste čerpali riadnu dovolenku a pod. - dávka sa vypočíta z vymeriavacieho základu, ktorý ste dosiahli v posledných dvoch rokoch pred zaradením do evidencie - viď príklad č. 5.

Ak ste počas rodičovskej dovolenky mali vedľajší príjem (napríklad na dohodu o pracovnej činnosti)

1. Ak sa do evidencie necháte zaradiť tak, že v posledných dvoch rokoch pred zaradením ste v hlavnom zamestnaní nemali žiaden príjem a boli ste v hlavnom zamestnaní výlučne na rodičovskej dovolenke - dávka sa vypočíta z rozhodujúceho obdobia daného ako dva roky pred začatím rodičovskej dovolenky. Dávka sa vypočíta z príjmu ktorý ste mali v hlavnom zamestnaní ešte pred nástupom na materskú. V prípade zreťazenia viacerých materských a rodičovských dovoleniek po sebe sa dávka vypočíta z príjmu ktorý ste mali pred prvou materskou. Na vedľajší príjem sa neprihliada. Na vedľajší príjem by sa prihliadalo len ak by z neho vyšla lepšia dávka. Viď príklad č. 3.
2. Ak sa do evidencie necháte zaradiť tak, že v posledných dvoch rokoch pred zaradením ste v hlavnom zamestnaní nemali žiaden príjem a boli ste v hlavnom zamestnaní nielen na rodičovskej dovolenke ale aj na materskej, prípadne na PN, na OČR -  dávka sa vypočíta z vedľajšieho príjmu a môže tak byť veľmi nízka! Viď príklad č. 4.
3. Ak sa do evidencie necháte zaradiť tak, že v posledných dvoch rokoch pred zaradením ste v hlavnom zamestnaní mali príjem (vymeriavací základ) a boli ste v hlavnom zamestnaní nielen na rodičovskej dovolenke ale ste aspoň deň boli "normálne" zamestnaní a riadne prihlásení na poistenie v Sociálnej poisťovni - pracovali ste alebo ste čerpali riadnu dovolenku a pod. - dávka sa vypočíta z vymeriavacieho základu, ktorý ste dosiahli v posledných dvoch rokoch pred zaradením do evidencie v hlavnom zamestnaní ale aj vo vedľajšom zamestnaní a dávka môže byť nízka - viď príklad č. 6.

SZČO a sociálne poistenie od 1.7.2019 (1.10.2019)

Témy: sociálne poistenie,SZČO,Top,veličiny,vymeriavací základ,zdravotné poistenie,zmeny 2019

Od 1.7.2019 (od 1.10.2019 v prípade podania DP za rok 2018 po 31.3.2019) je povinne nemocensky a dôchodkovo poistená v Sociálnej poisťovni SZČO, ktorej príjem (brutto, podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP) za rok 2018 bol vyšší ako 5724 eur (výpočet: 12 x 477 eur).

K 30.6.2019 (k 30.9.2019 v prípade podania DP za rok 2018 po 31.3.2019) zaniká povinné nemocenské a dôchodkové poistenie v Sociálnej poisťovni tej SZČO, ktorá dovtedy povinne poistená bola a ktorej príjem (brutto, podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP) za rok 2018 bol maximálne 5724 eur, resp. menej.

*

Podľa zákona o sociálnom poistení je Sociálna poisťovňa povinná automaticky informovať každú SZČO o tom, či jej k 1.7.2019 vzniká, zaniká, resp. pokračuje povinné poistenie v Sociálnej poisťovni. Súčasťou oznámenia (v prípade povinného poistenia) je aj informácia o samotnej výške povinného poistného. Informáciu je Sociálna poisťovňa povinná zaslať do 20 dní, v prípade povinností k 1.7.2019 tak Sociálna poisťovňa zasiela informáciu najneskôr k 22. júlu 2019 (20. júla 2019 je sobota).

*

Minimálny vymeriavací základ počas roka 2019 je 477 eur, minimálne poistné na sociálne poistenie je 158,11 eur.

Poistné na sociálne poistenie sa platí za jednotlivé kalendárne mesiace pozadu, so splatnosťou do 8.-ho kalendárneho dňa nasledujúceho mesiaca. Napríklad poistné za mesiac júl 2019 je splatné do 8. augusta 2019.

Minimálny preddavok na zdravotné poistenie je 66,78 eura (33,39 eura pre osobu so zdravotným postihnutím).

Životné minimum od 1.7.2019 a dopady

Témy: daň z príjmov,dôchodok,nezdaniteľná časť,veličiny,zmeny 2019

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Opatrením č. 183/2019 Z. z. z 12. júna 2019 ustanovilo sumy životného minima platné od 1.7.2019.

Náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách od 1.6.2019

Témy: cestovné náhrady,veličiny,Zákonník práce,zmeny 2019

Stravné a stravovanie zamestnancov od 1.7.2019

Témy: cestovné náhrady,gastrolístky,stravné,stravovanie,veličiny,Zákonník práce,zmeny 2019

Priemerná mesačná mzda v SR za rok 2018 bola 1013 Eur. Dopad na veličiny v roku 2020?

Témy: sociálne poistenie,SZČO,Top,veličiny,zdravotné poistenie,zmeny 2020

Dňa 7.3.2019 Štatistický úrad SR zverejnil, že v roku 2018 bola priemerná mesačná nominálna mzda zamestnanca hospodárstva SR vo výške 1013 Eur.

Poznámka: V roku 2017 bola priemerná mesačná nominálna mzda zamestnanca hospodárstva SR vo výške 954 Eur, medziročne ide o nárast 6,2%.

