*
S účinnosťou od 1. januára 2019 sa v Zákonníku práce zaviedol nový § 152a Rekreácia zamestnancov. Pre väčších zamestnávateľov sa tak od roka 2019 zaviedla povinnosť preplatiť zamestnancovi časť výdavkov na jeho rekreáciu. Pri splnení určených podmienok je príspevok na rekreáciu príjmom zamestnanca oslobodeným od dane i odvodov.
Pre posudzovanie oslobodenia od dane je v praxi potrebné rešpektovať Usmernenie č.4/DzPaÚ/2019/MU (ďalej len "usmernenie FRSR"), ktoré vypracovalo Finančné riaditeľstvo SR v marci 2019 a zverejnilo ho na stránke www.financnasprava.sk a ďalej stanoviská Finančnej správy SR uvedené na stránke www.financnasprava.sk, a to najmä v časti "Praktické príklady" vo forme odpovedí na otázky.
Od 1.1.2020 nedošlo pri príspevkoch na rekreáciu k žiadnej legislatívnej zmene. Novela Zákonníka práce, ktorou sa mal zaviesť nárok na príspevok aj u menších zamestnávateľov alebo pri rekreácii rodičov zamestnanca, nebola v Národnej rade SR schválená.
*
POVINNOSŤ ZAMESTNÁVATEĽA POSKYTNÚŤ PRÍSPEVOK
Príspevok na rekreáciu je zamestnancom povinný poskytnúť zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov.
Počet zamestnávaných zamestnancov je priemerný evidenčný počet zamestnancov (vo fyzických osobách) za predchádzajúci kalendárny rok.
Metodiku na jeho určenie nájdete v štatistickom výkaze Práca 2-04.
Samotný údaj o priemernom evidenčnom počte zamestnancov vo fyzických osobách za rok 2019 uvádzate v ročnom štatistickom výkaze o úplných nákladoch práce ÚNP 1-01, resp. postupne vo štvrťročných výkazoch Práca 2-04.
Priemerný evidenčný počet zamestnancov sa vo výkazoch sleduje na jedno desatinné miesto. Viac ako 49 zamestnancov znamená, že príspevok na rekreáciu je povinný poskytnúť zamestnávateľ, u ktorého priemerný evidenčný počet zamestnancov vyjde 49,1 a viac.
Poznámka: Počas roka 2020 sa posudzuje priemerný evidenčný počet zamestnancov v pracovnom pomere zistený za predchádzajúci kalendárny rok, teda za rok 2019, vo fyzických osobách (bez ohľadu na dĺžku pracovných úväzkov, resp. odpracovaný čas). Teda tak ako je to stanovené na účely štatistického zisťovania. Do úvahy sa neberú:
- zamestnanci ktorí majú neplatené voľno dlhšie ako 4 týždne
- zamestnanci na materských a rodičovských dovolenkách
- zamestnanci uvoľnení resp. dočasne pridelení na výkon práce v inej organizácii
- osoby pracujúce na dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru
- spoločníci, konatelia a pod., pracujúci u zamestnávateľa bez pracovnej zmluvy
- u užívateľského zamestnávateľa sa do úvahy sa neberú dočasne pridelení zamestnanci.
*
Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva presne 49 a menej zamestnancov, príspevok na rekreáciu môže ale nemusí zamestnancom poskytnúť. Ak príspevok poskytne, tak za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu ako zamestnávateľ ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov. Pri dodržaní podmienok platných pre zamestnanca a pre rekreáciu bude príspevok oslobodený od dane a odvodov rovnako ako u zamestnávateľa, ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov.
Príklad
Zamestnávateľ počas roka 2019 zamestnával 45 zamestnancov v pracovnom pomere a 10 "dohodárov". Z počtu 45 zamestnancov v pracovnom pomere bolo 6 zamestnankýň na materskej alebo rodičovskej dovolenke a 1 zamestnanec bol dlhodobo uvoľnený na výkon verejnej funkcie ako poslanec NRSR.
Priemerný evidenčný počet zamestnancov bol 38. Zamestnávateľ preto nemá počas roka 2020 povinnosť poskytovať zamestnancom príspevok na rekreáciu.
Príklad
Zamestnávateľ počas roka 2019 zamestnával 48 zamestnancov v pracovnom pomere (nikto nebol na materskej, rodičovskej dovolenke a pod.). Zamestnávateľ mal počas roka 2019 z agentúry dočasného zamestnávania dočasne zamestnaných 20 ďalších zamestnancov.
