Najnovšie články
Respektíve: môže matka, resp. otec poberajúci materské, súčasne pracovať, podnikať...?
*
Zamestnanec
Osoba, ktorá poberá materské z poistenia zamestnanca, nesmie mať z tohto zamestnania príjem za aktívnu prácu, nesmie v tomto zamestnaní pracovať.
Môže však dostať dodatočne vyplatenú odmenu za prácu vykonanú pred nástupom na materskú. Alebo môže mať vyplatený príjem nie za prácu ale napríklad príspevok zo sociálneho fondu.
Zamestnanec však môže mať príjem z iného zamestnania, z ktorého materské nepoberá. Napríklad z novo uzatvoreného pracovného pomeru (aj u toho istého zamestnávateľa – pozor, podľa § 50 Zákonníka práce musí ísť o iný druh práce) alebo z dohody, môže si založiť živnosť a pod.
Praktická skúsenosť však hovorí, že Sociálna poisťovňa v spolupráci s Inšpektorátom práce vyšle kontrolu k zamestnávateľovi, ak zamestnávateľ so zamestnancom uzatvorí v čase kedy poberá materské druhý pracovný pomer. Preto uzatvoriť druhý pracovný pomer počas materskej u toho istého otca autor neodporúča a ak, tak len ak sa cítite 100% istí v argumentácii, že ide skutočne o iný druh práce – a ak u zamestnávateľa nie sú iné nedostatky, ktoré by mu prípadne mohla kontrola vytknúť a udeliť pokutu.
Rovnako praktická skúsenosť hovorí, že Sociálna poisťovňa nezvykne vyslať kontrolu k zamestnávateľovi, ak zamestnávateľ so zamestnancom uzatvorí v čase kedy poberá materské dohodu o vykonaní práce alebo dohodu o pracovnej činnosti.
Pri dohode o vykonaní práce však podľa Zákonníka práce platí obmedzenie – na takúto dohodu možno v rámci jedného kalendárneho roka u toho istého zamestnávateľa odpracovať najviac 350 hodín. Do tohto počtu sa započítavajú všetky dohody o vykonaní práce uzatvoreného medzi tým istým zamestnancom a zamestnávateľom počas jedného kalendárneho roka.
Pri dohode o pracovnej činnosti je podľa Zákonníka práce obmedzenie – na takúto dohodu možno počas jedného týždňa odpracovať najviac 10 hodín.
Pre oba druhy dohôd platí podľa Zákonníka práce všeobecná zásada: zamestnávateľ by mal so zamestnancom dohodu uzatvárať len výnimočne. V prípade zamestnanca, ktorý má riadny pracovný pomer a je na materskej sa táto zásada neporušuje – výnimočnosť situácie spočíva práve v tom, že zamestnanec riadny pracovný pomer má, čerpá však v ňom rodičovskú dovolenku, stará sa o dieťa, poberá materské zo Sociálnej poisťovne a na dohodu pracuje v rámci svojich časových možností popri starostlivosti o dieťa. Toto by mala kontrola z Inšpekcie práce akceptovať.
Príklad
Pani Elena je od 1.7.2020 na materskej. Zamestnávateľ jej vo výplate za mesiac august 2020 poskytol príspevok pri príležitosti narodenia dieťaťa vo výške 100 eur. Tento príjem nesúvisí s prácou a preto Sociálna poisťovňa „nestopne“ materské.
Príklad
Pán Leonard je zamestnanec a od 3.10.2020 do 15.4.2021 je na materskej. So zamestnávateľom sa od 1.10.2020, teda ešte dva dni pred nástupom na materské, dohodol na dohode o vykonaní práce. Je to v poriadku, je to nový pracovnoprávny vzťah z ktorého o materské žiadať nebude a materské z nemocenského poistenia v pracovnom pomere bude mať vyplatené.
Na uvedenú dohodu o vykonaní práce môže pán Leonard v roku 2020 odpracovať u zamestnávateľa spolu najviac 350 hodín – pokiaľ bude dohoda o vykonaní práce pokračovať aj v roku 2021, tak v roku 2021 môže na túto dohodu odpracovať ďalších 350 hodín.
Príklad
Pán Filip je zamestnanec a od 3.10.2020 je na materskej. Od 4.10.2020 si založí živnosť – je to v poriadku, materské bude mať vyplatené.
Príklad
Pán Tichomír je zamestnanec v pracovnom pomere v spoločnosti ABC. Od 1.1.2020 ide na materské a v zamestnaní požiada o rodičovskú dovolenku. Na rodičovskej dovolenke bude do konca júla 2020 (materské bude poberať do 15.7.2020, na rodičovskej dovolenke môže podľa Zákonníka práce zostať dlhšie, až pokiaľ dieťa nemá 3 roky).
Počas rodičovskej dovolenky v spoločnosti ABC pán Tichomír uzatvorí pracovnú zmluvu na dobu určitú od 1.1.2020 do 31.7.2020 v spoločnosti XYZ, teda u iného zamestnávateľa.
Je to v poriadku.
*
Oteckovia zamestnanci pozor na "starostlivosť o dieťa"
Sociálna poisťovňa približne od septembra 2018 nepriznáva materské oteckom, ktorí počas materskej majú, resp. začnú pracovať na ďalšiu pracovnú zmluvu na plný úväzok. Materskú im nepriznáva s odôvodnením, že ak majú ďalšiu pracovnú zmluvu na plný úväzok, tak sa nemôžu starať o dieťa a údajne tak od matky neprevzali starostlivosť o dieťa - čím nesplnili podmienku na priznanie materského pre otca.
Toto odôvodnenie SP je podľa autora nezákonné, pretože zákon o sociálnom poistení nepozná definíciu „starostlivosti o dieťa“ – a napríklad podľa zákona o rodine alebo podľa zákona o rodičovskom príspevku - v ktorých definícia starostlivosti o dieťa uvedená je - je samozrejmé, že rodič starajúci sa o dieťa pracuje.
Ak nechcete mať problémy a súdiť sa so SP vo veci priznania materskej, odporúčam:
- mať druhú pracovnú zmluvu maximálne na polovičný úväzok (a tomu zodpovedajúcu nižšiu mzdu v takejto zmluve),
- pokiaľ to je aspoň sčasti možné, mať túto druhú pracovnú zmluvu na formu domáckej práce podľa § 52 Zákonníka práce (domácky zamestnanec),
- ešte menej „problematická“ je práca na dohodu o vykonaní práce alebo na dohodu o pracovnej činnosti,
- ak nejde o závislú prácu, odporúčam pracovať na živnosť, respektíve obdobnou formou samostatného podnikania - napríklad na autorské zmluvy, tu v praxi Sociálna poisťovňa bez problémov priznáva otcom materskú.
Pri druhej pracovnej zmluve resp. pri dohode o pracovnej činnosti a pod. treba podľa praxe ktorú uplatňuje Sociálna poisťovňa rešpektovať, že odmena, resp. mzda v pracovnej zmluve by mala byť adekvátna nižšiemu rozsahu pracovného času. Odporúčam potom prípadne doplatiť odmeny až po skončení materskej, resp. vyplatiť časť odmeny ešte na pôvodnú zmluvu a to ešte pred začatím materskej a podobne.
V každom prípade si otec musí byť vedomý, že ak počas materskej chce, resp. bude pracovať na druhú pracovnú zmluvu alebo na dohodu, bude mať problém. Sociálna poisťovňa bude žiadať, aby otec druhú pracovnú zmluvu, resp. dohodu, predložil v Sociálnej poisťovni na posúdenie a bude musieť preukazovať, ako sa stará o dieťa v čase, kedy pracuje. Ak to nebude schopný hodnoverne vysvetliť - a pozor, argument, že počas jeho neprítomnosti sa o dieťa postará matka je úplne v jeho neprospech, toto nesmiete použiť - Sociálna poisťovňa mu materskú neprizná (ak má druhý pracovný pomer resp. dohodu už v deň prebratia dieťaťa do starostlivosti) - alebo mu ju pozastaví (ak má druhý pracovný pomer, resp. dohodu uzatvorenú neskôr - až potom, ako začal materskú poberať).
*
SZČO
Osoba, ktorá poberá materské z poistenia SZČO, môže ďalej aktívne podnikať a mať príjmy z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti.
Výhodou je, že v čase kedy poberá materské ako SZČO neplatí ako SZČO poistné do Sociálnej poisťovne. Pri platení poistného z činnosti SZČO do zdravotnej poisťovne sa jej netýka ustanovenie o povinnom minimálnom vymeriavacom základe, čo je pre mnohých SZČO ďalšou menšou či väčšou výhodou.
*
Dobrovoľné nemocenské poistenie
Osoba, ktorá poberá materské z dobrovoľného poistenia, môže bez problémov počas materského pracovať ako zamestnanec resp. podnikať ako SZČO.
Najskôr fakty a veličiny, dôležité pre výpočet starobného dôchodku.
*
Základný vzorec
Starobný dôchodok = Priemerný osobný mzdový bod x Doba dôchodkového poistenia x Dôchodková hodnota
*
Dôchodková hodnota
Dôchodková hodnota platná pre rok 2019 je 12,6657 eur.
Dôchodková hodnota platná pre rok 2020 bude 13,6361 eur.
*
Valorizácia
Suma starobného dôchodku priznaného v roku 2019 sa zvýši o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, teda o 2,6 %, zároveň však najmenej však o pevnú sumu zvýšenia určenú ako 2 % z priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku vykázanej Sociálnou poisťovňou k 30. júnu 2018, to znamená najmenej o 8,70 eur mesačne.
Suma starobného dôchodku priznaného v roku 2020 sa zvýši o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, teda o 2,9 %, zároveň však najmenej však o pevnú sumu zvýšenia určenú ako 2 % z priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku vykázanej Sociálnou poisťovňou k 30. júnu 2019, to znamená najmenej o 9 eur mesačne.
*
Vianočný príspevok
Vianočný príspevok dostanú na konci roka 2019 poberatelia starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, vdovského, vdoveckého, sirotského dôchodku alebo sociálneho dôchodku, ktorí majú nárok na výplatu niektorého z uvedených dôchodkov za december 2019, ich dôchodok dosahuje najviac 658,50 eur mesačne a majú bydlisko na území Slovenskej republiky.
*
Príklady výpočtu
Pán Adam dosiahol dôchodkový vek 10.12.2019.
Získal presne 40 rokov dôchodkového poistenia a jeho priemerný osobný mzdový bod (určený za roky 1984 až 2018 vrátane) je presne 1,00.
Suma starobného dôchodku = 1,00 x 40 x 12,6657 = 506,70 eur.
Táto suma sa valorizuje o 2,6%, najmenej však o 8,70 eur ... 2,6% z 506,70 = 13,20 eur.
Výsledná suma starobného dôchodku je 519,90 eur. Vianočný príspevok za rok 2019 je 63,03 eur.
Doplnené:
K 1.1.2020 sa dôchodok pána Adama valorizuje o o 2,9%, najmenej však o 9 eur ... 2,9% z 519,90 = 15,10 eur.
Od 1.1.2020 tak dôchodok pána Adama bude 535 eur.
*
Pán Boris dosiahol dôchodkový vek 10.1.2020.
Získal presne 40 rokov dôchodkového poistenia a jeho priemerný osobný mzdový bod (určený za roky 1984 až 2019 vrátane) je presne 1,00.
Suma starobného dôchodku = 1,00 x 40 x 13,6361 = 545,50 eur.
Táto suma sa valorizuje o 2,9%, najmenej však o 9 eur ... 2,9% z 545,50 = 15,90 eur.
Výsledná suma starobného dôchodku je 561,40 eur.
*
Poznámka. Dôchodok pána Borisa je o 26,40 eur vyšší ako dôchodok pána Adama (po valorizácii dôchodku v roku 2020). Rozdiel medzi oboma pánmi je pritom len v tom, že pán Adam sa narodil o mesiac skôr a tak sa pri výpočte jeho dôchodku použije dôchodková hodnota platná pre rok 2019. A tá je o 7,7% nižšia...
V kapitole si vysvetlíme, kedy môže na materskú nastúpiť matka a kedy otec a aká je doba (dĺžka) poberania materského.
Znova si pripomeňme, že už od roku 2011 platí, že okrem matky dieťaťa môže ísť na materskú aj otec, pričom svoju materskú si môže čerpať podľa dohody s matkou dieťaťa až kým dieťa nedosiahne vek tri roky.
Otec môže čerpať materské pri starostlivosti o dieťa, na ktoré už poberala svoje materské matka. Respektíve môže to byť aj tak, že pri pôrode dieťaťa matka nárok na materské nemala – nesplnila podmienky dané zákonom – ale otec, pokiaľ podmienky spĺňa, materskú pri prebratí dieťaťa do starostlivosti čerpať môže.
Dobrú pomôcku nájdete na webovej stránke Sociálnej poisťovne v časti „Nemocenské poistenie“ – „Materské“ a to lehotník na výplatu materského.
*
5.1 NÁSTUP NA MATERSKÉ A DOBA POBERANIA MATERSKÉHO - MATKA
Matka dieťaťa nastupuje na materské od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom. Môže sa rozhodnúť nastúpiť na materské aj skôr a to najskôr od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom. V praxi sa uplatňuje postup, podľa ktorého štandardom je nástup na materskú presne 6 týždňov pred očakávaným dňom pôrodu alebo po dohode s lekárom presne 8 týždňov pred očakávaným dňom pôrodu.
Pozor, matka, ktorá nastupuje na materské v ochrannej lehote však nemá ani takúto možnosť voľby a nastupuje vždy šesť týždňov pred očakávaným dňom pôrodu.
Ak matka porodí skôr než stihla nastúpiť na materské, nastupuje na materské odo dňa pôrodu.
Príklad
Pani Gabriela je tehotná, lekár určil deň pôrodu na 29.3.2020.
Pani Gabriela môže nastúpiť na materské 6 alebo 8 týždňov pred dňom pôrodu určeným lekárom. Konkrétne to znamená, že pani Gabriela môže nastúpiť na materské 2.2.2020 alebo 16.2.2020.
*
Kedy je lepšie nastúpiť na materské? Čo najskôr alebo naopak čo najneskôr?
Na tieto otázky nie je jednoznačná odpoveď. Skorší nástup na materskú však znamená aj skoršie ukončenie a tak možnosť čerpania rodičovského príspevku o jeden mesiac dlhšie.
Príklad
Pani Gabriela (viď predchádzajúci príklad) bude poberať materské 34 týždňov. Ak na materské nastúpi 2.2.2020, materské jej skončí 26.9.2020. Znamená to, že nárok na rodičovský príspevok jej prvýkrát vznikne už za mesiac september 2020.
A to preto, lebo nárok na rodičovský príspevok v prípade matky, ktorá čerpala materské, vzniká prvýkrát za mesiac, v ktorom sa ukončí poberanie materského v iný ako posledný deň mesiaca.
Ak ale pani Gabriela na materské nastúpi 16.2.2020, materské jej skončí 10.10.2020. To znamená, že nárok na rodičovský príspevok jej prvýkrát vznikne až za mesiac október 2020.
*
Ak si porovnáme oba scenáre – pani Gabriela v oboch prípadoch dostane rovnakú sumu za 34 týždňov trvajúce materské – ale v prvom prípade dostane o jeden rodičovský príspevok viac. To znamená pre rodinný rozpočet o 370 eur viac a to poteší.
Princíp: vezmite dátum pôrodu určený lekárom a odpočítajte 6 alebo 8 týždňov – tak dostanete časový interval dní od – do, kedy môžete nastúpiť na materskú.
Potom si k tomu pripočítajte 34 týždňov – a ak je to možné, zvoľte si dátum nástupu na materskú tak, aby zodpovedajúci dátum ukončenia spadal do obdobia pred posledným dňom mesiaca. Získate tak o jeden rodičovský príspevok naviac, teda v roku 2020 o 370 eur viac.
*
Nástup na materskú pri druhom a ďalšom dieťati z rodičovskej dovolenky
V prípade, že matka je tehotná v čase, kedy poberá rodičovský príspevok na staršie dieťa, si takisto treba dobre zvážiť deň nástupu na ďalšiu materskú. Ak je to možné, treba si zvoliť nástup na materskú tesne po začiatku mesiaca (druhého, tretieho...) a súčasne tak aby ukončenie materského vyšlo tesne pred koncom mesiaca (ideálne predposledný deň mesiaca).
Príklad
Pani Perla je druhýkrát tehotná a poberá rodičovský príspevok na prvé dieťa.
Lekár určil deň pôrodu na 29.9.2020. Pani Perla si tak môže zvoliť deň nástupu na materskú od 4.8.2020 alebo od 18.8.2020. To súčasne znamená že materská sa skončí (po 34 týždňoch) k 28.3.2021 alebo k 11.4.2021.
Výhodnejšie bude zvoliť si dátum nástupu 4.8.2020, čo znamená ukončenie materského 29.3.2021. V takomto prípade rodičovský príspevok na staršie dieťa dostane poslednýkrát za mesiac august 2020 a na mladšie dieťa prvýkrát už za mesiac marec 2021.
Ak by si pani Perla zvolila dátum nástupu 18.8.2020, čo znamená ukončenie materského 12.4.2021, rodičovský príspevok na staršie dieťa by dostala poslednýkrát za mesiac august 2020 (teda rovnako) ale rodičovský príspevok na mladšie dieťa by prvýkrát dostala až za mesiac apríl 2021.
Správnym rozhodnutím pani Perla prinesie do rodinného rozpočtu naviac sumu vo výške rodičovského príspevku platného v roku 2021. Teda najmenej o 370 eur naviac.
Príklad
Pani Ida je druhýkrát tehotná, poberá rodičovský príspevok na prvé dieťa.
Lekár určil deň pôrodu na 25.9.2020. Pani Ida si tak môže zvoliť deň nástupu na materskú k 31.7.2020 alebo k14.8.2020. To súčasne znamená že materská sa skončí (po 34 týždňoch) k 25.3.2021 alebo k 8.4.2021.
Ak by si pani Ida zvolila dátum nástupu 31.7.2020, čo znamená ukončenie materského 25.3.2021, rodičovský príspevok na staršie dieťa by dostala poslednýkrát za mesiac júl 2020 a rodičovský príspevok na mladšie dieťa by prvýkrát dostala za mesiac marec 2021.
Ak by si pani Ida zvolila dátum nástupu 14.8.2020, čo znamená ukončenie materského 8.4.2021, rodičovský príspevok na staršie dieťa by dostala poslednýkrát za mesiac august 2020 a rodičovský príspevok na mladšie dieťa by prvýkrát dostala až za mesiac apríl 2021.
Ak si to porovnáte, vo výsledku je to prakticky jedno.
Teoreticky však najvýhodnejšie pre pani Idu by bolo zvoliť si nástup na materskú od 2.8. do 6.8.2020. Pri tejto voľbe rodičovský príspevok na staršie dieťa dostane poslednýkrát aj za mesiac august 2020 a na mladšie dieťa prvýkrát už za mesiac marec 2021.
*
Podľa dňa nástupu na materskú sa stanoví rozhodujúce obdobie
V predchádzajúcej kapitole sme si ukázali ako sa stanovi rozhodujúce obdobie. A na príklade si ukážeme ako môže správna voľba dňa nástupu na materské ovplyvniť výšku materského.
Príklad
Pani Liana je tehotná a lekár určil deň pôrodu na 19.2.2020. Pani Liana si tak môže zvoliť deň nástupu na materskú v rozmedzí 6 alebo 8 týždňov od lekárom určeného dňa pôrodu, konkrétne 25.12.2019 alebo 8.1.2020.
Pani Liana je zamestnaná v spoločnosti ABC od roku 2016. Ak sa rozhodne nastúpiť na materské 25.12.2019, rozhodujúce obdobie pre výpočet denného vymeriavacieho základu a teda i materského bude rok 2018. V roku 2018 mala príjem cca 700 eur mesačne.
Ak sa však pani Liana rozhodne nastúpiť na materské 8.1.2020, rozhodujúce obdobie pre výpočet denného vymeriavacieho základu bude rok 2019. V roku 2019 mala pani Liana hrubý príjem už cca 750 eur mesačne.
Z toho vyplýva, že pre pani Lianu bude výhodnejšie počkať s nástupom na materské až na rok 2020 a na materské nastúpi od 8.1.2020.
*
Predchádzajúci príklad ukázal, že v situácií kedy matka nastupuje na materské na prelome rokov, bude v mnohých prípadoch (kvôli medziročnému zvyšovaniu platov) – ak to bude možné - výhodnejšie s materskou počkať a nastúpiť na materské až v novom roku. Netreba však zabudnúť, že podľa zákona má matka možnosť rozhodovania, kedy na materskú nastúpi, ohraničenú na dobu dvoch týždňov – teda 6 až 8 týždňov pred dňom pôrodu, určeným lekárom.
Pozor, ak by matka nastúpila na materské neskôr ako od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu, nárok na materské zanikne matke uplynutím 28 týždňov po dni pôrodu – ak je osamelá uplynutím 31 týždňov a ak porodila dve a viac detí uplynutím 37 týždňov po dni pôrodu – matka sa tak ukráti o časť doby poberania materského. Preto „nie je dobrý nápad“ nastúpiť na materskú neskôr ako 6 týždňov pred očakávaným dňom pôrodu. Najmä v prípade že pôrod nastane skôr, skrátite si tak celkovú dobu poberania materského.
Príklad
Pani Miloslava je tehotná a lekár určil deň pôrodu na 5.2.2020. Pani Miloslava si tak môže zvoliť deň nástupu na materskú v rozmedzí 6 alebo 8 týždňov od lekárom určeného dňa pôrodu, konkrétne 11.12.2019 alebo 25.12.2019.
Pani Miloslava je zamestnaná v spoločnosti XYZ od 1.7.2018. Ak sa rozhodne nastúpiť na materské tak ako by mala najneskôr 25.12.2019, teda ešte v roku 2019, rozhodujúce obdobie pre výpočet denného vymeriavacieho základu a teda i materského bude obdobie od 1.7.2018 do 30.11.2019.
Problém je, že na začiatku pracovného pomeru v roku 2018 mala pani Miloslava slabý plat, okolo 550 eur mesačne. V roku 2019 sa jej plat zvýšil na 700 eur mesačne.
Pani Miloslava si preto povie, že nastúpi na materské až od 1.1.2020 a myslí si, že tak bude rozhodujúce obdobie určené ako rok 2019 a materské sa vypočíta z vyššieho zárobku.
Takéto rozhodnutie však Sociálna poisťovňa posúdi tak ako keby pani Miloslava nastúpila na materské 6 týždňov pred očakávaným dňom pôrodu – teda 25.12.2019 – a rozhodujúce obdobie určí ako obdobie od 1.7.2018 do 30.11.2019.
Materské si tak pani Miloslava takýmto „trikom“ nezvýši, naviac pani Miloslava sa ukráti o dobu poskytovania materského za dni od 25.12.2019 do 31.12.2019.
K pôrodu dieťaťa dôjde skôr ako určil lekár – už 20.1.2020. Materská tak skončí uplynutím 28.-ho týždňa odo dňa pôrodu. Pani Miloslava tak bude poberať materské namiesto 34 týždňov len necelých 31 týždňov: necelé tri týždne pred pôrodom – od 1.1.2020 – a 28 týždňov po pôrode.
*
Doba poberania materského - matka
Nárok na materské matke zaniká uplynutím 34. týždňa od vzniku nároku na materské, výnimkou sú situácie:
- osamelá matka má nárok na materské po dobu 37 týždňov,
- pri pôrode dvoch alebo viac detí je nárok na materské po dobu 43 týždňov.
Skutočnosť, že matka je osamelá, sa preukazuje čestným vyhlásením matky v pobočke Sociálnej poisťovne. Osamelá matka na účel priznania materského je matka, ktorá žije sama, je slobodná, ovdovená, rozvedená alebo osamelá z iných vážnych dôvodov. Posudzuje sa to v súlade s § 115 Občianskeho zákonníka. To znamená, že matka nie je osamelá, ak žije s inou fyzickou osobou v spoločnej domácnosti – s touto osobou spoločne hospodária, majú spoločné účty a podobne.
Sociálna poisťovňa posúdi matku ako osamelú aj vtedy, ak v čestnom vyhlásení uvedie, že síce trvale žije s inou fyzickou osobou v spoločnej domácnosti (napríklad so svojimi rodičmi), ale neuhrádzajú spoločne náklady na svoje potreby.
Ak pôrod nastane skôr ako v očakávaný deň pôrodu určený lekárom, matka má nárok na materské po celú vyššie uvedenú dobu 34/37/43 týždňov.
Musíme spomenúť aj to, že matka, ktorej sa narodilo mŕtve dieťa, má nárok na materské do konca 14. týždňa od vzniku nároku na materské. V prípade úmrtia dieťaťa po jeho narodení má matka nárok na materské do konca druhého týždňa odo dňa úmrtia dieťaťa, najdlhšie po dobu 34/37/43 týždňov.
*
5.2 NÁSTUP NA MATERSKÉ A DOBA POBERANIA MATERSKÉHO - OTEC
Ak matka nepoberá materské (nemá nárok na materské), otec môže nastúpiť na materské najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu. Ak matka poberá materské, otec môže nastúpiť na materské potom, čo si materské dočerpá matka.
V praxi si potom otec zvolí ľubovoľný deň začatia čerpania materského (teda prevzatia dieťaťa do svojej starostlivosti), aký mu čo najlepšie vyhovuje. Môže to byť napríklad hneď po materskej matky alebo v čase kedy má dieťa jeden rok, dva roky a podobne.
Otec nemusí začať čerpať materské od prvého dňa mesiaca, môže prevziať dieťa do starostlivosti povedzme od druhého dňa mesiaca (napríklad od 2.5.2020) čo je výhodnejšie z pohľadu čerpania rodičovského príspevku.
Nárok na materské má otec po dobu 28 týždňov od vzniku nároku na materské, výnimkou sú situácie:
- osamelý otec má nárok na materské po dobu 31 týždňov,
- pri starostlivosti otca o dve alebo viac detí je nárok na materské po dobu 37 týždňov.
Zároveň platí, že otec môže poberať materské najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa. Z toho vyplýva, že otec by mal nastúpiť na materské najneskôr 28/31/37 týždňov pred dovŕšením troch rokov veku dieťaťa, inak sa sám ukráti o časť doby, počas ktorej by mohol materské poberať.
Variabilná voľba začiatku materského je obrovskou výhodou v porovnaní s matkou. Žena, ktorá otehotnie a pred otehotnením nebola poistená, už materskú nezíska – nemá ako splniť podmienku 270 dní nemocenského poistenia v období dvoch rokov pred pôrodom, príroda nepustí.
Muž však po narodení dieťaťa materskú môže získať vždy, ak chce. Ak nie je poistený ako zamestnanec a nie je poistený ani ako SZČO, tak napríklad pomocou dobrovoľného nemocenského poistenia – oplatí sa to, ako si ukážeme ďalej.
Naviac otec, ktorý je nemocensky poistený, vhodnou voľbou dňa nástupu na materské ovplyvňuje nastavenie rozhodujúceho obdobia – a tak môže získať vyššie materské.
Príklad
Pán Erik je otcom dieťaťa, ktoré sa narodilo 10.5.2019. Matka dieťaťa je na materskej. Pán Erik momentálne nie je poistený ale bol zamestnaný v čase od 1.1.2018 do 31.12.2018.
Pán Erik sa od 1.7.2019 prihlásil v Sociálnej poisťovni na dobrovoľné nemocenské poistenie (súčasne sa musel prihlásiť aj na dobrovoľné dôchodkové poistenie) a zvolil si vymeriavací základ 2026 eur.
Urobil tak preto, aby získal nárok na materské a to rovno na najvyššie možné materské. Mesačná platba na dobrovoľné poistenie (33,15% zo zvoleného základu!) je 671,61 eura.
K 2.1.2020 po dohode s matkou dieťaťa (tá medzitým skončila svoju materskú) preberá starostlivosť o dieťa a žiada v Sociálnej poisťovni o materské. Súčasne ukončuje dobrovoľné poistenie.
Poistné má zaplatené, v období dvoch rokov dozadu má 270 dní poistenia (k dobrovoľnému poisteniu sa pripočíta aj doba poistenia zamestnanca, ktoré mal v roku 2018) a splnil aj podmienku, podľa ktorej dobrovoľné nemocenské poistenie sa musí zaplatiť najmenej za 26 týždňov, materské sa mu prizná a vypočíta nasledovne.
Rozhodujúce obdobie je 1.7.2019 – 31.12.2019.
Denný vymeriavací základ je 6 x 2026 deleno 184 = 12156 deleno 184 = 66,0653 eura.
To je tesne o niečo menej ako maximálny možný DVZ pre materskú priznanú v roku 2020 (66,6083 eura).
Materské preto bude 75% z 66,0653 eura na jeden deň a bude sa pánovi Erikovi vyplácať po dobu 28 týždňov.
Za 28 týždňov dostane pán Erik spolu cca 9712 eur (75% z 66,0653 x 28 týždňov x 7 dní).
Pán Erik na dobrovoľnom poistení zaplatil od 1.7.2019 do 1.1.2020 spolu cca 4030 eur.
Na materskej dostane 9712 eur. O viac ako 5682 eur ako zaplatil do Sociálnej poisťovne na dobrovoľné poistenie. Oplatí sa to (úsmev)?
Príklad
Pán Blažej je otcom ročného dieťaťa. Vôbec nie je nemocensky poistený ani pár rokov dozadu nebol. Na materské tým pádom nemá nárok.
Pán Blažej si však od 1.9.2019 nájde zamestnanie s hrubým príjmom 800 eur mesačne. K 2.6.2020 preberá po dohode s matkou starostlivosť o dieťa, u zamestnávateľa sa dohodne na skončení pracovného pomeru a požiada v Sociálnej poisťovni o materské. Dieťa má v tom čase približne dva roky.
Materské dostane priznané, pretože je nemocensky poistený a v období dvoch rokov dozadu bol poistený spolu 275 dní(zamestnanie trvalo od 1.9.2019 do 1.6.2020).
Materské sa vypočíta z príjmu v rozhodujúcom období od 1.9.2019 do 31.5.2020, pretože poistné bolo zaplatené za najmenej 90 dní.
DVZ = 9 x 800 deleno 274 = 7200 deleno 274 = 26,2774 eura
Materské napríklad za mesiac júl 2020 bude 75% z 26,2774 x 31 = 611 eur.
Príklad
Pán Zdenko je zamestnancom v jednej a tej istej spoločnosti už niekoľko rokov. Má dieťa vo veku 1 roka, mohol by teda požiadať o materské už povedzme k 2.7.2019.
Ak by tak skutočne urobil, rozhodujúce obdobie pre výpočet DVZ a materského by bol rok 2018. V roku 2018 zarábal pán Zdenko okolo 1000 eur mesačne brutto – v roku 2019 sa mu však plat zvýšil na 1200 eur mesačne brutto.
Preto bude pre pána Zdenka výhodnejšie počkať s materským až na rok 2020 – ak na materské nastúpi až v roku 2020, rozhodujúce obdobie pre výpočet materského bude rok 2019 a materské bude vyššie.
*
Ak máte to šťastie, že máte dvojičky, tak otec môže byť pri starostlivosti o obe dvojičky na materskej až 37 týždňov (viď vyššie). Dá sa však uvažovať aj tak, že otec neprevezme do svojej starostlivosti naraz obe deti ale bude sa o deti starať postupne. Povedzme vo veku 1,5 roka dvojičiek otec prevezme starostlivosť najskôr o prvé dvojča a bude pri ňom poberať materskú 28 týždňov. Po skončení tejto starostlivosti a prvej materskej prevezme od matky starostlivosť o druhé dvojča a pri ňom bude na svojej druhej materskej ďalších 28 týždňov. Takto bude spolu na materskej 56 týždňov. A to je viac, ako 37 týždňov, či nie?
Od 1.1.2019 je možné súbežné čerpanie materskej matky a otca v prípade, že otec je na materskej so starším dieťaťom a matka s novonarodeným dieťaťom. Ak máte v rodine dve malé deti tesne po sebe, takýto spôsob čerpania výhodný. Jednak tak eliminujete problém matky so zdravotným poistením počas otcovej materskej jednak tak znížite počet mesiacov, za ktoré nedostávate rodičovský príspevok - na rodičovskom príspevku tak dostanete viac.
*
5.3 POZASTAVENIE POBERANIA MATERSKÉHO
Podľa § 51 ods. 1 ZSP ak dieťa prevzala do starostlivosti iná fyzická osoba alebo právnická osoba z dôvodu, že sa matka (otec) podľa lekárskeho posudku nemôže alebo nesmie starať o dieťa pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, tak:
- nárok na materské matke (otcovi) zaniká dňom prevzatia dieťaťa do tejto starostlivosti,
- nárok na materské matke (otcovi) opätovne vzniká odo dňa prevzatia dieťaťa zo starostlivosti inej fyzickej osoby alebo právnickej osoby.
V takomto prípade sa celková doba nároku na materské matky (otca) nekráti a matka (otec) si materské dočerpajú v celom rozsahu, najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa.
Podľa § 51 ods. 2 ZSP ak sa matka (otec) prestala starať o dieťa z iného dôvodu, ako je jej (jeho) nepriaznivý zdravotný stav, tak:
- nárok na materské zaniká dňom skončenia jej (jeho) starostlivosti o dieťa,
- nárok na materské opätovne vzniká odo dňa pokračovania v starostlivosti o toto dieťa.
Avšak obdobie, počas ktorého sa matka/otec prestali starať o dieťa z iných dôvodov, sa započítava do celkového obdobia trvania nároku na materské. Celková doba nároku na materské sa tak skráti o dobu kedy sa matka/otec prestali starať o dieťa.
Návrh podľa ktorého mal byť od 1.1.2021 príspevok na rekreáciu povinný pre všetkých zamestnávateľov bez ohľadu na počet zamestnancov nebol v NRSR schválený.
Rovnako nebola schválená zmena, podľa ktorej medzi okruh rodinných príslušníkov mali pribudnúť rodičia zamestnanca.
Pri príspevkoch na rekreáciu v roku 2020 tak nie sú žiadne zmeny.
Pozor, pri posudzovaní, či má zamestnávateľ povinnosť vyplácať príspevky na rekreáciu počas roka 2020, je rozhodujúci priemerný evidenčný počet zamestnancov vo fyzických osobách zistený za rok 2019!
Záznam z prednášky "Materská 2020":
https://www.youtube.com/watch?v=9XnjFnVXS9Q&list=PLXQI8BWboTYr52iBYW6NDOH1q9q85nm0T
16.10.2019, Coworking Nová Cvernovka.
Kamera a spracovanie videa Ján Jamriška.
Od roku 2011 platí, že okrem matky dieťaťa môže ísť na materskú aj otec , pričom svoju materskú si môže čerpať podľa dohody s matkou dieťaťa až kým dieťa nedosiahne vek tri roky. Pozor, platí to v zmysle, že potom ako si vyčerpá svoje materské matka, môže čerpať svoje materské aj otec. Teda nie je to „buď matka alebo otec“ ale „aj matka aj otec“. Od roku 2019 môžu byť dokonca na materskej obaja rodičia súčasne - matka s novonarodeným dieťaťom, otec so starším, povedzme dvojročným dieťatom.