*

Dopady:

*

SOCIÁLNE POISTENIE ROK 2020

Maximálny vymeriavací základ 7091 eur (7 x 1013) okrem úrazového poistenia, ktoré maximálny vymeriavací základ stanovený nemá.

*

Sadzby poistného SZČO

Od 1.7.2020 (od 1.10.2020 v prípade podania DP za rok 2019 po 31.3.2020) bude povinne nemocensky a dôchodkovo poistená SZČO, ktorej príjem (brutto, podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP) za rok 2019 bude vyšší ako 6078 eur (12 x 506,50).

Poznámka: Od 1.7.2019 (od 1.10.2019 v prípade podania DP za rok 2018 po 31.3.2019) je povinne nemocensky a dôchodkovo poistená SZČO, ktorej príjem (brutto, podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP) za rok 2018 bol vyšší ako 5724 eur (12 x 477).

Minimálny vymeriavací základ počas roka 2020 bude 506,50 eur, minimálne poistné 167,89 eur (spolu so zdravotným poistením je minimálne poistné mesačne 238,80 eur, viď ďalej).

• Nemocenské poistenie 4,4%, min. 22,28 eur
• Starobné poistenie 18%, min. 91,17 eur
• Invalidné poistenie 6%, min. 30,39 eur
• Rezervný fond 4,75%, min. 24,05 eur

*

Sadzby poistného dobrovoľne poistená osoba

Minimálny vymeriavací základ 506,50 eur

• Nemocenské poistenie 4,4%, min. 22,28 eur
• Starobné poistenie 18%, min. 91,17 eur
• Invalidné poistenie 6%, min. 30,39 eur
• Poistenie v nezamestnanosti 2%, min. 10,13 eur
• Rezervný fond 4,75%, min. 24,05 eura

*

Nemocenské dávky a náhrada príjmu pri PN zamestnanca

Najvyšší možný denný vymeriavací základ pre výpočet nemocenskej dávky je 66,6083 eur.

Výpočet: 2 x 1013 eur = 2026 ... x 12 mesiacov = 24312 ... deleno 365 dní = 66,6083 ... zaokrúhli sa na 4 desatinné miesta nahor.

Najvyšší možný denný vymeriavací základ pre výpočet náhrady príjmu pri PN je 66,6082 eur. Výpočet rovnako, zaokrúhli sa však na 4 desatinné miesta nadol.

*

*

Dávka v nezamestnanosti

Najvyšší   možný   denný   vymeriavací   základ  pre   výpočet   dávky v nezamestnanosti od 1.7.2019 do 30.6.2020 najviac zo sumy 2 x 12 x 1013/365 = 66,6083 eur.

*

Hranica príjmu pri zamestnávaní dlhodobo nezamestnaných

Hranica príjmu, do ktorého sa uplatní výnimka pri odvodoch, je pre pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer, ktorý vznikne v roku 2020,  suma 67% z 1013 eur, čo je suma 678,71 eur.

Poznámka: Hranica príjmu, do ktorého sa uplatní výnimka pri odvodoch, je pre pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer, ktorý vznikol v roku 2019 a pokračuje v roku 2020 suma 67% z 954 eur, čo je suma 639,18 eur.

*

ZDRAVOTNÉ POISTENIE ROK 2020

Maximálny vymeriavací základ je od roku 2017 zrušený pre zamestnancov a zamestnávateľov, SZČO a samoplatiteľov.

Maximálny vymeriavací základ pre dividendy za roky 2011 až 2016 vrátane, vyplatené v roku 2020, je 60780 eur (60-násobok priemernej mzdy z roka 2018, 60 x 1013).

*

Sadzby poistného SZČO a samoplatiteľa

Minimálny vymeriavací základ 506,50 eur, minimálny preddavok mesačne 70,91 eur (35,45 eur osoba so zdravotným postihnutím, ktorej sa týka minimálny preddavok).

*

Prednášky MATERSKÁ (jar 2019)

Témy: materské,nemocenské dávky,sociálne poistenie,Top

V období od 4.3.2019 do 24.5.2019 som na prednáškovom turné po celej SR.

Témou prednášok je materská - otec na materskej. Väčšina prednášok je súčasťou predvolebných kampaní pre prezidentskú kandidátku pani Zuzanu Čaputovú a pre kampaň koalície PS - SPOLU občianska demokracia vo voľbách do Európskeho parlamentu.

Vstup na prednášky je zdarma, prihlasovať sa nikde netreba. Výnimkou sú prednášky v Bratislave v priestoroch Coworking Nová Cvernovka, kde sa treba prihlásiť a uhradiť symbolické vstupné.

Priestory pre prednášky sa priebežne vybavujú - tam kde nie sú zatiaľ uvedené, budú včas doplnené.

*

Príspevok na rekreáciu zamestnancov a rekreačné poukazy

Témy: Top,Zákonník práce,zmeny 2019

Dôchodkový vek v rokoch 2019 - 2023

Témy: dôchodok,sociálne poistenie

Dôchodkový vek sa stanovuje naďalej na princípe postupného posúvania dôchodkového veku na základe štatisticky zisťovaného priemerného veku dožitia. Avšak stanovuje sa zrozumiteľnejšie, na roky a mesiace a to na 5 rokov dopredu.

Údaj v tabuľke znamená, v ktorom mesiaci a roku dosiahne dôchodkový vek občan, ktorý sa narodil v príslušnom roku (riadok tabuľky) a mesiaci (stĺpec tabuľky).

Stĺpce I. až XII. znamenajú mesiac narodenia občana.

*

Rok narodenia

Dôchodkový vek

I.

II.

III.

IV.

V.

VI.

VII.

VIII.

IX.

X.

XI.

XII.

