Kniha MATERSKÁ 2020: Kapitola 7.9 REŤAZOVÝ PÔROD ZAMESTNANKYŇA

Témy: materské,nemocenské dávky,sociálne poistenie,zmeny 2020

V tejto a ďalších kapitolách budeme hovoriť o prípadoch, kedy má matka deti relatívne tesne po sebe. Problém v praxi je, či po materskej na prvé dieťa bude mať matka nárok na materské aj pri druhom a ďalšom dieťati – a aká bude výška materského.

Začnime jednoduchou situáciou. Matka je zamestnaná, čerpala materské na prvé dieťa a má v zamestnaní postupne materskú a rodičovskú dovolenku. Je znova tehotná a ešte predtým ako by jej skončila rodičovská dovolenka pri prvom dieťati, nastupuje na materské pri druhom dieťati.

V takomto prípade sa materské pri druhom dieťati prizná. A to preto, lebo matka je stále nemocensky poistená ako zamestnankyňa a podľa § 49a ZSP sa do požadovanej doby 270 dní poistenia započítava aj obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky.

Rozhodujúce obdobie je v týchto prípadoch stanovené ako rok predchádzajúci roku, v ktorom zamestnankyňa nastupuje na druhé materské.

Tu môžu nastať dve možnosti.

*

V predchádzajúcom roku mala zamestnankyňa nejaký príjem

Stáva sa to napríklad vtedy, ak po skončení materskej dovolenky čerpala riadnu dovolenku ešte pred oficiálnym začiatkom rodičovskej dovolenky.

Vtedy sa určí DVZ obvyklým postupom ako podiel vymeriavacieho základu a počtu dní za ktoré sa platilo poistné a materské sa určí z tohto základu.

Príklad

Pani Božena bola na prvej materskej do konca marca 2019. Po skončení materskej dovolenky si v zamestnaní čerpala riadnu dovolenku za roky 2018 a 2019. Dovolenku čerpala v dňoch od 1.4.2019 do 22.4.2019 (22 kalendárnych dní) náhrada mzdy za dovolenku dosiahla 800 eur.

Od 23.4.2019 si pani Božena v zamestnaní čerpala rodičovskú dovolenku. Na druhé materské nastupuje od 1.9.2020.

Rozhodujúce obdobie pre výpočet druhej materskej je rok 2019.

V tomto roku mala pani Božena vymeriavací základ, a to príjem pri čerpaní riadnej dovolenky, v sume 800 eur za 22 kalendárnych dní.

DVZ = 800/22 = 36,3637

Materské sa určí ako 75% z tohto DVZ a bude približne 830 eur mesačne.

*

Neodpustím si v tejto súvislosti nasledujúci príklad a súčasne tip ako jednoducho dosiahnuť maximálne možné materské pri druhom dieťati...

Príklad

Pani Marta bola na prvej materskej do konca februára 2019. Bezprostredne po skončení materskej čerpala rodičovskú dovolenku. V decembri 2019 však po dohode so zamestnávateľom prišla na jeden deň do práce a za tento deň dostala mzdu brutto 70 eur. Za mesiac december sa tak platilo poistné za jediný deň a to z vymeriavacieho základu 70 eur.

Na druhé materské nastupuje od 1.6.2020.

Rozhodujúce obdobie pre výpočet druhej materskej je rok 2019.

V tomto roku mala pani Marta vymeriavací základ, a to príjem za jeden deň práce vo výške 70 eur.

DVZ = 70/1 = 70 eur

Maximálny možný DVZ pri nástupe na materské v roku 2020 je 66,6083 eura. Materské sa preto vypočíta z maximálneho možného DVZ.

Materské bude 75% z DVZ 66,6083 eura a pani Marta tak dostane maximálne možné materské 1498 - 1548 eurmesačne a za celú materskú v trvaní 34 týždňov sumu 11890 eur.

*

V predchádzajúcom roku nemala zamestnankyňa v zamestnaní príjem

Druhá možnosť je, že v roku predchádzajúcom rok, v ktorom nastupuje na druhú materskú, nemala zamestnankyňa žiaden príjembola celý predchádzajúci rok na rodičovskej dovolenke, respektíve okamžite z materskej dovolenky pokračovala rodičovskou dovolenkou.

V takom prípade sa druhé materské určí z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (viď 4. kapitola).