V článku nájdete princípy a pravidlá, ako to funguje. Článok je voľne dostupný pre všetkých návštevníkov webu www.relia.sk
Ak vám pomerne stručné a strohé informácie v článku nestačia, viac nájdete k knihe MATERSKÁ 2020. Kúpite ju v e-shope na tejto stránke, na mojich prednáškach (tam najvýhodnejšie) alebo vo všetkých kníhkupectvách. Garantujem vám, že urobíte najlepšiu investíciu vo svojom živote.
Videozáznam z prednášky (október 2019) nájdete o pár dní na na youtube.
Ak sa chcete poradiť, zaregistrujte sa na tejto stránke a zvoľte si registráciu "Materská". Za poplatok 120 eur s DPH získate:
- plný prístup k všetkým článkom s témou materská na webe www.relia.sk,
- v cene registrácie dostanete knihu MATERSKÁ 2020,
- budete mať možnosť položiť Jozefovi Mihálovi osobné otázky k téme materská - a to až do 31.2.2020
*
1. ČO JE MATERSKÉ
Materské je jedna zo štyroch dávok zo systému nemocenského poistenia (ďalšími dávkami sú nemocenské, ošetrovné a vyrovnávacia dávka v tehotenstve a materstve). Materské vypláca Sociálna poisťovňa. Na materské nemá nárok každá matka, resp. otec „automaticky“ - musia splniť podmienky podľa zákona o sociálnom poistení. Musia byť poistení v Sociálnej poisťovni na nemocenské poistenie (prípadne po skončení poistenia byť v tzv. ochrannej lehote) a musia byť poistení dostatočne dlhý čas (a to najmenej 270 dní v období posledných dvoch rokov - v prípade matky pred pôrodom, v prípade otca pred nástupom na materské).
Pri tom istom dieťati môžu ísť na materské postupne matka i otec, pokiaľ obaja spĺňajú uvedené podmienky.
Materské sa nevypláca v jednotnej výške ale závisí od predchádzajúceho príjmu, respektíve vymeriavacieho základu, z ktorého sa platilo poistné. Čím má otec pred nástupom na materské príjem vyšší, tým je vyššie aj materské. Od 1.5.2017 je materské dané ako 75%predchádzajúceho hrubého príjmu. Z materského sa neplatí ani daň ani odvody.
Napríklad ak otec zarábal 600 brutto mesačne, materské je cca 450 eur mesačne. Ak zarábal 1000 eur mesačne, materské je cca 750 eur mesačne. Výška materského je obmedzená - v roku 2020 platí, že materské sa vypočíta najviac z brutto príjmu vo výške 2026 eur, čo je dvojnásobok priemernej mzdy zistenej za rok 2018 (tá bola 1013 eur). Najvyššie materské tak môže byť v roku 2020 vo výške 1548,70 eur mesačne (v mesiaci ktorý má 31 dní).
*
2. NÁROK NA MATERSKÉ
Prvá podmienka: Matka/otec sú v deň nástupu na materské nemocensky poistení alebo sú v ochrannej lehote po skončení nemocenského poistenia.
Ochranná lehota u matky je 8 mesiacov po zániku nemocenského poistenia, pokiaľ k zániku nemocenského poistenia došlo v čase, kedy už bola tehotná.
V ostatných prípadoch a rovnako je to u otca je ochranná lehota 7 kalendárnych dní po zániku nemocenského poistenia, ak by nemocenské poistenie trvalo menej ako 7 kalendárnych dní, ochranná lehota je toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie.
*
Druhá podmienka: V období dvoch rokov dozadu bola/bol nemocensky poistená/ý najmenej 270 kalendárnych dní.
V prípade matky sa sleduje obdobie dvoch rokov dozadu ku dňu pôrodu dieťaťa. V prípade otca sa sleduje obdobie dvoch rokov dozadu ku dňu nástupu na materské (ku dňu prevzatia dieťaťa do starostlivosti otca).
Do toho sa započítava doba aktuálneho nemocenského poistenia ale i doba iného, pred nástupom na materské už ukončeného nemocenského poistenia. Typicky sú to prípady dvoch zamestnaní nasledujúcich po sebe alebo kombinácia po sebe poistenie SZČO + poistenie v zamestnaní, dobrovoľné poistenie + poistenie v zamestnaní...
*
Tretia podmienka, ktorá platí len pre otca: V Sociálnej poisťovni predloží prehlásenie, že sa s matkou dieťaťa dohodli na tom, že otec prevzal dieťa do starostlivosti.
Na tento účel má Sociálna poisťovňa pripravené tlačivo, ktoré je potrebné vyplniť a odovzdať na pobočke. Od dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti začína otec poberať materské (ak spĺňa všetky podmienky).
Týmto dňom nemusí byť prvý deň kalendárneho mesiaca - deň, odkedy otec preberie dieťa do starostlivosti si slobodne zvolí po dohode s matkou.
Čo znamená starostlivosť o dieťa
Zákon o sociálnom poistení hovorí o prevzatí dieťaťa do starostlivosti – ale nie o prevzatí do osobnej celodennej a riadnej starostlivosti. Problémom je, že pojem „prevzatie dieťaťa do starostlivosti“ nie je nijako v zákone vysvetlený.
Sociálna poisťovňa však približne od septembra 2018 skúma, či otec dieťaťa skutočne prevzal od matky starostlivosť o dieťa. Podľa názoru autora tento postup Sociálnej poisťovne nemá oporu v zákone a táto prekračuje svoje kompetencie. Žiaľ otcovi nezostáva v prípade nepriznania materského a následného neúspešného odvolania, nič iné ako prípadne namietať nepriznanie materskej na súde podaním súdnej žaloby voči Sociálnej poisťovni.
Metodický pokyn, podľa ktorého postupuje Sociálna poisťovňa pri skúmaní, či otec prevzal od matky starostlivosť o dieťa, Sociálna poisťovňa odmieta zverejniť, respektíve tvrdí, že žiaden interný predpis neexistuje a pobočky postupujú v každom jednotlivom prípade individuálne.
Na základe doterajších praktických skúseností sa dajú formulovať nasledovné závery a odporúčania.
1. Materská sa otcovi prizná, ak otec počas materskej nemá žiadne iné nemocenské poistenie zamestnanca, v ktorom by otec počas materskej pracoval. Ľudovo povedané, ak otec počas čerpania materskej nikde nepracuje.
2. Materská sa otcovi prizná ak otec počas materskej podniká na základe živnosti, resp. všeobecne podniká ako samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO), a to bez ohľadu či z tejto činnosti otec je alebo nie je povinne nemocensky poistený ako SZČO. Ľudovo povedané, otec môže počas materskej podnikať.
3. Materská sa otcovi prizná ako otec počas materskej vykonáva činnosť ako spoločník, resp. konateľ s.r.o., v ktorej nepoberá príjem, z ktorého by bol nemocensky poistený. Znova ľudovo povedané, pokiaľ má otec s.r.o., v ktorej počas materskej pracuje avšak nemá v nej pracovnú zmluvu, dohodu a nepoberá ani odmenu ako konateľ, spoločník, má materskú priznanú.
4. Otec bude mať problém s priznaním materskej, ak počas materskej má, respektíve bude mať iné nemocenské poistenie zamestnanca. Ľudovo povedané, ak počas materskej bude pracovať na inú pracovnú zmluvu, prípadne dohodu.
5. Materská sa otcovi neprizná, ak dieťa navštevuje predškolské zariadenie (škôlku, jasle).
Dôvod: Podľa výkladu Sociálnej poisťovne tým, že dieťa navštevuje napr. škôlku, nedošlo k prevzatí starostlivosti o dieťa otcom od matky, pretože otec sa nestará o dieťa celý deň - časť dňa je starostlivosť o dieťa zabezpečená pobytom dieťaťa v škôlke (upozorňujem, že toto je názor Sociálnej poisťovne, nie autora textu...).
6. Dobrovoľné nemocenské poistenie: Podľa praxe ktorú uplatňuje Sociálna poisťovňa voči dobrovoľne poisteným otcom od marca 2019, takýto otecko pokiaľ je policajt, vojak, hasič, colník a pod., by počas čerpania materských z dobrovoľného poistenia nemal slúžiť - mal by v službe čerpať podľa príslušných zákonov rodičovskú dovolenku. Inak mu Sociálna poisťovňa materskú neprizná z údajného dôvodu, že neprevzal od matky starostlivosť o dieťa.
Pozrime sa bližšie na horeuvedený bod 4.
Pokiaľ otec na materskej získa novú pracovnú zmluvu respektíve ju má už v deň, od ktorého preberá starostlivosť o dieťa a má mať priznanú materskú, Sociálna poisťovňa ho vyzve, aby v pobočke túto zmluvu predložil.
Informáciu o samotnej existencii inej zmluvy Sociálna poisťovňa má, pretože zamestnávateľ je podľa zákona povinný oznámiť uzavretie pracovnej zmluvy (respektíve začatie zamestnania) Sociálnej poisťovni.
Potom, ako otec predloží inú zmluvu v pobočke, Sociálna poisťovňa skúma, či podľa podmienok dohodnutých v zmluve má otec primeraný čas na starostlivosť o dieťa.
Napríklad materská sa obvykle neprizná, ak iná zmluva je dohodnutá na plný rozsah pracovného času. Sociálna poisťovňa to odôvodní tým, že ak otec pracuje na plný pracovný čas, reálne sa nedokáže súčasne starať o dieťa.
Naopak materská sa obvykle prizná, ak je iná zmluva dohodnutá na kratší pracovný čas - najviac na polovičný pracovný čas (max. 4 hodiny denne) ale len ak otec vie preukázať ako je postarané o dieťa v dobe, kedy je otec v práci. V tom čase sa však o dieťa nesmie starať matka - ak by otec argumentoval týmto spôsobom, Sociálna poisťovňa urobí záver, že otec starostlivosť o dieťa neprevzal - keďže časť dňa sa o dieťa naďalej stará matka. Takže: o dieťa by sa počas otcovej neprítomnosti mala prechodne a krátkodobo (dočasne) starať iná osoba, napríklad stará mama, teta a podobne.
Ani to však nemusí Sociálnej poisťovni stačiť. Vyžaduje totiž, aby otec prevzal čo najpresnejšie tú (takú) starostlivosť o dieťa, akú predtým zabezpečovala matka. Takže ak má byť úspešný argument, že počas doby, kedy je otec v práci, sa o dieťa stará napr. stará mama, mal by otec preukázať, že takto to "fungovalo" aj v čase, kedy ešte starostlivosť o dieťa od matky neprebral.
Výhodou na strane otca je ak je iná zmluva dohodnutá v plnom rozsahu pracovného času, respektíve aspoň z časti, na domácku prácu (§ 52 Zákonníka práce). V takom prípade vie otec ľahšie obhájiť, že popri práci z domu (kedy nemusí opustiť bydlisko) sa vie súčasne postarať o potreby dieťaťa, ktoré má stále a bezprostredne pri sebe. Pripomínam, že v prípade domáckej práce podľa § 52 Zákonníka práce si zamestnanec v zásade sám organizuje pracovný čas, vie si tak prispôsobiť pracovnú dobu (čas kedy pracuje) potrebám dieťaťa.
Ďalší faktor, ktorý Sociálna poisťovňa posudzuje, je výška príjmu dosahovaná na inú pracovnú zmluvu. Čím je tento príjem nižší, tým lepšie. Sociálna poisťovňa sa pritom odvoláva na formuláciu v zákone, podľa ktorého účelom dávok je náhrada ušlého príjmu. S tým nie je možné vecne súhlasiť, pretože v zákone je súčasne uvedené, že v prípade existencie viacerých poistení sa práva a povinnosti posudzujú osobitne z každého poistenia a každému je jasné, že v zamestnaní, z ktorého je materská priznaná, otec pracovať nemôže a príjem mať nemôže. Berte však na vedomie že šanca na priznanie materského závisí aj od výšky príjmu v inom zamestnaní...
"Poľahčujúci" faktor, ktorý otcovi pomôže pri získaní materskej je návrat matky do zamestnania. Pokiaľ matka počas otcovej materskej zostane doma, Sociálna poisťovňa môže tvrdiť, že otec starostlivosť o dieťa neprevzal - veď matka je doma. Ak však matka pracuje, otec má silnejší dôkaz, že sa o dieťa stará skutočne on.
Pokiaľ si otec dohodne druhú zmluvu u toho istého zamestnávateľa, podľa Zákonníka práce (§ 50) to je možné, podmienkou však je, že druhá zmluva musí byť dohodnutá na iný druh práce. Praktická skúsenosť je, že v týchto prípadoch Sociálna poisťovňa iniciuje kontrolu u zamestnávateľa Inšpektorátom práce. Ten má kompetenciu skontrolovať, či podmienky dohodnuté v druhej pracovnej zmluve sú skutočne dodržiavané - napríklad rozsah pracovného času, dohodnutý druh práce, výška odmeny. Prax ukazuje, že v mnohých prípadoch kontrola dopadne zle pre zamestnávateľa. Preto odporúčam vyhnúť sa uzatvoreniu druhého pracovného pomeru u toho istého zamestnávateľa.
*
Čo ak dieťa začne počas otcovej materskej navštevovať škôlku?
Výklad Sociálnej poisťovne (ktorý v tejto veci uplatňuje približne od leta 2019) je taký, že pokiaľ dieťa navštevuje škôlku (jasle), otec sa o dieťa nestará a tak nemá nárok, respektíve stráca nárok na materské.
V priebehu roka 2019 tak začala Sociálna poisťovňa vyžadovať pri nástupe otca na materské čestné vyhlásenie o tom, či dieťa navštevuje predškolské zariadenie. V prípade, že otec v prehlásení uvedie, že dieťa navštevuje predškolské zariadenie, s vysokou pravdepodobnosťou mu Sociálna poisťovňa materské neprizná.
V prípade, že dieťa začne navštevovať predškolské zariadenie až potom, čo otec začal poberať materské, je podľa výkladu Sociálnej poisťovne otcovou povinnosťou túto skutočnosť Sociálnej poisťovni čestne oznámiť - dôsledkom bude odobratie materského z dôvodu, že sa otec prestal starať o dieťa.
*
Štvrtá podmienka platná len pre otca: V Sociálnej poisťovni predloží potvrdenie z UPSVaR-u o tom, že ani jeden z rodičov nepoberá rodičovský príspevok.
Toto potvrdenie si musia rodičia vybaviť na UPSVaR-e. Musia požiadať o pozastavenie vyplácania rodičovského príspevku počnúc kalendárnym mesiacom, v ktorom začne otec poberať materské. O toto potvrdenie treba na UPSVaR-e požiadať včas, odporúčam mesiac vopred.
*
Poznámka: Podmienkou pre otca nie je uzatvorenie manželstva s matkou dieťaťa ani existencia spoločnej domácnosti. Aj keď nie sú rodičia zosobášení, resp. sú rozvedení, otec má pri splnení vyššie uvedených podmienok nárok na materské.
*
Osobitná podmienka pre matku/otca - SZČO alebo dobrovoľne poistenú osobu
Ak ide matka alebo otec na materské ako SZČO alebo ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba, nesmie mať za posledných 5 rokov nedoplatky v Sociálnej poisťovni. Nedoplatok nižší ako 5 eur sa toleruje.
*
Existencia dvoch a viac nemocenských poistení súčasne
Ak má matka/otec dve nemocenské poistenia súčasne – napríklad povinné poistenie zamestnanca v pracovnom pomere a súčasne povinné nemocenské poistenie SZČO (alebo súčasne nemocenské poistenie z dohody, či ďalšieho pracovného pomeru), nárok na materské sa posudzuje osobitne z každého poistenia.
*
3. VÝŠKA MATERSKÉHO
Materské je 75% denného vymeriavacieho základu (DVZ) za jeden kalendárny deň.
DVZ sa vypočíta ako podiel vymeriavacieho základu (hrubého príjmu) v rozhodujúcom období a počtu kalendárnych dní rozhodujúceho obdobia. Z rozhodujúceho obdobia sa pri tomto výpočte vylúčia dni, za ktoré sa podľa § 140 zákona o sociálnom poistení (ZSP) poistné neplatí, napríklad dni PN, OČR. Zjednodušene povedané, DVZ je vlastne priemerný hrubý príjem pripadajúci na jeden kalendárny deň rozhodujúceho obdobia.
V roku 2020 môže byť DVZ najviac 66,6083 eur. Výška materského priznaného v roku 2020 môže byť až 1548,70 eur.
*
Rozhodujúce obdobie - zamestnanec
V prípade zamestnanca je rozhodujúce obdobie predchádzajúci rok, ak dané zamestnanie trvalo počas celého predchádzajúceho roka.
Ak dané zamestnanie začalo počas predchádzajúceho roka alebo počas aktuálneho roka, rozhodujúce obdobie je obdobie od začiatku zamestnania do konca kalendárneho mesiaca, predchádzajúceho mesiacu, v ktorom je nástup na materské.
*
Rozhodujúce obdobie - SZČO a dobrovoľné poistenie
Rozhodujúce obdobie je predchádzajúci rok, ak poistenie trvalo počas celého predchádzajúceho roka.
Ak poistenie začalo počas predchádzajúceho roka, rozhodujúce obdobie je obdobie od začiatku poistenia do konca predchádzajúceho roka.
Ak poistenie začalo počas aktuálneho roka, rozhodujúce obdobie je obdobie od začiatku poistenia do konca kalendárneho mesiaca, predchádzajúceho mesiacu, v ktorom je nástup na materské.
Ak poistenie začalo počas mesiaca, v ktorom je nástup na materské, rozhodujúce obdobie je obdobie od začiatku poistenia do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom je nástup na materské.
*
Zamestnanec a zmena zamestnania
V prípade zamestnanca a vzniku nového zamestnania sa materské vypočíta z vymeriavacieho základu dosiahnutého v novom zamestnaní ak sa poistné v novom zamestnaní pred nástupom na materské zaplatilo najmenej za 90 kalendárnych dní (do počtu 90 dní sa nepočítajú dni, za ktoré sa podľa § 140 ZSP poistné neplatí). Pritom si treba uvedomiť, že:
- musí ísť o nového zamestnávateľa (inú firmu) - nie o novú pracovnú zmluvu u toho istého zamestnávateľa
- pôvodné zamestnanie musí skončiť pred nástupom na materské - ak ide o matku/otca, ktorá/ý je povinne poistená/ý ako SZČO, musí podnikanie pred nástupom na materské ukončiť alebo pozastaviť
*
Existencia dvoch a viac nemocenských poistení súčasne
Ak má matka/otec dve a viac nemocenských poistení súčasne a zo všetkých poistení má nárok na materské, osobitne sa určí DVZ č. 1 z prvého poistenia, osobitne DVZ č. 2 z druhého poistenia atď.. Následne sa všetky DVZ sa spočítajú a materské je 75% z tohto súčtu. Aj tu ale platí, že súčet DVZ je v roku 2020 ohraničený sumou 66,6083 eur.
*
4. NÁSTUP NA MATERSKÉ A DOBA POBERANIA MATERSKÉHO
Matka
Matka nastupuje na materské od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom. Môže sa rozhodnúť nastúpiť na materské aj skôr a to najskôr od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom. Ak matka porodí skôr než stihla nastúpiť na materské, materské sa vypláca odo dňa pôrodu.
Nárok na materské matke zaniká uplynutím 34. týždňa od vzniku nároku na materské, výnimkou sú situácie:
- osamelá matka má nárok na materské po dobu 37 týždňov,
- pri pôrode dvoch alebo viac detí je nárok na materské po dobu 43 týždňov.
Ak pôrod nastane skôr ako v očakávaný deň pôrodu určený lekárom, matka má nárok na materské po celú vyššie uvedenú dobu 34/37/43 týždňov.
Ak ale matka nastúpi na materské neskôr ako od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu, nárok na materské zanikne matke uplynutím 28 týždňov po dni pôrodu – ak je osamelá uplynutím 31 týždňov a ak porodila dve a viac detí uplynutím 37 týždňov. – matka sa tak ukráti o časť doby poberania materského.
Preto „nie je dobrý nápad“ nastúpiť na materskú neskôr ako 6 týždňov pred očakávaným dňom pôrodu.
*
Otec
Ak matka nepoberá materské, otec môže nastúpiť na materské najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu. Ak matka poberá materské, otec môže nastúpiť na materské potom, čo si materské dočerpá matka. V praxi si potom otec zvolí ľubovoľný deň začatia čerpania materského (teda prevzatia dieťaťa do svojej starostlivosti), aký mu čo najlepšie vyhovuje. Môže to byť napríklad hneď po materskej matky alebo v čase kedy má dieťa jeden rok, dva roky a podobne.
Otec nemusí začať čerpať materské od prvého dňa mesiaca, môže prevziať dieťa do starostlivosti povedzme od druhého dňa mesiaca (napríklad od 2.3.2020) čo je výhodnejšie z pohľadu čerpania rodičovského príspevku - v takomto prípade si po nástupe na materské vyžiada od Sociálnej poisťovne potvrdenie odkedz má materské priznané a matka požiada na UPSVaR-e o doplatenie rodičovského príspevku za mesiac, v ktorom otec začal poberať materské.
*
Nárok na materské má otec po dobu 28 týždňov od vzniku nároku na materské, výnimkou sú situácie:
- osamelý otec má nárok na materské po dobu 31 týždňov,
- pri starostlivosti otca o dve alebo viac detí je nárok na materské po dobu 37 týždňov.
Zároveň platí, že otec môže poberať materské najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa. Z toho vyplýva, že otec by mal nastúpiť na materské najneskôr 28/31/37 týždňov pred dovŕšením troch rokov veku dieťaťa, inak sa sám ukráti o časť doby, počas ktorej by mohol materské poberať.
Pri dvojčatách je pre otca výhodnejšie neprevziať do starostlivosti obe dvojčatá súčasne - materská sa vypláca 37 týždňov - ale prevziať do starostlivosti postupne jedno a potom druhé dieťa - tak má nárok na materské 2 x 28 týždňov.
*
5. MOŽNOSTI PRÁCE POČAS MATERSKEJ
Respektíve: môže matka, resp. otec poberajúci materské, súčasne pracovať, podnikať...?
*
Zamestnanec
Osoba, ktorá poberá materské z poistenia zamestnanca, nesmie mať z tohto zamestnania príjem za aktívnu prácu, nesmie v tomto zamestnaní pracovať.
Môže však dostať dodatočne vyplatenú odmenu za prácu vykonanú pred nástupom na materskú. Alebo môže mať vyplatený príjem nie za prácu ale napríklad príspevok zo sociálneho fondu.
Zamestnanec však môže mať príjem z iného zamestnania, z ktorého materské nepoberá. Napríklad z novo uzatvoreného pracovného pomeru (aj u toho istého zamestnávateľa – pozor, podľa § 50 Zákonníka práce musí ísť o iný druh práce) alebo z dohody, môže si založiť živnosť a pod.
Praktická skúsenosť však hovorí, že Sociálna poisťovňa v spolupráci s Inšpektorátom práce vyšle kontrolu k zamestnávateľovi, ak zamestnávateľ so zamestnancom uzatvorí v čase kedy poberá materské druhý pracovný pomer. Preto uzatvoriť druhý pracovný pomer počas materskej u toho istého otca autor neodporúča a ak, tak len ak sa cítite 100% istí v argumentácii, že ide skutočne o iný druh práce – a ak u zamestnávateľa nie sú iné nedostatky, ktoré by mu prípadne mohla kontrola vytknúť a udeliť pokutu.
Rovnako praktická skúsenosť hovorí, že Sociálna poisťovňa nezvykne vyslať kontrolu k zamestnávateľovi, ak zamestnávateľ so zamestnancom uzatvorí v čase kedy poberá materské dohodu o vykonaní práce alebo dohodu o pracovnej činnosti.
Pri dohode o vykonaní práce však podľa Zákonníka práce platí obmedzenie – na takúto dohodu možno v rámci jedného kalendárneho roka u toho istého zamestnávateľa odpracovať najviac 350 hodín. Do tohto počtu sa započítavajú všetky dohody o vykonaní práce uzatvoreného medzi tým istým zamestnancom a zamestnávateľom počas jedného kalendárneho roka.
Pri dohode o pracovnej činnosti je podľa Zákonníka práce obmedzenie – na takúto dohodu možno počas jedného týždňa odpracovať najviac 10 hodín.
Pre oba druhy dohôd platí podľa Zákonníka práce všeobecná zásada: zamestnávateľ by mal so zamestnancom dohodu uzatvárať len výnimočne. V prípade zamestnanca, ktorý má riadny pracovný pomer a je na materskej sa táto zásada neporušuje – výnimočnosť situácie spočíva práve v tom, že zamestnanec riadny pracovný pomer má, čerpá však v ňom rodičovskú dovolenku, stará sa o dieťa, poberá materské zo Sociálnej poisťovne a na dohodu pracuje v rámci svojich časových možností popri starostlivosti o dieťa. Toto by mala kontrola z Inšpekcie práce akceptovať.
Príklad
Pani Elena je od 1.7.2020 na materskej. Zamestnávateľ jej vo výplate za mesiac august 2020 poskytol príspevok pri príležitosti narodenia dieťaťa vo výške 100 eur. Tento príjem nesúvisí s prácou a preto Sociálna poisťovňa „nestopne“ materské.
Príklad
Pán Filip je zamestnanec a od 3.10.2020 je na materskej. Od 4.10.2020 si založí živnosť – je to v poriadku, materské bude mať vyplatené.
Oteckovia zamestnanci pozor na "starostlivosť o dieťa"
Tak ako už píšem vyššie, zoapkujme si, že Sociálna poisťovňa približne od septembra 2018 nepriznáva materské oteckom, ktorí počas materskej majú, resp. začnú pracovať na ďalšiu pracovnú zmluvu na plný úväzok. Materskú im nepriznáva s odôvodnením, že ak majú ďalšiu pracovnú zmluvu na plný úväzok, tak sa nemôžu starať o dieťa a údajne tak od matky neprevzali starostlivosť o dieťa - čím nesplnili podmienku na priznanie materského pre otca.
Toto odôvodnenie SP je podľa autora nezákonné, pretože zákon o sociálnom poistení nepozná definíciu „starostlivosti o dieťa“ – a napríklad podľa zákona o rodine alebo podľa zákona o rodičovskom príspevku - v ktorých definícia starostlivosti o dieťa uvedená je - je samozrejmé, že rodič starajúci sa o dieťa pracuje.
Ak nechcete mať problémy a súdiť sa so SP vo veci priznania materskej, odporúčam:
- mať druhú pracovnú zmluvu maximálne na polovičný úväzok (a tomu zodpovedajúcu nižšiu mzdu v takejto zmluve),
- pokiaľ to je aspoň sčasti možné, mať túto druhú pracovnú zmluvu na formu domáckej práce podľa § 52 Zákonníka práce (domácky zamestnanec),
- ešte menej „problematická“ je práca na dohodu o vykonaní práce alebo na dohodu o pracovnej činnosti,
- ak nejde o závislú prácu, odporúčam pracovať na živnosť, respektíve obdobnou formou samostatného podnikania - napríklad na autorské zmluvy, tu v praxi Sociálna poisťovňa bez problémov priznáva otcom materskú.
Pri druhej pracovnej zmluve resp. pri dohode o pracovnej činnosti a pod. treba podľa praxe ktorú uplatňuje Sociálna poisťovňa rešpektovať, že odmena, resp. mzda v pracovnej zmluve by mala byť adekvátna nižšiemu rozsahu pracovného času. Odporúčam potom prípadne doplatiť odmeny až po skončení materskej, resp. vyplatiť časť odmeny ešte na pôvodnú zmluvu a to ešte pred začatím materskej a podobne.
V každom prípade si otec musí byť vedomý, že ak počas materskej chce, resp. bude pracovať na druhú pracovnú zmluvu alebo na dohodu, bude mať problém. Sociálna poisťovňa bude žiadať, aby otec druhú pracovnú zmluvu, resp. dohodu, predložil v Sociálnej poisťovni na posúdenie a bude musieť preukazovať, ako sa stará o dieťa v čase, kedy pracuje. Ak to nebude schopný hodnoverne vysvetliť - a pozor, argument, že počas jeho neprítomnosti sa o dieťa postará matka je úplne v jeho neprospech, toto nesmiete použiť - Sociálna poisťovňa mu materskú neprizná (ak má druhý pracovný pomer resp. dohodu už v deň prebratia dieťaťa do starostlivosti) - alebo mu ju pozastaví (ak má druhý pracovný pomer, resp. dohodu uzatvorenú neskôr - až potom, ako začal materskú poberať).
*
SZČO
Osoba, ktorá poberá materské z poistenia SZČO, môže ďalej aktívne podnikať a mať príjmy z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti.
Výhodou je, že v čase kedy poberá materské ako SZČO neplatí ako SZČO poistné do Sociálnej poisťovne. Pri platení poistného z činnosti SZČO do zdravotnej poisťovne sa jej netýka ustanovenie o povinnom minimálnom vymeriavacom základe, čo je pre mnohých SZČO ďalšou menšou či väčšou výhodou.
*
Dobrovoľné nemocenské poistenie
Osoba, ktorá poberá materské z dobrovoľného poistenia, môže bez problémov počas materského pracovať ako zamestnanec resp. podnikať ako SZČO.
Pozor, podľa praxe ktorú uplatňuje Sociálna poisťovňa voči dobrovoľne poisteným otcom od marca 2019, takýto oteckopokiaľ je policajt, vojak, hasič, colník a pod., by počas čerpania materských z dobrovoľného poistenia nemal slúžiť - mal by v službe čerpať podľa príslušných zákonov rodičovskú dovolenku. Inak mu Sociálna poisťovňa materskú neprizná z údajného dôvodu, že neprevzal od matky starostlivosť o dieťa.
*
6. PRAVIDLÁ TÝKAJÚCE SA MATKY V ČASE KEDY OTEC POBERÁ MATERSKÉ
Súčasné poberanie materského a rodičovského príspevku
Je vylúčené aby súčasne otec poberal materské a matka poberala rodičovský príspevok alebo príspevok na starostlivosť o dieťa. Ak napríklad otec nastúpi na materské od 1.9.2020, matka musí požiadať na UPSVaR-e o zastavenie vyplácania rodičovského príspevku počnúc mesiacom september 2020. Ak potom otcovi skončí materské 14.3.2021 a dieťa ešte nemá tri roky, matka môže požiadať na UPSVaR-e o obnovenie výplaty rodičovského príspevku prvýkrát od mesiaca marec 2021. To platí aj v prípade, že máte v rodine viac detí vo veku do troch (prípadne šiestich) rokov.
*
Zdravotné poistenie otca a matky
Počas doby, kedy otec poberá materské, štát platí poistné na zdravotné poistenie za otca v súlade s § 11 ods. 7 písm. m) bod. 1 ZZP, teda preto, lebo otec poberá materské.
Pokiaľ matka počas otcovej materskej zostane doma a v rodine majú len jedno dieťa vo veku do 6 rokov (na ktoré otec poberá materské), štát za matku od 30.12.2018 neplatí poistné na zdravotné poistenie. Matka má v takom prípade tieto možnosti:
- vráti sa do zamestnania, resp. nájde si iné zamestnanie - napríklad na dohodu - z ktorého bude zdravotne poistená
- po dohode so súčasným zamestnávateľom ukončí doterajší pracovný pomer a prihlási sa na UPSVaR-e do evidencie nezamestnaných - tým pádom za ňu bude štát platiť zdravotné poistenie - a ona sama môže zároveň požiadať o dávku v nezamestnanosti (v zásade na dávku bude mať nárok, vo výške 50% predošlej hrubej mzdy)
- bude si platiť zdravotné poistenie sama ako dobrovoľne nezamestnaná (samoplatiteľ) - počas roka 2019 ide o sumu 66,78 eura mesačne. Za dva dni ešte v roku 2018 a to od 30.12.2018 do 31.12.2018 je to suma 4,11 eura. V roku 2020 je to suma 70,91 eura mesačne za celý kalendárny mesiac, pri platbe za časť mesiaca je výpočet vymeriavacieho základu 506,50 eur/počet dní v mesiaci, ďalej x počet dní za ktoré sa platí poistné, výsledok sa zaokrúhli na cent nadol, následne sa vypočíta preddavok ako 14% z vymeriavacieho základu a výsledok sa zaokrúhli na centy nadol.
Pokiaľ majú v rodine ďalšie dieťa vo veku do 6 rokov, ktoré nechodí do škôlky, respektíve chodí do škôlky len na pol dňa, tak za matku naďalej štát platí poistné na zdravotné poistenie podľa § 11 ods. 7 písm. j) ZZP ako za fyzickú osobu, ktorá sa osobne celodenne a riadne stará o dieťa vo veku do šiestich rokov, pretože z pohľadu zákona o zdravotnom poistení sa stará o toto druhé dieťa.
*
Dôchodkové poistenie otca a matky
Podľa § 128 ods. 5 ZSP štát platí dôchodkové poistenie za otca zamestnanca alebo SZČO v čase, kedy sa mu vypláca materské.
Za matku, ktorá zostane doma v tomto čase štát neplatí dôchodkové poistenie, pretože podľa dohody rodičov starostlivosť o dieťa prevzal otec. Na matku sa tak nevzťahuje ustanovenie § 15 ods. 1 písm. c) ZSP - a za matku počas otcovej materskej štát neplatí dôchodkové poistenie.
Ak však majú v rodine ďalšie dieťa vo veku do 6 rokov a matka zostane doma, štát za ňu bude platiť dôchodkové poistenie z dôvodu, že sa stará o toto druhé dieťa. Pozor, nárok na status poistenca štátu si matka v takom prípade musí sama uplatniť v Sociálnej poisťovni.
Treba dodať, že dôchodkové poistenie povinné nie je. Ak v Sociálnej poisťovni počas otcovej materskej odmietnu uznať matku ako poistenca štátu na dôchodkové poistenie, nemusí si platiť sama dobrovoľné dôchodkové poistenie.
*
7. ZÁKONNÍK PRÁCE – MATERSKÁ A RODIČOVSKÁ DOVOLENKA
Podľa Zákonníka práce má otec nárok na rodičovskú dovolenku pokiaľ má dieťa vo veku do 3 rokov. A to bez ohľadu, či pri tom istom dieťati je doma aj matka (teda bez ohľadu na to, či aj matka čerpá rodičovskú dovolenku u svojho zamestnávateľa).
*
Rodičovská dovolenka podľa Zákonníka práce
Podľa § 166 ods. 2 ZP, zamestnávateľ je povinný poskytnúť matke a otcovi na základe ich žiadosti rodičovskú dovolenku až do dňa, v ktorom dieťa dovŕši tri roky veku.
Ak má dieťa dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, zamestnávateľ je povinný poskytnúť matke a otcovi rodičovskú dovolenku až do dňa, v ktorom dieťa dovŕši šesť rokov veku.
Rodičovská dovolenka sa poskytuje v rozsahu, o aký rodič žiada, spravidla však najmenej na jeden mesiac.
Podľa § 166 ods. 3 ZP, matka a otec písomne oznamujú zamestnávateľovi deň nástupu na rodičovskú dovolenku najmenej jeden mesiac vopred. Rovnako najmenej jeden mesiac vopred oznamujú predpokladaný deň prerušenia, skončenia alebo zmeny týkajúce sa nástupu, prerušenia a skončenia rodičovskej dovolenky.
