Článok bol aktualizovaný 13.3.2020, 14.3.2020 a 21.3.2020.
*
PREVENTÍVNE OPATRENIA
V zmysle Čl. 8 základných zásad Zákonníka práce zamestnávatelia sú povinní robiť opatrenia v záujme ochrany života a zdravia zamestnancov pri práci.
Podľa § 55 ods. 2 písm. c) Zákonníka práce zamestnávateľ je povinný preradiť zamestnanca na inú prácu ak je to nevyhnutné pri karanténnych opatreniach. Len po dohode so zamestnancom môže zamestnávateľ preradiť zamestnanca v takomto prípadoch aj na prácu iného druhu, ako bol dohodnutý v pracovnej zmluve.
Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci je zamestnávateľ povinný uplatňovať všeobecné zásady prevencie pri vykonávaní opatrení nevyhnutných na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane zabezpečovania informácií, vzdelávania a organizácie práce a prostriedkov. Z toho vyplýva napríklad povinnosť zamestnávateľa ponúknuť zamestnancovi možnosť práce z domu, ak je to možné.
Ak v čase mimoriadnych opatrení a pandémie koronavírusu zamestnávateľ nariadi zamestnancovi výkon práce na obvyklom pracovisku, tak je (zamestnávateľ) povinný prijať opatrenia na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na pracovisku v súlade s vyššie citovaným § 5 ods. 1 zákona č. 124/2006 Z. z.
Zamestnávateľ by sa mal riadiť opatreniami, ktoré prijala vláda a ústredný krízový štáb a odporúčaniami ministerstiev zdravotníctva a zahraničných vecí, Úradu verejného zdravotníctva. Zamestnanci by mali mať zrušené zahraničné pracovné cesty, nemali by byť vysielaní na výkon prác v zahraničí. Zamestnávateľ by mal zamestnancom poskytnúť potrebné a účinné osobné ochranné pracovné prostriedky - rúška, respirátory, rukavice, dezinfekčné prostriedky atď.
Podľa § 47 ods. 3 Zákonníka práce zamestnávateľ nesmie posudzovať ako nesplnenie povinnosti, ak zamestnanec odmietne vykonať prácu alebo splniť pokyn, ktoré sú v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo s dobrými mravmi alebo bezprostredne a vážne ohrozujú život alebo zdravie zamestnanca alebo iných osôb. Na základe tohto ustanovenia môže zamestnanec odmietnuť vykonávať prácu (nenastúpiť do zamestnania) ak sa domnieva, že zamestnávateľ nevykonal opatrenia na ochranu jeho zdravia, respektíve že tieto opatrenia sú nedostatočné. V sporných situáciách odporúčam konzultáciu s pracovnou zdravotnou službou, ktorú má väčšina zamestnávateľov alebo konzultáciu s regionálne príslušným inšpektorátom práce.
*
ZAMESTNANEC JE V KARANTÉNE
Podľa opatrenia Úradu verejného zdravotníctva SR zo dňa 18.3.2020 sa nariaďuje povinná 14-dňová karanténa všetkým osobám, ktoré sa od 13.3.2020 vrátili zo zahraničia na Slovensko a všetkým osobám, ktoré s nimi žijú v spoločnej domácnosti. Povinná karanténa sa môže týkať aj ďalších osôb u ktorých je podozrenie z nákazy. Karanténu musí potvrdiť ošetrujúci lekár a u nemocensky poistených osôb je nárok na príslušné dávky rovnako ako v prípade PN - ak ide o zamestnanca, prvých 10 kalendárnych dní má nárok na náhradu príjmu pri PN od zamestnávateľa a od 11.-teho dňa má nárok na nemocenské zo Sociálnej poisťovne - ak ide o povinne nemocensky poistenú SZČO alebo dobrovoľne nemocensky poistenú osobu, od prvého dňa má nárok na nemocenské zo Sociálnej poisťovne. Viac v článku: http://www.relia.sk/Article.aspx?ID=301.
Podľa usmernenia Sociálnej poisťovne, zamestnanec má kontaktovať lekára telefonicky. Ak lekár uzná potrebu karantény, vystaví Potvrdenie o dočasnej PN, na ktorom uvedie príslušnú diagnózu. Zároveň požiada pacienta o telefónne číslo a zapíše ho viditeľne na potvrdenie o dočasnej PN. Bez ohľadu na chýbajúci podpis pacienta lekár zašle II., IIa. a III. diel Potvrdenia o dočasnej PN pobočke Sociálnej poisťovne. Sociálna poisťovňa potom zašle IIa. diel zamestnávateľovi. Ostatné diely PN zostávajú v Sociálnej poisťovni na ďalšie konanie.
Zamestnanec je povinný zamestnávateľa informovať bez zbytočného odkladu telefonicky alebo e-mailom o prekážke v práci z dôvodu potvrdenej karantény (§ 144 ods. 2 Zákonníka práce).
V prípade, že zamestnancovi je nariadená karanténa, zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi na dobu karantény pracovné voľno. Ide o dôležitú osobnú prekážku v práci na strane zamestnanca. Viď § 141 ods. 1 Zákonníka práce.
