Od roku 2011 platí, že okrem matky dieťaťa môže ísť na materskú aj otec , pričom svoju materskú si môže čerpať podľa dohody s matkou dieťaťa až kým dieťa nedosiahne vek tri roky. Pozor, platí to v zmysle, že potom ako si vyčerpá svoje materské matka, môže čerpať svoje materské aj otec. Teda nie je to „buď matka alebo otec“ ale „aj matka aj otec“. Od roku 2019 môžu byť dokonca na materskej obaja rodičia súčasne - matka s novonarodeným dieťaťom, otec so starším, povedzme dvojročným dieťatom.
V článku nájdete princípy a pravidlá, ako to funguje. Článok je voľne dostupný pre všetkých návštevníkov webu www.relia.sk
Ak vám informácie v článku nestačia, viac nájdete k knihe MATERSKÁ 2019. Kúpite ju v e-shope na tejto stránke alebo vo všetkých kníhkupectvách.
Videozáznam z prednášky (jún 2018) nájdete na youtube: https://www.youtube.com/watch?v=gkQlqMkof0k&list=PLMKWiQKrnZBasLECW9qUDX4RHF7gVdI_Q
Záznam z online diskusie k materskej nájdete na FB stránke Daňové a odvodové tipy Jozefa Mihála:
https://www.facebook.com/DanoveAOdvodoveTipyJozefaMihala/videos/751176331916854/
https://www.facebook.com/DanoveAOdvodoveTipyJozefaMihala/videos/213364822875507/
Ak sa chcete poradiť, zaregistrujte sa na tejto stránke a zvoľte si registráciu "Materská". Získate:
- plný prístup k všetkým článkom a videám s témou materská na webe www.relia.sk,
- v cene registrácie dostanete knihu MATERSKÁ 2019,
- budete mať možnosť položiť Jozefovi Mihálovi osobné otázky k téme materská - a to až do 31.1.2020
*
1. ČO JE MATERSKÉ
Materské je jedna zo štyroch dávok zo systému nemocenského poistenia (ďalšími dávkami sú nemocenské, ošetrovné a vyrovnávacia dávka v tehotenstve a materstve). Materské vypláca Sociálna poisťovňa. Na materské nemá nárok každá matka, resp. otec „automaticky“ - musia splniť podmienky podľa zákona o sociálnom poistení. Musia byť poistení v Sociálnej poisťovni na nemocenské poistenie (prípadne po skončení poistenia byť v tzv. ochrannej lehote) a musia byť poistení dostatočne dlhý čas (a to najmenej 270 dní v období posledných dvoch rokov - v prípade matky pred pôrodom, v prípade otca pred nástupom na materské).
Pri tom istom dieťati môžu ísť na materské postupne matka i otec, pokiaľ obaja spĺňajú uvedené podmienky.
Materské sa nevypláca v jednotnej výške ale závisí od predchádzajúceho príjmu, respektíve vymeriavacieho základu, z ktorého sa platilo poistné. Čím má otec pred nástupom na materské príjem vyšší, tým je vyššie aj materské. Od 1.5.2017 je materské dané ako 75% predchádzajúceho hrubého príjmu. Z materského sa neplatí ani daň ani odvody.
Napríklad ak otec zarábal 600 brutto mesačne, materské je cca 450 eur mesačne. Ak zarábal 1000 eur mesačne, materské je cca 750 eur mesačne. Výška materského je obmedzená - v roku 2019 platí, že materské sa vypočíta najviac z brutto príjmu vo výške 1908 eur, čo je dvojnásobok priemernej mzdy zistenej za rok 2017 (tá bola 954 eur). Najvyššie materské tak môže byť v roku 2019 vyše 1450 eur mesačne (v mesiaci ktorý má 31 dní).
V roku 2020 platí, že materské sa vypočíta najviac z brutto príjmu vo výške 2026 eur, čo je dvojnásobok priemernej mzdy zistenej za rok 2018 (tá bola 1013 eur). Najvyššie materské tak môže byť v roku 2020 vo výške 1548,70 eur mesačne (v mesiaci ktorý má 31 dní).
*
2. NÁROK NA MATERSKÉ
Prvá podmienka: Matka/otec sú v deň nástupu na materské nemocensky poistení alebo sú v ochrannej lehote po skončení nemocenského poistenia.