Z pohľadu Zákonníka práce to znamená, že pokiaľ sa otec dieťaťa rozhodne čerpať materské (podľa zákona o sociálnom poistení) povedzme pri dvojročnom dieťati, svojho zamestnávateľa žiada o poskytnutie rodičovskej dovolenky.
Zároveň to znamená, že obaja rodičia môžu byť súčasne na rodičovskej dovolenke – Zákonník práce to nevylučuje. Otec má právo požiadať svojho zamestnávateľa o rodičovskú dovolenku, pokiaľ má dieťa vo veku do troch (šiestich) rokov. Matka má právo zostať na rodičovskej dovolenke aj vtedy, ak je súčasne na rodičovskej dovolenke otec. Pri nástupe otca na svoju rodičovskú dovolenku sa matka nemusí - ak sama nechce - vrátiť do zamestnania.
Treba dodať, že pokiaľ je otec na rodičovskej dovolenke, za dobu rodičovskej dovolenky sa mu môže krátiť nárok na riadnu dovolenku. Za prvých 100 zameškaných pracovných dní počas jedného kalendárneho roka mu môže zamestnávateľ krátiť nárok na riadnu dovolenku tohto roka o jednu dvanástinu. Za každých ďalších celých 21 zameškaných pracovných dní počas jedného kalendárneho roka môže zamestnávateľ krátiť nárok na riadnu dovolenku o ďalšiu dvanástinu.
Vráťme sa do predchádzajúcej kapitoly. A zopakujme si:
Výška materského je 75% denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo 75% pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ) za jeden kalendárny deň.
DVZ sa vypočíta ako podiel vymeriavacieho základu v rozhodujúcom období a počtu kalendárnych dní rozhodujúceho obdobia (z čoho sa vylúčia dni, za ktoré sa podľa § 140 ZSP poistné neplatí, napríklad dni PN, OČR).
Na to, aby sme správne vypočítali DVZ a teda i materské, musíme najskôr správne určiť tzv. rozhodujúce obdobie. A to sa určí podľa toho, kedy začalo konkrétne nemocenské poistenie matky, resp. otca. Čiže – kedy začalo aktuálnezamestnanie zamestnanca (resp. dohoda dohodára), kedy začalo povinné nemocenské poistenie SZČO, kedy začalo dobrovoľné nemocenské poistenie dobrovoľne nemocensky poistenej osoby.
V prípade, že nárok na materské vznikol v ochrannej lehote (teda po zániku nemocenského poistenia), rozhodujúce obdobie sa zisťuje k poslednému dňu trvania nemocenského poistenia.
Postup pri určení rozhodujúceho obdobia je iný pre jednotlivé možnosti nemocenského poistenia a preto si zaradom preberieme ako sa rozhodujúce obdobie určí v prípade zamestnanca, SZČO a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby.
*
4.1 ROZHODUJÚCE OBDOBIE ZAMESTNANEC
Ak nemocenské poistenie začalo k 1.1. predchádzajúceho roka alebo skôr
Ak nemocenské poistenie zamestnanca začalo k 1. januáru predchádzajúceho roka alebo skôr, tak rozhodujúce obdobie je predchádzajúci kalendárny rok.
Ak zamestnanec nemal v takto určenom rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie (nemal príjem), výška materského sa určí z pravdepodobného DVZ. Pravidlá pre pravdepodobný DVZ pozrite ďalej.
Príklad
Pani Zora je na materskej od 16.6.2020. Pracovný pomer začal pred 1.1.2019 (pred 1. januárom predchádzajúceho roka).
Rozhodujúce obdobie na určenie DVZ je rok 2019.
V roku 2019 bol celkový vymeriavací základ (súčet za celý rok) pani Zory vo výške 8600 eur. Pani Zora bola 14 dní PN.
Výpočet DVZ = 8600 deleno (365 – 14) = 8600 deleno 351 = 24,5015 eura
Materské napríklad za mesiac júl 2020 (31 dní) bude 75% z 24,5015 x 31 = 569,70 eur
*
Ak nemocenské poistenie začalo po 1.1. predchádzajúceho roka
Ak nemocenské poistenie zamestnanca začalo po 1. januári predchádzajúceho roka, tak je dôležité, či sa od začiatku nemocenského poistenia zamestnanca až do dňa pred nástupom na materské nemocenské poistenie platilo najmenej 90 kalendárnych dní.
Pozor, nie je dôležité, či nemocenské poistenie trvalo najmenej 90 dní ale či sa nemocenské poistenie platilo najmenej 90 kalendárnych dní!
Je to rozdiel, pretože podľa § 140 ZSP sa poistné neplatí napríklad počas PN, počas prvých 10 dní OČR a podobne.
Napríklad pri novom zamestnaní, ktoré budúca matka začne v období tehotenstva sa často stáva, že budúca matka je pred nástupom na materské na rizikovom tehotenstve. Teda je práceneschopná a v tomto období sa poistné neplatí.
*
Ak sa nemocenské poistenie platilo najmenej 90 kalendárnych dní, tak rozhodujúce obdobie je obdobie od vzniku nemocenského poistenia zamestnanca do konca predchádzajúceho mesiaca (teda mesiaca predchádzajúceho mesiac, v ktorom sa začína materská).
*
Naopak, ak sa nemocenské poistenie platilo menej ako 90 kalendárnych dní, tak rozhodujúce obdobie je predchádzajúci kalendárny rok ak v ňom bol zamestnanec zamestnaný u iného zamestnávateľa (zamestnávateľov) a nemocenské poistenie u iného zamestnávateľa (zamestnávateľov) sa v predchádzajúcom roku platilo najmenej za 90 kalendárnych dní.
V takomto prípade sa denný vymeriavací základ určí ako podiel vymeriavacích základov u iného zamestnávateľa(zamestnávateľov) za predchádzajúci kalendárny rok a počtu kalendárnych dní trvania poistenia u iného zamestnávateľa (zamestnávateľov) za predchádzajúci kalendárny rok (vylúčia sa dni za ktoré sa poistné neplatí a dni prerušenia povinného nemocenského poistenia zamestnanca).
Avšak ak zamestnanec nemal v predchádzajúcom roku zamestnanie u iného zamestnávateľa respektíve ak aj mal - ale nemocenské poistenie sa u iného zamestnávateľa počas predchádzajúceho roka platilo za menej ako 90 dní – tak sa výška materského určí z pravdepodobného DVZ. Pravidlá pre pravdepodobný DVZ pozrite ďalej.
Príklad
Pán Vincent je na materskej od 2.6.2020. Jeho pracovný pomer začal 16.12.2019 (teda po 1. januári predchádzajúceho roka).
Predtým bol zamestnaný pomerne dlho u iného zamestnávateľa, podmienku 270 dní nemocenského poistenia v období dvoch rokov pred materským pre vznik nároku na materské tak spĺňa (spočíta sa doba aktuálneho zamestnania a doba predchádzajúceho už ukončeného zamestnania a to v období 2 rokov pred nástupom na jeho materskú).
Od 16.12.2019 do 1.6.2020 (od vzniku aktuálneho nemocenského poistenia – aktuálneho zamestnania - do dňa pred nástupom na materské) sa poistné platilo za viac ako 90 kalendárnych dní, preto rozhodujúce obdobie je obdobie od 16.12.2019 do 31.5.2020 (od vzniku pracovného pomeru do konca mesiaca predchádzajúceho mesiacu, v ktorom začala materská).
V tomto období bol celkový vymeriavací základ pána Vincenta 5500 eur.
Výpočet DVZ = 5500 deleno 168 (počet dní rozhodujúceho obdobia, teda počet dní od 16.12.2019 do 31.5.2020 vrátane) = 32,7381 eura.
Napríklad materské za mesiac júl 2020 bude 75% z 32,7381 x 31 = 761,20 eura.
Príklad
Pán Miloš je na materskej od 2.8.2020. Jeho pracovný pomer začal 1.5.2020.
Predtým bol zamestnaný nepretržite niekoľko rokov u iného zamestnávateľa. Podmienku 270 dní nemocenského poistenia v období dvoch rokov pred materským pre vznik nároku na materské tak po spočítaní dôb trvania oboch poistení spĺňa.
Od 1.5.2020 do 1.8.2020 (od vzniku aktuálneho nemocenského poistenia do dňa pred nástupom na materské) sa poistné platilo za 93 kalendárnych dní. Teda platí, že poistné sa zaplatilo najmenej za 90 kalendárnych dní.
Preto rozhodujúce obdobie je obdobie od 1.5.2020 do 31.7.2020 (od vzniku aktuálneho pracovného pomeru do konca mesiaca predchádzajúceho mesiacu, v ktorom začala materská).
V tomto období bol celkový vymeriavací základ pána Miloša 5760 eur.
Výpočet DVZ = 5760 deleno 92 (počet dní od 1.5.2020 do 31.7.2020) = 62,6087 eura.
Pripomeňme si, že maximálny DVZ pre materskú s nástupom v roku 2020 je 66,6083 eura, DVZ pána Miloša je pod touto hranicou.
Materské pána Miloša napríklad za mesiac september 2020 (30 dní) bude 75% z 62,6087 x 30 = 1408,70 eura.
Príklad
Pani Tamara nastupuje na materské 1.9.2020. Pracovný pomer začal 1.6.2020, predtým bola pani Tamara dlhšie zamestnaná u iného zamestnávateľa a po spočítaní trvania oboch poistení tak podmienku 270 dní poistenia v období dvoch rokov pred pôrodom pre získanie nároku na materské spĺňa.
Problémom je, že pani Tamara bola od 20.8.2020 do 31.8.2020 s vážnymi zdravotnými problémami na PN – za tieto dni sa poistné neplatilo. Ak to spočítame, od 1.6.2020 do 31.8.2020 sa poistné platilo len za 80 kalendárnych dní – teda menej ako za požadovaných 90 dní...
Znamená to, že DVZ a materské sa určia z vymeriavacieho základu, ktorý mala pani Tamara u predchádzajúceho zamestnávateľa v roku 2019.
Príklad
Pani Ema nastupuje na materské 1.12.2020. Od 1.7.2019 do 30.6.2020 bola pani Ema povinne nemocensky poistená ako SZČO. Od 1.8.2020 jej začal pracovný pomer. Od 1.10.2020 až do 30.11.2020 bola pani Ema na PN.
Znamená to, že v aktuálnom pracovnom pomere sa poistné platilo len za obdobie od 1.8.2020 do 30.9.2020 čo je len 61 dní.
V predchádzajúcom roku, teda v roku 2019, pani Ema zamestnanie nemala.
Výsledkom je, že materské sa pani Eme určí z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu.
Výpočet PDVZ = 506,50 (minimálny VZ platný v roku 2020) deleno 30 = 16,88 eura.
Napríklad materské za mesiac december 2020 bude 75% z 16,88 x 31 = 392,50 eura.
*
Zamestnankyňa preradená na inú prácu
Ak bola zamestnankyňa preradená na inú prácu a od začiatku aktuálneho nemocenského poistenia do dňa predchádzajúceho preradeniu sa nemocenské poistenie platilo za menej ako 90 kalendárnych dní, rozhodujúce obdobie je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom došlo k preradeniu zamestnankyne na inú prácu.
Rozhodujúce obdobie na určenie výšky materského zamestnankyne, ktorá bola z dôvodu tehotenstva preradená na inú prácu (§ 162 ZP) sa zisťuje ku dňu tohto preradenia (teda nie ku dňu nástupu na materské).
To v praxi znamená, že ak po preradení tehotnej zamestnankyne na inú prácu došlo k poklesu príjmu, neprenesie sa to do výpočtu denného vymeriavacieho základu a zamestnankyňa na preradenie nedoplatí nižším materským.
Príklad
Pani Tatiana pracuje u súčasného zamestnávateľa od 2.9.2019. Vo februári 2020 otehotnela a od 5.4.2020 ju zamestnávateľ z dôvodu tehotenstva preradil na inú prácu v súlade s § 162 ZP. Dovtedy bol jej hrubý príjem 800 eur mesačne, po preradení len 700 eur mesačne. Na materské pani Tatiana nastúpi 20.9.2020.
Rozhodujúce obdobie sa určí nie vzhľadom na deň nástupu na materské ale vzhľadom na deň preradenia – a bude dané ako obdobie od 2.9.2019 (vznik pracovného pomeru) do 31.3.2020 (koniec kalendárneho mesiaca predchádzajúci mesiacu, v ktorom došlo k preradeniu na inú prácu).
Výpočet DVZ = 7 x 800 (súčet vymeriavacích základov) deleno 211 (počet dní v rozhodujúcom období od 2.9.2018 do 31.3.2019) = 5600 deleno 211 = 26,5403 eura.
Materské napríklad za mesiac október 2020 bude 75% z 26,5403 x 31 = 617,10 eura.
*
Materské sa vypláca za každý kalendárny deň. Výška materského je 75% denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo 75% pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ) za jeden kalendárny deň.
V určitých prípadoch sa materské určuje z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (kedy sa tak stane pozrite ďalej v 4. kapitole).
DVZ sa vypočíta ako podiel vymeriavacieho základu v rozhodujúcom období a počtu kalendárnych dní rozhodujúceho obdobia. Pri výpočte sa neberú do úvahy dni rozhodujúceho obdobia, za ktoré poistenec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie (§ 140 ZSP, sú to napríklad dni, kedy bol PN, poberal ošetrovné, materské) a obdobia prerušenia povinného nemocenského poistenia (§ 26 ZSP).
DVZ sa zaokrúhľuje na 4 desatinné miesta nahor. Samotné materské vyplácané za kalendárny mesiac sa zaokrúhľuje na celé desiatky centov nahor.
Výška materského je tak daná výškou vymeriavacích základov (hrubých príjmov) dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtom dní za ktoré sa v rozhodujúcom období platilo poistné.
Samotné rozhodujúce obdobie sa určuje vzhľadom na nemocenské poistenie, z ktorého sa priznalo materské.
Stanovenie rozhodujúceho obdobia je osobitný problém a preto mu venujeme osobitnú 4. kapitolu.
*
3.1 MAXIMÁLNE MATERSKÉ
DVZ nemôže byť vyšší ako DVZ určený z 2-násobku priemernej mzdy zistenej v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa začína poskytovať materské. Uvedené rovnako platí pre pravdepodobný denný vymeriavací základ.
V praxi to znamená, že maximálne materské získate z vymeriavacieho základu, resp. hrubého príjmu vo výške dvojnásobku priemernej mzdy. Ak plánujete nástup na materské v roku 2020, najvyššie materské získate z vymeriavacieho základu, resp. hrubého príjmu 2026 eur.
Pripomeňme, že pri nástupe na materské ešte v roku 2019 najvyššie materské bolo z vymeriavacieho základu, resp. hrubého príjmu 1908 eur.
*
Maximálne materské priznané v roku 2020
Pre materské, ktoré sa začína poskytovať v roku 2020 platí, že DVZ môže byť najviac suma 66,6083 eura.
Výpočet: 2 x 1013 (priemerná mzda zistená za rok 2018) x 12 mesiacov deleno 365 dní = 66,6083 eura.
Najvyššie možné materské, priznané v roku 2020 tak môže dosiahnuť sumu:
- 1548,70 eura v mesiaci, ktorý má 31 dní (75% z 66,6083 x 31 dní),
- 1498,70 eura v mesiaci, ktorý má 30 dní (75% z 66,6083 x 30 dní).
*
3.2 MINIMÁLNE MATERSKÉ
Niečo ako minimálne nárokovateľné materské zákon o sociálnom poistení neurčuje a nedefinuje. Podľa zákona o rodičovskom príspevku však platí (viď § 4 ods. 4 zákona o rodičovskom príspevku), že ak sa rodičovi vypláca materské v sume nižšej ako štandardná suma rodičovského príspevku, rodičovi úrad práce sociálnych vecí a rodiny (UPSVaR) okrem materského vyplatí doplatok do štandardnej sumy rodičovského príspevku. Keďže ide o rodiča, ktorý poberá materské, doplatok je do výšky vyššieho rodičovského príspevku, teda do sumy 370 eur.
Príklad
Pani Bohdana má priznané materské z nemocenského poistenia zamestnanca. Pracovala na čiastočný úväzok a jej hrubý príjem sa pohyboval na úrovni okolo 200 eur. Denný vymeriavací základ vyšiel 6,50 eur.
V mesiaci august 2020 sa pani Bohdane narodilo dieťa. Za tento mesiac dostala materské 151,20 eura. Pani Bohdane štát (UPSVaR) doplatí rodičovský príspevok 218,80 eura, spolu s materským tak za mesiac august 2020 dostane sumu 370 eur.
*
3.3 MATERSKÉ PRI DVOCH A VIAC NEMOCENSKÝCH POISTENIACH SÚČASNE
Ak má matka, resp. otec dve nemocenské poistenia súčasne a z oboch poistení má nárok na materské, osobitne sa určí DVZ č. 1 z prvého poistenia, osobitne DVZ č. 2 z druhého poistenia, oba DVZ sa spočítajú a materské sa určí ako 75% z tohto súčtu.
Aj v takomto prípade platí, že súčet DVZ nemôže byť vyšší ako DVZ určený z 2-násobku priemernej mzdy zistenej v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa začína poskytovať materské. Znamená to, že aj keď sa materské prizná a vypočíta z viacero poistení súčasne, maximálne materské je dané tak ako v kapitole 3.1, viď vyššie.
Príklad
Pani Drahomíra je nemocensky poistená ako zamestnanec a súčasne je povinne nemocensky poistená aj ako SZČO a to už niekoľko rokov. Pre obe nemocenské poistenia platí, že v období dvoch rokov pred pôrodom bola nemocensky poistená najmenej 270 dní.
Pani Drahomíra odchádza začiatkom augusta 2020 na materské.
Sociálna poisťovňa jej materské prizná aj z poistenia zamestnanca aj z poistenia SZČO.
Pani Drahomíra mala v zamestnaní mesačný hrubý príjem okolo 1700 eur. Denný vymeriavací základ z poistenia zamestnanca bude 55,42 eura.
Ako SZČO platila poistné z vymeriavacieho základu okolo 500 eur a denný vymeriavací základ z poistenia SZČO bude 16,35 eura.
V súčte bude denný vymeriavací základ suma 71,77 eura – v roku 2020 však pre DVZ platí hranica 66,6083 eura.
Pani Drahomíra tak bude mať materské vypočítané zo sumy DVZ = 66,6083 eura. Bude dostávať (len) maximálnu materskú napriek tomu, že poistné v súčte platila zo sumy vyššej ako je dvojnásobok priemernej mzdy.
Podľa nového znenia § 65a zákona o sociálnom poistení s účinnosťou od 1.1.2020, ak je pri posudzovaní vzniku, trvania alebo zániku sociálneho poistenia a pri posudzovaní povinnosti platiť poistné na sociálne poistenie rozhodujúci deň dovŕšenia dôchodkového veku, tak je to deň, ktorý Sociálna poisťovňa určila ako deň dovŕšenia dôchodkového veku, najskôr však deň jeho určenia.
Rovnako sa bude postupovať podľa osobitných predpisov - napríklad podľa zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách alebo podľa zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Obdobne podľa nového znenia § 65a s účinnosťou od 1.1.2020, ak je pri posudzovaní vzniku, trvania alebo zániku sociálneho poistenia a pri posudzovaní povinnosti platiť poistné na sociálne poistenie rozhodujúce priznanie dôchodku, tak právne účinky priznania dôchodku nastávajú dňom vydania rozhodnutia o priznaní dôchodku.
*
Príkladom je povinné poistenie v nezamestnanosti, ktoré sa nevzťahuje na osoby, ktorým bol priznaný starobný dôchodok. Ak zamestnanec požiada (spätne) o priznanie starobného dôchodku, povinné poistenie v nezamestnanosti sa na neho nebude vzťahovať odo dňa, ku ktorému mu bolo vydané rozhodnutie o priznaní starobného dôchodku - a nie tak ako do 31.12.2019 ku dňu, ku ktorému mu bol (spätne) priznaný starobný dôchodok.
Obdobne to bude pri predčasných starobných dôchodkoch a pri invalidných dôchodkoch z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %.
Obdobne to bude pri poistnom na invalidné poistenie, ktoré sa neplatí za osoby ktorým bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok - poistné na invalidné poistenie sa nebude platiť odo dňa, ku ktorému im bude vydané rozhodnutie o priznaní starobného dôchodku, respektíve predčasného starobného dôchodku.
*
Podobne povinné poistenie v nezamestnanosti sa na zamestnanca, ktorému bol priznaný invalidný dôchodok, nebude vzťahovať odo dňa, ktorý mu na základe jeho žiadosti Sociálna poisťovňa určila ako deň dovŕšenia dôchodkového veku, najskôr však odo dňa jeho určenia - a nie tak ako do 31.12.2019 ku dňu, ku ktorému dosiahol dôchodkový vek.
Poistné na invalidné poistenie sa na zamestnanca, ktorý poberá výsluhový dôchodok, nebude vzťahovať odo dňa, ktorý mu na základe jeho žiadosti Sociálna poisťovňa určila ako deň dovŕšenia dôchodkového veku, najskôr však odo dňa jeho určenia - a nie tak ako do 31.12.2019 ku dňu, ku ktorému dosiahol dôchodkový vek.
*
Podobne to bude pri dohodách o vykonaní práce, dohodách o pracovnej činnosti a pri zmluvách o činnosti športového odborníka. Odvodové výhody týkajúce sa poberateľov dôchodkov budú platné až odo dňa ku ktorému im bude vydané rozhodnutie o priznaní starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, respektíve invalidného dôchodku. Výhody vzťahujúce sa pri dohodách (a zmluvách o činnosti športového odborníka) na poberateľov výsluhových dôchodkov budú platné až odo dňa, ktorý im na základe ich žiadosti Sociálna poisťovňa určí ako deň dovŕšenia dôchodkového veku, najskôr však odo dňa jeho určenia.
*
Dopady tejto zmeny budú zaujímavé aj v zákone o zdravotnom poistení.
Dňa 23.10.2019 bolo vo Finančnom spravodajcovi (pod číslom 14/2019) uverejnené oznámenie Ministerstva financií SR č. MF/014711/2019-721 o určení vzorov tlačív v súvislosti s príjmami zo závislej činnosti.
*
Podľa oznámenia MFSR sa pre rok 2020 nemení tlačivo
"Prehľad o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z príjmov zo závislej činnosti"
Počas roka 2020 sa bude používať rovnaké tlačivo "Prehľad" ako počas roka 2019.
*
MFSR určilo pre RZ za rok 2019 nové vzory tlačív:
„Ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov fyzickej osoby zo závislej činnosti"
Zmena oproti tlačivu za rok 2019:
- riadok 04d - rozčlenenie sumy nezdaniteľnej časti na úhrady za kúpeľnú starostlivosť osobitne na sumu za daňovníka a na sumu za manželku/manžela a deti
*
„Hlásenie o vyúčtovaní dane"
Zmena oproti tlačivu za rok 2019:
- nový riadok na prvej strane: "Počet zamestnancov, ktorým bol vyplatený príspevok na rekreáciu, oslobodený od dane podľa § 5 ods. 7 písm. b) zákona" ... "v úhrnnej sume"
- nový riadok na druhej strane Časť I., riadok 7: "Priznaná a vyplatená suma (-) a vybraná suma (+) daňového bonusu na zaplatené úroky podľa § 33a zákona z ročného zúčtovania alebo vykonaných opráv, o ktorú sa znižuje (zvyšuje) úhrnná suma preddavkov na daň a dane
- zmeny textov na druhej strane v riadkoch A až F v Časti III.
*
Dňa 22.11.2019 Finančné riaditeľstvo SR zverejnilo na svojej stránke nové tlačivá.
"Vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti ... a daňového bonusu"
Keďže od 1.1.2020 zamestnanec nemusí podpisovať "Vyhlásenie" každoročne do konca januára, finančné riaditeľstvo odporúča zamestnávateľom, aby zamestnanci na začiatku roka 2020 vyplnili a podpísali nové tlačivo.
Finančné riaditeľstvo bude akceptovať aj doterajšie tlačivo (kód VYH26v18) vydané 12.12.2017 a platné pre roky 2018 a 2019.
Zmeny tlačiva „Vyhlásenie“ pre rok 2020 oproti predchádzajúcemu tlačivu pre roky 2018 a 2019
Okrem zmien niektorých formulácii na prvej strane sa na druhej strane nového tlačiva vypustili doterajšie oddiely:
V. Vyhlásenie zamestnanca o platnosti údajov uvedených vo vyhlásení na zdaňovacie obdobie
VI. Údaje o vydaných dokladoch a potvrdeniach podľa § 39 zákona
*
"Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch..."
Nové tlačivo platné za zdaňovacie obdobie roku 2020.
Zmeny tlačiva „Potvrdenie“ pre rok 2020 oproti tlačivu za rok 2019
I. oddiel – nové riadky:
09a - z toho príspevok na rekreáciu za predchádzajúci kalendárny rok.
V prípade, že počas roka 2020 zamestnávateľ vyplatil zamestnancovi príspevok na rekreáciu ešte za rok 2019 - napríklad preto, lebo šlo o rekreáciu na prelome rokov 2019/2020, zamestnanec si pri rekreácii uplatnil nárok na príspevok ešte za rok 2019 ale príspevok mu bol vyplatený až vo výplate mzdy za január 2020 - do riadku 09 sa uvedie celková suma príspevku na rekreáciu vyplatená počas roka 2020. Teda suma vyplatená za rok 2020 ale i suma vyplatená za rok 2019. Celková suma uvedená v riadku 09 tak môže dosiahnuť 2 x 275 eur = 550 eur. Do nového riadku 09a sa uvedie suma vyplatená v roku 2020 ale vyplatená za rok 2019.
10 - Úhrn príspevkov na športovú činnosť dieťaťa oslobodených od dane podľa § 5 ods. 7 písm. b) zákona.
V súvislosti s novelou zákona o dani z príjmov sa tu uvedie suma príspevkov zamestnávateľa na športovú činnosť dieťaťa, poskytnutý podľa § 152b Zákonníka práce počas roka 2020. Pri splnení príslušných podmienok je od dane oslobodená suma príspevkov najviac vo výške 275 eur (pri plnom úväzku).
II. oddiel - zmena riadku:
14 - ... priemerný mesačný zárobok (funkčný plat) zamestnanca potrebný na účely oslobodenia sumy uvedenej na r. 08 ....
V roku 2020 platí, že tzv. štrnásty plat je do výšky 500 eur oslobodený od dane, ak je zamestnancovi vyplatený najmenej vo výške priemerného mesačného zárobku zisteného za III. štvrťrok 2020 (resp. najmenej vo výške funkčného platu). Na preukázanie tejto skutočnosti sa v riadku 14 uvádza príslušná suma priemerného mesačného zárobku (resp. funkčného platu). V roku 2020 už nie je potrebné uvádzať výšku priemerného mesačného zárobku zisteného za I. štvrťrok 2020 (resp. výšku funkčného platu) na účely oslobodenia od dane pri tzv. trinástom plate, táto položka preto v riadku 14 už nie je uvedená.
*
"Žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň..."
Nové tlačivo platné pre vykonanie ročného zúčtovania za zdaňovacie obdobie roku 2019.
Zmena tlačiva „Žiadosť“ za rok 2019 oproti predchádzajúcemu tlačivu za rok 2018
4. oddiel, bod 4.: Uplatnenie NČZD, ktorou sú preukázateľne zaplatené úhrady súvisiace s kúpeľnou starostlivosťou.
Zamestnanec osobitne uvedie sumu za seba (max. 50 eur) a osobitne sumu za manželku (manžela) a deti (max. 50 eur za každú ďalšiu osobu).
S účinnosťou od 1. januára 2020 pribúda nový § 152b podľa ktorého zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi nový príspevok na športovú činnosť dieťaťa.
Na príspevok nie je právny nárok, zamestnávateľ ho poskytne dobrovoľne (počet zamestnancov nie je rozhodujúci).
Výhodou príspevku je skutočnosť, že pri dodržaní podmienok uvedených v § 152b Zákonníku práce je príspevok príjmom zamestnanca oslobodeným od dane (a automaticky aj od odvodov). Viď § 5 ods. 7 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení účinnom od 1.1.2020.
Podobne ako pri príspevkoch na rekreáciu môžeme očakávať vydanie metodického usmernenia Finančného riaditeľstva SR (FRSR), ktorým sa zrejme spresnia požiadavky, pri splnení ktorých bude možné považovať príspevok za príjem zamestnanca oslobodený od dane. V čase písania tohto textu metodické usmernenie ešte zverejnené nebolo.
Rovnako ako v prípade zamestnávateľov, na ktorých sa vzťahuje Zákonník práce, sa postupuje aj v prípade zamestnávateľov, na ktorých sa vzťahujú predpisy:
- zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme
- zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície
- zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore
- zákon č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov
- zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe
- zákon č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe.
V kapitole vysvetľujeme podmienky na získanie materského. Na materské nie je nárok „automaticky“ ako je to pri rodičovskom príspevku ale matka, resp. otec musia splniť podmienky dané zákonom o sociálnom poistení. Pripomeňme si, že pri tom istom dieťati môžu ísť na materské postupne obaja rodičia – ak obaja jednotlivo spĺňajú podmienky ktorá ukladá zákon o sociálnom poistení.
Národná rada SR dňa 18.10.2019 schválila novelu Zákonníka práce, ktorou sa mení § 103 ods. 2 Zákonníka práce s účinnosťou od 1. januára 2020.
Od roku 2020 bude mať nárok na dovolenku v rozsahu najmenej 5 týždňov:
- zamestnanec, ktorý do konca príslušného kalendárneho roka dovŕši najmenej 33 rokov veku (tak ako doteraz)
- zamestnanec, ktorý sa trvale stará o dieťa(novinka)
V Zákonníku práce nie je definovaný pojem "trvalá starostlivosť o dieťa", čo bude v praxi robiť problém. Otázka napríklad bude, či majú za rok 2020 nárok na 5 týždňov dovolenky nárok rodičia vo veku do 33 rokov, ak sa im prvé dieťa narodí 31.12.2020. Zrejme áno. Obdobne bude otázne, či má nárok na 5 týždňov dovolenky zamestnanec, ktorý je rozvedený a dieťa súd prisúdil do starostlivosti manželke. Žiaľ na takéto otázky novela odpovede nedáva.
*
Pozmeňovacím návrhom sa v novele upravil aj § 103 ods. 3, ktorý od 1.1.2020 znie:
Dovolenka je najmenej osem týždňov v kalendárnom roku, ak ide o:
- pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca podľa osobitného predpisu
- vysokoškolského učiteľa
- výskumného pracovníka a umeleckého pracovníka verejnej vysokej školy alebo štátnej vysokej školy
- zamestnanca s najmenej vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa, ktorý vykonáva výskumno-pedagogickú činnosť alebo vedeckú činnosť, pedagogickú činnosť a vývojovú činnosť na výskumnom pracovisku organizácie Slovenskej akadémie vied, verejnej výskumnej inštitúcie alebo štátnej príspevkovej organizácie uskutočňujúcej výskum zriadenej ústredným orgánom štátnej správy.
Môže o rodičovský príspevok požiadať otec?
Áno. Je jedno, kto o rodičovský príspevok (RP) požiada, môže tak urobiť matka alebo otec (čiže výhodnejšie bude ak o RP požiada ten z rodičov, ktorý poberal materské), nie je podstatné či rodič v čase poberania RP vykonáva zárobkovú činnosť a aký z nej dosahuje príjem.
*
Poberala som materské z dobrovoľného nemocenského poistenia. Budem mať nárok na vyšší rodičovský príspevok?
Áno, budete mať vyšší RP. Nárok na vyšší RP má rodič, ktorý materské poberal podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení z poistenia zamestnanca, SZČO alebo z dobrovoľného nemocenského poistenia.
*
Som policajtka a poberám materské podľa "nášho" zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. Budem mať vyšší rodičovský príspevok?
Áno, budete mať vyšší RP. Nárok na vyšší RP má aj matka, ktorá ako policajtka, vojačka, colníčka atď. poberala materské podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov.
*
Pracovala som vo Veľkej Británii a ešte pred brexitom som tam poberala dávku, ktorá sa dá porovnať so slovenskou materskou. Mám nárok na vyšší rodičovský príspevok?
Áno. Nárok na vyšší RP má rodič, ktorému sa vyplácala obdobná dávka ako materské v členskom štáte (štáty EÚ + Švajčiarsko, Nórsko, Lichtenštajnsko, Island).
*
Pred pôrodom dieťaťa som pracovala približne polroka v zamestnaní na pracovnú zmluvu, predtým som študovala. Materské mi nepriznali, vraj som nedosiahla 270 dní nemocenského poistenia. Mám nárok na vyšší rodičovský príspevok?
Nie, nemáte. Podmienka pre vyšší RP nie je daná tým, či rodič pracoval ale tým, či poberal materské - vyšší RP tak budú mať napríklad matky, ktoré vôbec nepracovali ale platili si dobrovoľné nemocenské poistenie a z neho čerpali materské. Vyšší RP však nedostanú matky, ktoré síce pracovali, ale v období 2 rokov pred pôrodom nedosiahli 270 dní nemocenského poistenia a preto nemali priznané materské.
*
Pred pôrodom som tri roky pracovala na živnosť avšak z dôvodu nízkeho príjmu som nebola zo živnosti povinne nemocensky poistená. Dobrovoľné nemocenské poistenie som si neplatila, materské mi nepriznali. Mám nárok na vyšší rodičovský príspevok?
Nemáte nárok na vyšší RP. Dôležité nie je to, či ste podnikali, ako dlho ste boli SZČO ale skutočnosť, či ste pri dieťati poberali materské.
*
Materské mi priznali ale len vo výške 320 eur mesačne, pretože som mala zamestnanie na štvrtinový úväzok a zarábala som okolo 400 eur. Budem mať nárok na doplatok do sumy 370 eur?
Áno, ak výška materského nedosahuje sumu 370 eur, od mesiaca v ktorom sa narodilo dieťa máte nárok na rodičovský príspevok vo výške rozdielu sumy 370 eur a sumy vyplateného materského.
*
Matka dieťaťa materské nemala priznané, pretože otehotnela ako študentka. Ja som otec dieťaťa, som zamestnaný niekoľko rokov, na materské by som tak mohol ísť. Viem že na materské môžem ísť najskôr po šestonedelí, teda najskôr na 43. deň po narodení dieťaťa. Problém je, že si nemôžem dovoliť na dlhšiu dobu odísť zo zamestnania na rodičovskú dovolenku. Pýtam sa či by stačilo poberať materskú jediný deň na to, aby sme potom získali vyšší rodičovský príspevok?
Áno. Na 43. deň po narodení dieťaťa po dohode s matkou preberiete dieťa do vašej starostlivosti, v zamestnaní požiadate (mesiac vopred) o poskytnutí rodičovskej dovolenky a v Sociálnej poisťovni požiadate o materské. SP vám materské prizná. Na druhý deň po dohode s matkou ukončíte starostlivosť o dieťa a vrátite sa do zamestnania (rodičovská dovolenka bude trvať jediný deň). Sociálna poisťovňa vám tak vyplatí materské za jediný deň starostlivosti o dieťa. Dôležité bude, že ste materské poberali a ak následne požiadate vy ako otec o rodičovský príspevok na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, budete poberať RP vo výške 370 eur.
