*
Pri úvahách o tom, ako je možné získať nárok na dôchodok alebo ako si zvýšiť sumu vypočítaného dôchodku, môže byť v určitých prípadoch užitočné využiť možnosť dobrovoľného dôchodkového poistenia.
Pozor, na dobrovoľné dôchodkové poistenie nie je možné prihlásiť sa spätne. Ak uvažujete o zvýšení svojho budúceho dôchodku formou dobrovoľného dôchodkového poistenia, dobre si to rozmyslite. Ak usúdite, že je to správna cesta, musíte sa na dobrovoľné dôchodkové poistenie sami aktívne prihlásiť v Sociálnej poisťovni.
Podľa § 15 ods. 5 zákona o sociálnom poistení platí, že dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba môže byť fyzická osoba:
- po dovŕšení 16 rokov veku,
- ak má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt a
- nemá priznaný predčasný starobný dôchodok.
Dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba môže byť aj osoba, ktorá spĺňa horeuvedené podmienky, ak je súčasne povinne dôchodkovo poistená ako zamestnanec alebo ako SZČO, alebo je osobou, za ktorú platí dôchodkové poistenie štát (napríklad z dôvodu starostlivosti o dieťa vo veku do 6 rokov), resp. je invalidná.
Dobrovoľné dôchodkové poistenie tak môže byť spôsob, akým si napríklad povinne dôchodkovo poistená SZČO, ktorá povinné poistenie platí z minimálneho vymeriavacieho základu (v období, kedy sa popri povinnom poistení prihlási aj na dobrovoľné poistenie), zvýši svoj osobný vymeriavací základ, osobné mzdové body, tým pádom aj budúci dôchodok. Otázkou je, či sa to oplatí - pozrite kapitoly 3. a 5.
Vymeriavací základ si dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba určuje sama.
Musí to byť najmenej minimálny základ podľa § 138 ods. 9 ZSP, ktorý je platný v príslušnom roku - v roku 2023 je minimálny základ 605,50 € a v roku 2024 je to 652 €.
Najviac to môže byť maximálny základ podľa § 138 ods. 10 ZSP, ktorý je platný v príslušnom roku, teda najviac 7-násobok priemernej mzdy. Pretože osobný mzdový bod zistený v nejakom roku môže byť najviac 3, nemá obvykle zmysel, aby si dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba určila v nejakom roku vymeriavací základ vyšší, ako je trojnásobok priemernej mzdy, ktorá sa dá očakávať v príslušnom roku. Zvoliť si vymeriavací základ nad túto hranicu má zmysel len pri niekoľko mesiacov trvajúcom dobrovoľnom dôchodkovom poistení, ak mal občan v ďalších mesiacoch daného roka nízky vymeriavací základ napríklad ako SZČO a chce za daný rok dosiahnuť osobný mzdový bod blízky hodnote 3.
Podľa § 142 ods. 5 ZSP, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba si môže zmeniť vymeriavací základ najskôr po uplynutí šiestich mesiacov od posledného určenia vymeriavacieho základu touto osobou. Toto pravidlo je možné v prípade potreby skoršej zmeny vymeriavacieho základu poľahky legálne obísť tak, že sa občan z dobrovoľného dôchodkového poistenia odhlási a po krátkej prestávke sa prihlási znovu - už so zmeneným vymeriavacím základom.
Dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba platí zo zvoleného vymeriavacieho základu poistné:
- na starobné poistenie - sadzba 18 %,
- na invalidné poistenie - sadzba 6 % a
- do rezervného fondu solidarity - sadzba 4,75 %.
Spolu je sadzba poistného 28,75 % zo zvoleného vymeriavacieho základu.
Je to relatívne veľa a na príkladoch v kapitole 3. ukazujeme, že snažiť sa o vyšší starobný dôchodok cestou dobrovoľného dôchodkového poistenia výhodné nie je.
Určite nedáva zmysel platiť si dobrovoľné dôchodkové poistenie v roku, v ktorom občan dosiahne dôchodkový vek, pretože rozhodujúce obdobie pre výpočet priemerného osobného mzdového bodu končí posledným rokom pred rokom, v ktorom občan dovŕši dôchodkový vek (kapitola 2.4).
Dobrovoľné dôchodkové poistenie však môže byť zaujímavé v prípade očakávania vzniku invalidity pre nárok na invalidný dôchodok a jeho zaujímavú výšku - viď kapitola 5.
*