*
Výpočet priemerného zárobku a ďalšie pravidlá sú dané podľa § 134 Zákonníka práce. Priemerný zárobok sa používa na určenie náhrady mzdy pri prekážkach v práci, dovolenke, pri výpočte odstupného a odchodného atď.
Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely zisťuje zamestnávateľ zo mzdy (§ 118) zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období.
Pri určení priemerného zárobku je tak podstatné:
- Správne stanoviť rozhodujúce obdobie.
- Spočítať mzdu dosiahnutú v rozhodujúcom období.
- Spočítať počet odpracovaných hodín v rozhodujúcom období (vrátane hodín práce nadčas).
*
Rozhodujúce obdobie
Rozhodujúce obdobie sa určí ako kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje (respektíve v ktorom sa použije) priemerný zárobok.
Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak Zákonník práce neustanovuje inak.
Príklad
Pre správne určenie výšky náhrady mzdy za dovolenku, ktorá bola vyplatená za mesiace druhého štvrťroka 2020, je podstatný priemerný zárobok zistený za rozhodujúce obdobie prvého štvrťroka 2020.
*
Pravdepodobný zárobok
Ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval aspoň 21 (pracovných) dní alebo aspoň 168 hodín, používa sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok.
Pravdepodobný zárobok sa zistí zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol.
Príklad
Pani Elena v rozhodujúcom období danom ako druhý štvrťrok 2020 odpracovala len 20 dní. Zostávajúce dni neodpracovala z dôvodu ošetrovania člena rodiny. Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely používaný počas tretieho štvrťroka 2020 sa preto určí ako pravdepodobný zárobok.
Za 20 odpracovaných dní a 160 odpracovaných hodín v druhom štvrťroku 2020 mala mzdu celkom 960 eur. Pravdepodobný zárobok sa vypočíta ako 960 eur deleno 160 hodín = 6 eur na hodinu.
*
Spôsob výpočtu priemerného zárobku
Priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Postupuje sa tak, že za rozhodujúce obdobie sa spočíta mzda zamestnanca a odpracované hodiny vrátane nadčasov a súčet mzdy sa vydelí súčtom odpracovaných hodín.
Do priemerného zárobku zamestnanca sa pri výpočte nezapočíta mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku ani čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku.
Priemerný hodinový zárobok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta.
Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok (napríklad pri určení odstupného alebo náhrade pri neplatnom skočení pracovného pomeru), postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca.
Priemerný počet pracovných dní pripadajúcich v roku na jeden mesiac je v dlhodobom priemere 21,74.
Pri tejto metóde výpočtu priemerný počet pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac je:
- pri 8-hodinovom pracovnom čase 21,74 x 8 = 173,92
- pri 7,75-hodinovom pracovnom čase 21,74 x 7,75 = 168,485
- pri 7,5-hodinovom pracovnom čase 21,74 x 7,5 = 163,05 atď.
*
Poznámka: Priemerný počet pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac možno, samozrejme, určiť na základe počtu pracovných hodín vychádzajúcich v konkrétnom roku na jeden mesiac. V roku 2020 je spolu 262 pracovných dní a platených sviatkov, čo pri 8-hodinovom pracovnom čase znamená 2096 pracovných hodín (vrátane platených sviatkov) a priemer 174,67 hodín na mesiac. Pri 7,5-hodinovom pracovnom čase je to 1965 pracovných hodín (vrátane platených sviatkov) a priemer 163,75 hodín na mesiac.
*
Priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.
Ak je priemerný zárobok zamestnanca nižší ako minimálna mzda, na ktorú by zamestnancovi vznikol nárok v kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikla potreba priemerný zárobok použiť, zvýši sa priemerný zárobok na sumu zodpovedajúcu tejto minimálnej mzde.
Obdobne to platí pre minimálny mzdový nárok. Ak u zamestnávateľa nie je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve a priemerný zárobok zamestnanca je nižší ako príslušný minimálny mzdový nárok (viď § 120 ods. 4), zvýši sa priemerný zárobok na sumu zodpovedajúcu tomuto minimálnemu mzdovému nároku.
Príklad
Pán Juraj má 40-hodinový týždenný pracovný čas. Je odmeňovaný hodinovou mzdou a vykonáva práce zaradené v 1. stupni náročnosti. Pán Juraj odpracoval počas 4. štvrťroka 2019 celkom 60 dní, 480 hodín a jeho mzda dosiahla v úhrne 1536 eur. Priemerný zárobok za 4. štvrťrok 2019 je daný výpočtom 1536 eur deleno 480 hodín = 3,20 eura/hodinu.
Táto suma je nižšia ako minimálna hodinová mzda platná v roku 2020 (tá je 3,333 eura na hodinu). Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely použitý počas 1. štvrťroka 2020 sa preto upravil na sumu 3,333 eura (minimálna hodinová mzda platná v roku 2020 pre zamestnanca, ktorý má 40-hodinový týždenný pracovný čas).
*
Pán Ivan má rovnako 40-hodinový týždenný pracovný čas a je odmeňovaný hodinovou mzdou. Vykonáva práce zaradené v 2. stupni náročnosti. Pán Ivan rovnako odpracoval počas 4. štvrťroka 2019 celkom 60 dní, 480 hodín. Jeho mzda dosiahla v úhrne 1872 eur. Priemerný zárobok za 4. štvrťrok 2019 je daný výpočtom 1872 eur deleno 480 hodín = 3,90 eura/hodinu.
Táto suma je nižšia ako minimálny mzdový nárok platný v roku 2020 pre 2. stupeň náročnosti (a to je 3,9996 eur na hodinu). Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely použitý počas 1. štvrťroka 2020 sa preto upraví na sumu 3,9996 eura (minimálny mzdový nárok pre 2. stupeň náročnosti, ktorý je platný v roku 2020 pre zamestnanca, ktorý má 40-hodinový týždenný pracovný čas).