*
Pred pôrodom som bola nemocensky poistená ako zamestnankyňa a bolo mi priznané materské. Zamestnanie sa však medzitým skončilo, pretože som mala pracovný pomer na dobu určitú. Momentálne som teda nezamestnaná. Mám nárok na vyšší rodičovský príspevok?
Áno. Nárok na vyšší RP má aj matka, ktorá poberala na dané dieťa materské z poistenia zamestnanca a zamestnanie jej medzitým skončilo (v ochrannej lehote, počas materskej, počas rodičovskej dovolenky).
*
Podobne ako v predchádzajúcej otázke, zamestnanie mi skončilo počas rodičovskej dovolenky, otec bol na materskej a ja som sa prihlásila na úrade práce do evidencie nezamestnaných a čerpala som dávku v nezamestnanosti. Budem mať po skončení otcovej materskej nárok na vyšší rodičovský príspevok?
Áno. Materské ste poberali, budete mať nárok na vyšší RP. To že ste medzitým boli na úrade práce a čerpali dávku v nezamestnanosti, nie je podstatné.
*
Mám dve deti, pri prvom (staršom) som bola na materskej, staršie dieťa už má 3 roky, mladšie dieťa má rok, pri ňom som na materskej nebola. Momentálne dostávam (v roku 2019) rodičovský príspevok 220,70 eura. Budem mať od januára 2020 nárok na vyšší rodičovský príspevok?
Nie. Nárok na výšku sumy RP sa posudzuje podľa toho, či ste pri danom dieťati poberali materské. Vy ste síce materské poberali ale pri staršom dieťati, ktoré už má tri roky. Pri mladšom, ktoré má rok, ste materské nepoberali, preto od januára 2020 máte RP vo výške 270 eur.
*
Ako sa bude postupovať, ak mám dve deti vo veku do 3 rokov. Staršie má 2 roky a 8 mesiacov, tri roky bude mať 5. marca 2020. Mladšie má 5 mesiacov. Pri staršom som bola na materskej, pri mladšom nie. V roku 2019 poberám rodičovský príspevok 220,70 eura. Na akú sumu rodičovského príspevku mám nárok od januára 2020?
Za mesiace január až marec 2020 vrátane máte nárok na sumu 370 eur, pretože pri staršom dieťati ste materské poberali a staršie dieťa dosiahne vek 3 roky v marci 2020. Od apríla 2020 sa suma RP zníži na 270 eur, pretože pri mladšom dieťati ste materské nepoberali.
*
V roku 2019 poberám rodičovský príspevok 220,70 eura, s dieťaťom som bola na materskej. Musím od januára 2020 požiadať o vyšší rodičovský príspevok alebo sa zvýšenie udeje automaticky?
Úrady práce majú prepojenie so Sociálnou poisťovňou, preto o vyšší RP nebude potrebné žiadať, malo by sa tak stať automaticky.
*
Naše dieťa má 2 roky, poberala som naň materské, dnes chodí do súkromnej škôlky, kde platíme poplatok približne 350 eur mesačne. Ja pracujem. Namiesto rodičovského príspevku poberáme príspevok na starostlivosť o dieťa, pretože je to pre nás v súčasnosti výhodnejšie - dostávame sumu 280 eur, pričom rodičovský príspevok je len 220,70 eura. Od januára 2020 je pre nás výhodnejší rodičovský príspevok, pretože bude 370 eur. Ako to urobiť, aby sme od januára 2020 poberali rodičovský príspevok a nie príspevok na starostlivosť o dieťa?
Odporúčam v decembri 2019 navštíviť úrad práce, sociálnych vecí a rodiny a požiadať o rodičovský príspevok počnúc mesiacom január 2020. Rodičovský príspevok vám priznajú bez problémov a tým automaticky zanikne nárok na príspevok na starostlivosť o dieťa.
1. STRUČNE O MATERSKOM
V kapitole nájdete úvodné a stručné zhrnutie, čo to vlastne je materské, aký rozdiel je medzi materským a rodičovským príspevkom, aké sú podmienky na získanie materského, ako sa určí výška materského, ako je to v prípade matky a ako v prípade otca dieťaťa. V závere kapitoly nájdete popis zmien, platných od roku 2020.
Podrobnejšie informácie s príkladmi nájdete v ďalších kapitolách, táto kapitola je určená pre tých, čo nemajú čas čítať desiatky strán textu a potrebujú sa zorientovať.
1.1 ČO JE MATERSKÉ
Materské je jedna zo štyroch dávok zo systému nemocenského poistenia (ďalšími dávkami sú nemocenské, ošetrovné a vyrovnávacia dávka v tehotenstve a materstve). Materské vypláca Sociálna poisťovňa. Na materské nemá nárok každá matka resp. otec „automaticky“ - matka alebo otec dieťaťa musia splniť podmienkypodľa zákona o sociálnom poistení. Musia byť poistení v Sociálnej poisťovni na nemocenské poistenie (prípadne po skončení poistenia byť v tzv. ochrannej lehote) a musia byť poistení dostatočne dlhý čas (a to najmenej 270 dní v období posledných dvoch rokov). Pri tom istom dieťati môžu ísť na materské postupne matka i otec, pokiaľ obaja spĺňajú uvedené podmienky.
*
Na rozdiel od toho nárok na rodičovský príspevok je automaticky, nie je potrebné splniť nejaké špecifické podmienky. Na výplatu rodičovského príspevku postačí mať dieťa vo veku do troch, prípadne šesť rokov. Rodičovský príspevok vypláca úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (UPSVaR). Rodičovský príspevok sa od roku 2020 vypláca v dvoch rôznych výškach.
Ak aspoň jeden z rodičov poberal materské:
- 370 eur mesačne pri jednom dieťati
- 462,50 eur pri dvojičkách
- 555 eur pri trojičkách
Ak ani jeden z rodičov nepoberal materské:
- 270 eur mesačne pri jednom dieťati
- 337,50 eur pri dvojičkách
- 405 eur pri trojičkách
Nárok na rodičovský príspevok je v tom istom čase len raz a len pre jedného z rodičov. Pozor, nárok na rodičovský príspevok nie je za kalendárny mesiac, za ktorý celý poberá niektorý z rodičov materské. Viac sa o rodičovskom príspevku dozviete v 8. kapitole.
*
Výška materského závisí od predchádzajúceho príjmu, respektíve vymeriavacieho základu, z ktorého sa platilo poistné. Čím má matka, resp. otec pred nástupom na materské príjem vyšší, tým je vyššie aj materské. Od 1.5.2017 je materské dané ako 75% predchádzajúceho hrubého príjmu. Z materského sa neplatí ani daň ani odvody. Zjednodušene tak možno povedať, že materské je približne vo výške predchádzajúceho čistého príjmu.
Napríklad ak matka zarábala 600 brutto mesačne, materské je cca 450 eur mesačne. Ak matka zarábala 1000 eur mesačne, materské je cca 750 eur mesačne. Výška materského je obmedzená - v roku 2020 platí, že materské sa vypočíta najviac z brutto príjmu vo výške 2026 eur, čo je dvojnásobok priemernej mzdy zistenej za rok 2018 (tá bola 1013 eur). Najvyššie materské tak môže byť v roku 2020 presne 1548,70 eur mesačne (v mesiaci ktorý má 31 dní).
*
V roku 2021 sa materské sa vypočíta najviac z brutto príjmu vo výške dvojnásobku priemernej mzdy zistenej za rok 2019. Tento údaj bude známy v apríli 2020.
V praxi tak v prípade matky dieťaťa dochádza k dvom situáciám.
Matka splnila podmienky pre priznanie materského
V takom prípade má právo v čase 6-8 týždňov pred termínom pôrodu určeným lekárom požiadať v Sociálnej poisťovni o priznanie materského. Výška materského sa určí ako 75% jej predchádzajúceho hrubého príjmu. Materské poberá celkovo 34 týždňov, teda poberanie materského skončí v čase, kedy má dieťa 26-28 týždňov, resp. približne 6 – 6 a pol mesiaca veku.
Počnúc kalendárnym mesiacom, v ktorom končí poberanie materského, jej UPSVaR na základe jej žiadosti začne vyplácať rodičovský príspevok (vo vyššej sume 370 eur). Ten jej vypláca až kým dieťa nedosiahne vek 3 roky (resp. vek 6 rokov ak má dieťa dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav).
Matka nesplnila podmienky pre priznanie materského
Vtedy jej UPSVaR na základe jej žiadosti začne vyplácať rodičovský príspevok počnúc mesiacom, v ktorom sa narodilo dieťa (v nižšej sume 270 eur). Rodičovský príspevok sa vypláca až kým dieťa nedosiahne vek 3 roky (resp. vek 6 rokov ak má dieťa dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav).
*
1.2 NÁROK NA MATERSKÉ
Matka
1. V deň nástupu na materské je nemocensky poistená alebo je v ochrannej lehote po skončení nemocenského poistenia.
Ochranná lehota matky, ktorej nemocenské poistenie zaniklo v období tehotenstva, je osem mesiacov po zániku nemocenského poistenia. Znamená to, že ak budúca matka otehotnie v čase, kedy má nemocenské poistenie, má garantovaný nárok na materské (pri splnení predošlej podmienky) aj keby nemocenské poistenie ukončila v deň kedy otehotnela.
2. V období dvoch rokov dozadu (ku skutočnému dňu pôrodu) bola nemocensky poistená najmenej 270 kalendárnych dní.
Do toho sa započítava doba aktuálneho nemocenského poistenia ale aj doba prípadného iného, pred nástupom na materské už ukončeného nemocenského poistenia v období dvoch rokov dozadu.
*
Otec
1. V deň nástupu na materské je nemocensky poistený alebo je v ochrannej lehote po skončení nemocenského poistenia.
Ochranná lehota u otca je 7 kalendárnych dní po zániku nemocenského poistenia, ak by nemocenské poistenie trvalo menej ako 7 kalendárnych dní, ochranná lehota je toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie.
2. V období dvoch rokov dozadu (ku dňu nástupu na materské) bol nemocensky poistený najmenej 270 kalendárnych dní.
Do toho sa započítava doba aktuálneho nemocenského poistenia a doba iného, pred nástupom na materské už ukončeného nemocenského poistenia v období dvoch rokov dozadu.
3. V Sociálnej poisťovni predloží vyhlásenie, že sa s matkou dieťaťa dohodli na tom, že otec prevzal dieťa do starostlivosti.
Na tento účel má Sociálna poisťovňa pripravené tlačivo, ktoré je potrebné vyplniť a odovzdať na pobočke. Od septembra 2018 Sociálna poisťovňa posudzuje, či otec skutočne prevzal dieťa do starostlivosti v rozsahu, v akom dovtedy zabezpečovala starostlivosť o dieťa matka (podrobnejšie v 2. kapitole).
4. V Sociálnej poisťovni predloží potvrdenie z UPSVaR-u o tom, že ani jeden z rodičov nepoberá rodičovský príspevok v mesiaci, v ktorom začína poberať materské.
5. Matka nepoberá materské na to isté dieťa. Pozor, od 1.1.2019 platí, že súbežne s otcom môže matka poberať svoje materské na mladšie dieťa, respektíve ešte pred narodením na nenarodené dieťa.
Poznámka: Podmienkou pre otca nie je uzatvorenie manželstva s matkou dieťaťa ani existencia spoločnej domácnosti. Aj keď nie sú rodičia zosobášení, resp. sú rozvedení, otec má pri splnení vyššie uvedených podmienok nárok na materské.
*
Podmienka pre oboch rodičov
Ak ide matka alebo otec na materské ako SZČO alebo ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba, nesmie mať za posledných 5 rokov nedoplatkyv Sociálnej poisťovni. Nedoplatok nižší ako 5 eur sa toleruje.
*
Existencia dvoch a viac nemocenských poistení súčasne
Ak má matka, resp. otec dve nemocenské poistenia súčasne – napríklad povinné poistenie zamestnanca v pracovnom pomere a súčasne povinné nemocenské poistenie SZČO (alebo súčasne nemocenské poistenie z dohody), nárok na materské sa posudzuje osobitne z každého poistenia. Pri viacerých poisteniach sa tak musí splniť podmienka 270 dní osobitne z každého poistenia.
*
1.3 VÝŠKA MATERSKÉHO
Materské je 75% denného vymeriavacieho základu (ďalej budeme v knihe často používať skratku DVZ) za jeden kalendárny deň.
DVZ sa vypočíta ako podiel vymeriavacieho základu (hrubého príjmu) v rozhodujúcom období a počtu kalendárnych dní rozhodujúceho obdobia (z čoho sa vylúčia dni, za ktoré sa podľa § 140 ZSP poistné neplatí, napríklad dni PN, OČR). Zjednodušene povedané, DVZ je vlastne priemerný hrubý príjem pripadajúci na jeden kalendárny deň rozhodujúceho obdobia.
O rozhodujúcom období sa dočítate viac v 4. kapitole.
DVZ môže byť v roku 2020 najviac 66,6083 eura. Výška materského priznaného v roku 2020 môže byť až 1548,70 eurav mesiaci, ktorý má 31 dní.
V roku 2019 mohol byť DVZ najviac 62,7288 eura. Výška materského priznaného v roku 2019 mohla byť najviac 1458,50 eura v mesiaci, ktorý má 31 dní.
*
Zamestnanec a zmena zamestnania
V prípade zamestnanca a vzniku nového zamestnania sa materské vypočíta z vymeriavacieho základu dosiahnutého v novom zamestnaní ak sa poistné v novom zamestnaní pred nástupom na materské zaplatilo najmenej za 90 kalendárnych dní (do počtu 90 dní sa nepočítajú dni, za ktoré sa podľa § 140 ZSP poistné neplatí).
*
Existencia dvoch a viac nemocenských poistení súčasne
Ak má matka, resp. otec dve a viac nemocenských poistení súčasne a zo všetkých poistení má nárok na materské, osobitne sa určí DVZ č. 1 z prvého poistenia, osobitne DVZ č. 2 z druhého poistenia atď.. Následne sa všetky DVZ sa spočítajú a materské je 75% z tohto súčtu. Aj tu ale platí, že súčet DVZ je v roku 2020 ohraničený hodnotou 66,6083 eura. V roku 2020 nemôžete dostať na materskej viac ako 1548,70 eura, ani ak budete mať viac poistení s vysokým príjmom.
*
1.4 NÁSTUP NA MATERSKÉ A DOBA POBERANIA MATERSKÉHO
Matka
Matka nastupuje na materské od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom. Môže sa rozhodnúť nastúpiť na materské aj skôr a to najskôr od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom. Ak matka porodí skôr než stihla nastúpiť na materské, materské sa vypláca odo dňa pôrodu.
Nárok na materské matke zaniká uplynutím 34. týždňa od vzniku nároku na materské, výnimkou sú situácie:
- osamelá matka má nárok na materské po dobu 37 týždňov,
- pri pôrode dvoch alebo viac detí je nárok na materské po dobu 43 týždňov.
Ak pôrod nastane skôr ako v očakávaný deň pôrodu určený lekárom, matka má nárok na materské po celú vyššie uvedenú dobu 34/37/43 týždňov.
Ak ale matka nastúpi na materské neskôr ako od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu, nárok na materské zanikne matke uplynutím 28 týždňov po dni pôrodu – ak je osamelá uplynutím 31 týždňov a ak porodila dve a viac detí uplynutím 37 týždňov. – matka sa tak ukráti o časť doby poberania materského.
Preto „nie je dobrý nápad“ nastúpiť na materskú neskôr ako 6 týždňov pred očakávaným dňom pôrodu.
*
Otec
Ak matka nepoberá materské, otec môže nastúpiť na materské najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu. Ak matka poberá materské, otec môže nastúpiť na materské potom, čo si materské dočerpá matka. V praxi si potom otec zvolí ľubovoľný deň začatia čerpania materského (teda prevzatia dieťaťa do svojej starostlivosti), aký mu čo najlepšie vyhovuje. Môže to byť napríklad hneď po materskej matky alebo v čase kedy má dieťa jeden rok, dva roky a podobne.
Otec nemusí začať čerpať materské od prvého dňa mesiaca, môže prevziať dieťa do starostlivosti povedzme od druhého dňa mesiaca (napríklad od 2.9.2020) čo je výhodnejšie z pohľadu čerpania rodičovského príspevku (pozrite 8. kapitolu).
Nárok na materské má otec po dobu 28 týždňov od vzniku nároku na materské, výnimkou sú situácie:
- osamelý otec má nárok na materské po dobu 31 týždňov,
- pri starostlivosti otca o dve alebo viac detí je nárok na materské po dobu 37 týždňov.
Zároveň platí, že otec môže poberať materské najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa. Z toho vyplýva, že otec by mal nastúpiť na materské najneskôr 28/31/37 týždňov pred dovŕšením troch rokov veku dieťaťa, inak sa sám ukráti o časť doby, počas ktorej by mohol materské poberať.
*
1.5 MOŽNOSTI PRÁCE V ČASE POBERANIA MATERSKÉHO
Či ide o matku alebo otca poberajúcich materské, pre oboch platí ďalej uvedené rovnako.
Zamestnanec
Osoba, ktorá poberá materské z poistenia zamestnanca, nesmie mať z tohto zamestnania príjem za aktívnu prácu, nesmie v tomto zamestnaní pracovať.
Môže však dostať dodatočne vyplatenú odmenu za prácu vykonanú pred nástupom na materskú. Alebo môže mať vyplatený príjem nie za prácu ale napríklad príspevok zo sociálneho fondu.
Zamestnanec však môže mať príjem z iného zamestnania, z ktorého materské nepoberá. Napríklad z novo uzatvoreného pracovného pomeru (aj u toho istého zamestnávateľa – pozor, podľa § 50 Zákonníka práce musí ísť o iný druh práce a takéto prípady Inšpektoráty práce kontrolujú) alebo z dohody, môže si založiť živnosť a pod.
Pozor, Sociálna poisťovňa približne od septembra 2018 nepriznáva materské oteckom, ktorí počas materskej majú, resp. začnú pracovať na ďalšiu pracovnú zmluvu na plný úväzok. Materskú im nepriznáva s odôvodnením, že ak majú ďalšiu pracovnú zmluvu na plný úväzok, tak sa predsa nemôžu stíhať starať o dieťa a údajne tak neprevzali od matky starostlivosť o dieťa. Toto odôvodnenie SP je podľa autora nezákonné ale ak nechcete mať problémy a súdiť sa so SP, odporúčam:
- mať druhú pracovnú zmluvu maximálne na polovičný úväzok (a tomu zodpovedajúcu nižšiu mzdu v takejto zmluve)
- mať druhú pracovnú zmluvu na formu domáckej práce podľa § 52 Zákonníka práce (domácky zamestnanec)
- pracovať na dohodu o vykonaní práce alebo na dohodu o pracovnej činnosti
- ak nejde o závislú prácu, pracovať na živnosť, respektíve obdobnou formou samostatného podnikania - napríklad na autorské zmluvy
Pri druhej pracovnej zmluve resp. pri dohode o pracovnej činnosti a pod. treba rešpektovať, že odmena, resp. mzda v pracovnej zmluve by mala byť adekvátna nižšiemu rozsahu pracovného času. Odporúčam potom doplatiť odmeny až po skončení materskej, resp. vyplatiť časť odmeny ešte na pôvodnú zmluvu a to ešte pred začatím materskej a podobne. Zároveň musíte vedieť Sociálnej poisťovni odôvodniť, ako je postarané o dieťa v čase, kedy ste mimo domova v zamestnaní. Ak uvediete, že v tom čase sa o dieťa stará matka, s vysokou pravdepodobnosťou vám materské nepriznajú. Viac v 2. kapitole.
*
SZČO
Osoba, ktorá poberá materské z poistenia SZČO, môže ďalej aktívne podnikať a mať príjmy z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti. Nemusí činnosť ani ukončiť, ani prerušiť a pod.
Výhodou je, že v čase kedy poberá materské ako SZČO neplatí ako SZČO poistné do Sociálnej poisťovne. Funguje to tak, že podľa § 140 ods. 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení sa poistné neplatí za dni, za ktoré sa platí materské. A to sa podľa § 138 ods. 12 prejaví v krátení vymeriavacieho základu podľa počtu dní za ktoré sa platí, resp. neplatí poistné. Vymeriavací základ SZČO za mesiace, za ktoré celé sa poberá materské, je tak nulový a tým pádom je nulové aj poistné. Vymeriavací základ SZČO za mesiace, v ktorých sa len časť mesiaca poberá materské, sa alikvótne upraví.
Príklad
Otec je SZČO, poistné platí v roku 2020 z minimálneho základu 506,50 eura. Materské začína poberať od 3.4.2020. Vymeriavací základ do SP za mesiac apríl 2020 sa určí postupom:
506,50 / 30 (dní v apríli) = 16,88 eura
16,88 x 2 (dni za ktoré sa platí poistné) = 33,76 eura
*
Pri platení poistného (resp. preddavkov na poistné) z činnosti SZČO do zdravotnej poisťovne sa jej netýka ustanovenie o povinnom minimálnom vymeriavacom základe, čo je pre mnohých SZČO ďalšou výhodou.
*
Dobrovoľné nemocenské poistenie
Osoba, ktorá poberá materské z dobrovoľného poistenia, môže počas materského pracovať ako zamestnanec resp. podnikať ako SZČO. Podľa logiky Sociálnej poisťovne (viď vyššie) by v prípade zamestnania mal pracovať najviac na polovičný úväzok, resp. na dohodu a vedieť v takomto prípade obhájiť, ako sa stará o dieťa.
Ak bude poberať z dobrovoľného poistenia materské policajt alebo vojak, podľa praxe ktorú uplatňuje Sociálna poisťovňa od marca 2019, nemal by v tom čase naďalej slúžiť, mal by čerpať podľa príslušných zákonov v službe rodičovskú dovolenku.
*
1.6 PRAVIDLÁ TÝKAJÚCE SA MATKY V ČASE KEDY OTEC POBERÁ MATERSKÉ
Súčasné poberanie materského oboma rodičmi
Je vylúčené, aby súčasne na to isté dieťa poberali materské matka i otec.
Od 1.1.2019 je však možné aby súčasne otec poberal materské na staršie dieťaa matka na novonarodené (mladšie) dieťa.
*
Súčasné poberanie materského a rodičovského príspevku
Je vylúčené aby súčasne otec poberal materské a matka poberala rodičovský príspevok alebo príspevok na starostlivosť o dieťa. Ak napríklad otec nastúpi na materské od 1.9.2020, matka musí požiadať na UPSVaR-e o zastavenie vyplácania rodičovského príspevku počnúc mesiacom september 2020. Ak potom otcovi skončí materské 14.3.2021 a dieťa ešte nemá tri roky, matka (resp. otec) môže požiadať na UPSVaR-e o obnovenie výplaty rodičovského príspevku prvýkrát od mesiaca marec 2021.
*
Zdravotné poistenie otca a matky
Počas doby, kedy otec poberá materské, štát platí poistné na zdravotné poistenie za otca v súlade s § 11 ods. 7 písm. m) bod. 1 ZZP, teda preto, lebo otec poberá materské.
Pokiaľ matka počas otcovej materskej zostane doma a v rodine majú len jedno dieťa vo veku do 6 rokov (na ktoré otec poberá materské), štát za matku od 30.12.2018 neplatí poistné na zdravotné poistenie. Matka má v takom prípade tieto možnosti:
- vráti sa do zamestnania, resp. nájde si iné zamestnanie - napríklad na dohodu - z ktorého bude zdravotne poistená
- po dohode so súčasným zamestnávateľom ukončí doterajší pracovný pomer a prihlási sa na UPSVaR-e do evidencie nezamestnaných - tým pádom za ňu bude štát platiť zdravotné poistenie - a ona sama môže zároveň požiadať o dávku v nezamestnanosti (v zásade na dávku bude mať nárok, vo výške 50% predošlej hrubej mzdy)
- bude si platiť zdravotné poistenie sama ako dobrovoľne nezamestnaná (samoplatiteľ) - počas roka 2020 je to suma 70,91eur mesačne (v roku 2019 to bola suma 66,78 eura mesačne za celý kalendárny mesiac). Pri platbe za časť mesiaca v roku 2020 je výpočet vymeriavacieho základu 506,50 eur/počet dní v mesiaci, ďalej x počet dní za ktoré sa platí poistné, výsledok sa zaokrúhli na cent nadol, následne sa vypočíta preddavok ako 14% z vymeriavacieho základu a výsledok sa zaokrúhli na centy nadol.
Pokiaľ majú v rodine ďalšie dieťa vo veku do 6 rokov, ktoré nechodí do škôlky, respektíve chodí do škôlky len na pol dňa, tak za matku naďalej štát platí poistné na zdravotné poistenie podľa § 11 ods. 7 písm. j) ZZP ako za fyzickú osobu, ktorá sa osobne celodenne a riadne stará o dieťa vo veku do šiestich rokov, pretože z pohľadu zákona o zdravotnom poistení sa stará o toto druhé dieťa.
*
Dôchodkové poistenie otca a matky
Podľa § 128 ods. 5 ZSP štát platí dôchodkové poistenie za otca zamestnanca alebo SZČO v čase, kedy sa mu vypláca materské.
Za matku, ktorá zostane doma v tomto čase štát neplatí dôchodkové poistenie, pretože podľa dohody rodičov starostlivosť o dieťa prevzal otec. Na matku sa tak nevzťahuje ustanovenie § 15 ods. 1 písm. c) ZSP - a za matku počas otcovej materskej štát neplatí dôchodkové poistenie.
Ak však majú v rodine ďalšie dieťa vo veku do 6 rokov a matka zostane doma, štát za ňu bude platiť dôchodkové poistenie z dôvodu, že sa stará o toto druhé dieťa. Pozor, nárok na status poistenca štátu si matka v takom prípade musí sama uplatniť v Sociálnej poisťovni.
Treba dodať, že dôchodkové poistenie povinné nie je. Ak v Sociálnej poisťovni počas otcovej materskej odmietnu uznať matku ako poistenca štátu na dôchodkové poistenie, nemusí si sama platiť dobrovoľné dôchodkové poistenie.
*
1.7 ZÁKONNÍK PRÁCE – MATERSKÁ A RODIČOVSKÁ DOVOLENKA
Podľa Zákonníka práce má matka nárok na materskú dovolenku a na rodičovskú dovolenku. Otec má nárok na rodičovskú dovolenku. Obdobne to platí podľa zákonov o služobnom pomere hasičov, policajtov, vojakov, colníkov ...
Materská dovolenka
Podľa § 166 ods. 1 ZP v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa patrí matke materská dovolenka v trvaní 34 týždňov. Osamelej matke patrí materská dovolenka v trvaní 37 týždňov a matke, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, patrí materská dovolenka v trvaní 43 týždňov. V súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa patrí aj mužovi od narodenia dieťaťa rodičovská dovolenka v rovnakom rozsahu, ak sa stará o narodené dieťa. Podľa § 166 ods. 3 ZP, matka a otec písomne oznamujú zamestnávateľovi deň nástupu na materskú dovolenku najmenej jeden mesiac vopred.
*
Rodičovská dovolenka
Podľa § 166 ods. 2 ZP, zamestnávateľ je povinný poskytnúť matke a otcovi na základe ich žiadosti rodičovskú dovolenku až do dňa, v ktorom dieťa dovŕši tri roky veku.
Ak má dieťa dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, zamestnávateľ je povinný poskytnúť matke a otcovi rodičovskú dovolenku až do dňa, v ktorom dieťa dovŕši šesť rokov veku.
Rodičovská dovolenka sa poskytuje v rozsahu, o aký rodič žiada, spravidla však najmenej na jeden mesiac.
Podľa § 166 ods. 3 ZP, matka a otec písomne oznamujú zamestnávateľovi deň nástupu na rodičovskú dovolenku najmenej jeden mesiac vopred. Rovnako najmenej jeden mesiac vopred oznamujú predpokladaný deň prerušenia, skončenia alebo zmeny týkajúce sa nástupu, prerušenia a skončenia rodičovskej dovolenky.
Z pohľadu Zákonníka práce to znamená, že pokiaľ sa otec dieťaťa rozhodne čerpať materské (podľa zákona o sociálnom poistení) povedzme pri dvojročnom dieťati, svojho zamestnávateľa žiada o poskytnutie rodičovskej dovolenky.
Zároveň to znamená, že obaja rodičia môžu byť súčasne na rodičovskej dovolenke – Zákonník práce to nevylučuje. Otec má právo požiadať svojho zamestnávateľa o rodičovskú dovolenku, pokiaľ má dieťa vo veku do troch (šiestich) rokov. Matka má právo zostať na rodičovskej dovolenke aj vtedy, ak je súčasne na rodičovskej dovolenke otec. Pri nástupe otca na svoju rodičovskú dovolenku sa matka nemusí - ak sama nechce - vrátiť do zamestnania.
Ešte jedna dôležitá poznámka – rodičovskú dovolenku je možné prerušiť– na deň, na dva dni, na mesiac... Toto sa takisto musí oznámiť zamestnávateľovi najmenej mesiac vopred. Počas prerušenia rodičovskej dovolenky sa rodič vracia do zamestnania. Táto možnosť je veľmi dôležitá najmä pre matky, ktoré plánujú ďalšie tehotenstvo a chcú mať slušnú ďalšiu materskú. Viac v 7. kapitole.
*
1.8 ZMENY OD 1.1.2020
V zákone o sociálnom poistení nedošlo k 1.1.2020 k žiadnym zmenám, ktoré by mali dopad na nárok na materské, jeho výšku alebo čerpanie.
Maximálne materské priznané v roku 2020
Pre toho kto sa chystá na materskú v roku 2020 platí, že maximálne materské získa z vymeriavacieho základu, resp. hrubého príjmu vo výške dvojnásobku priemernej mzdy, čo je 2026 eur.
Pre materské, ktoré sa začína poskytovať v roku 2020 platí, že DVZ môže byť najviac suma 66,6083 eur.
Výpočet: 2 x 1013 eur (priemerná mzda 2018) x 12 mesiacov deleno 365 dní = 2026 x 12 deleno 365 = 66,6083 eur
Najvyššie možné materské, priznané v roku 2020 tak môže dosiahnuť sumu:
- 1548,70 eur v mesiaci, ktorý má 31 dní (75% z 66,6083 x 31 dní),
- 1498,70 eur v mesiaci, ktorý má 30 dní (75% z 66,6083 x 30 dní).
Výsledná dávka sa zaokrúhľuje na celých 10 centov nahor.
V Národnej rade SR sa bude na októbrovej (2019) schôdzi v druhom a treťom čítaní rokovať o návrhu, podľa ktorého dôjde k zmene § 103 ods.2 ZP s účinnosťou od 1. januára 2020.
Na dovolenku v rozsahu najmenej 5 týždňov by mal mať nárok:
- zamestnanec, ktorý do konca príslušného kalendárneho roka dovŕši najmenej 33 rokov veku (tak ako doteraz)
- zamestnanec, ktorý sa trvale stará o dieťa (novinka)
... ako problém sa predbežne javí definícia pojmu "trvalá starostlivosť o dieťa", ktorý nie je uvedený v Zákonníku práce. Uvidíme preto, aká bude konečná podoba tohto návrhu.
Vláda SR na svojom zasadnutí dňa 2.10.2019 prijala nariadenie, ktorým určila pre rok 2020 minimálnu mzdu:
- 580 eur za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou
- 3,333 eura za každú hodinu odpracovanú zamestnancom (pri ustanovenom týždennom pracovnom čase 40 hodín týždenne) a pre „dohodárov“.
V prípade zamestnanca odmeňovaného hodinovou mzdou pri ustanovenom týždennom pracovnom čase nižšom ako 40 hodín týždenne, bude minimálna mzda:
- 3,4405 eura za každú hodinu odpracovanú zamestnancom pri 38,75 h/t,
- 3,5552 eura za každú hodinu odpracovanú zamestnancom pri 37,50 h/t.
*
Sadzby minimálnych mzdových nárokov (§ 120 Zákonníka práce):
|
STUPEŇ NÁROČNOSTI
|
KOEFICIENT
|
MESAČNÁ
MZDA
|
HODINOVÁ
MZDA
40 H/T
|
HODINOVÁ
MZDA
38,75 H/T
|
HODINOVÁ
MZDA
37,5 H/T
|
|
1.
|
1,0
|
580
|
3,3330
|
3,4405
|
3,5552
|
|
2.
|
1,2
|
696
|
3,9996
|
4,1286
|
4,2662
|
|
3.
|
1,4
|
812
|
4,6662
|
4,8167
|
4,9773
|
|
4.
|
1,6
|
928
|
5,3328
|
5,5048
|
5,6883
|
|
5.
|
1,8
|
1044
|
5,9994
|
6,1929
|
6,3994
|
|
6.
|
2,0
|
1160
|
6,6660
|
6,8810
|
7,1104
|
Výpočet pri hodinovej mzde: 3,333 x koeficient pre daný stupeň náročnosti x 40/38,75 alebo x 40/37,5 ... výsledok sa zaokrúhľuje na 4 des. miesta matematicky.
*
Pozor na pracovno-právny priemer vypočítaný za IV. štvrťrok 2019, použitý počas prvého štvrťroka 2020! Musí byť najmenej vo výške minimálnej mzdy a minimálnych mzdových nárokov platných pre rok 2020.
*
Mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu v roku 2020
Za každú hodinu práce v sobotu patrí zamestnancovi popri dosiahnutej mzde mzdové zvýhodnenie najmenej vo výške 50 % minimálnej mzdy za hodinu, čo znamená 50% z 3,333 eura = 1,6665 eura (zaokrúhlene 1,67 eura).
U zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa práca pravidelne vykonávala v sobotu, možno v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve, ak ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31.12. predchádzajúceho roka zamestnával menej ako 20 zamestnancov, dohodnúť nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia, najmenej však vo výške 45% minimálnej mzdy za hodinu, čo znamená 45% z 3,333 eura = 1,49985 eura (zaokrúhlene 1,50 eura).
Poznámka: počet zamestnancov sa posudzuje podľa Zákonníka práce ako počet zamestnancov v pracovnom pomere (bez ohľadu na výšku úväzku) alebo na niektorú z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohody o vykonaní práce, dohody o pracovnej činnosti, dohody o brigádnickej práci študentov).
*
Mzdové zvýhodnenie za prácu v nedeľu v roku 2020
Za každú hodinu práce v nedeľu patrí zamestnancovi popri dosiahnutej mzde mzdové zvýhodnenie najmenej vo výške 100 % minimálnej mzdy za hodinu, čo znamená 100% z 3,333 eura = 3,333 eura (zaokrúhlene 3,34 eura).
U zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa práca pravidelne vykonávala v nedeľu, možno v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve, ak ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31.12. predchádzajúceho roka zamestnával menej ako 20 zamestnancov, dohodnúť nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia, najmenej však vo výške 90% minimálnej mzdy za hodinu, čo znamená 90% z 3,333 eura = 2,9997 eura (zaokrúhlene 3,00 eurá).
*
Mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu v roku 2020
Nočná práca je práca vykonávaná v čase medzi 22. hodinou a 6. hodinou (viď § 98 ZP).
Za každú hodinu nočnej práce patrí zamestnancovi popri dosiahnutej mzde mzdové zvýhodnenie najmenej vo výške 40 % minimálnej mzdy za hodinu, čo znamená 40% z 3,333 eura = 1,3332 eura (zaokrúhlene 1,34 eura).
