Kniha ODVODY: Kapitola 9. POISTENCI ŠTÁTU NA ZDRAVOTNÉ POISTENIE

Jozef Mihál

*

9.1 ZA KOHO PLATÍ POISTNÉ NA ZDRAVOTNÉ POISTENIE ŠTÁT

Poistenci, za ktorých platí poistné štát, sú definovaní v § 11 ods. 7 ZZP.

Nezaopatrené dieťa

§ 11 ods. 7 písm. a) ZZP. Kto je nezaopatrené dieťa, je dané odkazom na § 9 a 10 ZSP.

Nezaopatrené dieťa je dieťa:

• do skončenia povinnej školskej dochádzky - podľa § 22 ods. 1 zákona č. 245/2008 Z. z. školského zákona, žiak skončil plnenie povinnej školskej dochádzky, ak od začiatku plnenia povinnej školskej dochádzky absolvoval desať rokov vzdelávania v školách podľa tohto zákona alebo dňom 31. augusta príslušného školského roka, v ktorom žiak dovŕšil 16. rok veku
• po skončení povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 26 rokov veku, ak sa sústavne pripravuje na povolanie (viď ďalej) alebo pre chorobu a stav, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť podľa prílohy č. 2 ZSP, sa nemôže sústavne pripravovať na povolanie alebo nemôže vykonávať zárobkovú činnosť, alebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je neschopné sa sústavne pripravovať na povolanie, alebo je neschopné vykonávať zárobkovú činnosť
• do dovŕšenia 30 roku veku, ktoré študuje na vysokej škole najdlhšie do získania vysokoškolského vzdelania druhého stupňa, okrem externej formy štúdia, poistencom štátu je aj v období prázdnin až do vykonania štátnych záverečných skúšok alebo do zápisu na vysokoškolské štúdium druhého stupňa alebo tretieho stupňa v dennej forme štúdia, ak zápis na vysokoškolské štúdium druhého stupňa alebo tretieho stupňa bol vykonaný do konca kalendárneho roka, v ktorom bolo získané vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa alebo druhého stupňa v dennej forme štúdia.

*

Treba zdôrazniť, že nezaopatreným dieťaťom, a teda poistencom štátu na účely zákona o ZZP je študent SŠ, resp. VŠ až do dovŕšenia 26 rokov, a to pri štúdiu nielen v dennej, ale i v externej forme štúdia. 

A až do dovŕšenia 30 rokov je poistencom štátu študent VŠ v prípade dennej formy štúdia.

Pritom súčasne platí, že poistencom štátu je študent VŠ najdlhšie do získania VŠ vzdelania druhého stupňa.

Poistencom štátu tak napr. môže byť 25-ročný študent študujúci v externej forme štúdia na VŠ, ak ešte nezískal VŠ vzdelanie druhého stupňa.

A poistencom štátu je i 29-ročný študent študujúci v dennej forme štúdia na VŠ, ak ešte nezískal VŠ vzdelanie druhého stupňa.

Pri štúdiu na SŠ je študent poistencom štátu až do skončenia školského roka (do 31.8.), v ktorom (maturitou) ukončil strednú školu.

Pri pokračovaní v štúdiu na VŠ po skončení SŠ - je študent poistencom štátu aj v čase od 1.9. do zápisu na VŠ, pokiaľ k zápisu na VŠ dôjde do konca daného kalendárneho roka.

Pri pokračovaní v štúdiu na druhom stupni VŠ po skončení prvého stupňa VŠ - je študent poistencom štátu aj v čase od skončenia prvého stupňa VŠ do zápisu na druhý stupeň VŠ, pokiaľ v zápisu na druhý stupeň VŠ dôjde do konca daného kalendárneho roka.

Pri pokračovaní v štúdiu na treťom stupni VŠ v dennej forme štúdia (doktorandské štúdium) - po skončení druhého stupňa VŠ v dennej forme štúdia - je študent poistencom štátu aj v čase od skončenia druhého stupňa VŠ do zápisu na tretí stupeň VŠ, pokiaľ v zápisu na tretí stupeň VŠ dôjde do konca daného kalendárneho roka.