Priemerný evidenčný počet zamestnancov bol 48. Agentúrni zamestnanci dočasne pridelení na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi sa do počtu nezapočítavajú. Zamestnávateľ preto nemá počas roka 2020 povinnosť poskytovať zamestnancom príspevok na rekreáciu.
Príklad
Agentúra dočasného zamestnávania v roku 2019 zamestnávala 180 zamestnancov v pracovnom pomere. Z toho 160 zamestnancov bolo dočasne pridelených na výkon práce k iným (užívateľským) zamestnávateľom, 20 zamestnancov pracovalo priamo v agentúre.
Priemerný evidenčný počet zamestnancov bol 20 - do tohto počtu sa v ADZ nezapočítavajú zamestnanci, ktorých ADZ pridelila na výkon práce k užívateľským zamestnávateľom. ADZ nemá počas roka 2020 povinnosť poskytovať svojim zamestnancom príspevok na rekreáciu.
*
Rovnako ako v prípade zamestnávateľov, na ktorých sa vzťahuje Zákonník práce, sa postupuje aj v prípade zamestnávateľov, na ktorých sa vzťahujú predpisy:
- Zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme
- Zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície
- Zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov
- Zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore
- Zákon č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov
- Zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe.
*
PODMIENKY KTORÉ MUSÍ SPLNIŤ ZAMESTNANEC
Na poskytnutie príspevku musí podľa Zákonníka práce zamestnanec splniť podmienky:
- zamestnanec je zamestnaný v pracovnom pomere (pri dohode nárok nie je)
- pracovný pomer trvá ku dňu začatia rekreácie nepretržite najmenej 24 mesiacov
- zamestnanec preukáže oprávnené výdavky najneskôr do 30 kalendárnych dní odo dňa skončenia rekreácie.
Zamestnanec, ktorý uvedené podmienky nespĺňa, nemá právny nárok na poskytnutie príspevku. Zamestnávateľ mu však môže príspevok poskytnúť "dobrovoľne" - v takom prípade však príspevok nebude na strane zamestnanca oslobodený od dane a nebude oslobodený od odvodov.
Pozor, podľa usmernenia FRSR však posledná podmienka nemusí byť splnená. Od dane bude oslobodený príspevok na rekreáciu aj vtedy, ak sa zamestnávateľ rozhodne poskytnúť ho zamestnancovi, ktorý preukázal oprávnené výdavky po uplynutí 30 dní odo dňa skončenia rekreácie.
*
Pracovný pomer
Základná podmienka na priznanie príspevku je pracovný pomer. Môže to byť pracovný pomer na dobu neurčitú alebo na dobu určitú. Môže to byť pracovný pomer na plný pracovný čas alebo na kratší pracovný čas (pozor, v prípade kratšieho pracovného času sa kráti maximálna možná výška príspevku, pozrite ďalej).
Nárok na príspevok nie je napríklad pri:
- dohodách o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru
- spoločníkoch, pracujúcich pre vlastnú spoločnosť bez pracovnej zmluvy
- štatutároch - konateľoch, členoch dozorných rád, predstavenstiev ... bez pracovnej zmluvy
- profesionálnych športovcoch vykonávajúcich v športových kluboch činnosť na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu
- športových odborníkoch pracujúcich na základe zmlúv o činnosti športového odborníka
- bývalých zamestnancoch atď.
Poznámka: Zamestnávateľ môže "dobrovoľne" poskytnúť príspevok aj osobám, ktoré nie sú zamestnané v pracovnom pomere - napríklad dohodárom, spoločníkom, štatutárom... avšak v takom prípade bude príspevok zdaniteľný benefit - nebude oslobodený od dane a odvodov.
*
Pracovný pomer trvá ku dňu začatia rekreácie nepretržite najmenej 24 mesiacov
Nárok na príspevok je aj vtedy, ak nejde o jednu nepretržite trvajúcu pracovnú zmluvu, ale ak ide na seba bezprostredne nadväzujúce pracovné zmluvy uzatvorené medzi tým istým zamestnancom a zamestnávateľom, medzi ktorými nie je prestávka ani jeden deň a v súčte dôb trvaní zmlúv je to najmenej 24 mesiacov.
V prípade prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov (§ 27 a nasl. Zákonníka práce, napríklad prevod zamestnávateľa alebo jeho časti k inému zamestnávateľovi, typicky predaj firmy, zlúčenie firiem) sa doba trvania pracovného pomeru posudzuje v súčte trvania u aktuálneho a predchádzajúceho zamestnávateľa.