1957

62r. a 6m.

7/19

8/19

9/19

10/19

11/19

12/19

1/20

2/20

3/20

4/20

5/20

6/20

1958

62r. a 8m.

9/20

10/20

11/20

12/20

1/21

2/21

3/21

4/21

5/21

6/21

7/21

8/21

1959

62r. a 10m.

11/21

12/21

1/22

2/22

3/22

4/22

5/22

6/22

7/22

8/22

9/22

10/22

1960

63r. a 2m.

3/23

4/23

5/23

6/23

7/23

8/23

9/23

10/23

11/23

12/23

1/24

2/24

*

Dôchodkový vek občanov narodených po roku 1960, bude každoročne stanovený opatrením, ktoré vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR vždy do konca októbra kalendárneho roka, ktorý päť rokov predchádza príslušnému kalendárnemu roku.

Žiadosť o príspevok na rekreáciu - vzor

Témy: Top,Zákonník práce,zmeny 2019

Podľa nového § 152a Zákonníka práce s účinnosťou od 1. januára 2019 sa zavádza nová povinnosť zamestnávateľa preplatiť zamestnancovi časť výdavkov na jeho rekreáciu formou príspevku na rekreáciu alebo formou rekreačných poukazov.

Podmienkou na vyplatenie príspevku na rekreáciu je, aby zamestnanec preukázal oprávnené výdavky najneskôr do 30 kalendárnych dní odo dňa skončenia rekreácie. O príspevok na rekreáciu musí zamestnanec požiadať.

Odporúčame zamestnávateľom, aby si internou smernicou zaviedli svoj formulár žiadosti o príspevok, napríklad takto:

Nahlasovanie zamestnancov na úrad verejného zdravotníctva

Témy: Zákonník práce,zmeny 2019

Povinnosť nahlasovať zamestnancov zaradených do druhej kategórie zdravotného rizika

Pri pracovníkoch zaradených do prvej kategórie prác z hľadiska zdravotného rizika vám stačí mať jednorazový posudok z firmy, ktorá pracovnú zdravotnú službu zabezpečuje.

Avšak pri pracovníkoch zaradených do druhej kategórie prác z hľadiska zdravotného rizika máte novú povinnosť, vyplývajúcu z novelizácie zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia.Podľa § 30 ods. 1 písm. k) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, zamestnávateľ je povinný oznámiť každoročne do 15. januára v elektronickej podobe príslušnému orgánu verejného zdravotníctva údaje týkajúce sa zamestnancov vykonávajúcich prácu zaradenú do druhej kategórie prác z hľadiska zdravotného rizika k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka. Údaje poskytne zamestnávateľ aj zástupcom zamestnancov.

Prvýkrát je táto povinnosť k 15.1.2019 vzhľadom na zamestnancov vykonávajúcich prácu zaradenú do druhej kategórie prác z hľadiska zdravotného rizika k 31.12.2018.

*

Aktualizované 16.1.2019: Úrad verejného zdravotníctva na svojej webovej stránke www.uvzsr.sk informuje, že oznámenie k 31.12.2018 stačí zaslať až do 30.6.2019. 

Povinnosť zamestnávateľa nahlasovať voľné pracovné miesta od 1.1.2019

Témy: zákon o službách zamestnanosti,Zákonník práce,zmeny 2019

Daňový bonus na zaplatené úroky za rok 2018

Témy: daň z príjmov,daňové priznanie,daňový bonus,ročné zúčtovanie,Top

Nezdaniteľná časť na preukázateľne zaplatené úhrady súvisiace s kúpeľnou starostlivosťou za rok 2018

Témy: daň z príjmov,daňové priznanie,nezdaniteľná časť,ročné zúčtovanie

Nezdaniteľná časť príspevky na III. pilier (doplnkové dôchodkové sporenie) za rok 2018

Témy: daň z príjmov,daňové priznanie,nezdaniteľná časť,ročné zúčtovanie

Nezdaniteľná časť na manželku/manžela za rok 2018

Témy: daň z príjmov,daňové priznanie,nezdaniteľná časť,ročné zúčtovanie

Nezdaniteľná časť na daňovníka za rok 2018

Témy: daň z príjmov,daňové priznanie,nezdaniteľná časť,ročné zúčtovanie,Top

Tlačivo "Prehľad o zrazených a odvedených preddavkoch na daň" pre rok 2019

Témy: daň z príjmov,tlačivá,zmeny 2019

Tlačivo "Hlásenie o vyúčtovaní dane" za rok 2018

Témy: daň z príjmov,ročné zúčtovanie,tlačivá,zmeny 2019

Tlačivo "Ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov" za rok 2018

Témy: daň z príjmov,ročné zúčtovanie,tlačivá,zmeny 2019

Tlačivo "Žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov" za rok 2018

Témy: daň z príjmov,daňový bonus,ročné zúčtovanie,tlačivá,zmeny 2019

Tlačivo "Potvrdenie o príjmoch zo závislej činnosti" za rok 2018

Témy: daň z príjmov,daňové priznanie,ročné zúčtovanie,tlačivá,zmeny 2019

Tlačivo "Vyhlásenie na zdanenie príjmov" pre rok 2019

Témy: daň z príjmov,tlačivá,zmeny 2019

Zamestnanec a ročné zúčtovanie preddavkov na daň za rok 2018

Témy: daň z príjmov,daňové priznanie,ročné zúčtovanie

Dôchodca a dobrovoľné podanie daňového priznania za rok 2018

Témy: daň z príjmov,daňové priznanie,dôchodok,ročné zúčtovanie

Kto musí podať daňové priznanie za rok 2018?

