Od januára 2018 sa minimálne odvody SZČO zvyšujú na 215 eur mesačne. Bude to o 6,84 eura mesačne viac ako v roku 2017. Vyše 135 tisíc SZČO, ktorých sa to týka, tak za celý rok 2018 zaplatí o 82 eur viac ako v roku 2017.
Pravidlo, podľa ktorého SZČO (živnostníci, slobodné povolania, samostatní farmári atď.) platia odvody zo základu daného ako polovica priemernej mzdy, je dlhodobo najväčšou nespravodlivosťou v našom odvodovom systéme a treba ho zrušiť. Je normálne aby živnostník, ktorý v čistom zarobí 200-300 eur mesačne, musí platiť odvody ktoré zhltnú väčšinu jeho čistého príjmu?
Áno, vláda Roberta Fica III. od tohto roku zvýšila paušálne výdavky živnostníkom zo 40% na 60% príjmu. Vy, čo sa aspoň trochu vyznáte viete, že to pomôže živnostníkom s mesačným príjmom nad 1000 eur. A tých je výrazná menšina. Naopak výrazná väčšina živnostníkov platí povinné minimálne odvody – už spomínaných 215 eur mesačne v roku 2018 (poznámka 1). Im zvýšenie paušálnych výdavkov nepomôže.
Nespravodlivá výška odvodov živnostníkov najviac „vyniká“ po zavedení minimálnych dôchodkov.
*
Aký bude mať dôchodok živnostník, ktorý bude 40 rokov platiť minimálne odvody?
Živnostník, ktorý by 40 rokov platil minimálne odvody (spomínaných 215 eur) získa nárok na tzv. minimálny dôchodok vo výške 311 eur (poznámka 2).
Podľa súčasných zákonov o sociálnom poistení a zdravotnom poistení ale zamestnancovi na rovnaký dôchodok postačí mesačný príjem 230 eur (poznámka 3).
*
Aké odvody zaplatí živnostník a aké zamestnanec so zamestnávateľom?
„Vtip“ je v tom, že živnostník na získanie minimálneho dôchodku 311 eur musí platiť povinné minimálne odvody 215 eur mesačne.
Avšak u zamestnanca pojem „minimálne odvody“ neexistuje. Zamestnanec spolu so zamestnávateľom zaplatia z 230 eurového mesačného príjmu na odvodoch len necelých 81 eur mesačne (poznámka 4).
Rozdiel medzi odvodmi živnostníka a odvodmi zamestnanca a zamestnávateľa tak je 134 eur mesačne, 1600 eur ročne. A majú nárok na rovnaký dôchodok.
*
Sú minimálne dôchodky „zlé“?
Nie, problém nie je v minimálnych dôchodkoch. Je v poriadku, ak občan, ktorý 40 rokov pracoval, hoci za veľmi nízku mzdu – ale pracoval, nežiadal od štátu dávky – dostane ako tak slušný dôchodok.
Problém je v nespravodlivých „minimálnych“ odvodoch pre živnostníkov a ďalšie SZČO. Pre desaťtisíce drobných podnikateľov sú likvidačné.
Dokedy bude vláda skákať živnostníkom po hlave? A dokedy to budú živnostníci trpieť?
*****
Poznámky:
- V Sociálnej poisťovni je povinne poistených približne 187 tisíc SZČO, z toho 135 tisíc (72% z nich) platí minimálne odvody. Zdroj: Správa o hospodárení Sociálnej poisťovne za január až november 2016.Počet samostatne zárobkovo činných osôb na Slovensku klesá. V roku 2012 bolo v Sociálnej poisťovni prihlásených 243 tisíc SZČO. Zdroj: Návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2012.
- Pri 40 rokoch dôchodkového poistenia započítateľných na minimálny dôchodok (rokoch s osobným mzdovým bodom najmenej 0,241) je minimálny dôchodok daný ako 1,57-násobok životného minima. Životné minimum je 198,09 eur.
- Občanovi sa pre nárok na minimálny dôchodok započíta každý rok, v ktorom je jeho vymeriavací základ (príjem) najmenej vo výške 24,1% priemernej mzdy zistenej Štatistickým úradom za daný rok. Pri predpoklade, že priemerná mzda v roku 2018 nepresiahne 950 eur tak v roku 2018 stačí mať príjem 230 eur mesačne.
- Zamestnanec s mesačným príjmom 230 eur má nárok na odpočítateľnú položku pri zdravotných odvodoch a preto spolu so zamestnávateľom neplatia žiadne odvody do zdravotnej poisťovne. Sociálne odvody za zamestnanca a zamestnávateľa sú 35,2% z príjmu, pri príjme 230 eur sú sociálne odvody necelých 81 eur.
*
Písané pre Denník N, 13.3.2017