Ak ide o zamestnanca vykonávajúceho rizikovú prácu, za každú hodinu nočnej práce mu patrí popri dosiahnutej mzde mzdové zvýhodnenie najmenej vo výške 50 % minimálnej mzdy za hodinu, čo znamená 50% z 3,333 eura = 1,6665 eura (zaokrúhlene 1,67 eura).
U zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa prevažná časť práce vykonávala ako nočná práca, možno v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve, ak ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31.12. predchádzajúceho roka zamestnával menej ako 20 zamestnancov, dohodnúť, ak nejde o zamestnanca vykonávajúceho rizikovú prácu, nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia, najmenej však vo výške 35% minimálnej mzdy za hodinu, čo znamená 35% z 3,333 eura = 1,16655 eura(zaokrúhlene 1,17 eura).
*
Pracovná pohotovosť v roku 2020
Za každú hodinu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku patrí zamestnancovi mzda vo výške pomernej časti základnej zložky mzdy, najmenej však vo výške minimálnej mzdy v eurách za hodinu, čo znamená najmenej 3,333 eura (zaokrúhlene 3,34 eura).
Za každú hodinu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti mimo pracoviska patrí zamestnancovi náhrada najmenej 20 % minimálnej mzdy za hodinu, čo znamená 20% z 3,333 eura = 0,6666 eura (zaokrúhlene 0,67 eura).
*
Mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce v roku 2020
Mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce podľa § 124 ZP je najmenej 20 % minimálnej mzdy za hodinu, čo znamená 20% z 3,333 eura = 0,6666 eura (zaokrúhlene 0,67 eura).
Pre toho kto sa chystá na materskú v roku 2020 platí, že maximálne materské získa z vymeriavacieho základu, resp. hrubého príjmu vo výške dvojnásobku priemernej mzdy, čo je 2026 eur.
Pre materské, ktoré sa začína poskytovať v roku 2020 platí, že DVZ môže byť najviac suma 66,6083 eura.
Výpočet: 2 x 1013 eur (priemerná mzda 2018) x 12 mesiacov deleno 365 dní = 2026 x 12 deleno 365 = 66,6083 eura.
*
Najvyššie možné materské, priznané v roku 2020 tak môže dosiahnuť sumu:
- 1548,70 eura v mesiaci, ktorý má 31 dní (75% z 66,6083 x 31 dní)
- 1498,70 eura v mesiaci, ktorý má 30 dní (75% z 66,6083 x 30 dní).
Výsledná dávka sa zaokrúhľuje na celých 10 centov nahor.
Zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní umožňuje vykonávanie závislej práce bez pracovnej zmluvy alebo dohody v prípade výpomoci rodinného príslušníka.
Od 1.1.2020 dochádza k zmene a takáto výpomoc je možná aj v prípade výpomoci rodinného príslušníka pre právnickú osobu, ktorá je spoločnosťou s ručením obmedzeným a ktorá má najviac jedného spoločníka, ktorý je fyzickou osobou.
Nové znenie § 2a:
„(1) Nelegálna práca nie je práca, ktorú pre fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom, (napríklad zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, Obchodný zákonník) alebo pre právnickú osobu, ktorá je spoločnosťou s ručením obmedzeným a ktorá má najviac jedného spoločníka, ktorý je fyzickou osobou, vykonáva prácu jeho príbuzný v priamom rade, súrodenec alebo manžel tejto fyzickej osoby alebo tohto spoločníka, ak tento príbuzný v priamom rade, súrodenec alebo manžel je dôchodkovo poistený (Zákon č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov), je poberateľom dôchodku podľa osobitných predpisov alebo je žiakom alebo študentom do 26 rokov veku.
(2) Nejde o nelegálne zamestnávanie, ak pre fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom,1) alebo pre právnickú osobu, ktorá je spoločnosťou s ručením obmedzeným a ktorá má najviac jedného spoločníka, ktorý je fyzickou osobou, vykonáva prácu príbuzný v priamom rade, súrodenec alebo manžel tejto fyzickej osoby alebo tohto spoločníka, ak tento príbuzný v priamom rade, súrodenec alebo manžel je dôchodkovo poistený,8a) je poberateľom dôchodku podľa osobitných predpisov8a) alebo je žiakom alebo študentom do 26 rokov veku."
*
Od 1.1.2020 podľa § 4a zákona o sociálnom poistení, osoba pracujúca na základe zmluvy o výkone činnosti športového odborníka podľa § 49a zákona č. 440/2015 Z. z. zákona o športe bude na účely zákona o sociálnom poistení v rovnakom postavení ako:
- osoba pracujúca na dohodu o brigádnickej práci študentov, ak ide o fyzickú osobu, ktorá je žiakom strednej školy alebo študentom dennej formy vysokoškolského štúdia a nedovŕšila 26 rokov veku
- osoba pracujúca na dohodu o pracovnej činnosti.
Uvedené sa podľa § 293el zákona o sociálnom poistení vzťahuje na zmluvy o výkone činnosti športového odborníka uzatvorené od 1. januára 2020 a neskôr.
*
Od 1.1.2020 podľa § 10b ods. 1 písm. a) zákona o zdravotnom poistení, zamestnancom na účely zákona o zdravotnom poistení nie je osoba pracujúca na základe zmluvy o výkone činnosti športového odborníka podľa § 49a zákona č. 440/2015 Z. z. zákona o športe ak ide o:
- fyzickú osobu, ktorá je žiakom strednej školy alebo študentom dennej formy vysokoškolského štúdia a nedovŕšila 26 rokov veku
- poberateľov výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, ak dovŕšili dôchodkový vek, poberateľov invalidného výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, poberateľov starobného dôchodku, poberateľov predčasného starobného dôchodku alebo poberateľov invalidného dôchodku.
Uvedené sa podľa § 38et zákona o zdravotnom poistení vzťahuje na zmluvy o výkone činnosti športového odborníka uzatvorené od 1. januára 2020 a neskôr.
*
Pravidelný a nepravidelný príjem
V zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení sa rozlišuje medzi zamestnancami s pravidelným príjmom a zamestnancami s nepravidelným príjmom.
Pre zmluvy o výkone činnosti športového odborníka platí, že o pravidelný príjem pôjde vtedy, ak je priamo v zmluve dohodnuté vyplácanie odmeny (na výške nezáleží) za každý kalendárny mesiac.
Pre zmluvy o výkone činnosti športového odborníka ďalej platí – ak sa zmluva dohodne tak, že končí v tom istom kalendárnom mesiaci v ktorom začína– napr. začína 10.2.2020 a končiť má 29.2.2020 – ide o nepravidelný príjem.
Dôvod – ak je zmluva dohodnutá na dobu nepresahujúcu jeden kalendárny mesiac, odmena bude vyplatená jedna jediná – a preto nemôžeme hovoriť o pravidelnom príjme.
*
Študenti so zmluvou o výkone činnosti športového odborníka od 1.1.2020
Študent so zmluvou o výkone činnosti športového odborníka si môže v súlade s § 227a zákona o sociálnom poistení od 1.1.2020 uplatniť výnimku z dôchodkového poistenia.
Pri uplatnení výnimky študent podpíše vyhlásenie v súlade s § 227a ods. 2 zákona. a odovzdá ho zamestnávateľovi. Tlačivo je zverejnené na webovej stránke Sociálnej poisťovne ("Oznámenie a čestné vyhlásenie odvodová úľava - študenti").
Pri uplatnení výnimky sa poistné na dôchodkové poistenie platí len v prípade, že mesačný príjem zo zmluvy presiahne sumu 200 eur.
Čiže ak na zmluvu o výkone činnosti športového odborníka študent zarobí max. 200 eur mesačne, tak z dosiahnutého príjmu bude platiť odvody len zamestnávateľ a to 0,8% na úrazové poistenie a 0,25% na garančné poistenie (spolu 1,05%).
Ak študent zarobí viac ako 200 eur, tak z celého dosiahnutého príjmu platí zamestnávateľ poistné na úrazové poistenie (0,8%) a na garančné poistenie (0,25%).
Zo sumy príjmu nad 200 eur bude študent platiť 4% na starobné poistenie a 3% na invalidné poistenie (spolu 7%).
Zo sumy príjmu nad 200 eur bude zamestnávateľ platiť 14% na starobné poistenie, 3% na invalidné poistenie a 4,75% do rezervného fondu (spolu 21,75%).
Pozor, v prípade, že študent má súčasne v nejakom mesiaci uzatvorené viaceré zmluvy o výkone činnosti športového odborníka alebo dohody o brigádnickej práci študentov, výnimku si môže uplatniť len na jedinú zmluvu o výkone činnosti športového odborníka alebo na dohodu o brigádnickej práci študentov.
*
Odvody zo zmluvy o výkone činnosti športového odborníka u študentov bez uplatnenej výnimky:
|
Poistenie
|
Zamestnanec
|
Zamestnávateľ
|
Max. VZ v €
|
|
Nemocenské
|
neplatí
|
neplatí
|
|
|
Starobné
|
4%
|
14%
|
7091
|
|
Invalidné
|
3%
|
3%
|
7091
|
|
V nezamestnanosti
|
neplatí
|
neplatí
|
|
|
Garančné
|
neplatí
|
0,25%
|
7091
|
|
Úrazové
|
neplatí
|
0,8%
|
neexistuje
|
|
Rezervný fond
|
neplatí
|
4,75%
|
7091
|
|
Zdravotné
|
neplatí
|
neplatí
|
|
|
Spolu
|
7%
|
22,80%
|
|
*
*
Odvody zo zmluvy o výkone činnosti športového odborníka u študentov pri uplatnenej výnimke:
|
Poistenie
|
Zamestnanec
|
Zamestnávateľ
|
Max. VZ v €
|
|
Nemocenské
|
neplatí
|
neplatí
|
|
|
Starobné
|
4% nad 200 €
|
14% nad 200 €
|
7091
|
|
Invalidné
|
3% nad 200 €
|
3% nad 200 €
|
7091
|
|
V nezamestnanosti
|
neplatí
|
neplatí
|
|
|
Garančné
|
neplatí
|
0,25%
|
7091
|
|
Úrazové
|
neplatí
|
0,8%
|
neexistuje
|
|
Rezervný fond
|
neplatí
|
4,75% nad 200 €
|
7091
|
|
Zdravotné
|
neplatí
|
neplatí
|
|
|
Spolu
|
7% nad 200 €
|
1,05% +
21,75% nad 200 €
|
|
*
*
Dôchodcovia so zmluvou o výkone činnosti športového odborníka od 1.1.2020
Dôchodca so zmluvou o výkone činnosti športového odborníka si môže podobne ako študent v súlade s § 227a zákona o sociálnom poistení od 1.1.2020 uplatniť výnimku z dôchodkového poistenia.
Uvedené sa týka dôchodcov poberajúcich:
- starobný dôchodok
- predčasný starobný dôchodok
- invalidný dôchodok (už pri poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 40%)
- výsluhový dôchodok ak dovŕšili dôchodkový vek
- invalidný výsluhový dôchodok.
Pri uplatnení výnimky dôchodca podpíše vyhlásenie v súlade s § 227a ods. 2 zákona a odovzdá ho zamestnávateľovi. Tlačivo je zverejnené na webovej stránke Sociálnej poisťovne ("Oznámenie a čestné vyhlásenie odvodová úľava - dôchodcovia").
Pri uplatnení výnimky sa poistné na dôchodkové poistenie platí len v prípade, že mesačný príjem zo zmluvy presiahne sumu 200 eur.
V prípade zmluvy výkone činnosti športového odborníka s nepravidelným príjmom, pri ktorej si dôchodca uplatní výnimku, sa dôchodkové poistenie platí len z tej časti príjmu, ktorá v priemere na mesiac presahuje 200 eur. Z celej sumy odmeny na zmluvu sa naďalej platí úrazové a garančné poistenie.
Uplatniť výnimku si dôchodca môže len na jednu zmluvu alebo dohodu o vykonaní práce, či dohodu o pracovnej činnosti (ak ich má v tom istom čase viac). Výnimka pri určenej zmluve platí počas celého kalendárneho mesiaca. Ak má dôchodca viac zmlúv, resp. dohôd a chce zmeniť uplatnenie výnimky z jednej zmluvy (dohody) na inú, je to možné len k 1. dňu mesiaca s tým, že zamestnávateľovi oznamuje ukončenie uplatnenia výnimky na pôvodnú zmluvu (dohodu) počas predchádzajúceho mesiaca.
Pri uplatnení výnimky sa poistné na dôchodkové poistenie platí len v prípade, že mesačný príjem (priemerný mesačný príjem pri nepravidelnom príjme) zo zmluvy presiahne sumu 200 eur.
Suma 200 eur je daná „natvrdo“ v § 4 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, rovnako ako pre študentov pracujúcich na DoBPŠ.
Čiže ak na zmluvu o výkone činnosti športového odborníka dôchodca zarobí max. 200 eur mesačne, tak z dosiahnutého príjmu bude platiť odvody len zamestnávateľ a to 0,8% na úrazové poistenie a 0,25% na garančné poistenie (spolu 1,05%).
Ak dôchodca zarobí viac ako 200 eur, tak z celého dosiahnutého príjmu platí zamestnávateľ poistné na úrazové poistenie (0,8%) a na garančné poistenie (0,25%).
Zo sumy príjmu nad 200 eur bude dôchodca platiť 4% na starobné poistenie a ak poberá invalidný dôchodok alebo invalidný výsluhový dôchodok tak aj 3% na invalidné poistenie.
Zo sumy príjmu nad 200 eur bude zamestnávateľ platiť 14% na starobné poistenie, ďalej 4,75% do rezervného fondu a ak ide o invalidného dôchodcu tak aj 3% na invalidné poistenie.
*
Predčasný starobný dôchodok a práca na zmluvu o výkone činnosti športového odborníka od 1.1.2020
Osoba pracujúca na zmluvu o výkone činnosti športového odborníka, ktorej bol priznaný predčasný starobný dôchodok a ktorá si uplatní výnimku, bude povinne dôchodkovo poistená na základe takejto zmluvy, len ak jej mesačný príjem (resp. priemerný mesačný príjem pri nepravidelnom príjme) presiahne 200 eur.
Ak bude poberateľ predčasného starobného dôchodku pracovať na zmluvu o výkone činnosti športového odborníka a uplatní si výnimku z dôchodkového poistenia, Sociálna poisťovňa mu nepozastaví výplatu predčasného starobného dôchodku.
Pre poberateľov predčasných starobných dôchodkov to okrem nižších odvodov znamená, že pri práci na zmluvu o výkone činnosti športového odborníka a uplatnení výnimky z dôchodkového poistenia, im bude pozastavená výplata predčasného starobného dôchodku až od mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom úhrn príjmu z tejto zmluvy v príslušnom roku presiahol sumu 2 400 eur (§ 67 ods. 6 zákona o sociálnom poistení). Nárok na obnovenie výplaty takto pozastaveného dôchodku opätovne vznikne od januára nasledujúceho roka.
Pozor, na rozdiel od poberateľov starobných dôchodkov či invalidných dôchodkov osoba, ktorej bol priznaný predčasný starobný dôchodok je zdravotne poistená pri práci na zmluvu o výkone činnosti športového odborníka.
*
*
Odvody zo zmluvy o výkone činnosti športového odborníka bez uplatnenej výnimky
- poberateľ starobného dôchodku a
- poberateľ výsluhového dôchodku po dosiahnutí dôchodkového veku:
|
Poistenie
|
Zamestnanec
|
Zamestnávateľ
|
Max. VZ v €
|
|
Nemocenské
|
neplatí
|
neplatí
|
|
|
Starobné
|
4%
|
14%
|
7091
|
|
Invalidné
|
neplatí
|
neplatí
|
7091
|
|
V nezamestnanosti
|
neplatí
|
neplatí
|
|
|
Garančné
|
neplatí
|
0,25%
|
7091
|
|
Úrazové
|
neplatí
|
0,8%
|
neexistuje
|
|
Rezervný fond
|
neplatí
|
4,75%
|
7091
|
|
Zdravotné
|
neplatí
|
neplatí
|
|
|
Spolu
|
4%
|
19,80%
|
|
*
*
Odvody zo zmluvy o výkone činnosti športového odborníka pri uplatnenej výnimke
- poberateľ starobného dôchodku a
- poberateľ výsluhového dôchodku po dosiahnutí dôchodkového veku:
|
Poistenie
|
Zamestnanec
|
Zamestnávateľ
|
Max. VZ v €
|
|
Nemocenské
|
neplatí
|
neplatí
|
|
|
Starobné
|
4% nad 200 €
|
14% nad 200 €
|
7091
|
|
Invalidné
|
neplatí
|
neplatí
|
7091
|
|
V nezamestnanosti
|
neplatí
|
neplatí
|
|
|
Garančné
|
neplatí
|
0,25%
|
7091
|
|
Úrazové
|
neplatí
|
0,8%
|
neexistuje
|
|
Rezervný fond
|
neplatí
|
4,75% nad 200 €
|
7091
|
|
Zdravotné
|
neplatí
|
neplatí
|
|
|
Spolu
|
4% nad 200 €
|
1,05% +
18,75% nad 200 €
|
|
*
*
Odvody zo zmluvy o výkone činnosti športového odborníka bez uplatnenej výnimky
- poberateľ invalidného dôchodku (plný i krátený invalidný dôchodok)
- poberateľ invalidného výsluhového dôchodku:
|
Poistenie
|
Zamestnanec
|
Zamestnávateľ
|
Max. VZ v €
|
|
Nemocenské
|
neplatí
|
neplatí
|
|
|
Starobné
|
4%
|
14%
|
7091
|
|
Invalidné
|
3%
|
3%
|
7091
|
|
V nezamestnanosti
|
neplatí
|
neplatí
|
|
|
Garančné
|
neplatí
|
0,25%
|
7091
|
|
Úrazové
|
neplatí
|
0,8%
|
neexistuje
|
|
Rezervný fond
|
neplatí
|
4,75%
|
7091
|
|
Zdravotné
|
neplatí
|
neplatí
|
|
|
Spolu
|
7%
|
22,80%
|
|
*
*
Odvody zo zmluvy o výkone činnosti športového odborníka pri uplatnenej výnimke
- poberateľ invalidného dôchodku (plný i krátený invalidný dôchodok)
- poberateľ invalidného výsluhového dôchodku:
|
Poistenie
|
Zamestnanec
|
Zamestnávateľ
|
Max. VZ v €
|
|
Nemocenské
|
neplatí
|
neplatí
|
|
|
Starobné
|
4% nad 200 €
|
14% nad 200 €
|
7091
|
|
Invalidné
|
3% nad 200 €
|
3% nad 200 €
|
7091
|
|
V nezamestnanosti
|
neplatí
|
neplatí
|
|
|
Garančné
|
neplatí
|
0,25%
|
7091
|
|
Úrazové
|
neplatí
|
0,8%
|
neexistuje
|
|
Rezervný fond
|
neplatí
|
4,75% nad 200 €
|
7091
|
|
Zdravotné
|
neplatí
|
neplatí
|
|
|
Spolu
|
7% nad 200 €
|
1,05% +
21,75% nad 200 €
|
|
*
*
Odvody zo zmluvy o výkone činnosti športového odborníka bez uplatnenej výnimky
- poberateľ predčasného starobného dôchodku:
|
Poistenie
|
Zamestnanec
|
Zamestnávateľ
|
Max. VZ v €
|
|
Nemocenské
|
neplatí
|
neplatí
|
|
|
Starobné
|
4%
|
14%
|
7091
|
|
Invalidné
|
neplatí
|
neplatí
|
7091
|
|
V nezamestnanosti
|
neplatí
|
neplatí
|
|
|
Garančné
|
neplatí
|
0,25%
|
7091
|
|
Úrazové
|
neplatí
|
0,8%
|
neexistuje
|
|
Rezervný fond
|
neplatí
|
4,75%
|
7091
|
|
Zdravotné
|
4%
|
10%
|
neexistuje
|
|
Spolu
|
8%
|
29,80%
|
|
*
*
Odvody zo zmluvy o výkone činnosti športového odborníka pri uplatnenej výnimke
- poberateľ predčasného starobného dôchodku:
|
Poistenie
|
Zamestnanec
|
Zamestnávateľ
|
Max. VZ v €
|
|
Nemocenské
|
neplatí
|
neplatí
|
|
|
Starobné
|
4% nad 200 €
|
14% nad 200 €
|
7091
|
|
Invalidné
|
neplatí
|
neplatí
|
7091
|
|
V nezamestnanosti
|
neplatí
|
neplatí
|
|
|
Garančné
|
neplatí
|
0,25%
|
7091
|
|
Úrazové
|
neplatí
|
0,8%
|
Neohraničený
|
|
Rezervný fond
|
neplatí
|
4,75% nad 200 €
|
7091
|
|
Zdravotné
|
4%
|
10%
|
Neohraničený
|
|
Spolu
|
4% +
4% nad 200 €
|
11,05% +
18,75% nad 200 €
|
|
*
*
Odvody zo zmluvy o výkone činnosti športového odborníka s pravidelným príjmom
- všetci ostatní športoví odborníci (teda nie študenti ani dôchodcovia):
|
Poistenie
|
Zamestnanec
|
Zamestnávateľ
|
Max. VZ v €
|
|
Nemocenské
|
1,4%
|
1,4%
|
7091
|
|
Starobné
|
4%
|
14%
|
7091
|
|
Invalidné
|
3%
|
3%
|
7091
|
|
V nezamestnanosti
|
1%
|
1%
|
7091
|
|
Garančné
|
neplatí
|
0,25%
|
7091
|
|
Úrazové
|
neplatí
|
0,8%
|
neexistuje
|
|
Rezervný fond
|
neplatí
|
4,75%
|
7091
|
|
Zdravotné
|
4%
|
10%
|
neexistuje
|
|
Spolu
|
13,4%
|
35,20%
|
|
*
*
Odvody zo zmluvy o výkone činnosti športového odborníka s nepravidelným príjmom
- všetci ostatní športoví odborníci (teda nie študenti ani dôchodcovia):
|
Poistenie
|
Zamestnanec
|
Zamestnávateľ
|
Max. VZ v €
|
|
Nemocenské
|
neplatí
|
neplatí
|
|
|
Starobné
|
4%
|
14%
|
7091
|
|
Invalidné
|
3%
|
3%
|
7091
|
|
V nezamestnanosti
|
neplatí
|
neplatí
|
|
|
Garančné
|
neplatí
|
0,25%
|
7091
|
|
Úrazové
|
neplatí
|
0,8%
|
neexistuje
|
|
Rezervný fond
|
neplatí
|
4,75%
|
7091
|
|
Zdravotné
|
4%
|
10%
|
neexistuje
|
|
Spolu
|
11%
|
32,80%
|
|
S účinnosťou od 1. januára 2020 sa v zákone č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku zavádza tzv. dvojstupňový rodičovský príspevok (RP).
Nárok na RP vo výške 370 eur (resp. 462,50 eura pri dvojičkách, 555 eur pri trojičkách) má rodič, ktorý na dané dieťa poberal materské:
- rovnako ako doteraz je jedno, kto o RP požiada, môže tak urobiť matka alebo otec (čiže výhodnejšie bude ak o RP požiada ten z rodičov, ktorý poberal materské), nie je podstatné či rodič v čase poberania RP vykonáva zárobkovú činnosť a aký z nej dosahuje príjem
- nárok na vyšší RP má rodič, ktorý materské poberal podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení z poistenia zamestnanca, SZČO alebo z dobrovoľného nemocenského poistenia
- nárok na vyšší RP má matka, ktorá ako policajtka, vojačka, colníčka atď. poberala materské podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov
- nárok na vyšší RP má rodič, ktorému sa vyplácala obdobná dávka ako materské v členskom štáte (štáty EÚ + Švajčiarsko, Nórsko, Lichtenštajnsko, Island)
- podmienka pre vyšší RP nie je daná tým, či rodič pracoval ale tým, či poberal materské - vyšší RP tak budú mať aj matky, ktoré vôbec nepracovali ale platili si dobrovoľné nemocenské poistenie a z neho čerpali materské
- je jedno, aká bola výška materského - ak bolo materské priznané, bude vyšší RP
- je jedno, ako dlho bolo materské poberané (nemusí byť vyčerpané do konca trvania nároku na materské, napríklad v prípade otca stačí ak materské poberal jediný deň)
- nárok na vyšší RP má aj matka, ktorá poberala na dané dieťa materské z poistenia zamestnanca a zamestnanie jej medzitým skončilo (v ochrannej lehote, počas materskej, počas rodičovskej dovolenky).
*
Nárok na RP vo výške 270 eur (resp. 337,50 eura pri dvojičkách, 405 eur pri trojičkách) má rodič, ktorý materské nepoberal.
Napríklad preto, lebo nesplnil podmienky na priznanie materského pri danom dieťati, napríklad bol nemocensky poistený menej ako 270 dní za posledné dva roky alebo nebol nemocensky poistený vôbec.
*
Uvedený princíp platí aj pre rodičov, ktorí poberajú RP do 6 rokov dieťaťa, na dieťa ktoré má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
*
Rodičovi, ktorí poberal RP pred 1.1.2020 a bude RP poberať aj po 1.1.2020, sa suma RP automaticky zvýši počnúc výplatou RP za január 2020.
*
V prípade, že sa rodičovi vypláca nízke materské (nižšie ako suma 370 eur) bude mať v čase čerpania materského počnúc mesiacom, v ktorom sa narodí dieťa, nárok na RP vo výške rozdielu sumy 370 eur a sumy vyplateného materského.
Príklad
Matke začne poberať materské od 5.2.2020. Dieťa sa jej narodí 9.3.2020. Suma materského vyplatená za marec 2020 bude 310 eur. Matka má za mesiac marec 2020 nárok na výplatu RP vo výške 60 eur.
*
Poznámka: pri príspevku na starostlivosť o dieťa (zákon č. 561/2008 Z. z. ) nie sú žiadne zmeny - tento príspevok je najviac 280 eur. Pre veľkú časť rodičov, ktorí ho poberali do konca roku 2019 (a boli pri danom dieťati na materskej) tak bude od 1.1.2020 výhodnejšie prejsť na RP vo výške 370 eur. Prechod na RP sa technicky udeje tak, že rodič požiada na UPSVaR o priznanie RP počnúc mesiacom január 2020 a tým pádom automaticky stráca od januára 2020 nárok na čerpanie príspevku na starostlivosť o dieťa.
Do Zákonníka práce sa s účinnosťou od 30. júla 2020 zapracováva smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 957/2018/EÚ z 28. júna 2018, ktorou sa mení smernica 96/71/ES o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb.
Najdôležitejšou zmenou je rozšírenie pôvodného rozsahu "tvrdého jadra" Zákonníka práce, ktoré sa uplatňuje na vyslaných zamestnancov z doterajšej povinnosti zamestnávateľa vyplácať im mzdu najmenej vo výške minimálnej mzdy a minimálnych mzdových nárokov na celý okruh odmeňovania zakotvený v Zákonníku práce: príplatky za nadčas, víkendy, nočnú prácu, sviatky, sťažený výkon práce, náhradu za dovolenku plus mzdové nároky vyplývajúce z kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa.
Naviac pri vyslaní ktoré presiahne 12 resp. 18 mesiacov, bude zamestnávateľ povinný dodržiavať celú pracovnoprávnu legislatívu platnú na území štátu vyslania, s určitými výnimkami.
Špecifické zmeny sa týkajú vyslania agentúrami dočasného zamestnávania.
*
Rozšírenie "tvrdého jadra" o ďalšie povinnosti hosťujúceho zamestnávateľa
Hosťujúci (zahraničný) zamestnávateľ je podľa § 5 ods. 2 písm. c) ZP povinný počas vyslania svojho zamestnanca na územie SR vyplácať zamestnancovi mzdu a ďalšie náležitosti v súlade so Zákonníkom práce, ďalšími predpismi v oblasti pracovného práva a kolektívnymi zmluvami vyššieho stupňa platnými na území SR pokiaľ ide o:
- minimálnu mzdu
- minimálne mzdové nároky
- mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas
- mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok
- mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu
- mzdové zvýhodnenie za prácu v nedeľu
- mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu
- mzdovú kompenzáciu za sťažený výkon práce
- iné povinné zložky mzdy (vyplývajúce napr. z kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa)
- náhradu mzdy za dovolenku
Pri posudzovaní, či plnenie, ktoré poskytuje hosťujúci zamestnávateľ, je mzdou, sa použije § 118 ZP.
*
Hosťujúci zamestnávateľ ďalej musí uplatňovať ustanovenia predpisov platných v SR pokiaľ ide o pracovné podmienky tehotných žien, matiek do konca deviateho mesiaca po pôrode, dojčiacich žien a mladistvých zamestnancov (zmena v § 5 ods. 2 písm. e) ZP).
Hosťujúci zamestnávateľ musí vyslaným zamestnancom zabezpečiť resp. poskytnúť ubytovanie podľa podmienok a pravidiel platných v SR.
*
Ďalšou novou povinnosťou hosťujúceho zamestnávateľa je poskytovať vyslaným zamestnancom náhrady pri pracovnej ceste alebo pri ceste do obvyklého miesta výkonu práce na území SR podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách, resp. podľa príslušnej kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa a to:
- náhradu cestovných výdavkov
- náhradu výdavkov za ubytovanie pri pracovnej ceste
- stravné.
Na tento účel možno započítať aj náhradu cestovných výdavkov, náhradu výdavkov za ubytovanie a stravné alebo iné porovnateľné plnenie poskytnuté hosťujúcim zamestnávateľom podľa práva štátu, z ktorého je zamestnanec vyslaný na výkon prác pri poskytovaní služieb.
*
S účinnosťou od 1. januára 2020 pribúda v Zákonníku práce nový § 152b podľa ktorého zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi nový príspevok na športovú činnosť dieťaťa.
Na príspevok nie je právny nárok, zamestnávateľ ho poskytne dobrovoľne (počet zamestnancov nie je rozhodujúci).
Výhodou príspevku je to, že pri splnení príslušných podmienok (viď ďalej) je príspevok oslobodený od dane a odvodov.
*
Rovnako ako v prípade zamestnávateľov, na ktorých sa vzťahuje Zákonník práce, sa postupuje aj v prípade zamestnávateľov, na ktorých sa vzťahujú predpisy:
- zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme
- zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície
- zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore
- zákon č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov
- zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe
- zákon č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe.
*
Podmienky na poskytnutie príspevku, ktoré musí splniť zamestnanec
Na poskytnutie príspevku (a daňovú úľavu) musia byť splnené podmienky:
- Zamestnanec je zamestnaný v pracovnom pomere (pri dohode nárok nie je)
- Pracovný pomer trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov ku dňu začatia obdobia na ktoré sa vzťahujú oprávnené výdavky
- Zamestnanec predloží doklad vystavený oprávnenou osobou.
Ak zamestnávateľ poskytne príspevok zamestnancovi, ktorý horeuvedené podmienky nespĺňa, príspevok nebude na strane zamestnanca oslobodený od dane a nebude oslobodený od odvodov.
*
Zamestnanec musí o príspevok požiadať. Zákon nehovorí o tom, že by žiadosť musel zamestnanec podať písomne avšak z dôvodu jednoznačnosti a preukázania napríklad pri neskoršej kontrole z Inšpektorátu práce alebo pri daňovej kontrole odporúčam aby si zamestnávateľ definoval postup v internej smernici a pripravil formulár, ktorý zamestnanec vyplní.
Zamestnanec môže za kalendárny rok požiadať o príspevok na športovú činnosť dieťaťa len u jedného zamestnávateľa.
Zamestnanca, ktorý požiada o príspevok na športovú činnosť dieťaťa, nemožno žiadnym spôsobom znevýhodniť v porovnaní so zamestnancom, ktorý o tento príspevok nepožiada.
Zamestnávateľ môže po prerokovaní so zástupcami zamestnancov upraviť ďalšie podmienky, za ktorých bude zamestnancom poskytovať príspevok na športovú činnosť dieťaťa (ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, zamestnávateľ môže rozhodnúť o podmienkach poskytovania príspevku samostatne svojim rozhodnutím).
*
Výška príspevku
Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi na základe jeho žiadosti príspevok na športovú činnosť dieťaťa vo výške 55% oprávnených výdavkov (viď ďalej), najviac však v sume 275 eur za kalendárny rok v úhrne na všetky deti zamestnanca.
Ak má zamestnanec kratší pracovný čas, maximálna možná ročná suma príspevku sa pomerne kráti podľa dohodnutého kratšieho pracovného času zamestnanca. Rozhodujúcim na určenie rozsahu sumy príspevku je dohodnutý pracovný čas zamestnanca ku dňu začatia obdobia na ktoré sa vzťahujú oprávnené výdavky (obdobie musí byť uvedené na doklade).
Príspevok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.
Pozor, u zamestnávateľa na pracoviskách, kde je stanovený 38,75 hodinový, resp. 37,5 hodinový pracovný týždeň v súlade so Zákonníkom práce (pracuje sa na viac zmien, resp. pracovný čas je takto dohodnutý v kolektívnej zmluve a pod.), ide o plný pracovný čas, zamestnanci majú nárok na príspevok v maximálnej výške 275 eur za rok.
*
Ak zamestnávateľ poskytne zamestnancovi príspevok vyšší ako 55% zo sumy oprávnených výdavkov, suma "nad" 55% nie je oslobodená od dane - započíta sa do zdaniteľného príjmu zamestnanca a do vymeriavacích základov pre odvody.
Ak zamestnávateľ poskytne zamestnancovi príspevok nad limit 275 eur, suma nad limit nie je oslobodená od dane - započíta sa do zdaniteľného príjmu zamestnanca a do vymeriavacích základov pre odvody.
V praxi sa objavuje otázka, či si príspevok na športovú činnosť môžu uplatniť súčasne obaja rodičia na to isté dieťa a na tie isté oprávnené výdavky. Odpoveďou je, že zákon to nevylučuje, teda môžu.
* ... pokračovanie ...
Nezdaniteľná časť na daňovníka
Zvyšuje sa z 19,2-násobku sumy životného minima na 21-násobok sumy životného minima.
*
Sadzba dane
Pri príjmoch podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP sa zavádza nová sadzba dane vo výške 15%.
Nová sadzba 15% sa uplatní u daňovníka, ak jeho príjmy (hrubé príjmy = tržby, resp. výnosy) v príslušnom zdaňovacom období neprekročia 100000 eur.
*
Brutácia nepeňažného príjmu zo závislej činnosti
Tzv. brutácia nepeňažného príjmu - postup pri ktorej sa nepeňažný príjem navýši o odvody a daň zamestnanca - bude na rozhodnutí zamestnávateľa, zákon tento postup od 1.1.2020 už nestanovuje a príloha č. 6 zákona sa od 1.1.2020 ruší.