K doktorandom pozrite ďalej § 11 ods. 7 písm. t) ZZP.

*

Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nezaopatreného dieťaťa je choroba a stav uvedený v prílohe č. 2 ZSP, ktorý podľa poznatkov lekárskej vedy má trvať alebo trvá dlhšie ako jeden rok a ktorý si vyžaduje osobitnú starostlivosť podľa tejto prílohy.

*

Sústavná príprava na povolanie je štúdium na strednej škole (v dennej i externej forme) po skončení povinnej školskej dochádzky alebo štúdium na vysokej škole (v dennej i externej forme) do získania vysokoškolského vzdelania druhého stupňa.

Sústavná príprava na povolanie sa začína žiakovi strednej školy od začiatku školského roka nasledujúceho po školskom roku, v ktorom skončí povinnú školskú dochádzku, študentovi vysokej školy odo dňa zápisu na štúdium prvého stupňa alebo na štúdium druhého stupňa.

Sústavná príprava na povolanie sa končí žiakovi strednej školy spôsobom ustanoveným osobitným predpisom, študentovi vysokej školy spôsobom ustanoveným osobitným predpisom.

Sústavná príprava na povolanie podľa tohto zákona je aj obdobie:

• bezprostredne nadväzujúce na skončenie štúdia na strednej škole, najdlhšie do konca školského roka, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole
• od skončenia štúdia na strednej škole do zápisu na štúdium na vysokej škole vykonaného v kalendárnom roku, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole
• po skončení posledného ročníka strednej školy do vykonania skúšky podľa osobitného predpisu, najdlhšie do konca školského roka, v ktorom malo byť štúdium skončené
• od získania vysokoškolského vzdelania prvého stupňa do zápisu na vysokoškolské štúdium druhého stupňa, ak zápis na vysokoškolské štúdium druhého stupňa bol vykonaný do konca kalendárneho roka, v ktorom bolo získané vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa.

Sústavná príprava dieťaťa na povolanie je aj iné štúdium alebo výučba, ak sú svojím rozsahom a úrovňou podľa rozhodnutia Ministerstva školstva Slovenskej republiky postavené na roveň štúdia na slovenskej strednej škole alebo vysokej škole.

*

Nezaopatrené dieťa nie je dieťa:

• ktoré sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom, ak už získalo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a bol mu priznaný akademický titul podľa osobitného predpisu alebo
• ktoré je poberateľom invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %.

*

Poberateľ dôchodku

§ 11 ods. 7 písm. b) ZZP. Štát platí poistné za poberateľa dôchodku:

• starobného
• predčasného starobného
• vyrovnávacieho príplatku
• z druhého piliera (zo starobného dôchodkového sporenia)
• invalidného (aj čiastočného invalidného)
• výsluhového
• invalidného výsluhového
• z cudziny alebo z iného členského štátu, ak nie je poberateľ dôchodku zdravotne poistený v tomto členskom štáte.

*

Poberateľ rodičovského príspevku

§ 11 ods. 7 písm. c) ZZP. Štát platí poistné za poberateľa rodičovského príspevku (vrátane prípadu, kedy ide o dieťa do šiestich rokov veku, ktoré má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav) a rodičovského príspevku z iného členského štátu, ak nie je poberateľ zdravotne poistený v tomto členskom štáte.

Poznámka 9.11.2020: Štát platí poistné aj za poberateľa tzv. pandemického rodičovského príspevku. 

*

Osoba, ktorá dosiahla dôchodkový vek

§ 11 ods. 7 písm. d) ZZP. Štát platí poistné za fyzickú osobu, ktorá dosiahla dôchodkový vek a ktorej nevznikol nárok na dôchodok. V súlade s § 65 ods. 1 ZSP je to osoba, ktorá síce dosiahla dôchodkový vek, ale bola dôchodkovo poistená menej ako 15 rokov.