Ochranná lehota u matky je 8 mesiacov po zániku nemocenského poistenia, pokiaľ k zániku nemocenského poistenia došlo v čase, kedy už bola tehotná.
V ostatných prípadoch a rovnako je to u otca je ochranná lehota 7 kalendárnych dní po zániku nemocenského poistenia, ak by nemocenské poistenie trvalo menej ako 7 kalendárnych dní, ochranná lehota je toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie.
*
Druhá podmienka: V období dvoch rokov dozadu bola/bol nemocensky poistená/ý najmenej 270 kalendárnych dní.
V prípade matky sa sleduje obdobie dvoch rokov dozadu ku dňu pôrodu dieťaťa. V prípade otca sa sleduje obdobie dvoch rokov dozadu ku dňu nástupu na materské (ku dňu prevzatia dieťaťa do starostlivosti otca).
Do toho sa započítava doba aktuálneho nemocenského poistenia ale i doba iného, pred nástupom na materské už ukončeného nemocenského poistenia. Typicky sú to prípady dvoch zamestnaní nasledujúcich po sebe alebo kombinácia po sebe poistenie SZČO + poistenie v zamestnaní, dobrovoľné poistenie + poistenie v zamestnaní...
*
Tretia podmienka, ktorá platí len pre otca: V Sociálnej poisťovni predloží prehlásenie, že sa s matkou dieťaťa dohodli na tom, že otec prevzal dieťa do starostlivosti.
Na tento účel má Sociálna poisťovňa pripravené tlačivo, ktoré je potrebné vyplniť a odovzdať na pobočke. Od dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti začína otec poberať materské (ak spĺňa všetky podmienky).
Týmto dňom nemusí byť prvý deň kalendárneho mesiaca - deň, odkedy otec preberie dieťa do starostlivosti si slobodne zvolí po dohode s matkou.
*
Štvrtá podmienka platná len pre otca: V Sociálnej poisťovni predloží potvrdenie z UPSVaR-u o tom, že ani jeden z rodičov nepoberá rodičovský príspevok.
Toto potvrdenie si musia rodičia vybaviť na UPSVaR-e. Musia požiadať o pozastavenie vyplácania rodičovského príspevku počnúc kalendárnym mesiacom, v ktorom začne otec poberať materské. O toto potvrdenie treba na UPSVaR-e požiadať včas, odporúčam mesiac vopred.
*
Poznámka: Podmienkou pre otca nie je uzatvorenie manželstva s matkou dieťaťa ani existencia spoločnej domácnosti. Aj keď nie sú rodičia zosobášení, resp. sú rozvedení, otec má pri splnení vyššie uvedených podmienok nárok na materské.
*
Osobitná podmienka pre matku/otca - SZČO alebo dobrovoľne poistenú osobu
Ak ide matka alebo otec na materské ako SZČO alebo ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba, nesmie mať za posledných 5 rokov nedoplatky v Sociálnej poisťovni. Nedoplatok nižší ako 5 eur sa toleruje.
*
Existencia dvoch a viac nemocenských poistení súčasne
Ak má matka/otec dve nemocenské poistenia súčasne – napríklad povinné poistenie zamestnanca v pracovnom pomere a súčasne povinné nemocenské poistenie SZČO (alebo súčasne nemocenské poistenie z dohody, či ďalšieho pracovného pomeru), nárok na materské sa posudzuje osobitne z každého poistenia.
*
3. VÝŠKA MATERSKÉHO
Materské je 75% denného vymeriavacieho základu (DVZ) za jeden kalendárny deň.
DVZ sa vypočíta ako podiel vymeriavacieho základu (hrubého príjmu) v rozhodujúcom období a počtu kalendárnych dní rozhodujúceho obdobia. Z rozhodujúceho obdobia sa pri tomto výpočte vylúčia dni, za ktoré sa podľa § 140 zákona o sociálnom poistení (ZSP) poistné neplatí, napríklad dni PN, OČR. Zjednodušene povedané, DVZ je vlastne priemerný hrubý príjem pripadajúci na jeden kalendárny deň rozhodujúceho obdobia.
DVZ môže byť v roku 2019 najviac 62,7288 eur. Výška materského priznaného v roku 2019 môže byť až 1458,50 eur.