Témy: daň z príjmov,daňové priznanie,ročné zúčtovanie

Sociálne a zdravotné poistenie - veličiny platné v roku 2019

Témy: dôchodok,sociálne poistenie,SZČO,Top,veličiny,zdravotné poistenie,zmeny 2019

Odvody profesionálnych športovcov ako zamestnancov v roku 2019

Témy: sociálne poistenie,zákon o športe,zdravotné poistenie,zmeny 2019

Odvodová odpočítateľná položka na zdravotné poistenie v roku 2019

Témy: odpočítateľná položka,veličiny,zdravotné poistenie,zmeny 2019

Odvody SZČO v roku 2019

Témy: sociálne poistenie,SZČO,Top,veličiny,vymeriavací základ,zdravotné poistenie,zmeny 2019

Daň z príjmov závislá činnosť - veličiny platné v roku 2019

Témy: daň z príjmov,Top,veličiny,zmeny 2019

Príspevky na rekreáciu - príspevky na stravovanie: v čom sa zhodujú a v čom líšia?

Témy: gastrolístky,stravné,stravovanie,Top,Zákonník práce,zmeny 2019

Podľa nového § 152a Zákonníka práce s účinnosťou od 1. januára 2019 sa zavádza nová povinnosť zamestnávateľa preplatiť zamestnancovi časť výdavkov na jeho rekreáciu. Už dlhodobo má podľa § 152 Zákonníka práce zamestnávateľ povinnosť prispievať zamestnancom na stravovanie. Aj príspevky na rekreáciu aj príspevky na stravovanie sú tak benefitmi, ktoré zamestnancom garantuje Zákonník práce. Medzi týmito benefitmi nájdeme veľa spoločných prvkov ale aj rozdielov. Viac ďalej v článku.

Materská 2019 - otec na materskej 2019

Témy: materské,nemocenské dávky,sociálne poistenie,Top,Zákonník práce,zmeny 2019

Od roku 2011 platí, že okrem matky dieťaťa môže ísť na materskú aj otec , pričom svoju materskú si môže čerpať podľa dohody s matkou dieťaťa až kým dieťa nedosiahne vek tri roky. Pozor, platí to v zmysle, že potom ako si vyčerpá svoje materské matka, môže čerpať svoje materské aj otec. Teda nie je to „buď matka alebo otec“ ale „aj matka aj otec“. Od roku 2019 môžu byť dokonca na materskej obaja rodičia súčasne - matka s novonarodeným dieťaťom, otec so starším, povedzme dvojročným dieťatom.

V článku nájdete princípy a pravidlá, ako to funguje. Článok je voľne dostupný pre všetkých návštevníkov webu www.relia.sk

Ak vám informácie v článku nestačia, viac nájdete k knihe MATERSKÁ 2019. Kúpite ju v e-shope na tejto stránke alebo vo všetkých kníhkupectvách.

Videozáznam z prednášky (jún 2018) nájdete na youtube: https://www.youtube.com/watch?v=gkQlqMkof0k&list=PLMKWiQKrnZBasLECW9qUDX4RHF7gVdI_Q

Záznam z online diskusie k materskej nájdete na FB stránke Daňové a odvodové tipy Jozefa Mihála: 

https://www.facebook.com/DanoveAOdvodoveTipyJozefaMihala/videos/751176331916854/

https://www.facebook.com/DanoveAOdvodoveTipyJozefaMihala/videos/213364822875507/

 

Ak sa chcete poradiť, zaregistrujte sa na tejto stránke a zvoľte si registráciu "Materská". Získate:

•  plný prístup k všetkým článkom a videám s témou materská na webe www.relia.sk,
• v cene registrácie dostanete knihu MATERSKÁ 2019,
• budete mať možnosť položiť Jozefovi Mihálovi osobné otázky k téme materská - a to až do 31.1.2020

*

1. ČO JE MATERSKÉ

Materské je jedna zo štyroch dávok zo systému nemocenského poistenia (ďalšími dávkami sú nemocenské, ošetrovné a vyrovnávacia dávka v tehotenstve a materstve). Materské vypláca Sociálna poisťovňa. Na materské nemá nárok každá matka, resp. otec „automaticky“ - musia splniť podmienky podľa zákona o sociálnom poistení. Musia byť poistení v Sociálnej poisťovni na nemocenské poistenie (prípadne po skončení poistenia byť v tzv. ochrannej lehote) a musia byť poistení dostatočne dlhý čas (a to najmenej 270 dní v období posledných dvoch rokov - v prípade matky pred pôrodom, v prípade otca pred nástupom na materské).

Pri tom istom dieťati môžu ísť na materské postupne matka i otec, pokiaľ obaja spĺňajú uvedené podmienky.

Materské sa nevypláca v jednotnej výške ale závisí od predchádzajúceho príjmu, respektíve vymeriavacieho základu, z ktorého sa platilo poistné. Čím má otec pred nástupom na materské príjem vyšší, tým je vyššie aj materské. Od 1.5.2017 je materské dané ako 75% predchádzajúceho hrubého príjmu. Z materského sa neplatí ani daň ani odvody.

Napríklad ak otec zarábal 600 brutto mesačne, materské je cca 450 eur mesačne. Ak zarábal 1000 eur mesačne, materské je cca 750 eur mesačne. Výška materského je obmedzená - v roku 2019 platí, že materské sa vypočíta najviac z brutto príjmu vo výške 1908 eur, čo je dvojnásobok priemernej mzdy zistenej za rok 2017 (tá bola 954 eur). Najvyššie materské tak môže byť v roku 2019 vyše 1450 eur mesačne (v mesiaci ktorý má 31 dní).