Pravdepodobný denný vymeriavací základ je jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.

Pravdepodobný vymeriavací základ a teda i materské sa teda určí z predpokladaného príjmu, ktorý by zamestnankyňa dosiahla v mesiaci, v ktorom nastupuje na druhé materské – ak by pracovala.

Ak pri nástupe na druhé materské je už zamestnankyňa späť v práci, vychádza sa vlastne zo skutočného príjmu, ktorý za tento mesiac zarobí – samozrejme hypoteticky, ak by pracovala celý mesiac.

Ďalšia možnosť je, že pri nástupe na druhé materské zamestnankyňa je ešte stále na rodičovskej dovolenke. Predpokladaný príjem potom na svoju zodpovednosť nahlasuje Sociálnej poisťovni zamestnávateľ.

Aj na tomto mieste chcem zamestnávateľov (mzdové účtovníčky vo firmách) upozorniť na to, aby pritom svoje zamestnankyne nepoškodili a znova uvádzam text, ktorý nájdete aj v kapitole 4.

  1. Zohľadňujte rast platov aj u zamestnankyne, ktorá je na rodičovskej dovolenke.

Je síce fakt, že zamestnankyňa je niekoľko rokov doma (pri viacerých deťoch po sebe to môže byť 6-8 rokov) ale na Slovensku všeobecne a nepochybne i u vás ako zamestnávateľa medziročne mzdy a platy rastú a nie je dôvod, prečo by ste mali rast platu upierať zamestnankyni na rodičovskej dovolenke.

Ak za tie roky, čo je zamestnankyňa na rodičovskej dovolenke, došlo u zamestnávateľa k rastu platu povedzme o 10%, mal by byť obdobný nárast platu priznaný aj takejto zamestnankyni. A to formou dodatku k pracovnej zmluve, ktorý treba urobiť pred nástupom na materskú pri ďalšom dieťati.

  1. Zohľadňujte aj odmeny, potenciálne nadčasy a ďalšie príplatky.

Pri nahlasovaní pravdepodobného príjmu do Sociálnej poisťovne zohľadňujte aj odmeny, ktoré síce nárokovateľné podľa pracovnej zmluvy zamestnankyňa nemá ale ktoré by pravdepodobne zamestnankyňa dostala ak by pracovala.

Zohľadňujte mesačné odmeny ale i alikvotnú časť z odmien majúcich ročný charakter.

Zohľadňujte aj pravdepodobné nadčasy, ktorými sa takisto príjem zvyšuje.

Ak to neurobíte, zamestnankyňu pri ďalšej materskej poškodíte. Je nezmysel aby sa stávalo to, čo sa v praxi stáva, že zamestnankyňa má druhé materské nižšie ako pri prvom dieťati.

Tu však od 1.1.2019 „zasiahne“ aj samotný zákon o sociálnom poistení. Novelou zákona platnou od 1.1.2019 sa zaviedlo pravidlo, podľa ktorého v takýchto prípadoch PDVZ pri ďalšej materskej nemôže byť „zo zákona“ nižší, ako DVZ pri predchádzajúcej materskej. Teda pokiaľ zamestnankyňa nastupuje na svoju ďalšiu materskú, je nepretržite zamestnaná avšak v predchádzajúcom roku nemala príjem – lebo bola celý predchádzajúci rok na rizikovom tehotenstve, predošlej materskej alebo na rodičovskej dovolenke, tak ďalšia materská nesmie byť nižšia ako predošlá materská, respektíve nesmie byť určená z nižšieho príjmu, ako predošlá materská.

*

Príklad

Pani Libuša bola na prvej materskej do konca februára 2019. Bezprostredne po skončení materskej čerpala rodičovskú dovolenku. V roku 2019 žiaden príjem v zamestnaní nemala. Do zamestnania sa vrátila od mája 2020.

Na druhé materské nastupuje od 1.9.2020.

Rozhodujúce obdobie pre výpočet druhej materskej je rok 2019.

V roku 2019 nemala pani Libuša žiaden vymeriavací základ a to z dôvodu, že celý rok bola buď na materskej alebo na rodičovskej dovolenke. Preto sa pri výpočte materského použije pravdepodobný denný vymeriavací základ ako jedna tridsatina z potenciálneho brutto príjmu ktorý by zarobila za mesiac september 2020, keby pracovala.

