*
Zopakujme si, že zamestnávateľ je podľa Zákonníka práce povinný (respektíve môže) zamestnancom poskytovať stravovanie a súčasne je povinný zamestnancom na stravovanie prispievať z vlastných zdrojov a ďalej z prostriedkov sociálneho fondu.
Pokiaľ je príspevok zamestnávateľa poskytnutý v súlade s ustanoveniami Zákonníka práce, je na strane zamestnancov oslobodený od dane a odvodov, pričom na strane zamestnávateľa ide o daňový výdavok.
Pokiaľ je príspevok zamestnávateľa poskytnutý nad rámec povinností a možností ustanovených Zákonníkom práce, je na strane zamestnancov zdaniteľným príjmom a započítava sa do vymeriavacích základov na odvody. Za predpokladu, že takýto príspevok zamestnávateľa je dohodnutý v pracovnej zmluve, kolektívnej zmluve, v inej dohode so zástupcami zamestnancov alebo je stanovený interným predpisom zamestnávateľa, je takýto príspevok na strane zamestnávateľa daňový výdavok.
Príspevok na stravovanie poskytnutý z prostriedkov sociálneho fondu je bez ohľadu na jeho výšku na strane zamestnancov vždy oslobodený od dane a odvodov.
V tejto časti si presne ukážeme, aké sú povinnosti, respektíve možnosti zamestnávateľa prispievať zamestnancom na stravovanie stanovené podľa Zákonníka práce.
Na úvod tejto časti treba povedať, že príspevky zamestnávateľa na stravovanie sú podľa Zákonníka práce naviazané na sumu stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách.
Od 1. septembra 2019 je platná suma stravného 5,10 eura. Podľa § 38g zákona o cestovných náhradách, v súvislosti s pandémiou sa sumy stravného do 31. decembra 2021 nezvyšovali, a to i napriek evidentnému rastu cien jedál a nealkoholických nápojov v reštauračnom stravovaní. Po 1. januári 2022 (s predpokladom od 1. apríla 2022) preto možno očakávať zvýšenie stravného najmenej na sumu 5,40 eura.
*