Daňovník - zamestnanec, môže požiadať svojho zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň – čo znamená, že nemusí sám podávať daňové priznanie – ak:
- v príslušnom roku poberal zdaniteľné príjmy len zo závislej činnosti (len príjmy podľa § 5 zákona)
- ak v príslušnom roku okrem zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti poberal príjmy, z ktorých sa vyberá daň podľa § 43 zákona (daň zrážkou), tak si pri nich neuplatnil postup podľa § 43 ods. 7 zákona (neuplatnil si ich „oddanenie“ s cieľom vrátenia zrážkovej dane)
- ak je daňový rezident SR, tak nemal zdaniteľné príjmy v zahraničí (s výnimkou príjmov od zahraničného zastupiteľského úradu na území Slovenskej republiky, s tým že je daňovníkom, ktorý požíva výsady a imunity podľa medzinárodného práva a s výnimkou príjmov zo závislej činnosti plynúce zamestnancom Európskej únie alebo jej orgánov, ktoré boli preukázateľne zdanené v prospech všeobecného rozpočtu Európskej únie)
- ak včas (do 15.2. nasledujúceho roka) požiadal zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania a súčasne najneskôr v tomto termíne predložil zamestnávateľovi potrebné doklady na vykonanie ročného zúčtovania (potvrdenia o príjme od ostatných zamestnávateľov atď. podľa § 38 ods. 5 zákona).
*
Zamestnanec naopak nesmie požiadať zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň v prípadoch:
- ak v príslušnom roku mal zdaniteľné príjmy nielen zo závislej činnosti, ale aj z podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo prenájmu (§ 6 zákona) alebo z kapitálového majetku (§ 7 zákona) alebo ostatné príjmy (§ 8 zákona), ktoré neboli zdanené zrážkovou daňou
- ak mal príjmy z ktorých sa vyberá daň zrážkou podľa § 43 zákona a chce si uplatniť pri týchto príjmoch postup podľa § 43 ods. 7 zákona (tzv. oddanenie)
- ak je daňový rezident SR a mal príjmy zo zdrojov v zahraničí, okrem prípadov uvedených v § 32 ods. 4 zákona
- ak mal príjmy zo závislej činnosti od zamestnávateľa, ktorý nie je platiteľom dane a ani zahraničným platiteľom dane podľa § 48
- ak mal príjmy, z ktorých nemožno zraziť preddavok na daň [viď § 35 ods. 3 písm. a)], a preddavok na daň nebolo možné zamestnancovi zraziť počas roka a nebolo by to možné ani pri ročnom zúčtovaní
- ak je povinný zvýšiť základ dane podľa § 11 ods. 9 a 13 zákona (pozrite ďalej)
- ak zamestnávateľ zanikol bez právneho nástupcu
- ak nepredložil zamestnávateľovi v ustanovenom termíne (do 15.2. nasledujúceho roka) potrebné doklady na vykonanie ročného zúčtovania (potvrdenia o príjme od ostatných zamestnávateľov atď. podľa § 38 ods. 5 zákona).
*
Ak mal zamestnanec viacerých zamestnávateľov
O vykonanie ročného zúčtovania môže zamestnanec požiadať toho zamestnávateľa, u ktorého si ako u poslednéhozamestnávateľa v príslušnom roku uplatňoval formou „Vyhlásenia“ nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a daňový bonus.
Ak si zamestnanec v príslušnom roku neuplatňoval nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka ani daňový bonus u žiadneho zamestnávateľa, môže požiadať o vykonanie ročného zúčtovania ktoréhokoľvek zo svojich zamestnávateľov.