V roku 2020 môže byť DVZ najviac 66,6083 eur. Výška materského priznaného v roku 2020 môže byť až 1548,70 eur.
*
Rozhodujúce obdobie - zamestnanec
V prípade zamestnanca je rozhodujúce obdobie predchádzajúci rok, ak dané zamestnanie trvalo počas celého predchádzajúceho roka.
Ak dané zamestnanie začalo počas predchádzajúceho roka alebo počas aktuálneho roka, rozhodujúce obdobie je obdobie od začiatku zamestnania do konca kalendárneho mesiaca, predchádzajúceho mesiacu, v ktorom je nástup na materské.
*
Rozhodujúce obdobie - SZČO a dobrovoľné poistenie
Rozhodujúce obdobie je predchádzajúci rok, ak poistenie trvalo počas celého predchádzajúceho roka.
Ak poistenie začalo počas predchádzajúceho roka, rozhodujúce obdobie je obdobie od začiatku poistenia do konca predchádzajúceho roka.
Ak poistenie začalo počas aktuálneho roka, rozhodujúce obdobie je obdobie od začiatku poistenia do konca kalendárneho mesiaca, predchádzajúceho mesiacu, v ktorom je nástup na materské.
Ak poistenie začalo počas mesiaca, v ktorom je nástup na materské, rozhodujúce obdobie je obdobie od začiatku poistenia do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom je nástup na materské.
*
Zamestnanec a zmena zamestnania
V prípade zamestnanca a vzniku nového zamestnania sa materské vypočíta z vymeriavacieho základu dosiahnutého v novom zamestnaní ak sa poistné v novom zamestnaní pred nástupom na materské zaplatilo najmenej za 90 kalendárnych dní (do počtu 90 dní sa nepočítajú dni, za ktoré sa podľa § 140 ZSP poistné neplatí). Pritom si treba uvedomiť, že:
- musí ísť o nového zamestnávateľa (inú firmu) - nie o novú pracovnú zmluvu u toho istého zamestnávateľa
- pôvodné zamestnanie musí skončiť pred nástupom na materské - ak ide o matku/otca, ktorá/ý je povinne poistená/ý ako SZČO, musí podnikanie pred nástupom na materské ukončiť alebo pozastaviť
*
Existencia dvoch a viac nemocenských poistení súčasne
Ak má matka/otec dve a viac nemocenských poistení súčasne a zo všetkých poistení má nárok na materské, osobitne sa určí DVZ č. 1 z prvého poistenia, osobitne DVZ č. 2 z druhého poistenia atď.. Následne sa všetky DVZ sa spočítajú a materské je 75% z tohto súčtu. Aj tu ale platí, že súčet DVZ je v roku 2019 ohraničený hodnotou 62,7288 eur a v roku 2020 sumou 66,6083 eur.
*
4. NÁSTUP NA MATERSKÉ A DOBA POBERANIA MATERSKÉHO
Matka
Matka nastupuje na materské od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom. Môže sa rozhodnúť nastúpiť na materské aj skôr a to najskôr od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom. Ak matka porodí skôr než stihla nastúpiť na materské, materské sa vypláca odo dňa pôrodu.
Nárok na materské matke zaniká uplynutím 34. týždňa od vzniku nároku na materské, výnimkou sú situácie:
- osamelá matka má nárok na materské po dobu 37 týždňov,
- pri pôrode dvoch alebo viac detí je nárok na materské po dobu 43 týždňov.
Ak pôrod nastane skôr ako v očakávaný deň pôrodu určený lekárom, matka má nárok na materské po celú vyššie uvedenú dobu 34/37/43 týždňov.
Ak ale matka nastúpi na materské neskôr ako od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu, nárok na materské zanikne matke uplynutím 28 týždňov po dni pôrodu – ak je osamelá uplynutím 31 týždňov a ak porodila dve a viac detí uplynutím 37 týždňov. – matka sa tak ukráti o časť doby poberania materského.
Preto „nie je dobrý nápad“ nastúpiť na materskú neskôr ako 6 týždňov pred očakávaným dňom pôrodu.