*
Príjmy zo závislej činnosti oslobodené od dane
- od dane je oslobodený príspevok zamestnávateľa na štúdium zamestnanca na vysokej škole
- od dane je oslobodený príspevok zo sociálneho fondu na preventívne (nepovinné) lekárske prehliadky
- zjednodušuje sa posudzovanie oslobodeného nepeňažného príjmu zamestnanca vyplývajúci zo zabezpečenia dopravy do zamestnania zamestnávateľom (pozor až od 1.1.2021)
- zvyšuje sa suma oslobodeného nepeňažného plnenia zamestnanca z dôvodu zabezpečenia ubytovania zo 60 eur na 100 eur mesačne
- od roku 2022 sa zavádza oslobodenie od dane pre nepeňažné príjmy zamestnanca všeobecne (plnenia ktoré nie sú oslobodené od dane podľa iných ustanovení zákona) do výšky 500 eur ročne, za podmienky, že zamestnávateľ plnenie nezahrnie do svojich daňových výdavkov
*
Nezdaniteľná časť kúpele
Spresňuje sa postup. Daňovník si môže uplatniť nezdaniteľnú časť na kúpeľnú starostlivosť na manželku/manžela (max. 50 eur) len v prípade, ak si manželka/manžel nemá ako sám uplatniť túto nezdaniteľnú časť, pretože nemá príjmy podľa § 5 alebo podľa § 6 ods. 1 a 2. Uvedené platí už pri ročnom zúčtovaní/daňovom priznaní za rok 2019.
*
Zjednodušenie administratívnych povinností a doručovania dokladov
- zavedenie možnosti vystaviť a doručiť medzi zamestnancom a zamestnávateľom po vzájomnej dohode vymedzené druhy dokladov elektronicky - "Vyhlásenie", "Žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania", "Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch", "Ročné zúčtovanie", "Potvrdenie o zaplatení dane na účely 2%"
- zrušenie povinnosti zamestnanca každoročne podpisovať "vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a daňového bonusu", bude sa vypĺňať len na začiatku pri nástupe zamestnanca a neskôr len v prípade zmien
*
Opravy chýb zamestnávateľa pri výpočte dane alebo daňového bonusu
Lehota na vykonanie možnej opravy výpočtu dane, alebo daňového bonusu na vyživované dieťa, daňového bonusu na zaplatené úroky alebo zamestnaneckú prémiu sa predlžuje a zjednocuje na 5 rokov.
Ide o prípady, kedy zamestnávateľ zrazil alebo vyplatil zamestnancovi daň, daňový bonus na vyživované dieťa, daňový bonus na zaplatené úroky alebo zamestnaneckú prémiu vo vyššej sume alebo v nižšej sume ako bol povinný podľa tohto zákona a to aj vtedy, ak tak urobil zavinením zamestnanca.
Lehota na vrátenie alebo dodatočné zrazenie nezrazeného alebo nesprávne zrazeného preddavku na daň najneskôr do 31. marca nasledujúceho roka sa nemení.
*
Podrobnosti a ďalšie zmeny:
DAŇ Z PRÍJMOV ROK 2020
*
Sadzba dane v roku 2020
- 19% zo základu dane do výšky 176,8-násobku sumy platného životného minima vrátane, čiže do 37163,36 eura
- 25% zo základu dane presahujúceho 176,8-násobok platného životného minima, čiže presahujúceho 37163,36 eura.
Pri výpočte preddavkov na daň zo závislej činnosti je hranica základu dane pre sadzbu 19% suma 3096,95 eura.
Poznámka: Suma životného minima, platná k 1. januáru 2020 je 210,20 eura.
*
Novinka platná prvýkrát za rok 2020:
Sadzba dane zo základu dane z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 je 15 % zo základu dane zníženého o daňovú stratu, ak daňovník dosiahol za zdaňovacie obdobie príjmy (výnosy) podľa § 6 ods. 1 a 2 neprevyšujúce sumu 100000 eur.
*
Zrážková daň
-
7% z dividend ak je daňovník rezident SR alebo zmluvného štátu
-
19% z príjmov podľa § 43 ods. 2 a 3 (okrem dividend) ak je daňovník rezident SR alebo rezident zmluvného štátu
-
35% z príjmov podľa § 43 ods. 2 a 3 (vrátane dividend) ak je daňovník rezident nezmluvného štátu
*
Osobitná sadzba dane
- 5% zo zdaniteľného (hrubého) príjmu zo závislej činnosti plynúceho niektorým ústavným činiteľom.
*
Daňový bonus na dieťa v roku 2020
- 45,44 eura mesačne na jedno dieťa vo veku do 6 rokov (poslednýkrát za kalendárny mesiac, v ktorom dieťa dovŕši 6 rokov)
- 22,72 eura mesačne na jedno dieťa vo veku od 6 rokov.
Hranica príjmu pre priznanie nároku je 6-násobok minimálnej mzdy = 6 x 580 eur = 3480 eur.
Hranica príjmu pre priznanie nároku zamestnancovi pri výpočte mesačných preddavkov na daň je polovica minimálnej mzdy = 580 eur/2= 290 eur.
*
Daňový bonus na zaplatené úroky v roku 2020
Uplatňuje sa rovnako ako za roky 2018 a 2019. Suma daňového bonusu je daná ako 50% zo zaplatených úrokov pri úveroch na bývanie v príslušnom roku, najviac však 400 eur ročne, pričom výška úrokov musí byť vypočítaná z poskytnutého úveru najviac však zo sumy 50000 eur na jednu nehnuteľnosť.
*
Nezdaniteľná časť na daňovníka v roku 2020
Nezdaniteľná časť na daňovníka (na mesiac) pri výpočte preddavkov na daň je 367,85 eura.
V ročnom zúčtovaní/daňovom priznaní za rok 2020:
1. Ak daňovník dosiahne základ dane do 19506,56 eura (92,8-násobok životného minima), tak nezdaniteľná časť na daňovníka za rok 2020 je 4414,20 eura.
2. Ak daňovník dosiahne základ dane vyšší ako 19506,56 eura, tak nezdaniteľná časť na daňovníka sa vypočíta nasledovne:
9290,84 – (základ dane : 4)
kde suma 9290,84 = 44,2-násobok životného minima
Výsledok sa zaokrúhľuje na eurocenty matematicky.
3. Ak daňovník dosiahne základ dane 37163,36 eura a viac, tak nezdaniteľná časť na daňovníka je nula.
*
Nezdaniteľná časť na manželku (manžela) v roku 2020
1. Ak daňovník dosiahne základ dane do 37163,36 eura (176,8-násobok životného minima), tak nezdaniteľná časť na manželku je daná podľa vzorca:
4035,84 - vlastný príjem manželky
2. Ak daňovník dosiahne základ dane vyšší ako 37163,36 eura, tak nezdaniteľná časť na manželku je daná výpočtom:
13326,68 – (základ dane : 4) - vlastný príjem manželky
kde suma 13326,68 = 63,4-násobok životného minima
Výsledok sa zaokrúhľuje na eurocenty matematicky.
3. Ak daňovník dosiahne základ dane 53306,72 eura a viac, tak nezdaniteľná časť na manželku je nula, bez ohľadu na výšku jej vlastných príjmov.
*
Nezdaniteľná čiastka - príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie (3. pilier)
Bez zmien sa uplatňuje rovnako od roku 2014. Základ dane sa môže znížiť o sumu preukázateľne zaplatených príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, a to najviac do výšky 180 eur.
Pozor, uplatnenie je možné len ak príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie zaplatil daňovník na základe účastníckej zmluvy uzatvorenej po 31. decembri 2013 alebo na základe zmeny účastníckej zmluvy, ktorej súčasťou je zrušenie dávkového plánu a súčasne daňovník nemá uzatvorenú inú účastnícku zmluvu uzatvorenú do 31. decembra 2013 ktorej súčasťou je dávkový plán.
*
Nezdaniteľná čiastka – kúpele
Uplatňuje sa rovnako ako za roky 2018 a 2019. Základ dane sa môže znížiť o sumu preukázateľne zaplatených úhrad služieb v prírodných liečebných kúpeľoch a kúpeľných liečebniach a to najviac do výšky 50 eur.
Daňovník si môže uplatniť ďalších 50 eur z preukázateľne zaplatených úhrad aj za manželku a 50 eur na každé vyživované dieťa zákona, ak sa títo spolu s ním zúčastnili kúpeľnej starostlivosti. Uvedenú nezdaniteľnú časť základu dane si môže uplatniť len jeden z týchto daňovníkov.
*
Na zamestnaneckú prémiu za rok 2020 by nemal mať nárok žiaden zamestnanec.
*
Paušálne výdavky
V roku 2020 sú naďalej 60% z príjmov SZČO, naďalej max. 20000 eur na rok (bez ohľadu na počet mesiacov podnikania).
*
Daň sa nevyrubí a neplatí... (§ 46a)
-
ak za rok 2020 nepresiahne 17 eur alebo
-
ak celkové zdaniteľné príjmy daňovníka za rok 2020 nepresiahnu 2207,10 eura.
*
SOCIÁLNE A ZDRAVOTNÉ POISTENIE ROK 2020
Maximálny vymeriavací základ
Maximálny vymeriavací základ na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie, poistenie v nezamestnanosti, garančné poistenie a do rezervného fondu je 7091 eur (7 x 1013 eur).
Netýka sa úrazového poistenia a netýka sa zdravotného poistenia, ktoré maximálny vymeriavací základ stanovený nemajú.
Maximálny vymeriavací základ pre dividendy za roky 2011 až 2016 vrátane, vyplatené v roku 2020, je 60780 eur (60-násobok priemernej mzdy z roka 2018, 60 x 1013 eur).
*
Hranica príjmu pri zamestnávaní dlhodobo nezamestnaných
Hranica príjmu, do ktorého sa uplatní výnimka pri odvodoch, je pre pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer, ktorý vznikol v roku 2019 a pokračuje v roku 2020 suma 67% z 954 eur, čo je suma 639,18 eura.
Hranica príjmu, do ktorého sa uplatní výnimka pri odvodoch, je pre pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer, ktorý vznikol v roku 2020 a pokračuje v roku 2021 suma 67% z 1013 eur, čo je suma 678,71 eura.
*
Sadzby poistného SZČO
Od 1.7.2019 (od 1.10.2019 v prípade podania DP za rok 2018 po 31.3.2019) je povinne nemocensky a dôchodkovo poistená na sociálne poistenie SZČO, ktorej príjem (brutto, podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP) za rok 2018 bol vyšší ako 5724 eur (12 x 477).
Od 1.7.2020 (respektíve od 1.10.2020 v prípade podania DP za rok 2019 po 31.3.2020) je povinne nemocensky a dôchodkovo poistená na sociálne poistenie SZČO, ktorej príjem (brutto, podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP) za rok 2019 bol vyšší ako 6078 eur (12 x 506,50).
*
Minimálny vymeriavací základ počas roka 2020 bude 506,50 eura, minimálne poistné do Sociálnej poisťovne 167,89 eura (spolu so zdravotným poistením je minimálne poistné mesačne 238,80 eura, viď ďalej).
Rozpis poistného na sociálne poistenie SZČO vypočítané z minimálneho základu 506,50 eura:
- nemocenské poistenie 4,4%, min. 22,28 eura
- starobné poistenie 18%, min. 91,17 eura
- invalidné poistenie 6%, min. 30,39 eura
- rezervný fond 4,75%, min. 24,05 eura
*
Sadzby poistného dobrovoľne poistená osoba na sociálne poistenie
Minimálny vymeriavací základ 506,50 eura
- nemocenské poistenie 4,4%, min. 22,28 eura
- starobné poistenie 18%, min. 91,17 eura
- invalidné poistenie 6%, min. 30,39 eura
- poistenie v nezamestnanosti 2%, min. 10,13 eura
- rezervný fond 4,75%, min. 24,05 eura
*
Sadzby poistného na zdravotné poistenie SZČO a samoplatiteľa
Sadzba 14%, minimálny vymeriavací základ 506,50 eur, minimálny preddavok mesačne 70,91 eura.
Osoba so zdravotným postihnutím sadzba 7%, minimálny preddavok mesačne 35,45 eura.
*
Nemocenské dávky a náhrada príjmu pri PN zamestnanca
Najvyšší možný denný vymeriavací základ pre výpočet nemocenskej dávky je 66,6083 eura.
Výpočet: 2 x 1013 eur = 2026 ... x 12 mesiacov = 24312 ... deleno 365 dní = 66,6083 ... zaokrúhli sa na 4 desatinné miesta nahor.
Najvyšší možný denný vymeriavací základ pre výpočet náhrady príjmu pri PN je 66,6082 eura. Výpočet rovnako, zaokrúhli sa však na 4 desatinné miesta nadol.
*
Maximálne materské priznané v roku 2020
Pre toho kto sa chystá na materskú v roku 2020 platí, že maximálne materské získa z vymeriavacieho základu, resp. hrubého príjmu vo výške dvojnásobku priemernej mzdy, čo je 2026 eur.
Pre materské, ktoré sa začína poskytovať v roku 2020 platí, že DVZ môže byť najviac suma 66,6083 eura.
Výpočet: 2 x 1013 eur (priemerná mzda 2018) x 12 mesiacov deleno 365 dní = 2026 x 12 deleno 365 = 66,6083 eura
Najvyššie možné materské, priznané v roku 2020 tak môže dosiahnuť sumu:
-
1548,70 eura v mesiaci, ktorý má 31 dní (75% z 66,6083 x 31 dní),
-
1498,70 eura v mesiaci, ktorý má 30 dní (75% z 66,6083 x 30 dní).
Výsledná dávka sa zaokrúhľuje na celých 10 centov nahor.
*
Dávka v nezamestnanosti
Najvyšší možný denný vymeriavací základ pre výpočet dávky v nezamestnanosti od 1.7.2019 do 30.6.2020 najviac zo sumy 2 x 12 x 1013/365 = 66,6083 eura.
*
Odvodová odpočítateľná položka na zdravotné poistenie
Je naďalej max. 380 eur mesačne, pri príjme nad 380 eur mesačne sa znižuje o dvojnásobok rozdielu príjmu a sumy 380 eur. Pri príjme od 570 eur je OOP nulová.
OOP sa od januára 2018 uplatňuje len u zamestnancov. U zamestnávateľa sa OOP neuplatňuje.
*
Profesionálni športovci
Profesionálni športovci so zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu podľa Zákona o športe nemajú postavenie zamestnanca podľa zákonov o sociálnom poistení a zdravotnom poistení až do 31.12.2021.
*
Všeobecne platné výnimky sociálne poistenie
- Garančné poistenie sa nevzťahuje na zamestnávateľa, ktorý je zastupiteľský úrad cudzieho štátu a na zamestnávateľa, na ktorého nemôže byť vyhlásený konkurz podľa § 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácií - štát, štátna rozpočtová organizácia, štátna príspevková organizácia, štátny fond, obec, vyšší územný celok alebo iná osoba, za ktorej všetky záväzky zodpovedá a ručí štát.
- Za zamestnanca na účely garančného poistenia sa nepovažuje zamestnanec v pracovnom pomerealebo na dohodu v prípade, že je súčasne štatutárnym orgánom zamestnávateľa alebo členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa.
- Povinné poistenie v nezamestnanosti sa nevzťahuje na osoby, ktorým bol priznaný starobný dôchodok,predčasný starobný dôchodok, invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, a osoby, ktorým bol priznaný invalidný dôchodok a dovŕšili dôchodkový vek.
- Poistné na invalidné poistenie sa neplatí za osoby ktorým bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok a osoby, ktoré poberajú výsluhový dôchodok a dovŕšili dôchodkový vek.
*
Dôchodková hodnota pre dôchodky priznané v roku 2020
Bude známa v decembri 2019.
*
Nárok na predčasný starobný dôchodok
Od 1.7.2019 do 30.6.2020 má poistenec nárok na predčasný starobný dôchodok vtedy, ak suma novopriznaného predčasného starobného dôchodku dosiahne najmenej 252,30 eura (1,2-násobok životného minima 210,20 eura).
*
MINIMÁLNA MZDA ROK 2020
*
Ministerstvo práce pre rok 2020 navrhuje minimálnu mzdu:
-
580 eur za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou,
-
3,333 eura za každú hodinu odpracovanú zamestnancom (pri ustanovenom týždennom pracovnom čase 40 hodín týždenne) a pre „dohodárov“.
*
V prípade zamestnanca odmeňovaného hodinovou mzdou pri ustanovenom týždennom pracovnom čase nižšom ako 40 hodín týždenne, bude minimálna mzda:
-
3,4405 eura za každú hodinu odpracovanú zamestnancom pri 38,75 h/t,
-
3,5552 eura za každú hodinu odpracovanú zamestnancom pri 37,50 h/t.
*
Sadzby minimálnych mzdových nárokov (§ 120 Zákonníka práce)
*
Výpočet pri hodinovej mzde: 3,333 x koeficient pre daný stupeň náročnosti x 40/38,75 alebo x 40/37,5 ... výsledok sa zaokrúhľuje na 4 des. miesta matematicky.
Pozor na pracovno-právny priemer vypočítaný za IV. štvrťrok 2019, použitý počas prvého štvrťroka 2020! Musí byť najmenej vo výške minimálnej mzdy a minimálnych mzdových nárokov platných pre rok 2020.
*
Mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu v roku 2020
Za každú hodinu práce v sobotu patrí zamestnancovi popri dosiahnutej mzde mzdové zvýhodnenie najmenej vo výške 50 % minimálnej mzdy za hodinu, čo znamená 50% z 3,333 eura = 1,6665 eura (zaokrúhlene 1,67 eura).
U zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa práca pravidelne vykonávala v sobotu, možno v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve, ak ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31.12. predchádzajúceho roka zamestnával menej ako 20 zamestnancov, dohodnúť nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia, najmenej však vo výške 45% minimálnej mzdy za hodinu, čo znamená 45% z 3,333 eura = 1,49985 eura (zaokrúhlene 1,50 eura).
*
Poznámka: počet zamestnancov sa posudzuje podľa Zákonníka práce ako počet zamestnancov v pracovnom pomere (bez ohľadu na výšku úväzku) alebo na niektorú z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohody o vykonaní práce, dohody o pracovnej činnosti, dohody o brigádnickej práci študentov).
*
Mzdové zvýhodnenie za prácu v nedeľu v roku 2020
Za každú hodinu práce v nedeľu patrí zamestnancovi popri dosiahnutej mzde mzdové zvýhodnenie najmenej vo výške 100 % minimálnej mzdy za hodinu, čo znamená 100% z 3,333 eura = 3,333 eura (zaokrúhlene 3,34 eura).
U zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa práca pravidelne vykonávala v nedeľu, možno v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve, ak ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31.12. predchádzajúceho roka zamestnával menej ako 20 zamestnancov, dohodnúť nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia, najmenej však vo výške 90% minimálnej mzdy za hodinu, čo znamená 90% z 3,333 eura = 2,9997 eura (zaokrúhlene 3,00 eurá).
*
Mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu v roku 2020
Nočná práca je práca vykonávaná v čase medzi 22. hodinou a 6. hodinou (viď § 98 ZP).
Za každú hodinu nočnej práce patrí zamestnancovi popri dosiahnutej mzde mzdové zvýhodnenie najmenej vo výške 40 % minimálnej mzdy za hodinu, čo znamená 40% z 3,333 eura = 1,3332 eura (zaokrúhlene 1,34 eura).
Ak ide o zamestnanca vykonávajúceho rizikovú prácu, za každú hodinu nočnej práce mu patrí popri dosiahnutej mzde mzdové zvýhodnenie najmenej vo výške 50 % minimálnej mzdy za hodinu, čo znamená 50% z 3,333 eura = 1,6665 eura (zaokrúhlene 1,67 eura).
U zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa prevažná časť práce vykonávala ako nočná práca, možno v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve, ak ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31.12. predchádzajúceho roka zamestnával menej ako 20 zamestnancov, dohodnúť, ak nejde o zamestnanca vykonávajúceho rizikovú prácu, nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia, najmenej však vo výške 35% minimálnej mzdy za hodinu, čo znamená 35% z 3,333 eura = 1,16655 eura (zaokrúhlene 1,17 eura).
*
Trinásty plat v roku 2020
- je oslobodený od dane z príjmov do výšky 500 eur
- je oslobodený od zdravotných odvodov do výšky 500 eur
- nie je oslobodený od sociálnych odvodov (má byť oslobodený až v roku 2021)
Podmienkou oslobodenia od dane z príjmov a od zdravotných odvodov je:
- trinásty plat musí byť vyplatený vo výplate za mesiac máj (vyplatený počas mesiaca jún),
- trinásty plat musí byť vyplatený najmenej vo výške 500 eur a súčasne
- pracovnoprávny vzťah zamestnanca u zamestnávateľa trvá k 30.4. nepretržite aspoň 24 mesiacov.
*
Štrnásty plat v roku 2020
- je oslobodený od dane z príjmov do výšky 500 eur
- je oslobodený od zdravotných odvodov do výšky 500 eur
- je oslobodený od sociálnych odvodov do výšky 500 eur
Podmienkou oslobodenia od dane z príjmov a od odvodov je:
- štrnásty plat musí byť vyplatený vo výplate za mesiac november (vyplatený počas mesiaca december),
- štrnásty plat musí byť vyplatený najmenej vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca podľa § 134 Zákonníka práce,
- pracovnoprávny vzťah zamestnanca u zamestnávateľa trvá k 31.10. nepretržite aspoň 48 mesiacov a súčasne
- zamestnancovi bol vyplatený vo výplate za mesiac máj daného roka (vyplatený v júni) trinásty plat najmenej vo výške 500 eur.
*
CESTOVNÉ NÁHRADY
Od 1. júna 2019 sú platné sumy základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách nasledovne:
- 0,053 eura jednostopové vozidlá a trojkolky,
- 0,193 eura osobné cestné motorové vozidlá.
*
Sumy stravného platné od 1.7.2019
- 5,10 eura pre časové pásmo 5 až 12 hodín,
- 7,60 eura pre časové pásmo nad 12 hodín až 18 hodín,
- 11,60 eura pre časové pásmo nad 18 hodín.
*
STRAVOVANIE ZAMESTNANCOV
Príspevok zamestnávateľa na stravovanie je 55% z ceny jedla.
Od 1.7.2019 je to najviac suma 2,81 eura (55% z 5,10 eura).
*
Od 1.7.2019 hodnota gastrolístka musí byť najmenej 75% z 5,10 eura, teda najmenej 3,83 eura.
Z ceny gastrolístka musí byť príspevok zamestnávateľa najmenej 55%, teda napríklad pri cene gastrolístka 3,83 eura je to najmenej 2,11 eura.
*
PRÍSPEVOK NA REKREÁCIU
Je povinný pre zamestnávateľov nad 49 zamestnancov (povinný je pre zamestnávateľov zamestnávajúcich od 49,1 zamestnanca).
Príspevok je vo výške 55% preukázaných výdavkov, najviac suma 275 eur za rok 2020 pri plnom úväzku. Pri čiastočnom úväzku sa maximálna možná suma príspevku alikvótne kráti.
*
SOCIÁLNE DÁVKY A SÚVISIACE VELIČINY
*
Životné minimum od 1.7.2019 do 30.6.2020
- plnoletá fyzická osoba: 210,20 eura
- ďalšia spoločne posudzovaná plnoletá fyzická osoba: 146,64 eura
- dieťa: 95,96 eura
*
Rodičovský príspevok od 1.1.2020
- 270 eur ak rodič na dané dieťa nepoberal materské (337,50 eura dvojičky, 405 eur trojičky)
- 370 eur ak rodič na dané dieťa poberal materské (462,50 eura dvojičky, 555 trojičky)
*
Prídavok na dieťa od 1.1.2020
24,95 eura
11,70 eura príplatok k prídavku na dieťa
*
Evidencia na úrade práce
Suma, ktorú môže zarobiť evidovaný uchádzač o zamestnanie od 1.7.2019 do 30.6.2020: max. 210,20 eura mesačne.
Doba práce na dohodu počas roka 2020 bez vyradenia z evidencie: max. 40 kal. dní.
*
EXEKUČNÉ ZRÁŽKY
Nepostihnuteľné sumy pre účely výpočtu exekučných zrážok a zrážok podľa Občianskeho súdneho poriadku platné od 1.7.2019 do 30.6.2020
Základné nepostihnuteľné sumy:
- na povinného: 210,20 eura (100% životného minima plnoletej FO)
- na vyživovanú osobu: 52,55 eura (25% životného minima plnoletej FO)
Základné nepostihnuteľné sumy, ak povinným je poberateľ dôchodku:
- na povinného: 210,20 eura (100% životného minima plnoletej FO)
- na vyživovanú osobu: 105,10 eura (50% životného minima plnoletej FO)
Pri pokutách za priestupky (týka sa aj poberateľov dôchodkov):
- na povinného: 105,10 eura (50% životného minima plnoletej FO)
- na vyživovanú osobu: 52,55 eura (25% životného minima plnoletej FO)
Pri zrážke výživného na maloleté dieťa (týka sa aj poberateľov dôchodkov):
- na povinného: 88,28 eura (70% zo 60% základnej sumy na povinného)
- na vyživovanú osobu: 36,78 eura (70 % základnej sumy na vyživovanú osobu)
Suma nad ktorú sa zráža bez obmedzenia: 315,30 eura (150% životného minima plnoletej FO)
Poznámka: všetky nepostihnuteľné sumy sa zaokrúhľujú na eurocenty smerom nadol.
Sadzba dane v roku 2020
- 19% zo základu dane do výšky 176,8-násobku sumy platného životného minima vrátane, čiže do 37163,36 eura,
- 25% zo základu dane presahujúceho 176,8-násobok platného životného minima, čiže presahujúceho 37163,36 eura.
Pri výpočte preddavkov na daň zo závislej činnosti je hranica základu dane pre sadzbu 19% suma 3096,95 eura.
Poznámka: Suma životného minima, platná k 1. januáru 2020 je 210,20 eura.
*
Zrážková daň
-
7% z dividend ak je daňovník rezident SR alebo zmluvného štátu
-
19% z príjmov podľa § 43 ods. 2 a 3 (okrem dividend) ak je daňovník rezident SR alebo rezident zmluvného štátu
-
35% z príjmov podľa § 43 ods. 2 a 3 (vrátane dividend) ak je daňovník rezident nezmluvného štátu
*
Osobitná sadzba dane
5% zo zdaniteľného (hrubého) príjmu zo závislej činnosti plynúceho niektorým ústavným činiteľom.
*
Daňový bonus na dieťa v roku 2020
Suma 45,44 eura mesačne na jedno dieťa vo veku do 6 rokov (poslednýkrát za kalendárny mesiac, v ktorom dieťa dovŕši 6 rokov).
Suma 22,72 eura mesačne na jedno dieťa vo veku od 6 rokov.
Hranica príjmu pre priznanie nároku je 6-násobok minimálnej mzdy = 6 x 580 eur = 3480 eur.
Hranica príjmu pre priznanie nároku zamestnancovi mesačne je polovica minimálnej mzdy = 580 eur/2= 290 eur.
*
Daňový bonus na zaplatené úroky v roku 2020
Uplatňuje sa rovnako ako za roky 2018 a 2019. Suma daňového bonusu je daná ako 50% zo zaplatených úrokov pri úveroch na bývanie v príslušnom roku, najviac však 400 eur ročne, pričom výška úrokov musí byť vypočítaná z poskytnutého úveru najviac však zo sumy 50 000 eur na jednu nehnuteľnosť.
*
Nezdaniteľná časť na daňovníka v roku 2020
Nezdaniteľná časť na daňovníka (na mesiac) pri výpočte preddavkov na daň je 367,85 eura.
V ročnom zúčtovaní/daňovom priznaní za rok 2020:
1. Ak daňovník dosiahne základ dane do 19506,56 eura (92,8-násobok životného minima), tak nezdaniteľná časť na daňovníka za rok 2020 je 4414,20 eura.
2. Ak daňovník dosiahne základ dane vyšší ako 19506,56 eura, tak nezdaniteľná časť na daňovníka sa vypočíta nasledovne:
9290,84 – (základ dane : 4)
kde suma 9290,84 = 44,2-násobok životného minima
Výsledok sa zaokrúhľuje na eurocenty matematicky.
3. Ak daňovník dosiahne základ dane 37163,36 eura a viac, tak nezdaniteľná časť na daňovníka je nula.
*
Nezdaniteľná časť na manželku (manžela) v roku 2020
1. Ak daňovník dosiahne základ dane do 37163,36 eura (176,8-násobok životného minima), tak nezdaniteľná časť na manželku je daná podľa vzorca:
4035,84 - vlastný príjem manželky.
2. Ak daňovník dosiahne základ dane vyšší ako 37163,36 eura, tak nezdaniteľná časť na manželku je daná výpočtom:
13326,68 – (základ dane : 4) - vlastný príjem manželky,
kde suma 13326,68 = 63,4-násobok životného minima
Výsledok sa zaokrúhľuje na eurocenty matematicky.
3. Ak daňovník dosiahne základ dane 53306,72 eura a viac, tak nezdaniteľná časť na manželku je nula, bez ohľadu na výšku jej vlastných príjmov.
*
Nezdaniteľná čiastka - príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie (3. pilier)
Bez zmien sa uplatňuje rovnako od roku 2014. Základ dane sa môže znížiť o sumu preukázateľne zaplatených príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, a to najviac do výšky 180 eur.
Pozor, uplatnenie je možné len ak príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie zaplatil daňovník na základe účastníckej zmluvy uzatvorenej po 31. decembri 2013 alebo na základe zmeny účastníckej zmluvy, ktorej súčasťou je zrušenie dávkového plánu a súčasne daňovník nemá uzatvorenú inú účastnícku zmluvu uzatvorenú do 31. decembra 2013 ktorej súčasťou je dávkový plán.
*
Nezdaniteľná čiastka – kúpele
Uplatňuje sa rovnako ako za roky 2018 a 2019. Základ dane sa môže znížiť o sumu preukázateľne zaplatených úhrad služieb v prírodných liečebných kúpeľoch a kúpeľných liečebniach a to najviac do výšky 50 eur.
Daňovník si môže uplatniť ďalších 50 eur z preukázateľne zaplatených úhrad aj za manželku a 50 eur na každé vyživované dieťa zákona, ak sa títo spolu s ním zúčastnili kúpeľnej starostlivosti. Uvedenú nezdaniteľnú časť základu dane si môže uplatniť len jeden z týchto daňovníkov.
*
Na zamestnaneckú prémiu za rok 2020 by nemal mať nárok žiaden zamestnanec.
*
Paušálne výdavky
V roku 2020 sú naďalej 60% z príjmov SZČO, naďalej max. 20000 eur na rok (bez ohľadu na počet mesiacov podnikania).
*
Daň sa nevyrubí a neplatí... (§ 46a)
-
ak za rok 2020 nepresiahne 17 eur alebo
-
ak celkové zdaniteľné príjmy daňovníka za rok 2020 nepresiahnu 2207,10 eura.
Dôchodkový vek s platnosťou od 1.1.2020
| Rok narodenia |
Muž |
Žena |
Žena 1 dieťa
|
Žena 2 deti |
Žena 3 alebo 4 deti |
Žena 5 a viac detí |
| 1943 a skôr |
60 rokov |
57 rokov |
56 rokov |
55 rokov |
54 rokov |
53 rokov |
| 1944 |
60 rokov 9 mes. |
57 rokov |
56 rokov |
55 rokov |
54 rokov |
53 rokov |
| 1945 |
61 rokov 6 mes. |
57 rokov |
56 rokov |
55 rokov |
54 rokov |
53 rokov |
| 1946 |
62 rokov |
57 rokov |
56 rokov |
55 rokov |
54 rokov |
53 rokov |
| 1947 |
62 rokov |
57 rokov 9 mes. |
56 rokov |
55 rokov |
54 rokov |
53 rokov |
| 1948 |
62 rokov |
58 rokov 6 mes. |
56 rokov 9 mes. |
55 rokov |
54 rokov |
53 rokov |
| 1949 |
62 rokov |
59 rokov 3 mes. |
57 rokov 6 mes. |
55 rokov 9 mes. |
54 rokov |
53 rokov |
| 1950 |
62 rokov |
60 rokov |
58 rokov 3 mes. |
56 rokov 6 mes. |
54 rokov 9 mes. |
53 rokov |
| 1951 |
62 rokov |
60 rokov 9 mes. |
59 rokov |
57 rokov 3 mes. |
55 rokov 6 mes. |
53 rokov 9 mes. |
| 1952 |
62 rokov |
61 rokov 6 mes. |
59 rokov 9 mes. |
58 rokov |
56 rokov 3 mes. |
54 rokov 6 mes. |
| 1953 |
62 rokov |
62 rokov |
60 rokov 6 mes. |
58 rokov 9 mes. |
57 rokov |
55 rokov 3 mes. |
| 1954 |
62 rokov |
62 rokov |
61 rokov 3 mes. |
59 rokov 6 mes. |
57 rokov 9 mes. |
56 rokov |
| 1955 |
62 rokov 76 dní |
62 rokov 76 dní |
62 rokov 76 dní |
60 rokov 3 mes. |
58 rokov 6 mes. |
56 rokov 9 mes. |
| 1956 |
62 rokov 139 dní |
62 rokov 139 dní |
62 rokov 139 dní |
61 rokov |
59 rokov 3 mes. |
57 rokov 6 mes. |
| 1957 |
62 rokov 6 mes. |
62 rokov 6 mes. |
62 rokov 6 mes. |
61 rokov 9 mes. |
60 rokov |
58 rokov 3 mes. |
| 1958 |
62 rokov 8 mes. |
62 rokov 8 mes. |
62 rokov 7 mes. |
62 rokov 1 mes. |
60 rokov 9 mes. |
59 rokov |
| 1959 |
62 rokov 10 mes. |
62 rokov 10 mes. |
62 rokov 8 mes. |
62 rokov 5 mes. |
61 rokov 6 mes. |
59 rokov 9 mes. |
| 1960 |
63 rokov |
63 rokov |
62 rokov 10 mes. |
62 rokov 9 mes. |
61 rokov 10 mes. |
60 rokov 6 mes. |
| 1961 |
63 rokov 2 mes. |
63 rokov 2 mes. |
63 rokov |
63 rokov |
62 rokov 2 mes. |
61 rokov 3 mes. |
| 1962 |
63 rokov 4 mes. |
63 rokov 4 mes. |
63 rokov 2 mes. |
63 rokov |
62 rokov 6 mes. |
61 rokov 7 mes. |
| 1963 |
63 rokov 6 mes. |
63 rokov 6 mes. |
63 rokov 4 mes. |
63 rokov |
62 rokov 6 mes. |
61 rokov 11 mes. |
| 1964 |
63 rokov 8 mes. |
63 rokov 8 mes. |
63 rokov 6 mes. |
63 rokov |
62 rokov 6 mes. |
62 rokov 3 mes. |
| 1965 |
63 rokov 10 mes. |
63 rokov 10 mes.
|
63 rokov 6 mes. |
63 rokov |
62 rokov 6 mes. |
62 rokov 6 mes. |
| 1966 a neskôr |
64 rokov |
64 rokov |
63 rokov 6 mes. |
63 rokov |
62 rokov 6 mes. |
62 rokov 6 mes. |
Maximálny vymeriavací základ
Maximálny vymeriavací základ na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie, poistenie v nezamestnanosti, garančné poistenie a do rezervného fondu je 7091 eur (7 x 1013 eur).
Netýka sa úrazového poistenia a netýka sa zdravotného poistenia, ktoré maximálny vymeriavací základ stanovený nemajú.
Maximálny vymeriavací základ pre dividendy za roky 2011 až 2016 vrátane, vyplatené v roku 2020, je 60780 eur (60-násobok priemernej mzdy z roka 2018, 60 x 1013 eur).
