*

Podľa § 32 a § 38 ZDP, ak úhrn zdaniteľných príjmov zamestnanca (resp. daňovníka všeobecne) podľa § 5 až 8 ZDP za príslušný rok presiahol sumu 50 % nezdaniteľnej časti na daňovníka, tak po skončení roka má zamestnanec povinnosť:

  • požiadať zamestnávateľa v súlade s § 38 ZDP o vykonanie ročného zúčtovania alebo
  • podať daňové priznanie (ak mal zdaniteľné príjmy len podľa § 5, použije tlačivo typ A, ak mal zdaniteľné príjmy podľa § 6 až 8, použije tlačivo typ B).

Pozor, pri posudzovaní tejto povinnosti započítavame okrem príjmov zo závislej činnosti aj prípadné iné zdaniteľné príjmy podľa § 6 až 8 ZDP. V prípade daňového rezidenta SR započítavame aj príjmy, zdanené v zahraničí.

Neberieme do úvahy príjmy, ktoré:

  • nie sú predmetom dane... napr. dary, úvery, cestovné náhrady,
  • sú od dane oslobodené... napr. prijem z prenájmu (§ 6 ods. 3) do 500 €,
  • sú vysporiadané formou zrážkovej dane... napr. autorské a umelecké honoráre, podiely na zisku zo zdrojov v SR.

*

Pre rok 2026 ide o hranicu danú ako 50 % z 5966,73 € = 2983,37 €.

*

Pozor, daňové priznanie je povinný podať aj daňovník, ktorého zdaniteľné príjmy za príslušný rok nepresiahli hranicu 50 % nezdaniteľnej časti na daňovníka, ale vykazuje daňovú stratu.

*

Ak zdaniteľné príjmy zamestnanca uvedenú hranicu nepresiahli, zamestnanec môže (ale nemusí) dobrovoľne požiadať zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania, resp. môže podať daňové priznanie dobrovoľne. Význam to má vtedy, ak zamestnanec mal relatívne nízke príjmy, avšak aj z nich mu boli strhnuté preddavky na daň. Tu je predpoklad, že pri uplatnení ročnej sumy nezdaniteľnej časti na daňovníka v ročnom zúčtovaní (resp. daňovom priznaní) bude jeho výsledná daň za rok nulová a predtým zrazené preddavky na daň sa zamestnancovi vrátia ako daňový preplatok.

Daňové priznanie sa oplatí podať dobrovoľne v prípade poberateľa starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo výsluhového dôchodku, ak takýto dôchodok poberal k 1. 1. príslušného roka (alebo ho mal spätne priznaný), pričom mal počas roka zdaniteľný príjem zo závislej činnosti, z tohto príjmu mu zamestnávateľ zrazil preddavky na daň a celkový zdaniteľný príjem nepresiahol sumu 50 % nezdaniteľnej časti na daňovníka (v prípade roka 2026 ide o sumu 2983,37 € ... v prípade roka 2027 pôjde o sumu 3099,81 €). Ak takýto daňovník podá daňové priznanie, podľa § 46a ZDP sa daň nevyrubí a neplatí, teda je nulová. Finančná správa dôchodcovi na základe takto podaného daňového priznania vráti predtým zrazené preddavky na daň ako daňový preplatok.

Príklad

Pán Albert poberal predčasný starobný dôchodok, resp. neskôr starobný dôchodok počas celého roka 2026. Nemal tak nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti na daňovníka.

Pán Albert počas roka 2026 pracoval u zamestnávateľa na dohodu o pracovnej činnosti (uplatňoval si OOP, ale to pre výpočet dane nie je podstatné). Jeho ročný (hrubý) zdaniteľný príjem bol 2400 €. Zamestnávateľ pánovi Albertovi priebežne zrážal preddavky na daň, v úhrne to bola suma 456 €. 

Iné zdaniteľné príjmy pán Albert nemal.

Pán Albert nebude zamestnávateľa žiadať o vykonanie ročného zúčtovania, ale požiada ho o vydanie potvrdenia o príjmoch. Sám si podá daňové priznanie (typ A).

Pretože jeho zdaniteľný príjem za rok 2026 nepresiahol hranicu 2983,37 €, jeho výsledná daň je nulová. Finančná správa vráti pánovi Albertovi v lehote do 10. mája 2027 daňový preplatok vo výške 456 €.

*

Kedy môže zamestnanec požiadať zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania

Podľa § 38 ods. 1 ZDP, zamestnanec môže požiadať zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania, ak spĺňa všetky ďalej uvedené podmienky:

1. Mal zdaniteľné príjmy len zo závislej činnosti.

Ak mal zamestnanec napríklad príjem zo živnosti alebo inej formy samostatnej zárobkovej činnosti (napr. samostatne hospodáriaci roľník, finančný agent s licenciou NBS alebo poberal honoráre nezdanené formou zrážkovej dane), nemôže zamestnávateľa požiadať o vykonanie RZD.

Tu nie je dôležité napr. "vlastníctvo" živnostenského listu či skutočnosť, že zamestnanec má na daňovom úrade pridelené DIČ, ale existencia príjmov z činnosti SZČO. Ak zamestnanec má živnostenský list, ale nedosiahol z tejto činnosti príjem, môže požiadať o RZD.

Pozor, zamestnanec však nemôže požiadať o RZD a musí podať DP aj vtedy, ak v podnikaní dosiahol stratu!

