Najskôr si pripomeňme základné zásady uvedené v § 104 až 108 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.
*
Nárok na dávku v nezamestnanosti:
- poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti (ďalej len "dávka"), ak v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky (podmienka 730 dní poistenia v nezamestnanosti),
- do obdobia poistenia v nezamestnanosti na nárok na dávku sa započítava aj obdobie prerušenia povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnankyne (zamestnanca) z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky podľa Zákonníka práce,
- nárok na dávku vzniká odo dňa zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie, nárok trvá 6 mesiacov, nárok automaticky zaniká pri vyradení z evidencie,
- nárok na výplatu dávky nie je za dni, počas ktorých sa poistencovi vypláca rodičovský príspevok, materské, nemocenské, ošetrovné.
*
Výpočet dávky:
- výška dávky v nezamestnanosti je 50 % denného vymeriavacieho základu,
- denný vymeriavací základ na určenie sumy dávky je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na poistenie v nezamestnanosti, dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia,
- rozhodujúcim obdobím je obdobie dvoch rokov predchádzajúcich dňu zaradeniu do evidencie, pričom z rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu sa vylučujú obdobia, za ktoré poistenec nie je povinný platiť poistné na poistenie v nezamestnanosti (§ 140 zákona),
- ak v rozhodujúcom období dvoch rokov predchádzajúcich dňu zaradenia do evidencie nebol žiaden vymeriavací základ (nebol príjem), denný vymeriavací základ sa určí z minimálneho vymeriavacieho základu (v roku 2019 zo základu 477 eur),
- ak v rozhodujúcom období je len obdobie poistenia v nezamestnanosti dané trvaním rodičovskej dovolenky zamestnankyne, denný vymeriavací základ sa zisťuje z rozhodujúceho obdobia dvoch rokov predchádzajúcich začiatku čerpania rodičovskej dovolenky a nesmie byť nižší ako denný vymeriavací základ určený z minimálneho vymeriavacieho základu,
- obdobne sa postupuje pri tzv. reťazových pôrodoch, teda v prípade po sebe idúcich období materská - rodičovská dovolenka - materská (ďalšie dieťa) - rodičovská dovolenka...,
- ak mala zamestnankyňa vymeriavací základ v období materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky (napríklad práca na dohodu počas materskej alebo rodičovskej dovolenky), tak sa naň neprihliada, ak na základe neho určený denný vymeriavací základ je nižší ako denný vymeriavací základ určený podľa predošlého odseku,
- maximálny možný denný vymeriavací základ je v období od 1.7.2019 do 30.6.2020 suma 66,6083 eura.
*
Ukážme si na príkladoch, ako to funguje a na čo si treba dať pozor
*
Príklad č. 1: V období 2 rokov pred zaradením do evidencie žiaden príjem, zaradenie do evidencie po skončení rodičovskej dovolenky, ktorá trvala viac ako 2 roky
Pani Alica je zamestnankyňa, v období pred nástupom na materskú mala vymeriavací základ (hrubý mesačný príjem) okolo 800 eur mesačne. Nastúpila na materskú, bezprostredne po materskej pokračovala rodičovskou dovolenkou, na ktorej bola až do dovŕšenia 3 rokov veku dieťaťa. Ku dňu skončenia rodičovskej dovolenky po dohode so zamestnávateľom súčasne ukončila pracovný pomer a na druhý deň sa prihlásila do evidencie uchádzačov o zamestnanie.
Pani Alica má nárok na dávku, pretože v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bola poistená v nezamestnanosti najmenej dva roky - do toho sa započítava doba materskej a započítava sa aj doba rodičovskej dovolenky.
Pani Alica v celom rozhodujúcom období posledných dvoch rokov pred zaradením do evidencie bola na rodičovskej dovolenke a v tomto období nemala žiaden príjem - žiaden vymeriavací základ. Preto sa dávka vypočíta z vymeriavacích základov z rozhodujúceho obdobia daného ako dva roky pred začatím čerpania rodičovskej dovolenky.
