Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov sa základ dane (čiastkový základ dane) zo závislej činnosti (a ďalej základ dane určený podľa § 6 ods. 1 a 2) alebo súčet čiastkových základov dane z týchto príjmov znižuje o nezdaniteľné časti základu dane uvedené v § 11 a to:
- na daňovníka
- na manžela, manželku
- príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie
- úhrady na kúpeľnú starostlivosť
*
2.1 VÝPOČET PRE ROK 2019
Suma životného minima platná k 1.1.2019 bola 205,07 eura.
Nezdaniteľná časť na daňovníka (na mesiac) pri výpočte preddavkov na daň je 328,11 eura.
Pri ročnom zúčtovaní, resp. daňovom priznaní, ak daňovník dosiahne základ dane do 20507 eur (100 násobok životného minima), tak nezdaniteľná časť na daňovníka je daná výpočtom 19,2 x 205,07 = 3937,35 eura.
Ak daňovník dosiahne základ dane vyšší ako 20507 eur, tak nezdaniteľná časť na daňovníka sa vypočíta podľa vzorca: 9064,094 – (základ dane : 4), výsledok sa zaokrúhľuje na eurocenty nahor.
Ak daňovník dosiahne základ dane 36256,38 eura a viac, tak nezdaniteľná časť na daňovníka je nula.
*
Posudzuje sa základ dane, nie hrubý príjem
V prípade zamestnanca je základ dane daný ako jeho príjem znížený o jeho odvody.
Pri posudzovaní výšky nezdaniteľnej časti na daňovníka je súčasne podstatný len základ dane z príjmov podľa § 5 (závislá činnosť) a § 6 ods. 1 a 2 (podnikanie a iná samostatná zárobková činnosť). Základ dane dosiahnutý podľa § 6 ods. 3 a 4, § 7 a § 8 výšku nezdaniteľnej časti na daňovníka neovplyvní.
*
Daňovník s príjmami aj v zahraničí
Ak mal daňovník - daňový rezident SR - za daný rok príjem aj v zahraničí, pri určení nezdaniteľnej časti na daňovníka sa zohľadní aj základ dane podľa § 5 a § 6 ods. 1 a 2 z príjmov dosiahnutých v zahraničí. Môže sa tak stať, že hoci sa v daňovom priznaní použije metóda vyňatia príjmov, kvôli príjmom dosiahnutým v zahraničí sa bude krátiť nezdaniteľná časť na daňovníka.
Príklad
Daňovník mal za rok 2019 príjem v zamestnaní na Slovensku kde dosiahol základ dane 15000 eur. Mal príjem aj v zahraničí, konkrétne v zamestnaní v Českej republike. Základ dane z príjmov v Českej republike bol 9000 eur, v daňovom priznaní uvedie tieto príjmy a použije metódu vyňatia príjmov.
V daňovom priznaní je jeho základ dane (zo závislej činnosti) v úhrne 24000 eur. Nezdaniteľná časť na daňovníka tak bude 9064,094 – (24000 : 4) = 9064,094 - 6000 = 3064,10 eura.
Daňovník tak síce nebude priamo doplácať daň z príjmov dosiahnutých v ČR ale doplatí na tieto príjmy znížením nezdaniteľnej časti o temer 900 eur.
*
2.2 KTO MÁ NÁROK
Na rozdiel od iných nezdaniteľných časti - ktoré je možné uplatniť si až po skončení roka v daňovom priznaní alebo v ročnom zúčtovaní preddavkov na daň - nezdaniteľnú časť na daňovníka si zamestnanci môžu uplatniť už pri výpočte mesačných preddavkov na daň zo závislej činnosti.
Nezdaniteľná časť na daňovníka (na mesiac) pri výpočte preddavkov na daň zo závislej činnosti počas roka 2019 bola 328,11 eura.
Poznámka: Suma 367,85 eura pri výpočte mesačných preddavkov je vždy rovnaká bez ohľadu na výšku mesačného základu dane.
Zamestnanec si svoje právo na zníženie základu dane o nezdaniteľnú časť na daňovníka pri výpočte preddavkov uplatňuje prostredníctvom tlačiva "Vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti ...". Od 1.1.2020 je možné zaslať tlačivo po dohode zamestnanca a zamestnávateľa elektronicky.
Ak má niekto viacero zamestnávateľov, uplatniť si toto právo môže len u jedného zamestnávateľa. Zákon nešpecifikuje, ktorý zamestnávateľ by to mal byť - zamestnanec si sám vyberie, u ktorého zamestnávateľa si toto právo uplatní.
