Podľa § 11 ods. 1 ZDP sa základ dane (čiastkový základ dane) zo závislej činnosti (a ďalej základ dane určený podľa § 6 ods. 1 a 2) alebo súčet čiastkových základov dane z týchto príjmov znižuje o nezdaniteľné časti základu dane uvedené v § 11 ods. 2, 3 a 8, a to:
- na daňovníka (§ 11 ods. 2),
- na manžela, manželku (§ 11 ods. 3),
- príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie a na celoeurópsky osobný dôchodkový produkt (§ 11 ods. 8).
*
Pri výpočte mesačných preddavkov na daň sa môže znížiť (mesačný) základ dane zamestnanca len o nezdaniteľnú časť na daňovníka - viď § 35 ods. 1 písm. b) ZDP.
*
NEZDANITEĽNÁ ČASŤ NA DAŇOVNÍKA
Nezdaniteľná časť na daňovníka (za rok) je suma určená ako 21,0-násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu (§ 2 písm. a) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime) platného k 1. januáru príslušného roka.
*
Výpočet sumy pre rok 2023
Suma životného minima platná k 1.1.2023 je 234,42 €.
21 x 234,42 € = 4922,82 €
4922,82 € / 12 mesiacov = 410,235 €, po zaokrúhlení (zaokrúhľuje sa vždy matematicky) 410,24 €.
*
Nezdaniteľná časť na daňovníka (na mesiac) pri výpočte preddavkov na daň počas roka 2023 je suma 410,24 €, a to bez ohľadu na výšku základu dane, viď § 35 ods. 1 písm. b) ZDP.
V ročnom zúčtovaní/daňovom priznaní za rok 2023:
1. Ak daňovník dosiahne základ dane do 21754,18 € (92,8-násobok životného minima), tak nezdaniteľná časť na daňovníka za rok 2023 je 4922,82 € (21-násobok životného minima).
2. Ak daňovník dosiahne základ dane vyšší ako 21754,18 €, tak nezdaniteľná časť na daňovníka sa vypočíta nasledovne:
10361,36 € – (základ dane : 4)
...pričom suma 10361,36 € = 44,2-násobok životného minima
Výsledok sa zaokrúhľuje na eurocenty matematicky.
3. Ak daňovník dosiahne základ dane 41445,46 € a viac, tak nezdaniteľná časť na daňovníka je nula.
*
Posudzuje sa základ dane, nie hrubý príjem
V prípade zamestnanca je základ dane daný ako jeho príjem znížený o jeho odvody.
Pri posudzovaní výšky nezdaniteľnej časti na daňovníka je súčasne podstatný len základ dane z príjmov podľa § 5 (závislá činnosť) a základ dane z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 (podnikanie a iná samostatná zárobková činnosť).
Základ dane dosiahnutý podľa § 6 ods. 3 a 4, § 7 a § 8 nemá vplyv na výšku nezdaniteľnej časti na daňovníka.
*
Daňovník s príjmami aj v zahraničí
Ak mal daňovník (daňový rezident SR) za daný rok príjem aj v zahraničí, pri určení nezdaniteľnej časti na daňovníka sa zohľadní aj základ dane podľa § 5 a § 6 ods. 1 a 2 z príjmov dosiahnutých v zahraničí. Môže sa tak stať, že hoci sa v daňovom priznaní použije metóda vyňatia príjmov, kvôli príjmom dosiahnutým v zahraničí sa bude krátiť nezdaniteľná časť na daňovníka.
*
Kto má nárok na nezdaniteľnú časť na daňovníka
Na rozdiel od iných nezdaniteľných častí, ktoré je možné uplatniť si až po skončení roka v daňovom priznaní alebo ročnom zúčtovaní preddavkov na daň, nezdaniteľnú časť na daňovníka si zamestnanci (ak nepoberajú k 1.1. daného roka dôchodok, viď ďalej) môžu uplatniť už pri výpočte mesačných preddavkov na daň zo závislej činnosti.
Nezdaniteľná časť na daňovníka (na mesiac) pri výpočte preddavkov na daň zo závislej činnosti je počas roka 2023 daná ako suma 410,24 € (viď vyššie).
Poznámka: Zopakujme si, že suma 410,24 € pri výpočte mesačných preddavkov je vždy rovnaká bez ohľadu na výšku mesačného základu dane.