*
Otec
Ak matka nepoberá materské, otec môže nastúpiť na materské najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu. Ak matka poberá materské, otec môže nastúpiť na materské potom, čo si materské dočerpá matka. V praxi si potom otec zvolí ľubovoľný deň začatia čerpania materského (teda prevzatia dieťaťa do svojej starostlivosti), aký mu čo najlepšie vyhovuje. Môže to byť napríklad hneď po materskej matky alebo v čase kedy má dieťa jeden rok, dva roky a podobne.
Otec nemusí začať čerpať materské od prvého dňa mesiaca, môže prevziať dieťa do starostlivosti povedzme od druhého dňa mesiaca (napríklad od 2.9.2019) čo je výhodnejšie z pohľadu čerpania rodičovského príspevku - v takomto prípade si po nástupe na materské vyžiada od Sociálnej poisťovne potvrdenie odkedz má materské priznané a matka požiada na UPSVaR-e o doplatenie rodičovského príspevku za mesiac, v ktorom otec začal poberať materské.
*
Nárok na materské má otec po dobu 28 týždňov od vzniku nároku na materské, výnimkou sú situácie:
- osamelý otec má nárok na materské po dobu 31 týždňov,
- pri starostlivosti otca o dve alebo viac detí je nárok na materské po dobu 37 týždňov.
Zároveň platí, že otec môže poberať materské najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa. Z toho vyplýva, že otec by mal nastúpiť na materské najneskôr 28/31/37 týždňov pred dovŕšením troch rokov veku dieťaťa, inak sa sám ukráti o časť doby, počas ktorej by mohol materské poberať.
Pri dvojčatách je pre otca výhodnejšie neprevziať do starostlivosti obe dvojčatá súčasne - materská sa vypláca 37 týždňov - ale prevziať do starostlivosti postupne jedno a potom druhé dieťa - tak má nárok na materské 2 x 28 týždňov.
*
5. MOŽNOSTI PRÁCE OTCA V ČASE POBERANIA MATERSKÉHO
Otec je zamestnanec
Otec, ktorý poberá materské z poistenia zamestnanca, nesmie mať z tohto zamestnania príjem za aktívnu prácu, nesmie v tomto zamestnaní pracovať.
Môže však dostať dodatočne vyplatenú odmenu za prácu vykonanú pred nástupom na materskú. Alebo môže mať vyplatený príjem nie za prácu ale napríklad príspevok zo sociálneho fondu.
Otec však môže mať príjem z iného zamestnania, z ktorého materské nepoberá. Napríklad z novo uzatvoreného pracovného pomeru (aj u toho istého zamestnávateľa – pozor, podľa § 50 Zákonníka práce musí ísť o iný druh práce) alebo z dohody, môže si založiť živnosť a pod. V čase, kedy bude poberať materské a bude mať príjem z iného zamestnania, resp. iného pracovnoprávneho vzťahu, sa podľa § 140 ZSP platí do Sociálnej poisťovne len poistné na úrazové poistenie (ktoré platí zamestnávateľ). Zdravotné poistenie sa platí obvyklým spôsobom, tu úľava nie je.
Pozor, Sociálna poisťovňa približne od októbra 2018 nepriznáva materské oteckom, ktorí počas materskej majú, resp. začnú pracovať na ďalšiu pracovnú zmluvu na plný úväzok. Materskú im nepriznáva s odôvodnením, že ak majú ďalšiu pracovnú zmluvu na plný úväzok, tak sa predsa nemôžu stíhať starať o dieťa. Toto odôvodnenie SP je podľa autora článku nezákonné ale ak nechcete mať problémy a súdiť sa so SP, odporúčam:
- mať druhú pracovnú zmluvu maximálne na polovičný úväzok (a tomu zodpovedajúcu nižšiu mzdu v takejto zmluve)
- mať druhú pracovnú zmluvu na formu domáckej práce podľa § 52 Zákonníka práce (domácky zamestnanec)
- pracovať na dohodu o vykonaní práce alebo na dohodu o pracovnej činnosti
- ak nejde o závislú prácu, pracovať na živnosť, respektíve obdobnou formou samostatného podnikania - napríklad na autorské zmluvy
Pri druhej pracovnej zmluve resp. pri dohode o pracovnej činnosti a pod. treba rešpektovať, že odmena, resp. mzda v pracovnej zmluve by mala byť adekvátna nižšiemu rozsahu pracovného času. Odporúčam potom doplatiť odmeny až po skončení materskej, resp. vyplatiť časť odmeny ešte na pôvodnú zmluvu a to ešte pred začatím materskej a podobne.