V období dvoch rokov pred začatím čerpania rodičovskej dovolenky bola necelých 8 mesiacov na materskej - v tom čase vymeriavací základ nemala - a predtým ďalších 16 mesiacov pred materskou mala hrubý mesačný príjem okolo 800 eur mesačne - z tohto príjmu sa určí dávka.
Dávka bude (zjednodušene) vo výške 50 % z 800 eur = 400 eur mesačne.
*
Príklad č. 2: V období 2 rokov pred zaradením do evidencie žiaden príjem, zaradenie do evidencie po skončení rodičovskej dovolenky, ktorá trvala menej ako 2 roky
Pani Beáta je zamestnankyňou, v období pred nástupom na materskú mala vymeriavací základ (hrubý mesačný príjem) okolo 1000 eur mesačne. Nastúpila na materskú, bezprostredne po materskej pokračovala rodičovskou dovolenkou. Na rodičovskej dovolenke bola približne jeden a pol roka, potom po dohode so zamestnávateľom ukončila pracovný pomer a na druhý deň sa prihlásila do evidencie uchádzačov o zamestnanie (poznámka: dieťa malo v tom čase vek približne 2 roky).
Pani Beáta má nárok na dávku, pretože v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bola poistená v nezamestnanosti najmenej dva roky - do toho sa započítava doba materskej a započítava sa aj doba rodičovskej dovolenky.
Pani Beáta v rozhodujúcom období posledných dvoch rokov pred zaradením do evidencie bola jeden a pol roka na rodičovskej dovolenke a pol roka na materskej. Na rozdiel od pani Alice neplatí konštatovanie, že celé dva roky "zabrala" rodičovská dovolenka, ak sa totiž pozrieme dva roky dozadu, tak zistíme, že v tomto čase bola najskôr na materskej a až potom na rodičovskej dovolenke.
Obdobie dvoch rokov pred zaradením do evidencie sa tak skladá najskôr z polovice roka na materskej, potom z jeden a pol roka na rodičovskej dovolenke.
Na rozdiel od pani Alice sa preto dávka nevypočíta z vymeriavacích základov z rozhodujúceho obdobia daného ako dva roky pred začatím čerpania rodičovskej dovolenky.
Keďže pani Beáta v rozhodujúcom období posledných dvoch rokov pred zaradením do evidencie nemala žiaden vymeriavací základ (počas materskej a rodičovskej dovolenky nemala žiadnu hrubú mzdu), dávka sa určí z minimálneho základu - zo sumy 477 eur...
Dávka bude (zjednodušene) vo výške 50 % zo 477 eur = 238 eur mesačne.
Poučenie: Rozdiel medzi pani Alicou a pani Beátou je v tom, že pani Alica celé posledné dva roky pred zaradením do evidencie strávila na rodičovskej dovolenke, ale pani Beáta pred zaradením do evidencie bola na rodičovskej dovolenke len rok a pol, pričom ďalší polrok predtým bola na materskej. Teda v prípade pani Beáty posledné dva roky pred zaradením do evidencie vyzerali takto:
- prvý polrok materská
- ďalší rok a pol rodičovská dovolenka
A to je problém. V prípade pani Beáty sa tak dávka nevypočíta z príjmu, ktorý mala ešte pred materskou, ale z minimálneho základu - v roku 2019 teda zo sumy len 477 eur. Dávka pani Beáty je len okolo 238 eur mesačne.
Ak plánujete zaradenie do evidencie a v období dvoch rokov pred zaradením do evidencie ste nemali žiaden príjem (boli ste na materskej a rodičovskej dovolenke), je vhodné, aby ste posledné dva roky pred zaradením do evidencie mali výlučne rodičovskú dovolenku. Len v takom prípade sa dávka vypočíta z príjmu pred materskou. Teda buď treba pracovný pomer skončiť až po tom, čo prejdú dva roky na rodičovskej dovolenke, alebo treba po skončení pracovného pomeru vyčkať so zaradením do evidencie tak, aby po zaradení do evidencie posledné dva roky dozadu vyzerali tak, že z doby, kedy ešte trvalo zamestnanie, tam bude výlučne doba trvania rodičovskej dovolenky.
