18. mája 2016 15:46
Pri posudzovaní ako má daňovník povinnosť zdaniť svoje príjmy dosiahnuté na Slovensku a v zahraničí, je dôležité správne posúdenie či daňovník je alebo nie je daňovým rezidentom Slovenskej republiky (SR).
Daňovník ktorý pracuje alebo podniká, respektíve dosahuje príjmy v zahraničí, je povinný podať v SR daňové priznanie zo všetkých svojich príjmov vtedy, ak sa podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov a podľa medzinárodných zmlúv a dohovorov považuje za daňového rezidenta SR, resp. daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou podľa § 2 písm. d) bod 1. zákona.
Daňový rezident SR je povinný podať na Slovensku za rok 2016 daňové priznanie a v ňom uviesť všetky svoje zdaniteľné príjmy, dosiahnuté nielen na Slovensku ale aj v zahraničí a to v prípade, ak celkový (celosvetový) zdaniteľný príjem za rok 2016 presiahol sumu 1901,67 eur, respektíve ak pri príjmoch z podnikania vykázal daňovú stratu.
Nie je pritom podstatné, akú časť z celosvetových príjmov daňový rezident SR dosiahol na Slovensku a akú časť v zahraničí, v akej krajine atď. Môže ísť a často ide o prípady, kedy občan na Slovensku nemal žiadne zdaniteľné príjmy a mal zdaniteľné príjmy len v zahraničí.
Nie je podstatné ani to, či sú to (len) príjmy zo závislej činnosti.
Určitou výhodou je možnosť predĺženia lehoty na podanie daňového priznania až o 6 mesiacov pre daňových rezidentov SR, ktorí mali príjmy v zahraničí. Ak to chce daňovník využiť, stačí podať správcovi dane v lehote do 31.3. oznámenie. Daňovník v oznámení uvedie že má zdaniteľné príjmy zo zdrojov v zahraničí a lehotu, v ktorej podá daňové priznanie. Ním zvolená lehota musí byť uvedená ako koniec kalendárneho mesiaca, najneskôr 30.9. Takže lehotu si môže stanoviť ako 30.4. – 31.5. – 30.6. – 31.7. – 31.8. – 30.9. V takto stanovenej lehote potom podáva daňové priznanie a v tejto lehote musí uhradiť prípadný daňový nedoplatok.
Naopak, daňovník, ktorý nie je daňovým rezidentom SR, resp. je daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou, má povinnosť podať v SR daňové priznanie len z príjmov, ktoré dosiahol na Slovensku.
Za rok 2016 má túto povinnosť vtedy, ak jeho zdaniteľný príjem dosiahnutý na Slovensku presiahol sumu 1901,67 eur. V prípade že ako zamestnanec spĺňa príslušné podmienky, môže mu namiesto daňového priznania spracovať jeho zamestnávateľ ročné zúčtovanie.
... pokračovanie ... z novej knihy "Daňové a odvodové tipy V. (2016)". Môžete si ju kúpiť v e-shope: obchod.relia.sk
*
Pozývam vás na konferencie a semináre v máji - júni 2016:
17.5. Daňový a odvodový kolotoč, Košice
18.5. Daňový a odvodový kolotoč, Trenčín (vypredané)
23.5. Zákon o cezhr. spolupráci - Daňové a odvodové tipy, BA
30.5. Daňové a odvodové tipy, Žilina
31.5. Daňové a odvodové tipy, Zvolen
7.6. Zákon o cezhr. spolupráci - Daňové a odvodové tipy, BA
8.6. Daňové a odvodové tipy, Trenčín
9.6. Daňové a odvodové tipy, Poprad
10.6. Daňové a odvodové tipy, Košice
13.6. Daňové a odvodové tipy, Nitra
20.6. Daňové a odvodové tipy, Trnava
21.6. Materská, spoločníci, autori - Daňové a odvodové tipy, BA
Prihlášky e-shop: obchod.relia.sk
28. apríla 2016 08:24
... Z pohľadu našej témy je tu najdôležitejšie ustanovenie § 49 ods. 2 písm. d), podľa ktorého materské môže poberať otec dieťaťa. A to v prípade, ak sa na tom s matkou dieťaťa dohodnú (dohodnú, že o dieťa sa bude starať otec – otec prevezme dieťa do starostlivosti), pričom uplynie najmenej 6 týždňov od pôrodu. Ďalšou podmienkou je, že matka sama nesmie poberať materské alebo rodičovský príspevok.
