Tipy VI.: Kapitola 9. ŠPORTOVCI A ŠPORTOVÍ ODBORNÍCI

Témy: daň z príjmov,Daňové a odvodové tipy,sociálne poistenie,zákon o športe,zdravotné poistenie

*

Od 1.1.2016 je účinný zákon č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ZŠ). Zákon priniesol zásadné zmeny aj pokiaľ ide o zdanenie a odvody z príjmov športovcov a športových odborníkov, napríklad trénerov. Zaujímavé zmeny sa týkajú dobrovoľníkov v športe, čo bude zaujímať najmä menšie športové kluby a zväzy - viď komentár v kapitole 10.

Komplexné informácie k zákonu o športe, vzory zmlúv a mnoho ďalšieho nájdete na webe Učenej právnickej spoločnosti, www.ucps.sk

*

9.1 PROFESIONÁLNY ŠPORTOVEC

Profesionálny športovec vykonáva šport

- na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu (§ 35 ZŠ), ak výkon jeho činnosti spĺňa znaky závislej práce podľa § 1 ods. 2 Zákonníka práce,

- na základe pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu podľa osobitného predpisu (napr. zákon o štátnej službe príslušníkov policajného zboru) v rezortnom športovom stredisku alebo

- ako samostatne zárobkovo činná osoba.

*

Od 1.1.2016 najmä v kolektívnych športoch nie je možné uzatvárať so športovcami zmluvy ako so samostatne zárobkovo činnými osobami (SZČO). V prípade, že sú naplnené znaky závislej práce (viď ďalej), klub musí so športovcom uzatvoriť zmluvu o profesionálnom vykonávaní športu a v terminológií Zákonníka práce sa športovec považuje za zamestnanca klubu. Zmluvný vzťah založený zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu sa považuje za iný pracovnoprávny vzťah (viď § 1 ods. 3 Zákonníka práce a § 46 ods. 1 Zákona o športe).

Pokiaľ činnosť športovca napĺňa znaky závislej práce a športovec mal v klube uzatvorenú zmluvu ešte pred 1.1.2016 ako SZČO, táto zmluva môže zostať v platnosti najneskôr do 31.12.2018. Od 1.1.2019 musí mať každý športovec ktorého činnosť napĺňa znaky závislej práce uzatvorenú zmluvu o profesionálnom vykonávaní športu. Ak zmluva športovcovi ako SZČO skončí po 1.1.2016 ale ešte pred 31.12.2018, nová zmluva už musí byť uzatvorená ako zmluva o profesionálnom vykonávaní športu.

Zmluvu v klube alebo na zväze môže mať športovec uzatvorenú ako SZČO iba vtedy, ak jeho činnosť nenapĺňa znaky závislej práce – stačí aby nebol naplnený čo len jeden takýto znak. Príkladom sú tenisti, lyžiari alebo ďalší športovci najmä v individuálnych športoch, ktorí si svoj tréningový proces a súťaže organizujú sami.

*

Znaky závislej práce podľa § 1 ods. 2 Zákonníka práce

Závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene (v mene zamestnávateľa), v pracovnom čase určenom zamestnávateľom.

*

Zmluva o profesionálnom vykonávaní športu

Je definovaná v § 35 zákona o športe. Pozor, pozrite aj § 32 (základné povinnosti športovca), § 33 (základné povinnosti športovej organizácie) a § 34 (predzmluvné vzťahy).

Na zmluvu o profesionálnom vykonávaní športu sa vzťahuje Zákonník práce len sčasti – zákon o športe obsahuje „malý Zákonník práce“, konkrétne ide o § 36 až § 46 ZŠ, ktorými sa definujú pravidlá vzťahujúce sa na profi športovcov a ich zamestnávateľov ako je mzda, priemerný zárobok, pracovný čas, dovolenka, výpoveď, hosťovanie športovca, kolektívne vzťahy atď.

Výška dohodnutej odmeny musí byť najmenej vo výške platnej minimálnej mesačnej mzdy – v roku 2018 je to suma 480 eur.

*

Cestovné náhrady

Športovcovi, ktorý na základe pokynu športovej organizácie vykonáva šport mimo obce pravidelného miesta vykonávania športu, patria počas tohto vykonávania športu náhrady podľa zákona o cestovných náhradách ako pri pracovnej ceste.