*
Otec je SZČO
Otec ktorý poberá materské z poistenia SZČO, môže ďalej aktívne podnikať a mať príjmy z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti. Nemusí činnosť ani ukončiť, ani prerušiť a pod.
Výhodou je, že v čase kedy poberá materské ako SZČO neplatí ako SZČO poistné do Sociálnej poisťovne. Pri platení poistného z činnosti SZČO do zdravotnej poisťovne sa ho netýka ustanovenie o povinnom minimálnom vymeriavacom základe, čo je pre mnohých SZČO ďalšou menšou či väčšou výhodou.
*
Otec má materské z dobrovoľného nemocenského poistenia
Osoba, ktorá poberá materské z dobrovoľného poistenia, môže bez problémov počas materského pracovať ako zamestnanec resp. podnikať ako SZČO. Ak bude poberať z dobrovoľného poistenia materské otec policajt alebo vojak, môže v tom čase naďalej slúžiť. Sociálna poisťovňa by nemala mať informácie z osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov o tom, kto v čase poberania materského aktívne slúži (autor za túto informáciu neručí).
*
6. PRAVIDLÁ TÝKAJÚCE SA MATKY V ČASE KEDY OTEC POBERÁ MATERSKÉ
Súčasné poberanie materského a rodičovského príspevku
Je vylúčené aby súčasne otec poberal materské a matka poberala rodičovský príspevok alebo príspevok na starostlivosť o dieťa. Ak napríklad otec nastúpi na materské od 1.9.2019, matka musí požiadať na UPSVaR-e o zastavenie vyplácania rodičovského príspevku počnúc mesiacom september 2019. Ak potom otcovi skončí materské 15.3.2020 a dieťa ešte nemá tri roky, matka môže požiadať na UPSVaR-e o obnovenie výplaty rodičovského príspevku prvýkrát od mesiaca marec 2020.
*
Zdravotné poistenie otca a matky
Počas doby, kedy otec poberá materské, štát platí poistné na zdravotné poistenie za otca v súlade s § 11 ods. 7 písm. m) bod. 1 ZZP, teda preto, lebo otec poberá materské.
Pokiaľ matka počas otcovej materskej zostane doma a v rodine majú len jedno dieťa vo veku do 6 rokov (na ktoré otec poberá materské), štát za matku od 30.12.2018 neplatí poistné na zdravotné poistenie. Matka má v takom prípade tieto možnosti:
- vráti sa do zamestnania, resp. nájde si iné zamestnanie - napríklad na dohodu - z ktorého bude zdravotne poistená
- po dohode so súčasným zamestnávateľom ukončí doterajší pracovný pomer a prihlási sa na UPSVaR-e do evidencie nezamestnaných - tým pádom za ňu bude štát platiť zdravotné poistenie - a ona sama môže zároveň požiadať o dávku v nezamestnanosti (v zásade na dávku bude mať nárok, vo výške 50% predošlej hrubej mzdy)
- bude si platiť zdravotné poistenie sama ako dobrovoľne nezamestnaná (samoplatiteľ) - počas roka 2019 ide o sumu 66,78 eura mesačne. Za dva dni ešte v roku 2018 a to od 30.12.2018 do 31.12.2018 je to suma 4,11 eura. V roku 2019 je to suma 66,78 eura mesačne za celý kalendárny mesiac, pri platbe za časť mesiaca je výpočet vymeriavacieho základu 477 eur/počet dní v mesiaci, ďalej x počet dní za ktoré sa platí poistné, výsledok sa zaokrúhli na cent nadol, následne sa vypočíta preddavok ako 14% z vymeriavacieho základu a výsledok sa zaokrúhli na centy nadol. V roku 2020 je to suma 70,91 eur mesačne za celý mesiac a za časť mesiaca sa pri výpočte vychádza z vymeriavacieho základu 506,50 eur.
Pokiaľ majú v rodine ďalšie dieťa vo veku do 6 rokov, ktoré nechodí do škôlky, respektíve chodí do škôlky len na pol dňa, tak za matku naďalej štát platí poistné na zdravotné poistenie podľa § 11 ods. 7 písm. j) ZZP ako za fyzickú osobu, ktorá sa osobne celodenne a riadne stará o dieťa vo veku do šiestich rokov, pretože z pohľadu zákona o zdravotnom poistení sa stará o toto druhé dieťa.