Uplatniť si nezdaniteľnú časť na daňovníka pri výpočte preddavkov na daň zo závislej činnosti môžu všetci zamestnanci, nielen zamestnanci v pracovnom pomere. Teda napríklad aj:
- študenti pracujúci na dohody o brigádnickej práci študentov
- evidovaní nezamestnaní pracujúci na krátkodobé dohody
- všetci ďalší zamestnanci pracujúci na dohody
- osoby na materskej alebo na rodičovskej dovolenke
- štatutárni zástupcovia (konatelia, spoločníci) poberajúci odmenu
- poberatelia starobných dôchodkov, vyrovnávacieho príspevku, predčasných starobných dôchodkov, výsluhových dôchodkov, ak im boli uvedené dôchodky priznané po 1.1. príslušného roka
- daňoví nerezidenti SR (zamestnanci cudzinci)
*
Naopak uplatniť si nezdaniteľnú časť na daňovníka pri výpočte preddavkov nemôže:
- zamestnanec, ktorý k 1.1. príslušného roka poberal starobný dôchodok, vyrovnávací príspevok, predčasný starobný dôchodok, výsluhový dôchodok alebo porovnateľný dôchodok zo zahraničia
- zamestnanec, ktorý má aj iného zamestnávateľa, u ktorého si už uplatnil nezdaniteľnú časť na daňovníka pri výpočte preddavkov.
Zamestnanec si svoje právo na zníženie základu dane o nezdaniteľnú časť na daňovníka pri výpočte preddavkov uplatniť nemusí, ak sám nechce. Napríklad zamestnanec, ktorý predpokladal, že jeho ročný základ dane za rok 2019 bude vyšší ako 20507 eur a nebude tak mať v ročnom zúčtovaní dane, resp. v daňovom priznaní nárok na celú sumu nezdaniteľnej časti na daňovníka 3937,35 eura ale menej, sa mohol rozhodnúť, že si nezdaniteľnú časť pri výpočte preddavkov neuplatní (nevyplní "Vyhlásenie") aby mu po skončení roka 2019 v ročnom zúčtovaní nevznikol nedoplatok na dani.
*
Uplatnenie nezdaniteľnej časti na daňovníka v daňovom priznaní alebo ročnom zúčtovaní
Nárok na zníženie základu dane o nezdaniteľnú časť na daňovníka za rok 2019 majú všetci daňovníci, s výnimkou daňovníkov so základom dane za rok 2019 vo výške 36256,38 eura a viac a s výnimkou väčšiny dôchodcov (viď ďalej).
Nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti na daňovníka majú aj daňoví nerezidenti (cudzinci) za rovnakých podmienok ako daňoví rezidenti - bez ohľadu, ako dlho na Slovensku pracovali, resp. dosahovali príjmy, bez ohľadu aká je ich materská krajina atď.
Príklad
Zamestnanec dosiahne za rok 2019 základ dane (príjmy mínus odvody zamestnanca) vo výške 10000 eur. V roku 2019 pracoval 10 mesiacov, dva mesiace bol práceneschopný.
V ročnom zúčtovaní dane (alebo daňovom priznaní) za rok 2019 sa uplatní nezdaniteľná časť vo výške 3937,35 eura.
*
Nárok na plnú výšku nezdaniteľnej časti na daňovníka má aj daňovník, ktorý pracoval len časť roka
Nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti na daňovníka majú aj:
- študenti
- evidovaní nezamestnaní
- osoby na materskej alebo na rodičovskej dovolenke atď.
... a to vždy v sume „za celý rok“, aj keď pracovali alebo podnikali len časť roka. Pre takéto osoby je obvykle výsledkom daňového priznania alebo ročného zúčtovania daňový preplatok.
Inak povedané, výška nezdaniteľnej časti na daňovníka nezávisí od toho, či daňovník dosahoval príjmy počas celého roka alebo len v niektorom mesiaci alebo mesiacoch. Študent, ktorý pracoval len v lete a zarobil si 1000 eur, neplatí žiadnu daň, pretože si pri výpočte dane od základu dane odpočítava celú sumu nezdaniteľnej časti (za rok 2019 sumu 3937,35 eura). Podobne zamestnanec, ktorý pracoval len časť roka a druhú časť roka bol „dobrovoľne“ nezamestnaný alebo bol evidovaný na úrade práce, ženy na materských a rodičovských dovolenkách, osoby ktoré boli dlhší čas práceneschopné, cudzinci, ktorí na Slovensku pracovali len niekoľko mesiacov – majú nárok na uplatnenie plnej sumy, aj keď pracovali len časť roka.