Tieto cestovné náhrady v súlade s § 5 ods. 5 písm. a) zákona o dani z príjmov nie sú predmetom dane športovca.

Pravidelné miesto vykonávania športu na účely poskytovania náhrad výdavkov súvisiacich s pracovnou cestou alebo zahraničnou pracovnou cestou je miesto uvedené v zmluve o profesionálnom vykonávaní športu.

*

Náhrady oslobodené od dane z príjmu

Podľa § 35 ods. 4 písm. c) ZŠ v zmluve o profesionálnom vykonávaní športu je možné dohodnúť aj ďalšie podmienky, o. i. najmä výdavky, ktoré vzniknú športovcovi pri vykonávaní športu, a podmienky ich náhrady športovou organizáciou.

V nadväznosti nato podľa § 5 ods. 5 písm. f) zákona o dani z príjmov a § 145 Zákonníka práce ide o príjem športovca, ktorý nie je predmetom dane. Podľa § 5 ods. 6 zákona o dani z príjmov tieto náhrady je možné paušalizovať.

Príklad

Profesionálny športovec má v zmluve dohodnutú náhradu výdavkov za regeneráciu, nákup výživových doplnkov, úhrady osobnému kondičnému trénerovi a nákup športovej výstroje a náradia, ktorú mu športový klub uhrádza v paušálnej sume 200 eur mesačne. Výška paušálnej náhrady bola v súlade s § 5 ods. 6 zákona o dani z príjmov určená na základe preukázanej kalkulácie skutočných výdavkov. Táto náhrada nie je predmetom dane športovca.

*

Daň z príjmu a odvody na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu

Príjem športovca na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu sa považuje za príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. m) zákona o dani z príjmov (platí od 1.1.2016). Z pohľadu zákona o dani z príjmov tak športovec so zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu má postavenie zamestnanca. Môže si uplatniť nárok na nezdaniteľnú časť na daňovníka, na daňový bonus na deti. Športová organizácia mu pri výplate príjmov za každý mesiac strhne preddavok na daň zo závislej činnosti a po skončení roka mu na jeho žiadosť vykoná ročné zúčtovanie preddavkov na daň. Na druhej strane, na rozdiel od SZČO, si športovec ako zamestnanec nemôže znížiť základ dane o výdavky, či skutočné alebo paušálne.

*

Podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, prechodné ustanovenie § 293do, účinné od 1.1.2016 do 31.12.2018, v rokoch 2016 až 2018 sa športovec so zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu nepovažuje za zamestnanca na účely zákona o sociálnom poistení. Športová organizácia ho počas tohto obdobia neprihlasuje ako svojho zamestnanca do Sociálnej poisťovne, športovec nemá povinné poistenie ako zamestnanec a poistné do Sociálnej poisťovne z jeho príjmu sa neodvádza. Na druhej strane si treba uvedomiť, že športovec nemá nárok na dávky zo Sociálnej poisťovne a nie je ani úrazovo poistený. Pokiaľ sa dovtedy nezmenia príslušné predpisy, športová organizácia profesionálneho športovca prihlási do Sociálnej poisťovne až od 1.1.2019.

Športovcovi preto možno odporúčať dobrovoľné dôchodkové poistenie, dobrovoľné nemocenské poistenie a dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti v Sociálnej poisťovni. Rovnako možno pre krytie rizika úrazu pri športe odporúčať komerčné úrazové poistenie. To by podľa Zákonníka práce (viď § 195 až 198 ZP) však mala zabezpečiť športová organizácia.

*

Podľa zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, prechodné ustanovenie § 38ei, sa v rokoch 2017 a 2018 športovec so zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu nepovažuje za zamestnanca na účely zákona o zdravotnom poistení. Športová organizácia ho preto neprihlasuje ako svojho zamestnanca do zdravotnej poisťovne. Športovec však musí mať zabezpečené (pokiaľ je poistencom podľa zákona o zdravotnom poistení) zdravotné poistenie iným spôsobom a to buď:

- ako zamestnanec ak má aj iného zamestnávateľa,

- ako SZČO, ak má aj nejakú inú činnosť ako SZČO,

- ako poistenec štátu – napríklad ako študent alebo

- ako poistenec podľa § 11 ods. 2 zákona o zdravotnom poistení, tzv. samoplatiteľ.

