*
Podľa § 85 Zákonníka práce platí, že pracovný čas je časový úsek, v ktorom je zamestnanec k dispozícii zamestnávateľovi, vykonáva prácu a plní povinnosti v súlade s pracovnou zmluvou.
Podľa smernice 2003/88/ES sa za pracovný čas považuje akýkoľvek časový úsek strávený buď na pracovisku zamestnávateľa, alebo aj mimo neho, počas ktorého zamestnanec pracuje pre zamestnávateľa, alebo je pripravený pracovať.
Za pracovný čas sa považuje aj neaktívna časť pracovnej pohotovosti zamestnanca na pracovisku (viď § 96 ods. 2).
Do pracovného času sa v zásade nezapočítava doba cesty na pracovisko a prípravy na prácu (napr. prezlečenie sa do pracovného odevu).
Podľa § 90 ods. 10 však zamestnávateľ môže (ale nemusí) po dohode so zástupcami zamestnancov určiť čas potrebný na osobnú očistu po skončení práce, ktorý sa zamestnancovi započíta do pracovného času.
Do pracovného času sa započítavajú len prestávky v práci, ktoré sú poskytované z dôvodu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (viď § 91 ods. 6). Započítava sa aj odpočinok na jedlo, a to vtedy, ak ide o práce, ktoré sa nemôžu prerušiť (viď § 91 ods. 1). Iné prestávky na odpočinok a jedlo sa nezapočítavajú do pracovného času (viď § 91 ods. 5).
*
Zamestnávateľ musí pri rozvrhovaní pracovného času rešpektovať a pri rozvrhovaní pracovného času zamestnanca brať do úvahy:
- maximálny možný rozsah pracovného času (§ 85, § 85a)
- pravidlá pre rovnomerne rozvrhnutý pracovný čas (§ 86) a pre nerovnomerne rozvrhnutý pracovný čas (§ 87, § 87a)
- pravidlá pre začiatok a pre koniec pracovnej zmeny (§ 90)
- prestávky v práci (§ 91)
- odpočinok - nepretržitý denný odpočinok (medzi zmenami, § 92), nepretržitý odpočinok v týždni (voľné dni, § 93)
- dni pracovného pokoja (§ 94, § 95)
- pravidlá pre prácu nadčas (§ 97)
- pravidlá pre prácu v noci (§ 98)
- pravidlá pre pružný pracovný čas, ak je zavedený (§ 88, § 89)
- pravidlá pre pracovnú pohotovosť (§ 96, § 96a)
Zamestnávateľ je povinný a zodpovedný za evidenciu pracovného času (§ 99).
Pripomeňme ešte, že v čase trvania mimoriadnej situácie a počas dvoch mesiacov po jej odvolaní platí § 250b, podľa § 250b ods. 3 rozvrhnutie pracovného času je zamestnávateľ povinný zamestnancovi oznámiť najmenej dva dni vopred, ak sa so zamestnancom nedohodne na kratšej dobe, a to s platnosťou najmenej na týždeň.
*
Podľa § 47a ods. 1 je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi písomnú informáciu o jeho pracovných podmienkach a podmienkach zamestnávania, ak ich neobsahuje pracovná zmluva, a to do siedmich dní od vzniku pracovného pomeru - súčasťou tejto informácie je aj informácia:
- o ustanovenom týždennom pracovnom čase,
- údaj o spôsobe a pravidlách rozvrhnutia pracovného času vrátane predpokladaných pracovných dní a vyrovnávacieho obdobia podľa § 86 (pri rovnomernom rozvrhnutí pracovného času), § 87 (pri nerovnomernom rozvrhnutí pracovného času) a 87a (pri konte pracovného času), pripomeňme však, že nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času je možné len po dohode so zástupcami zamestnancov alebo po dohode so samotným zamestnancom,
- rozsah a čas poskytnutia prestávky v práci, nepretržitého denného odpočinku a nepretržitého odpočinku v týždni,
- pravidlá práce nadčas vrátane mzdového zvýhodnenia za prácu nadčas.
*
ROZSAH PRACOVNÉHO ČASU
Na účely určenia rozsahu pracovného času a rozvrhnutia pracovného času je týždňom sedem po sebe nasledujúcich dní, avšak nemusí to byť nutne pondelok – nedeľa, ale môže to byť napríklad interval streda – utorok a pod.
Pracovný čas v priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť osem hodín, ak Zákonník práce neustanovuje inak (pozrite ďalej).
