*
Od 1.1.2016 je účinný zákon č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ZŠ). Zákon priniesol zásadné zmeny aj pokiaľ ide o zdanenie a odvody z príjmov športovcov a športových odborníkov, napríklad trénerov. Zaujímavé zmeny sa týkajú dobrovoľníkov v športe, čo bude zaujímať najmä menšie športové kluby a zväzy - viď komentár v kapitole 10.
Komplexné informácie k zákonu o športe, vzory zmlúv a mnoho ďalšieho nájdete na webe Učenej právnickej spoločnosti, www.ucps.sk
*
9.1 PROFESIONÁLNY ŠPORTOVEC
Profesionálny športovec vykonáva šport
- na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu (§ 35 ZŠ), ak výkon jeho činnosti spĺňa znaky závislej práce podľa § 1 ods. 2 Zákonníka práce
- na základe pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu podľa osobitného predpisu (napr. zákon o štátnej službe príslušníkov policajného zboru) v rezortnom športovom stredisku alebo
- ako samostatne zárobkovo činná osoba.
*
Od 1.1.2016 najmä v kolektívnych športoch nie je možné uzatvárať so športovcami zmluvy ako so samostatne zárobkovo činnými osobami (SZČO). V prípade, že sú naplnené znaky závislej práce (viď ďalej), klub musí so športovcom uzatvoriť zmluvu o profesionálnom vykonávaní športu a v terminológií Zákonníka práce sa športovec považuje za zamestnanca klubu. Zmluvný vzťah založený zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu sa považuje za iný pracovnoprávny vzťah (viď § 1 ods. 3 Zákonníka práce a § 46 ods. 1 Zákona o športe).
Pokiaľ činnosť športovca napĺňa znaky závislej práce a športovec mal v klube uzatvorenú zmluvu ešte pred 1.1.2016 ako SZČO, táto zmluva mohla zostať v platnosti najneskôr do 31.12.2018. Od 1.1.2019 musí mať každý športovec ktorého činnosť napĺňa znaky závislej práce uzatvorenú zmluvu o profesionálnom vykonávaní športu. Ak zmluva športovcovi ako SZČO skončí po 1.1.2016 ale ešte pred 31.12.2018, nová zmluva už musí byť uzatvorená ako zmluva o profesionálnom vykonávaní športu.
Zmluvu v klube alebo na zväze môže mať športovec uzatvorenú ako SZČO iba vtedy, ak jeho činnosť nenapĺňa znaky závislej práce – stačí aby nebol naplnený čo len jeden takýto znak. Príkladom sú tenisti, lyžiari alebo ďalší športovci najmä v individuálnych športoch, ktorí si svoj tréningový proces a súťaže organizujú sami.
*
Znaky závislej práce podľa § 1 ods. 2 Zákonníka práce
Závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobnezamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene (v mene zamestnávateľa), v pracovnom čase určenom zamestnávateľom.
Zmluva o profesionálnom vykonávaní športu
Je definovaná v § 35 zákona o športe. Pozor, pozrite aj § 32 (základné povinnosti športovca), § 33 (základné povinnosti športovej organizácie) a § 34 (predzmluvné vzťahy).
Na zmluvu o profesionálnom vykonávaní športu sa vzťahuje Zákonník práce len sčasti – zákon o športe obsahuje „malý Zákonník práce“, konkrétne ide o § 36 až § 46 ZŠ, ktorými sa definujú pravidlá vzťahujúce sa na profi športovcov a ich zamestnávateľov ako je mzda, priemerný zárobok, pracovný čas, dovolenka, výpoveď, hosťovanie športovca, kolektívne vzťahy atď.
Výška dohodnutej odmeny musí byť najmenej vo výške platnej minimálnej mesačnej mzdy – v roku 2020 je to suma 580 eur.
*
Cestovné náhrady
Športovcovi, ktorý na základe pokynu športovej organizácie vykonáva šport mimo obce pravidelného miesta vykonávania športu, patria počas tohto vykonávania športu náhrady podľa zákona o cestovných náhradách ako pri pracovnej ceste.
Tieto cestovné náhrady v súlade s § 5 ods. 5 písm. a) zákona o dani z príjmov nie sú predmetom dane športovca.
Pravidelné miesto vykonávania športu na účely poskytovania náhrad výdavkov súvisiacich s pracovnou cestou alebo zahraničnou pracovnou cestou je miesto uvedené v zmluve o profesionálnom vykonávaní športu.
*
Náhrady oslobodené od dane z príjmu
Podľa § 35 ods. 4 písm. c) ZŠ v zmluve o profesionálnom vykonávaní športu je možné dohodnúť aj ďalšie podmienky, o. i. najmä výdavky, ktoré vzniknú športovcovi pri vykonávaní športu, a podmienky ich náhrady športovou organizáciou.
V nadväznosti nato podľa § 5 ods. 5 písm. f) zákona o dani z príjmov a § 145 Zákonníka práce ide o príjem športovca, ktorý nie je predmetom dane. Podľa § 5 ods. 6 zákona o dani z príjmov tieto náhrady je možné paušalizovať.
