ŠKOLA MZDOVEJ ÚČTOVNÍČKY 2023, Kapitola 24. DAŇ Z PRÍJMOV - ROČNÉ ZÚČTOVANIE

Témy: daň z príjmov,daňové priznanie,ročné zúčtovanie

*

Podľa § 32 a § 38 ZDP, ak úhrn zdaniteľných príjmov zamestnanca (resp. daňovníka všeobecne) podľa § 5 až 8 ZDP za príslušný rok presiahol sumu 50 % nezdaniteľnej časti na daňovníka, tak po skončení roka má zamestnanec povinnosť:

  • požiadať zamestnávateľa v súlade s § 38 ZDP o vykonanie ročného zúčtovania alebo
  • podať daňové priznanie (ak mal zdaniteľné príjmy len podľa § 5, použije tlačivo typ A, ak mal zdaniteľné príjmy podľa § 6 až 8, použije tlačivo typ B).

Pozor, pri posudzovaní tejto povinnosti započítavame okrem príjmov zo závislej činnosti aj prípadné iné zdaniteľné príjmy (podľa § 6 až 8 ZDP), ktoré nie sú oslobodené od dane a neboli vysporiadané zrážkovou daňou.

Pre rok 2023 ide o hranicu danú ako 50 % z 4922,82 € = 2461,41 €.

Pozor, daňové priznanie je povinný podať aj daňovník, ktorého zdaniteľné príjmy za príslušný rok nepresiahli hranicu 50 % nezdaniteľnej časti na daňovníka, ale vykazuje daňovú stratu.

*

Ak zdaniteľné príjmy zamestnanca uvedenú hranicu nepresiahli, zamestnanec môže (ale nemusí) dobrovoľne požiadať zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania, resp. môže podať daňové priznanie dobrovoľne. Význam to má vtedy, ak zamestnanec mal relatívne nízke príjmy, avšak aj z nich mu boli strhnuté preddavky na daň. Tu je predpoklad, že pri uplatnení ročnej sumy nezdaniteľnej časti na daňovníka v ročnom zúčtovaní, resp. daňovom priznaní bude jeho výsledná daň za rok nulová a predtým zrazené preddavky na daň sa zamestnancovi vrátia ako daňový preplatok.

Daňové priznanie sa oplatí podať dobrovoľne v prípade poberateľa starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo výsluhového dôchodku, ak takýto dôchodok poberal k 1.1. príslušného roka (alebo ho mal spätne priznaný), pričom mal počas roka zdaniteľný príjem zo závislej činnosti, z tohto príjmu mu zamestnávateľ zrazil preddavky na daň a celkový zdaniteľný príjem nepresiahol sumu 50 % nezdaniteľnej časti na daňovníka (za rok 2023 sumu 2461,41 €). Ak takýto daňovník podá daňové priznanie, podľa § 46a ZDP sa daň nevyrubí a neplatí, teda je nulová. Finančná správa dôchodcovi na základe takto podaného daňového priznania vráti predtým zrazené preddavky na daň ako daňový preplatok.

*

Kedy môže zamestnanec požiadať zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania

Podľa § 38 ods. 1 ZDP, zamestnanec môže požiadať zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania, ak spĺňa všetky ďalej uvedené podmienky:

  • mal zdaniteľné príjmy len zo závislej činnosti,
  • nemal zdaniteľné príjmy zo zdrojov v zahraničí (pozor, táto podmienka sa týka len slovenských daňových rezidentov),
  • ak mal príjmy, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43 (zrážková daň), tak pri nich si neuplatňuje postup podľa § 43 ods. 7 (= vysporiadanie takýchto príjmov v daňovom priznaní),
  • nie je povinný zvýšiť svoj základ dane podľa § 11 ods. 11 (pri vyplatení predčasného výberu z doplnkového dôchodkového sporenia, pri ktorom si uplatňoval nezdaniteľnú časť, viď ďalej),
  • nemal zdaniteľné príjmy od zamestnávateľa, ktorý nie je platiteľom dane a ani zahraničným platiteľom dane podľa § 48,
  • nemal od zamestnávateľa také zdaniteľné príjmy, z ktorých nemožno zraziť preddavok na daň, § 35 ods. 3 písm. a) (= zdaniteľná mzda spočíva len v nepeňažnom plnení alebo nepeňažné plnenie tvorí väčšiu časť zdaniteľnej mzdy).

Ak zamestnanec všetky horeuvedené podmienky spĺňa, môže zamestnávateľa požiadať o vykonanie ročného zúčtovania v lehote do 15. februára nasledujúceho roka.

V tejto lehote musí zamestnávateľovi odovzdať vyplnenú a podpísanú "Žiadosť" (viď ďalej) a predložiť všetky doklady požadované podľa § 38 ods. 5, teda potvrdenia o príjme od svojich ďalších zamestnávateľov, ak nejakých mal, a doklady, ktorými preukazuje nárok na:

  • nezdaniteľné časti,
  • daňový bonus na deti,
  • daňový bonus na zaplatené úroky.

Ak zamestnanec niektorú z horeuvedených podmienok nespĺňa alebo ak nepožiada zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania do 15. februára, resp. ak do 15. februára nepredloží všetky požadované doklady, zamestnávateľ mu nemôže vykonať ročné zúčtovanie, teda zamestnanec si musí podať daňové priznanie.