*
Príklad č. 2b:
Pani Brigita bola na materskej (do 30.9.2017), následne vyše jeden a pol roka na rodičovskej dovolenke (od 1.10.2017) a k 30.6.2019 sa rozhodla po dohode so zamestnávateľom ukončiť pracovný pomer. Do evidencie nezamestnaných sa neprihlásila okamžite od 1.7.2019, ale takticky počkala (ako dobrovoľne nezamestnaná) a do evidencie sa prihlásila až od 1.10.2019.
Tým pádom je rozhodujúce obdobie pre výpočet dávky dané ako dva roky pred zaradením do evidencie, a to: 1.10.2017 - 30.9.2019 ... a v tomto období sa do doby poistenia započítava výlučne doba rodičovskej dovolenky (materská skončila 30.9.2017).
To znamená, že dávka sa vypočíta z príjmu, ktorý mala pani Brigita pred rodičovskou dovolenkou a nie z minimálneho základu.
* * *
Príklad č. 3: V období 2 rokov pred zaradením do evidencie "vedľajší" príjem, zaradenie do evidencie po skončení rodičovskej dovolenky, ktorá trvala viac ako 2 roky
Pani Dana je zamestnankyňou, v období pred nástupom na materskú mala vymeriavací základ (hrubý mesačný príjem) okolo 800 eur mesačne. Nastúpila na materskú, bezprostredne po materskej pokračovala rodičovskou dovolenkou, na ktorej bola až do dovŕšenia 3 rokov veku dieťaťa. Ku dňu skončeniu rodičovskej dovolenky po dohode so zamestnávateľom súčasne ukončila pracovný pomer a na druhý deň sa prihlásila do evidencie uchádzačov o zamestnanie.
Pani Dana si počas rodičovskej dovolenky privyrábala prácou na dohodu o pracovnej činnosti (z nej bola prihlásená na poistenie v nezamestnanosti) s vymeriavacím základom (hrubým mesačným príjmom) okolo 100 eur mesačne.
Pani Dana má nárok na dávku, pretože v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bola poistená v nezamestnanosti najmenej dva roky - do toho sa započítava doba materskej a aj doba rodičovskej dovolenky. Samozrejme, započítava sa aj doba poistenia počas práce na dohodu.
Pani Dana v rozhodujúcom období posledných dvoch rokov pred zaradením do evidencie získala dobu poistenia jednak tým, že v hlavnom zamestnaní bola na rodičovskej dovolenke, ale aj tým, že pracovala na dohodu, kde bola poistená.
Preto sa denný vymeriavací základ najskôr vypočíta z dosiahnutého vymeriavacieho základu z poistenia na dohodu - a z neho vychádza dávka vo výške 50 % zo 100 eur = 50 eur mesačne.
Pani Dana však v celom rozhodujúcom období posledných dvoch rokov pred zaradením do evidencie bola v hlavnom zamestnaní na rodičovskej dovolenke. Preto sa z hlavného zamestnania dávka vypočíta z vymeriavacích základov z rozhodujúceho obdobia daného ako dva roky pred začatím čerpania rodičovskej dovolenky.
Pred začatím čerpania rodičovskej dovolenky bola necelých 8 mesiacov na materskej - v tom čase vymeriavací základ nemala - a pred materskou mala hrubý mesačný príjem okolo 800 eur mesačne - z toho sa určí dávka.
Dávka bude (zjednodušene) vo výške 50 % z 800 eur = 400 eur mesačne.