Zamestnanec si svoje právo na zníženie základu dane o nezdaniteľnú časť na daňovníka pri výpočte preddavkov uplatňuje prostredníctvom tlačiva "Vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti...". Tlačivo je možné zasielať po dohode zamestnanca a zamestnávateľa elektronicky.
Ak má niekto viacero zamestnávateľov, toto právo si pri výpočte mesačných preddavkov na daň môže uplatniť len u jedného zamestnávateľa. Zákon nešpecifikuje, ktorý zamestnávateľ by to mal byť - zamestnanec si sám vyberie, u ktorého zamestnávateľa si toto právo uplatní.
Uplatniť si nezdaniteľnú časť na daňovníka pri výpočte preddavkov na daň zo závislej činnosti môžu všetci zamestnanci, nielen zamestnanci v pracovnom pomere. Teda napríklad aj:
- študenti pracujúci na dohody o brigádnickej práci študentov,
- evidovaní nezamestnaní pracujúci na krátkodobé dohody,
- všetci ďalší zamestnanci pracujúci na dohody,
- osoby na materskej alebo na rodičovskej dovolenke,
- štatutárni zástupcovia (konatelia, spoločníci) poberajúci odmenu,
- poberatelia starobných dôchodkov, vyrovnávacieho príspevku, predčasných starobných dôchodkov, výsluhových dôchodkov, ak im boli uvedené dôchodky priznané po 1.1. príslušného roka,
- daňoví nerezidenti SR (zamestnanci cudzinci).
Naopak, uplatniť si nezdaniteľnú časť na daňovníka pri výpočte preddavkov nemôže:
- zamestnanec, ktorý k 1.1. príslušného roka poberal dôchodok, a to starobný dôchodok, vyrovnávací príplatok, predčasný starobný dôchodok, starobný dôchodok zo starobného sporenia (II. pilier), výsluhový dôchodok alebo porovnateľný dôchodok zo zahraničia, viď § 11 ods. 6 ZDP,
- zamestnanec, ktorý má aj iného zamestnávateľa, u ktorého si už uplatnil nezdaniteľnú časť na daňovníka pri výpočte preddavkov.
Zamestnanec si svoje právo na zníženie základu dane o nezdaniteľnú časť na daňovníka pri výpočte preddavkov uplatniť nemusí, ak sám nechce.
*
Uplatnenie nezdaniteľnej časti na daňovníka v daňovom priznaní alebo ročnom zúčtovaní
Nárok na zníženie základu dane o nezdaniteľnú časť na daňovníka za rok 2023 majú všetci daňovníci, s výnimkou daňovníkov so základom dane za rok 2023 vo výške 41445,46 € a viac a s výnimkou väčšiny dôchodcov (viď ďalej).
Nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti na daňovníka majú aj daňoví nerezidenti (cudzinci), a to za rovnakých podmienok ako daňoví rezidenti - bez ohľadu na to, ako dlho na Slovensku pracovali, resp. dosahovali príjmy, ale aj bez ohľadu na to, aká je ich materská krajina atď.
*
Nárok na plnú výšku nezdaniteľnej časti na daňovníka má aj daňovník, ktorý pracoval len časť roka
Nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti na daňovníka majú aj:
- študenti,
- evidovaní nezamestnaní,
- osoby na materskej alebo na rodičovskej dovolenke a podobne,...
...a to vždy v sume „za celý rok“, aj keď pracovali alebo podnikali len časť roka. Pre takéto osoby je obvykle výsledkom daňového priznania alebo ročného zúčtovania daňový preplatok. Inak povedané, výška nezdaniteľnej časti na daňovníka nezávisí od toho, či daňovník dosahoval príjmy počas celého roka, alebo len v niektorom mesiaci, resp. mesiacoch. Študent, ktorý pracoval len v lete a zarobil 2000 €, neplatí žiadnu daň, pretože si pri výpočte dane od základu dane odpočítava celú sumu nezdaniteľnej časti. Podobne zamestnanec, ktorý pracoval len časť roka a druhú časť roka bol „dobrovoľne“ nezamestnaný alebo bol evidovaný na úrade práce, ženy na materských a rodičovských dovolenkách, osoby, ktoré boli dlhší čas práceneschopné, cudzinci, ktorí na Slovensku pracovali len niekoľko mesiacov – títo všetci majú nárok na uplatnenie plnej sumy, aj keď pracovali len časť roka.
