*
Posudzovanie povinnosti platiť poistné podľa zákona o sociálnom poistení je komplikovanejšie. A to najmä preto, lebo podľa § 2 ZSP sa sociálne poistenie člení na:
- nemocenské poistenie
- dôchodkové poistenie (a to sa člení na starobné poistenie a invalidné poistenie)
- úrazové poistenie
- garančné poistenie
- poistenie v nezamestnanosti.
*
Definíciu pojmu zamestnanec nájdeme v § 4 (nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti).
Definíciu pojmu zamestnávateľ nájdeme v § 7 (nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti), ďalej v § 16 (úrazové poistenie) a § 18 (garančné poistenie).
Posudzovanie, kto je na účely ZSP zamestnancom a aké poistenia sa na neho vzťahujú je o to komplikovanejšie, že ZSP obsahuje množstvo výnimiek, resp. statusov. „Krásnym príkladom“ sú osoby pracujúce na dohody o prácach mimo pracovného pomeru, ktorým je venovaná osobitná kapitola – viď ďalej. Ďalším príkladom možno celkom zbytočných komplikácií je tzv. odvodová výnimka, ktorá sa týka zamestnancov, predtým dlhodobo nezamestnaných. Aj tým je venovaná osobitná kapitola ďalej.
*
Zamestnanec
Zamestnancom na účely ZSP je fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 ZSP. Čiže fyzická osoba v právnom vzťahu, z ktorého jej plynie príjem zo závislej činnosti zdaňovaný podľa § 5 ods. 1 písm. a) až h) a m) a ods. 2 a 3 ZDP.
Pri posudzovaní, ktoré poistenia sa na zamestnanca vzťahujú, je ďalej dôležité, či právny vzťah zakladá zamestnancovi právo na pravidelný mesačný príjem alebo naopak - na nepravidelný príjem. Vysvetlime si, čo toto rozdelenie znamená.
*
Pravidelný mesačný príjem
Je príjem, na ktorého výplatu má zamestnanec nárok za každý kalendárny mesiac. Typický príklad je zamestnanec v pracovnom pomere – podľa § 129 ods. 1 ZP je mzda zamestnanca v pracovnom pomere splatná pozadu za mesačné obdobie.
Podobne je to pri dohodách o pracovnej činnosti – podľa § 228a ods. 4 ZP odmena za vykonanú prácu je splatná a musí byť vyplatená najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom sa práca vykonala.
Ďalším príkladom je konateľ s.r.o., ktorý má na základe mandátnej zmluvy uzatvorenej medzi konateľom a s.r.o. podľa Obchodného zákonníka právo na výplatu odmeny (povedzme 500 eur mesačne) za každý kalendárny mesiac.
*
Nepravidelný príjem
Je príjem v právnom vzťahu, pri ktorom zamestnanec síce poberá príjem (odmenu), ale nemá právo na výplatu príjmu za každý kalendárny mesiac. Príkladom môžu byť niektoré dohody o vykonaní práce – podľa § 226 ods. 4 ZP odmena za vykonanie pracovnej úlohy je splatná po dokončení a odovzdaní práce, s tým, že možno dohodnúť, že časť odmeny bude splatná už po vykonaní určitej časti pracovnej úlohy.
Ďalším príkladom sú štatutárni zástupcovia, konatelia a pod., ktorí majú vo svojej zmluve dohodnutú odmenu napríklad raz ročne, respektíve na základe dohodnutých kritérií, nie však s právom výplaty odmeny pravidelne za každý mesiac.
Pri všetkých druhoch dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru platí, že pokiaľ sa doba trvania dohody dohodne tak, že dohoda začína a končí v tom istom kalendárnom mesiaci, ide o nepravidelný príjem. Uvedené vyplýva z metodického pokynu, ktorý uplatňuje Sociálna poisťovňa.
*