V prípade štátnych zamestnancov ak dôjde k premiestneniu štátneho zamestnanca z jedného služobného úradu na druhý (napríklad prechod z ministerstva A na ministerstvo B) podmienka nepretržitého trvania štátnozamestnaneckého pomeru je splnená, pretože zamestnávateľom je stále štát.
V prípade zamestnávania podľa zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme pri prechode zamestnanca z jednej organizácie do inej organizácie (napríklad prechod učiteľa z jednej školy do druhej) dochádza k zmene zamestnávateľa a doba trvania zamestnania sa sleduje len vzhľadom na nového zamestnávateľa.
V prípade uzatvorenia pracovnej zmluvy so zamestnancom, ktorý predtým u zamestnávateľa pracoval ako dočasne pridelený z agentúry dočasného zamestnávania, sa posudzuje len doba trvania pracovnej zmluvy uzavretej u súčasného zamestnávateľa - nezohľadňuje sa doba predchádzajúceho dočasného pridelenia.
Nárok na príspevok je pri rekreáciách, ktoré začali v deň, kedy pracovný pomer trval. Ak o príspevok požiada zamestnanec, ktorý v priebehu roka skončil v pracovnom pomere a rekreácia začala až po ukončení pracovného pomeru, nárok nie je.
*
Príklad
Pracovný pomer zamestnanca začal 1.1.2015. Pracovný pomer skončil 31.1.2020. Vo februári 2020 preloží bývalý zamestnanec doklady o rekreácii, z ktorých vyplýva, že rekreácia začala dňa 1.2.2020. Rekreáciu si zaplatil vopred ešte v januári 2020. Nárok na príspevok bývalý zamestnanec nemá, pretože rekreácia začala až po skončení pracovného pomeru. To že za rekreáciu zaplatil ešte počas trvania pracovného pomeru, nie je podstatné.
*
Podmienka trvania pracovného pomeru nepretržite najmenej 24 mesiacov sa posudzuje ku dňu začatia rekreácie. Môže sa tak stať, že nárok na príspevok na rekreáciu zamestnancovi vznikne až počas roka 2020 - potom, čo trvanie pracovného pomeru dosiahne hranicu 24 mesiacov.
Príklad
Pracovný pomer zamestnanca začal 1.4.2017. V apríli 2020 preloží zamestnanec doklady o rekreácii, z ktorých vyplýva, že rekreácia začala dňa 30.3.2020 a skončila 6.4.2020. Pretože rekreácia začala pred 1.4.2020, zamestnanec nárok na príspevok nemá - doba 24 mesiacov trvania pracovného pomeru uplynie až 1.4.2020.
Príklad
Pracovný pomer zamestnanca začal 1.12.2018. Doba 24 mesiacov trvania pracovného pomeru tak uplynie až 1.12.2020. Pokiaľ zamestnanec predloží zamestnávateľovi doklady o rekreácii, ktorá začala v období medzi 1.12.2020 až 31.12.2020, bude mať nárok na príspevok na rekreáciu za rok 2020 a to potenciálne až do výšky 275 eur.
Príklad
Pracovný pomer zamestnanca začal 30.12.2018. Doba 24 mesiacov trvania pracovného pomeru tak uplynie až 30.12.2020. Pokiaľ zamestnanec predloží zamestnávateľovi doklady o rekreácii, ktorá začala 30.12.2020 alebo 31.12.2020, bude mať nárok na príspevok na rekreáciu za rok 2020 a to potenciálne až do výšky 275 eur.
*
Nárok na príspevok na rekreáciu nie je podmienený aktuálnou prítomnosťou zamestnanca na pracovisku. V súlade s usmernením FRSR nárok na príspevok na rekreáciu majú aj zamestnanci, ktorých pracovný pomer ku dňu začatia rekreácie trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov a aktuálne sú:
- na materskej alebo rodičovskej dovolenke
- na neplatenom voľne
Príklad
Pracovný pomer zamestnankyne začal 1.5.2016. Zamestnankyňa je počas celého roka 2020 na rodičovskej dovolenke. Za rok 2020 má nárok na príspevok na rekreáciu a to potenciálne až do výšky 275 eur.
*
Podľa usmernenia FRSR však nárok na príspevok na rekreáciu nemajú zamestnanci:
- dlhodobo uvoľnení na výkon verejnej funkcie, odborovej funkcie a pod.