Suma dávky vypočítaná z hlavného zamestnania (príjem ešte pred materskou) je 400 eur, čo je viac ako suma dávky (50 eur) vypočítaná z práce na dohodu počas rodičovskej dovolenky.
Preto sa dávka určí z príjmu dosiahnutého v hlavnom zamestnaní pred materskou. Dávka bude 400 eur mesačne.
*
Príklad č. 4: V období 2 rokov pred zaradením do evidencie "vedľajší" príjem, zaradenie do evidencie po skončení rodičovskej dovolenky, ktorá trvala menej ako 2 roky
Pani Eva je zamestnankyňou, v období pred nástupom na materskú mala vymeriavací základ (hrubý mesačný príjem) okolo 1000 eur mesačne. Nastúpila na materskú, bezprostredne po materskej pokračovala rodičovskou dovolenkou. Na rodičovskej dovolenke bola približne jeden a pol roka, potom po dohode so zamestnávateľom ukončila pracovný pomer a na druhý deň sa prihlásila do evidencie uchádzačov o zamestnanie (poznámka: dieťa malo v tom čase vek približne 2 roky).
Pani Eva si počas rodičovskej dovolenky privyrábala prácou na dohodu o pracovnej činnosti (z nej bola prihlásená na poistenie v nezamestnanosti) s vymeriavacím základom (hrubým mesačným príjmom) okolo 100 eur mesačne.
Pani Eva má nárok na dávku, pretože v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bola poistená v nezamestnanosti najmenej dva roky - do toho sa započítava doba materskej a aj doba rodičovskej dovolenky. Samozrejme, započítava sa aj doba poistenia počas práce na dohodu.
Pani Eva v rozhodujúcom období posledných dvoch rokov pred zaradením do evidencie získala dobu poistenia jednak tým, že v hlavnom zamestnaní bola najskôr na materskej, potom na rok a pol trvajúcej rodičovskej dovolenke, ale aj tým, že pracovala na dohodu, kde bola poistená.
Pozor, na rozdiel od pani Dany neplatí, že v hlavnom zamestnaní bola posledné dva roky pred zaradením do evidencie výlučne na rodičovskej dovolenke, pretože prvý polrok z týchto dvoch rokov bola na materskej.
Preto sa denný vymeriavací základ vypočíta výlučne z dosiahnutého vymeriavacieho základu v tomto rozhodujúcom období, a to bol príjem na dohodu. Z neho vychádza dávka vo výške 50 % zo 100 eur = 50 eur mesačne...
Poučenie: Rozdiel medzi pani Danou a pani Evou je v tom, že pani Dana celé posledné dva roky pred zaradením do evidencie strávila na rodičovskej dovolenke, ale pani Eva pred zaradením do evidencie bola na rodičovskej dovolenke len rok a pol, pričom ďalší polrok predtým bola na materskej. Je to v podstate rovnaký rozdiel ako v príkladoch uvedených vyššie pri porovnaní pani Alice a pani Beáty.
V prípade pani Evy sa tak dávka vypočíta z nízkeho príjmu, ktorý v rozhodujúcom období dvoch rokov pred zaradením do evidencie dosiahla z dohody o pracovnej činnosti. Na príjem pani Evy, ktorý mala v hlavnom pracovnom pomere pred materskou, sa neprihliada.
Obdobne ako v príkladoch č. 1 a 2 tak platí, že ak plánujete zaradenie do evidencie a v období dvoch rokov pred zaradením do evidencie ste popri hlavnom zamestnaní mali pomerne slabý vedľajší príjem - napríklad na dohodu o pracovnej činnosti - pritom v hlavnom zamestnaní ste žiaden príjem nemali (v hlavnom zamestnaní ste boli na materskej a rodičovskej dovolenke), tak je vhodné, aby ste do evidencie nastúpili až po absolvovaní dvoch rokov na rodičovskej dovolenke. Len v takom prípade sa dávka vypočíta z príjmu pred materskou a nie z nízkeho vedľajšieho príjmu dosahovaného počas rodičovskej dovolenky napríklad na dohodu o pracovnej činnosti.