*
Ak zamestnanec už nie je zamestnancom u zamestnávateľa
Daňovník pritom už nemusí byť zamestnancom zamestnávateľa, ktorého v súlade so zákonom požiada o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň. Podľa § 40 ods. 5 zákona, ak nemôže zamestnávateľ zraziť zo zdaniteľnej mzdy zamestnanca nedoplatok dane ktorý vyplýva z ročného zúčtovania alebo ak nemôže vybrať od zamestnanca vyššiu sumu daňového bonusu ktorá vyplýva z ročného zúčtovania, z dôvodu, že mu už nevypláca mzdu, vyberie nedoplatok dane alebo sumu rozdielu daňového bonusu správca dane podľa trvalého pobytu zamestnanca. Na tento účel zamestnávateľ zašle všetky potrebné doklady do 30 dní odo dňa, keď táto skutočnosť nastala alebo keď ju tento zamestnávateľ zistil. Zamestnanec je povinný daňový nedoplatok uhradiť miestne príslušnému správcovi dane najneskôr do konca roka v ktorom sa zúčtovanie vykonalo.
Zamestnávateľ a správca dane tento postup nepoužijú, ak sa daňový nedoplatok alebo suma rozdielu daňového bonusu rovná 5 eur alebo je nižšia ako 5 eur, ale len ak daňovník nevyužije možnosť podať vyhlásenie podľa § 50.
*
11 ods. 9 zákona
Ak bola daňovníkovi predčasne vyplatená dôchodkovou správcovskou spoločnosťou suma jeho dobrovoľných príspevkov podľa zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení (II. pilier) a tento daňovník si v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach uplatnil nezdaniteľnú časť základu dane na dobrovoľné príspevky do II. piliera, je povinný zvýšiť si základ dane do troch zdaňovacích období od skončenia zdaňovacieho obdobia, v ktorom bola táto suma vyplatená, o sumu zaplatených dobrovoľných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, o ktorú si v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach znížil základ dane. Daňovník si preto musí podať sám daňové priznanie a nemôže zamestnávateľa žiadať o ročné zúčtovanie.
*
11 ods. 13 zákona
Ak bol daňovníkovi vyplatený predčasný výber podľa § 19 zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení (III. pilier) a v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach si uplatnil nezdaniteľnú časť základu dane na príspevky do III. piliera, je povinný zvýšiť základ dane do troch zdaňovacích období od skončenia zdaňovacieho obdobia, v ktorom bola táto suma vyplatená o sumu zaplatených príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, o ktorú si v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach znížil základ dane. Aj v týchto prípadoch si daňovník musí podať sám daňové priznanie a nemôže zamestnávateľa žiadať o ročné zúčtovanie.
*
Čo ak sa zamestnancovi vykonalo ročné zúčtovanie ale ...
... dodatočne sa zistilo, že:
- zamestnanec mal príjmy zo závislej činnosti od viacerých zamestnávateľov a zamestnávateľovi, ktorý mu vykonal ročné zúčtovanie, nepredložil požadované doklady od každého zamestnávateľa
- mal príjmy v zahraničí
- mal aj iné druhy zdaniteľných príjmov podľa § 6 až 8 vrátane príjmov, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43 (zrážková daň), pri ktorých daňovník uplatní postup podľa § 43 ods. 7
- je povinný zvýšiť základ dane podľa § 11 ods. 9 a 13 zákona (viď vyššie).
Ak zamestnávateľ na žiadosť zamestnanca vykoná ročné zúčtovanie a neskôr sa napríklad zistí, že zamestnanec mal aj iných zamestnávateľov a zamestnávateľovi ktorý vykonal ročnú zúčtovanie nepredložil včas, respektíve vôbec, potvrdenia o príjmoch alebo sa napríklad zistí, že zamestnanec mal povinnosť podať daňové priznanie z iného dôvodu (existencia zdaniteľných príjmov podľa § 6 až 8, príjem v zahraničí) - skrátka ročnú zúčtovanie sa vykonalo ale zamestnanec nemal právo oň požiadať - musí zamestnanec podať daňové priznanie.
Ak v takýchto prípadoch podá zamestnanec daňové priznanie po termíne (31.3.), pôjde o "riadne" daňové priznanie (nie dodatočné) so sankciou pre zamestnanca za jeho neskoré podanie (pokuta od 30 do 16000 eur, viď § 155 Daňového poriadku).