*
Dôchodkové poistenie otca a matky
Podľa § 128 ods. 5 ZSP štát platí dôchodkové poistenie za otca zamestnanca alebo SZČO v čase, kedy sa mu vypláca materské.
Za matku, ktorá zostane doma v tomto čase štát neplatí dôchodkové poistenie, pretože podľa dohody rodičov starostlivosť o dieťa prevzal otec. Na matku sa tak nevzťahuje ustanovenie § 15 ods. 1 písm. c) ZSP - a za matku počas otcovej materskej štát neplatí dôchodkové poistenie.
Ak však majú v rodine ďalšie dieťa vo veku do 6 rokov a matka zostane doma, štát za ňu bude platiť dôchodkové poistenie z dôvodu, že sa stará o toto druhé dieťa. Pozor, nárok na status poistenca štátu si matka v takom prípade musí sama uplatniť v Sociálnej poisťovni.
Treba dodať, že dôchodkové poistenie povinné nie je. Ak v Sociálnej poisťovni počas otcovej materskej odmietnu uznať matku ako poistenca štátu na dôchodkové poistenie, nemusí si platiť sama dobrovoľné dôchodkové poistenie.
*
7. ZÁKONNÍK PRÁCE – MATERSKÁ A RODIČOVSKÁ DOVOLENKA
Podľa Zákonníka práce má otec nárok na rodičovskú dovolenku pokiaľ má dieťa vo veku do 3 rokov. A to bez ohľadu, či pri tom istom dieťati je doma aj matka (teda bez ohľadu na to, či aj matka čerpá rodičovskú dovolenku u svojho zamestnávateľa).
*
Rodičovská dovolenka podľa Zákonníka práce
Podľa § 166 ods. 2 ZP, zamestnávateľ je povinný poskytnúť matke a otcovi na základe ich žiadosti rodičovskú dovolenku až do dňa, v ktorom dieťa dovŕši tri roky veku.
Ak má dieťa dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, zamestnávateľ je povinný poskytnúť matke a otcovi rodičovskú dovolenku až do dňa, v ktorom dieťa dovŕši šesť rokov veku.
Rodičovská dovolenka sa poskytuje v rozsahu, o aký rodič žiada, spravidla však najmenej na jeden mesiac.
Podľa § 166 ods. 3 ZP, matka a otec písomne oznamujú zamestnávateľovi deň nástupu na rodičovskú dovolenku najmenej jeden mesiac vopred. Rovnako najmenej jeden mesiac vopred oznamujú predpokladaný deň prerušenia, skončenia alebo zmeny týkajúce sa nástupu, prerušenia a skončenia rodičovskej dovolenky.
Z pohľadu Zákonníka práce to znamená, že pokiaľ sa otec dieťaťa rozhodne čerpať materské (podľa zákona o sociálnom poistení) povedzme pri dvojročnom dieťati, svojho zamestnávateľa žiada o poskytnutie rodičovskej dovolenky.
Zároveň to znamená, že obaja rodičia môžu byť súčasne na rodičovskej dovolenke – Zákonník práce to nevylučuje. Otec má právo požiadať svojho zamestnávateľa o rodičovskú dovolenku, pokiaľ má dieťa vo veku do troch (šiestich) rokov. Matka má právo zostať na rodičovskej dovolenke aj vtedy, ak je súčasne na rodičovskej dovolenke otec. Pri nástupe otca na svoju rodičovskú dovolenku sa matka nemusí - ak sama nechce - vrátiť do zamestnania.
Treba dodať, že pokiaľ je otec na rodičovskej dovolenke, za dobu rodičovskej dovolenky sa mu môže krátiť nárok na riadnu dovolenku. Za prvých 100 zameškaných pracovných dní počas jedného kalendárneho roka mu môže zamestnávateľ krátiť nárok na riadnu dovolenku tohto roka o jednu dvanástinu. Za každých ďalších celých 21 zameškaných pracovných dní počas jedného kalendárneho roka môže zamestnávateľ krátiť nárok na riadnu dovolenku o ďalšiu dvanástinu.