Ďalším častým prípadom sú príjmy z prenájmu, zdaňované podľa § 6 ods. 3. Prvých 500 € je oslobodených od dane - ak má zamestnanec len takýto príjem, môže požiadať o RZD. Ak má však príjem nad 500 €, časť príjmu z prenájmu nad 500 € je už zdaniteľným príjmom a zamestnanec musí podať DP.

Pri príjmoch podľa § 8 ide často o príjem z predaja nehnuteľnosti, ktorý je zdaniteľným príjmom v zásade vtedy, ak zamestnanec vlastnil nehnuteľnosť menej ako 5 rokov.

2. Mal zdaniteľné príjmy len zo zdrojov na území SR (týka sa len daňových rezidentov SR).

Daňové priznanie musí podať daňový rezident SR, ak mal zdaniteľné príjmy zo zdrojov v zahraničí. Podľa metodického usmernenia FR SR č. 44/DZPaU/2025/MU sa na tieto účely za zdaniteľné príjmy zo zdrojov v zahraničí považujú také príjmy, z ktorých sa platila daň v zahraničí.

Napríklad:

  • príjem zo závislej činnosti počas pracovných ciest zamestnanca slovenského zamestnávateľa v inom štáte, kde celkový rozsah práce v inom štáte dosiahne, resp. presiahne 183 dní v priebehu 12 po sebe idúcich mesiacov,
  • príjem zo závislej činnosti vyplatený zahraničným zamestnávateľom za prácu v zahraničí,
  • príjem SZČO, ktorá podnikala v zahraničí, pričom daň z príjmu sa v súlade s medzinárodnými zmluvami platila v zahraničí,
  • príjem z prenájmu nehnuteľnosti umiestnenej v zahraničí,
  • podiely na zisku zo zdrojov v zahraničí atď.

Pozor, daň sa v zahraničí neplatí v prípade pracovných ciest zamestnanca slovenského zamestnávateľa v inom štáte, kde celkový rozsah práce v inom štáte nedosiahne 183 dní v priebehu 12 po sebe idúcich mesiacov. V takýchto prípadoch sa daň z príjmu zamestnanca platí stále v SR.

3. Na strane zamestnanca sú splnené ďalšie (menej podstatné a časté) podmienky:

  • ak mal príjmy, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43 (zrážková daň), tak pri nich si neuplatňuje postup podľa § 43 ods. 7 (= vysporiadanie takýchto príjmov v daňovom priznaní),
  • nie je povinný zvýšiť svoj základ dane podľa § 11 ods. 11... pri vyplatení predčasného výberu z doplnkového dôchodkového sporenia, pri ktorom si uplatňoval nezdaniteľnú časť,
  • nemal zdaniteľné príjmy od zamestnávateľa, ktorý nie je platiteľom dane a ani zahraničným platiteľom dane podľa § 48,
  • nemal od zamestnávateľa také zdaniteľné príjmy, z ktorých nemožno zraziť preddavok na daň, § 35 ods. 3 písm. a) (= zdaniteľná mzda spočíva len v nepeňažnom plnení alebo nepeňažné plnenie tvorí väčšiu časť zdaniteľnej mzdy).

*

V prípade zamestnanca, ktorý nie je slovenský daňový rezident, sa skúma len okruh príjmov dosiahnutých na Slovensku.

*

Pozor, zamestnanec musí podať DP - a nemôže tak požiadať o vykonanie RZD - v prípade, ak ho na podanie daňového priznania vyzve správca dane.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok) musí daňové priznanie podať ten, koho na to správca dane vyzve.

V praxi túto možnosť daňové úrady využívajú najmä v prípade daňovníkov, ktorí majú pridelené DIČ, avšak v zákonom stanovenej lehote nepodajú daňové priznanie sami. A to najmä vtedy, ak ide o daňovníka, za ktorého nevykoná ročné zúčtovanie dane prípadný zamestnávateľ.

Preto sa odporúča, aby daňovníci, ktorí majú pridelené DIČ, avšak daňové priznanie podávať v súlade so zákonom nebudú (pozri body 1. a 2. - ich zdaniteľný príjem nepresiahol určenú hranicu a nevykazujú stratu), neformálne ešte pred termínom na podanie daňového priznania (teda pred 31. 3.) oznámili svojmu správcovi dane, že v súlade so zákonom daňové priznanie nepodajú.

*

Ak zamestnanec všetky horeuvedené podmienky spĺňa, môže zamestnávateľa požiadať o vykonanie ročného zúčtovania v lehote do 15. februára nasledujúceho roka.

V tejto lehote musí zamestnávateľovi odovzdať vyplnenú a podpísanú "Žiadosť" (pozri ďalej) a predložiť všetky doklady požadované podľa § 38 ods. 5, teda potvrdenia o príjme od svojich ďalších zamestnávateľov, ak nejakých mal, a doklady, ktorými preukazuje nárok na:

  • nezdaniteľné časti,
  • daňový bonus na deti,
  • daňový bonus na zaplatené úroky.

Ak zamestnanec niektorú z horeuvedených podmienok nespĺňa alebo ak nepožiada zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania v stanovenej lehote, resp. ak v stanovenej lehote nepredloží všetky požadované doklady, zamestnávateľ mu nemôže vykonať ročné zúčtovanie, teda zamestnanec si musí sám podať daňové priznanie.

*