*
Hranica príjmu pri zamestnávaní dlhodobo nezamestnaných
Hranica príjmu, do ktorého sa uplatní výnimka pri odvodoch, je pre pracovný pomer alebo štátno zamestnanecký pomer, ktorý vznikol v roku 2019 a pokračuje v roku 2020 je suma 67% z 954 eur, čo je suma 639,18 eura.
Hranica príjmu, do ktorého sa uplatní výnimka pri odvodoch, je pre pracovný pomer alebo štátno zamestnanecký pomer, ktorý vznikol v roku 2020 a pokračuje v roku 2021 je suma 67% z 1013 eur, čo je suma 678,71 eura.
*
Sadzby poistného SZČO
Od 1.7.2019 (od 1.10.2019 v prípade podania DP za rok 2018 po 31.3.2019) je povinne nemocensky a dôchodkovo poistená na sociálne poistenie SZČO, ktorej príjem (brutto, podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP) za rok 2018 bol vyšší ako 5724 eur (12 x 477).
Od 1.7.2020 (respektíve od 1.10.2020 v prípade podania DP za rok 2019 po 31.3.2020) je povinne nemocensky a dôchodkovo poistená na sociálne poistenie SZČO, ktorej príjem (brutto, podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP) za rok 2019 bol vyšší ako 6078 eur (12 x 506,50).
*
Minimálny vymeriavací základ počas roka 2020 bude 506,50 eur, minimálne poistné do Sociálnej poisťovne 167,89 eur (spolu so zdravotným poistením je minimálne poistné mesačne 238,80 eur, viď ďalej).
Rozpis poistného na sociálne poistenie SZČO vypočítané z minimálneho základu 506,50 eur:
- Nemocenské poistenie 4,4%, min. 22,28 eur
- Starobné poistenie 18%, min. 91,17 eur
- Invalidné poistenie 6%, min. 30,39 eur
- Rezervný fond 4,75%, min. 24,05 eur
*
Sadzby poistného dobrovoľne poistená osoba na sociálne poistenie
Minimálny vymeriavací základ 506,50 eur
- Nemocenské poistenie 4,4%, min. 22,28 eur
- Starobné poistenie 18%, min. 91,17 eur
- Invalidné poistenie 6%, min. 30,39 eur
- Poistenie v nezamestnanosti 2%, min. 10,13 eur
- Rezervný fond 4,75%, min. 24,05 eura
*
Sadzby poistného na zdravotné poistenie SZČO a samoplatiteľa
Sadzba 14%, minimálny vymeriavací základ 506,50 eur, minimálny preddavok mesačne 70,91 eur.
Osoba so zdravotným postihnutím sadzba 7%, minimálny preddavok mesačne 35,45 eur.
*
Nemocenské dávky a náhrada príjmu pri PN zamestnanca
Najvyšší možný denný vymeriavací základ pre výpočet nemocenskej dávky je 66,6083 eur.
Výpočet: 2 x 1013 eur = 2026 ... x 12 mesiacov = 24312 ... deleno 365 dní = 66,6083 ... zaokrúhli sa na 4 desatinné miesta nahor.
Najvyšší možný denný vymeriavací základ pre výpočet náhrady príjmu pri PN je 66,6082 eur. Výpočet rovnako, zaokrúhli sa však na 4 desatinné miesta nadol.
*
Maximálne materské priznané v roku 2020
Pre toho kto sa chystá na materskú v roku 2020 platí, že maximálne materské získa z vymeriavacieho základu, resp. hrubého príjmu vo výške dvojnásobku priemernej mzdy, čo je 2026 eur.
Pre materské, ktoré sa začína poskytovať v roku 2020 platí, že DVZ môže byť najviac suma 66,6083 eur.
Výpočet: 2 x 1013 eur (priemerná mzda 2018) x 12 mesiacov deleno 365 dní = 2026 x 12 deleno 365 = 66,6083 eur
Najvyššie možné materské, priznané v roku 2020 tak môže dosiahnuť sumu:
-
1548,70 eur v mesiaci, ktorý má 31 dní (75% z 66,6083 x 31 dní),
-
1498,70 eur v mesiaci, ktorý má 30 dní (75% z 66,6083 x 30 dní).
Výsledná dávka sa zaokrúhľuje na celých 10 centov nahor.
*
Dávka v nezamestnanosti
Najvyšší možný denný vymeriavací základ pre výpočet dávky v nezamestnanosti od 1.7.2019 do 30.6.2020 najviac zo sumy 2 x 12 x 1013/365 = 66,6083 eur.
*
Odvodová odpočítateľná položka na zdravotné poistenie
Je naďalej max. 380 eur mesačne, pri príjme nad 380 eur mesačne sa znižuje o dvojnásobok rozdielu príjmu a sumy 380 eur. Pri príjme od 570 eur je OOP nulová.
OOP sa od januára 2018 uplatňuje len u zamestnancov. U zamestnávateľa sa OOP neuplatňuje.
*
Profesionálni športovci
Profesionálni športovci so zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu podľa Zákona o športe nemajú postavenie zamestnanca podľa zákonov o sociálnom poistení a zdravotnom poistení až do 31.12.2021.
*
Všeobecne platné výnimky sociálne poistenie
- Garančné poistenie sa nevzťahuje na zamestnávateľa, ktorý je zastupiteľský úrad cudzieho štátu a na zamestnávateľa, na ktorého nemôže byť vyhlásený konkurz podľa § 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácií - štát, štátna rozpočtová organizácia, štátna príspevková organizácia, štátny fond, obec, vyšší územný celok alebo iná osoba, za ktorej všetky záväzky zodpovedá a ručí štát.
- Za zamestnanca na účely garančného poistenia sa nepovažuje zamestnanec v pracovnom pomerealebo na dohodu v prípade, že je súčasne štatutárnym orgánom zamestnávateľa alebo členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa.
- Povinné poistenie v nezamestnanosti sa nevzťahuje na osoby, ktorým bol priznaný starobný dôchodok,predčasný starobný dôchodok, invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, a osoby, ktorým bol priznaný invalidný dôchodok a dovŕšili dôchodkový vek.
- Poistné na invalidné poistenie sa neplatí za osoby ktorým bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok a osoby, ktoré poberajú výsluhový dôchodok a dovŕšili dôchodkový vek.
*
Dôchodková hodnota pre dôchodky priznané v roku 2020
Bude známa v decembri 2019
*
Nárok na predčasný starobný dôchodok
Od 1.7.2019 do 30.6.2020 má poistenec nárok na predčasný starobný dôchodok vtedy, ak suma novopriznaného predčasného starobného dôchodku dosiahne najmenej 252,30 eura (1,2-násobok životného minima 210,20 eura).
V súvislosti s novým školským rokom sa oteckovia na materskej pýtajú, či bude problém ak ich dieťa nastúpi do škôlky.
Hneď v úvode si povedzme: Áno, bude to problém a Sociálna poisťovňa oteckovi prestane vyplácať materské.
A teraz po poriadku.
Medzi podmienkami, ktoré určuje zákon o sociálnom poistení na priznanie materského "inému poistencovi" - napríklad otcovi dieťaťa, nie je podmienka, podľa ktorej by dieťa nesmelo chodiť do škôlky.
Teda podľa zákona, skutočnosť že dieťa chodí do škôlky (resp. že bude chodiť do škôlky) nie je dôvodom na nepriznanie (resp. odobratie) materského otcovi dieťaťa.
Ako je známe, od septembra 2018 Sociálna poisťovňa pri priznávaní materskej (resp. pri odobratí už priznanej materskej) oteckom, posudzuje podľa svojho výkladu zákona a podľa svojej utajenej metodiky, či otec skutočne prevzal od matky starostlivosť o dieťa. Tento svoj výklad a metodiku Sociálna poisťovňa priebežne mení a sprísňuje. Samotný zákon pritom nedefinuje pojem "starostlivosť o dieťa", výklad tohto pojmu Sociálnou poisťovňou tak nemá podľa autora článku právnu relevantnosť.
Pokiaľ donedávna v Sociálnej poisťovni skúmali, či dieťa navštevuje škôlku len v súvislosti s prípadmi, kedy otec mal v čase poberania materského iný pracovnoprávny vzťah a hlavným dôvodom nepriznania materského bola existencia iného pracovného pomeru (prípadne dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru a služobného pomeru v prípade príslušníkov silových zložiek), súčasná prax je taká, že Sociálna poisťovňa žiada od rodičov čestné vyhlásenie, či dieťa navštevuje škôlku.
Respektíve požaduje, aby rodič oznámil Sociálnej poisťovni skutočnosť, že dieťa počas otcovej materskej začalo navštevovať škôlku.
Výsledkom potom je odobratie (nepriznanie) materského otcovi dieťaťa.
Sociálna poisťovňa to odôvodňuje tým, že pokiaľ dieťa navštevuje škôlku, otec neprebral o dieťa starostlivosť - nestará sa o dieťa.
Môžeme si o tom myslieť čo chceme, ako rodičia dieťaťa, ktoré by malo nastúpiť na jeseň do škôlky, na to pamätajte...
Najskôr si pripomeňme základné zásady uvedené v § 104 až 108 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.
*
Nárok na dávku v nezamestnanosti:
- Poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti (ďalej len "dávka") ak v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky (podmienka 730 dní poistenia v nezamestnanosti)
- Do obdobia poistenia v nezamestnanosti na nárok na dávku sa započítava aj obdobie prerušenia povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnankyne (zamestnanca) z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky podľa Zákonníka práce
- Nárok na dávku vzniká odo dňa zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie, nárok trvá 6 mesiacov, nárok automaticky zaniká pri vyradení z evidencie
- Nárok na výplatu dávky nie je za dni, počas ktorých sa poistencovi vypláca rodičovský príspevok, materské, nemocenské, ošetrovné
*
Výpočet dávky:
- Výška dávky v nezamestnanosti je 50 % denného vymeriavacieho základu
- Denný vymeriavací základ na určenie sumy dávky je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na poistenie v nezamestnanosti dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia
- Rozhodujúce obdobie je obdobie dvoch rokov predchádzajúcich dňu zaradeniu do evidencie. Z rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu sa vylučujú obdobia, za ktoré poistenec nie je povinný platiť poistné na poistenie v nezamestnanosti (§ 140 zákona)
- Ak v rozhodujúcom období dvoch rokov predchádzajúcich dňu zaradeniu do evidencie nebol žiaden vymeriavací základ (nebol príjem), denný vymeriavací základ sa určí z minimálneho vymeriavacieho základu (v roku 2019 zo základu 477 eur)
- Ak v rozhodujúcom období je len obdobie poistenia v nezamestnanosti dané trvaním rodičovskej dovolenky zamestnankyne, denný vymeriavací základ sa zisťuje z rozhodujúceho obdobia dvoch rokov predchádzajúcich začiatku čerpania rodičovskej dovolenky a nesmie byť nižší ako denný vymeriavací základ určený z minimálneho vymeriavacieho základu
- Obdobne sa postupuje pri tzv. reťazových pôrodoch, teda v prípade po sebe idúcich období materská - rodičovská dovolenka - materská (ďalšie dieťa) - rodičovská dovolenka ...
- Ak mala zamestnankyňa vymeriavací základ v období materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky (napríklad práca na dohodu počas materskej alebo rodičovskej dovolenky) tak sa naň neprihliada, ak na základe neho určený denný vymeriavací základ je nižší ako denný vymeriavací základ určený podľa predošlého odseku
- Maximálny možný denný vymeriavací základ je v období od 1.7.2019 do 30.6.2020 suma 66,6083 eura
*
Ukážme si na príkladoch ako to funguje a na čo si treba dať pozor
*
Príklad č. 1: V období 2 rokov pred zaradením do evidencie žiaden príjem, zaradenie do evidencie po skončení rodičovskej dovolenky, trvajúcej viac ako 2 roky
Pani Alica je zamestnankyňa, v období pred nástupom na materskú mala vymeriavací základ (hrubý mesačný príjem) okolo 800 eur mesačne. Nastúpila na materskú, bezprostredne po materskej pokračovala rodičovskou dovolenkou na ktorej bola až do dovŕšenia 3 rokov veku dieťaťa. Ku dňu skončenia rodičovskej dovolenky po dohode so zamestnávateľom súčasne ukončila pracovný pomer a na druhý deň sa prihlásila do evidencie uchádzačov o zamestnanie.
Pani Alica má nárok na dávku, pretože v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bola poistená v nezamestnanosti najmenej dva roky - do toho sa započítava doba materskej a započítava sa aj doba rodičovskej dovolenky.
Pani Alica v celom rozhodujúcom období posledných dvoch rokov pred zaradením do evidencie bola na rodičovskej dovolenke a v tomto období nemala žiaden príjem - žiaden vymeriavací základ. Preto sa dávka vypočíta z vymeriavacích základov z rozhodujúceho obdobia daného ako dva roky pred začatím čerpania rodičovskej dovolenky.
V období dvoch rokov pred začatím čerpania rodičovskej dovolenky bola necelých 8 mesiacov na materskej - v tom čase vymeriavací základ nemala - a predtým ďalších 16 mesiacov pred materskou mala hrubý mesačný príjem okolo 800 eur mesačne - z tohto príjmu sa určí dávka.
Dávka bude (zjednodušene) vo výške 50% z 800 eur = 400 eur mesačne.
*
Príklad č. 2: V období 2 rokov pred zaradením do evidencie žiaden príjem, zaradenie do evidencie po skončení rodičovskej dovolenky, trvajúcej menej ako 2 roky
Pani Beata je zamestnankyňa, v období pred nástupom na materskú mala vymeriavací základ (hrubý mesačný príjem) okolo 1000 eur mesačne. Nastúpila na materskú, bezprostredne po materskej pokračovala rodičovskou dovolenkou. Na rodičovskej dovolenke bola približne jedenapol roka a potom po dohode so zamestnávateľom ukončila pracovný pomer a na druhý deň sa prihlásila do evidencie uchádzačov o zamestnanie (poznámka: dieťa malo v tom čase vek približne 2 roky).
Pani Beata má nárok na dávku, pretože v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bola poistená v nezamestnanosti najmenej dva roky - do toho sa započítava doba materskej a započítava sa aj doba rodičovskej dovolenky.
Pani Beata v rozhodujúcom období posledných dvoch rokov pred zaradením do evidencie bola jedenapol roka na rodičovskej dovolenke a polroka na materskej. Na rozdiel od pani Alice neplatí konštatovanie, že celé dva roky "zabrala" rodičovská dovolenka - ak sa pozrieme dva roky dozadu zistíme, že v tomto čase bola najskôr na materskej a až potom na rodičovskej dovolenke.
Obdobie dvoch rokov pred zaradením do evidencie sa tak skladá najskôr z polroka na materskej a potom z jedenapol roka na rodičovskej dovolenke.
Na rozdiel od pani Alice sa preto dávka nevypočíta z vymeriavacích základov z rozhodujúceho obdobia daného ako dva roky pred začatím čerpania rodičovskej dovolenky.
Keďže pani Beáta v rozhodujúcom období posledných dvoch rokov pred zaradením do evidencie nemala žiaden vymeriavací základ (počas materskej a rodičovskej dovolenky nemala žiadnu hrubú mzdu), dávka sa určí z minimálneho základu - zo sumy 477 eur...
Dávka bude (zjednodušene) vo výške 50% zo 477 eur = 238 eur mesačne.
Poučenie: Rozdiel medzi pani Alicou a pani Beátou je v tom, že pani Alica celé posledné dva roky pred zaradením do evidencie strávila na rodičovskej dovolenke - ale pani Beáta pred zaradením do evidencie bola na rodičovskej dovolenke len rokapol - a ďalší polrok predtým bola na materskej. Teda v prípade pani Beáty posledné dva roky pred zaradením do evidencie vyzerali takto:
- prvý polrok materská
- ďalší rokapol rodičovská dovolenka
A to je problém. V prípade pani Beáty sa tak dávka nevypočíta z príjmu, ktorý mala ešte pred materskou ale z minimálneho základu - v roku 2019 teda zo sumy len 477 eur. Dávka pani Beáty je len okolo 238 eur mesačne.
Ak plánujete zaradenie do evidencie a v období dvoch rokov pred zaradením do evidencie ste nemali žiaden príjem (boli ste na materskej a rodičovskej dovolenke) je teda vhodné aby ste posledné dva roky pred zaradením do evidencie mali výlučne rodičovskú dovolenku. Len v takom prípade sa dávka vypočíta z príjmu pred materskou. Teda buď treba pracovný pomer skončiť až potom, čo prejdú dva roky na rodičovskej dovolenke alebo - po skončení pracovného pomeru treba vyčkať so zaradením do evidencie tak, aby po zaradení do evidencie posledné dva roky dozadu vyzerali tak, že z doby kedy ešte trvalo zamestnanie je tam výlučne doba trvania rodičovskej dovolenky.
*
Príklad č. 2b:
Pani Brigita bola na materskej (do 30.9.2017), následne niečo vyše jedenapolroka na rodičovskej dovolenke (od 1.10.2017) a k 30.6.2019 sa rozhodla po dohode so zamestnávateľom ukončiť pracovný pomer. Do evidencie nezamestnaných sa neprihlásila okamžite od 1.7.2019 ale takticky počkala (ako dobrovoľne nezamestnaná) a do evidencie sa prihlásila až od 1.10.2019.
Tým pádom je rozhodujúce obdobie pre výpočet dávky dané ako dva roky pred zaradením do evidencie a to: 1.10.2017 - 30.9.2019 ... a v tomto období sa do doby poistenia započítava výlučne doba rodičovskej dovolenky (materská skončila 30.9.2017).
To znamená, že dávka sa vypočíta z príjmu, ktorý mala pani Brigita pred rodičovskou dovolenkou a nie z minimálneho základu.
* * *
Príklad č. 3: V období 2 rokov pred zaradením do evidencie "vedľajší" príjem, zaradenie do evidencie po skončení rodičovskej dovolenky, trvajúcej viac ako 2 roky
Pani Dana je zamestnankyňa, v období pred nástupom na materskú mala vymeriavací základ (hrubý mesačný príjem) okolo 800 eur mesačne. Nastúpila na materskú, bezprostredne po materskej pokračovala rodičovskou dovolenkou na ktorej bola až do dovŕšenia 3 rokov veku dieťaťa. Ku dňu skončeniu rodičovskej dovolenky po dohode so zamestnávateľom súčasne ukončila pracovný pomer a na druhý deň sa prihlásila do evidencie uchádzačov o zamestnanie.
Pani Dana si počas rodičovskej dovolenky privyrábala prácou na dohodu o pracovnej činnosti (z nej bola prihlásená na poistenie v nezamestnanosti) s vymeriavacím základom (hrubým mesačným príjmom) okolo 100 eur mesačne.
Pani Dana má nárok na dávku, pretože v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bola poistená v nezamestnanosti najmenej dva roky - do toho sa započítava doba materskej a aj doba rodičovskej dovolenky. Samozrejme sa započítava aj doba poistenia počas práce na dohodu.
Pani Dana v rozhodujúcom období posledných dvoch rokov pred zaradením do evidencie získala dobu poistenia jednak tým, že v hlavnom zamestnaní bola na rodičovskej dovolenke ale aj tým, že pracovala na dohodu, kde bola poistená.
Preto sa denný vymeriavací základ najskôr vypočíta z dosiahnutého vymeriavacieho základu z poistenia na dohodu - a z neho vychádza dávka vo výške 50% zo 100 eur = 50 eur mesačne.
Pani Dana však v celom rozhodujúcom období posledných dvoch rokov pred zaradením do evidencie bola v hlavnom zamestnaní na rodičovskej dovolenke. Preto sa z hlavného zamestnania dávka vypočíta z vymeriavacích základov z rozhodujúceho obdobia daného ako dva roky pred začatím čerpania rodičovskej dovolenky.
Pred začatím čerpania rodičovskej dovolenky bola necelých 8 mesiacov na materskej - v tom čase vymeriavací základ nemala - a pred materskou mala hrubý mesačný príjem okolo 800 eur mesačne - z toho sa určí dávka.
Dávka bude (zjednodušene) vo výške 50% z 800 eur = 400 eur mesačne.
Suma dávky vypočítaná z hlavného zamestnania (príjem ešte pred materskou) je 400 eur, čo je viac ako suma dávky (50 eur) vypočítaná z práce na dohodu počas rodičovskej dovolenky.
Preto sa dávka určí z príjmu dosiahnutého v hlavnom zamestnaní pred materskou. Dávka bude 400 eur mesačne.
*
Príklad č. 4: V období 2 rokov pred zaradením do evidencie "vedľajší" príjem, zaradenie do evidencie po skončení rodičovskej dovolenky, trvajúcej menej ako 2 roky
Pani Eva je zamestnankyňa, v období pred nástupom na materskú mala vymeriavací základ (hrubý mesačný príjem) okolo 1000 eur mesačne. Nastúpila na materskú, bezprostredne po materskej pokračovala rodičovskou dovolenkou. Na rodičovskej dovolenke bola približne jedenapol roka a potom po dohode so zamestnávateľom ukončila pracovný pomer a na druhý deň sa prihlásila do evidencie uchádzačov o zamestnanie (poznámka: dieťa malo v tom čase vek približne 2 roky).
Pani Eva si počas rodičovskej dovolenky privyrábala prácou na dohodu o pracovnej činnosti (z nej bola prihlásená na poistenie v nezamestnanosti) s vymeriavacím základom (hrubým mesačným príjmom) okolo 100 eur mesačne.
Pani Eva má nárok na dávku, pretože v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bola poistená v nezamestnanosti najmenej dva roky - do toho sa započítava doba materskej a aj doba rodičovskej dovolenky. Samozrejme sa započítava aj doba poistenia počas práce na dohodu.
Pani Eva v rozhodujúcom období posledných dvoch rokov pred zaradením do evidencie získala dobu poistenia jednak tým, že v hlavnom zamestnaní bola najskôr na materskej a potom na rokapol trvajúcej rodičovskej dovolenke ale aj tým, že pracovala na dohodu, kde bola poistená.
Pozor, na rozdiel od pani Dany neplatí, že v hlavnom zamestnaní bola posledné dva roky pred zaradením do evidencie výlučne na rodičovskej dovolenke - pretože prvého polroka z týchto dvoch rokov bola na materskej.
Preto sa denný vymeriavací základ vypočíta výlučne z dosiahnutého vymeriavacieho základu v tomto rozhodujúcom období - a to bol príjem na dohodu - a z neho vychádza dávka vo výške 50% zo 100 eur = 50 eur mesačne...
Poučenie: Rozdiel medzi pani Danou a pani Evou je v tom, že pani Dana celé posledné dva roky pred zaradením do evidencie strávila na rodičovskej dovolenke - ale pani Eva pred zaradením do evidencie bola na rodičovskej dovolenke len rokapol - a ďalší polrok predtým bola na materskej. Je to v podstate rovnaký rozdiel ako v príkladoch vyššie pri porovnaní pani Alice a pani Beáty.
V prípade pani Evy sa tak dávka vypočíta z nízkeho príjmu ktorý v rozhodujúcom období dvoch rokov pred zaradením do evidencie dosiahla z dohody o pracovnej činnosti. Na príjem pani Evy ktorý mala v hlavnom pracovnom pomere pred materskou sa neprihliada.
Obdobne ako v príkladoch č. 1 a 2 tak platí. Ak plánujete zaradenie do evidencie a v období dvoch rokov pred zaradením do evidencie ste popri hlavnom zamestnaní mali pomerne slabý vedľajší príjem napríklad na dohodu o pracovnej činnosti - pritom v hlavnom zamestnaní ste žiaden príjem nemali (v hlavnom zamestnaní ste boli na materskej a rodičovskej dovolenke) - tak je vhodné aby ste do evidencie nastúpili až po absolvovaní dvoch rokov na rodičovskej dovolenke. Len v takom prípade sa dávka vypočíta z príjmu pred materskou a nie z nízkeho vedľajšieho príjmu dosahovaného počas rodičovskej dovolenky napríklad na dohodu o pracovnej činnosti.
* * *
Nasledujú príklady ako si naopak dávku môžete zvýšiť. Ale aj tu si treba dať pozor
Príklad č. 5: Skončenie rodičovskej dovolenky, návrat do zamestnania, až potom zaradenie do evidencie
Pani Gabriela je zamestnankyňa, v období pred nástupom na materskú mala vymeriavací základ (hrubý mesačný príjem) okolo 800 eur mesačne. Nastúpila na materskú, bezprostredne po materskej pokračovala rodičovskou dovolenkou. V čase keď malo dieťa 2 roky sa rozhodla ukončiť pracovný pomer a prihlásiť sa do evidencie uchádzačov o zamestnanie.
Pani Gabriela to však urobila takto:
So zamestnávateľom sa dohodla na skončení pracovného pomeru k 30.6.2019. Zamestnávateľovi s mesačným predstihom (ako to určuje Zákonník práce) oznámila, že rodičovskú dovolenku neukončí v dohodnutý deň skončenia pracovného pomeru, teda k 30.6.2019 ale rodičovskú dovolenku ukončí už k 29.6.2019 a dňa 30.6.2019 (posledný deň trvania zamestnania) si bude čerpať riadnu dovolenku.
Po technickej stránke to znamená, že zamestnávateľ k 29.6.2019 oznámil Sociálnej poisťovni ukončenie prerušenia povinného poistenia (skončenie rodičovskej dovolenky) a k 30.6.2019 oznámil ukončenie pracovného pomeru a teda ukončenie povinného poistenia zamestnankyne.
Za jeden deň čerpanej dovolenky dňa 30.6.2019 zamestnávateľ pani Gabriele vyplatil náhradu 40 eur. Okrem toho mala pani Gabriela vyplatenú náhradu za ďalších 6 nevyčerpaných dní dovolenky vo výške 240 eur.
Z pohľadu výpočtu a odvodu poistného do Sociálnej poisťovne za jeden deň (30.6.2019) to dopadlo takto.
Dosiahnutý vymeriavací základ = 40 eur (dovolenka) + 240 eur (náhrada za nevyčerpanú dovolenku) = 280 eur
Maximálny vymeriavací základ sa určil výpočtom:
6678 eur (za mesiac) deleno 30 (dní v júni) = 222,60 eura
Vymeriavací základ upravený vzhľadom na maximum = 222,60 eura
Zamestnávateľ vypočítal a odviedol do Sociálnej poisťovne poistné zo základu 222,60 eura.
A teraz sa pozrime ako to dopadlo s dávkou.
Pani Gabriela má nárok na dávku, pretože v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bola poistená v nezamestnanosti najmenej dva roky - do toho sa započítava doba materskej a aj doba rodičovskej dovolenky.
Pani Gabriela v rozhodujúcom období posledných dvoch rokov pred zaradením do evidencie nebola výlučne len na rodičovskej dovolenke - posledný deň trvania pracovného pomeru už rodičovskú dovolenku nečerpala, bola riadne poistená po skončení rodičovskej dovolenky. Síce len jeden deň ale aj to hrá rolu. A za tento jeden deň dosiahla vymeriavací základ vo výške 222,60 eura.
Preto sa dávka vypočíta z vymeriavacieho základu dosiahnutého v rozhodujúcom období danom ako dva roky pre zaradením do evidencie.
Výpočet denného vymeriavacieho základu je jednoduchý: 222,60 eura deleno 1 deň = 222,60 eura
Od 1.7.2019 je denný vymeriavací základ ohraničený sumou 66,6083 eura. Preto výsledný denný vymeriavací základ pani Gabriely je 66,6083 eura.
Dávka tak bude v maximálnej možnej výške okolo 1000 eur mesačne.
Na tomto príklade vidíme, ako si možno dávku zvýšiť. Princíp spočíva v tom, že zamestnanie neskončí tak, že rodičovská dovolenka trvá do posledného dňa ale rodičovská dovolenka skončí ešte pred posledným dňom trvania zamestnania. Ten posledný deň (resp. posledné dni) zamestnankyňa buď odpracuje alebo si čerpá dovolenku. Za predpokladu, že vymeriavací základ za tento deň (dni) bude relatívne vysoký vďaka vyplateniu ďalších dní nevyčerpanej dovolenky alebo vyplatením odmien, odstupného a podobne, môže takto vypočítaný denný vymeriavací základ dosiahnuť maximum 66,60 eura a získa sa tak maximálna dávka.
*
Príklad č. 6: Skončenie rodičovskej dovolenky, počas nej "vedľajší" príjem, návrat do zamestnania, až potom zaradenie do evidencie
Pani Hana je zamestnankyňa, v období pred nástupom na materskú mala vymeriavací základ (hrubý mesačný príjem) okolo 1200 eur mesačne. Nastúpila na materskú, bezprostredne po materskej pokračovala rodičovskou dovolenkou. V čase keď malo dieťa 2 roky sa rozhodla ukončiť pracovný pomer a prihlásiť sa do evidencie uchádzačov o zamestnanie.
Pani Hana to urobila rovnako ako pani Gabriela:
So zamestnávateľom sa dohodla na skončení pracovného pomeru k 30.6.2019. Zamestnávateľovi s mesačným predstihom (ako to určuje Zákonník práce) oznámila, že rodičovskú dovolenku neukončí v dohodnutý deň skončenia pracovného pomeru, teda k 30.6.2019 ale rodičovskú dovolenku ukončí už k 29.6.2019 a dňa 30.6.2019 (posledný deň trvania zamestnania) si bude čerpať riadnu dovolenku.
Za jeden deň čerpanej dovolenky dňa 30.6.2019 zamestnávateľ pani Hane vyplatil náhradu 60 eur. Okrem toho mala pani Hana vyplatenú náhradu za ďalších 12 nevyčerpaných dní dovolenky vo výške 720 eur. Vymeriavací základ za deň 30.6.2019 bol 222,60 eura (viď predchádzajúci príklad).
Pani Hana však mala na rozdiel od pani Gabriely počas rodičovskej dovolenky vedľajší príjem na dohodu o pracovnej činnosti.
Dohoda trvala jeden rok od 1.7.2018 do 30.6.2019. Mesačný vymeriavací základ (hrubý príjem) bol 150 eur.
Tým pádom sa pri určení dávky postupuje nasledovne. Rozhodujúce obdobie je obdobie dvoch rokov pred zaradením do evidencie.
V tomto období mala pani Hana vymeriavací základ 222,60 eura v hlavnom zamestnaní a 12 x 150 eur na dohodu, spolu 2022,60 eura.
Denný vymeriavací základ = 2022,60 deleno 365 dní (pretože započítame celú dobu poistenia na dohodu) = 5,5414 eura ...
Dávka = 50% z 5,5414 eura na deň...
Pri tomto výpočte vychádza mesačná dávka okolo 85 eur mesačne.
Tu vidíme, že vedľajší príjem znova dokáže "pokaziť" výšku dávky. Namiesto očakávanej dávky v maximálnej výške okolo 1000 eur mesačne bude mať pani Hana dávku ani nie 100 eur mesačne.
V tejto situácii by bolo lepším riešením "ťahať" rodičovskú dovolenku až do posledného dňa trvania pracovného pomeru a do evidencie sa nechať zaradiť tak, aby v rozhodujúcom období dvoch rokov dozadu bola započítaná z hlavného zamestnania len doba rodičovskej dovolenky. Vtedy by sa dávka vypočítala z príjmu, ktorý mala pani Hana pred rodičovskou dovolenkou, teda z 1200 eur mesačne, dávka by bola okolo 600 eur.
*
Rekapitulácia
Ak ste počas rodičovskej dovolenky nemali žiadny vedľajší príjem (mimo hlavného zamestnania)
- Ak sa do evidencie necháte zaradiť tak, že v posledných dvoch rokoch pred zaradením ste v zamestnaní nemali žiaden príjem a boli ste v zamestnaní výlučne na rodičovskej dovolenke - dávka sa vypočíta z rozhodujúceho obdobia daného ako dva roky pred začatím rodičovskej dovolenky. Dávka sa vypočíta z príjmu ktorý ste mali v zamestnaní ešte pred nástupom na materskú. V prípade zreťazenia viacerých materských a rodičovských dovoleniek po sebe sa dávka vypočíta z príjmu ktorý ste mali pred prvou materskou. Viď príklad č. 1.
- Ak sa do evidencie necháte zaradiť tak, že v posledných dvoch rokoch pred zaradením ste v zamestnaní nemali žiaden príjem a boli ste v zamestnaní nielen na rodičovskej dovolenke ale aj na materskej, prípadne na PN, na OČR - dávka sa vypočíta z minimálneho vymeriavacieho základu! Viď príklad č. 2.
- Ak sa do evidencie necháte zaradiť tak, že v posledných dvoch rokoch pred zaradením ste v zamestnaní mali príjem (vymeriavací základ) a boli ste v zamestnaní nielen na rodičovskej dovolenke ale ste boli aspoň jeden deň "normálne" zamestnaní a riadne prihlásení na poistenie v Sociálnej poisťovni - pracovali ste alebo ste čerpali riadnu dovolenku a pod. - dávka sa vypočíta z vymeriavacieho základu, ktorý ste dosiahli v posledných dvoch rokoch pred zaradením do evidencie - viď príklad č. 5.
Ak ste počas rodičovskej dovolenky mali vedľajší príjem (napríklad na dohodu o pracovnej činnosti)
- Ak sa do evidencie necháte zaradiť tak, že v posledných dvoch rokoch pred zaradením ste v hlavnom zamestnaní nemali žiaden príjem a boli ste v hlavnom zamestnaní výlučne na rodičovskej dovolenke - dávka sa vypočíta z rozhodujúceho obdobia daného ako dva roky pred začatím rodičovskej dovolenky. Dávka sa vypočíta z príjmu ktorý ste mali v hlavnom zamestnaní ešte pred nástupom na materskú. V prípade zreťazenia viacerých materských a rodičovských dovoleniek po sebe sa dávka vypočíta z príjmu ktorý ste mali pred prvou materskou. Na vedľajší príjem sa neprihliada. Na vedľajší príjem by sa prihliadalo len ak by z neho vyšla lepšia dávka. Viď príklad č. 3.
- Ak sa do evidencie necháte zaradiť tak, že v posledných dvoch rokoch pred zaradením ste v hlavnom zamestnaní nemali žiaden príjem a boli ste v hlavnom zamestnaní nielen na rodičovskej dovolenke ale aj na materskej, prípadne na PN, na OČR - dávka sa vypočíta z vedľajšieho príjmu a môže tak byť veľmi nízka! Viď príklad č. 4.
- Ak sa do evidencie necháte zaradiť tak, že v posledných dvoch rokoch pred zaradením ste v hlavnom zamestnaní mali príjem (vymeriavací základ) a boli ste v hlavnom zamestnaní nielen na rodičovskej dovolenke ale ste aspoň deň boli "normálne" zamestnaní a riadne prihlásení na poistenie v Sociálnej poisťovni - pracovali ste alebo ste čerpali riadnu dovolenku a pod. - dávka sa vypočíta z vymeriavacieho základu, ktorý ste dosiahli v posledných dvoch rokoch pred zaradením do evidencie v hlavnom zamestnaní ale aj vo vedľajšom zamestnaní a dávka môže byť nízka - viď príklad č. 6.
Od 1.7.2019 (od 1.10.2019 v prípade podania DP za rok 2018 po 31.3.2019) je povinne nemocensky a dôchodkovo poistená v Sociálnej poisťovni SZČO, ktorej príjem (brutto, podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP) za rok 2018 bol vyšší ako 5724 eur (výpočet: 12 x 477 eur).