*

Daň z príjmu a odvody profišportovca ako SZČO

Príjem športovca ako SZČO je od 1.1.2016 v zákone o dani z príjmov osobitne definovaný v § 6 ods. 2 písm. e).

Športovci ako SZČO majú povinnosti a práva podľa zákona o dani z príjmu, zákona o sociálnom poistení a zákona o zdravotnom poistení rovnako ako akékoľvek iné SZČO mimo oblasti športu.

Počnúc zdaňovacím obdobím roka 2017 si športovci ako SZČO môžu základ dane znížiť o paušálne výdavky vo výške 60% príjmu, max. 20000 eur ročne, plus odvody.

Poznámka: za SZČO sa považuje osoba ktorá dovŕšila 18 rokov veku. Talentovaný športovec vo veku do 18 rokov poberajúci odmenu tak nie je SZČO a odvody neplatí.

Pri porovnaní výhodnosti postavenia športovca pri zmluve o profesionálnom vykonávaní športu vs. športovca ako SZČO možno konštatovať, že výhodou športovca so zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu je, že z príjmu neplatí sociálne ani zdravotné odvody. Táto výhoda je však spojená s nemožnosťou čerpať dávky zo sociálneho poistenia a problémom je zdravotné poistenie, ktoré musí mať športovec „nejako“ zabezpečené (pokiaľ je poistencom v SR).

Jednoznačnou nevýhodou je nemožnosť znížiť si základ dane o výdavky.

*

9.2 AMATÉRSKY A TALENTOVANÝ ŠPORTOVEC

Amatérsky športovec

Amatérsky športovec vykonáva šport

- na základe zmluvy o amatérskom vykonávaní športu (§ 47 ZŠ), ak

  1. rozsah vykonávania športu, aj ak má charakter závislosti, počas jedného kalendárneho roka nepresahuje osem hodín v týždni alebo päť dní v mesiaci alebo 30 dní v kalendárnom roku alebo
  1. zmluva športovca nezaväzuje k účasti na príprave na súťaž alebo
  1. vykonáva šport v rámci jednej súťaže alebo viacerých navzájom súvisiacich súťaží v krátkom časovom období

(stačí aby platila jediná z podmienok uvedená v bodoch 1. až 3.)

- na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru podľa príslušných ustanovení Zákonníka práce, alebo

- bez zmluvy (§ 49 ZŠ).

*

Talentovaný športovec

Talentovaným športovcom je športovec do 23 rokov veku, ktorý prejavil vysokú úroveň talentu, športových zručnosti a športových schopností a je zaradený do zoznamu talentovaných športovcov.

Národný športový zväz podľa 16 ods. 2 ZŠ zaraďuje športovcov do zoznamu talentovaných športovcov podľa výkonnostných kritérií určených predpisom národného športového zväzu.

Talentovaný športovec vykonáva šport na základe zmluvy o príprave talentovaného športovca (§ 48 ZŠ).

*

Odmena amatérskeho športovca

Podľa § 47 ods. 6 ZŠ výška odmeny amatérskeho športovca nesmie byť vyššia, ako je minimálna mzda, v roku 2018 je to suma 480 eur.

*

Daň z príjmu a odvody amatérskeho (talentovaného) športovca ako SZČO

Podľa § 47 ods. 6 ZŠ ak je zmluva o amatérskom vykonávaní športu odplatná, amatérsky športovec vykonáva šport ako inú samostatnú zárobkovú činnosť.

Príjem amatérskeho športovca ako SZČO je od 1.1.2016 v zákone o dani z príjmov osobitne definovaný v § 6 ods. 2 písm. e).

Športovci ako SZČO majú povinnosti a práva podľa zákona o dani z príjmu, zákona o sociálnom poistení a zákona o zdravotnom poistení rovnako ako akékoľvek iné SZČO mimo oblasti športu.

Počnúc zdaňovacím obdobím roka 2017 si športovci ako SZČO môžu základ dane znížiť o paušálne výdavky vo výške 60% príjmu, max. 20000 eur ročne, plus odvody.