Príklad
Študentka VŠ pracovala počas roka 2019 spolu 3 mesiace na dohodu o brigádnickej práci študentov. Za túto dobu si zarobila spolu 2100 eur a zamestnávateľ jej z príjmov strhol preddavky na daň v celkovej výške 160 eur. Iné zdaniteľné príjmy nemala.
Zamestnávateľ na jej žiadosť po skončení roka 2019 vykoná ročné zúčtovanie. V ročnom zúčtovaní sa uplatní nezdaniteľná časť na daňovníka v plnej výške 3937,35 eura. Výsledkom bude nulová daň a zamestnávateľ študentke na základe ročného zúčtovania vráti daňový preplatok 160 eur.
*
2.3 POBERATELIA DÔCHODKOV
Podľa § 11 ods. 6 zákona ak daňovník je poberateľom starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia (I. pilier), vyrovnávacieho príspevku, dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia (II. pilier) alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu alebo výsluhového dôchodku alebo obdobného dôchodku zo zahraničia a uvedený dôchodok poberal k 1.1. príslušného roka alebo mu bol spätne priznaný k 1.1. príslušného roka alebo ešte k skoršiemu dátumu,
tak má nárok na nezdaniteľnú časť na daňovníka len vo výške zníženej o úhrn uvedených dôchodkov vyplatených počas príslušného roka.
Ak úhrn uvedených dôchodkov vyplatených počas príslušného roka je vyšší, ako suma „štandardnej“ nezdaniteľnej časti na daňovníka, tak nárok na nezdaniteľnú časť na daňovníka nemá vôbec.
*
Pozor, uvedené sa nevzťahuje napríklad na poberateľov:
- vdovských a sirotských dôchodkov
- invalidných dôchodkov, krátených invalidných dôchodkov - a to bez ohľadu na vek poberateľa invalidného dôchodku
- poberateľov starobných dôchodkov, predčasných starobných dôchodkov alebo výsluhových dôchodkov, ak im uvedený dôchodok bol priznaný po 1.1. príslušného roka
*
Určenie úhrnu vyplatených dôchodkov
Pri výpočte nezdaniteľnej časti na daňovníka za príslušný rok v prípade poberateľov uvedených dôchodkov je dôležité správne určiť sumu vyplatených dôchodkov.
Do úhrnu vyplatených dôchodkov sa započíta:
- suma starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo výsluhového dôchodku vyplateného v čase medzi 1.1. až 31.12. príslušného roka
- v prípade dôchodcu, ktorý poberá dôchodok z druhého piliera, sa započíta aj táto suma (z druhého piliera)
- v prípade poberania tzv. minimálneho dôchodku (zaviedol sa od 1. júla 2015) sa započítava celá suma vyplácaného dôchodku (čiže vrátane navýšenia na sumu minimálneho dôchodku)
- vyrovnávací príplatok poskytovaný niektorým dôchodcom poberajúcim dôchodok z Českej republiky
*
Naopak do úhrnu vyplatených dôchodkov sa nezapočítava:
- vianočný príspevok (ľudovo „vianočný dôchodok“), pretože to je špeciálna štátna sociálna dávka, nie dôchodok
- v prípade súbežného poberania vdovského (vdoveckého) dôchodku sa suma vdovského (vdoveckého) dôchodku nezapočíta
- v prípade súbežného poberania dávky v hmotnej núdzi (pri nízkych dôchodkoch) sa suma dávky v hmotnej núdzi (vypláca UPSVaR) nezapočíta
Nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti musí dôchodca zamestnávateľovi preukázať hodnoverným potvrdením Sociálnej poisťovne o výške poberaného dôchodku za rok ktorý sa zúčtováva. Môže to byť aj rozhodnutie o valorizácií dôchodku k 1.1. príslušného roka - pozor však na prípady, kedy sa dôchodcovi môže dôchodok zvýšiť na základe jeho žiadosti počas príslušného roka (napríklad ak pracoval popri poberaní dôchodku).
Príklad
Pani Milada poberá starobný dôchodok od roku 2013 a po zomrelom manželovi aj vdovský dôchodok.
Počas roka 2019 poberala zo Sociálnej poisťovne sumu 540 eur mesačne, z čoho je 310 eur jej starobný dôchodok a 230 eur vdovský dôchodok. V decembri 2019 jej naviac vyplatili vianočný príspevok.
Na účely určenia nezdaniteľnej časti na daňovníka za rok 2019 sa spočíta len suma vyplateného starobného dôchodku, v danom prípade 12 x 310 = 3720 eur. Nezdaniteľná časť tak bude 3937,35 - 3720 = 217,35 eura.