Pracovný čas zamestnanca týždenne je najviac:
- 40 hodín pri jednozmennej prevádzke,
- 38 a 3/4 hodiny pri dvojzmennej prevádzke,
- 37 a 1/2 hodiny pri trojzmennej prevádzke alebo v nepretržitej prevádzke.
Je bežné, že najmä v kolektívnych zmluvách sa dohodne pracovný čas v menšom rozsahu (napríklad 37 a ½ hodiny), hoci ide o jednozmennú prevádzku.
Pracovný čas zamestnanca, ktorý pracuje s dokázaným chemickým karcinogénom pri pracovných procesoch s rizikom chemickej karcinogenity alebo ktorý vykonáva činnosti vedúce k ožiareniu ako zamestnanec kategórie A v kontrolovanom pásme so zdrojom ionizujúceho žiarenia okrem kontrolovaného pásma v jadrovej elektrárni, je najviac 33 a 1/2 hodiny týždenne.
Pracovný čas, ktorý zamestnávateľ určí podľa § 85 ods. 1, 5 až 7, je ustanovený týždenný pracovný čas. Tento pojem je dôležitý napríklad pri vymedzení práce na kratší pracovný čas (§ 49).
Podľa § 90 ods. 9, rozvrhnutie pracovného času (resp. zmeny v rozvrhnutí pracovného času) je zamestnávateľ povinný oznámiť zamestnancovi najmenej týždeň vopred a s platnosťou najmenej na týždeň.
V čase trvania mimoriadnej situácie a počas dvoch mesiacov po jej odvolaní platí, že podľa § 250b ods. 3 rozvrhnutie pracovného času je zamestnávateľ povinný zamestnancovi oznámiť najmenej dva dni vopred, ak sa so zamestnancom nedohodne na kratšej dobe, a to s platnosťou najmenej na týždeň.
*
Pracovný čas mladistvých zamestnancov
Mladistvý zamestnanec:
- mladší ako 16 rokov má pracovný čas najviac 30 hodín týždenne,
- starší ako 16 rokov má pracovný čas najviac 37 a 1/2 hodiny týždenne.
Ak mladistvý zamestnanec pracuje pre viacerých zamestnávateľov, tak rozsah pracovného času za týždeň sa sleduje v súčte za všetkých zamestnávateľov.
Pracovný čas mladistvého zamestnanca v priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť osem hodín (bez akejkoľvek výnimky).
*
Maximálny týždenný pracovný čas v priemere
Podľa § 85a priemerný týždenný pracovný čas zamestnanca vrátane práce nadčas (a neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku) nesmie prekročiť 48 hodín. Podľa smernice 2003/88/ES je rozhodujúcim obdobím pre zistenie priemerného týždenného pracovného času doba max. 4 mesiacov.
Znamená to, že za akékoľvek 4 po sebe idúce mesiace by priemerný týždenný pracovný čas vrátane práce nadčas nemal prekročiť 48 hodín. Ide o veľmi dôležité pravidlo, ktorá sa v praxi často vedome aj nevedome porušuje, najmä v prípadoch vyššej potreby práce, ktorá je odôvodnená sezónnou činnosťou (stavebníctvo, poľnohospodárstvo, cestovný ruch...).
Ak má zamestnanec viacero pracovných pomerov, priemerný týždenný pracovný čas sa sleduje v každom zamestnaní osobitne (to však neplatí pre mladistvých zamestnancov, viď vyššie).
Príklad
Zamestnanec v období máj – jún – júl – august spolu odpracoval (vrátane nadčasov) 900 hodín. Za 4 mesiace, teda za 18 týždňov, odpracoval v priemere 50 hodín týždenne. Došlo tak k porušeniu § 85a Zákonníka práce.
*
Zdravotnícki zamestnanci
Podľa § 85a priemerný týždenný pracovný čas zamestnanca vrátane práce nadčas môže prekročiť 48 hodín za obdobie štyroch mesiacov po sebe nasledujúcich len v prípade, ak ide o zdravotníckeho zamestnanca. V takomto prípade priemerný týždenný pracovný čas zamestnanca podľa prvej vety vrátane práce nadčas nesmie presiahnuť 56 hodín.
Podmienkou je súhlas dotknutého zamestnanca, zamestnávateľ musí o tejto skutočnosti informovať inšpektorát práce alebo príslušný orgán dozoru v oblasti BOZP. Zamestnávateľ musí viesť záznam o takýchto zamestnancoch.
*