* * *
Nasledujú príklady, ako si naopak dávku môžete zvýšiť. Ale aj tu si treba dať pozor!
Príklad č. 5: Skončenie rodičovskej dovolenky, návrat do zamestnania, až potom zaradenie do evidencie
Pani Gabriela je zamestnankyňou, v období pred nástupom na materskú mala vymeriavací základ (hrubý mesačný príjem) okolo 800 eur mesačne. Nastúpila na materskú, bezprostredne po materskej pokračovala rodičovskou dovolenkou. V čase, keď malo dieťa 2 roky, sa rozhodla ukončiť pracovný pomer a prihlásiť sa do evidencie uchádzačov o zamestnanie.
Pani Gabriela to však urobila takto:
So zamestnávateľom sa dohodla na skončení pracovného pomeru k 30.6.2019. Zamestnávateľovi s mesačným predstihom (ako to určuje Zákonník práce) oznámila, že rodičovskú dovolenku neukončí v dohodnutý deň skončenia pracovného pomeru, teda k 30.6.2019, ale rodičovskú dovolenku ukončí už k 29.6.2019 a dňa 30.6.2019 (posledný deň trvania zamestnania) si bude čerpať riadnu dovolenku.
Po technickej stránke to znamená, že zamestnávateľ k 29.6.2019 oznámil Sociálnej poisťovni ukončenie prerušenia povinného poistenia (skončenie rodičovskej dovolenky) a k 30.6.2019 oznámil ukončenie pracovného pomeru, a teda ukončenie povinného poistenia zamestnankyne.
Za jeden deň čerpanej dovolenky dňa 30.6.2019 zamestnávateľ pani Gabriele vyplatil náhradu 40 eur. Okrem toho mala pani Gabriela vyplatenú náhradu za ďalších 6 nevyčerpaných dní dovolenky vo výške 240 eur.
Z pohľadu výpočtu a odvodu poistného do Sociálnej poisťovne za jeden deň (30.6.2019) to dopadlo takto:
Dosiahnutý vymeriavací základ = 40 eur (dovolenka) + 240 eur (náhrada za nevyčerpanú dovolenku) = 280 eur
Maximálny vymeriavací základ sa určil výpočtom:
6678 eur (za mesiac) deleno 30 (dní v júni) = 222,60 eura
Vymeriavací základ upravený vzhľadom na maximum = 222,60 eura
Zamestnávateľ vypočítal a odviedol do Sociálnej poisťovne poistné zo základu 222,60 eura.
A teraz sa pozrime, ako to dopadlo s dávkou.
Pani Gabriela má nárok na dávku, pretože v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bola poistená v nezamestnanosti najmenej dva roky - do toho sa započítava doba materskej a aj doba rodičovskej dovolenky.
Pani Gabriela v rozhodujúcom období posledných dvoch rokov pred zaradením do evidencie nebola výlučne len na rodičovskej dovolenke, pretože posledný deň trvania pracovného pomeru už rodičovskú dovolenku nečerpala, bola riadne poistená po skončení rodičovskej dovolenky. Síce len jeden deň, ale to hrá dôležitú rolu. Za tento jeden deň totiž dosiahla vymeriavací základ vo výške 222,60 eura.
Preto sa dávka vypočíta z vymeriavacieho základu dosiahnutého v rozhodujúcom období danom ako dva roky pred zaradením do evidencie.
Výpočet denného vymeriavacieho základu je jednoduchý: 222,60 eura deleno 1 deň = 222,60 eura
Od 1.7.2019 je denný vymeriavací základ ohraničený sumou 66,6083 eura. Preto výsledný denný vymeriavací základ pani Gabriely je 66,6083 eura.
Dávka tak bude v maximálnej možnej výške okolo 1000 eur mesačne.