- počas svojej práceneschopnosti alebo počas ošetrovania člena rodiny.
Usmernenie FRSR uvádza, že dlhodobo uvoľnení zamestnanci právo na príspevok nemajú.
Počas práceneschopnosti je zamestnanec povinný dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom a preto pokiaľ v čase PN absolvoval kúpeľný pobyt, nejde o rekreáciu a nie je možné vyplatiť príspevok na rekreáciu. Pokiaľ si počas kúpeľnej liečby uhradil nejaké služby kúpeľnej starostlivosti, môže si uplatniť nezdaniteľnú časť na kúpeľnú starostlivosť.
Obdobne zamestnanec nemá nárok na príspevok, ak sprevádzal dieťa na liečebnom pobyte dieťaťa a v tom čase si uplatnil OČR. Nejde o rekreáciu.
Poznámka: zamestnanec však má nárok na príspevok na rekreáciu ak ide o kúpeľný pobyt ktorý si sám zaplatil a absolvoval počas dovolenky alebo voľného víkendu.
*
Žiadosť zamestnanca
Zamestnanec musí o príspevok požiadať. Podľa Zákonníka práce nemusí ísť o písomnú žiadosť, odporúčame však zamestnávateľom, aby si internou smernicou stanovili postup, podľa ktorého si zamestnanec uplatní nárok na príspevok a zaviedli svoj formulár, ktorý zamestnanec vyplní.
Napríklad takto:
*
Žiadosť o príspevok na rekreáciu podľa § 152a Zákonníka práce
Zamestnávateľ XY a.s. ...
Zamestnanec, meno a priezvisko: ................
Rekreácia sa uskutočnila v dňoch od: ............... do: ...............
Miesto rekreácie: .......................
Suma preukázaných oprávnených výdavkov: ..............
So zamestnancom sa na rekreácii zúčastnili:
1. .................. Vzťah: .....................
2. .................. Vzťah: .....................
3. .................. Vzťah: .....................
Zamestnanec čestne vyhlasuje, že počas kalendárneho roka si uplatňuje nárok na príspevok len u jedného zamestnávateľa.
V: ................
Dňa: ............
Podpis zamestnanca: ................
Za zamestnávateľa žiadosť prijal, meno, priezvisko, podpis: ....................................
* * *
V súlade s podmienkami uvedenými vyššie, zamestnanec musí o príspevok požiadať najneskôr 30 kalendárnych dní po skončení rekreácie. Požiadať o príspevok môže teoreticky aj pred začatím rekreácie, avšak na vyplatenie príspevku je dôležité, že musí k žiadosti o príspevok doložiť účtovné doklady (do 30 dní po skončení rekreácie), na ktorých musí byť uvedené jeho meno a ktorými preukáže, že za rekreáciu skutočne zaplatil a na rekreácii sa osobne zúčastnil.
Zamestnanec môže o príspevok v priebehu jedného kalendárneho roka požiadať len jedného zamestnávateľa. Táto podmienka sa týka zamestnancov, ktorí sú súbežne zamestnaní vo viacerých pracovných pomeroch u rôznych zamestnávateľov, respektíve majú viac pracovných pomerov súčasne u toho istého zamestnávateľa.
Ak by sa stalo, že zamestnanec túto podmienku počas roka poruší, v ročnom zúčtovaní preddavkov na daň, resp. v daňovom priznaní sa musí chyba opraviť a príspevky sa musia "dodaniť" tak aby od dane oslobodený zostal príspevok len od jedného zamestnávateľa. K tomu si všimnite tlačivo "Potvrdenie o príjmoch zo závislej činnosti" platné od roku 2019 - v ňom je doplnený nový riadok 09, kde sa uvádza príspevok zamestnávateľa na rekreáciu, oslobodený od dane.
Zamestnanca, ktorý požiada o príspevok na rekreáciu nemožno žiadnym spôsobom znevýhodniť v porovnaní s porovnateľným zamestnancom, ktorý o tento príspevok nepožiada. Napríklad ak by sa zamestnávateľ rozhodol zamestnancov, ktorí počas roka nemali príspevok vyplatený, "odškodniť" špeciálnou odmenou, ktorú by naopak nedostali tí zamestnanci, ktorí počas roka príspevok na rekreáciu čerpali - tak poruší (zamestnávateľ) toto ustanovenie Zákonníka práce.
*