Pozor, znamená to, že štát neplatí poistné za fyzickú osobu, ktorá dosiahla dôchodkový vek, bola dôchodkovo poistená najmenej 15 rokov a nepožiadala, a teda ani nepoberá starobný dôchodok.

Od 1.1.2020 štát platí poistné až odo dňa, ktorý jej na základe jej žiadosti Sociálna poisťovňa určila ako deň dovŕšenia dôchodkového veku, najskôr však odo dňa jeho určenia.

*

Osoba, ktorá je invalidná

§ 11 ods. 7 písm. e) ZZP. Štát platí poistné za fyzickú osobu, ktorá je invalidná – podľa § 71 ods. 1 ZSP pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, ale jej nevznikol nárok na invalidný dôchodok, pretože nezískala potrebný počet rokov dôchodkového poistenia podľa § 72 ZSP.

*

Osoba vo väzbe alebo vo výkone trestu

§ 11 ods. 7 písm. f) ZZP. Štát platí poistné za obvineného vo väzbe alebo odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody, osobu vo výkone detencie, za obvineného vo väzbe alebo odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody v inom členskom štáte, ak tam nie je zdravotne poistený.

*

Osoba v zariadení celoročnej starostlivosti

§ 11 ods. 7 písm. g) ZZP. Štát platí poistné za fyzickú osobu, ktorej sa poskytuje starostlivosť v zariadení, v ktorom je umiestnená na základe rozhodnutia súdu, alebo v zariadení sociálnych služieb celoročne.

*

Zahraničný študent

§ 11 ods. 7 písm. h) ZZP. Štát platí poistné za študenta z iného členského štátu, zahraničného študenta na zabezpečenie záväzkov z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, alebo za žiaka alebo študenta, ktorý je Slovákom žijúcim v zahraničí a zároveň študuje na škole v Slovenskej republike.

*

Osoba, ktorá poberá príspevok za opatrovanie

§ 11 ods. 7 písm. i) ZZP. Štát platí poistné za fyzickú osobu, ktorá poberá peňažný príspevok za opatrovanie podľa § 40 zákona č. 447/2008 Z. z.

*

Osoba, ktorá sa celodenne stará o dieťa vo veku do 6 rokov

§ 11 ods. 7 písm. j) ZZP. Štát platí poistné za fyzickú osobu, ktorá sa osobne, celodenne a riadne stará o dieťa vo veku do šiestich rokov.

Podmienkou však je, že vzhľadom na to isté dieťa štát nie je platiteľom poistného za inú osobu, ktorá na dané dieťa poberá rodičovský príspevok, ošetrovné alebo materské, respektíve sa celodenne a riadne stará o to isté dieťa (uvedené platí od 31.12.2018).

Podľa § 11 ods. 10 ZZP, osobná celodenná a riadna starostlivosť je starostlivosť poskytovaná dieťaťu v záujme jeho fyzického vývinu a duševného vývinu, ktorou sa zabezpečuje najmä jeho výchova, primeraná výživa, hygiena a dodržiavanie liečebno-preventívnych opatrení. Podmienka osobnej celodennej a riadnej starostlivosti o dieťa je splnená aj vtedy, ak dieťa:

• navštevuje jasle, materskú školu, zariadenie, v ktorom je umiestnené na základe rozhodnutia súdu, alebo iné obdobné zariadenie v rozsahu najviac štyri hodiny denne
• pravidelne ambulantne navštevuje liečebno-rehabilitačné zariadenie
• je zo zdravotných dôvodov v ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia najviac tri po sebe nasledujúce kalendárne mesiace.

*

Osoba, ktorá opatruje osobu s ŤZP

§ 11 ods. 7 písm. k) ZZP. Štát platí poistné za fyzickú osobu, ktorá opatruje fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanú podľa posudku vydaného podľa zákona č. 447/2008 Z. z. alebo opatruje blízku osobu (§ 116 a 117 Občianskeho zákonníka), ktorá je staršia ako 80 rokov a nie je umiestnená v zariadení sociálnych služieb alebo v zdravotníckom zariadení.