Na tomto príklade vidíme, ako si možno dávku zvýšiť. Princíp spočíva v tom, že zamestnanie neskončí tak, že rodičovská dovolenka trvá do posledného dňa, ale rodičovská dovolenka skončí ešte pred posledným dňom trvania zamestnania. Ten posledný deň (resp. posledné dni) zamestnankyňa buď odpracuje, alebo si čerpá dovolenku. Za predpokladu, že vymeriavací základ za tento deň (dni) bude relatívne vysoký vďaka vyplateniu ďalších dní nevyčerpanej dovolenky alebo vyplatením odmien, odstupného a podobne, môže takto vypočítaný denný vymeriavací základ dosiahnuť maximum 66,60 eura a získa sa tak maximálna dávka.
*
Príklad č. 6: Skončenie rodičovskej dovolenky, počas nej "vedľajší" príjem, návrat do zamestnania, až potom zaradenie do evidencie
Pani Hana je zamestnankyňou, v období pred nástupom na materskú mala vymeriavací základ (hrubý mesačný príjem) okolo 1200 eur mesačne. Nastúpila na materskú, bezprostredne po materskej pokračovala rodičovskou dovolenkou. V čase, keď malo dieťa 2 roky sa rozhodla ukončiť pracovný pomer a prihlásiť sa do evidencie uchádzačov o zamestnanie.
Pani Hana to urobila rovnako ako pani Gabriela:
So zamestnávateľom sa dohodla na skončení pracovného pomeru k 30.6.2019. Zamestnávateľovi s mesačným predstihom (ako to určuje Zákonník práce) oznámila, že rodičovskú dovolenku neukončí v dohodnutý deň skončenia pracovného pomeru, teda k 30.6.2019, ale rodičovskú dovolenku ukončí už k 29.6.2019 a dňa 30.6.2019 (posledný deň trvania zamestnania) si bude čerpať riadnu dovolenku.
Za jeden deň čerpanej dovolenky - dňa 30.6.2019 - zamestnávateľ pani Hane vyplatil náhradu 60 eur. Okrem toho mala pani Hana vyplatenú náhradu za ďalších 12 nevyčerpaných dní dovolenky vo výške 720 eur. Vymeriavací základ za deň 30.6.2019 bol 222,60 eura (viď predchádzajúci príklad).
Pani Hana však mala na rozdiel od pani Gabriely počas rodičovskej dovolenky vedľajší príjem na dohodu o pracovnej činnosti.
Dohoda trvala jeden rok od 1.7.2018 do 30.6.2019. Mesačný vymeriavací základ (hrubý príjem) bol 150 eur.
Tým pádom sa pri určení dávky postupuje nasledovne. Rozhodujúce obdobie je obdobie dvoch rokov pred zaradením do evidencie.
V tomto období mala pani Hana vymeriavací základ 222,60 eura v hlavnom zamestnaní a 12 x 150 eur na dohodu, spolu 2022,60 eura.
Denný vymeriavací základ = 2022,60 deleno 365 dní (pretože započítame celú dobu poistenia na dohodu) = 5,5414 eura ...
Dávka = 50 % z 5,5414 eura na deň...
Pri tomto výpočte vychádza mesačná dávka okolo 85 eur mesačne.
Tu vidíme, že vedľajší príjem znova dokáže "pokaziť" výšku dávky. Namiesto očakávanej dávky v maximálnej výške okolo 1000 eur mesačne bude mať pani Hana dávku ani nie 100 eur mesačne.
V tejto situácii by bolo lepším riešením "ťahať" rodičovskú dovolenku až do posledného dňa trvania pracovného pomeru a do evidencie sa nechať zaradiť tak, aby v rozhodujúcom období dvoch rokov dozadu bola započítaná z hlavného zamestnania len doba rodičovskej dovolenky. Vtedy by sa dávka vypočítala z príjmu, ktorý mala pani Hana pred rodičovskou dovolenkou, teda z 1200 eur mesačne, pričom dávka by bola okolo 600 eur.