Podľa ďalšieho usmernenia Sociálnej poisťovne pri pokračovaní karantény v ďalšom mesiaci (napríklad karanténa, ktorá začala v marci bude pokračovať v apríli) bude Sociálna poisťovňa oznamovať zamestnávateľom aj tzv. prechodky (Preukazy o trvaní dočasnej PN). Ide o potvrdenie skutočnosti, že dočasná PN prechádza aj do nasledujúceho mesiaca. V prípade dočasných PN vystavených v súvislosti s karanténnymi opatreniami zamestnanec nemusí Sociálnej poisťovni takéto potvrdenie doručiť, ani navštíviť ošetrujúceho lekára. Preukaz o trvaní dočasnej PN (tzv. lístok na peniaze) Sociálnej poisťovni pošle lekár a Sociálna poisťovňa to oznámi zamestnávateľovi.
Nemocensky poistený zamestnanec má nárok na náhradu príjmu počas prvých 10 dní karantény voči zamestnávateľovi. Od 11.-teho dňa karantény má zamestnanec nárok na nemocenské zo Sociálnej poisťovne.
Informácie o nemocenskom nájdete v článku: http://www.relia.sk/Article.aspx?ID=301
*
ZAMESTNANEC SA STARÁ O DIEŤA, KTORÉMU ZAVRELI ŠKOLU...
Ak sa zamestnanec sa stará o dieťa, ktorému uzavreli školu, škôlku, jasle, tak podľa § 141 ods. 1 Zákonníka práce ide o dôležitú osobnú prekážku v práci na strane zamestnanca. Zamestnávateľ musí poskytnúť zamestnancovi voľno bez náhrady mzdy na čas, kedy je škola uzavretá.
Nemocensky poistený zamestnanec má nárok na ošetrovné zo Sociálnej poisťovne.
Informácie o ošetrovnom nájdete v článku: http://www.relia.sk/Article.aspx?ID=297
*
UZATVORENIE PREVÁDZKY, FIRMY...
V prípade, že zamestnávateľ je prinútený z dôvodu prevencie pred šírením koronavírusu uzavrieť prevádzku a zamestnanec nemôže ďalej pracovať, ide o prekážku v práci na strane zamestnávateľa podľa § 142 Zákonníka práce. Príkladom je uzatvorenie škôl na základe rozhodnutia ústredného krízového štábu.
Rovnako je to vtedy, ak zamestnávateľ uzavrie prevádzku alebo obmedzí prevádzku z dôvodu poklesu tržieb, napríklad v prípade reštaurácie, hotela a ďalších podnikov poskytujúcich služby verejnosti.
Pokiaľ zamestnávateľ nevie zamestnancovi ďalej prideľovať prácu a zamestnanec musí zostať doma, patrí mu náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
Ak u zamestnávateľa pôsobia zástupcovia zamestnancov (odbory, zamestnanecká rada, zamestnanecký dôverník) a zamestnávateľ vymedzil v písomnej dohode so zástupcami zamestnancov vážne prevádzkové dôvody, pre ktoré zamestnávateľ nemôže zamestnancovi prideľovať prácu, ide o prekážku v práci na strane zamestnávateľa, pri ktorej patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume určenej dohodou najmenej 60 % jeho priemerného zárobku.
*
Ako sa určí priemerný zárobok
Priemerný zárobok sa určuje zo mzdy dosiahnutej v predchádzajúcom štvrťroku. Napríklad pokiaľ ide o náhradu mzdy vyplatenú za mesiac marec 2020, určí sa z priemerného zárobku zisteného za IV. štvrťrok 2019.
*
Práca na dohodu
Pozor, "dohodári" - teda zamestnanci pracujúci na dohodu o pracovnej činnosti, na dohodu o vykonaní práce alebo na dohodu o brigádnickej práci študentov, nárok na náhradu odmeny nemajú! Ak pre nich zamestnávateľ nebude mať prácu, podľa Zákonníka práce nemajú nárok na žiadne odškodnenie. § 142 Zákonníka práce sa na "dohodárov" nevzťahuje.
*
Nariadenie čerpania dovolenky
Zamestnávateľ ďalej môže využiť svoje právomoci nariadiť zamestnancom čerpanie dovolenky v zmysle § 111 ods.1 Zákonníka práce. Tzv. hromadné čerpanie dovolenky (ak sa uzavrie celá prevádzka) by nemalo presiahnuť dva týždne. Podľa § 111 ods. 5 Zákonníka práce, čerpanie dovolenky je však zamestnávateľ povinný oznámiť zamestnancovi aspoň 14 dní vopred. Toto obdobie môže byť výnimočne skrátené so súhlasom zamestnanca. Nie je teda možné, aby napríklad v piatok 13.3.2020 zamestnávateľ oznámil, že od pondelka 16.3.2020 si budú dva týždne čerpať dovolenku - pokiaľ s tým zamestnanci sami nesúhlasia.
*
Čerpanie náhradného voľna
Zamestnávateľ môže so zamestnancom dohodnúť čerpanie náhradného voľna za prácu nadčas v zmysle § 121 ods. 3 a 4 Zákonníka práce, ktorú zamestnanec vykonal ešte pred pandémiou. Pozor - dohodnuť - to znamená zamestnanec musí s čerpaním náhradného voľna súhlasiť.
Podľa § 141 ods. 3 Zákonníka práce zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy, ktoré si zamestnanec odpracuje po skončení krízovej situácie. Túto alternatívu však trebna chápať v kontexte, že o voľno požiada sám zamestnanec, zamestnávateľ by nemal zneužívať tento inštitút z vlastného rozhodnutia.
Ak je u zamestnávateľa zavedené konto pracovného času podľa § 87a Zákonníka práce, zamestnávateľ môže v zmysle dohodnutých pravidiel nariadiť zamestnancom zostať doma, zameškaný čas si zamestnanci odpracujú v rámci konta pracovného času.