Zosumarizujme si to ešte raz
Otec dieťaťa môže poberať materské a to najskôr vtedy, keď dieťa dosiahne vek 6 týždňov a najneskôr dovtedy, kým dieťa nedosiahne vek 3 roky. Otec poberá materské obvykle v rozsahu 28 týždňov.
Podmienkou je neformálna dohoda s matkou dieťaťa, že sa o dieťa bude starať on. Ďalšou podmienkou je, že matka nemôže súčasne poberať svoje materské ani rodičovský príspevok. Pokiaľ má matka nárok na svoje materské, je logické, že otec sa matkou dohodne na prevzatí dieťaťa do svojej starostlivosti až potom, ako si matka vyčerpá svoje materské. Tak budú môcť postupne čerpať materské obaja, matka i otec.
Pozor, nato aby mohol otec čerpať svoje materské, musí splniť aj ďalšie dôležité podmienky týkajúce sa jeho nemocenského poistenia. To nájdete v ďalšom texte.
Čo je problém
Pri úvahe o výhodnosti poberania materského zo strany otca treba zvážiť, že rodina v tom čase nebude môcť súčasne poberať rodičovský príspevok (v roku 2016 je rodičovský príspevok suma 203,20 eura mesačne). Ďalší problém je, že za matku v tom čase štát nebude platiť poistné na dôchodkové poistenie ani poistenie na zdravotné poistenie. Pokiaľ sa matka nevráti do zamestnania bude si musieť v tom čase platiť zdravotné poistenie sama.
.. pokračovanie v novej knihe "Daňové a odvodové tipy V. (2016)", predobjednávky na obchod.relia.sk
26. apríla 2016 22:38
Konateľ s.r.o. vykonáva svoju funkciu na základe zmluvy o výkone funkcie podľa § 66 ods. 3 Obchodného zákonníka alebo na základe mandátnej zmluvy podľa § 566 Obchodného zákonníka.
Spoločník, ktorý aktívne pracuje vo vlastnej spoločnosti, by rovnako mal mať svoje postavenie upravené buď zmluvou o výkone funkcie alebo mandátnou zmluvou.
Zmluva o výkone funkcie musí mať písomnú formu a musí ju schváliť valné zhromaždenie spoločnosti alebo písomne všetci spoločníci, ktorí ručia za záväzky spoločnosti neobmedzene. Zmluva o výkone funkcie môže byť uzatvorená aj bez nároku na odmenu. V takomto prípade konateľ bude vykonávať funkciu bezodplatne.
Mandátna zmluva nemusí mať písomnú formu. V mandátnej zmluve však musí byť dohodnutá odplata (odmena).
V prípade, že je podľa jednej z uvedených zmlúv dohodnutá odplata, Obchodný zákonník nestanovuje jej výšku ani neurčuje frekvenciu jej vyplácania. V praxi tak môže ísť napríklad o symbolickú odmenu 1 euro mesačne, či dokonca 1 euro raz ročne – alebo naopak o desaťtisíce eur mesačne, respektíve o odmenu naviazanú na ekonomické výsledky spoločnosti a podobne. Je to výlučne vecou dohody zmluvných strán.
V prípadoch oboch uvedených zmlúv nejde ani nemôže ísť o závislú prácu podľa § 1 Zákonníka práce, pretože právny vzťah medzi spoločníkom či konateľom na jednej strane a spoločnosťou na strane druhej je upravený v súlade s Obchodným zákonníkom a naviac logicky nemožno hovoriť o závislej práci už len preto, lebo nie sú naplnené znaky závislej práce – napríklad nie je prítomný vzťah nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca. Pre uzatváranie zmlúv medzi spoločníkmi, konateľmi a spoločnosťou s r.o. je vecne príslušný Obchodný zákonník.
... pokračovanie nájdete v novej knihe "Daňové a odvodové tipy V. (2016)", ktorú si už teraz môžete predobjednať v E-shope.
26. apríla 2016 22:35
... Nie všetci poberatelia nízkych dôchodkov majú nárok zvýšenie dôchodku na sumu minimálneho dôchodku.
Na zvýšenie nízkeho vypočítaného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku má občan nárok len vtedy, ak dosiahol obdobie dôchodkového poistenia na účely minimálneho dôchodku v rozsahu najmenej 30 rokov.