V roku 2020 platí, že materské sa vypočíta najviac z brutto príjmu vo výške 2026 eur, čo je dvojnásobok priemernej mzdy zistenej za rok 2018 (tá bola 1013 eur). Najvyššie materské tak môže byť v roku 2020 vo výške 1548,70 eur mesačne (v mesiaci ktorý má 31 dní).

*

2. NÁROK NA MATERSKÉ

Prvá podmienka: Matka/otec sú v deň nástupu na materské nemocensky poistení alebo sú v ochrannej lehote po skončení nemocenského poistenia.

Ochranná lehota u matky je 8 mesiacov po zániku nemocenského poistenia, pokiaľ k zániku nemocenského poistenia došlo v čase, kedy už bola tehotná.

V ostatných prípadoch a rovnako je to u otca je ochranná lehota 7 kalendárnych dní po zániku nemocenského poistenia, ak by nemocenské poistenie trvalo menej ako 7 kalendárnych dní, ochranná lehota je toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie.

*

Druhá podmienka: V období dvoch rokov dozadu bola/bol nemocensky poistená/ý najmenej 270 kalendárnych dní.

V prípade matky sa sleduje obdobie dvoch rokov dozadu ku dňu pôrodu dieťaťa. V prípade otca sa sleduje obdobie dvoch rokov dozadu ku dňu nástupu na materské (ku dňu prevzatia dieťaťa do starostlivosti otca).

Do toho sa započítava doba aktuálneho nemocenského poistenia ale i doba iného, pred nástupom na materské už ukončeného nemocenského poistenia. Typicky sú to prípady dvoch zamestnaní nasledujúcich po sebe alebo kombinácia po sebe poistenie SZČO + poistenie v zamestnaní, dobrovoľné poistenie + poistenie v zamestnaní... 

*

Tretia podmienka, ktorá platí len pre otca: V Sociálnej poisťovni predloží prehlásenie, že sa s matkou dieťaťa dohodli na tom, že otec prevzal dieťa do starostlivosti.

Na tento účel má Sociálna poisťovňa pripravené tlačivo, ktoré je potrebné vyplniť a odovzdať na pobočke. Od dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti začína otec poberať materské (ak spĺňa všetky podmienky).

Týmto dňom nemusí byť prvý deň kalendárneho mesiaca - deň, odkedy otec preberie dieťa do starostlivosti si slobodne zvolí po dohode s matkou.

*

Štvrtá podmienka platná len pre otca: V Sociálnej poisťovni predloží potvrdenie z UPSVaR-u o tom, že ani jeden z rodičov nepoberá rodičovský príspevok.

Toto potvrdenie si musia rodičia vybaviť na UPSVaR-e. Musia požiadať o pozastavenie vyplácania rodičovského príspevku počnúc kalendárnym mesiacom, v ktorom začne otec poberať materské. O toto potvrdenie treba na UPSVaR-e požiadať včas, odporúčam mesiac vopred.

*

Poznámka: Podmienkou pre otca nie je uzatvorenie manželstva s matkou dieťaťa ani existencia spoločnej domácnosti. Aj keď nie sú rodičia zosobášení, resp. sú rozvedení, otec má pri splnení vyššie uvedených podmienok nárok na materské.

*

Osobitná podmienka pre matku/otca - SZČO alebo dobrovoľne poistenú osobu

Ak ide matka alebo otec na materské ako SZČO alebo ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba, nesmie mať za posledných 5 rokov nedoplatky v Sociálnej poisťovni. Nedoplatok nižší ako 5 eur sa toleruje.

*

Existencia dvoch a viac nemocenských poistení súčasne

Ak má matka/otec dve nemocenské poistenia súčasne – napríklad povinné poistenie zamestnanca v pracovnom pomere a súčasne povinné nemocenské poistenie SZČO (alebo súčasne nemocenské poistenie z dohody, či ďalšieho pracovného pomeru), nárok na materské sa posudzuje osobitne z každého poistenia.

*

3. VÝŠKA MATERSKÉHO

Materské je 75% denného vymeriavacieho základu (DVZ) za jeden kalendárny deň.

DVZ sa vypočíta ako podiel vymeriavacieho základu (hrubého príjmu) v rozhodujúcom období a počtu kalendárnych dní rozhodujúceho obdobia. Z rozhodujúceho obdobia sa pri tomto výpočte vylúčia dni, za ktoré sa podľa § 140 zákona o sociálnom poistení (ZSP) poistné neplatí, napríklad dni PN, OČR. Zjednodušene povedané, DVZ je vlastne priemerný hrubý príjem pripadajúci na jeden kalendárny deň rozhodujúceho obdobia.

DVZ môže byť v roku 2019 najviac 62,7288 eur. Výška materského priznaného v roku 2019 môže byť až 1458,50 eur.

V roku 2020 môže byť DVZ najviac 66,6083 eur. Výška materského priznaného v roku 2020 môže byť až 1548,70 eur.

*

Rozhodujúce obdobie - zamestnanec

V prípade zamestnanca je rozhodujúce obdobie predchádzajúci rok, ak dané zamestnanie trvalo počas celého predchádzajúceho roka.

Ak dané zamestnanie začalo počas predchádzajúceho roka alebo počas aktuálneho roka, rozhodujúce obdobie je obdobie od začiatku zamestnania do konca kalendárneho mesiaca, predchádzajúceho mesiacu, v ktorom je nástup na materské. 

*

Rozhodujúce obdobie - SZČO a dobrovoľné poistenie

Rozhodujúce obdobie je predchádzajúci rok, ak poistenie trvalo počas celého predchádzajúceho roka.

Ak poistenie začalo počas predchádzajúceho roka, rozhodujúce obdobie je obdobie od začiatku poistenia do konca predchádzajúceho roka.