*

Manželka zamestnanca, ktorý vykonáva štátnu službu v cudzine

§ 11 ods. 7 písm. l) ZZP. Štát platí poistné za manželku alebo manžela zamestnanca, ktorý vykonáva štátnu službu v cudzine, alebo zamestnanca, ktorý podľa pracovnej zmluvy vykonáva práce vo verejnom záujme v zahraničí.

Osoba, ktorá poberá nemocenské, ošetrovné, materské...

§ 11 ods. 7 písm. m) ZZP. Štát platí poistné za fyzickú osobu:

• ktorá poberá náhradu príjmu, nemocenské, ošetrovné alebo materské
• ktorej zanikol nárok na nemocenské po uplynutí podporného obdobia a ktorej trvá dočasná pracovná neschopnosť
• ktorej zanikol nárok na ošetrovné po uplynutí desiateho dňa potreby ošetrovania alebo starostlivosti a ktorej trvá potreba ošetrovania alebo starostlivosti aj po tomto dni alebo
• ktorej trvá dočasná pracovná neschopnosť, potreba ošetrovania alebo starostlivosti, ktorá je tehotná alebo sa stará o narodené dieťa, a ktorej nevznikol nárok na nemocenské, ošetrovné alebo materské z dôvodu, že ku dňu vzniku skutočnosti rozhodujúcej pre vznik nároku na túto dávku bola zamestnancom s odvodovou výnimkou pre dlhodobo nezamestnaných (viď kapitola 1.4), za ktorého je platiteľom poistného štát podľa § 11 ods. 7 písm. v) ZZP alebo sa na ňu vzťahuje osobitný predpis
• ktorej trvá dočasná pracovná neschopnosť, má vystavené potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti a bola vyradená z evidencie uchádzačov o zamestnanie podľa osobitného predpisu (nie je podľa lekárskeho posudku schopná aktívne si hľadať zamestnanie).

*

Poberateľ dávky v hmotnej núdzi

§ 11 ods. 7 písm. n) ZZP. Štát platí poistné za fyzickú osobu, ktorá poberá dávku v hmotnej núdzi alebo príspevok k dávke v hmotnej núdzi, a fyzickú osobu, ktorá sa spoločne posudzuje na účely posudzovania hmotnej núdze.

*

Evidovaný uchádzač o zamestnanie

§ 11 ods. 7 písm. o) ZZP. Štát platí poistné za fyzickú osobu, ktorá je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie na úrade práce.

*

Cudzinec zaistený na území SR

§ 11 ods. 7 písm. p) ZZP. Štát platí poistné za cudzinca zaisteného na území Slovenskej republiky.

*

Azylant

§ 11 ods. 7 písm. q) ZZP. Štát platí poistné za azylanta.

*

Osoba pracujúca v cirkevnom, rehoľnom a charitatívnom spoločenstve

§ 11 ods. 7 písm. r) ZZP. Štát platí poistné za fyzickú osobu, ktorá vykonáva pracovnú činnosť pre cirkevné, rehoľné a charitatívne spoločenstvo.

*

Príslušník silového rezortu (policajt, vojak, colník) v čase PN...

§ 11 ods. 7 písm. s) ZZP. Štát platí poistné za fyzickú osobu, ktorá je nemocensky zabezpečená a poberá náhradu služobného platu policajta počas dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby a náhradu služobného príjmu profesionálneho vojaka, ktorý nemôže vykonávať vojenskú službu pre chorobu alebo úraz, nemocenské alebo materské podľa zákona č. 328/2002 Z. z.