*
Ako si môžu pomôcť dôchodcovia
Ako je uvedené vyššie, nezdaniteľnú časť na daňovníka si nemôžu uplatniť daňovníci, ktorí sú poberateľmi starobných dôchodkov, vyrovnávacieho príspevku, predčasných starobných dôchodkov, výsluhových dôchodkov alebo porovnateľných dôchodkov zo zahraničia, ak im bol dôchodok priznaný k 1.1. príslušného roka alebo ešte skôr. Respektíve pri relatívne nízkom dôchodku si môžu uplatniť len sumu nezdaniteľnej časti na daňovníka zníženú o sumu dôchodku, ktorý poberali počas príslušného roka.
Pre ľudí, ktorí sa blížia k dôchodkovému veku, respektíve uvažujú o predčasnom dôchodku, to znamená – ak je to možné – aby nežiadali o dôchodok krátko pred koncom roka, respektíve k 1.1., ale aby so žiadosťou o dôchodok počkali do 2. januára.
Príklad
Pani Elena dosiahla dôchodkový vek 4. decembra 2019. K tomuto dňu mohla požiadať o starobný dôchodok. Pani Elena ešte pracuje a vie, že ak by o dôchodok požiadala pred 2. januárom 2020, tak by si v roku 2020 nemohla uplatniť nezdaniteľnú časť na daňovníka.
Preto pani Elena požiadala o starobný dôchodok až k 2. januáru 2020. Stratila síce približne jeden mesačný dôchodok, má však za rok 2020 nárok na nezdaniteľnú časť na daňovníka v plnej výške, čo pri sadzbe dane 19% a nezdaniteľnej časti vo výške 4414,20 eura znamená úsporu na dani z príjmu vo výške 838,69 eura.
*
Poberatelia invalidných dôchodkov
Poberatelia invalidných dôchodkov majú nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti na daňovníka v štandardnej výške. Ak poberateľ invalidného dôchodku dosiahne dôchodkový vek, má právo požiadať v Sociálnej poisťovni o priznanie starobného dôchodku. Toto právo však nemusí využiť - ak tak neurobí a aj po dosiahnutí dôchodkového veku naďalej poberá invalidný dôchodok, má naďalej právo na uplatnenie nezdaniteľnej časti na daňovníka.
Pripomeňme si, že ak poberateľ invalidného dôchodku v Sociálnej poisťovni požiada o priznanie starobného dôchodku, tak podľa § 81 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení sa následne vypláca tá dôchodková dávka, ktorá je vyššia.
*
Poznámka
Tzv. minimálny dôchodok sa vypočíta a prizná rovnako poberateľovi starobného dôchodku i poberateľovi invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku. Inými slovami, Sociálna poisťovňa rovnako zvýši nízky dôchodok na tzv. minimálny dôchodok v prípade poberateľa starobného dôchodku i v prípade poberateľa invalidného dôchodku, vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku.
*
Dodatočne priznaný dôchodok
Ak bol daňovníkovi spätne priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok prípadne výsluhový dôchodok k 1.1. príslušného roka alebo pred týmto dňom alebo k 1.1. predošlých rokov atď. a za príslušný rok (resp. predošlé roky a pod.) si uplatňoval nezdaniteľnú časť na daňovníka, musí podľa § 32 ods. 11 zákona podať za tieto zdaňovacie obdobia dodatočné daňové priznanie. Lehota je do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom mu bol dôchodok priznaný a zároveň v tejto lehote je splatný daňový nedoplatok. Poznámka - pri dodržaní uvedených lehôt v takomto prípade mu daňový úrad neudelí sankciu za neskoré podanie daňového priznania.
Príklad
Pán Eduard si u svojho zamestnávateľa za rok 2019 uplatnil nezdaniteľnú časť na daňovníka, pretože k 1.1.2019 nepoberal starobný dôchodok, ani predčasný starobný dôchodok, ani výsluhový dôchodok. Zamestnávateľ mu v marci 2020 vykonal ročné zúčtovanie za rok 2019 a uplatnil sumu nezdaniteľnej časti na daňovníka 3937,35 eura.
Pánovi Eduardovi v apríli 2020 Sociálna poisťovňa priznala spätne starobný dôchodok k 1.10.2018.
Podľa § 32 ods. 11 zákona je pán Eduard povinný podať dodatočné daňové priznanie za rok 2019 a to v lehote do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, teda konkrétne do 31.5.2020. Súčasne v tejto lehote je povinný zaplatiť daňový nedoplatok. V dodatočnom daňovom priznaní si nemôže uplatniť nezdaniteľnú časť na daňovníka, respektíve môže si uplatniť len sumu rozdielu medzi 3937,35 eura a úhrnom starobných dôchodkov spätne priznaných za rok 2019.