Mnohí zamestnávatelia si v týchto dňoch kladú otázku, na čo vlastne majú ich zamestnanci nárok za veľkonočné sviatky (Veľký piatok, Veľkonočný pondelok) ak sú v apríli na prekážkach v práci - buď preto, lebo prevádzka kde pracujú, musí byť zatvorená - alebo preto, lebo z dôvodu poklesu odbytu resp. problémov v dodávateľsko-odberateľských vzťahoch v súvislosti s pandémiou pre nich zamestnávateľ nemá prácu.
Vychádzame zo znenia § 122 Zákonníka práce: Mzda a náhrada mzdy za sviatok.
*
Zamestnanec vo sviatok pracuje
Ak zamestnanec vo sviatok pracuje (napríklad v nepretržitej prevádzke), podľa § 122 ods. 1 Zákonníka práce mu patrí dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 100 % jeho priemerného zárobku.
Pozor, podľa § 122 ods. 2 Zákonníka práce, ak sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodne na čerpaní náhradného voľna za prácu vo sviatok, mzdové zvýhodnenie zamestnancovi nepatrí a za čerpanie náhradného voľna mu patrí náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Ďalšie detaily pozrite v § 122 ods. 2 Zákonníka práce.
Pozor, podľa § 122 ods. 5 Zákonníka práce môže mať vedúci zamestnanec v pracovnej zmluve dohodnutú mzdu už s prihliadnutím na prípadnú prácu vo sviatok. Mzdové zvýhodnenie ani náhradné voľno za prácu vo sviatok v tomto prípade vedúcemu zamestnancovi nepatria.
*
Zamestnanec mal vo sviatok pracovať - ale nepracuje kvôli pandémii
Ak mal zamestnanec pôvodne naplánovanú na sviatok zmenu - napríklad v nepretržitej prevádzke, pri nepravidelne rozvrhnutom pracovnom čase a podobne - a nepracuje, pretože prevádzka musí byť zatvorená - alebo preto, lebo z dôvodu poklesu odbytu resp. problémov v dodávateľsko-odberateľských vzťahoch v súvislosti s pandémiou pre neho zamestnávateľ nemá prácu - ide o prekážku v práci na strane zamestnávateľa.
Podľa novely Zákonníka práce č. 66/2020, účinnej od 4.4.2020, viď § 250b ods. 6, pri prekážke v práci na strane zamestnávateľa v období pandémie patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume 80 % jeho priemerného zárobku, najmenej však v sume minimálnej mzdy.
A to platí aj počas veľkonočných sviatkov. Ak teda zamestnanec mal podľa rozvrhu pracovných zmien pôvodne pracovať vo sviatok ale pracovať nebude z dôvodu prekážky v práci na strane zamestnávateľa, má nárok na náhradu mzdy v sume 80 % jeho priemerného zárobku, najmenej však v sume minimálnej mzdy.
Aj počas pandémie však platí ustanovenie § 142 ods. 4 Zákonníka práce. Ak zamestnávateľ vymedzil v písomnej dohode so zástupcami zamestnancov vážne prevádzkové dôvody, pre ktoré zamestnávateľ nemôže zamestnancovi prideľovať prácu, ide o prekážku v práci na strane zamestnávateľa, pri ktorej patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume určenej dohodou najmenej 60 % jeho priemerného zárobku. Dohodu podľa prvej vety nemožno nahradiť rozhodnutím zamestnávateľa. Tu treba poznamenať, že pokiaľ si chce zamestnávateľ uplatniť na zamestnancov príspevok na podporu udržania pracovných miest, aj v takomto prípade je podmienkou nároku na príspevok vyplatenie náhrady mzdy zamestnancom najmenej vo výške 80% ich priemernej mzdy. V záujme oboch strán preto je, aby dohody medzi zamestnávateľom a zástupcami zamestnancov by tak mali byť upravené tak, aby výška náhrady mzdy bola najmenej 80% priemernej mzdy.
*
Zamestnanec nemal vo sviatok pracovať - a ani nepracuje
Ak podľa rozvrhu pracovných zmien zamestnanec vo Veľký piatok alebo vo Veľkonočný pondelok pracovať nemal pretože ide o sviatky - a ani pracovať nebude - postupuje sa štandardným spôsobom podľa § 122 ods. 3 Zákonníka práce.
To znamená, že zamestnancovi, ktorý nepracoval, pretože sviatok pripadol na jeho obvyklý pracovný deň, patrí náhrada mzdy v sume 100% jeho priemerného zárobku.
Zamestnancovi, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou, za Veľký piatok a za Veľkonočný pondelok patrí mzda. V kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve sa však môže dohodnúť, že aj zamestnancovi, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou, patrí náhrada mzdy v sume 100% jeho priemerného zárobku.