*

Doktorand

§ 11 ods. 7 písm. t) ZZP. Štát platí poistné za študenta doktorandského študijného programu (tretí stupeň VŠ) v dennej forme štúdia, ak celková dĺžka jeho doktorandského štúdia neprekročila štandardnú dĺžku štúdia pre doktorandský študijný program v dennej forme a nezískal už vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa alebo nedovŕšil vek 30 rokov.

*

Osobný asistent ŤZP osoby

§ 11 ods. 7 písm. u) ZZP. Štát platí poistné za fyzickú osobu, ktorá vykonáva osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 20 zákona č. 447/2008 Z. z.

*

Zamestnanec s odvodovou výnimkou pre dlhodobo nezamestnaných

§ 11 ods. 7 písm. v) ZZP. Štát platí poistné za zamestnanca, ktorý má tzv. odvodovú výnimku pre dlhodobo nezamestnaných – viď kapitola 1.4.

Takýto zamestnanec je prihlásený svojim zamestnávateľom do zdravotnej poisťovne s tým, že počas uplatňovania odvodovej výnimky má on sám ako zamestnanec sadzbu poistného 0 % a rovnako zamestnávateľ má sadzbu poistného 0 %.

*

Osoba vykonávajúca dobrovoľnú vojenskú prípravu

§ 11 ods. 7 písm. w) ZZP. Štát platí poistné za fyzickú osobu vykonávajúcu dobrovoľnú vojenskú prípravu podľa § 2 ods. 2 zákona č. 378/2015 Z. z.

*

Pozor!

Podľa § 11 ods. 8 ZZP, okrem poistencov štátu, ktorými sú:

• osoba, ktorá poberá nemocenské, ošetrovné, materské... § 11 ods. 7 písm. m)
• príslušník silového rezortu (policajt, vojak) v čase PN... § 11 ods. 7 písm. s)
• osoba vykonávajúca dobrovoľnú vojenskú prípravu ... § 11 ods. 7 písm. w),

štát neplatí poistné za ostatných poistencov uvedených v § 11 ods.7 ZZP, ak:

• ich vlastný vymeriavací základ podľa § 13 ZZP (dosiahnutý z činnosti zamestnanca, SZČO, podľa § 7 a 8 ZDP, z podielov na zisku) bol vyšší ako 15-násobok životného minima platného k prvému dňu kalendárneho roka – ak spadajú pod definíciu poistencov štátu celý rok,
• pomerná časť ich vlastného vymeriavacieho základu podľa § 13 ZZP (dosiahnutý z činnosti zamestnanca, SZČO, podľa § 7 a 8 ZDP, z podielov na zisku) určená podľa počtu kalendárnych dní, kedy počas roka spadali pod definíciu poistencov štátu, bola vyššia ako pomerná časť 15-násobku životného minima.

V prípade, ak ide o poistenca, ktorý bol počas roka zamestnancom s odvodovou výnimkou pre dlhodobo nezamestnaných, sa od vlastného vymeriavacieho základu odpočíta vymeriavací základ zamestnanca dosiahnutý v čase uplatňovania odvodovej výnimky.

K 1.1.2020 je platná suma životného minima 210,20 eura. Pre rok 2020 tak platí, že 15-násobok životného minima je suma 3153 eur.

*

Podľa § 13 ods. 16 ZZP, na SZČO, ktorý je súčasne poistencom štátu, za ktorého ale štát neplatí poistné z dôvodu uvedeného v § 11 ods. 8 (viď vyššie), sa pri platení poistného z činnosti SZČO nevzťahuje minimálny základ SZČO.

Príklad

Pán Ladislav je celý rok 2020 živnostník - SZČO. Súčasne je celý rok 2020 poberateľom starobného dôchodku – je tak osobou podľa § 11 ods. 7 písm. b) ZZP a je preto súčasne poistencom štátu.

Ako SZČO a súčasne poistenec štátu má tú výhodu, že pri určení vymeriavacieho základu sa na neho podľa § 13 ods. 13 ZZP nevzťahuje povinnosť zvýšiť vymeriavací základ na tzv. minimálny základ. Lenže to podľa § 11 ods. 8 ZZP závisí aj od toho, aký dosiahne vymeriavací základ SZČO na základe daňového priznania.

