Kedy musí zamestnanec sám podať daňové priznanie za rok 2019?

Témy: daň z príjmov,daňové priznanie,ročné zúčtovanie

Zamestnávateľ nemôže vykonať ročné zúčtovanie tým zamestnancom, ktorí sú povinní sami podať daňové priznanie fyzickej osoby.

Podľa § 32 ZDP daňové priznanie je povinný podať:

  1. Daňovník, ktorý dosiahol za príslušný rok zdaniteľné príjmy presahujúce sumu 50% nezdaniteľnej časti na daňovníka a okrem príjmov zo závislej činnosti dosiahli aj iné zdaniteľné príjmy (podľa § 6 až 8 ZDP), ktoré nie sú oslobodené od dane a neboli vysporiadané zrážkovou daňou.

Pre rok 2019 je to suma 50% z 3937,35 eura = 1968,68 eura

Poznámka: Posudzuje sa zdaniteľný príjem - nie základ dane.

Nezahŕňajú sa príjmy, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43 (zrážková daň), ak vybraním tejto dane je splnená daňová povinnosť (§ 43 ods. 6) alebo daňovník neuplatní postup podľa § 43 ods.7.

*

  1. Daňovník, ktorého zdaniteľné príjmy za príslušný rok nepresiahli hranicu 50% nezdaniteľnej časti na daňovníka ale vykazuje daňovú stratu.

Týka sa daňovníkov, ktorí majú príjmy z podnikania podľa § 6 a vykážu stratu - ich výdavky sú vyššie ako príjmy.

*

  1. Daňovník, ktorého na podanie daňového priznania vyzve správca dane.

Podľa  §  15  ods.  1  zákona  č.  563/2009  Z.  z.  (daňový  poriadok) musí  daňové  priznanie  podať  ten,  koho  na  to správca  dane  vyzve.

V praxi túto možnosť daňové úrady využívajú najmä v prípade daňovníkov, ktorí majú pridelené DIČ avšak v zákonom stanovenej lehote nepodajú daňové priznanie sami. A to najmä vtedy ak ide o daňovníka, za ktorého nevykoná ročné zúčtovanie dane prípadný zamestnávateľ.

Preto sa odporúča, aby daňovníci, ktorí majú pridelené DIČ avšak daňové priznanie podávať v súlade so zákonom nebudú - viď body 1. a 2. - ich zdaniteľný príjem nepresiahol určenú hranicu a nevykazujú stratu - neformálne ešte pred termínom na podanie daňového priznania (pred 31.3.) oznámili svojmu správcovi dane, že v súlade so zákonom daňové priznanie nepodajú.

*

  1. Daňovník, ktorý má zdaniteľné príjmy presahujúce sumu 50% nezdaniteľnej časti na daňovníka len podľa § 5 zákona (má zdaniteľné príjmy len zo závislej činnosti - mohol by žiadať zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania), ak:
  • plynú od  zamestnávateľa,  ktorý  nie  je  platiteľom  dane  a  ani zahraničným platiteľom dane podľa § 48 (napr. zahraničná ambasáda)
  • plynú zo zdrojov v zahraničí okrem prípadov uvedených v § 32 ods. 4
  • nemožno z týchto príjmov zraziť preddavok na daň (zdaniteľná mzda spočíva len v nepeňažnom plnení alebo nepeňažné plnenie tvorí väčšiu časť zdaniteľnej mzdy)
  • daňovník nepožiadal zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania alebo požiadal o vykonanie ročného zúčtovania, ale nepredložil včas (do 15.2.) potrebné doklady (§ 38 ods. 5) na vykonanie ročného zúčtovania
  • daňovník je povinný zvýšiť základ dane podľa § 11 ods. 9 a 13.

Najčastejšie sú prípady, kedy zamestnanec má zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti aj v zahraničí. Vtedy musí sám podať daňové priznanie. A to aj v prípade, že z príjmu v zahraničí neplatil (v zahraničí) daň - kvôli tomu, že šlo o príjem v menšom rozsahu alebo príjem bol podľa predpisov danej krajiny oslobodený od dane - ak šlo o príjem, ktorý sa podľa nášho zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov považuje za zdaniteľný príjem, daňové priznanie musí podať.

Samozrejme aj tu platí všeobecná zásada (bod 1.) - daňové priznanie sa podať nemusí ak zdaniteľný príjem za príslušný rok (v úhrne v SR a v zahraničí) nepresiahne sumu 50% nezdaniteľnej časti na daňovníka.

Ďalej sú časté prípady, kedy mal zamestnanec viacero zamestnávateľov ale zamestnávateľovi, ktorý by mu inak vykonal ročné zúčtovanie, neprinesie včas potvrdenia o príjme od ďalších zamestnávateľov, respektíve ich neprinesie vôbec. Napríklad preto, lebo jeho bývalý zamestnávateľ sa „stratil“. Vtedy musí zamestnanec vzniknutý stav riešiť podaním daňového priznania a v prípade, že nie je možné získať potvrdenia od iných zamestnávateľov, ad hoc riešiť situáciu po konzultácií so správcom dane.

*

  1. Daňovník, ktorému zamestnávateľ vykonal ročné zúčtovanie, ak v tomto zdaňovacom období daňovník poberal:
  • príjmy zo závislej činnosti od viacerých zamestnávateľov a zamestnávateľovi, ktorý mu vykonal ročné zúčtovanie, nepredložil požadované doklady od každého zamestnávateľa
  • iné druhy zdaniteľných príjmov podľa § 6 až 8 vrátane príjmov, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43 (zrážková daň), pri ktorých daňovník uplatní postup podľa § 43 ods. 7.

Ak zamestnávateľ na žiadosť zamestnanca vykoná ročné zúčtovanie a neskôr sa zistí, že zamestnanec mal aj iných zamestnávateľov a zamestnávateľovi ktorý vykonal ročné zúčtovanie nepredložil včas, respektíve vôbec, potvrdenia o príjmoch alebo sa zistí, že zamestnanec mal povinnosť podať daňové priznanie z iného dôvodu (existencia zdaniteľných príjmov podľa § 6 až 8 a pod.), musí zamestnanec podať daňové priznanie. V prípade, ak podá zamestnanec daňové priznanie po termíne (31.3.), pôjde o „riadne“ daňové priznanie (nie dodatočné) so sankciou pre zamestnanca za jeho neskoré podanie (pokuta od 30 do 16000 eur, viď § 155 daňového poriadku).

*

Daňové priznanie nie je povinný podať daňovník, ak má len príjmy:

  • do výšky 50% nezdaniteľnej časti na daňovníka
  • zo závislej činnosti, požiadal zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania a nie je povinný podať daňové priznanie podľa vyššie uvedených bodov 4. a 5.
  • z ktorých sa daň vyberá podľa § 43 (zrážková daň) a neuplatní postup podľa § 43 ods. 7
  • ktoré poberá od zahraničného zastupiteľského úradu na území Slovenskej republiky, a je daňovníkom, ktorý požíva výsady a imunity podľa medzinárodného práva
  • zo závislej činnosti plynúce zamestnancom Európskej únie alebo jej orgánov, ktoré boli preukázateľne zdanené v prospech všeobecného rozpočtu Európskej únie
  • ktoré sú od dane oslobodené.