Čo je obdobie dôchodkového poistenia na účely minimálneho dôchodku, definuje § 82b ods. 4 zákona. Je to:
1. Obdobie získané v kalendárnych rokoch počnúc rokom 1993, za ktoré osobný mzdový bod občana dosiahol najmenej 0,241.
To znamená, že jeho ročný vymeriavací základ (hrubý príjem) na dôchodkové poistenie bol najmenej vo výške 0,241-násobku priemernej mzdy zistenej pre daný rok.
Napríklad rok 2014 by občanovi sa zohľadnil na účely minimálneho dôchodku vtedy, ak by občan mal ročný vymeriavací základ najmenej 2481 eur. A to preto, lebo priemerný ročný príjem v roku 2014 bol 10296 eur, pri príjme občana 2481 eur vychádza osobný mzdový bod = 2481/10296 = 0,2410.
Priemerný ročný príjem v roku 2015 bol 10596 eur. Na započítanie obdobia dôchodkového poistenia na účely minimálneho dôchodku v roku 2015 sa preto pre rok 2015 požaduje ročný vymeriavací základ najmenej 2553 eur.
Výpočet = 2553/10596 = 0,2410 (pripomeňme, že OMB sa pri výpočte zaokrúhľuje na 4 desatinné miesta nahor).
Podobne to bolo v rokoch 1993 – 2013 a bude v nasledujúcich rokoch – ak sa zákon v tejto veci nezmení. Ak chcete mať minimálny dôchodok a to čo najvyšší, treba si to uvedomiť (viď kapitola „Spoločníci a konatelia“).
2. Celé obdobie dôchodkového poistenia občana pred 1.1.1993, bez ohľadu na výšku OMB v týchto rokoch.
3. Obdobie dôchodkového poistenia získané v cudzine. Cudzinou sa rozumie iný členský štát Európskej únie, štát, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore a Švajčiarskou konfederáciou, a štát príslušný podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná).
4. Obdobie v kalendárnom roku, v ktorom boli splnené podmienky nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok.
5. Obdobie v kalendárnom roku, do ktorého patrí deň, od ktorého bol priznaný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004.
Zhrňme si to ešte raz – ak celkové obdobie podľa vyššie uvedených bodov dosiahne v súčte najmenej 30 rokov, občan má nárok na zvýšenie dôchodku na minimálny dôchodok. Inak nie.
.. pokračovanie nájdete v novej knihe "Daňové a odvodové tipy V. (2016)", ktorú si už teraz môžete predobjednať v E-shope tu: obchod.relia.sk
26. apríla 2016 22:33
Od roku 2011 platí, že okrem matky dieťaťa môže ísť na materskú aj otec. Pozor, platí to v zmysle, že potom ako si vyčerpá svoje materské matka, môže čerpať svoje materské aj otec. Teda nie je to „buď matka alebo otec“ ale „aj matka aj otec“.
Málokto o tejto možnosti vie a ak aj vie, málo ľudí pozná detaily a aj tí, ktorí by túto možnosť využiť mohli, sa jej boja.
Napriek tomu stále rastie počet otcov, ktorí čerpajú svoje materské potom ako si ho vyčerpá matka dieťaťa. K osvete snáď prispeje aj nasledujúca kapitola.
KTO OKREM MATKY MÔŽE ČERPAŤ MATERSKÉ
Okrem matky dieťaťa môže čerpať materské aj „iný poistenec“ tak ako to definuje § 49 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Podmienkou je, aby prevzal dieťa do svojej starostlivosti.
Iný poistenec má nárok na materské odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti v období 28 týždňov od vzniku nároku na materské.
Ak ide o poistenca ktorý je osamelý, má nárok na materské v období 31 týždňov od vzniku nároku na materské.
Iný poistenec, ktorý prevzal do starostlivosti dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské 37 týždňov od vzniku nároku na materské.
Iný poistenec má nárok na materské najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa, ak v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti bol nemocensky poistený najmenej 270 dní.
Znamená to, že iný poistenec – napríklad otec dieťaťa – môže čerpať materské napríklad v čase, kedy má dieťa 2 roky a 10 týždňov. Materské bude čerpať 28 týždňov – po skončení čerpania materského bude mať dieťa 2 roky a 38 týždňov.
Iný príklad – otec dieťaťa začne čerpať materské v čase, kedy má dieťa 2 roky a 30 týždňov. V tomto prípade nebude čerpať materské 28 týždňov ale len dovtedy, kým dieťa nedosiahne vek 3 roky.
... pokračovanie v novej knihe "Daňové a odvodové tipy V. (2016)", predobjednávky na obchod.relia.sk