*
Dôchodcovia
Podľa § 11 ods. 6 ZDP, ak je daňovník poberateľom starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia (I. pilier), vyrovnávacieho príplatku (§ 69b zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení pred 1.1.2020), dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia (II. pilier) alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu, alebo výsluhového dôchodku, alebo obdobného dôchodku zo zahraničia, pričom uvedený dôchodok poberal k 1.1. príslušného roka, respektíve mu bol spätne priznaný k 1.1. príslušného roka alebo ešte k skoršiemu dátumu, tak má nárok na nezdaniteľnú časť na daňovníka len vo výške zníženej o úhrn uvedených dôchodkov vyplatených počas príslušného roka.
Ak úhrn uvedených dôchodkov vyplatených počas príslušného roka je vyšší ako suma „štandardnej“ nezdaniteľnej časti na daňovníka, tak nárok na nezdaniteľnú časť na daňovníka nemá vôbec.
Pozor, uvedené sa nevzťahuje napríklad na poberateľov:
- vdovských a sirotských dôchodkov,
- invalidných dôchodkov, krátených invalidných dôchodkov - a to bez ohľadu na vek poberateľa invalidného dôchodku,
- poberateľov starobných dôchodkov, predčasných starobných dôchodkov alebo výsluhových dôchodkov, ak im uvedený dôchodok bol priznaný po 1.1. príslušného roka.
*
Určenie úhrnu vyplatených dôchodkov
Pri výpočte nezdaniteľnej časti na daňovníka za príslušný rok v prípade poberateľov uvedených dôchodkov je dôležité správne určiť sumu vyplatených dôchodkov. Do úhrnu vyplatených dôchodkov sa podľa § 11 ods. 6 ZDP započíta:
- suma starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo výsluhového dôchodku vyplateného v čase medzi 1.1. až 31.12. príslušného roka,
- v prípade dôchodcu, ktorý poberá dôchodok z druhého piliera, sa započíta aj táto suma (z druhého piliera),
- v prípade poberania tzv. minimálneho dôchodku sa započítava celá suma vyplácaného dôchodku (čiže vrátane navýšenia na sumu minimálneho dôchodku),
- vyrovnávací príplatok poskytovaný niektorým dôchodcom poberajúcim dôchodok z Českej republiky.
Naopak, do úhrnu vyplatených dôchodkov sa nezapočítava:
- rodičovský dôchodok,
- 13. dôchodok, resp. 14. dôchodok, pretože ide o štátnu sociálnu dávku podľa zákona č. 296/2020 Z. z.,
- v prípade súbežného poberania vdovského (vdoveckého) dôchodku sa suma vdovského (vdoveckého) dôchodku nezapočíta,
- v prípade súbežného poberania dávky v hmotnej núdzi (pri nízkych dôchodkoch) sa suma dávky v hmotnej núdzi (vypláca UPSVaR) nezapočíta.
Nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti musí dôchodca zamestnávateľovi preukázať hodnoverným potvrdením Sociálnej poisťovne o výške poberaného dôchodku za rok, ktorý sa zúčtováva. Môže to byť aj rozhodnutie o valorizácii dôchodku k 1.1. príslušného roka - pozor však na prípady, kedy sa dôchodcovi môže dôchodok zvýšiť na základe jeho žiadosti počas príslušného roka (napríklad vtedy, ak pracoval popri poberaní dôchodku).
*
Ako si môžu pomôcť dôchodcovia
Ako je uvedené vyššie, nezdaniteľnú časť na daňovníka si nemôžu uplatniť daňovníci, ktorí sú poberateľmi starobných dôchodkov, vyrovnávacieho príspevku, predčasných starobných dôchodkov, výsluhových dôchodkov alebo porovnateľných dôchodkov zo zahraničia, ak im bol dôchodok priznaný k 1.1. príslušného roka alebo ešte skôr. Respektíve pri relatívne nízkom dôchodku si môžu uplatniť len sumu nezdaniteľnej časti na daňovníka zníženú o sumu dôchodku, ktorý poberali počas príslušného roka.