*
Rekapitulácia
Ak ste počas rodičovskej dovolenky nemali žiadny vedľajší príjem (mimo hlavného zamestnania)
- Ak sa do evidencie necháte zaradiť tak, že v posledných dvoch rokoch pred zaradením ste v zamestnaní nemali žiaden príjem a boli ste v zamestnaní výlučne na rodičovskej dovolenke - dávka sa vypočíta z rozhodujúceho obdobia daného ako dva roky pred začatím rodičovskej dovolenky. Dávka sa vypočíta z príjmu, ktorý ste mali v zamestnaní ešte pred nástupom na materskú. V prípade zreťazenia viacerých materských a rodičovských dovoleniek po sebe sa dávka vypočíta z príjmu, ktorý ste mali pred prvou materskou. Viď príklad č. 1.
- Ak sa do evidencie necháte zaradiť tak, že v posledných dvoch rokoch pred zaradením ste v zamestnaní nemali žiaden príjem a boli ste v zamestnaní nielen na rodičovskej dovolenke, ale aj na materskej, prípadne na PN, na OČR - dávka sa vypočíta z minimálneho vymeriavacieho základu! Viď príklad č. 2.
- Ak sa do evidencie necháte zaradiť tak, že v posledných dvoch rokoch pred zaradením ste v zamestnaní mali príjem (vymeriavací základ) a boli ste v zamestnaní nielen na rodičovskej dovolenke, ale ste boli aspoň jeden deň "normálne" zamestnaná a riadne prihlásená na poistenie v Sociálnej poisťovni, teda pracovali ste alebo ste čerpali riadnu dovolenku a podobne, dávka sa vypočíta z vymeriavacieho základu, ktorý ste dosiahli v posledných dvoch rokoch pred zaradením do evidencie - viď príklad č. 5.
Ak ste počas rodičovskej dovolenky mali vedľajší príjem (napríklad na dohodu o pracovnej činnosti)
- Ak sa do evidencie necháte zaradiť tak, že v posledných dvoch rokoch pred zaradením ste v hlavnom zamestnaní nemali žiaden príjem a boli ste v hlavnom zamestnaní výlučne na rodičovskej dovolenke, tak sa dávka vypočíta z rozhodujúceho obdobia daného ako dva roky pred začatím rodičovskej dovolenky. Dávka sa vypočíta z príjmu, ktorý ste mali v hlavnom zamestnaní ešte pred nástupom na materskú. V prípade zreťazenia viacerých materských a rodičovských dovoleniek po sebe sa dávka vypočíta z príjmu, ktorý ste mali pred prvou materskou. Na vedľajší príjem sa neprihliada. Na vedľajší príjem by sa prihliadalo len vtedy, ak by z neho vyšla lepšia dávka. Viď príklad č. 3.
- Ak sa do evidencie necháte zaradiť tak, že v posledných dvoch rokoch pred zaradením ste v hlavnom zamestnaní nemali žiaden príjem a boli ste v hlavnom zamestnaní nielen na rodičovskej dovolenke, ale aj na materskej, prípadne na PN, na OČR - dávka sa vypočíta z vedľajšieho príjmu a môže tak byť veľmi nízka! Viď príklad č. 4.
- Ak sa do evidencie necháte zaradiť tak, že v posledných dvoch rokoch pred zaradením ste v hlavnom zamestnaní mali príjem (vymeriavací základ) a boli ste v hlavnom zamestnaní nielen na rodičovskej dovolenke, ale ste aspoň deň boli "normálne" zamestnaná a riadne prihlásená na poistenie v Sociálnej poisťovni - pracovali ste alebo ste čerpali riadnu dovolenku a podobne, tak sa dávka vypočíta z vymeriavacieho základu, ktorý ste dosiahli v posledných dvoch rokoch pred zaradením do evidencie v hlavnom zamestnaní, ale aj vo vedľajšom zamestnaní a dávka môže byť nízka - viď príklad č. 6.