Ak pán Ladislav dosiahne v ročnom zúčtovaní  za rok 2020 vymeriavací základ zistený na základe daňového priznania za rok 2020 maximálne vo výške 3153 eur, bude za rok 2020 za neho platiť poistné štát. On sám platí poistné z činnosti SZČO a to sa vypočíta z vymeriavacieho základu zisteného na základe daňového priznania. Tento vymeriavací základ sa nezvýši na tzv. minimálny základ.

Napríklad, ak vymeriavací základ zistený na základe daňového priznania za rok 2020 bude suma 2900 eur, tak poistné za neho platí štát a on sám platí poistné vypočítané ako 14 % z 2900 eur = 406 eur.

Ak pán Ladislav dosiahne v ročnom zúčtovaní za rok 2020 vymeriavací základ zistený na základe daňového priznania za rok 2020 vyšší ako 3153 eur, nebude za neho štát platiť poistné za rok 2020. Poistné z činnosti SZČO sa v takomto prípade vypočíta z vymeriavacieho základu zisteného na základe daňového priznania a tento vymeriavací základ sa nezvýši na tzv. minimálny základ.

Napríklad, ak vymeriavací základ zistený na základe daňového priznania za rok 2020 bude suma 3200 eur, tak štát za neho poistné neplatí a on sám platí poistné vypočítané zo základu 3200 eur. Pri sadzbe 14 % bude jeho poistné za rok 2020 vo výške 448 eur.

*

9.2 VYMERIAVACÍ ZÁKLAD POISTENCOV ŠTÁTU

Podľa § 13 ods. 14 ZZP vymeriavací základ štátu je 12-násobok priemernej mesačnej mzdy.

Počas rok 2020 je vymeriavací základ suma 12 x 1013 eur = 12156 eur.

Podľa § 13 ods. 15 ZZP vymeriavací základ štátu za osobu, ktorá bola poistencom štátu len časť roka, je pomerná časť vymeriavacieho základu podľa § 13 ods. 14 podľa počtu kalendárnych dní.

*

9.3 SADZBY POISTNÉHO ŠTÁTU ZA POISTENCOV ŠTÁTU

Sadzby poistného sú určené v § 12 ZZP. Štát do konca roka 2019 platil za poistencov štátu poistné 4 % z vymeriavacieho základu štátu. V praxi sa však sadzba poistného určovala "podľa potreby" každý rok v prechodných ustanoveniach zákona.

Napríklad v roku 2019 štát platil poistné za jedného poistenca štátu:

• od januára do mája vo výške 3,20 % z 954 eur = 30,52 eura mesačne
• od júna do októbra vo výške 3,44 % z 954 eur = 32,81 eura mesačne
• od novembra do decembra vo výške 5 % z 954 eur = 47,70 eura mesačne

Od roku 2020 je podľa § 13 ods. 14 ZZP platba poistného štátu určovaná "operatívne" zákonom o štátnom rozpočte podľa prognózy Výboru pre daňové prognózy a predpokladaných výdavkov.

*

Pozor, ak má poistenec štátu príjmy zdaňované podľa § 7 a § 8 ZDP, v ročnom zúčtovaní mu z nich zdravotná poisťovňa vypočíta poistné pri sadzbách:

• 14 % z vymeriavacieho základu z príjmov zdaňovaných podľa § 7 a § 8 ZDP,
• 7 % z vymeriavacieho základu z príjmov zdaňovaných podľa § 7 a § 8 ZDP, ak ide o osobu so zdravotným postihnutím (viď prvá kapitola).

Vymeriavací základ je daný ako základ dane z uvedených príjmov (§ 13 ods. 7 ZZP).

*

9.4 OZNAMOVACIE A ĎALŠIE POVINNOSTI POISTENCOV ŠTÁTU

Sú definované v § 22 a 23 ZZP.