Pre ľudí, ktorí sa blížia k dôchodkovému veku, respektíve uvažujú o predčasnom dôchodku, to znamená (ak je to možné), aby nežiadali o dôchodok krátko pred koncom roka, respektíve k 1.1., ale aby so žiadosťou o dôchodok počkali do 2. januára.
Príklad
Pani Elena dosiahla dôchodkový vek 4. decembra 2022. K tomuto dňu mohla požiadať o starobný dôchodok. Pani Elena ešte pracuje a vie, že ak by o dôchodok požiadala pred 2. januárom 2023, tak by si v roku 2023 nemohla uplatniť nezdaniteľnú časť na daňovníka.
Preto pani Elena požiadala o starobný dôchodok až k 2. januáru 2023. Stratila síce približne jeden mesačný dôchodok, má však za rok 2023 nárok na nezdaniteľnú časť na daňovníka v plnej výške, čo pri sadzbe dane 19 % a nezdaniteľnej časti vo výške 4922,82 € znamená úsporu na dani z príjmu vo výške 935 €.
*
Poberatelia invalidných dôchodkov
Poberatelia invalidných dôchodkov majú nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti na daňovníka v štandardnej výške. Ak poberateľ invalidného dôchodku dosiahne dôchodkový vek, má právo požiadať v Sociálnej poisťovni o priznanie starobného dôchodku. Toto právo však nemusí využiť - ak tak neurobí, ale aj po dosiahnutí dôchodkového veku naďalej poberá invalidný dôchodok, má naďalej právo na uplatnenie nezdaniteľnej časti na daňovníka.
Pripomeňme si, že ak poberateľ invalidného dôchodku v Sociálnej poisťovni požiada o priznanie starobného dôchodku, tak podľa § 81 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení sa následne vypláca tá dôchodková dávka, ktorá je vyššia.
*
Poznámka
Tzv. minimálny dôchodok sa vypočíta a prizná rovnako poberateľovi starobného dôchodku i poberateľovi invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku. Inými slovami, Sociálna poisťovňa rovnako zvýši nízky dôchodok na tzv. minimálny dôchodok v prípade poberateľa starobného dôchodku i v prípade poberateľa invalidného dôchodku, ktorý je vyplácaný po dovŕšení dôchodkového veku.
*
Dodatočne priznaný dôchodok
Ak bol daňovníkovi spätne priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, prípadne výsluhový dôchodok k 1.1. príslušného roka alebo pred týmto dňom, alebo k 1.1. predošlých rokov atď., pričom za príslušný rok (resp. predošlé roky a pod.) si uplatňoval nezdaniteľnú časť na daňovníka, musí podľa § 32 ods. 11 ZDP podať za tieto zdaňovacie obdobia dodatočné daňové priznanie. Lehota na podanie dodatočného daňového priznania je do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom mu bol dôchodok priznaný. Zároveň v tejto lehote je splatný daňový nedoplatok.
Poznámka: Pri dodržaní uvedených lehôt mu v takomto prípade daňový úrad neudelí sankciu za neskoré podanie daňového priznania.
Príklad
Pán Eduard si u svojho zamestnávateľa za rok 2022 uplatnil nezdaniteľnú časť na daňovníka, pretože k 1.1.2022 nepoberal starobný dôchodok ani predčasný starobný dôchodok, ani výsluhový dôchodok. Zamestnávateľ mu v marci 2023 vykonal ročné zúčtovanie za rok 2022 a uplatnil sumu nezdaniteľnej časti na daňovníka v plnej výške.
Pánovi Eduardovi v apríli 2023 Sociálna poisťovňa priznala spätne starobný dôchodok k 1.10.2021.
Podľa § 32 ods. 11 ZDP je pán Eduard povinný podať dodatočné daňové priznanie za rok 2022, a to v lehote do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, teda konkrétne do 31.5.2023. Súčasne v tejto lehote je povinný zaplatiť daňový nedoplatok. V dodatočnom daňovom priznaní si nemôže uplatniť nezdaniteľnú časť na daňovníka, respektíve môže si uplatniť len sumu rozdielu medzi plnou sumou nezdaniteľnej časti na daňovníka a úhrnom starobných dôchodkov spätne priznaných za rok 2022.
*