Ak vám bude z dôvodu prevencie pred šírením koronavírusu nariadená karanténa, budete mať nárok na nemocenské a náhradu príjmu podobne ako pri klasickej práceneschopnosti.
*
KTO MÁ PRI KARANTÉNE NÁROK NA NEMOCENSKÉ
Nárok na nemocenské má nemocensky poistený poistenec, ak mu bolo nariadené karanténne opatrenie.
*
Kto si nemôže uplatniť nárok na nemocenské
Nárok na nemocenské si nemôže uplatniť poistenec, ktorý poberá materské.
Poznámka: Matka ktorá je zamestnankyňou, ale je na rodičovskej dovolenke, si nemôže uplatniť nárok na nemocenské, pretože počas rodičovskej dovolenky má prerušené povinné nemocenské poistenie zamestnankyne, a preto na nemocenské nemá nárok.
*
Nemocenské poistenie
Nárok na nemocenské má nemocensky poistený zamestnanec, povinne nemocensky poistená SZČO, dobrovoľne nemocensky poistená osoba, pokiaľ k nariadeniu karantény dôjde v čase, kedy je táto osoba nemocensky poistená alebo je v ochrannej lehote.
Ochranná lehota je v zásade sedem dní po zániku nemocenského poistenia (napríklad po skončení zamestnania). Ochranná lehota poistenca, ktorý bol nemocensky poistený menej ako sedem dní, je toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie. Ochranná lehota poistenkyne, ktorej nemocenské poistenie zaniklo v období tehotenstva, je osem mesiacov.
*
Zamestnanec
Nemocensky poistený zamestnanec je napríklad:
- osoba, ktorá má u zamestnávateľa uzatvorenú pracovnú zmluvu
- osoba pracujúca na dohodu o pracovnej činnosti, uzavretú na dobu viac ako jedného kalendárneho mesiaca
- osoba pracujúca na dohodu o vykonaní práce, uzavretú na dobu viac ako jedného kalendárneho mesiaca a dohodnutú tak, že odmena sa vypláca za každý kalendárny mesiac trvania dohody (tzv. pravidelný príjem, pri ktorom je nemocenské poistenie)
- spoločník s.r.o., ktorý má za prácu vo svojej s.r.o. vyplácanú odmenu pravidelne každý mesiac
- konateľ s.r.o., člen dozornej rady, predstavenstva a pod. (štatutár obchodnej spoločnosti alebo družstva), ak má za výkon funkcie vyplácanú odmenu pravidelne každý mesiac (tzv. pravidelný príjem, pri ktorom je nemocenské poistenie)
- funkcionár inej právnickej osoby (napríklad rôzne občianske združenia, napríklad spoločenstvo vlastníkov bytov), ak má za výkon funkcie vyplácanú odmenu pravidelne každý mesiac (tzv. pravidelný príjem, pri ktorom je nemocenské poistenie)
Špecifickou podmienkou nároku na nemocenské pre zamestnanca je, že v čase, kedy poberá nemocenské vo svojom zamestnaní, nepracuje a nemá v zamestnaní príjem za vykonanú prácu. Môže však mať príjem, ktorý sa poskytuje z iného dôvodu, než za vykonanú prácu - napríklad bude mať vyplatenú odmenu za prácu, ktorú vykonal ešte pred nariadením karantény.
Zamestnanec však môže mať iný príjem - z iného zamestnania, z ktorého si neuplatňuje nárok na nemocenské. Môže mať príjem z podnikania (SZČO).
Zamestnanec má nárok na nemocenské okamžite po vzniku nemocenského poistenia.
*
SZČO
Špecifickou podmienkou pre SZČO je, že má zaplatené poistné do SP za obdobie do konca predchádzajúceho mesiaca. Poistné sa považuje za zaplatené, ak je zaplatené najneskôr do konca mesiaca, za ktorý sa uplatňuje nárok na nemocenské.
Napríklad pri uplatnení nároku na nemocenské za mesiac marec 2020 musí mať zaplatené poistné za predchádzajúce mesiace do mesiaca február 2020 vrátane a toto poistné musí byť zaplatené najneskôr do konca marca 2020.
Podmienka zaplateného poistného sa sleduje podľa zákona 5 rokov dozadu a toleruje sa dlžná suma nižšia ako 5 eur.
Na rozdiel od zamestnanca SZČO môže vykonávať činnosť a mať z nej príjem aj v čase, kedy poberá nemocenské. Musí však dodržiavať nariadený režim počas karantény (napríklad podniká z domu).
V prípade povinne nemocensky poistenej SZČO nie je pre nárok na nemocenské podmienka získať určitý počet dní nemocenského poistenia.
*
Dobrovoľne nemocensky poistená osoba
Špecifickou podmienkou pre dobrovoľne nemocensky poistenú osobu je, že v posledných dvoch rokoch pred dňom, od ktorého si uplatňuje nárok na nemocenské, dosiahla najmenej 270 kalendárnych dní nemocenského poistenia. Do požadovaných 270 dní sa započíta nielen doba aktuálneho dobrovoľného nemocenského poistenia, ale aj doba iného ukončeného nemocenského poistenia - napríklad doba predošlého zamestnania alebo doba predošlého povinného poistenia SZČO.
Ďalšou podmienkou je, že dobrovoľne nemocensky poistená osoba má zaplatené poistné - to platí úplne rovnako ako pre SZČO, pozrite vyššie.
*
DOBA POSKYTOVANIA NEMOCENSKÉHO
Nárok na nemocenské zaniká dňom nasledujúcim po skončení karantény, najneskôr uplynutím 52. týždňa odo dňa nariadenia karantény.
*
VÝŠKA NEMOCENSKÉHO
Zamestnanec
Počas prvých 10 kalendárnych dní karantény nemá nárok na nemocenské, ale má nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa podľa zákona č. 462/2003 Z. z.
Výška náhrady príjmu je prvé tri dni 25 % denného vymeriavacieho základu (DVZ).
DVZ je zjednodušene povedané: priemerná hrubá mzda pripadajúca na jeden kalendárny deň, viac v samostatnom článku tu: http://www.relia.sk/Article.aspx?ID=300
Od štvrtého do desiateho dňa je náhrada príjmu vo výške 55 % DVZ.
Uvedené sadzby môžu byť vyššie (až do výšky 80 % DVZ) podľa dohody v kolektívnej zmluve.
Od jedenásteho dňa karantény má zamestnanec nárok na nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % DVZ.
*
Povinne nemocensky poistená SZČO
Od prvého dňa karantény má nárok na nemocenské zo Sociálnej poisťovne. Prvé tri dni vo výške 25 % DVZ, od štvrtého dňa vo výške 55 % DVZ.
Ako sa určí DVZ nájdete v samostatnom článku tu: http://www.relia.sk/Article.aspx?ID=300
*
Dobrovoľne nemocensky poistená osoba
Pri karanténe má nárok na nemocenské, ak v posledných dvoch rokoch pred začiatkom karantény bola nemocensky poistená najmenej 270 kalendárnych dní (do toho sa ráta aj obdobie iného, už ukončeného nemocenského poistenia, napríklad doba predošlého zamestnania).
Prvé tri dni karantény je nemocenské vo výške 25 % DVZ. Od štvrtého dňa vo výške 55 % DVZ.
Ako sa určí DVZ nájdete v samostatnom článku tu: http://www.relia.sk/Article.aspx?ID=300