Príklad
Profesionálny športovec má v zmluve dohodnutú náhradu výdavkov za regeneráciu, nákup výživových doplnkov, úhrady osobnému kondičnému trénerovi a nákup športovej výstroje a náradia, ktorú mu športový klub uhrádza v paušálnej sume 200 eur mesačne. Výška paušálnej náhrady bola v súlade s § 5 ods. 6 zákona o dani z príjmov určená na základe preukázanej kalkulácie skutočných výdavkov. Táto náhrada nie je predmetom dane športovca.
*
Daň z príjmu a odvody na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu
Príjem športovca na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu sa považuje za príjem zo závislej činnostipodľa § 5 ods. 1 písm. m) zákona o dani z príjmov (platí od 1.1.2016). Z pohľadu zákona o dani z príjmov tak športovec so zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu má postavenie zamestnanca.
Môže si uplatniť nárok na nezdaniteľnú časť na daňovníka, na daňový bonus na deti.
Športová organizácia mu pri výplate príjmov za každý mesiac strhne preddavok na daň zo závislej činnosti a po skončení roka mu na jeho žiadosť vykoná ročné zúčtovanie preddavkov na daň.
Na druhej strane, na rozdiel od SZČO, si športovec ako zamestnanec nemôže znížiť základ dane o výdavky, či skutočné alebo paušálne.
*
Podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, prechodné ustanovenie § 293do, účinné od 1.1.2016 do 31.12.2021, v rokoch 2016 až 2021 sa športovec so zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu nepovažuje za zamestnanca na účely zákona o sociálnom poistení. Športová organizácia ho počas tohto obdobia neprihlasuje ako svojho zamestnanca do Sociálnej poisťovne, športovec nemá povinné poistenie ako zamestnanec a poistné do Sociálnej poisťovne z jeho príjmu sa neodvádza. Na druhej strane si treba uvedomiť, že športovec nemá nárok na dávky zo Sociálnej poisťovne a nie je ani úrazovo poistený. Pokiaľ sa dovtedy nezmenia príslušné predpisy, športová organizácia profesionálneho športovca prihlási do Sociálnej poisťovne až od 1.1.2022.
Športovcovi preto možno odporúčať dobrovoľné dôchodkové poistenie, dobrovoľné nemocenské poistenie a dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti v Sociálnej poisťovni. Rovnako možno pre krytie rizika úrazu pri športe odporúčať komerčné úrazové poistenie. To by podľa Zákonníka práce (viď § 195 až 198 ZP) však mala zabezpečiť športová organizácia.
*
Podľa zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, prechodné ustanovenie § 38ei ods. 2, sa v rokoch 2017 až 2021 športovec so zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu nepovažuje za zamestnanca na účely zákona o zdravotnom poistení. Športová organizácia ho preto neprihlasuje ako svojho zamestnanca do zdravotnej poisťovne. Športovec však musí mať zabezpečené (pokiaľ je poistencom podľa zákona o zdravotnom poistení) zdravotné poistenie iným spôsobom a to ako:
- zamestnanec ak má aj iného zamestnávateľa
- SZČO, ak má aj nejakú inú činnosť ako SZČO (napr. má aj klasickú živnosť)
- poistenec štátu – napríklad ako študent alebo
- poistenec podľa § 11 ods. 2 zákona o zdravotnom poistení, tzv. samoplatiteľ.
*
Daň z príjmu a odvody profišportovca ako SZČO
Príjem športovca ako SZČO je od 1.1.2016 v zákone o dani z príjmov osobitne definovaný v § 6 ods. 2 písm. e).
Športovci ako SZČO majú povinnosti a práva podľa zákona o dani z príjmu, zákona o sociálnom poistení a zákona o zdravotnom poistení rovnako ako akékoľvek iné SZČO mimo oblasti športu.
Počnúc zdaňovacím obdobím roka 2017 si športovci ako SZČO môžu základ dane znížiť o paušálne výdavky vo výške 60% príjmu, max. 20000 eur ročne, plus odvody.
Od roka 2020 (prvýkrát v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie 2020) je sadzba dane len 15% v prípade, že príjmyšportovca ako SZČO (hrubé príjmy = tržby, resp. výnosy) v príslušnom zdaňovacom období neprekročia 100000 eur.
Poznámka: za SZČO sa považuje osoba ktorá dovŕšila 18 rokov veku. Talentovaný športovec vo veku do 18 rokov poberajúci odmenu tak nie je SZČO a odvody neplatí.
*
Pri porovnaní výhodnosti postavenia športovca pri zmluve o profesionálnom vykonávaní športu alebo ako športovca - SZČO možno konštatovať, že výhodou športovca so zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu je, že z príjmu neplatí sociálne ani zdravotné odvody. Táto výhoda je však spojená s nemožnosťou čerpať dávky zo sociálneho poistenia a problémom je zdravotné poistenie, ktoré musí mať športovec „nejako“ zabezpečené (pokiaľ je poistencom v SR).
Jednoznačnou nevýhodou je nemožnosť znížiť si základ dane o výdavky.
*