Kniha Daňové a odvodové tipy VIII. (2022): Kapitola 10.4 OPRÁVNENÉ VÝDAVKY

Témy: daň z príjmov,Daňové a odvodové tipy,Zákonník práce

*

Oprávnenými výdavkami sú preukázané výdavky zamestnanca na:

  • služby cestovného ruchu spojené s ubytovaním najmenej na dve prenocovania na území Slovenskej republiky,
  • pobytové balíčky obsahujúce ubytovanie najmenej na dve prenocovania, stravovacie a iné služby súvisiace s rekreáciou na území Slovenskej republiky,
  • ubytovanie najmenej na dve prenocovania na území Slovenskej republiky, ktorého súčasťou môžu byť stravovacie služby,
  • organizované viacdňové aktivity a zotavovacie podujatia počas školských prázdnin na území Slovenskej republiky pre dieťa zamestnanca navštevujúce základnú školu alebo niektorý z prvých štyroch ročníkov gymnázia s osemročným vzdelávacím programom, alebo iné dieťa žijúce so zamestnancom v spoločnej domácnosti (môžu to byť pobytové detské tábory, ale aj viacdňové detské tábory, kde rodič ráno odovzdá dieťa a večer si ho prevezme).

*

Ubytovanie a prenocovanie

Základnou podmienkou je, že musí ísť o rekreáciu spojenú s ubytovaním najmenej na dve prenocovania na území Slovenskej republiky. Podmienkou je, že tieto služby musia byť poskytnuté na území Slovenskej republiky. Nie je možné uznať napríklad dovolenkový pobyt zaplatený v slovenskej cestovnej kancelárii, ale realizovaný v zahraničí.

Podľa výkladu FR SR môže ísť aj o pobyt v dvoch rôznych ubytovacích zariadeniach po sebe, v každom len na jedno prenocovanie, pokiaľ "v súčte" ide najmenej o dve prenocovania, prenocovania nasledujú po sebe a zamestnanec predloží príslušné doklady (viď ďalej) z oboch zariadení.

Ubytovanie môže byť v hoteli, penzióne, priváte... alebo aj v kempingu vo vlastnom stane, vo vlastnom alebo prenajatom karavane... Na kvalite a cene ubytovania nezáleží.

Pokojne môže ísť aj o pobyt v slovenských kúpeľoch, pokiaľ je spojený s ubytovaním najmenej na dve prenocovania a nejde o pobyt, ktorý by bol súčasťou liečenia zamestnanca počas PN (výklad FR SR, pozrite ďalej).

Pod prenocovaním sa myslí v súlade s § 2 písm. d) zákona č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu prenocovanie fyzickej osoby v zariadení prevádzkovanom ekonomickým subjektom poskytujúcim služby prechodného ubytovania, za ktoré odviedol obci miestnu daň za ubytovanie.

Podľa (medzitým od 19.2.2021 už zrušenej) vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 277/2008 Z. z. je ubytovacie zariadenie definované ako budova, priestor alebo plocha, v ktorom sa verejnosti celoročne poskytuje za úhradu prechodné ubytovanie a s ním spojené služby. Ubytovacie zariadenie je aj sezónne ubytovacie zariadenie poskytujúce ubytovanie a s ním spojené služby najviac deväť mesiacov v roku. Uvedenou vyhláškou sa ustanovujú klasifikačné znaky na ubytovacie zariadenia pri ich zaraďovaní do kategórií a tried, a to v súlade s § 30 ods. 2 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní. Kategorizácia sa vzťahuje na ubytovacie zariadenia, ktoré prevádzkujú podnikatelia poskytujúci ubytovanie a s ním spojené služby na základe živnostenského oprávnenia.

Podstatné teda je, aby bol zamestnanec ubytovaný v zariadení prevádzkovanom buď fyzickou osobou, alebo právnickou osobou, ktorá má živnosť na ubytovacie služby. Pokiaľ bolo ubytovanie na území obce, ktorá nemá stanovenú miestnu daň za ubytovanie, existencia samotnej miestnej dane nie je nutnou podmienkou. Nutnou podmienkou nie je ani preukázanie, že zamestnanec miestnu daň zaplatil (zodpovednosť za výber miestnej dane nesie poskytovateľ ubytovania).

Ubytovanie u fyzickej osoby, ktorá síce má pridelené DIČ, pretože je registrovaná na daňovom úrade v súvislosti s príjmami podľa § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov (príjem z prenájmu), ale nemá živnosť na ubytovacie služby, nezakladá nárok na príspevok na rekreáciu.

Príklad

Zamestnanec predložil doklad, podľa ktorého bol ubytovaný na dve noci v penzióne prevádzkovanom majiteľom, ktorým je fyzická osoba. Majiteľ je zapísaný v živnostenskom registri a má uvedený aj predmet podnikania ubytovacie služby.  Zamestnanec nepreukázal úhradu miestnej dane z ubytovania. Na príspevok má nárok, a to aj vzhľadom na to, že prevádzkovateľom zariadenia je fyzická osoba - podnikateľ s predmetom podnikania „ubytovacie služby“.

Príklad

Zamestnanec bol ubytovaný v podnikovej chate spoločnosti ABC a.s. V obchodnom registri táto spoločnosť nemá uvedený predmet činnosti "ubytovacie služby". Zamestnanec nemá nárok na príspevok vzhľadom na to, že prevádzkovateľ zariadenia nemá v predmete činnosti „ubytovacie služby“.

Príklad

Zamestnanec predložil príjmový pokladničný doklad vystavený za prenájom chaty fyzickou osobou, majiteľom chaty. Na doklade je uvedené DIČ, ktoré má táto FO pridelená. Skúmaním v živnostenskom registri sa zistilo, že táto FO je síce zapísaná v živnostenskom registri, ale nemá zapísaný predmet podnikania "ubytovacie služby". Príspevok na rekreáciu preto nie je možné vyplatiť. Respektíve, ak by bol vyplatený, je zdaniteľným príjmom zamestnanca.

*

Majiteľom zariadenia môže byť i zahraničný subjekt. Majiteľom zariadenia môže byť samotný zamestnávateľ (pozor, ten však nesmie nútiť zamestnancov, aby rekreáciu absolvovali výlučne v tomto zariadení, resp. podmieňovať vyplatenie príspevku pobytom v tomto zariadení). Majiteľom zariadenia môže byť i samotný zamestnanec alebo jemu blízka osoba.

*

 Uzamknutý obsah.

Zaregistrujte sa a získajte prístup k pokračovaniu článku

Odpovedám do 24 hodín,v priemere za 12 hodín ... letný režim, súrne otázky označte slovom SÚRNE hneď v úvode.

 Diskusia je uzamknutá.

Rozšírte svoju registráciu a získajte prístup do diskusie. Položte svoju otázku Jozefovi Mihálovi.

Pozri 'Daňové a odvodové tipy VIII. (2022)' v obchode