Ak poistenie začalo počas aktuálneho roka, rozhodujúce obdobie je obdobie od začiatku poistenia do konca kalendárneho mesiaca, predchádzajúceho mesiacu, v ktorom je nástup na materské.

Ak poistenie začalo počas mesiaca, v ktorom je nástup na materské, rozhodujúce obdobie je obdobie od začiatku poistenia do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom je nástup na materské.

*

Zamestnanec a zmena zamestnania

V prípade zamestnanca a vzniku nového zamestnania sa materské vypočíta z vymeriavacieho základu dosiahnutého v novom zamestnaní ak sa poistné v novom zamestnaní pred nástupom na materské zaplatilo najmenej za 90 kalendárnych dní (do počtu 90 dní sa nepočítajú dni, za ktoré sa podľa § 140 ZSP poistné neplatí). Pritom si treba uvedomiť, že:

• musí ísť o nového zamestnávateľa (inú firmu) - nie o novú pracovnú zmluvu u toho istého zamestnávateľa
• pôvodné zamestnanie musí skončiť pred nástupom na materské - ak ide o matku/otca, ktorá/ý je povinne poistená/ý ako SZČO, musí podnikanie pred nástupom na materské ukončiť alebo pozastaviť

*

Existencia dvoch a viac nemocenských poistení súčasne

Ak má matka/otec dve a viac nemocenských poistení súčasne a zo všetkých poistení má nárok na materské, osobitne sa určí DVZ č. 1 z prvého poistenia, osobitne DVZ č. 2 z druhého poistenia atď.. Následne sa všetky DVZ sa spočítajú a materské je 75% z tohto súčtu. Aj tu ale platí, že súčet DVZ je v roku 2019 ohraničený hodnotou 62,7288 eur a v roku 2020 sumou 66,6083 eur.

*

4. NÁSTUP NA MATERSKÉ A DOBA POBERANIA MATERSKÉHO

Matka

Matka nastupuje na materské od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom. Môže sa rozhodnúť nastúpiť na materské aj skôr a to najskôr od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom. Ak matka porodí skôr než stihla nastúpiť na materské, materské sa vypláca odo dňa pôrodu.

Nárok na materské matke zaniká uplynutím 34. týždňa od vzniku nároku na materské, výnimkou sú situácie:

• osamelá matka má nárok na materské po dobu 37 týždňov,
• pri pôrode dvoch alebo viac detí je nárok na materské po dobu 43 týždňov.

Ak pôrod nastane skôr ako v očakávaný deň pôrodu určený lekárom, matka má nárok na materské po celú vyššie uvedenú dobu 34/37/43 týždňov.

Ak ale matka nastúpi na materské neskôr ako od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu, nárok na materské zanikne matke uplynutím 28 týždňov po dni pôrodu – ak je osamelá uplynutím 31 týždňov a ak porodila dve a viac detí uplynutím 37 týždňov. – matka sa tak ukráti o časť doby poberania materského. 

Preto „nie je dobrý nápad“ nastúpiť na materskú neskôr ako 6 týždňov pred očakávaným dňom pôrodu.

*

Otec

Ak matka nepoberá materské, otec môže nastúpiť na materské najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu. Ak matka poberá materské, otec môže nastúpiť na materské potom, čo si materské dočerpá matka. V praxi si potom otec zvolí ľubovoľný deň začatia čerpania materského (teda prevzatia dieťaťa do svojej starostlivosti), aký mu čo najlepšie vyhovuje. Môže to byť napríklad hneď po materskej matky alebo v čase kedy má dieťa jeden rok, dva roky a podobne.

Otec nemusí začať čerpať materské od prvého dňa mesiaca, môže prevziať dieťa do starostlivosti povedzme od druhého dňa mesiaca (napríklad od 2.9.2019) čo je výhodnejšie z pohľadu čerpania rodičovského príspevku - v takomto prípade si po nástupe na materské vyžiada od Sociálnej poisťovne potvrdenie odkedz má materské priznané  a matka požiada na UPSVaR-e o doplatenie rodičovského príspevku za mesiac, v ktorom otec začal poberať materské.

*

Nárok na materské má otec po dobu 28 týždňov od vzniku nároku na materské, výnimkou sú situácie:

• osamelý otec má nárok na materské po dobu 31 týždňov,
• pri starostlivosti otca o dve alebo viac detí je nárok na materské po dobu 37 týždňov.

Zároveň platí, že otec môže poberať materské najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa. Z toho vyplýva, že otec by mal nastúpiť na materské najneskôr 28/31/37 týždňov pred dovŕšením troch rokov veku dieťaťa, inak sa sám ukráti o časť doby, počas ktorej by mohol materské poberať.

Pri dvojčatách je pre otca výhodnejšie neprevziať do starostlivosti obe dvojčatá súčasne - materská sa vypláca 37 týždňov - ale prevziať do starostlivosti postupne jedno a potom druhé dieťa - tak má nárok na materské 2 x 28 týždňov.

*

5. MOŽNOSTI PRÁCE OTCA V ČASE POBERANIA MATERSKÉHO

Otec je zamestnanec

Otec, ktorý poberá materské z poistenia zamestnanca, nesmie mať z tohto zamestnania príjem za aktívnu prácu, nesmie v tomto zamestnaní pracovať.

Môže však dostať dodatočne vyplatenú odmenu za prácu vykonanú pred nástupom na materskú. Alebo môže mať vyplatený príjem nie za prácu ale napríklad príspevok zo sociálneho fondu.