Sociálne poistenie - je povinné a platí sa len v prípade, že (brutto) príjem za predchádzajúci kalendárny rok presiahol 12-násobok aktuálne platného minimálneho základu. Od 1.7.2017 je povinne poistený SZČO ak mal v roku 2016 príjem vyšší ako 5298 eur (12 x 441,50). Od 1.7.2018 je povinne poistený SZČO ak mal v roku 2017 príjem vyšší ako 5472 eur (12 x 456).

Zdravotné poistenie sa platí vždy, je to 14% z ročného základu daného ako základ dane zvýšený o odvody, deleno 1,486.

Viac v kapitole 5.

*

Poznámka: za SZČO sa považuje osoba ktorá dovŕšila 18 rokov veku. Talentovaný športovec vo veku do 18 rokov poberajúci odmenu tak nie je SZČO a odvody neplatí.

*

Čo nie je príjem (nepodlieha dani ani odvodom) amatérskeho športovca

Podľa § 49 ods. 2 ZŠ za odplatu sa nepovažuje:

- náhrada preukázateľných účelne vynaložených nákladov spojených s prípravou a súťažou športovca a s tým súvisiace vecné plnenia,

- nepeňažná odmena za športový výkon, najmä pohár, medaila alebo iná vecná cena.

Uvedené je dôležité jednak pre amatérskych športovcov bez zmluvy, jednak pre amatérskych športovcov všeobecne.

*

9.3 ŠPORTOVÝ ODBORNÍK

Športovým odborníkom je

(a) tréner a inštruktor športu,

(b) fyzická osoba vykonávajúca odbornú činnosť v športe na základe odbornej spôsobilosti získanej podľa osobitného predpisu (napríklad fyzioterapeut),

(c) fyzická osoba vykonávajúca odbornú činnosť v športe na základe odbornej spôsobilosti určenej predpismi športového zväzu (napríklad rozhodca, delegát, hlásateľ, časomerač, zapisovateľ,...),

(d) fyzická osoba vykonávajúca činnosť v športe, na ktorú sa v súlade s pravidlami súťaže a predpismi športového zväzu nevyžaduje odborná spôsobilosť (napríklad funkcionári, vedúci družstva, ďalší členovia realizačných tímov športovcov, pomocný a servisný personál,...),

(e) kontrolór športovej organizácie (ďalej len „kontrolór“),

(f) funkcionár športovej organizácie (volený, menovaný...),

(g) dopingový komisár.

Oprávnenie vykonávať činnosť športového odborníka podľa písmen a) až e) vzniká dňom zápisu športového odborníka do registra fyzických osôb v rámci informačného systému športu (od 1.1.2016 sa nevyžaduje živnosť).

*

Zamestnanec alebo SZČO?

Športový odborník podľa hore uvedených písmen a) až d) vykonáva činnosť športového odborníka ako:

a) podnikanie - samostatne zárobkovo činná osoba, s.r.o.,

b) na základe zmluvy o výkone činnosti športového odborníka (§ 49a ZŠ – účinnosť od 1.1.2018),

c) na pracovnú zmluvu, dohodu, štátnozamestnanecký alebo služobný pomer,

d) ako dobrovoľník,

e) bez zmluvy.

To v praxi znamená, že sa ponecháva zmluvná voľnosť medzi športovým odborníkom a športovou organizáciou a možný je aj pracovnoprávny vzťah podľa Zákonníka práce (pracovná zmluva alebo dohoda o pracovnej činnosti, prípadne dohoda o vykonaní práce, dohoda o brigádnickej práci študentov) alebo dobrovoľnícka zmluva podľa zákona o dobrovoľníctve.

Od 1.1.2018 je možné využiť novinku – zmluvu o výkone činnosti športového odborníka podľa § 49a ZŠ. Táto zmluva sa svojim charakterom blíži dohodám o pracovnej činnosti podľa Zákonníka práce, na rozdiel od nich však umožňuje vykonávať činnosť v rozsahu až 30 hodín týždenne.

Športový odborník by mal mať pracovnú zmluvu, dohodu alebo zmluvu o výkone činnosti športového odborníka ak jeho činnosť má (všetky) znaky závislej práce. Týka sa to napríklad trénerov a mnohých ďalších športových odborníkov, pokiaľ svoju činnosť nevykonávajú samostatne.

Športový odborník podľa hore uvedených písmen e) až g) sa na daňové účely považuje za zamestnanca (ide o príjem zo závislej činnosti).

