*
Problematiku cezhraničného vysielania zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb upravuje najmä § 5 Zákonníka práce a zákon č. 351/2015 Z. z. o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov. Informačná povinnosť slovenskej právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá uzatvorila zmluvu so zahraničnou právnickou osobou alebo so zahraničnou fyzickou osobou, na ktorej základe sú k nej vysielaní zamestnanci zahraničného zamestnávateľa vykonávať prácu na území Slovenskej republiky, je upravená v § 23b zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti.
Na úrovni EÚ ide najmä o smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/67/EÚ z 15. mája 2014 o presadzovaní smernice 96/71/ES o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb, ktorou sa mení nariadenie (EÚ) č. 1024/2012 o administratívnej spolupráci prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu („nariadenie o IMI“). Ďalej je dôležitá smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 957/2018/EÚ z 28. júna 2018, ktorou sa mení smernica 96/71/ES o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb.
*
Špecifické pravidlá pre cezhraničné vysielanie vodičov upravuje smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2020/1057 z 15. júla 2020, ktorou sa stanovujú špecifické pravidlá vo vzťahu k smernici 96/71/ES a smernici 2014/67/EÚ pre vysielanie vodičov v odvetví cestnej dopravy a ktorou sa mení smernica 2006/22/ES, pokiaľ ide o požiadavky týkajúce sa dodržiavania predpisov, ale aj nariadenie (EÚ) č. 1024/2012.
V slovenskej legislatíve nájdeme adekvátnu úpravu cezhraničného vysielania vodičov v zákone č. 462/2007 Z. z. o organizácii pracovného času v doprave a v § 5a Zákonníka práce - s účinnosťou od 2.2.2022 (viď zákon č. 407/2021 Z. z.)
*
ZÁKLADNÉ POJMY POUŽÍVANÉ PRI VYSIELANÍ ZAMESTNANCOV
Uvedené dôležité definície nájdeme v § 5 Zákonníka práce a vyplývajú z aktuálneho znenia smerníc 96/71/ES, 2014/67/EÚ a 957/2018/EÚ.
*
Členské štáty EÚ
Pravidlá pri vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb sa vzťahujú na zamestnancov zamestnávateľov usadených v členských štátoch EÚ (EÚ 27, už mimo Veľkej Británie) a v štátoch, ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore: Island, Nórsko, Lichtenštajnsko a Švajčiarsko.
*
Vyslanie zamestnanca na výkon prác pri poskytovaní služieb
Vyslanie zamestnanca na výkon prác pri poskytovaní služieb môže mať tri podoby:
a) Cezhraničné poskytovanie služby pre príjemcu služby (ktorý nie je užívateľským zamestnávateľom).
Medzi vysielajúcim zamestnávateľom a príjemcom služby je uzatvorená zmluva o dodávke služieb. Plnenie predmetu zmluvy prebieha tak, že zamestnávateľ vyšle svojho zamestnanca na pracovnú cestu na územie iného členského štátu, kde vykonáva práce, ktoré sú predmetom zmluvy. Nie je pritom dôležité, kto je príjemca služby - či je to právnická alebo fyzická osoba, kde má príjemca sídlo atď. Dôležité je, že práce vyslaných zamestnancov prebiehajú na území iného členského štátu.
Zamestnanca počas výkonu práce riadi jeho zamestnávateľ. Pozor, príjemca služby tu nie je v postavení užívateľského zamestnávateľa tak, ako by to inak bolo pri dočasnom pridelení.
Príklady
Zamestnanec je vyslaný na práce na územie iného členského štátu na základe zmluvy o servise stroja.
Zamestnanec je vyslaný na práce na územie iného členského štátu na základe zmluvy o dodávke stavebných prác.
Zamestnanec je vyslaný na práce na územie iného členského štátu na základe zmluvy o vývoji softvéru na zákazku, kde časť prác prebehne na území iného členského štátu u zmluvného odberateľa.
Vodič diaľkovej dopravy poskytuje dopravnú službu zákazníkovi na území iného členského štátu.
*
b) Cezhraničné vyslanie medzi ovládajúcou osobou a ovládanou osobou alebo medzi ovládanými osobami (viď § 66a Obchodného zákonníka) = vyslanie k zamestnávateľovi (časti zamestnávateľa) v skupinovom vlastníctve. Označuje sa aj ako tzv. koncernové vyslanie.