Napríklad, podľa § 22 ods. 2 písm. f) ZZP je poistenec povinný poskytnúť súčinnosť zdravotnej poisťovni na základe jej vyžiadania pri preukazovaní skutočností podľa § 11 ods. 7 písm. a) až f), h), i), m) až q) a s) až u) ZZP. Čiže poistenec je povinný preukazovať, že je (že sa stal) poistencom štátu.

Podľa § 23 ods. 1 písm. d) ZZP je poistenec povinný oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni najneskôr do ôsmich dní skutočnosti rozhodujúce pre vznik alebo zánik povinnosti štátu platiť za neho poistné podľa § 11 ods. 7 písm. g), j), k), l), r) a v) ZZP:

• osoba v zariadení celoročnej starostlivosti
• osoba, ktorá sa celodenne stará o dieťa vo veku do 6 rokov
• osoba, ktorá opatruje osobu s ŤZP
• manželka zamestnanca, ktorý vykonáva štátnu službu v cudzine
• osoba pracujúca v cirkevnom, rehoľnom a charitatívnom spoločenstve.

To sa nevzťahuje na poistenca – zamestnanca, za ktorého tieto skutočnosti oznamuje zamestnávateľ.

Podľa § 23 ods. 3 ZZP (3) je poistenec povinný oznámiť zdravotnej poisťovni vznik skutočností uvedených v § 11 ods. 7 písm. g), j), k), l) a r) do ôsmich dní od vzniku skutočnosti. Príslušná zdravotná poisťovňa spracúva údaje o tretích osobách podľa § 11 ods. 7 písm. j), k) a l) na účely vykonávania verejného zdravotného poistenia bez súhlasu týchto tretích osôb.

Ak ide o skutočnosť podľa:

• 11 ods. 7 písm. g) - osobu v zariadení celoročnej starostlivosti - poistenec je povinný uviesť identifikačné údaje zariadenia, v ktorom je umiestnený na základe rozhodnutia súdu alebo zariadenia sociálnych služieb v rozsahu názov, sídlo a identifikačné číslo a priložiť kópiu rozhodnutia súdu alebo zmluvy o poskytovaní sociálnej služby,
• 11 ods. 7 písm. j) – osobu, ktorá sa celodenne stará o dieťa vo veku do 6 rokov - poistenec je povinný uviesť meno, priezvisko a rodné číslo dieťaťa a priložiť kópiu rodného listu dieťaťa,
• 11 ods. 7 písm. k) - osobu, ktorá opatruje osobu s ŤZP - poistenec je povinný uviesť meno, priezvisko a rodné číslo fyzickej osoby alebo blízkej osoby, ktorú opatruje, a priložiť kópiu rozhodnutia príslušného orgánu alebo posudku vydaného príslušným úradom, alebo kópiu rodného listu osoby staršej ako 80 rokov,
• 11 ods. 7 písm. l) - manželku zamestnanca, ktorý vykonáva štátnu službu v cudzine - poistenec je povinný uviesť meno, priezvisko a rodné číslo manžela alebo manželky, ktorá vykonáva štátnu službu v cudzine alebo ktorá podľa pracovnej zmluvy vykonáva práce vo verejnom záujme v zahraničí, a priložiť kópiu sobášneho listu a potvrdenie zamestnávateľa, že dotknutý zamestnanec vykonáva štátnu službu v cudzine alebo práce vo verejnom záujme v zahraničí,
• 11 ods. 7 písm. r) - osobu pracujúcu v cirkevnom, rehoľnom a charitatívnom spoločenstve - poistenec je povinný uviesť identifikačné údaje cirkevného, rehoľného a charitatívneho spoločenstva, pre ktoré vykonáva pracovnú činnosť, v rozsahu názov, sídlo a identifikačné číslo a priložiť kópiu pracovnej zmluvy alebo dohody so spoločenstvom a potvrdenie o vykonávaní cirkevnej, rehoľnej alebo charitatívnej činnosti.

*