*

Kedy nemôže zamestnanec požiadať zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania

Teraz opačný pohľad na ten istý problém. Podľa § 32 ZDP zamestnanec nemôže požiadať zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania a musí si sám podať daňové priznanie - v ďalej uvedených prípadoch:

1. Ak okrem príjmov zo závislej činnosti dosiahol aj zdaniteľné príjmy podľa § 6 až 8 ZDP, ktoré nie sú oslobodené od dane a neboli vysporiadané zrážkovou daňou alebo síce boli vysporiadané zrážkovou daňou, ale zamestnanec chce uplatniť postup podľa § 43 ods. 7.

Poznámka: Tu neberieme do úvahy také príjmy zamestnanca, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43 (zrážková daň), ak vybraním tejto dane je splnená daňová povinnosť (§ 43 ods. 6) a zamestnanec si neuplatní postup podľa § 43 ods. 7. Napríklad úroky na bankových účtoch alebo autorské honoráre vysporiadané zrazením zrážkovej dane.

*

2. Ak vykazuje daňovú stratu.

Týka sa zamestnancov, ktorí majú príjmy aj z podnikania podľa § 6 a vykážu stratu - ich výdavky sú vyššie ako príjmy.

V takomto prípade má zamestnanec povinnosť podať daňové priznanie aj v prípade, že jeho zdaniteľné príjmy za príslušný rok nepresiahli hranicu 50 % nezdaniteľnej časti na daňovníka.

*

3. Ak ho na podanie daňového priznania vyzve správca dane.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok) musí daňové priznanie podať ten, koho na to správca dane vyzve.

V praxi túto možnosť daňové úrady využívajú najmä v prípade daňovníkov, ktorí majú pridelené DIČ, avšak v zákonom stanovenej lehote nepodajú daňové priznanie sami. A to najmä vtedy, ak ide o daňovníka, za ktorého nevykoná ročné zúčtovanie dane prípadný zamestnávateľ.

Preto sa odporúča, aby daňovníci, ktorí majú pridelené DIČ, avšak daňové priznanie podávať v súlade so zákonom nebudú (viď body 1. a 2. - ich zdaniteľný príjem nepresiahol určenú hranicu a nevykazujú stratu), neformálne ešte pred termínom na podanie daňového priznania (pred 31.3.) oznámili svojmu správcovi dane, že v súlade so zákonom daňové priznanie nepodajú.

*

4.  A ďalej zamestnanci, ktorí:

  • mali zdaniteľné príjmy zo zdrojov v zahraničí (pozor, toto sa týka len slovenských daňových rezidentov),
  • sú povinní zvýšiť svoj základ dane podľa § 11 ods. 11 (pri vyplatení predčasného výberu z doplnkového dôchodkového sporenia, pri ktorom si uplatňovali nezdaniteľnú časť, viď ďalej),
  • mali zdaniteľné príjmy od zamestnávateľa, ktorý nie je platiteľom dane a ani zahraničným platiteľom dane podľa § 48 (napr. zahraničná ambasáda),
  • mali od zamestnávateľa také zdaniteľné príjmy, z ktorých nemožno zraziť preddavok na daň, § 35 ods. 3 písm. a) (= zdaniteľná mzda spočíva len v nepeňažnom plnení alebo nepeňažné plnenie tvorí väčšiu časť zdaniteľnej mzdy),
  • nepožiadali zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania, resp. požiadali o vykonanie ročného zúčtovania, ale nepredložili včas (do 15. februára) potrebné doklady (§ 38 ods. 5) na vykonanie ročného zúčtovania.

Najčastejšie sú prípady, kedy zamestnanec, ktorý je slovenský daňový rezident (daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou), má zdaniteľné príjmy aj v zahraničí. Vtedy musí sám podať daňové priznanie. A to aj v prípade, že z príjmu v zahraničí neplatil (v zahraničí) daň - kvôli tomu, že išlo o príjem v menšom rozsahu alebo príjem bol podľa predpisov danej krajiny oslobodený od dane - ak išlo o príjem, ktorý sa podľa nášho zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov považuje za zdaniteľný príjem, daňové priznanie musí podať.

Samozrejme, aj tu platí, že daňové priznanie sa podať nemusí, ak zdaniteľný príjem za príslušný rok (v úhrne v SR a v zahraničí) nepresiahne sumu 50 % nezdaniteľnej časti na daňovníka.

Ďalej sú časté prípady, kedy mal zamestnanec viacero zamestnávateľov, ale zamestnávateľovi, ktorý by mu inak vykonal ročné zúčtovanie, neprinesie včas potvrdenia o príjme od ďalších zamestnávateľov, respektíve ich neprinesie vôbec. Napríklad preto, lebo jeho bývalý zamestnávateľ sa „stratil“. Vtedy musí zamestnanec vzniknutý stav riešiť podaním daňového priznania a v prípade, ak nie je možné získať potvrdenia od iných zamestnávateľov, tak musí "ad hoc" riešiť situáciu po konzultácii so správcom dane.

*

 Uzamknutý obsah.

Zaregistrujte sa a získajte prístup k pokračovaniu článku

Odpovedám do 2-3 dní,v priemere za 40 hodín ... pýtať sa môžete, ak máte prístup OBČAN alebo PROFESIONÁL ... 19. a 20.11. webináre, odpovede budú 2-3 dni meškať

 Diskusia je uzamknutá.

Rozšírte svoju registráciu a získajte prístup do diskusie. Položte svoju otázku Jozefovi Mihálovi.

Pozri 'ŠKOLA MZDOVEJ ÚČTOVNÍČKY 2023' v obchode