V prípadoch koncernového vyslania nás nezaujíma dôvod pracovnej cesty vyslaných zamestnancov. Vôbec nemusí ísť o dodávku prác pri poskytovaní nejakej služby ako takej. Podstatné je, že zamestnanci sú na pracovnej ceste na území iného členského štátu a výkon ich práce počas pracovnej cesty je v priestoroch materskej/sesterskej/dcérskej spoločnosti.
Príklady
Manažér materskej spoločnosti ide na územie iného členského štátu do dcérskej spoločnosti na pracovné rokovanie.
Zamestnanci dcérskej spoločnosti idú na zaškolenie a výrobnú prax na územie iného členského štátu do materskej alebo sesterskej spoločnosti.
*
c) Cezhraničné dočasné pridelenie k užívateľskému zamestnávateľovi (viď § 58 Zákonníka práce).
Teda dočasné pridelenie zamestnanca agentúrou dočasného zamestnávania (prípadne zamestnávateľom, ktorý nie je agentúrou dočasného zamestnávania za zákonom stanovených podmienok) k užívateľskému zamestnávateľovi na území iného členského štátu.
Príklad
Slovenský zamestnávateľ v oblasti automobilového priemyslu má dočasne pridelených zamestnancov z českej agentúry dočasného zamestnávania.
*
Vysielajúci zamestnávateľ
Takto označujeme zamestnávateľa, ktorý vysiela svojho zamestnanca na výkon prác pri poskytovaní služieb z územia jedného členského štátu EÚ na územie druhého členského štátu EÚ.
Vysielajúci zamestnávateľ je:
- hosťujúci zamestnávateľ – ak má sídlo v inom členskom štáte a vysiela svojho zamestnanca na výkon prác pri poskytovaní služieb z územia tohto štátu EÚ na územie SR,
- domáci zamestnávateľ – ak má sídlo v SR a vysiela svojho zamestnanca na výkon prác pri poskytovaní služieb z územia SR na územie iného členského štátu EÚ.
*
Vyslaný zamestnanec
Takto označujeme zamestnanca vyslaného svojim zamestnávateľom na výkon prác pri poskytovaní služieb z územia jedného členského štátu EÚ na územie druhého členského štátu EÚ.
Vyslaný zamestnanec je:
- hosťujúci zamestnanec – ak je vyslaný svojim zamestnávateľom na výkon prác pri poskytovaní služieb z územia iného štátu EÚ na územie SR,
- domáci zamestnanec – ak je vyslaný svojim zamestnávateľom na výkon prác pri poskytovaní služieb z územia SR na územie iného členského štátu EÚ.
*
Tzv. tvrdé jadro
Vysielajúci zamestnávateľ je počas vyslania svojho zamestnanca na územie iného členského štátu povinný dodržiavať pravidlá upravené legislatívou štátu, do ktorého je zamestnanec vyslaný, týkajúce sa:
- dĺžky pracovného času a pravidiel pre odpočinok,
- dĺžky dovolenky,
- minimálnej mzdy (v podmienkach SR alebo i ČR a vrátane minimálnych mzdových nárokov),
- príplatkov, na ktoré má zamestnanec nárok "zo zákona",
- bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,
- pracovných podmienok tehotných žien, matiek do konca deviateho mesiaca po pôrode, dojčiacich žien a mladistvých zamestnancov,
- rovnakého zaobchádzanie s mužmi a so ženami a zákazu diskriminácie,
- podmienok, za ktorých možno zamestnanca dočasne prideliť, pracovných podmienok vrátane mzdových podmienok a podmienok zamestnávania dočasne prideleného zamestnanca, ak ide o cezhraničné dočasné pridelenie k užívateľskému zamestnávateľovi (teda podmienok, týkajúcich sa agentúrneho zamestnávania),
- podmienok ubytovania, ktoré zamestnávateľ poskytuje zamestnancom,
- podmienok pri pracovných cestách (napr. náhrady cestovných výdavkov, náhrady výdavkov za ubytovanie, stravné pri pracovnej ceste atď.) .
*