Otec však môže mať príjem z iného zamestnania, z ktorého materské nepoberá. Napríklad z novo uzatvoreného pracovného pomeru (aj u toho istého zamestnávateľa – pozor, podľa § 50 Zákonníka práce musí ísť o iný druh práce) alebo z dohody, môže si založiť živnosť a pod. V čase, kedy bude poberať materské a bude mať príjem z iného zamestnania, resp. iného pracovnoprávneho vzťahu, sa podľa § 140 ZSP platí do Sociálnej poisťovne len poistné na úrazové poistenie (ktoré platí zamestnávateľ). Zdravotné poistenie sa platí obvyklým spôsobom, tu úľava nie je.

Pozor, Sociálna poisťovňa približne od októbra 2018 nepriznáva materské oteckom, ktorí počas materskej majú, resp. začnú pracovať na ďalšiu pracovnú zmluvu na plný úväzok. Materskú im nepriznáva s odôvodnením, že ak majú ďalšiu pracovnú zmluvu na plný úväzok, tak sa predsa nemôžu stíhať starať o dieťa. Toto odôvodnenie SP je podľa autora článku nezákonné ale ak nechcete mať problémy a súdiť sa so SP, odporúčam:

• mať druhú pracovnú zmluvu maximálne na polovičný úväzok (a tomu zodpovedajúcu nižšiu mzdu v takejto zmluve)
• mať druhú pracovnú zmluvu na formu domáckej práce podľa § 52 Zákonníka práce (domácky zamestnanec)
• pracovať na dohodu o vykonaní práce alebo na dohodu o pracovnej činnosti
• ak nejde o závislú prácu, pracovať na živnosť, respektíve obdobnou formou samostatného podnikania - napríklad na autorské zmluvy

Pri druhej pracovnej zmluve resp. pri dohode o pracovnej činnosti a pod. treba rešpektovať, že odmena, resp. mzda v pracovnej zmluve by mala byť adekvátna nižšiemu rozsahu pracovného času. Odporúčam potom doplatiť odmeny až po skončení materskej, resp. vyplatiť časť odmeny ešte na pôvodnú zmluvu a to ešte pred začatím materskej a podobne.

*

Otec je SZČO

Otec ktorý poberá materské z poistenia SZČO, môže ďalej aktívne podnikať a mať príjmy z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti. Nemusí činnosť ani ukončiť, ani prerušiť a pod.

Výhodou je, že v čase kedy poberá materské ako SZČO neplatí ako SZČO poistné do Sociálnej poisťovne. Pri platení poistného z činnosti SZČO do zdravotnej poisťovne sa ho netýka ustanovenie o povinnom minimálnom vymeriavacom základe, čo je pre mnohých SZČO ďalšou menšou či väčšou výhodou.

*

Otec má materské z dobrovoľného nemocenského poistenia

Osoba, ktorá poberá materské z dobrovoľného poistenia, môže bez problémov počas materského pracovať ako zamestnanec resp. podnikať ako SZČO. Ak bude poberať z dobrovoľného poistenia materské otec policajt alebo vojak, môže v tom čase naďalej slúžiť. Sociálna poisťovňa by nemala mať informácie z osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov o tom, kto v čase poberania materského aktívne slúži (autor za túto informáciu neručí).

*

6. PRAVIDLÁ TÝKAJÚCE SA MATKY V ČASE KEDY OTEC POBERÁ MATERSKÉ

Súčasné poberanie materského a rodičovského príspevku

Je vylúčené aby súčasne otec poberal materské a matka poberala rodičovský príspevok alebo príspevok na starostlivosť o dieťa. Ak napríklad otec nastúpi na materské od 1.9.2019, matka musí požiadať na UPSVaR-e o zastavenie vyplácania rodičovského príspevku počnúc mesiacom september 2019. Ak potom otcovi skončí materské 15.3.2020 a dieťa ešte nemá tri roky, matka môže požiadať na UPSVaR-e o obnovenie výplaty rodičovského príspevku prvýkrát od mesiaca marec 2020.

*

Zdravotné poistenie otca a matky

Počas doby, kedy otec poberá materské, štát platí poistné na zdravotné poistenie za otca v súlade s § 11 ods. 7 písm. m) bod. 1 ZZP, teda preto, lebo otec poberá materské.

Pokiaľ matka počas otcovej materskej zostane doma a v rodine majú len jedno dieťa vo veku do 6 rokov (na ktoré otec poberá materské), štát za matku od 30.12.2018 neplatí poistné na zdravotné poistenie. Matka má v takom prípade tieto možnosti:

• vráti sa do zamestnania, resp. nájde si iné zamestnanie - napríklad na dohodu - z ktorého bude zdravotne poistená
• po dohode so súčasným zamestnávateľom ukončí doterajší pracovný pomer a prihlási sa na UPSVaR-e do evidencie nezamestnaných - tým pádom za ňu bude štát platiť zdravotné poistenie - a ona sama môže zároveň požiadať o dávku v nezamestnanosti (v zásade na dávku bude mať nárok, vo výške 50% predošlej hrubej mzdy)
• bude si platiť zdravotné poistenie sama ako dobrovoľne nezamestnaná (samoplatiteľ) - počas roka 2019 ide o sumu 66,78 eura mesačne. Za dva dni ešte v roku 2018 a to od 30.12.2018 do 31.12.2018 je to suma 4,11 eura. V roku 2019 je to suma 66,78 eura mesačne za celý kalendárny mesiac, pri platbe za časť mesiaca je výpočet vymeriavacieho základu 477 eur/počet dní v mesiaci, ďalej x počet dní za ktoré sa platí poistné, výsledok sa zaokrúhli na cent nadol, následne sa vypočíta preddavok ako 14% z vymeriavacieho základu a výsledok sa zaokrúhli na centy nadol. V roku 2020 je to suma 70,91 eur mesačne za celý mesiac a za časť mesiaca sa pri výpočte vychádza z vymeriavacieho základu 506,50 eur.