Športový odborník musí byť zapísaný v registri fyzických osôb v informačnom systéme športu.

*

Daň z príjmu a odvody športového odborníka ako zamestnanca

Športový odborník sa na daňové a odvodové účely považuje za zamestnanca ak má pracovnú zmluvu, dohodu o pracovnej činnosti, dohodu o vykonaní práce, dohodu o brigádnickej práci študentov, zmluvu o výkone činnosti športového odborníka (od 1.1.2018), štátnozamestnanecký alebo služobný pomer.

*

Daň z príjmu a odvody športového odborníka ako SZČO

Príjem športového odborníka ako SZČO je od 1.1.2016 v zákone o dani z príjmov osobitne definovaný v § 6 ods. 2 písm. e).

Športoví odborníci ako SZČO majú povinnosti a práva podľa zákona o dani z príjmu, zákona o sociálnom poistení a zákona o zdravotnom poistení rovnako ako akékoľvek iné SZČO mimo oblasti športu.

Počnúc zdaňovacím obdobím roka 2017 si športoví odborníci ako SZČO môžu základ dane znížiť o paušálne výdavky vo výške 60% príjmu, max. 20000 eur ročne, plus odvody.

Sociálne poistenie - je povinné a platí sa len v prípade, že (brutto) príjem za predchádzajúci kalendárny rok presiahol 12-násobok aktuálne platného minimálneho základu. Od 1.7.2017 je povinne poistený SZČO ak mal v roku 2016 príjem vyšší ako 5298 eur (12 x 441,50). Od 1.7.2018 je povinne poistený SZČO ak mal v roku 2017 príjem vyšší ako 5472 eur (12 x 456).

Zdravotné poistenie sa platí vždy, je to 14% z ročného základu daného ako základ dane zvýšený o odvody, deleno 1,486.

Viac v kapitole 5.

*

9.4 SPONZORING ATĎ.

Príjem športovca alebo športového odborníka zo sponzoringu

Športovci alebo športoví odborníci (tréneri alebo inštruktori športu), ktorí majú postavenie SZČO, príjem prijatý od individuálneho sponzora zahrnú k svojim ďalším príjmom zo športovej činnosti a zdaňujú ich podľa § 6 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov.

Športovci alebo športoví odborníci, ktorí nemajú postavenie SZČO, postupujú tak, že príjem prijatý od individuálneho sponzora zdania ako ostatné príjmy podľa § 8 ods. 1 písm. p) zákona o dani z príjmov. Čiže týka sa to:

- športovcov so zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu,

- športovcov s pracovnou zmluvou alebo dohodou,

- športovcov s obdobným pracovným vzťahom v rezortnom športovom stredisku.

Pri uvedenom príjme za výdavky považujú (viď § 8 ods. 15 zákona o dani z príjmov) všetky výdavky preukázateľne vynaložené na základe zmluvy o sponzorstve v športe. Príjem zo zmluvy o sponzorstve v športe na obdobie presahujúce zdaňovacie obdobie, sa zahrnie do základu dane postupne v období čerpania príjmov na základe zmluvy o sponzorstve v športe do výšky vynaložených výdavkov v príslušnom zdaňovacom období podľa osobitného predpisu. To v praxi znamená, že základ dane z príjmov na základe sponzoringu by mal byť nulový.

V prípade že sponzorovaným je amatérsky športovec, zdaní príjem na základe sponzoringu ako iný príjem podľa § 8 – iný.

*

Podpory a príspevky z prostriedkov občianskych združení

Podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona o dani z príjmov od dane sú oslobodené podpory a príspevky z prostriedkov nadácií a občianskych združení, neziskových organizácií a neinvestičných fondov vrátane nepeňažného plnenia. Týka sa to samozrejme aj športovcov a športových odborníkov, pokiaľ im športový klub ako občianske združenie poskytne podporu či príspevok.

Príklad

Športový odborník – tréner mládeže, dostane príspevok zo športovej organizácie, ktorá je občianskym združením, vo výške 500 eur určený na nákup odbornej literatúry a študijnú cestu do mládežníckych akadémii v Nemecku. Tento príspevok je oslobodený od dane.

Diskusia:

 Uzamknutý obsah.

Rozšírte svoju registráciu a získajte prístup do diskusie. Položte svoju otázku Jozefovi Mihálovi.