K 30.6.2019 (k 30.9.2019 v prípade podania DP za rok 2018 po 31.3.2019) zaniká povinné nemocenské a dôchodkové poistenie v Sociálnej poisťovni tej SZČO, ktorá dovtedy povinne poistená bola a ktorej príjem (brutto, podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP) za rok 2018 bol maximálne 5724 eur, resp. menej.
*
Podľa zákona o sociálnom poistení je Sociálna poisťovňa povinná automaticky informovať každú SZČO o tom, či jej k 1.7.2019 vzniká, zaniká, resp. pokračuje povinné poistenie v Sociálnej poisťovni. Súčasťou oznámenia (v prípade povinného poistenia) je aj informácia o samotnej výške povinného poistného. Informáciu je Sociálna poisťovňa povinná zaslať do 20 dní, v prípade povinností k 1.7.2019 tak Sociálna poisťovňa zasiela informáciu najneskôr k 22. júlu 2019 (20. júla 2019 je sobota).
*
Minimálny vymeriavací základ počas roka 2019 je 477 eur, minimálne poistné na sociálne poistenie je 158,11 eur.
Poistné na sociálne poistenie sa platí za jednotlivé kalendárne mesiace pozadu, so splatnosťou do 8.-ho kalendárneho dňa nasledujúceho mesiaca. Napríklad poistné za mesiac júl 2019 je splatné do 8. augusta 2019.
Minimálny preddavok na zdravotné poistenie je 66,78 eura (33,39 eura pre osobu so zdravotným postihnutím).
Rozpis poistného na sociálne poistenie:
-
Nemocenské poistenie 4,4%, min. 20,98 eura
-
Starobné poistenie 18%, min. 85,86 eura
-
Invalidné poistenie 6%, min. 28,62 eura
-
Rezervný fond 4,75%, min. 22,65 eura
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Opatrením č. 183/2019 Z. z. z 12. júna 2019 ustanovilo sumy životného minima platné od 1.7.2019.
Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 143/2019 Z. z. z 15. mája 2019 sa od 1. júna 2019 zvyšujú sumy základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách nasledovne:
- 0,053 eura jednostopové vozidlá a trojkolky,
- 0,193 eura osobné cestné motorové vozidlá.
Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 176/2019 Z. z. zo 4. júna 2019 sa od 1. júla 2019 zvyšujú sumy stravného nasledovne:
- 5,10 eura pre časové pásmo 5 až 12 hodín,
- 7,60 eura pre časové pásmo nad 12 hodín až 18 hodín,
- 11,60 eura pre časové pásmo nad 18 hodín.
Dňa 7.3.2019 Štatistický úrad SR zverejnil, že v roku 2018 bola priemerná mesačná nominálna mzda zamestnanca hospodárstva SR vo výške 1013 Eur.
Poznámka: V roku 2017 bola priemerná mesačná nominálna mzda zamestnanca hospodárstva SR vo výške 954 Eur, medziročne ide o nárast 6,2%.
*
Dopady:
*
SOCIÁLNE POISTENIE ROK 2020
Maximálny vymeriavací základ 7091 eur (7 x 1013) okrem úrazového poistenia, ktoré maximálny vymeriavací základ stanovený nemá.
*
Sadzby poistného SZČO
Od 1.7.2020 (od 1.10.2020 v prípade podania DP za rok 2019 po 31.3.2020) bude povinne nemocensky a dôchodkovo poistená SZČO, ktorej príjem (brutto, podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP) za rok 2019 bude vyšší ako 6078 eur (12 x 506,50).
Poznámka: Od 1.7.2019 (od 1.10.2019 v prípade podania DP za rok 2018 po 31.3.2019) je povinne nemocensky a dôchodkovo poistená SZČO, ktorej príjem (brutto, podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP) za rok 2018 bol vyšší ako 5724 eur (12 x 477).
Minimálny vymeriavací základ počas roka 2020 bude 506,50 eur, minimálne poistné 167,89 eur (spolu so zdravotným poistením je minimálne poistné mesačne 238,80 eur, viď ďalej).
- Nemocenské poistenie 4,4%, min. 22,28 eur
- Starobné poistenie 18%, min. 91,17 eur
- Invalidné poistenie 6%, min. 30,39 eur
- Rezervný fond 4,75%, min. 24,05 eur
*
Sadzby poistného dobrovoľne poistená osoba
Minimálny vymeriavací základ 506,50 eur
- Nemocenské poistenie 4,4%, min. 22,28 eur
- Starobné poistenie 18%, min. 91,17 eur
- Invalidné poistenie 6%, min. 30,39 eur
- Poistenie v nezamestnanosti 2%, min. 10,13 eur
- Rezervný fond 4,75%, min. 24,05 eura
*
Nemocenské dávky a náhrada príjmu pri PN zamestnanca
Najvyšší možný denný vymeriavací základ pre výpočet nemocenskej dávky je 66,6083 eur.
Výpočet: 2 x 1013 eur = 2026 ... x 12 mesiacov = 24312 ... deleno 365 dní = 66,6083 ... zaokrúhli sa na 4 desatinné miesta nahor.
Najvyšší možný denný vymeriavací základ pre výpočet náhrady príjmu pri PN je 66,6082 eur. Výpočet rovnako, zaokrúhli sa však na 4 desatinné miesta nadol.
*
Maximálne materské priznané v roku 2020
Pre toho kto sa chystá na materskú v roku 2020 platí, že maximálne materské získa z vymeriavacieho základu, resp. hrubého príjmu vo výške dvojnásobku priemernej mzdy, čo je 2026 eur.
Pre materské, ktoré sa začína poskytovať v roku 2020 platí, že DVZ môže byť najviac suma 66,6083 eur.
Výpočet: 2 x 1013 eur (priemerná mzda 2018) x 12 mesiacov deleno 365 dní = 2026 x 12 deleno 365 = 66,6083 eur
Najvyššie možné materské, priznané v roku 2020 tak môže dosiahnuť sumu:
-
1548,70 eur v mesiaci, ktorý má 31 dní (75% z 66,6083 x 31 dní),
-
1498,70 eur v mesiaci, ktorý má 30 dní (75% z 66,6083 x 30 dní).
Výsledná dávka sa zaokrúhľuje na celých 10 centov nahor.
*
Dávka v nezamestnanosti
Najvyšší možný denný vymeriavací základ pre výpočet dávky v nezamestnanosti od 1.7.2019 do 30.6.2020 najviac zo sumy 2 x 12 x 1013/365 = 66,6083 eur.
*
Hranica príjmu pri zamestnávaní dlhodobo nezamestnaných
Hranica príjmu, do ktorého sa uplatní výnimka pri odvodoch, je pre pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer, ktorý vznikne v roku 2020, suma 67% z 1013 eur, čo je suma 678,71 eur.
Poznámka: Hranica príjmu, do ktorého sa uplatní výnimka pri odvodoch, je pre pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer, ktorý vznikol v roku 2019 a pokračuje v roku 2020 suma 67% z 954 eur, čo je suma 639,18 eur.
*
ZDRAVOTNÉ POISTENIE ROK 2020
Maximálny vymeriavací základ je od roku 2017 zrušený pre zamestnancov a zamestnávateľov, SZČO a samoplatiteľov.
Maximálny vymeriavací základ pre dividendy za roky 2011 až 2016 vrátane, vyplatené v roku 2020, je 60780 eur (60-násobok priemernej mzdy z roka 2018, 60 x 1013).
*
Sadzby poistného SZČO a samoplatiteľa
Minimálny vymeriavací základ 506,50 eur, minimálny preddavok mesačne 70,91 eur (35,45 eur osoba so zdravotným postihnutím, ktorej sa týka minimálny preddavok).
*
V období od 4.3.2019 do 24.5.2019 som na prednáškovom turné po celej SR.
Témou prednášok je materská - otec na materskej. Väčšina prednášok je súčasťou predvolebných kampaní pre prezidentskú kandidátku pani Zuzanu Čaputovú a pre kampaň koalície PS - SPOLU občianska demokracia vo voľbách do Európskeho parlamentu.
Vstup na prednášky je zdarma, prihlasovať sa nikde netreba. Výnimkou sú prednášky v Bratislave v priestoroch Coworking Nová Cvernovka, kde sa treba prihlásiť a uhradiť symbolické vstupné.
Priestory pre prednášky sa priebežne vybavujú - tam kde nie sú zatiaľ uvedené, budú včas doplnené.
*
4.3.19 16:00 Detva - BaRock
5.3.19 10:00 Fiľakovo - Kállai vináreň a penzión
5.3.19 16:00 R. Sobota - Kruháč Coworking
6.3.19 10:00 Poltár - rešt. KPU
6.3.19 16:00 Lučenec - hotel Clavis
7.3.19 15:00 Šahy - rešt. Bieta
11.3.19 16:00 Dolný Kubín - hotel Park
12.3.19 10:00 Námestovo - penzión Oravia
12.3.19 16:00 Tvrdošín - hotel Limba
13.3.19 10:00 Ružomberok - Panský Dom
13.3.19 16:00 Liptovský Mikuláš - hotel Jánošík
14.3.19 10:00 Liptovský Hrádok - F Team
15.3.19 10:00 Prievidza - HOTEL MAGURA (POZOR ZMENA)
15.3.19 16:00 Topoľčany - rešt. AXA
17.3.19 17:00 Žilina - Holiday Inn
18.3.19 10:00 KNM - Dom kultúry
18.3.19 16:00 Čadca - Kultúrny dom
19.3.19 10:00 Púchov - Hradisko
19.3.19 16:00 Považská Bystrica - Hotel Bothe
20.3.19 10:00 Dubnica - Harmónia
20.3.19 16:00 Trenčín - Galéria Vážka
21.3.19 10:00 Bánovce ... Hotel Arkádia
21.3.19 16:00 Partizánske ... Hotel Azul
22.3.19 10:00 Piešťany ... kinosála MsKS, A. Dubčeka 27
22.3.19 16:00 Hlohovec ... AXA klub
24.3.19 17:00 Skalica ... hotel Sv. Ľudmila
25.3.19 10:00 Myjava ... World Wine Gallery
25.3.19 16:00 Senica ... Grand Café kongresové centrum
26.3.19 18:30 Senec ... Galéria Labyrint
28.3.19 18:00 Bratislava ... Coworking Nová Cvernovka
29.3.19 16:00 Pezinok ... Mlsná Emma
31.3.19 17:00 Levice ... Holland Pub
1.4.19 10:00 Nové Zámky ... Kaviareň Mekka
1.4.19 13:00 Šurany ... Kaviareň Tyché
1.4.19 16:00 Zlaté Moravce ... Tenisový klub Hanaka
2.4.19 18:30 Šaľa ... Coworking, Vlčanská 6A
4.4.19 18:30 Malacky ... Mestské centrum kultúry, Záhorácka 1919
7.4.19 17:00 Štúrovo ... Hotel El Camino
8.4.19 10:00 Komárno ... Penzión Litovel
8.4.19 16:00 Dunajská Streda ... Hotel Therma
10.4.19 18:00 Bratislava ... Klub .pod lampou
11.4.19 16:00 Nitra ... Trafačka
15.4.19 18:00 Prešov ... Čukoláda
16.4.19 18:00 Košice ... Radnica Staré Mesto, Hviezdoslavova 7
18.4.19 17:00 Žiar n. Hronom ... Okresný úrad
28.4.19 13:00 Žarnovica ... Reštaurácia Kabína
28.4.19 17:00 Martin ... Kino Scéna
29.4.19 18:00 Poprad ... Tatranská galéria - Elektráreň
30.4.19 17:00 SNV ... Buchvaldhaus
1.5.19 10:00 Stará Ľubovňa ... Reštaurácia Palma, Za vodou 3
2.5.19 10:00 Medzilaborce ... Eurohotel Laborec
2.5.19 13:00 Svidník ... Reštaurácia Vermex
2.5.19 16:00 Stropkov ... Reštaurácia Delta
3.5.19 10:00 Bardejov ... Športcentrum
3.5.19 16:00 Zvolen ... Hotel Academic
5.5.19 17:00 Michalovce ... Galéria osvetové stredisko, Maxima Gorkého 2955/1
6.5.19 10:00 Snina ... Penzión Adria
6.5.19 16:00 Humenné ... Jedáleň "U Poľovníka"
7.5.19 10:00 Kráľovský Chlmec ... Penzión Italia
7.5.19 16:00 Trebišov ... Reštaurácia Amadeus
8.5.19 10:00 Sobrance ... Reštaurácia penzión Maňa
8.5.19 16:00 Vranov ... Penzión Família
9.5.19 10:00 Prešov ... Čukoláda
9.5.19 16:00 Levoča ... Hotel U Leva
10.5.19 10:00 Brezno ... Hotel Ďumbier
10.5.19 16:00 Banská Bystrica ... Reštaurácia Olivo
12.5.19 17:00 Trenčín ... Pozor zmena: Grand Hotel
14.5.19 18:30 Trnava ... Malý Berlín
15.5.19 17:00 Nitra ... Trafačka
20.5.19 16:00 Žilina ... Hotel Holiday Inn
21.5.19 12:00 Košice ... Radnica Staré Mesto
23.5.19 18:00 Bratislava ... Coworking Nová Cvernovka
24.5.19 18:00 Bratislava ... Petržalka Cik Cak Centrum
Podľa nového § 152a Zákonníka práce s účinnosťou od 1. januára 2019 sa zavádza nová povinnosť zamestnávateľa preplatiť zamestnancovi časť výdavkov na jeho rekreáciu.
*
POVINNOSŤ ZAMESTNÁVATEĽA POSKYTNÚŤ PRÍSPEVOK
Príspevok na rekreáciu je zamestnancom povinný poskytnúť zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov.
Počet zamestnávaných zamestnancov je priemerný evidenčný počet zamestnancov (vo fyzických osobách) za predchádzajúci kalendárny rok. Metodiku na jeho určenie nájdete v štatistickom výkaze Práca 2-04.
Samotný údaj o priemernom evidenčnom počte zamestnancov vo fyzických osobách za rok 2018 ste uvádzali v ročnom štatistickom výkaze o úplných nákladoch práce ÚNP 1-01, resp. postupne vo štvrťročných výkazoch Práca 2-04.
Priemerný evidenčný počet zamestnancov sa vo výkazoch sleduje na jedno desatinné miesto. Viac ako 49 zamestnancov znamená, že príspevok na rekreáciu je povinný poskytnúť aj zamestnávateľ, u ktorého priemerný evidenčný počet zamestnancov vyjde napríklad 49,1.
*
Poznámka: Posudzuje sa priemerný evidenčný počet zamestnancov v pracovnom pomere zistený za predchádzajúci kalendárny rok, teda za rok 2018, vo fyzických osobách (bez ohľadu na dĺžku pracovných úväzkov, resp. odpracovaný čas). Teda tak ako je to stanovené na účely štatistického zisťovania. Do úvahy sa neberú:
- zamestnanci ktorí majú neplatené voľno dlhšie ako 4 týždne
- zamestnanci na materských a rodičovských dovolenkách
- zamestnanci uvoľnení resp. dočasne pridelení na výkon práce v inej organizácii
- osoby pracujúce na dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru
- spoločníci, konatelia a pod., pracujúci u zamestnávateľa bez pracovnej zmluvy
- u užívateľského zamestnávateľa sa do úvahy sa neberú dočasne pridelení zamestnanci
*
Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva menej ako 50 zamestnancov, príspevok na rekreáciu môže ale nemusí zamestnancom poskytnúť. Ak príspevok poskytne, tak za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu ako zamestnávateľ ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov. Pri dodržaní podmienok platných pre zamestnanca a pre rekreáciu bude príspevok oslobodený od dane a odvodov rovnako ako u zamestnávateľa, ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov.
Príklad
Zamestnávateľ počas roka 2018 zamestnával 45 zamestnancov v pracovnom pomere a 10 "dohodárov". Z počtu 45 zamestnancov v pracovnom pomere bolo 6 zamestnankýň na materskej alebo rodičovskej dovolenke a 1 zamestnanec bol dlhodobo uvoľnený na výkon verejnej funkcie ako poslanec NRSR.
Priemerný evidenčný počet zamestnancov bol 38. Zamestnávateľ preto nemá počas roka 2019 povinnosť poskytovať zamestnancom príspevok na rekreáciu.
Príklad
Zamestnávateľ počas roka 2018 zamestnával 48 zamestnancov v pracovnom pomere (nikto nebol na materskej, rodičovskej dovolenke a pod.). Zamestnávateľ mal počas roka 2018 z agentúry dočasného zamestnávania dočasne zamestnaných 20 ďalších zamestnancov.
Priemerný evidenčný počet zamestnancov bol 48. Agentúrni zamestnanci dočasne pridelení na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi sa do počtu nezapočítavajú. Zamestnávateľ preto nemá počas roka 2019 povinnosť poskytovať zamestnancom príspevok na rekreáciu.
Príklad
Agentúra dočasného zamestnávania v roku 2018 zamestnávala 180 zamestnancov v pracovnom pomere. Z toho 160 zamestnancov bolo dočasne pridelených na výkon práce k iným (užívateľským) zamestnávateľom, 20 zamestnancov pracovalo priamo v agentúre.
Priemerný evidenčný počet zamestnancov bol 180 - do tohto počtu sa v ADZ započítavajú aj zamestnanci, ktorých ADZ pridelila na výkon práce k užívateľským zamestnávateľom. ADZ má počas roka 2019 povinnosť poskytovať svojim zamestnancom príspevok na rekreáciu.
*
Rovnako ako v prípade zamestnávateľov, na ktorých sa vzťahuje Zákonník práce, sa postupuje aj v prípade zamestnávateľov, na ktorých sa vzťahujú predpisy:
-
Zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme
-
Zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície
-
Zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov
-
Zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore
-
Zákon č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov
-
Zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe
*
Dôchodkový vek sa stanovuje naďalej na princípe postupného posúvania dôchodkového veku na základe štatisticky zisťovaného priemerného veku dožitia. Avšak stanovuje sa zrozumiteľnejšie, na roky a mesiace a to na 5 rokov dopredu.
Údaj v tabuľke znamená, v ktorom mesiaci a roku dosiahne dôchodkový vek občan, ktorý sa narodil v príslušnom roku (riadok tabuľky) a mesiaci (stĺpec tabuľky).
Stĺpce I. až XII. znamenajú mesiac narodenia občana.
*
|
Rok narodenia
|
Dôchodkový vek
|
I.
|
II.
|
III.
|
IV.
|
V.
|
VI.
|
VII.
|
VIII.
|
IX.
|
X.
|
XI.
|
XII.
|
|
1957
|
62r. a 6m.
|
7/19
|
8/19
|
9/19
|
10/19
|
11/19
|
12/19
|
1/20
|
2/20
|
3/20
|
4/20
|
5/20
|
6/20
|
|
1958
|
62r. a 8m.
|
9/20
|
10/20
|
11/20
|
12/20
|
1/21
|
2/21
|
3/21
|
4/21
|
5/21
|
6/21
|
7/21
|
8/21
|
|
1959
|
62r. a 10m.
|
11/21
|
12/21
|
1/22
|
2/22
|
3/22
|
4/22
|
5/22
|
6/22
|
7/22
|
8/22
|
9/22
|
10/22
|
|
1960
|
63r. a 2m.
|
3/23
|
4/23
|
5/23
|
6/23
|
7/23
|
8/23
|
9/23
|
10/23
|
11/23
|
12/23
|
1/24
|
2/24
|
*
Dôchodkový vek občanov narodených po roku 1960, bude každoročne stanovený opatrením, ktoré vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR vždy do konca októbra kalendárneho roka, ktorý päť rokov predchádza príslušnému kalendárnemu roku.
Podľa nového § 152a Zákonníka práce s účinnosťou od 1. januára 2019 sa zavádza nová povinnosť zamestnávateľa preplatiť zamestnancovi časť výdavkov na jeho rekreáciu formou príspevku na rekreáciu alebo formou rekreačných poukazov.
Podmienkou na vyplatenie príspevku na rekreáciu je, aby zamestnanec preukázal oprávnené výdavky najneskôr do 30 kalendárnych dní odo dňa skončenia rekreácie. O príspevok na rekreáciu musí zamestnanec požiadať.
Odporúčame zamestnávateľom, aby si internou smernicou zaviedli svoj formulár žiadosti o príspevok, napríklad takto:
Povinnosť nahlasovať zamestnancov zaradených do druhej kategórie zdravotného rizika
Pri pracovníkoch zaradených do prvej kategórie prác z hľadiska zdravotného rizika vám stačí mať jednorazový posudok z firmy, ktorá pracovnú zdravotnú službu zabezpečuje.
Avšak pri pracovníkoch zaradených do druhej kategórie prác z hľadiska zdravotného rizika máte novú povinnosť, vyplývajúcu z novelizácie zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia.Podľa § 30 ods. 1 písm. k) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, zamestnávateľ je povinný oznámiť každoročne do 15. januára v elektronickej podobe príslušnému orgánu verejného zdravotníctva údaje týkajúce sa zamestnancov vykonávajúcich prácu zaradenú do druhej kategórie prác z hľadiska zdravotného rizika k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka. Údaje poskytne zamestnávateľ aj zástupcom zamestnancov.
Prvýkrát je táto povinnosť k 15.1.2019 vzhľadom na zamestnancov vykonávajúcich prácu zaradenú do druhej kategórie prác z hľadiska zdravotného rizika k 31.12.2018.
*
Aktualizované 16.1.2019: Úrad verejného zdravotníctva na svojej webovej stránke www.uvzsr.sk informuje, že oznámenie k 31.12.2018 stačí zaslať až do 30.6.2019.
Od 1.1.2019 podľa § 62 ods. 6 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti má zamestnávateľ povinnosť nahlásiť voľné pracovné miesto a jeho charakteristiku na úrad práce, v ktorého územnom obvode sa VPM nachádza.
Takýmto spôsobom nemusí zamestnávateľ nahlasovať VPM, ktoré nahlásil do informačného systému verejnej správy prevádzkovanom na ústrednom portáli verejnej správy. Teda táto povinnosť sa netýka zamestnávateľa, ktorý sa riadi zákonom o štátnej službe.
Pozor, uvedenú novú povinnosť má zamestnávateľ bez ohľadu na to, či na VPM chce zamestnať cudzinca, Slováka, občana EÚ...
Za nesplnenie tejto povinnosti sa udelí pokuta do výšky 300 eur.
*
Podľa informácii uvedených na webe Ústredia práce, soc. vecí a rodiny (https://www.upsvr.gov.sk/sluzby-zamestnanosti/aktuality/ustredie-prace-socialnych-veci-a-rodiny-informuje-o-nahlasovani-volnych-pracovnych-miest-a-nahlasovani-volnych-pracovnych-miest-vhodnych-pre-statnych-prislusnikov-tretich-krajin.html?page_id=853837) zamestnávateľ môže VPM oznámiť na úrade práce osobne u pracovníka – agenta pre voľné pracovné miesta, telefonicky, emailom, prostredníctvom internetovej stránky www.upsvr.gov.sk vyplnením dokumentu „nahláška voľných pracovných miest“.
Zamestnávateľ môže tiež VPM nahlásiť a zverejniť na internetovom portáli www.istp.sk (bezplatne), na www.profesia.sk a na www.kariera.sk (s príslušným poplatkom). Po zverejnení na týchto portáloch bude úrad práce považovať zákonnú povinnosť nahlásiť voľné pracovné miesto za splnenú. O možnostiach využitia aj iných internetových portálov či ďalších subjektov bude ústredie práce informovať postupne, ako bude s nimi nadväzovať spoluprácu.
Ak zamestnávateľ nahlasuje voľné pracovné miesto, ktoré je vhodné aj pre štátneho príslušníka tretej krajiny , je povinný nahlásiť ho na úrade práce, v územnom obvode ktorého sa voľné pracovné miesto vhodné aj pre štátneho príslušníka tretej krajiny nachádza. Môže to urobiť osobne, telefonicky alebo poštou na príslušnom úrade práce, prostredníctvom internetovej stránky www.upsvr.gov.sk vyplnením dokumentu „nahláška voľných pracovných miest“ alebo prostredníctvom bezplatného internetového portálu www.istp.sk. Iba v týchto prípadoch bude úrad považovať povinnosť nahlásiť voľné pracovné miesto vhodné aj pre štátneho príslušníka tretej krajiny za splnenú.
Od roku 2018 sa zaviedol daňový bonus na zaplatené úroky pri úveroch na bývanie určených v § 1 ods. 6 a 7 zákona č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie. Viď § 33a ZDP.
Podľa § 52zm ods. 1 ZDP sa daňový bonus uplatňuje na zmluvy o úvere na bývanie uzatvorené po 31. decembri 2017.
Ak bol daňovníkovi poskytnutý hypotekárny úver na základe zmluvy o hypotekárnom úvere uzatvorenej pred 1. januárom 2018, na ktorý sa uplatňuje štátny príspevok alebo štátny príspevok pre mladých podľa osobitného predpisu, nárok na daňový bonus na zaplatené úroky mu prvýkrát vzniká až v kalendárnom mesiaci nasledujúcom po kalendárnom mesiaci, za ktorý mu poslednýkrát vznikol nárok na štátny príspevok alebo štátny príspevok pre mladých (nárok na štátny príspevok je počas prvých 5 rokov splácania úveru).
*
Podmienky ktoré musí daňovník spĺňať:
-
ku dňu podania žiadosti o úver na bývanie mal najmenej 18 rokov a súčasne najviac 35 rokov,
-
priemerný mesačný príjem vypočítaný z príjmov (rozumej základov dane) uvádzaných v daňovom priznaní má najviac vo výške 1,3-násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom bola uzavretá zmluva o úvere na bývanie.
Nárok na daňový bonus vzniká len jednému žiadateľovi o úver (pri jednej úverovej zmluve) ak spĺňa zákonom stanovené podmienky a to aj v prípade, ak by o úver žiadal spolu s iným spoludlžníkom. Tento spoludlžník však musí rovnako spĺňať obe podmienky: aj podmienku veku a aj podmienku dosiahnutia maximálneho príjmu. Spoludlžník nárok na daňový bonus nemá.
*
Suma daňového bonusu
Nárok na daňový bonus si daňovník môže uplatniť najviac z jednej úverovej zmluvy.
Suma daňového bonusu je daná ako 50% zo zaplatených úrokov v príslušnom roku, najviac však 400 eur ročne, pričom výška úrokov musí byť vypočítaná z poskytnutého úveru najviac však zo sumy 50 000 eur na jednu tuzemskú nehnuteľnosť.
Nárok na daňový bonus na zaplatené úroky vzniká počas piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich rokov počnúc mesiacom, v ktorom sa začalo úročenie úveru na bývanie, poskytnutého na základe jednej a tej istej zmluvy o úvere na bývanie.
Ak úročenie úveru začalo v priebehu roka, musí sa zohľadniť len pomerná časť daňového bonusu pripadajúca na počet kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období. Rovnako sa postupuje v roku, kedy uplynula päťročná lehota, počas ktorej má nárok uplatniť si daňový bonus na zaplatené úroky na bývanie.
O sumu daňového bonusu na zaplatené úroky sa znižuje daň daňovníka, ktorý je dlžníkom zo zmluvy o úvere na bývanie, ktorú najskôr zníži o sumu daňového bonusu podľa § 33.
Ak suma dane vypočítaná za príslušné zdaňovacie obdobie je nižšia ako suma uplatňovaného daňového bonusu na zaplatené úroky, daňovník, ktorý podáva daňové priznanie, požiada miestne príslušného správcu dane o vyplatenie sumy vo výške rozdielu medzi sumou daňového bonusu nazaplatené úroky a sumou dane vypočítanou za príslušné zdaňovacie obdobie, pričom pri vrátení tejto sumy správca dane postupuje ako pri vrátení daňového preplatku.
*
Nárok na daňový bonus sa uplatňuje až po skončení zdaňovacieho obdobia a to
-
Pri vykonaní ročného zúčtovania zamestnávateľom pre zamestnanca na základe ním predloženého dokladu vystaveného veriteľom (bankou poskytujúcou úver na bývanie), ktorý je povinný vydať takéto potvrdenie na žiadosť žiadateľa a to na vzore tlačiva, ktoré je prílohou k zákonu č. 90/2016 Z.z. Zároveň zamestnanec v žiadosti o ročné zúčtovanie uvádza čestné vyhlásenie o tom, že mu nebol poskytnutý hypotekárny úver na základe zmluvy o hypotekárnom úvere uzatvorenej pred 1. januárom 2018, na ktorý sa uplatňuje štátny príspevok alebo štátny príspevok pre mladých podľa osobitného predpisu.
-
Pri podaní daňového priznania, na základe ním predloženého dokladu vystaveného veriteľom (obdobne ako v prípade, ak si daňovník uplatňuje tento nárok u zamestnávateľa).
*
Ak daňovník, ktorému vznikol nárok na daňový bonus na zaplatené úroky, zomrie, nárok na daňový bonus si môže uplatniť daňovník, na ktorého prešli záväzky z úveru na bývanie. V takom prípade sa určité podmienky uplatnenia tohto bonusu neuplatnia, a to podmienky týkajúce sa veku a príjmu daňovníka, pretože tieto museli byť splnené ku dňu podania žiadosti o úver (podmienka veku) a ku dňu uzavretia zmluvy o úvere na bývanie (podmienka príjmu). Rovnako sa v takom prípade nemusí dodržať podmienka podľa § 33a ods. 4 písm. c). Zároveň však bude platiť, že ustanovenia § 33a ods.1 úvodnej vety a odsekov 2 a 6 tým nie sú dotknuté, čo znamená, že aj daňovník, ktorý prevzal úver po zomrelom daňovníkovi, si môže uplatniť nárok na daňový bonus za príslušné zdaňovacie obdobie len na jednu zmluvu o úvere na bývanie. Ak je zároveň dlžníkom z inej zmluvy o úvere na bývanie, na ktorú spĺňa podmienky pre uplatnenie daňového bonusu, tak sa musí rozhodnúť, na ktorú z týchto zmlúv si nárok na daňový bonus, ktorý je ohraničený dobou piatich rokov, douplatňuje. Ak je súčasne spoludlžníkom z inej zmluvy o úvere na bývanie, na ktorú sa uplatňuje daňový bonus na zaplatené úroky, nárok na daňový bonus z prevzatej zmluvy si môže uplatniť najskôr za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa prestal uplatňovať nárok zo zmluvy, z ktorej je spoludlžníkom avšak maximálne do piatich rokov od začatia počítania doby pôvodným daňovníkom, ktorý zomrel a po ktorom prebral záväzky zúveru na bývanie.
*
Nárok na daňový bonus si môže uplatniť aj daňový nerezident SR - daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou, teda fyzická osoba, ktorá nemá na území SR trvalý pobyt a na území SR sa zdržiavala menej ako 183 dní. A to vtedy, ak úhrn jej zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území SR v roku 2018 tvorí najmenej 90% zo všetkých jej príjmov, teda príjmov, ktoré jej plynú zo zdrojov na území SR a zo zdrojov v zahraničí. Viď § 33a ods. 10 zákona. Čiže postup je obdobný, ako pri uplatnení nezdaniteľnej časti na manželku/manžela, na tretí pilier alebo pri uplatnení nároku na daňový bonus.
*
Príklad
Daňovník získal úver na bývanie vo výške 100 000 eur, pri ktorom spĺňa podmienky na priznanie daňového bonusu.
Úver na bývanie sa začal úročiť (začal ho splácať) dňa 20.9.2018.
Do konca roka 2018 daňovník zaplatil na úrokoch sumu 1200 eur. Pretože celková suma úveru je 100 000 eur, prepočítaná výška úrokov zaplatených v roku 2018 najviac zo sumy úveru 50 000 eur, predstavuje 600 eur.
Najskôr určíme maximálnu možnú sumu daňového bonusu. Podľa § 33a ods. 7 zákona o dani z príjmov, v roku začatia úročenia úveru na bývanie má daňovník nárok na pomernú časť daňového bonusu na zaplatené úroky z maximálnej sumy 400 eur pripadajúcu na počet kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období, a to od mesiaca, v ktorom začalo úročenie úveru na bývanie.
400 eur deleno 12 mesiacov, krát 4 mesiace = 133,34 eur (DB zaokrúhľujeme na eurocent nahor)
50% z výšky zaplatených úrokov predstavuje sumu 50% zo 600 eur = 300 eur.
Výsledný daňový bonus je suma 133,34 eur.
*
Príklad
Zamestnanec spláca hypotekárny úver pre mladých, ktorý mu bol poskytnutý v roku 2013, splácať ho začal od mája 2013. Posledný mesiac (60.ty), kedy mu bol poskytnutý štátny príspevok tak bol mesiac apríl 2018. To zapíšeme do tlačiva Žiadosť.
Tento zamestnanec zároveň dostal nový hypotekárny úver pre mladých, ktorý začal splácať od februára 2018. Z potvrdenia z banky vidíme, že v roku 2018 zaplatil na úrokoch na nový úver sumu 1100 eur (suma zaplatených úrokov v potvrdení od banky je už upravená vzhľadom na sumu úveru max. 50 000 eur).
50% zo zaplatených úrokov na nový úver je suma 550 eur.
Maximálna suma daňového bonusu sa kráti podľa počtu mesiacov, počas ktorých zamestnanec splácal v roku 2018 nový úver a zároveň už nemal poskytnutý štátny príspevok na starší úver. A týchto mesiacov je od mája do decembra 2018 spolu 8.
400 eur deleno 12 mesiacov krát 8 mesiacov = 266,67 eura
Výsledný daňový bonus tak je suma 266,67 eura.
Od roku 2018 sa podľa § 11 ods. 14 ZDP zaviedla nová nezdaniteľná časť základu dane daňovníka na preukázateľne zaplatené úhrady súvisiace s kúpeľnou starostlivosťou a s ňou spojenými službami v prírodných liečebných kúpeľoch a kúpeľných liečebniach prevádzkovaných podľa § 33 zákona č. 538/2005 Z. z. o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Ide o úhrady za stravu, ubytovanie, kúpeľné procedúry, ktoré nie sú preplácané zo zdravotného poistenia. Odpočítateľná položka sa uplatní v ročnom zúčtovaní/daňovom priznaní v ročnej výške max. 50 eur z preukázateľne zaplatených úhrad.
Daňovník si môže uplatniť ďalších 50 eur z preukázateľne zaplatených úhrad aj za manželku a po 50 eur aj za každé svoje vyživované dieťa (vyživované v súlade s v § 33 ZDP) zákona, ak sa títo spolu s ním, prípadne samostatne, zúčastnili kúpeľnej starostlivosti Uvedenú nezdaniteľnú časť základu dane si môže uplatniť len jeden z týchto daňovníkov.
Nárok na túto nezdaniteľnú časť základu dane si daňovník uplatní až po skončení zdaňovacieho obdobia a to na základe preukázateľných dokladov vystavených v kúpeľnom zariadení. V prípade, ak doklady neznejú konkrétne na daňovníka uplatňujúceho si nezdaniteľnú časť (alebo manželku, manžela alebo vyživované dieťa) musí iným spôsobom preukázať, že využil uvedené služby v kúpeľnom zariadení (napr. potvrdenie od poskytovateľa služieb, že služby spotreboval uvedený daňovník).
Počnúc rokom 2014 je možnosť znížiť si základ dane o príspevky preukázateľne zaplatené daňovníkom na do