Mesačný brutto príjem pani Libuše sa v čase od mája do augusta pohyboval okolo 900 eur (v tom je základná mzda, príplatky, nadčasy, odmeny...).

Zamestnávateľ preto do Sociálnej poisťovne nahlási pravdepodobný príjem 900 eur.

Pravdepodobný DVZ = 900/30 = 30 eur.

Materské sa určí ako 75% z pravdepodobného DVZ a bude približne 700 eur mesačne.

Príklad

Pani Božidara bola na prvej materskej do konca februára 2019. Na prvú materskú nastupovala ešte v roku 2018 a materská sa jej vypočítala z príjmu ktorý mala u zamestnávateľa v roku 2017.

Vtedy to bolo 600 eur brutto mesačne. Dá sa povedať, že uvedených 600 eur sa skladalo zo základného mesačného platu dohodnutého v pracovnej zmluve – to bolo 500 eur, ďalších približne 60 eur tvorili odmeny a 40 eur nadčasy.

Bezprostredne po skončení materskej pani Božidara čerpala rodičovskú dovolenku. V roku 2019 tak žiaden príjem v zamestnaní nemala.

V roku 2020 pani Božidara pokračuje na rodičovskej dovolenke. Je znova tehotná, na druhé materské nastupuje od 1.9.2020.

Rozhodujúce obdobie pre výpočet druhej materskej je rok 2019.

V roku 2019 nemala pani Božidara žiaden vymeriavací základ a to z dôvodu, že celý rok bola buď na materskej alebo na rodičovskej dovolenke. Preto sa pri výpočte materského použije pravdepodobný denný vymeriavací základ ako jedna tridsatina z potenciálneho brutto príjmu ktorý by zarobila za mesiac september 2020, keby hypoteticky pracovala.

Zamestnávateľ do Sociálnej poisťovne nahlasuje pravdepodobný brutto príjem, ktorý by teoreticky pani Božidara mala vyplatený v septembri 2019, ak by pracovala.

Zamestnávateľ CHYBNE!! nahlási sumu 500 eur, lebo to je základný mesačný plat, ktorý má pani Božidara naďalej v pracovnej zmluve.

Našťastie podľa novely zákona platnej od 1.1.2019 Sociálna poisťovňa určí druhé materské nie z nahláseného pravdepodobného príjmu 500 eur ale zo základu, z ktorého bola určená predchádzajúca materská – teda zo základu 600 eur. Pani Božidara tak bude mať druhú materskú rovnakú ako prvú materskú.

*

Aký mal byť správny, respektíve aký je v takomto prípade pre zamestnávateľov odporúčaný postup?

Po prvé, zamestnávateľ by mal zvážiť zvýšenie základnej mesačnej mzdy. Kolegovia a kolegyne pani Božidary, ktorí mali v roku 2017 základný plat 500 eur, majú po troch rokoch v roku 2020 plat zvýšený (povedzme o 20%) na 600 eur. Nehovoriac už o tom, že každý rok sa pomerne prudko zvyšuje minimálna mzda a minimálne mzdové nároky (§ 120 Zákonníka práce). A toto zvýšenie patrí aj pani Božene, inak by napríklad mohla prostredníctvom Inšpektorátu práce namietať jej diskrimináciu. Zamestnávateľ musí pri nahlasovaní pravdepodobného príjmu zohľadniť medziročné zvyšovanie minimálnej mzdy a minimálnych mzdových nárokov podľa § 120 Zákonníka práce.

Po druhé, zamestnávateľ by mal zohľadniť nielen základný plat ale aj rôzne príplatky, odmeny, nadčasy a podobne, ktoré by nepochybne pani Božidara mala a ktoré by zvýšili celkový vymeriavací základ. Zamestnávateľ môže postupovať napríklad tak, že si vezme brutto mzdu, resp. vymeriavací základ porovnateľného zamestnanca/zamestnankyne. Ak títo majú na rôznych príplatkoch povedzme 120 eur mesačne, týchto 120 eur mesačne treba zohľadniť aj pri určení „fiktívneho“ príjmu pani Božidary.

Pri týchto predpokladoch by tak mal zamestnávateľ správne nahlásiť do Sociálnej poisťovne pravdepodobný príjem nie 500 eur, či 600 eur ale 670 eur.