Pokiaľ majú v rodine ďalšie dieťa vo veku do 6 rokov, ktoré nechodí do škôlky, respektíve chodí do škôlky len na pol dňa, tak za matku naďalej štát platí poistné na zdravotné poistenie podľa § 11 ods. 7 písm. j) ZZP ako za fyzickú osobu, ktorá sa osobne celodenne a riadne stará o dieťa vo veku do šiestich rokov, pretože z pohľadu zákona o zdravotnom poistení sa stará  o toto druhé dieťa.

*

Dôchodkové poistenie otca a matky

Podľa § 128 ods. 5 ZSP štát platí dôchodkové poistenie za otca zamestnanca alebo SZČO v čase, kedy sa mu vypláca materské.

Za matku, ktorá zostane doma v tomto čase štát neplatí dôchodkové poistenie, pretože podľa dohody rodičov starostlivosť o dieťa prevzal otec. Na matku sa tak nevzťahuje ustanovenie § 15 ods. 1 písm. c) ZSP - a za matku počas otcovej materskej štát neplatí dôchodkové poistenie.

Ak však majú v rodine ďalšie dieťa vo veku do 6 rokov a matka zostane doma, štát za ňu bude platiť dôchodkové poistenie z dôvodu, že sa stará o toto druhé dieťa. Pozor, nárok na status poistenca štátu si matka v takom prípade musí sama uplatniť v Sociálnej poisťovni.

Treba dodať, že dôchodkové poistenie povinné nie je. Ak v Sociálnej poisťovni počas otcovej materskej odmietnu uznať matku ako poistenca štátu na dôchodkové poistenie, nemusí si platiť sama dobrovoľné dôchodkové poistenie.

*

7. ZÁKONNÍK PRÁCE – MATERSKÁ A RODIČOVSKÁ DOVOLENKA

Podľa Zákonníka práce má otec nárok na rodičovskú dovolenku pokiaľ má dieťa vo veku do 3 rokov. A to bez ohľadu, či pri tom istom dieťati je doma aj matka (teda bez ohľadu na to, či aj matka čerpá rodičovskú dovolenku u svojho zamestnávateľa).

*

Rodičovská dovolenka podľa Zákonníka práce

Podľa § 166 ods. 2 ZP, zamestnávateľ je povinný poskytnúť matke a otcovi na základe ich žiadosti rodičovskú dovolenku až do dňa, v ktorom dieťa dovŕši tri roky veku.

Ak má dieťa dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, zamestnávateľ je povinný poskytnúť matke a otcovi rodičovskú dovolenku až do dňa, v ktorom dieťa dovŕši šesť rokov veku.

Rodičovská dovolenka sa poskytuje v rozsahu, o aký rodič žiada, spravidla však najmenej na jeden mesiac.

Podľa § 166 ods. 3 ZP, matka a otec písomne oznamujú zamestnávateľovi deň nástupu na rodičovskú dovolenku najmenej jeden mesiac vopred. Rovnako najmenej jeden mesiac vopred oznamujú predpokladaný deň prerušenia, skončenia alebo zmeny týkajúce sa nástupu, prerušenia a skončenia rodičovskej dovolenky.

Z pohľadu Zákonníka práce to znamená, že pokiaľ sa otec dieťaťa rozhodne čerpať materské (podľa zákona o sociálnom poistení) povedzme pri dvojročnom dieťati, svojho zamestnávateľa žiada o poskytnutie rodičovskej dovolenky.

Zároveň to znamená, že obaja rodičia môžu byť súčasne na rodičovskej dovolenke – Zákonník práce to nevylučuje. Otec má právo požiadať svojho zamestnávateľa o rodičovskú dovolenku, pokiaľ má dieťa vo veku do troch (šiestich) rokov. Matka má právo zostať na rodičovskej dovolenke aj vtedy, ak je súčasne na rodičovskej dovolenke otec. Pri nástupe otca na svoju rodičovskú dovolenku sa matka nemusí - ak sama nechce - vrátiť do zamestnania.

Treba dodať, že pokiaľ je otec na rodičovskej dovolenke, za dobu rodičovskej dovolenky sa mu môže krátiť nárok na riadnu dovolenku. Za prvých 100 zameškaných pracovných dní počas jedného kalendárneho roka mu môže zamestnávateľ krátiť nárok na riadnu dovolenku tohto roka o jednu dvanástinu. Za každých ďalších celých 21 zameškaných pracovných dní počas jedného kalendárneho roka môže zamestnávateľ krátiť nárok na riadnu dovolenku o ďalšiu dvanástinu.

Zákaz doložky o mlčanlivosti o mzdových a pracovných podmienkach

Témy: Top,Zákonník práce,zmeny 2019

Od 1.1.2019 platí "malá" novela Zákonníka práce, kde v § 13 podľa nového ods. 5 sa zavádza absolútny zákaz zamestnávateľovi uzatvoriť so zamestnancom v pracovnej zmluve, resp. dohode o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru doložku o mlčanlivosti, podľa ktorej je zamestnanec povinný zachovať mlčanlivosť o svojej mzde ďalších pracovných a mzdových podmienkach.

Ustanovenia pracovnej zmluvy, dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru alebo inej dohody medzi zamestnávateľom a zamestnancom, ktoré by zamestnanca zaväzovali zachovávať mlčanlivosť o jeho pracovných podmienkach vrátane mzdových podmienok a podmienkach zamestnávania sú od 1.1.2019 neplatné.